Romanistka Katarína BEDNÁROVÁ bola minulý rok vyznamenaná za vynikajúce mediátorské pôsobenie medzi svetom francúzskej (frankofónnej) a slovenskej kultúry. Insígnie Rytierky Rádu Akademických paliem – Chevalier dans l’Ordre des Palmes académiques jej udelil francúzsky veľvyslanec na Slovensku Pascal Le Deunff. Tešíme sa z medzinárodného uznania dlhoročnej práce našej kolegyne!
Viac o uplynulom roku Ústavu svetovej literatúry SAV, v. v. i., čítajte vo výročnej správe TU.
13. marec 2024 (streda) o 14.00 hod.
Ústav svetovej literatúry SAV, v. v. i., zasadacia miestnosť + online
Číslo predstavia a diskusiu moderujú doc. Mgr. Ján Jambor, PhD. (Ústav svetovej literatúry SAV, v. v. i) a prof. PhDr. Zuzana Malinovská, CSc. (Pedagogická fakulta Univerzity Komenské-ho Bratislava), ktorí posledné číslo minulého ročníka spoločne editovali.
Po boku klasickej literárnej medievalistiky, zameriavajúcej sa na filologické a poetologické otázky stredovekého písomníctva, sa v ostatných rokoch dostáva do popredia aj výskum tzv. medievalizmu, čiže umeleckej alebo odbornej recepcie stredoveku v neskorších obdobiach dejín. Monografia Jána Živčáka si kladie za cieľ zmapovať jednu z dôležitých paradigiem medievalizmu na Slovensku – preklady a prepisy stredovekých francúzskych diel do slovenčiny po roku 1900. Pokračovať na Prezentácia knihy Jána Živčáka Slabosť a sila periférie. Stredoveká francúzska literatúra na Slovensku v rokoch 1900-2017→
Prof. Dr. Claus-Michael Ort (Christian-Albrechts-Universität zu Kiel):
Sein Gastvortrag in deutscher Sprache finden Sie HIER./ Vypočujte si záznam hosťovskej prednášky v nemeckom jazyku.
„Krásna“ literatúra svojimi fiktívnymi naratívmi o prírode, kultúre (kultúrach), spoločnosti a dejinách uvádza do obehu konštrukcie „reality“, ktoré formujú estetické, morálne, náboženské, politické a ekonomické vnímanie „sveta“ a spoločenskej praxe. Tým, že literatúra takýmto spôsobom stabilizuje, legitimizuje a popularizuje a/alebo kriticky reflektuje bežné alebo špeciálne „poznanie“, vytvára aj poznanie seba samej a poznanie „sveta“. Zároveň prispieva k tomu, ako spoločnosti ponímajú seba samy. V tejto súvislosti si osobitnú pozornosť zasluhujú prístupy, ktoré nechápu textovú analýzu ako samoúčelnú, ale pokúšajú sa prepojiť literárne druhy, žánre a texty – ich špecifické formy a sémantiku – so sociálnymi kontextmi konania a horizontmi poznania. Uvedenej problematike sa na pôde Ústavu svetovej literatúry SAV, v. v. i., vo svojej prednáške venoval náš hosť profesor Claus-Michael Ort.
Hosťovská prednáška sa konala v rámci projektu VEGA 2/0111/20 Interdiskurzívne konštruovanie reality v literatúre v spolupráci s Filozofickou fakultou Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici.
Prednáška ponúkne možnosť náhľadu do minulosti a súčasnosti maďarskej komparatistiky, ktorej začiatky siahajú do 19. storočia. Predstaví vedecké osobnosti, ktorých podnety značne ovplyvnili ďalší vývoj disciplíny, ako aj najdôležitejšie vedecké školy porovnávacieho výskumu v Maďarsku. Vzhľadom na to, že sa smerovanie a metodológia výskumu formovali súbežne v maďarskej a zahraničnej literárnej komparatistike, je zaujímavé, že v istom ohľade to boli práve maďarskí literárni vedci, ktorí v značnej miere ovplyvnili metodológiu písania porovnávacích dejín európskych literatúr (AILC/ICLA). Pokračovať na Magdolna Balogh: Komparatistika v Maďarsku včera a dnes→
Guest lecture (a Book Launch) / Hosťovská prednáška (prezentácia knihy) Language Contact, Translation and Translingual Reading
Julie Hansen (Uppsala Universitet, Uppsala)
21. február 2024 (streda) o 10.00 hod.
Ústav svetovej literatúry SAV, v. v. i., zasadacia miestnosť + online, in English / Prezentácia a diskusia budú v angličtine.
Spoluorganizátor East Centre at the University of East Anglia.
V rámci februárových podujatí sa v Mestskej knižnici v Bratislave koná podujatie s názvom Verzia na živo, na ktorom bude prezentované najnovšie číslo časopisu Verzia.
Posledné minuloročné číslo časopisu predstavia a o svetovej literatúre budú diskutovať náš kolega Róbert Gáfrik, naša kolegyňa Eva Kenderessy a Paulína Šišmišová, ktorí sú zároveň autorkami a autormi uverejnených textov a prekladov. Podujatie bude moderovať Dado Nagy.
Časopis Verzia 4/2023 prináša ukážky nových prekladov literárnych diel 20. storočia, ktoré boli v čase svojho vzniku považované za prelomové svojimi estetickými kvalitami a literárnymi postupmi a na ktoré sa odvolávajú súčasní umelci a umelkyne. „Chceli sme doň sústrediť ukážky z pomyselného kánonu svetovej literatúry, zachytávajúce už pominutý svet alebo práveže javy, ktoré v spoločnosti rezonujú neustále (…) Vo výbere sa napokon ocitli diela rôznych žánrov a tém, podľa toho, ako si prispievatelia a prispievateľky vysvetľujú pojem klasika. Prevaha bielych mužov v ňom odzrkadľuje vžitú predstavu o podobe literárneho kánonu a heterogénnosť a zdanlivá nekoncepčnosť výberu zas biele miesta v slovenskej prekladovej recepcii“, píše v úvodnom texte šéfredaktorka Gabriela Magová. Pokračovať na Prezentácia časopisu Verzia: Zabudnutá klasika→
Soňa Pašteková sa vo svojej najnovšej monografii zamerala na výskum vplyvu prekladov teoretických prác ruských formalistov na rozvoj terminologického aparátu slovenského literárnovedného a umenovedného myslenia s osobitným zreteľom na vedecké texty Mikuláša Bakoša.
Bakošova reflexia formalizmu je mnohostranná. Pohybuje sa od prekladu teoretických prác ruských formalistov k integrácii podnetov formalizmu ako metodologických a terminologických východísk jeho vlastných literárnovedných prác z oblasti literárnej avantgardy, štrukturalizmu a historickej poetiky. Autorka sa v šiestich kapitolách venuje okrem iného aj reflexii teoretického a metodologického odkazu Mikuláša Bakoša v slovenskom literárnovednom myslení, úvahám o jeho zložitých a často kontroverzne pôsobiacich vedeckých smerovaniach či problematike terminologických posunov literárnej vedy v procese prekladu.
Publikácia vyšla v minulom roku a celý text v PDF verzii nájdete TU.
Pred rokom udelila prezidentka Zuzana Čaputová Rad Ľudovíta Štúra II. triedy in memoriam spisovateľke, kultúrnej dejateľke, feministke a antifašistke Hane Gregorovej. V podcaste sa o nej zhovárali redaktorka TV JOJ Júlia Zelenková a literárna vedkyňa, feministka Jana Cviková, ktorá hovorila o písaní aj postojoch Hany Gregorovej.
Dr. Carola Heinrich absolvovala štúdium romanistiky, talianistiky a komunikačných štúdií na LMU v Mníchove a na Univerzite v Havane. Svoj výskumný záujem sústreďuje na rumunskú a latinskoamerickú literatúru 20. a 21. storočia, postsovietske divadlo a film, postkoloniálne štúdie, translatológiu, ako aj problematiku výskumu kultúrnej pamäti. Prinášame vám záznam hosťovskej prednášky, ktorú predniesla na pôde Ústavu svetovej literatúry SAV, v. v. i., v roku 2022.
Mocenské vzťahy medzi Sovietskym zväzom ako centrom a štátmi „východného bloku“ sú porovnateľné so vzťahom západných koloniálnych štátov k ich kolóniám. Na základe tejto premisy sa Sovietsky zväz a jeho nástupnícky štát Rusko považujú za hegemónnu mocnosť v postkoloniálnom zmysle.
Z tejto postkoloniálnej perspektívy sa v prednáške pozrieme na dôsledky sovietskej dominancie voči dvom kultúram, ktoré boli v minulosti pod silným sovietskym vplyvom: na Kubu a Rumunsko. Dr. Carola Heinrich vo svojej prednáške skúma reakcie na zánik hegemónnej moci Sovietskeho zväzu a objasňuje ich na základe inscenovania v divadle, performancii, filme, videu a v rozhlasovej hre po roku 1989. Prostredníctvom kompa-ratívnej analýzy skúma mocenské štruktúry na základe teórií prekladu
a reflektuje zmenu úlohy, reprezentácie a prisudzovania kultúrneho obrazu „Rusa/Rusky“ po rozpade Sovietskeho zväzu. Záznam prednášky v nemeckom jazyku si môžete vypočuť TU.
