Goetheho epištolárny román Utrpenie mladého Werthera (1774) vyvolal po celom svete ohlasy porovnateľné so súčasnými bestsellermi. Kým v nemeckom kontexte samotný román vždy zatienil jeho slávny autor, v Taliansku a v Číne sa vlasteneckí autori identifikovali s ťažkosťami hlavného hrdinu a prepisovali román v revolučnom duchu. Francúzskych romantikov najviac inšpiroval Wertherov expresívny jazyk, ktorým skúmali temné zákutia svojich duší. Podobne reagovali na text aj japonskí modernisti, keď zdôrazňovali, že v smrti spočíva krása. Johannes Kaminski vo svojej knihe Lives and Deaths of Werther: Interpretation, Translation, and Adaptation in Europe and East Asia skúma, ako interpretácie, preklady a literárne adaptácie Goetheho románu pozmenili tento text spôsobmi, ktoré zanechali vo svetovej literatúre hlboké stopy.
Kaminski, Johannes: Lives and Deaths of Werther. Interpretation, Translation, and Adaptation in Europe and East Asia. Oxford: Oxford University Press, 2023. 272 s. ISBN 978-0-19-726755-4
Čo je to konverzácia? Je to len nezáväzný spoločenský rozhovor alebo môže ísť aj o niečo viac? Ako prispieva konverzácia ku kultivovaniu jednotlivca a ako sa podieľa na utváraní a udržiavaní civilizovaných spoločenstiev? Nakoľko je neformálny rozhovor naozaj slobodný a nakoľko sú jeho pravidlá nepísané? Ako súvisí fenomén spoločenskej konverzácie s krásnou literatúrou či s inými druhmi umenia? A prečo má zmysel vnímať konverzáciu historicky? Do akej miery dokážeme dnes rekonštruovať spôsob, akým sa viedli neformálne rozhovory v uplynulých dobách, ktoré nepoznali zvukové záznamy?
V historickom oblúku, siahajúcom od ranej moderny po koniec dlhého 19. storočia, zachytili umenie a literatúra pestrú realitu mnohohlasného a mnohojazyčného hovorenia bezpočtu družných generácií často len
v náznakoch alebo štylizovane. To však neznamená, že k nemu nemáme prístup. Kniha Adama Bžocha Konverzácia a európska literatúra prináša plastický a v čase sa meniaci obraz vzťahov medzi spoločenskými normami a umelecky stvárňovanou realitou nefor-málneho hovorenia v rôznych častiach Európy. Odpovedá tak na otázky súvisiace s pr-chavým javom spoločenského rozhovoru a s jeho kultúrnym významom.
Adam Bžoch: Konverzácia a európska literatúra. Bratislava: Vydavateľstvo Európa, s. r. o., 2023. 424 s. ISBN 978-80-8237-027-3
Monografia skúma, do akej miery boli impulzy prekladov teoretických prác ruského formalizmu akceptované a produktívne pre vývin terminologického inštrumentária v slovenskom vedeckom prostredí. Zameriava sa na mapovanie a rekonštrukciu prekladateľských a literárnovedných aktivít M. Bakoša s akcentom na preklady vedeckých textov predsta-viteľov ruskej formálnej školy, predovšetkým významných teoretikov prózy V. Šklovského a B. Ejchenbauma. Závery výskumu vnímame ako potenciálnu perspektívnu bázu pre širšie skúmanie Bakošovej vedeckej činnosti. Za základné metodologické východisko skúmania jeho pre-kladateľského a bádateľského prínosu pre oblasť modernej literárnej vedy považujeme interdisciplinárny, literárnohistorický a translatologický prístup.
Soňa Pašteková: Reflexia ruského formalizmu v diele Mikuláša Bakoša.
1 vyd. Bratislava: VEDA, vydavateľstvo SAV – Ústav svetovej literatúry SAV, v. v. i., 2023. 126 s. ISBN 978-80-224-2030-3, DOI 10.31577/2023.9788022420303
Publikáciu v PDF verzii nájdete TU.
Kúpiť knihu
Medzinárodná interdisciplinárna vedecká konferencia Areas of Ecopoetics – organizovaná v rámci cyklu konferencií Broaden-ing of Poetics – sa konala 24. a 25. októbra 2022, a to osobne aj online. Podujatie sa realizovalo na základe medzinárodnej dohody o spolupráci vo vedeckom výskume medzi Ústavom sve-tovej literatúry Slovenskej akadémie vied a Ústavom poľskej literatúry Varšavskej univerzity. Podujatie zorganizovali Ewa Szczęsna, Weronika Lipszyc a Anna Tenczyńska za Varšavskú univerzitu a Bogumiła Suwara za Ústav svetovej literatúry SAV. Vzhľadom na medzinárodný charakter konferencie prebiehali počas oboch dní súčasne dva samostatné panely. Cieľom konferencie bolo skúmať ekopoetiku ako nástroj poskytujúci po-hľad na vzťah medzi človekom a prírodou, resp. medzi človekom a inými živými a neživými bytosťami. To, že ekopoetika je interdisciplinárny pojem vy-užívaný v rôznych diskurzoch – či už umeleckých, mediálnych alebo vedeckých –, možno napokon vidieť na príklade poézie upozorňujúcej na deštruktívny vplyv človeka na životné prostredie, kde ekopoetika do značnej miery presahuje možnosti humanitných vied, ako je to v prípade bioetických otázok, ktoré sa často kladú v kontexte posthumanizmu.
Bogumiła Suwara (ed.): AREAS OF ECOPOETICS: A Collection of Abstracts from the International Conference The Broadening of Poetics 3. 1 vyd. Bratislava: Ústav svetovej literatúry SAV, v. v. i., 2023. 41 s. ISBN 978-80-88815-26-6
Publikáciu v PDF verzii nájdete TU.
Násilie a neľudskosť ruskej vojny na Ukrajine definitívne ukončili falošný pocit bezpečia, ktorý Európa zažívala od juhoslovanských vojen. Udržiavanie priateľského dialógu s ľuďmi na celom svete je teraz dôležitejšie ako kedykoľvek predtým, aby sa zabránilo ďalším tragédiám. Preklad vo všetkých jeho podobách je kľúčový pre sprostredkovanie vzájomného porozumenia, ktoré je nevyhnutné, ak chceme ďalším generáciám odovzdať planétu v obývateľnom stave. Okrem iných disciplín sa práve translatológia čoraz aktívnejšie zaoberá najzložitejšími problémami našej planéty. Odkedy sú informačné toky priamo závislé od polohy na geopolitickej mape a podliehajú trhovým pravidlám, mnohé dôležité štúdiá uskutočňované mimo hlavných centier zostávajú napriek významným výsledkom a motivácii vedeckej obce v medzinárodnej akademickej sfére neznáme. Vďaka vedeckým osobnostiam, ktoré prispeli do tejto kolektívnej publikácie, sa translatológia na Ukrajine a excelentný výskum, ktorý sa na jej univerzitách realizuje v súčasnosti aj v minulosti, väčšmi zviditeľnili.
Tento zborník obsahuje príspevky z konferencie Translation Studies in Ukraine as an Integral Part of the European Context, ktorá sa konala 12. – 13. mája 2022 v Bratislave, a je rozdelený do piatich tematických častí: Myšlienky a úvahy; O historickej spravodlivosti v translatológii; O metodologických aspektoch prekladu; O lingvistických aspektoch prekladu; O traume a manipulácii.
Martin Djovčoš – Ivana Hostová – Mária Kusá – Emília Perez (eds.): Translation Studies in Ukraine as an Integral Part of the European Context. Bratislava: VEDA, 2023, 190 s. ISBN 978-80-224-2015-0, DOI 10.31577/2023.9788022420150
Publikáciu v PDF verzii nájdete TU.
Maďarskojazyčný vedecký zborník o cudzojazyčnej recepcii Pétera Esterházyho je výstupom širokej vedeckej spolupráce hungaristov najrôznejšej proveniencie od Británie a Francúzska cez strednú, južnú a východnú Európu po Japonsko a USA. Skúma fakty a aspekty recepcie literárnej tvorby prominentného maďarského autora Pétera Esterházyho (1950 – 2016), predstaviteľa stredoeurópskeho postmodernizmu, vo svetovom kontexte. Sústreďuje sa na špecifiká literárneho transferu a otázky umeleckého prekladu. Prvá časť uvádza čitateľa do sveta Esterházyho písania a jeho myslenia o literatúre. Druhá časť obsahuje štúdie o recepcii Esterházyho literárnych textov v cudzích jazykoch – v nemčine, angličtine, francúzštine, slovinčine, srbčine, rumunčine, ruštine, taliančine, fínčine, japončine, češtine a slovenčine. Tretia časť prináša pohľad do praxe literárnych prekladateliek a prekladateľov pri preklade Esterházyho textov. Kniha dokladá medzinárodný status autora, ktorého diela prekročili hranice malého jazyka a dosiahli globálne publikum.
Judit Görözdi – Magdolna Balogh (eds.): Külországi könyvespolcokon. Tanulmányok Esterházy Péter idegen nyelvű recepciójáról. Budapest: Reciti Kiadó, 2022. 388 s. ISBN 978-615-6255-59-4 (print), ISBN 978-615-6255-60-0 (pdf)
Publikáciu v PDF verzii nájdete TU.
Literatúra na rozhraní technológií zachytáva dobovo vyhranený úsek procesu technologizácie literatúry a s ňou spojených posunov v oblasti kultúrnych praktík, ktoré ovplyvňujú samotný proces literárnej tvorby, jej skúmanie aj recepciu. Sleduje posuny, aké spôsobuje aplikovanie digitálnych technológií v oblasti literatúry, v ktorej podporujú plastickosť a difúznosť jej hraníc, posilňujú tendencie k inkluzívnosti vo vzťahu k iným druhom umenia a napokon stimulujú stieranie ich hraníc. Tieto fenomény sú do značnej miery determinované dobovým stavom vývoja digitálnej technológie, a preto ich skúmanie môže byť inšpiratívne pre dnešný neustále napredujúci vývoj technologických možností, ktorý viac alebo menej signifikantným spôsobom preniká do literatúry, kultúry, spoločenstiev. Jeho dôsledky sú a budú ďalekosiahle. Už dnes je zrejmé, že výskum treba sústrediť na technológiu web 3.0, na nové aspekty internetovej gramotnosti, ktoré zrejme bude treba po prvé sledovať v kontexte dôsledkov demokratizácie kultúry prejavu, a teda konceptualizovať normy etického správania a pôsobenia bývalého amatéra, dnes autority na internete. Po druhé, internetovú gramotnosť treba rozšíriť z digitálnych softvérových zručností na schopnosti percepcie a recepcie tzv. postpravdy.
Bogumiła Suwara: Literatúra na rozhraní technológií. 1 vyd. Bratislava: VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, v. v. i., 2022. 309 s. ISBN 978-80-224-1974-1 DOI: https://doi.org/10.31577/2022.9788022419741
Obsah monografie nájdete TU.
Kúpiť knihu
Monografia reflektuje špecifickú líniu literárnej moderny, ktorej centrom sa stáva rozporuplné bytie moderného subjektu, pociťujúceho určitý deficit. O tom, že problematika existencie v ohrození je večne živou témou, vypovedá jej opätovné umelecké sprítomňovanie najmä v momentoch, keď všeobecná nespokojnosť a nedôvera v akékoľvek spoločenské štruktúry vedie k prehodnocovaniu hodnôt, destabilizácii a následne k fragmentarizácii spoločnosti. Prirodzeným dôsledkom daného stavu je psychická izolácia – obrátenie perspektívy smerom dovnútra. Vzťah medzi subjektom a spoločnosťou sa tak transformuje do podoby konfliktu odohrávajúceho sa v oblasti ľudskej psychiky. Ak prežívanie situácií existenčnej povahy vedie k hlbokej sebaanalýze, potom aj za procesom tvorivej činnosti možno identifikovať autentickú skúsenosť, ktorá stojí za vznikom literárneho diela javiaceho sa ako umenie mentálnych obrazov. Vzhľadom na opakujúce sa ruptúry v dejinnom vývoji a ich dôsledky na psychické prežívanie indivídua je nevyhnutné odkrývať výpovednú hodnotu práve tých diel, ktoré vznikajú ako artefakty – svedectvá doby a individuálnej životnej skúsenosti. Prítomnosť symptómov literárnej moderny v konkrétnych autorských poetikách totiž dokazuje, že osud jedného človeka je zároveň osudom celej generácie poznačenej vojnou.
Zuzana Kopecká: Symptómy literárnej moderny v slovenskej a českej medzivojnovej próze. 1 vyd. Bratislava: VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, v. v. i., 2022. 223 s. ISBN 978-80-224-1969-7 DOI: https://doi.org/10.31577/2022.978-80-224-1969-7
Obsah monografie nájdete TU.
Kúpiť knihu
Kniha profesorky Márie Bátorovej Kontexty a komparatistika v literárnej vede (Model interpretácie alternatívneho umenia) sa zaoberá súčasnými tendenciami a možnosťami teórií skúmania so zameraním na špecifickú a pomerne nepreskúmanú oblasť alternatívnej, disidentskej tvorby 20. storočia. Autorka navrhuje interdisciplinárny výskum – od centrálnej hermeneutickej analýzy konkrétneho textu k autorskej kategórii a ku kontextom. Takto postavená analýza je ukotvená v literárnej vede a smeruje k histórii, sociológii, filozofii a iným možným kontextom. Interpretáciu literárnych diel podľa uvedeného konceptu overujú analýzy konkrétneho textu skúmaného v dobovom kontexte a kontexty rekonštruované na základe archívneho materiálu. Takto postavená koncepcia výskumu literárneho diela posúva slovenskú literárnu tvorbu do súradníc svetovej literatúry.
Mária Bátorová: Kontexty a komparatistika v literárnej vede (Model interpretácie alternatívneho umenia) / Contexts and Comparison in Literary Studies (A Model of Interpretation of Alternative Art). 1. vyd. Bratislava: VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, v. v. i., 2022. 262 s. ISBN 978-80-224-1979-6 DOI: https://doi.org/10.31577/2022.9788022419796
Obsah monografie nájdete TU.
Kúpiť knihu
Z vedeckých recenzií prof. dr. hab. Bogusława Bakułu a doc. PhDr. Jána Gallika, PhD.:
Ako vedecky, tak aj eticky nenahraditeľná je práca prof. M. Bátorovej v tomto
rukopise. Stane sa vedeckým a kritickým modelom pre ďalších výskumníkov.
M. Bátorová ukazuje, ako možno humanitné vedy pestovať v súlade s najnovšími
globálnymi metodologickými trendmi a zároveň v súlade s etickou povinnosťou
chrániť najcennejšie pramene modernej doby. K takýmto prameňom nepochybne
patria dejiny slovenského samizdatu a alternatívnej kultúry rokov 1945 – 1989.
(Prof. dr. hab. Bogusław BAKUŁA)
Interdisciplinárny prínos v skúmanej oblasti je nesporný. Rovnako ako osobné
nasadenie, odvaha a etika výskumu Márie Bátorovej formulovať a zdôvodniť
zistenia „napriek tomu, že nie sú zavedené, uznávané“. I jej zásluhou je vo svete
nie veľmi známa slovenská literatúra prezentovaná a recipovaná. Márii Bátorovej
sa tak skutočne podarilo včleniť modernú slovenskú literatúru 20. storočia
do známych paradigiem svetovej literatúry.
(Doc. PhDr. Ján GALLIK, PhD.)
Zborník Mikuláš Bakoš – pluralitný literárny vedec v metodologickej diskusii dneška je výstupom z vedeckého kolokvia, ktoré v novembri 2021 usporiadali Ústav svetovej literatúry SAV v Bratislave a Katedra slovenského jazyka a literatúry FF UKF v Nitre. Publikácia reflektuje v slovenských vedeckých kruhoch intenzívne pociťovanú potrebu novej interpretácie bádateľského odkazu Mikuláša Bakoša (1914 – 1972), literárneho vedca, univerzitného pedagóga, zakladateľa a prvého riaditeľa Ústavu svetovej literatúry a jazykov SAV. Štúdie I. Pospíšila, J. Gbúra, S. Paštekovej, O. Sládka, M. Návratila a D. Teplana dokazujú, že Bakošovo vedecké dielo zásadným spôsobom prispelo k novej kvalite slovenského literárnovedného myslenia a recepcie svetových literatúr a aj v súčasnosti má významný potenciál pre širšie skúmanie metodologických a spoločensko-historických otázok literárnej vedy na Slovensku i za jeho hranicami.
Soňa Pašteková – Dušan Teplan (eds.): Mikuláš Bakoš – pluralitný literárny vedec v metodologickej diskusii dneška. Bratislava, Veda, vydavateľstvo SAV, 2022. 208 s. ISBN 978-80-224-1959-8
Obsah zborníka nájdete TU.
Kúpiť knihu
Publikácia Dobroty Pucherovej získala ocenenie „špičková monografia SAV“.
Monografia Feminizmus a modernita v literatúre anglofónnych afrických autoriek: Globálny kontext 21. storočia prehodnocuje posledných 60 rokov tvorby anglofónnych afrických autoriek. Namiesto postkoloniálnej perspektívy, z ktorej boli tieto texty tradične interpretované, zvolila autorka transnárodný a transhistorický feministický prístup. Porovnáva diela naprieč časom a priestorom a umožňuje tak vnímať písanie anglofónnych Afričaniek ako integrálnu súčasť ženskej literárnej histórie. Čítaním tejto literatúry v porovnávacom kontexte so západnými autorkami od 18. storočia vytvorila monografiu, ktorá zdôrazňuje univerzálnosť patriarchálneho zneužívania „tradícií“ na utláčanie žien, odhaľuje paralely medzi ženskými hnutiami po celom svete a z toho vyplývajúce podobnosti vo feministickej imaginácii. Ústredná myšlienka monografie potvrdzuje, že africký feminizmus zažíva v 21. storočí zásadný epistemický posun: od kultúrne uzavretého k otvorenému feminizmu, ktorý konceptualizuje africké ženské identity cez riskantné otváranie sa okoliu, cez transkultúrnosť a kultúrny preklad. Podobne ako západné feministky v 60. rokoch 20. storočia, súčasné africké spisovateľky sústreďujú pozornosť na ženské telo ako primárny priestor ženského útlaku a oslobodenia, čím pretvárajú feminizmus ako nárok na rešpektovanie univerzálnych ľudských práv žien a aktívne prispievajú ku globálnemu diskurzu o rodovej problematike, modernite a demokracii.
Feminism and Modernity in Anglophone African Women´s Writing: A 21st-Century Global Context. London, Routledge, 2022. 256 pp. ISBN 9781032187273
Recenziu knihy v CompLit. Journal of European Literature, Arts and Society si môžete prečítať TU.
Dejinami prijímania západných literatúr na Slovensku v čase utvárania modernej slovenskej literatúry v 19. storočí a na prelome 19. a 20. storočia sa zaoberali viacerí literárni a kultúrni historici. Kniha romanistky Jany Truhlářovej sa pokúša zasadiť túto problematiku do internacionálneho rámca, poukázať na hlbšie súvislosti literárnych vzťahov, a tým prispieť k obohateniu domáceho pohľadu. Zameriava sa na komplikovanú slovenskú recepciu troch významných francúzskych spisovateľov druhej polovice 19. storočia, Gustava Flauberta (1821 – 1880), Émila Zolu (1840 – 1902) a Guy de Maupassanta (1850 – 1893), ktorí pôsobili na európsky literárny vývin v čase utvárajúcej sa modernej slovenskej literatúry, a tak sa s ich literárnymi názormi a koncepciami domáci literáti a kritici nevyhnutne vyrovnávali. V tomto duchu sa na osi Východ/Západ odohrával aj proces prijímania vzorov a ozrejmovania si vlastnej budúcej orientácie v rámci slovenskej literatúry a kritiky. Jednotlivé kapitoly monografie nie sú zoradené chronologicky, ale ako prvému sa autorka venuje Émilovi Zolovi, pretože v slovenskej kritike sa jeho meno od začiatku ozývalo najhlasnejšie a názory na jeho tvorbu mali najhlbšie dôsledky. Spočiatku sa však ani jeden z troch autorov nedočkal hlbšieho pochopenia.
Odborné recenzentky o publikácii:
Monografia s premyslenou koncepciou, veľmi dobrými analytickými a kritickými časťami a presvedčivými uzávermi, nepochybne zaujme nielen slovakistickú a romanistickú obec, ale aj všetkých záujemcov o literatúru, literárne dianie, recepciu a preklad. Otvára cesty k ďalšiemu, aj interdisciplinárnemu bádaniu, predovšetkým v oblasti slovensko-francúzskych (nielen) literárnych vzťahov. Mimoriadnym prínosom práce je skutočnosť, že Jana Truhlářová poukazuje na viaceré, na Slovensku dlhodobo pretrvávajúce stereotypy pri hodnotení Zolu, Flauberta a Maupassanta, ktoré by bolo potrebné konečne revidovať a premietnuť aj do školskej praxe.
Prof. PhDr. Zuzana Malinovská, CSc.
Knižná monografia je svedectvom autorkinej zaujatosti a systematického skúmania francúzskej literatúry. Odhaľuje v nej aj doteraz nepoznané súvislosti a tie známe nezvyčajným spôsobom prepája. Základným konštatovaním je myšlienka, ako môže cudzia literatúra ovplyvniť vývin inej literatúry, aké je zložité prijať ju a vzdať sa niektorých hlboko zakorenených predstáv a ako môže recepcia akejkoľvek (nielen francúzskej) literatúry podporiť otvorenosť a vnímavosť na iné literatúry a kultúry.
Doc. PhDr. Jana Páleníková, CSc.
Jana Truhlářová: Dlhá cesta k porozumeniu. Émile Zola, Gustave Flaubert, Guy de Maupassant v slovenskej literatúre a kritike. Bratislava: Ústav svetovej literatúry SAV, Veda, vydavateľstvo SAV, 2021. 296 s. ISBN: 978-80-224-1926-0.
DOI: https://doi.org/10.31577/2021.9788022419260
Publikáciu v PDF verzii nájdete TU.
Kúpiť knihu
Kn
ižný výber interdisciplinárne poňatých štúdií romanistu Ladislava Franeka je pokračovaním popredných domácich slovenských i českých mysliteľov v oblasti verzológie, pričom odkazuje osobitne na dielo Mikuláša Bakoša. Predstavuje prierez niekoľko desiatok rokov trvajúceho záujmu autora o problematiku poetickej funkcie jazyka a jej mnohorakých možností realizácie v rámci literatúry, osobitne v poézii, nazeraných z hľadiska literárneho prekladu. V publikovaných textoch, rozdelených na teoretickú a analytickú časť, sa neobmedzuje čisto na problematiku týkajúcu sa oblasti verša a prekladu poézie, ale prináša aj prehľad o vývine metodologických prístupov vo vzťahu k skúmaniu jazyka, literatúry a prekladu všeobecne, poskytuje kritický pohľad na niektoré zovšeobecnenia a predkladá závery z vlastného bádania na základe hodnotných autorov románskej proveniencie.
Odborné recenzentky o publikácii:
Translatológia, tvorba, kritika a výskum prekladu, patria medzi silné stránky Franekovej práce. Jeho analýzy verša a štýlu prekvapujú bohatosťou súvislostí, pozornosťou voči významovým alebo zvukovým odtienkom jazyka originálu a vzápätí prekladu, znalosťami jazyka v rôznych historických obdobiach, ktorými vývin cudzieho jazyka prechádzal, schopnosťou odhaliť v preklade jeho štylistické a historicko-poetické danosti, ako aj determinanty prekladateľskej metódy, a tým dešifrovať aj predstavu prekladateľa
o charaktere prekladaného diela alebo poznanie poetiky prekladaného autora a následných odchýlok od nej či prispôsobovanie sa jej podobe.
PhDr. Libuša Vajdová, CSc.
Napriek opakovane pripomínanej diskontinuite v slovenskej teoretickej i praktickej tradícii možno predkladaný súbor textov L. Franeka hodnotiť ako snahu o nadviazanie na generáciu jeho učiteľov, spolupracovníkov a inšpirátorov v danej oblasti bádania, ktorú celkom nedávno španielsky vedec César Domínguez dokonca označil za tzv. bratislavskú školu.
V mnohých ohľadoch možno tvrdiť, že dielo L. Franeka predstavuje dôstojné pokračovanie popredných domácich slovenských (i českých) mysliteľov v oblasti verzológie a v mnohom prináša aj obohatenie o inokultúrny pohľad. Prikláňa sa napr. k francúzskemu teoretikovi verša J. Cohenovi a nadväzuje na niektoré postuláty M. Bakoša.
Doc. Mgr. Silvia Vertanová, PhD.
LADISLAV FRANEK: Verzologické štúdie. Bratislava: Anapress, Ústav svetovej literatúry SAV, 2021. 258 s. ISBN: 978-80-8210-002-3 (print). ISBN: 978-80-8210-003-0 (online).
DOI: https://doi.org/10.31577/2021.9788082100023
Publikáciu v PDF verzii nájdete TU.
Tomáš Strauss (4. 4. 1931 Budapešť – 28. 5. 2013 Bratislava) sa už za života stal ikonou moderného kunsthistorického diskurzu. Ako uvádza editorka a autorka úvodnej štúdie Mária Bátorová, ide o výnimočného autora, ktorý si v umenokritickom a umenovednom živote vyslúžil prívlastky provokatívny, kontroverzný, pričom výraz kontroverzný, nejednoznačný znamená v tomto prípade uvažujúci, z mnohých strán vidiaci. Výsledkom úvah ukotvených výlučne v skutočnosti samej je otvorený, špirálu pripomínajúci systém myslenia namierený proti pseudoteóriám, slovnému manierizmu a takzvanej vedeckosti. Publikáciu recenzovali Oliver Bakoš a Daniela Čarná, štúdiami a reflexiami prispeli Samuel Abrahám, Daniel Grúň, Andrea Bátorová, Tibor Ferko, Milan Knížák, László Beke, Ľubomír Ďurček, Alex Mlynarčík a Ján Budaj.
Publikáciu v PDF verzii nájdete TU.
MÁRIA BÁTOROVÁ (ed.): Slovenský a európsky kunsthistorik TOMÁŠ STRAUSS: Idey a reflexie. Zborník príspevkov k nedožitej deväťdesiatke. Bratislava: VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, SC PEN a Ústav svetovej literatúry SAV, 2021. 132 s. ISBN 978-80-224-1913-0
Publikácia Dominik Tatarka včera a dnes (Paríž 1939 – 2019) je výsledkom konferencie, ktorú z iniciatívy Diany Jamborovej Lemay zorganizovala roku 2019 výskumná skupina PLIDAM v inštitúte INALCO. Ponúka analýzu tvorby Dominika Tatarku pre francúzsky hovoriacu verejnosť, a to najmä v úvodnej štúdii a dvoch rozsiahlych kapitolách, ktoré sú extraktom z monografie Márie Bátorovej Dominik Tatarka slovenský Don Quijote (2012). Predslov napísal bohemista Xavier Galmiche, profesor na Sorbonne Université v Paríži. Štúdiami prispeli Paulína Šperková, Sabine Bollack, Mateusz Chmursky a Tatiana Paholíková.
DIANA JAMBOROVÁ LEMAY – MÁRIA BÁTOROVÁ (eds.): Dominik Tatarka hier et aujourd’hui (Paris 1939 – 2019). Paris: Editions des archives contemporaines – INALCO – Coll. PLIDAM, 2021. 106 s. ISBN: 978-2-8130-0377-5
DOI: https://doi.org/10.17184/eac.9782813003775
Online verzia knihy je dostupná TU.
Archívny výskum (textov) v interdisciplinárnych súvislostiach je zborník príspevkov venovaných problematike využívania archívov vo výskume kultúrnych a literárnych dejín. Z rôznych špecializovaných hľadísk v ňom skúmajú dejinné procesy viacerí odborníci: historik Filip Pavčík, literárny historik Martin Navrátil, rusistka a historička prekladu Mária Kusá, romanistka a historička prekladu Katarína Bednárová, rumunistka Libuša Vajdová a historik prekladu Igor Tyšš. Cieľom publikácie je reflektovať skúsenosti staršej a mladšej generácie slovenských bádateľov s týmto typom výskumu, formulovať odporúčania a pomenovať silné a slabé stránky archívov ako zdrojov historických informácií. Ide vôbec o prvú publikáciu svojho druhu, ktorá sa pokúša riešiť problém archívneho výskumu na teoretickej i aplikačnej báze (väčšina príspevkov má totiž empirický základ). Zostavovateľky a zostavovateľ na platforme širokého interdisciplinárneho dialógu inšpirovaného kolegiálnou atmosférou seminára, ktorý vydaniu predchádzal, dokazujú, že poznanie archívov a práca s nimi majú špecifické a nezastupiteľné miesto v humanitnovednom výskume.
Publikácia na stiahnutie: Archívny výskum v interdisciplinárnych súvislostiach
EDITA GROMOVÁ – NATÁLIA RONDZIKOVÁ – IGOR TYŠŠ (eds.): Archívny výskum textov v interdisciplinárnych súvislostiach. Nitra: Katedra translatológie FF UKF v Nitre, 2021. 149 s. ISBN 978-80-558-1677-7
Pod názvom Integridad de la unión entre la literatura y la cultura. Bibliografía personal de Ladislav Franek vychádza druhé, rozšírené a doplnené vydanie personálnej bibliografie Ladislava Franeka v španielčine. Publikácia, ktorú v pôvodnom slovenskom jazyku zostavila Magda Kučerková, predstavuje jubilanta ako literárneho vedca-romanistu v Ústave svetovej literatúry SAV, dlhoročného vysokoškolského pedagóga, prekladateľa z francúzsky, španielsky a portugalsky písaných literatúr a kritika prekladu. Úvodnú zdravicu napísala Katarína Bednárová, rozhovor s jubilantom pripravili Magda Kučerková a Nataša Burcinová. Bibliografiu spracovala Veronika Čejková. Rozšírené a pozmenené vydanie publikácie vyšlo s použitím textov prvého vydania realizovaného Ústavom svetovej literatúry Slovenskej akadémie vied v rade Knižnica časopisu World Literature Studies Celistvosť zväzku medzi literatúrou a kultúrou. Personálna bibliografia Ladislava Franeka.
JAROSLAV ŠOLTYS (ed.): Integridad de la unión entre la literatura y la cultura. Bibliografía personal de Ladislav Franek. Ministerio de Educación y Formación Profesional, Madrid 2020. 332 s. IBSN 978-80-971962-9-5
Publikácia na stiahnutie: Integridad de la unión entre la literatura y la cultura. Bibliografía personal de Ladislav Franek
Segment textov, pracovne nazývaných spoločenskovedné (texty o literatúre a kultúre, filozofické, sociologické či literárnovedné texty), spoluutváral slovenské myslenie o kultúre, literatúre, preklade i dialógu kultúr. Seminár Preklad spoločenskovedných textov, ktorý sa konal v ÚSvL SAV v decembri 2019, znovu položil viaceré otázky o funkcii týchto textov v slovenskom kultúrnom priestore a pokúsil sa na ne odpovedať. Výstupom zo seminára je zborník Preklad vo vedách o človeku a dialóg kultúr. Vstup do témy predstavuje sumujúci text Edity Gromovej o genéze reflexie prekladu spoločenskovedných textov vo svetle úvah nitrianskej školy, práve tá v 70. rokoch začala používať spomínaný pojem, ktorý sa tým stal súčasťou slovenského translatologického diskurzu. Príspevky Jany Truhlářovej Zlatý vek prekladu spoločenskovednej literatúry na Slovensku – Francúzska nová kritika a jej pokračovatelia – edícia Anthropos, Kataríny Bednárovej Neúplné poznámky k teórii a praxi prekladu filozofickej literatúry (na Slovensku) a Libuše Vajdovej Preklad z francúzskych „sciences sociales“ v slovenských časopisoch na prelome 20. a 21. storočia sa venujú predovšetkým prekladom „spoločenskovedných textov“ francúzskej proveniencie, ktoré istý čas v recepcii slovenského kultúrneho priestoru dominovali. V zmieňovaných textoch sa pojem preklad spoločenskovedných textov pertraktuje z rozličných uhlov pohľadu, so zreteľným kultúrnohistorickým a teoretickým akcentom. Štúdie predstavujú ďalšie hlasy do diskusie, v ktorej sa oplatí pokračovať.
Odborní recenzenti o publikácii:
Predkladaný zborník považujem za mimoriadne záslužný počin. Venuje sa problematike prekladu spoločenskovedných textov, o ktorých sa u nás síce už dlho hovorí, ale doteraz chýbalo systematickejšie úsilie o ich spracovanie. Považujem ho teda za prvú lastovičku, ktorá sa usiluje vymedziť hranice pojmu a naznačiť trajektórie jeho skúmania. (…) Najmä francúzske (nielen) filozofické myslenie, ktorému sa publikácia primárne venuje, prinieslo revolúcie do viacerých spoločenskovedných disciplín, translatológiu nevynímajúc, hoci sa
o nej v zborníku priamo nehovorí. Preklad sa tu vníma nie ako objekt záujmu, ale sprostredkujúce médium.
doc. PhDr. Martin Djovčoš, PhD.
Jednoznačne vítam dôraz na konkrétne, materiálové, recepčné či empirické vnímanie prekladu v kontexte doby, jej myslenia, paradigiem a intelektuálnych „mód“, ako aj neustále poukazovanie na svojské postavenie prekladu v prijímajúcej literatúre. Táto práca podľa mňa vypĺňa mnohé biele miesta v poznaní dejín slovenského humanitnovedného myslenia, ukazuje jeho trajektórie (ktoré sa často etablovali len z neúnavnej osobnej iniciatívy, schopnej prekonať aj nepriazeň doby), niekedy dokonca spodné prúdy
a jednoznačne problematizuje mnohé zažité mýty o dejinách slovenského myslenia (napríklad o štrukturalizme či zaostávaní slovenskej vedy).
Mgr. Igor Tyšš, PhD.
MÁRIA KUSÁ – NATÁLIA RONDZIKOVÁ (eds.): Preklad vo vedách o človeku a dialóg kultúr. Bratislava: Ústav svetovej literatúry SAV, Veda, vydavateľstvo SAV 2020. 120 s. ISBN 978-80-224-1873-7
Publikácia, ktorú zostavil Roman Mikuláš, získala ocenenie „špičková monografia SAV“.
Autorský kolektív v zborníku štúdií Výskum metafory v interdisciplinárnych a interdiskurzívnych perspektívach reflektuje metaforu ako fenomén, ktorý nás nepretržite sprevádza a formuje náš orientačný priestor, komunikáciu a myslenie. V metaforách vzniká a existuje naša realita. Tento proces možno skúmať z viacerých perspektív vied o človeku, pričom v závislosti od danej perspektívy môžeme nájsť špecifické odpovede na otázku komunikatívno-konštruktívneho charakteru skutočnosti. Preto je zmysluplné pýtať sa, čo metafory pre naše myslenie a konanie znamenajú a ako ho (re)štrukturujú. Autori a autorky štúdií nevnímajú metaforu primárne ako fenomén systému jazyka, skôr ako zvláštny druh prepojenia kognície a komunikácie. Takúto pozíciu podporuje aj fakt, že pole výskumu metafory sa čoraz viac otvára kognitivistickým a diskurzno-analytickým prístupom. Štúdie zostavené Romanom Mikulášom prinášajú vo výsostne interdisciplinárnom priestore jedinečné pohľady na komplex otázok spätých s problematikou opisu spôsobov, akými metafory v poli medzi kogníciou a komunikáciou operujú, do akej miery sa podieľajú na konštituovaní toho, čo môžeme označiť ako koherentný a kohézny obraz o svete.
ROMAN MIKULÁŠ (ed.): Metaphernforschung in interdisziplinären und interdiskursiven Perspektiven. Paderborn: Brill /mentis, 2020. 457 s. ISBN 978-3-95743-190-5
Zborník k jubileu M. Bátorovej koncipovali editorky z textov v oblastiach vedy a umenia, ktorým sa autorka venuje. Po editoriáli nasleduje Bibliografia (Veronika Čejková, 70 strán), slovenské a zahraničné vedecké štúdie (32), umelecké príspevky venované jubilantke (14), úvahy a gratulácie (33), záver tvoria dva rozhovory, ktoré približujú prácu na univerzite v Kolíne n/Rýnom (prof. Mária Vajíčková) a vedecko-teoretické prístupy, ako aj umelecké snaženia autorky (Tamara Šimončíková Heribanová). V predeloch jednotlivých častí sú situované koláže Pavla Taussiga a členov Radošinského naivného divadla. Zborník má bohatú obrazovú prílohu, zachytávajúcu počiatky v Literárnovednom ústave SAV (na predsádkach), výber z prednáškovej, prezentačnej a inej činnosti, ako aj niekoľko rodinných fotografií. Predstavuje takto bohatú činnosť v oblasti vedy a umeleckej činnosti jubilantky.
Renáta Bojničanová – Tamara Šimončíková Heribanová (eds.): Komplexnosť tvorivosti. Zborník príspevkov k jubileu Márie Bátorovej. Bratislava: Veda, vydavateľstvo SAV, Ústav svetovej literatúry SAV, 2020. 544 s. ISBN 978-80-224-1837-9
Kolektívna monografia Literárna veda v medzinárodnej perspektíve umožňuje nahliadnuť do širokého spektra teórií, metód a smerov literárnej vedy. Literárni vedci a vedkyne zo Slovenska si dali za cieľ sprostredkovať relevantné literárnovedné poznanie, aby sa zvýraznila mnohotvárnosť výskumných perspektív a príslušné teoreticko-metodologické prístupy. Poznatky disciplíny sa tak nielen syntetizujú, ale aj prehodnocujú a konfrontujú s novšími zisteniami a aspektmi.
Roman Mikuláš et al.: Literaturwissenschaft in internationaler Perspektive. Nümbrecht: Kirsch-Verlag, 2019. 510 s. ISBN 978-3-943906-35-6
Cieľom monografie Remediácia: Stieranie hraníc medzi diskurzmi. Stredoeurópska perspektíva je prezentovať rozšírené možnosti aplikácie a rozvíjania konceptu remediácie. Pojem, ktorý pred dvadsiatimi rokmi zaviedli J. D. Bolter a R. Grusin, ostáva dodnes jedným z hlavných nástrojov na pochopenie nových médií. Autori publikácie skúmajú remediáciu v umeleckej a literárnej tvorbe strednej a východnej Európy (Chorvátsko, Česko, Poľsko, Rusko, Slovinsko, Slovensko). Potvrdzujú tak potenciál tohto konceptu a rozširujú jeho chápanie aj na novšie fenomény a súčasné problémové okruhy kritického diskurzu – od biomédií a genetického transkódovania až po remediáciu textových médií v rámci katolíckej liturgie. Monografia tak aktualizuje pojem médium a nanovo rozpracúva charakteristiky mediácie a narácie.
BOGUMILA SUWARA a MARIUSZ PISARSKI (eds.): Remediation: Crossing Discursive Boundaries. Central European Perspective. Berlin, Bratislava: Peter Lang and Veda, vydavateľstvo SAV, 2019. 368 s. ISBN 978-3-631-79504-0
Personálna bibliografia Kataríny Bednárovej je siedmou v edícii Knižnica časopisu World Literature Studies. Publikácia predstavuje široký záber tejto erudovanej romanistky, invenčnej translatologičky, dôslednej prekladateľky a editorky, vysokoškolskej pedagogičky, využívajúcej v didaktickej praxi výsledky bádania kultúrnej historičky. Jej aktivity sú rôznorodé – od prekladania umeleckých textov a ich reflexie cez zoznamovanie slovenského kultúrneho priestoru s francúzskou a francúzsky písanou literatúrou, ale aj vice versa, oboznamovania francúzskeho priestoru s hodnotami slovenskej kultúry. Publikáciu zostavila Mária Kusá, autorsky prispeli Libuša Vajdová a Jana Truhlářová, bibliografiu spracovala Veronika Čejková.
MÁRIA KUSÁ (ed.): Rozmanitosť skúmania kultúrnych priestorov. Personálna bibliografia Kataríny Bednárovej. Bratislava: Ústav svetovej literatúry SAV, 2019. 85 s. ISBN 978-80-88815-25-9
Publikácia na stiahnutie: Personálna bibliografia Kataríny Bednárovej
Chápanie dejín sa v poslednom polstoročí zneistilo, problematike sa venovali historici, filozofi či literárni vedci. Monografia Dejiny v súčasných maďarských románoch sleduje, ako sa odrážajú otázky tejto medzinárodnej diskusie v súčasných maďarských literárnych textoch s historickou tematikou. Analyzuje spôsoby, ako historické romány dekonštruujú žánrový vzor, ako rozpisujú tematické a sociálnopsychologické obsahy historických príbehov a búrajú ich naratívne rámce, ako dopĺňajú dejinné veľké rozprávanie o hľadiská mikrohistórie, o skúsenosti marginalizovaných skupín. Interpretácie sa týkajú diel najvýznamnejších súčasných predstaviteľov a predstaviteliek maďarskej prózy: Pétera Nádasa, Lászlóa Krasznahorkaiho, Pétera Esterházyho, Pála Závadu, Zsuzse Rakovszky, Judit Kováts, Évy Bánki a ďalších, väčšina z nich je slovenskej čitateľskej verejnosti prístupná v prekladoch.
JUDIT GÖRÖZDI: Dejiny v súčasných maďarských románoch. Bratislava: Veda, vydavateľstvo SAV, Ústav svetovej literatúry SAV, 2019. 168 s. ISBN 978-80-224-1774-7
Personálna bibliografia Milana Žitného prezentuje široký záber jeho aktivít ako nordistu a germanistu – od prekladania umeleckých i spoločenskovedných textov cez zoznamovanie slovenskej verejnosti s inonárodnými literatúrami a kultúrami, reflexiu ich recepcie až po využitie najnovších poznatkov v pedagogickej praxi. Okrem zostavovateľky M. Kusej do publikácie prispeli L. Franek, L. Šimon, A. Debnárová, R. Gáfrik, A. Fosse, K. Stehlíková; bibliografiu spracovala V. Čejková.
MÁRIA KUSÁ (ed.): Nezameniteľný zmysel pre vecnosť. Personálna bibliografia Milana Žitného. Bratislava: Ústav svetovej literatúry SAV, 2019. 140 s. ISBN 978-80-88815-24-2
Publikácia na stiahnutie: Personálna bibliografia Milana Žitného
Monografia predstavuje ruského básnika symbolistu a prozaika postsymbolistu, ideológa a teoretika, jedného zo zakladateľov modernej ruskej verzológie A. Belého. Jeho diela sa prekladali do slovenčiny a češtiny už v 60. rokoch, ale záujem o ne i o autora pretrváva dodnes. Do dejín európskej literatúry sa Belyj vpisuje ako originálny experimentátor a inovátor. Autorka sa usiluje osvetliť fenomén jeho tvorby v jej rozmanitosti a zároveň celistvosti, s vedomím širších európskych dimenzií, ako aj v komparatívnych prienikoch do slovenskej kultúry.
EVA MALITI FRAŇOVÁ: Andrej Belyj/Celistvosť (v) mnohosti. Bratislava: Veda, vydavateľstvo SAV, Ústav svetovej literatúry SAV, 2018. 240 s. ISBN 978-80-224-1696-2
Personálna bibliografia Ladislava Franeka vychádza ako ďalší zväzok Knižnice WLS. Publikácia, ktorú zostavila Magda Kučerková, predstavuje jubilanta ako literárneho vedca-romanistu v Ústave svetovej literatúry SAV, dlhoročného vysokoškolského pedagóga, prekladateľa z francúzsky, španielsky a portugalsky písaných literatúr a kritika prekladu. Úvodnú zdravicu napísala Katarína Bednárová, rozhovor s jubilantom pripravili Magda Kučerková a Nataša Burcinová. Bibliografiu spracovala Veronika Čejková.
MAGDA KUČERKOVÁ (ed.): Celistvosť zväzku medzi literatúrou a kultúrou. Personálna bibliografia Ladislava Franeka. Bratislava: Ústav svetovej literatúry SAV, 2017. 69 s. ISBN 978-80-88815-22-8
Publikácia na stiahnutie: Personálna bibliografia Ladislava Franeka
Zborník Susedia vo výklade. Recepcia slovenskej literatúry v Maďarsku po roku 1990, ktorý zostavila Magdolna Balogh a vyšiel v rámci spolupráce Ústavu svetovej literatúry SAV a Literárnovedného ústavu CHV MAV, mapuje prijímanie slovenskej literatúry v maďarskej kultúre po roku 1990 a otázky kultúrneho transferu. Autorky a autori sa venujú kultúrnemu, kultúrno-diplomatickému, inštitucionálnemu kontextu recepcie, ako aj vybraným javom slovenskej literatúry, recepcii slovenských autoriek a autorov či textov a otázkam umeleckého prekladu.
BALOGH MAGDOLNA (ed.): Szomszédok a kirakatban. A szlovák irodalom recepciója Magyarországon 1990 után. Budapest – Pozsony: SZTA Világirodalmi Intézet, 2018. 151 s. ISBN 978-615-5478-64-2
Publikácia na stiahnutie: Szomszédok a kirakatban. A szlovák irodalom recepciója Magyarországh 1990 után
Publikácia vzdáva hold širokospektrálnej tvorbe rumunistky, literárnej vedkyne a prekladateľky Libuše Vajdovej. Umiestnenie jej podnetného diela do kontextu slovenskej rumunistiky, komparatistiky či translatológie vytvára zároveň pestrý obraz o poslednom polstoročí literárnovedného výskumu na Slovensku a jeho smerovaní.
JUDIT GÖRÖZDI – DOBROTA PUCHEROVÁ (eds.): Snímanie závojov z priestorov, miest a faktov. Zborník k jubileu a personálna bibliografia Libuše Vajdovej. Bratislava: Ústav svetovej literatúry SAV, 2018. 241 s. ISBN 978-80-88815-23-5
Publikácia na stiahnutie: Zborník k jubileu a personálna bibliografia Libuše Vajdovej
Pedagóg, literárny vedec, básnik a prekladateľ Ján Zambor v súbornej publikácii komplexne reflektuje významy a zmysel poézie autorských osobností ako Hviezdoslav, Krasko, Válek, Stacho, Mihalkovič, Strážay, Buzássy, Andraščík, Prokešová aj zvukové tvarovanie ruskej básne a špecifiká prekladu. Vecný register je i netradičným slovníkom poetiky. Rozsiahla publikácia je určená čitateľskej verejnosti so záujmom o poéziu a umelecký preklad, ako aj študentkám a študentom.
JÁN ZAMBOR: Stavebnosť básne. Bratislava: LIC, 2018. 365 s. ISBN 978-80-811-9115-2
Kniha sprostredkúva celostný pohľad na život a dielo Johana Huizingu (1872 – 1945) a odkrýva jeho význam pre rozvoj humanitného myslenia v 20. storočí. Okrem najznámejších prác vykladá autor v kontexte dobových diskusií aj jeho ďalšie diela a štúdie ako Problém renesancie, Nizozemská kultúra v 17. storočí, Človek a dav v Amerike. Zvláštna kapitola knihy je venovaná pôsobeniu Huizingu na slovenskú humanistiku po 2. svetovej vojne.
ADAM BŽOCH: Človek v dejinách. Johan Huizinga a humanitné vedy. Bratislava: Európa, 2018. 256 s. ISBN 978-80-896-6652-2
Publikácia prináša prvé dejiny rumunskej literatúry napísané na Slovensku, a to v širokom kontexte histórie Európy a časti Orientu (Osmanská ríša). Do prehľadu sú zaradené i písomnosti v staroslovienčine zo 14. a 15. storočia, ako aj literatúra z Moldavska písaná po rumunsky. Autorky mapujú Rumunsko od Dáckej ríše až po súčasnosť so zameraním na umenie a históriu, kultúrny a sociálno–politický vývoj krajiny. Kniha je ilustrovaná, text dopĺňajú mapy a čiernobiele obrázky.
LIBUŠA VAJDOVÁ – JANA PÁLENÍKOVÁ – EVA KENDERESSY: Dejiny rumunskej literatúry, AnaPress, 2017. 492 s. ISBN 978-80-891-3796-1
Monografia Róberta Gáfrika Zobrazovanie Indie v slovenskej literatúre skúma obrazy Indie v dielach slovenských národných buditeľov (J. Hollý, J. Kollár, Ľ. Štúr) a niekoľkých slovenských autorov 20. a 21. storočia (J. Maliarik, J. Jesenský, H. Klačko, M. Ruppeldt, J. Litvák, J. Banáš a ďalší). Zameriava sa nielen na zobrazovanie Indie v krásnej literatúre, ale aj v populárnej literatúre a cestopisoch. Osobitnú pozornosť venuje prekladom indickej literatúry do slovenčiny.
RÓBERT GÁFRIK: Zobrazovanie Indie v slovenskej literatúre. Bratislava: Veda, vydavateľstvo SAV, 2018. 140 s. ISBN 978-80-224-1635-1
Inšpiratívnosť pomedzných pohľadov. Personálna bibliografia Márie Kusej vychádza ako ďalší zväzok Knižnice WLS. Publikácia, ktorú zostavila Soňa Pašteková, predstavuje jubilantku ako vedúcu riešiteľku výskumných projektov VEGA v oblasti teórie a dejín prekladu umeleckej literatúry v Ústave svetovej literatúry SAV, ale aj ako dlhoročnú vysokoškolskú pedagogičku a prekladateľku. Úvodné texty napísali Libuša Vajdová (Ústav svetovej literatúry SAV), Edita Gromová (Filozofická fakulta UKF v Nitre) a Anton Eliáš (Filozofická fakulta UK v Bratislave). Bibliografiu spracovala Veronika Čejková.
Inšpiratívnosť pomedzných pohľadov. Personálna bibliografia Márie Kusej. Bratislava: Ústav svetovej literatúry SAV, 2017. 121 s. ISBN 978-80-888-1521-1
Publikácia na stiahnutie: Personálna bibliografia Márie Kusej
Slovník je pokračovaním diela, ktoré prostredníctvom portrétov takmer štyroch stoviek prekladateliek a prekladateľov a ich výberových bibliografií prináša súhrnný obraz podstatnej časti knižnej produkcie diel svetovej literatúry vydanej na Slovensku v 20. storočí. Poskytuje nielen informácie o významných postavách umeleckého prekladu, ale dokumentuje aj nezastupiteľné miesto a úlohu umeleckého prekladu v dejinách i prítomnosti slovenskej kultúry. Zároveň predstavuje dejiny recepcie svetovej literatúry na Slovensku.
OĽGA KOVAČIČOVÁ – MÁRIA KUSÁ (eds.): Slovník slovenských prekladateľov umeleckej literatúry 20. storočie, L – Ž. Bratislava: Veda, vydavateľstvo SAV, Ústav svetovej literatúry SAV, 2017. 512 s. ISBN 978-80-224-1617-7
Publikácia je rozšírenou verziou monografie z roku 1998. Prináša nové, resp. aktualizované výsledky v oblasti bádania dejín prekladu na Slovensku. S ohľadom na charakter skúmaných období autorky zvolili rôzne metodologické prístupy, čo im umožnilo ukázať problematiku prekladania ruskej/sovietskej literatúry z mnohých uhlov a súčasne ilustrovať modality pôsobenia prekladu v našom prostredí i jeho vývinotvorný dosah. Spoločným menovateľom ich uvažovania je sieť vzťahov formovaná národnopolitickým, sociokultúrnym a literárnym systémom prijímajúceho prostredia.
MÁRIA KUSÁ (ed.): Ruská literatúra v slovenskej kultúre v rokoch 1825 – 2015. Bratislava: Veda, vydavateľstvo SAV, 2017. 264 s. ISBN 978-80-224-1556-9
Predkladaná vedecká monografia Podoby literárnej vedy s podtitulom Teórie – Metódy – Smery ponúka systematický prienik do pluralitného spektra metód a teórií literárnej vedy, pričom na jednej strane syntetizuje súčasné vedné poznanie, na druhej strane ho obohacuje o kritickú reflexiu, nové poznatky a aspekty. Časti monografie na seba nadväzujú v zmysle podania uceleného obrazu o vývoji a súčasnom stave teórie a metodológie vednej disciplíny. Pre vysokú komplexnosť spracovanej oblasti a na zabezpečenie najvyššieho odborného štandardu bola monografia posudzovaná dvadsiatimi siedmimi domácimi a zahraničnými odborníkmi. Je určená hlavne pre odbornú verejnosť a vysokoškolských pedagógov.
ROMAN MIKULÁŠ a kol.: Podoby literárnej vedy: Teórie – Metódy – Smery. Bratislava: Veda, vydavateľstvo SAV, Ústav svetovej literatúry SAV, 2016. 349 s. ISBN 978-80-224-1524-8
Kolektívna monografia prináša úvahy nad novými možnosťami písania dejín národnej literatúry. Vznikla v rámci grantovej úlohy SAV. Do projektu zasahovali posuny v historiografii, aktuálne poznatky z diania v literatúre, zmeny v hodnotení historických medzníkov, no najmä zistenie, že dejiny literatúry netvorí len umelecká literatúra, ale aj kultúrne, vzdelanecké a cirkevné spisy, ktoré mali pre vznik literatúry obrovský význam. Na knihe spolupracovali literárne historičky a historici zo Slovenska, Česka a Rumunska.
LIBUŠA VAJDOVÁ a kol.: Prístupy, metódy a spôsoby písania dejín (rumunskej) literatúry. Bratislava: AnaPress, 2017. 102 s. ISBN 978-80-89137-90-9
Publikácia Adama Bžocha Krátke dejiny nizozemskej literatúry (v slov. 2010) vyšla v preklade do poľštiny. Ponúka ucelený pohľad na nizozemskú literatúru od jej počiatkov po súčasnosť a slúži ako praktický informačný zdroj pre jej štúdium. Bibliografia, ktorá je súčasťou práce, sprostredkúva základný prehľad historických a literárnohistorických, resp. kultúrnohistorických diel, z ktorých autor vychádzal, a odkazuje na syntézy a pramene, ktoré majú popri informačnom aj vedeckovýskumný charakter.
ADAM BŽOCH: Krótka historia literatury niderlandzkiej. Lublin: Wydawnictwo KUL, 2016. 118 s. ISBN 978-83-806-1282-2
„A pszichoanalízis Szlovákiában nem létezett” – olvasható a könyv elején, s Adam Bžoch munkája éppen erre a hiányra épül, hiszen e „nem létező” tárgy – szétszórtan, töredékesen, nyomokban mégiscsak fellelhető – kulturális lenyomatait kutatja fel.
Bár a pszichoanalízis önálló irányzatként valóban nem létezett, ennek ellenére számos területen felbukkant, többek közt inspirálta az avantgardistákat, de az ateista provokáció vagy a burzsoá áltudomány elrettentő példájaként is jelen volt.
A szerző gazdag történeti anyagon keresztül mutatja be, miért nem sikerült hosszú időn át befogadni Freud tanait, feltárja a klasszikus pszichoanalízissel szembeni ellenállás hátterét, a nemzeti és társadalmi fejlődés Közép-Európában másutt is jól ismert deformáltságát és zavarait, amely mögött végső soron a szlovák kultúra modernellenessége húzódott meg.
ADAM BŽOCH: Pszichoanalízis a periférián: pszichoanalízis története Szlovákiában. Budapest: Typotex Világirodalom, 2016. 264 s. ISBN 978-96-327-9910-0
Monografia Podoby ruského umenia 19. a 20. storočia prináša syntetický obraz ruského umenia ostatných dvoch storočí. Reflektuje vývin ruskej poézie, prózy, dramatického umenia, bábkového divadla, hudby, výtvarného umenia, filmu a najvýznamnejších esteticko-filozofických teórií, tak v ich vnútornej nadväznosti a vzájomných kontaktoch, ako aj vo vzťahu k širším európskym kultúrnym kontextom.
Podoby ruského umenia 19. a 20. storočia. Bratislava: Univerzita Komenského, 2016. 308 s. ISBN 978-80-223-4038-0
Kniha Deväť životov. Rozhovory o preklade a literárnom živote (eds. G. Magová a R. Passia) prináša rozhovory s významnými slovenskými prekladateľkami a prekladateľmi a jedným českým prekladateľom staršej generácie. Prostredníctvom obsahovo podobne štruktúrovaných interview ponúka obraz o ich súkromnej a profesionálnej biografii a názoroch na rozličné stránky prekladania umeleckej literatúry a osvetľuje ich postoje k rozličným otázkam literárneho a verejného života, najmä v období pred rokom 1989. Základnými kritériami pri výbere respondentov boli nespochybniteľné výkony v oblasti umeleckého prekladu v sledovanom období, ochota hovoriť o sebe a svojej práci a vek nad sedemdesiat rokov.
RADOSLAV PASSIA – GABRIELA MAGOVÁ (eds.): Deväť životov. Rozhovory o preklade a literárnom živote. Bratislava: Kalligram, 2015. 280 s. ISBN 978-80-810-1918-0
Publikácia Schlüsselkonzepte und Anwendungen der kognitiven Literaturwissenschaft (Kľúčové koncepty a využitie kognitívnej literárnej vedy), ktorú zostavili Roman Mikuláš a Sophia Wege, ponúka skicu toho, akým spôsobom literárni vedci s rôznym (meta)teoretickým pozadím zaobchádzajú s fundamentálnymi konceptmi kognitívnej literárnej vedy. Autori a autorky zviditeľňujú, do akej miery môžu byť zistenia kognitívnych vied relevantné pre literárnovedné výskumy a ako rôzne sa dajú využiť. Za týmto účelom sa sústreďujú na odhaľovanie princípov dynamickej súhry textu akognitívnych výkonov na kultúrno-historickom pozadí.
ROMAN MIKULÁŠ – SOPHIA WEGE (eds.): Schlüsselkonzepte und Anwendungen der Kognitiven Literaturwissenschaft. Münster: Mentis, 2016. 262 s. ISBN 978-38-978-5461-1
Kniha Interdisciplinárnosť v symbióze literárnej vedy a umenia II nadväzuje na výskumné a pedagogické aktivity L. Franeka, obsiahnuté v publikácii Interdisciplinárnosť v symbióze literárnej vedy a umenia (2012). Odzrkadľuje záujem a výsledky slovenského historického, teoretického, kritického a komparatívneho dedičstva. Spoločným menovateľom je viacrozmerný prístup k literatúre, obohatený o konfrontáciu s dielom významných predstaviteľov inonárodného umenovedného bádania. Pozornosť sa v tomto rámci venuje symbolicko-duchovne orientovanej tvorbe. Cieľom je vyzdvihnúť špecifický prínos slovenských koncepcií vstupujúcich už dávnejšie do literárno-kultúrneho dialógu s koncepciami iných národov. Z toho pramení platnosť tohto úsilia, jeho podnetnosť pre možné návraty, ako i aktuálne rozvíjanie a prehodnocovanie základných východísk.
LADISLAV FRANEK: Interdisciplinárnosť v symbióze literárnej vedy a umenia II. Nitra: Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre, Ústav svetovej literatúry SAV, 2016. 255 s. ISBN 978-80-558-1036-2
Zborník Kultur im Transfer. Komparatistik in der Slowakei (Kultúra v transfere. Komparatistika na Slovensku, eds. S. Vlasta, R. Gáfrik, S.-I- Teichgräber) poskytuje ucelený pohľad na súčasný komparatistický výskum v Ústave svetovej literatúry SAV. Príspevky sa zakladajú na sérii prednášok pracovníčok a pracovníkov ústavu na oddelení porovnávacej literárnej vedy Viedenskej univerzity v letnom semestri 2012. Témy siahajú od vplyvu indickej kultúry na nemeckú literatúru cez problémy prekladu v recepcii inonárodných literatúr, konceptualizácie literárnej komunikácie či recepciu diela Franza Kafku v Československu až po postkoloniálne štúdie afrických literatúr.
RÓBERT GÁFRIK – SANDRA VLASTA – STEPHAN-IMMANUEL TEICHGRÄBER (eds.): Kultur im Transfer. Frankfurt am Main: Peter Lang Edition, 2016. 156 s. ISBN 978-36-530-3427-1
Ako druhý zväzok Knižnice World Literature Studies vychádza pri príležitosti päťdesiatych narodenín personálna bibliografia Adama Bžocha, ktorá ho predstavuje ako literárneho vedca, germanistu, nederlandistu a prekladateľa z nemeckojazyčnej a nizozemskej literatúry. Bibliografii, ktorú spracovala Veronika Čejková, predchádzajú pohľady na Bžochovo rozmanité pôsobenie z pera Wilkena Engelbrechta (v oblasti nederlandistiky), Libuše Vajdovej (v oblasti výskumu moderny) a Magdolny Balogh (v oblasti výskumu recepcie psychoanalýzy na Slovensku).
Keď jedna myšlienková orientácia zanecháva stopy v druhej: Personálna bibliografia Adama Bžocha. Bratislava: Ústav svetovej literatúry SAV, 2016. ISBN 978-80-888-1520-4
Publikácia na stiahnutie: Personálna bibliografia Adama Bžocha
Zborník štúdií Voľby a nutnosti. Sebazobrazovanie a spoločenské vedomie židovstva v strednej Európe, ktorý zostavila Magdolna Balogh, mapuje fenomén židovskej literatúry písanej v národných jazykoch. Venuje sa historickým okolnostiam asimilácie, literárnohistorickým a identitárnym súvislostiam tvorby a recepcie, približuje jednotlivých autorov a autorky. Východisko publikácie predstavovala literárnovedná konferencia usporiadaná roku 2011 v Budapešti v rámci bilaterálneho projektu Ústavu svetovej literatúry SAV a Literárnovedného ústavu MAV.
BALOGH MAGDOLNA (ed.): Választások és kényszerek. Zsidó önkép és közösségtudat Kö. Budapest: Reciti, Irodalomtudományi Intézetének, 2015. 197 s. ISBN 978-615-5478-20-8
Široko koncipovaná publikácia Preklad a kultúra 5 s ústrednou témou preklad ako súčasť dejín kultúrneho priestoru nadväzuje na predošlé publikácie tohto názvu a prináša dvadsaťtri štúdií zameraných na medzikultúrne vzťahy umeleckého, ale i odborného prekladu. Príspevky sú rozdelené do štyroch tematických okruhov, povšimnutiahodné je výrazné zastúpenie inonárodných príspevkov, ktoré znamenajú obohatenie slovenskej translatológie o nové podnety s možnosťou vzájomnej konfrontácie.
EDITA GROMOVÁ – MÁRIA KUSÁ: Preklad a kultúra 5. Nitra – Bratislava: Filozofická fakulta Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre, Ústav svetovej literatúry SAV, 2015. 270 s. ISBN 978-80-558-0876-5
Monografia Jany Cvikovej vydaná v spolupráci ASPEKTU s Ústavom svetovej literatúry SAV načrtáva v širšom kontexte feministických teórií a hnutí rôzne hľadiská využívania analytickej kategórie rodu v literárnej vede. Kriticky približuje rozmanité podoby feministickej literárnej vedy ako radikálneho obratu vo výskume literatúry, pričom sa dotýka aj situácie na Slovensku a v Českej republike po roku 1989. Možnosti interdisciplinárneho uplatnenia kategórie rodu v literárnej historiografii sonduje prostredníctvom konkrétnych analýz.
JANA CVIKOVÁ: Ku konceptualizácii rodu v myslení o literatúre. Bratislava: ASPEKT, Ústav svetovej literatúry SAV, 2014. 272 s. ISBN 978-80-8151-026-7
Kolektívna monografia Postkoloniálna Európa? Úvahy o postkomunistických literatúrach a kultúrach analyzuje situáciu v strednej a východnej Európe po roku 1989 prostredníctvom paradigmy postkoloniality. Kniha je príspevkom k rozvoju globálneho postkoloniálneho diskurzu založeného na širšom a citlivejšom geohistorickom porovnávaní, pričom vychádza z predpokladu, že tak západný, ako aj sovietsky imperializmus sa zrodil z európskej modernity. Štúdie spoločne mapujú bohatý terén súčasnej východo- a stredoeurópskej literatúry a vizuálneho umenia.
DOBROTA PUCHEROVÁ – ROBERT GÁFRIK (eds.): Postcolonial Europe? Essays on Post-communist Literatures and Cultures. Boston: Brill Rodopi Leiden, 2015. 405 s. ISBN 978-90-043-0384-3
Slovník je prvou časťou diela, ktoré prostredníctvom portrétov takmer štyroch stoviek prekladateľov a ich výberových bibliografií prináša súhrnný obraz podstatnej časti knižnej produkcie diel svetovej literatúry vydanej na Slovensku v 20. storočí. Poskytuje nielen informácie o významných postavách umeleckého prekladu, ale zároveň dokumentuje nezastupiteľné miesto a úlohu, ktoré zohral umelecký preklad v dejinách i prítomnosti slovenskej kultúry. Vo svojej komplexnej podobe je aj svojho druhu dejinami recepcie svetovej literatúry na Slovensku.
OĽGA KOVAČIČOVÁ – MÁRIA KUSÁ: Slovník slovenských prekladateľov umeleckej literatúry 20. storočie, A – K. Bratislava: Veda, vydavateľstvo SAV, Ústav svetovej literatúry SAV, 2015. 464 s. ISBN 978-80-224-1428-9
Práca prináša prvý ucelený pohľad na uvažovanie významných osobností slovenskej školy prekladu. Ich mená sú známe, ale ich názory dnes hlbšie pozná len málokto. Preto sa viacerí autori a autorky z okruhu súčasného výskumu prekladu na Slovensku rozhodli zaplniť toto biele miesto formou monografickej práce, a tým opätovne vstúpiť do diskusie o význame prekladu v súčasnom svete. Monografia vznikla ako výsledok série prednášok v Ústave svetovej literatúry SAV a je pokračovaním monografie Myslenie o preklade (2007), ktorá priniesla pohľad na translatológiu v zahraničí.
LIBUŠA VAJDOVÁ a kol.: Myslenie o preklade na Slovensku. Bratislava: Ústav svetovej literatúry SAV, Kalligram, 2014. 168 s. ISBN 978-80-810-1868-8
Monografia Evy Bubnášovej predstavuje z hľadiska témy priekopnícky príspevok k výskumu dejín slovenského umeleckého prekladu a jeho recepcie. Opiera sa o slovenské publikácie s témou medziliterárnych vzťahov a nadväzuje na zahraničné monografie o recepcii Andersena v inonárodných literatúrach. Vychádza zo základného výskumu prekladových textov, recenzií a vedeckých štúdií, diachronicky analyzuje prijímanie Andersenovej tvorby v našom priestore a zaraďuje ho do európskeho kultúrneho priestoru, čím vytvára základ pre ďalšie skúmanie.
EVA BUBNÁŠOVÁ: H. Ch. Andersen a Slovensko /Príspevok k dejinám umeleckého prekladu a jeho recepcie. Bratislava: Veda, vydavateľstvo SAV, 2015. 278 s. ISBN 978-80-224-1438-8
Kolektívna monografia je príspevkom do vedeckého diskurzu na prieniku literárnej teórie, estetiky, kulturológie a mediálnych štúdií. Prostredníctvom štúdií teoretičiek a teoretikov zo Slovenska, Českej republiky a Poľska upozorňuje na problematiku interfejsov v elektronickej literatúre a (post)digitálnej kultúre. Texty prinášajú nový pohľad na vývojové trendy umenia vrátane literatúry s prihliadnutím na súčasné metódy výskumu a najnovšie teoretické poznatky v danej oblasti.
BOGUMILA SUWARA (ed.): Staré a nové rozhrania (interfejsy) literatúry. Bratislava: Ústav svetovej literatúry SAV, 2014. 248 s. ISBN 978-80-896-0730-3
Spomienky významného slovenského literárneho vedca – polonistu a komparatistu profesora Pavla Winczera (1935–2014), ktoré v posledných mesiacoch svojho života stihol ešte usporiadať a sám im dal aj názov Skladanie minulosti, boli pôvodne naplánované na vydanie v Ústave svetovej literatúry SAV k autorovej osemdesiatke, ktorej sa však profesor Winczer už nedožil. Kniha vychádza ako prvá publikácia edície Knižnica časopisu World Literature Studies, edične ju pripravil Adam Bžoch, bibliografiu zostavila Veronika Čejková.
PAVOL WINCZER: Skladanie minulosti (evokácie a skice). Ed. Adam Bžoch. Bratislava: SAP Slovak Academic Press, Ústav svetovej literatúry SAV, 2014. 168 s. ISBN 978-80-89607-27-3.
Obsah knihy
Predslov (Adam Bžoch)
Prvý zväzok päťdielnych Dejín umeleckého prekladu na Slovensku s podtitulom Od sakrálneho k profánnemu je úvodom do historiografie prekladu v slovenskom kultúrnom priestore. Prináša súhrnný pohľad na problematiku písania dejín prekladu, hodnotí doterajší stav a ponúka pohľad na problematiku ontogenézy umeleckého prekladu. Umelecký preklad v historickom diskurze prezentuje na pozadí vzťahu k dejinám slovenského jazyka a literatúry, literárnej komparatistiky a recepcie, a ako súčasť národnej kultúry a kultúrneho dedičstva. Bližšie v historickej perspektíve objasňuje determinanty slovenského prekladového priestoru, rozkrývajúce charakter a špecifické črty prekladu: geopolitický priestor, jazykovú situáciu, československý kultúrny kontext, politické gesto v situácii prekladu, konfesionálny fenomén a postavenie prekladateľa a prekladu v spoločnosti. V ďalších kapitolách sa venuje vzťahu sakrálneho a profánneho a mapuje dejiny prekladu sakrálnych, duchovných a vieroučných textov na Slovensku od 9. storočia po súčasnosť.
KATARÍNA BEDNÁROVÁ . Dejiny umeleckého prekladu na Slovensku I. : od sakrálneho k profánnemu. Bratislava : VEDA, Ústav svetovej literatúry SAV, 2013. 304 s. ISBN 978-82-224-1348-0
Monografia Ruská literatúra 18. – 21. storočia je výsledkom spolupráce literárnych vedcov-rusistov z Univerzity Komenského v Bratislave, Prešovskej univerzity a Ústavu svetovej literatúry SAV v Bratislave. Autorský kolektív, ktorý participoval aj na tvorbe Slovníka ruskej literatúry 11. – 20. storočia (2007), na túto prácu nadviazal a doplnil ju o dimenzie literárnych dejín, ktoré slovníkový formát neumožňoval. Preto sa v monografii neopakuje charakteristika tvorby jednotlivých autorov v podobe medailónov či portrétov, ale v centre pozornosti stojí literárny proces, rekonštruovaný na pozadí spoločensko-historických udalostí a súvislostí kľúčových etáp vývoja ruskej literatúry 18.–21. storočia. Takéto spracovanie materiálu je funkčné aj s ohľadom na adresáta nielen z odborných rusistických kruhov, ale aj z radov záujemcov o ruskú literatúru a kultúru. Monografia je prvým pokusom o spracovanie slovenských dejín ruskej literatúry, ale aj jedným z prvých pokusov o syntetické uchopenie vývinovej trajektórie inonárodnej literatúry v slovenskej literárnovednej tradícii (Dejiny francúzskej literatúry, 1994 a Dejiny anglickej a americkej literatúry, 1993)Ruská literatúra 18. – 21. storočia Anton Eliáš. Bratislava: Veda, vydavateľstvo SAV: Ústav svetovej literatúry SAV: Filozofická fakulta Univerzity Komenského, 2013. 232 s. ISBN 978-80-224-1344-2
ANTON ELIÁŠ (ed.). Ruská literatúra 18. – 21. storočia. Bratislava : VEDA, vydavateľstvo SAV, Ústav svetovej literatúry SAV : Filozofická fakulta Univerzity Komenského, 2013. 232 s. ISBN 978-80-224-1344-2
Kniha štúdií Jozef Felix (1913 – 1977) a cesta k modernej slovenskej romanistike vzdáva hold veľkej osobnosti slovenskej kultúry pri príležitosti 100. výročia jeho narodenia, z rôznych aspektov ozrejmuje jeho originálny prístup k interpretácii, prekladaniu, recenzovaniu, vydávaniu i vyučovaniu zahraničnej literatúry. Je zameraná na romanistické súvislosti tvorby Jozefa Felixa, jej úsilím je zhodnotiť mnohostranné pôsobenie tohto zakladateľa modernej slovenskej romanistiky a zároveň poukázať aj na jeho prínos do slovenskej kultúry v spomienkach spolupracovníkov a žiakov, venovaných dosiaľ málo spracovaným oblastiam jeho práce editora, pedagóga i kritika nerománskych literatúr. Štúdie venované Felixovmu výskumu talianskej, francúzskej a španielskej staršej aj modernej literatúry pracujú s archívnymi materiálmi a dokladajú, že práve tieto publikované i nepublikované texty možno na Slovensku považovať za počiatky systematickej romanistiky či za základy moderného slovenského výskumu západných literatúr. Ambíciou knihy je tak poukázať i na neznáme, málo spracované alebo len v archívoch sa nachádzajúce dokumenty tvorby Jozefa Felixa, čím predstavuje ojedinelú publikáciu v rámci dejín romanistiky, prekladateľstva, ako aj príspevok k dejinám humanitných vied na Slovensku.
JANA TRUHLÁŘOVÁ (ed.): Jozef Felix (1913-1977) a cesta k modernej slovenskej romanistike. Bratislava : VEDA, vydavateľstvo SAV, Ústav svetovej literatúry SAV, Filozofická fakulta Univerzity Komenského, 2014. 290 s. ISBN 978-80-224-1346-6
Monografia Evy Maliti Der Symbolismus als Ansichtsprinzip, ktorá vyšla v rakúskom vyd. Holzhausen v nemeckom preklade, je venovaná teórii a umeleckej praxi symbolizmu v ruskej literatúre a kultúre 20. storočia. Symbolizmus sa chápe v zhode s univerzálnou podstatou samotného symbolu, ako konkrétny literárny smer epochy prelomu storočí, no i ako interpretačný kľúč k dielam, ktoré sú so symbolom a symbolizmom vnútorne spojené. Kniha obsahuje veľa nových poznatkov. V kapitole Realistický symbolizmus Pavla Florenského v ruskom modernom myslení o jazyku a umení je problematika projektovaná v teoretickej rovine, na základe úvah ruského náboženského mysliteľa a teoretika symbolu. V ďalších kapitolách sa symbolizmus skúma v rôzne nastavených súvislostiach v rámci umeleckej tvorby i v živote „bohohľadača“ Vasilija Vasilieviča Rozanova, postsymbolistu Andreja Belého, básnika-prozaika Borisa Pasternaka či exilového spisovateľa Gajta Gazdanova. Porovnáva sa napríklad experimentálne dielo ruskej moderny so slovenským postmoderným dielom, ďalej dve slovenské prekladateľské interpretácie svetoznámeho ruského románu, prípadne sa komparácia môže realizovať vnútri viacdomej tvorby jedného autora.
EVA MALITI: Der Symbolismus als Ansichtsprinzip. Wien: Verlag Holzhausen, 2014. 152 s. ISBN 978-39-029-7618-5
Monografia Evy Maliti predstavuje druhé, doplnené vydanie (prvé vydanie r. 1996) rovnomennej práce. V knihe sa osobitým spôsobom skúmajú otázky ruského symbolizmu nielen v jeho literárnohistorickom vymedzení. Vybraní autori a diela sú reflektovaní cez symbolický princíp, ktorý problematiku otvára znútra. V novom vydaní bolo dielo doplnené o pramenné materiály, ktoré v čase prvého vydania ešte neboli prístupné. Ide najmä o teoretickú kapitolu venovanú ruskému náboženskému filozofovi a teoretikovi symbolizmu Pavlovi Florenskému, ktorého dielo medzičasom vyšlo v Rusku v novom súbornom vydaní. Jeho teória symbolu je dnes objektom prác viacerých ruských i zahraničných bádateľov. Nové podnety umožnili v druhom vydaní rozšíriť informačnú bázu, priniesť niektoré poznatky k skúmanej problematike. Takto sa prechádza priamo k umeleckej praxi: v kapitolách o symbolizme ruského „bohohľadača“ Vasilija Rozanova, ďalej o románe Peterburg Andreja Belého s komparatívnym presahom do slovenskej postmoderny (Kôň na poschodí, Slepec vo Vrábľoch Pavla Vilikovského), o prekladateľských interpretáciách románu Doktor Živago Borisa Pasternaka a nakoniec o tvorbe viacdomého autora Gajta Gazdanova.
EVA MALITI: Symbolizmus ako princíp videnia/Kapitoly z Ruskej literatúry a kultúry 20. storočia. Bratislava: VEDA, 2014. 144 s. ISBN 978-80-224-1343-5
Práca Literatúra v hľadaní čitateľa vidí základné motivácie čítania príbehov v potrebe životného poznania, kompenzácie životných neúspechov a v potrebe rozptýlenia a zábavy, ktoré najlepšie plní rudimentárna epika s výraznými postavami. Najvyspelejšia časť modernej prózy zodpovedajúca zložitým historickým skúsenostiam súčasnosti a úrovni vedeckého i filozofického poznania človeka i spoločnosti sa však rozchádza s týmito očakávaniami jednoduchých ľudí, a tí sa uchyľujú k tzv. strednému prúdu a k zábavnej spisbe. Druhá a tretia časť práce analyzuje, ako Karel Čapek a v rokoch 1921– 1928 Iľja Erenburg riešili túto komunikačnú krízu príbehovej prózy uplatnením motívov, konvencií a postupov zábavnej literatúry, žurnalistiky a filmovej montáže tak, aby upútali čitateľa, ale ho aj nebadane pozdvihli na vyššiu úroveň myslenia, cítenia a občianskeho uvedomenia. Hlavnými predmetmi analýzy sú Čapkove romány Krakatit a Válka s mloky, Povídky z jedné kapsy i Povídky z druhé kapsy a jeho fejtonistika vrátane cestopisnej. U Erenburga sa pozornosť venuje románu Neobyčajné dobrodružstvá Julia Jurenita, mikrorománu Trust D. E. História skazy Európy, zbierke čŕt Trinásť fajok a jeho vrcholnému dielu Búrlivý život Lazika Rojtšvanca.
PAVOL WINCZER: Literatúra v hľadaní čitateľa. Bratislava: VEDA, Slovenská akadémia vied, 2014. 192 s. ISBN 978-80-224-1330-5
Prvá slovenská monografia, mapujúca prítomnosť švédskej, dánskej, nórskej literatúry v kontexte slovenskej literárnej kultúry 20. storočia. Autor sa sústreďuje na recepčné podmienky a vytváranie mentálnych obrazov severu v slovenskom literárnom povedomí prostredníctvom prekladov a zdôrazňuje príspevok konkrétnych literárnych a kultúrnych osobností k distribúcii severského písomníctva na Slovensku. Metodologicky sa výskum pohybuje v širších literárno-historických, medziliterárnych a medzikultúrnych súvislostiach.
MILAN ŽITNÝ: Severské literatúry v slovenskej kultúre. Bratislava: Ústav svetovej literatúry SAV, 2013. 247 s. ISBN 978-80-896-0704-4
Kolektívna monografia vznikla v rámci spoločného projektu Ústavu svetovej literatúry SAV v Bratislave a Filozofickej fakulty Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre. Štúdie sa zameriavajú na výskum 1. Dynamických zmien v myslení o preklade, preklad pre nové médiá, status umeleckého prekladu v kontexte súčasných zmien; 2. Využitie nových technológií v translácii a nové trendy v terminológii; 3. Nové didaktické modely vo výučbe prekladu a tlmočenia. Zjednocujúcim aspektom daného výskumu je vzťah prekladu a kultúry.
EDITA GROMOVÁ A MÁRIA KUSÁ (eds.): Preklad a kultúra 4. Nitra: Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre, Filozofická fakulta; Bratislava: Ústav svetovej literatúry SAV, 2012. 397 s. ISBN 978-80-558-0143-8
This multimedia collection inspired by the life and work of the Zimbabwean cult writer Dambudzo Marechera (1952–1987) demonstrates the growing influence of this author among writers, artists and scholars worldwide and invites the reassessment of his oeuvre and of categories of literary theory such as modernism, postmodernism and postcolonialism. Including a DVD with audio-visual creative contributions and rare archival material, this volume will be of interest to scholars and students of African, postcolonial and postmodernist literature and culture, as well as audio-visual artists, writers and biographers.
DOBROTA PUCHEROVÁ (ed.): Moving Spirit. The Legacy of Dambudzo Marechera. LIT Verlag, 2012. ISBN 978-36-439-0215-3
Monografia prezentuje výskumné aktivity autorky z oblasti literárnovednej rusistiky, historiografie a translatológie. Otvára aktuálne otázky literárneho procesu a tvorby dejín ruskej literatúry 19. a 20. storočia so zameraním na preklad a recepciu ruských umeleckých textov v slovenskej kultúre. Literárny pohyb vníma ako neustále sa meniaci fenomén dočasne kanonizovaných estetických paradigiem, v zmysle naznačených úvah spochybňuje kontinuitu literárnej ontológie, ktorá sa v tradičných dejinách literatúry obvykle chápe ako „vzájomná koexistencia a následná výmena literárnych prúdov, smerov, žánrov či osobností, prekonávanie jedného estetického modelu iným“ v rozličných časopriestorových kontextoch. V súvislosti s konkrétnou čitateľskou a recepčnou optikou sa zameriava na aspekty reflexie literárneho diela v procese kultúrnej výmeny hodnôt vysielajúceho a prijímajúceho prostredia s ohľadom na autorskú stratégiu a prevládajúci čitateľský vkus.
SOŇA PAŠTEKOVÁ: Proces, kánon, recepcia. Historiografické, translatologické a interpretačné aspekty skúmania ruskej literatúry. Bratislava : Ústav svetovej literatúry SAV, VEDA, 2013. 140 s. ISBN 978-80-224-1299-5
Monografia Márie Bátorovej Dominik Tatarka: slovenský Don Quijote (Sloboda a sny) spracováva na základe analýz života a diela signatára Charty 77 spisovateľa Dominika Tatarku tému disidentskej literatúry. Metódami porovnávacej literárnej vedy sa dostáva slovenská literatúra na báze reálií do súvisu s českým disentom (V. Havel, L. Vaculík), ako aj s francúzskym kontextom (A. Camus), ktorý bol od čias Tatarkových štúdií na Sorbonne jeho kultúrnym rámcom. Publikácia ukazuje široký kontext, v ktorom sa rozvíjala myšlienka slobody a kultúrnych hodnôt smerujúca k prevratu roku 1989 a k dnešným demokratickým víziám.
MÁRIA BÁTOROVÁ: Dominik Tatarka: slovenský Don Quijote (Sloboda a sny). Bratislava: VEDA, 2012. 304s. ISBN 978-80-224-1269-8
In the Western world we are used to think that discourse on the nature of literature began with Plato and Aristotle, and continued through Longinus, the neo-Classical thinkers, the Romantics, and culminated in the 20th century with a multitude of literary theories. However, there have been traditions of thinking about literature in India, China and the Arab world even before European colonization. The most ancient and systematic thinking about literature can be found in India. Whereas Western literary studies are dominated by reflection on the propositional meaning of literary texts, Sanskrit literary studies focused on the experience of emotions. The current emotion research shows that the observations of Sanskrit theorists were insightful and may have a more general significance outside of the literature on which they are based. The book offers an introduction to Sanskrit literary theories and an evaluation of their contribution to the discourse of current Western literary studies.
RÓBERT GÁFRIK: Od významu k emóciám. Úvaha o prínose sanskritskej literárnej teórie do diskurzu západnej literárnej vedy. Trnava : Typi Universitatis Tyrnaviensis, 2012. 115 s. ISBN 978-80-808-2527-0
L. Franek sa v zhode so svojím predchádzajúcim výskumom usiluje teoreticky uplatniť viaceré slovenské (M. Bakoš, D. Ďurišin) a zahraničné podnety (J. Cohen, C. Guillén, F. de Saussure, L. Hjelmslev), pričom sa plodne opiera o kriticko-analytické postupy esejistického diela J. Felixa. V poetike umeleckého prekladu nadväzuje na interdisciplinárny charakter štylistických výskumov A. Popoviča z konca šesťdesiatych rokov. Jeho prínos sa odzrkadľuje predovšetkým z hľadiska systémového prístupu k zovšeobecňujúcej funkcii rytmických a prozodických odlišností jazykov. Štruktúrny aspekt rozširuje o aktuálne potrebné sledovanie figuratívno-symbolickej, subjektívnejšie poňatej roviny umeleckého prekladu. Vďaka tomu pri didaktickom zameraní kladie dôraz na dôslednejšie rešpektovanie osobitosti národných literatúr a jazykov.
LADISLAV FRANEK: Interdisciplinárnosť v symbióze literárnej vedy a umenia. Bratislava: Veda, 2012. 206 s. ISBN 978-80-224-1277-3
V septembri 2013 vyšla vo významnom nemeckom psychologickom vydavateľstve Psychosozial-Verlag kniha Adama Bžocha Psychoanalyse in der Slowakei. Eine Geschichte von Enthusiasmus und Widerstand (Psychoanalýza na Slovensku. Dejiny nadšenia a odporu), v ktorej sa autor podrobne venuje dramatickej výmene názorov za a proti psychoanalýze v slovenskom prostredí. V knihe rekonštruuje recepciu psychoanalýzy v medicíne medzivojnového obdobia, jej oneskorenú katolícku kritiku, jej nadšené prijatie v umeleckých kruhoch, ako aj kontroverzné vyrovnanie sa s ňou po druhej svetovej vojne. Osvetľuje aj vzťah psychoanalýzy k literárnej vede a filozofii šesťdesiatych rokov. Kniha je prepracovaným prekladom monografie Psychoanalýza na periférii, ktorá vyšla vo vydavateľstve Kalligram v roku 2007.
ADAM BŽOCH: Psychoanalyse in der Slowakei. Eine Geschichte zwischen Enthusiasmus und Widerstand. Psychosozial Verlag, Giessen 2013. 208 s.
ISBN 978-38-379-2109-0
Monografia je súborom vedeckých štúdií k dejinám severských literatúr a ich recepcie na Slovensku. Autor sa suverénne pohybuje v literárnych dejinách jednotlivých severských krajín, v ich histórii, profiloch a dielach vybraných autorov a najmä v medziliterárnych a medzikultúrnych súvislostiach presahujúcich úzky národný pohľad na skúmanú problematiku. Žitný koncipuje akési medziliterárne dejiny, ktoré ozrejmujú také súvislosti medzikultúrneho a medziliterárneho procesu, ktoré čitateľ pozná iba sčasti, keďže sa zvyčajne pohybuje v rámci jednej danej národnej literatúry. Metodologickým pilierom práce je prekladová recepcia severských literatúr. Od nej sa odvíja väčšina štúdií i odborných článkov. Aj výber jednotlivých autorov závisí od ich recepčnej „prítomnosti“, resp. v istom čase aj neprítomnosti v slovenskom prostredí.
MILAN ŽITNÝ: Súradnice severských literatúr. Konštituovanie severských literatúr, ich medziliterárne súvislosti a slovenská recepcia. Bratislava: SAP, Ústav svetovej literatúry SAV, 2013. 247s. ISBN 978-80-896-0703-7
Kniha Márie Bátorovej Slovenská literárna moderna v spektre svetovej moderny (Jozef Cíger Hronský) prináša najnovší, modernými metódami spracovaný výskum, ktorý sa v posledných dvadsiatich rokoch realizoval na pôde SAV, a jeho esejistickú popularizáciu. Bázu výskumu tvorí žánrovo mnohodimenzionálne dielo J. C. Hronského, dvojdomého autora a mnohostrannej osobnosti literárnehoa kultúrneho života na Slovensku v prvej polovici 20. storočia. Štúdie k jednotlivým románom autora v druhej časti tejto knihy sú i metodologickým návodom na hermeneutickú analýzu literárneho textu. V prvej časti sa však komparatistickou metódou výsledky týchto analýz diel slovenského autora prepájajú cez motívy s dielami autorov svetovej literárnej a výtvarnej moderny, ktoré tvoria jej všeobecne známu a štandardnú paradigmu. Toto prepojenie poukazuje aj na historické, filozofické a sociologické koordináty danej témy. Výsledky výskumu prezentované v zahraničí (vedecké podujatia a publikácie) uviedli do povedomia odbornej zahraničnej verejnosti slovenskú literárnu modernu ako existujúcu a zaujímavo prezentnú.
MÁRIA BÁTOROVÁ: Slovenská literárna moderna v spektre svetovej moderny: Jozef Cíger Hronský. Martin : Matica slovenská, 2011. 280 s. ISBN 978-80-812-8012-2
Kniha Romana Mikuláša a Andrey Mikulášovej s názvom Grundfragen der Literaturwissenschaft. Theorien, Methoden, Tendenzen je koncipované ako príručka pre študentov v odbore literárna veda. Ponúka prehľad dôležitých tendencií a „paradigmatických obratov“ najmä vo vývoji literárnovednej germanistiky. Pri množstve súčasných teórií, metód a pojmoch literárnej vedy spočíva zmysel publikácie v naznačení najvýraznejších kontúr jednotlivých teórií a metód, ako aj v kritickom reflektovaní prípadných problémových bodov. Ide v prvom rade o zodpovedanie otázky prínosu teórií pre zvýšenie poznania literárnych fenoménov a ich potenciálu pre systematiku odboru. Autori svojou reflexiou zároveň upozorňujú na otvorenosť tejto disciplíny voči premenám v procese hľadania a kreovania jej identity v interdisciplinárnej komunikácii.
ROMAN MIKULÁŠ, ANDREA MIKULÁŠOVÁ: Grundfragen der Literaturwissenschaft: Theorien, Methoden, Tendenzen. Teil I. Nümbrecht : Kirsch-Verlag, 2011. 226 s. Studies in Foreign Language Educartion, 4. ISBN 978-39-335-8677-3
Dvojdielna monografia literárneho vedca a prekladateľa Jána Jankoviča Legenda o grófovi Zrínskom I. (Súvislosti) a Legenda o grófovi Zrínskom II. (Chrestomatia) sa venuje legendárnej postave Mikuláša Šubića Zrínskeho (1508 – 1566) a ďalším členom tohto slávneho chorvátskeho šľachtického rodu. Jeho potomkovia boli aj šíriteľmi kultúry, literárne tvorili a zapísali sa do dejín tak chorvátskej, ako aj maďarskej literatúry. V 19. storočí sa venovali legende o Zrínskom aj mnohí slovenskí autori: J. Kollár, J. Hollý, A. Sládkovič, J. M. Hurban a i., diela ktorých monografia analyzuje ako významnú kapitolu dejín slovensko-chorvátskych vzťahov. Jankovič v práci sleduje dve línie: 1. osobnosť Zrínskeho v relevantných historických dokumentoch a 2. vzťahy medzi literárnymi dielami v meniacom sa ideovom kontexte.
JÁN JANKOVIČ: Legenda o grófovi Zrínskom I: Súvislosti. Bratislava: VEDA, 2011.
344 s. ISBN 978-80-224-1212-4
Dvojdielna monografia literárneho vedca a prekladateľa Jána Jankoviča Legenda o grófovi Zrínskom I. (Súvislosti) a Legenda o grófovi Zrínskom II. (Chrestomatia) sa venuje legendárnej postave Mikuláša Šubića Zrínskeho (1508 – 1566) a ďalším členom tohto slávneho chorvátskeho šľachtického rodu. Jeho potomkovia boli aj šíriteľmi kultúry, literárne tvorili a zapísali sa do dejín tak chorvátskej, ako aj maďarskej literatúry. V 19. storočí sa venovali legende o Zrínskom aj mnohí slovenskí autori: J. Kollár, J. Hollý, A. Sládkovič, J. M. Hurban a i., diela ktorých monografia analyzuje ako významnú kapitolu dejín slovensko-chorvátskych vzťahov. Jankovič v práci sleduje dve línie: 1. osobnosť Zrínskeho v relevantných historických dokumentoch a 2. vzťahy medzi literárnymi dielami v meniacom sa ideovom kontexte.
JÁN JANKOVIČ: Legenda o grófovi Zrínskom II: Chrestomatia. Bratislava: VEDA, 2010. 288 s. ISBN 978-80-224-1156-1
Monografia Magický realizmus Isabel Allendeovej hispanistky Magdy Kučerkovej uvádza čitateľa do problematiky magického realizmu v širšom hispanoamerickom literárnom kontexte. Na tomto pozadí a so zmyslom pre intertextové súvislosti interpretuje výrazové a poetologické osobitosti diela čilskej prozaičky Isabel Allendeovej i jeho nevyhnutné kultúrne a politické presahy. Práca obsahuje aj časť venovanú recepcii a súčasným medzinárodným interpretáciám autorkinej tvorby.
MAGDA KUČERKOVÁ: Magický realizmus Isabel Allendeovej. Bratislava : Ústav svetovej literatúry SAV : VEDA, Vydavateľstvo SAV, 2011. 184 s.
ISBN 978-80-224-1211-7
Zborník približuje slovenskej kultúrnej verejnosti tvorbu maďarského spisovateľa, dramatika a esejistu Pétera Nádasa, a to prostredníctvom dvoch základných priestorov – priestoru interpretácie a priestoru recepcie. V takto vymedzených vrstvách zachytáva, analyzuje a následne osvetľuje dielo Pétera Nádasa ako jednu z aktuálnych autorských podôb súčasnej maďarskej literatúry.
JUDIT GÖRÖZDI (ed.): Priestory vnímania: O tvorbe Pétera Nádasa. Bratislava: Kalligram, Ústav svetovej literatúry SAV, 2011. 119 s. ISBN 978-80-8101-482-6.
Zamborova Kniha ruskej poézie je jeho osobnou prekladovou antológiou ruskej lyriky od prvých desaťročí 19. storočia po začiatok 21. storočia so zameraním na tvorbu reprezentatívnych básnikov. Predstavuje výberovú sumarizáciu prekladateľovho dlhodobého úsilia a významné rozšírenie jeho doterajšieho prekladového obrazu ruskej poézie s ambíciou priblížiť sa úrovni jej dnešného poznania. Popri prekladoch dôležitých básní tridsiatich dvoch autorov prináša obsažné charakteristiky básnikov a obrazový materiál.
JÁN ZAMBOR: Kniha ruskej poézie. Prešov: Vydavateľstvo Michala Vaška, 2011. 416 s. ISBN 978-80-716-5845-0
„Pokiaľ viem, je to po prvý raz, čo v slovenčine vychádzajú systematicky koncipované literárnoteoretické úvahy o holandskej literatúre. Z hľadiska prekladateľskej recepcie (…) nám táto práca ponúka vhľad do toho, prečo sú holandské literárne diela prínosné v slovenskom (a aj v českom) kontexte.“ Wilken Engelbrecht
ADAM BŽOCH: Holandské portréty: štúdie, články a úvahy o severonizozemskej literatúre. Bratislava: Kalligram, 2010, 160 s. ISBN: 978-80-8101-399-7
The present volume brings together a broad range of analyses focused on the process of identity-making in Central, Eastern and South-Eastern Europe. Identity is defined primarily in sociocultural and literary terms, but a number of articles also emphasise the political implications of the changing definitions of East-European identity in the current globalised world. The work follows in the footsteps of the project sponsored by the ICLA, entitled History of The Literary Cultures of East-Central Europe: Junctures and Disjunctures in the 19th and 20th Centuries (Benjamins 2004–2010). This partial continuity is an advantage for the discussion undertaken in this volume, which can build on earlier analyses, taking them in new directions. The authors make a successful effort to build and justify theoretically and practically a cross-cultural regional history. Their essays place cultural phenomena in a broad sociocultural and political context, analysing issues of identity, politics of ethnicity, and cross-cultural interaction. The book fills an important gap in the treatment of East-Central literature and comparative study.
LIBUŠA VAJDOVÁ, RÓBERT GÁFRIK (eds.): New Imagined Communities. Identity Making in Eastern and South-Eastern Europe. Bratislava: Kalligram a Ústav svetovej literatúry SAV, 2010. 248 s. ISBN 978-80-810-1401-7