Mircea Cărtărescu po tretí raz v preklade Evy Kenderessy

„Najúspešnejší, najoceňovanejší a najprekladanejší rumunský autor, ktorý však rozhodne nepatrí medzi spisovateľský mainstream“ – takto bol Mircea Cărtărescu (1956) uvedený slovenskému publiku v doslove prekladu jeho prozaickej prvotiny, zbierky poviedok Nostalgia (BRAK 2016, prel. M. Miklušičáková, E. Kenderessy). Po preklade monumentálneho surrealistického, filozoficko-špekulatívneho románu Solenoid (BRAK 2020, prel. E. Kenderessy) vychádza v slovenčine autorova najnovšia zbierka poviedok Melanchólia (BRAK 2024, prel. E. Kenderessy). Cez prizmu detí, temer rozprávkovými tónmi v nej autor „nahmatáva“ spôsoby ľudského bytia v osamelosti, čo okrem uvedomovania si sveta naokolo poodhaľuje najmä svet seba, vnútorný svet pocitov spojených s bohatou predstavivosťou aj telesnosťou.

Škoda, že nejedna recenzia zabúda pri chvále autorovho jazyka na prostú skutočnosť, že rumunský spisovateľ nepíše po slovensky – pre Dalfara to našťastie neplatí:

„Mircea Cărtărescu však aj v treťom vynikajúcom slovenskom preklade Evy Kenderessy dokazuje, že jeho silné texty tvrdohlavo vystavané na tých najosobnejších fascináciách a fóbiách dokážu poslúžiť ako zrkadlo odrážajúce nielen autorovo, ale aj čitateľovo najvnútornejšie ja.“

Prekladateľka je vedecká pracovníčka Ústavu svetovej literatúry SAV, v. v. i., rumunistka a redaktorka časopisu World Literature Studies. 

 

Štúdia Terézie Guimard: Bertrand Westphal a teória geokritiky

V druhom tohtoročnom čísle časopisu Slovenská literatúra vyšla štúdia doktorandky Terézie Guimard  Bertrand Westphal a teória geokritiky (úvodné poznámky k téme):

Mimoriadny dôraz, ktorý sa v súčasnosti pripisuje interdisciplinárnemu prístupu vo vedeckom skúmaní a zároveň dôležitosť, ktorá sa od priestorového obratu pripisuje priestoru, sa pretavili aj do myslenia o literárnom priestore. Z hľadiska súčasnej literárnej vedy je teória geokritiky francúzskeho literárneho vedca Bertranda Westphala zaujímavá práve v zmysle jej interdisciplinarity a geocentrizmu. V úzkom spojení s antropológiou, geografiou, históriou či kultúrnymi štúdiami definuje B. Westphal geokritiku ako poetiku interakcií medzi literatúrou a ľudským priestorom. Venuje sa tiež štúdiu vzťahov medzi fiktívnymi a skutočnými svetmi literárnych diel a ich sociálnym a geografickým kontextom, pričom verí, že práve oni môžu ovplyvňovať formovanie kultúrnych identít. Článok podrobne predstavuje teóriu geokritiky, jej hlavné východiská a princípy s cieľom inšpirovať budúci výskum, ktorého predmetom by mohlo byť formulovanie geokritickej analýzy. Celú štúdiu si prečítajte TU.

#nacomijedoktorandskestudium Témou dizetačnej práce T. Guimard pod vedením školiteľky J. Truhlářovej je Urbánny a sociálny priestor Paríža v románe druhej polovice 19. storočia (tvorba Emila Zolu).

Adam Bžoch o Kafkovi

Germanista Adam Bžoch odpovedal v ankete Knižnej revue 6/2024 pri príležitosti stého výročia úmrtia Franza Kafku na otázku, čo preňho tento mimoriadny literárny zjav znamenal:

 

 

 

Ako dieťa z prekladateľskej rodiny som vedomosti o Kafkovi nasával s materským mliekom pri rodinných nedeľných obedoch, k skutočnej iniciácii Kafkom však u mňa došlo až v šestnástich rokoch vďaka prečítaniu jeho poviedky Premena, ktoré, pravda, nasledovalo po zhltnutí takmer kompletného Camusa, Škvoreckého šesťdesiatych rokov, Kunderovho Žartu a Američanoch J. Hellera, T. Capoteho, K. Vonneguta. Premena spôsobila, že sa mi v okamihu dosiaľ známy svet zložil do fatálneho, no veľmi zmysluplného celku, v ktorého centre sa ocitlo zraniteľné Ja, vystavené zlovôli okolia. Kafka v tomto zmysle utváral nie moje estetické, ale intelektuálne, spoločenské a politické vedomie, v mladom veku podnietil kriticizmus a citlivosť voči všetkým náznakom násilia, nátlaku a manipuláciám. Nikdy som nerozumel pokusom o ospravedlňujúco optimistický výklad Kafku (podľa mňa je scestný), ani obrane tohto veľkého skeptika poukazovaním na jeho humorné stránky.

Kvintesencia Kafku tkvie v dôslednom, podľa môjho názoru sekulárnom pesimizme: Tento autor vedel a ako prvý jasne ukázal, že človek vytvoril zlý svet a logicky sa sám stáva jeho obeťou; čím skôr si to s Kafkom uvedomíme, tým skôr sa týmto skutočnostiam naučíme filozoficky i prakticky čeliť. Myslím, že tak ako čítanie Kafku v 60. rokoch pomáhalo z hľadiska indivídua porozumieť stalinizmu i holokaustu, dnes pomáha pochopiť monštruóznosť putinizmu i pokročilých, rafinovaných foriem dehumanizácie v postindustriálnych spoločnostiach. Paradigmou Kafkovho rozumenia sveta je nepochybne jeho román Proces, filozoficky a umelecky jedno z najdokonalejších literárnych diel vôbec, ktoré stojí na jednej úrovni s Danteho Božskou komédiou a Shakespearovým Hamletom. Jozef K., hlavný (anti)hrdina tohto otriasajúceho príbehu, je bohužiaľ dodnes potenciálne každý z nás, vrátane všetkých mocných tohto sveta. Ani pre nich nie je tento svet bezpečný. Kafka tým, že straší, varuje. To je základné posolstvo, ktoré som od Kafku prijal v mladosti, keď som ho ako gymnazista čítal v škole pod lavicou, a dodnes ho pri každej príležitosti šírim ďalej.

*Perla Bžochová preložila do slovenčiny Kafkove tri románové fragmenty – Proces, Zámok, Amerika.

The Current Role of Comparative Literature / Súčasná úloha literárnej komparatistiky

Ako vidia úlohu literárnej komparatistiky vedci a vedkyne z Európy a USA? Aké sú jej hlavné výzvy v posledných troch desaťročiach? Ako ovplyvňuje ich prístup ku komparatistike miesto, kde pôsobia?

Prečítajte si odpovede, ktoré časopisu Svět literatury/World of Literature poskytli Bernard Franco, Marina Grishakova, Ben Hutchinson, Marko Juvan, Marie-Françoise Melmoux-Montaubin, Gisèle Sapiro, Haun Saussy, Josef Vojvodík, ako aj náš kolega Róbert Gáfrik, z ktorého odpovedí vyberáme:

„I would like to see more focus on interculturality and comparative poetics (as the current role of comparative literature most famously suggested by Earl Miner) in comparative literature in the future. Interculturality, which refers to mutually respectful interaction and dialogue between people from different cultures, is in my opinion a better basis for literary research than the one offered by the current world literature studies founded on the worldsystem theory. I also believe that comparative poetics is a needful project, as it addresses the most fundamental presuppositions about literature.“

Čítajte ďalej: https://svetliteratury.ff.cuni.cz/wp-content/uploads/sites/14/2024/07/Bernard_Franco_et_al_147-156.pdf

V novom čísle Světa literatury nájdete aj blok venovaný dielu Franza Kafku, ako aj ďalšie zaujímavé štúdie: https://svetliteratury.ff.cuni.cz/magazin/2024-xxxiv-69/

Nové číslo World Literature Studies 2/2024: Interdiskurzívna komunikácia medzi literatúrou a bioetikou

eds. Bogumiła Suwara ‒ Jana Tomašovičová

V súčasnosti sme svedkami nielen dynamických zmien v mnohých vedných oblastiach, ale aj prestupovania hraníc medzi vedeckými a umeleckými diskurzmi, ktoré sa stali predmetom odbornej reflexie vo viacerých  konceptoch vznikajúcich v posledných dvoch desaťročiach, ako napríklad v teórii interdiskurzívnych vzťahov či v naratívnej bioetike. Toto číslo časopisu skúma naznačené pohyby na príklade interdiskurzívnej komunikácie medzi literatúrou a bioetikou. Vzťah literatúry a bioetiky sa zväčša reflektoval z pozície tradičného biomedicínskeho vzťahu medzi lekárom a pacientom. V súčasnosti však predstavuje bioetika interdiskurzívnu oblasť, Pokračovať na Nové číslo World Literature Studies 2/2024: Interdiskurzívna komunikácia medzi literatúrou a bioetikou

Central/East European Literatures as World Literature

Konferencia pod názvom Stredoeurópske a stredovýchodoeurópske literatúry ako svetová literatúra sa konala od 6. do 8. júla 2024 v Budapešti.  Organizátorom bol partnerský maďarský Literárnovedný ústav (BTK-ITI – Institute of Literary Studies, Research Centre for the Humanities, Hungarian Research Network). Účastníčky a účastníci neprišli len zo strednej a východnej Európy, ale aj z Belgicka, Rakúska, Británie a USA. Konferencia bola živnou pôdou pre diskusie o identite stredoeurópskych a východoeurópskych literatúr, transkultúrnosti a translingvizme, preklade, o regionálnych prístupoch k literatúre a o teóriách svetovej literatúry.

Z Ústavu svetovej literatúry SAV, v. v. i., v programe konferencie vystúpili: Dobrota Pucherová, ktorá sa zúčastnila okrúhleho stola spolu s ďalšími zostavovateľmi kníh z edície Bloomsbury Literatures as World Literature, a Róbert Gáfrik s kritickým príspevkom voči prevažujúcim konceptom svetovej literatúry Intercultural Communication as a Challenge to World Literature Studies. Celý program konferencie nájdete TU.

Jessie Margaret Labov, Dobrota Pucherová, Daniela Stoica, Thomas BeeBee, Piotr Florczyk a Zoltán Varga

Róbert Gáfrik, Vladimir Biti, Jernej Habjan

 

Rozhovor v Knižnej revue s Adamom Bžochom o monografii Konverzácia a európska kultúra

V spoločenskej konverzácii sa prejavuje

postoj k humanite

Foto: Gabriela Magová
Prof. Adam Bžoch. Foto: Gabriela Magová
… Ale takisto som sa vrátil k veľkým ruským románom 19. storočia a nanovo som ich prečítal z hľadiska spoločenskej kvality neformálnych rozhovorov, ktoré v nich postavy vedú. To bolo mimochodom v období, keď Putin naplno spustil inváziu na Ukrajinu, vrátane toho nekonečného prúdu ideologických táranín a oháňania sa ruskou literatúrou Až vtedy som hlbšie pochopil, že lesk salónnych konverzácií v Tolstého Vojne a mieri autorovi pragmaticky poslúžil najmä ako fólia kritiky Západu, a že Tolstoj je vlastne ruský nacionalista, ktorý glorifikuje a idealizuje ruský svet a ruské formy družnosti, a tie sa predsa len dosť odlišujú od európskych. Dostojevskij, ktorý sa v románoch BesyIdiot prejavil zas ako hlboký znalec a implicitný kritik ruskej spoločenskej mentality, ukázal drastický rozpad družných spoločenstiev, ktorý Rusi dnes, bohužiaľ, opäť traumaticky prežívajú. – V spoločenskej konverzácii sa pritom naozaj vždy prejavuje aj postoj k humanite. Znevažovanie, zosmiešňovanie, slovné či dokonca fyzické napádanie či naopak pohŕdavé ignorovanie náprotivku – to všetko svedčí o nedostatku rešpektu voči človeku ako osobe, ale aj o sociálnom nihilizme, ktorý v konečnom dôsledku vedie k deštrukcii družných spoločenstiev a napokon aj k úpadku jazyka a kultúry.
Prečítajte si v novej Knižnej revue č. 6/2024 celý rozhovor Tiny Čornej s Adamom Bžochom o jeho novej monografii Konverzácia a európska literatúra. Ukážku z neho nájdete aj online.

Prezentácia knihy Ivany Kupkovej Cesty k „novej“ ruskej literatúre v slovenských prekladoch po roku 1989

 

 

 

 

 

 

26. jún 2024 (streda) o 10.00 hod.
Ústav svetovej literatúry SAV, v. v. i., zasadacia miestnosť + online

Knihu predstaví, rozhovor s autorkou a diskusiu bude moderovať prof. PhDr. Mária Kusá, CSc.

Podujatie sa uskutoční v rámci výskumného projektu APVV Preklad a aspekty recepcie spoločenskovedných a humanitnovedných textov ako kultúrny a literárny transfer v 20. storočí.

Link na pripojenie cez Zoom
https://us06web.zoom.us/j/84534054911?pwd=1ifulBIyy8erJfZaeYdgTyckIZy7H7.1
Meeting ID: 845 3405 4911
Passcode: 725350

Slovenská prekladateľka, editorka a redaktorka početných publikácií, translatologička, vysokoškolská pedagogička Ivana Kupková pripravila monografiu Cesty k „novej“ ruskej literatúre v slovenských prekladoch po roku 1989, ktorá je súborom jej kritík prekladu, mapujúcich cesty k „novej“ ruskej literatúre po roku 1989. Autorka sa zaoberá situáciou ruskej literatúry v slovenskom prekladovom priestore po zmene spoločensko-politickej atmosféry v roku 1989. Skúma preklady nových diel, Pokračovať na Prezentácia knihy Ivany Kupkovej Cesty k „novej“ ruskej literatúre v slovenských prekladoch po roku 1989

Vladimír Biloveský: Časopis Kritika prekladu. Premeny jeho podôb, statusu a funkcií

Hosťovská prednáška
Časopis Kritika prekladu. Premeny jeho podôb, statusu a funkcií

Vladimír Biloveský
(Filozofická fakulta UMB v Banskej Bystrici)

 

26. jún 2024 (streda) o 14.00 hod.
Ústav svetovej literatúry SAV, v. v. i., zasadacia miestnosť + online

Podujatie sa uskutoční v rámci výskumného projektu VEGA Preklad a prekladanie v dejinách a súčasnosti slovenského kultúrneho priestoru. Premeny podôb, statusu a funkcií: texty osobnosti, inštitúcie.

Link na pripojenie cez Zoom
https://us06web.zoom.us/j/84331518299?pwd=xzaeSnaIaAijKaepGwO1oX85E6fxSG.1
Meeting ID: 843 3151 8299
Passcode: 091987

Časopis Kritika prekladu má za sebou už jedenásť rokov existencie. Vznikol v roku 2013, keď na Katedre anglistiky a amerikanistiky Filozofickej fakulty UMB v Banskej Bystrici vyvrcholili dlhoročné úvahy o potrebe, možno až nutnosti inštitucionálne či časopisecky reflektovať kritiku prekladu na Slovensku. Veľa sa o nej písalo a diskutovalo, no väčšinou to viedlo k záverom, že v slovenskom kultúrnom prostredí Pokračovať na Vladimír Biloveský: Časopis Kritika prekladu. Premeny jeho podôb, statusu a funkcií

Boli sme na BRaKu

V rámci pestrého Bratislavského knižného festivalu, ktorý sa konal v Bratislave od 31. mája do 2. júna, sa na podujatiach podieľali aj naše kolegyne.

Pohľad na Pétera Esterházyho

J. Görözdi a R. Deáková
M. Tallo, J. Görözdi, R. Deáková, V. Šikulová

V nedeľu 2. júna 2024 o 11:00 sa na nádvorí Galérie mesta Bratislavy konala diskusia o novom knižnom preklade diela Pétera Esterházyho (1950–2016) Pohľad grófky Hahn-Hahn (BRaK), ktoré práve vyšlo v slovenčine.  O jeho význame v kontexte tvorby tohto významného európskeho autora sa zhovárali prekladateľka diela Renata Deáková, spisovateľka a čitateľka Verona Šikulová a hungaristka a literárna historička Judit Görözdi, samostatná vedecká pracovníčka ÚSvL SAV. Podujatie moderoval Michal Tallo. Kniha vyšla, keď v maďarskej literatúre silnela búrka postmodernizmu a pojem stredná Európa sa skloňoval v rôznych súvislostiach. Rozprávač diela prechádza od ústia Dunaja až po jeho deltu ako profesionálny cestovateľ. Text však nie je len blúdením popri rieke, ale aj medzi možnosťami, ktoré žáner románu ponúka. Diskutujúce sa pristavili aj pri výbere z Esterházyho esejistiky, publicistiky a príležitostných textov Život slov (PLAV 2022).

O emigrácii, ľudských právach a literatúre: diskusia s Irenou Brežnou a Júliou Sherwood

I. Brežná, J. Sherwood, J. Cviková

Germanistka, prekladateľka a editorka Jana Cviková (ÚSvL SAV) zasa pripravila a v sobotu 1. júna v GMBH moderovala stretnutie dvoch výnimočných osobností literatúry a literárneho života: Spisovateľka Irena Brežná píšuca v nemčine (v preklade J. Cvikovej vyšli romány Na slepačích krídlach a Nevďačná cudzin(k)a)  a prekladateľka slovenskej literatúry do angličtiny Júlia Sherwood, rod. Kalinová (najnovší preklad je Čepiec Kataríny Kucbelovej, ale preložila aj knižný rozhovor Jany Juráňovej so svojou mamou Agnešou Kalinovou Mojich 7 životov),  sú v našom literárnom svete dobre známe. Menej známe je, že ich spájajú rôzne podoby emigrácie z pookupačného Československa, literárna tvorba v takto získaných jazykoch, skúsenosti s tlmočením aj obhajobou ľudských práv. V 80. rokoch dokonca obe pôsobili v Amnesty International – Brežná vo Švajčiarsku, Sherwood vo Veľkej Británii.  Zhovárali sa o tomto všetkom, ako aj o vzťahu k slovenčine, o práci s jazykom/jazykmi, vzťahu k literatúre a krajine, v ktorej žijú, aj o najaktuálnejších projektoch.

Celý program festivalu: https://www.brakfestival.sk/index.php?lang=sk