Ústav svetovej literatúry SAV, v. v. i., ponúka štvorročné interné doktorandské štúdium v študijnom programe Literárna veda (viac informácií TU). Naším ústavom prešlo už veľa úspešných doktorandiek a doktorandov, ktorí sa po obhájení dizertačnej práce vydali rôznymi cestami. Postupne sa pýtame viacerých výrazných osobností kultúrneho či univerzitného života spomedzi nich, načo im bolo doktorandské štúdium z dnešného pohľadu. Spisovateľka a publicistka Tamara Heribanová Šimončíková získala titul PhD. v roku 2020. O svojej skúsenosti okrem iného napísala:
Doktorandské štúdium v Ústave svetovej literatúry SAV by som odporučila každej a každému, kto sa hlbšie zaujíma o literatúru a v dnešnom uponáhľanom svete túži po priestore na spoznávanie, napredovanie, nadväzovanie na minulosť, ale aj rozkrývanie súčasných spoločenských problémov, ktoré nemusia byť striktne vymedzené len literárnovedným rámcom.
Štúdium v ÚSvL SAV, najmä možnosť niekoľko rokov intenzívne napredovať v oblasti literatúry v okruhu vzdelaných, nielen teoreticky podkutých, ale aj aktívne pôsobiacich vedkýň, vedcov, ma posunulo v mnohom vpred. Mala som možnosť robiť inšpiratívny dlhoročný systematický výskum pod vedením profesorky Márie Bátorovej, ktorý vyústil do úspešného ukončenia doktorandského štúdia. Z tohto výskumu vznikla monografia Prípad Erich Kästner: lyrikou proti totalite (Roky odporu 1923 – 1933), ktorá vyšla v roku 2022 knižne. Rada by som vyzdvihla možnosť spoznať vzácne súputníčky a súputníkov, tvoriacich našu „doktorandskú rodinu“, s ktorou som dodnes v aktívnom kontakte – s bývalou kolegyňou Zuzanou Kopeckou sme naposledy boli súčasťou podujatia s názvom Knižnice teraz a potom (organizovala Slovenská národná knižnica v Martine), s bývalou kolegyňou Natáliou Tyšš sme spolupracovali napr. na prezentáciách k vydaniu časopisu Verzia (Mestská knižnica v Bratislave; Goethe-Institut Bratislava).
Doktorandské štúdium v ÚSvL SAV by som odporučila každej a každému, kto sa hlbšie zaujíma o literatúru a v dnešnom uponáhľanom svete túži po priestore na spoznávanie, napredovanie, nadväzovanie na minulosť, ale aj rozkrývanie súčasných spoločenských problémov, ktoré nemusia byť striktne vymedzené len literárnovedným rámcom.
Počas doktorandského štúdia sme mali možnosť aktívne sa zúčastňovať na seminároch, prednáškach, medzinárodných konferenciách (taktiež ich spoluorganizovať), mali sme možnosť byť vystavení rozhovorom často presahujúcim literárne umenie, ktoré pre nás predstavovalo základ, snažili sme spoločne nachádzať odpovede, priestor na dialóg na rôznorodé témy, ktoré sa nás dotýkajú a nie sú nám ľahostajné. Istá miera vyhranenosti a snahy o prezentovanie postojov, kritického myslenia sa u mňa odzrkadľuje aj po odchode z ÚSvL SAV, keďže sa spolupodieľam na viacerých projektoch, som súčasťou rôznych iniciatív (Klíma ťa potrebuje, Ide nám o život, Chcem tu zostať, Srdcom doma, Nie v mojom kroji atď.), spolupracujem s neziskovými organizáciami (Post Bellum, Bystriny, Združenie SM Nádej atď.), som súčasťou literárnych podujatí, festivalov, súťaží (Literárny Kežmarok, Medzinárodný knižný festival BRaK, Noc literatúry atď.).
Toto štúdium vnímam ako dostupné privilégium, odrazovým mostíkom k nemu je túžba po poznaní, dosahovaní osobných cieľov, ale i rozširovaní priestoru možností, ktoré nás vedia správne nasmerovať, ukotviť, súčasne dodať odvahu jasnejšie, najmä erudovanejšie si stáť za svojimi názormi a prácou. Ak by som sa mala ešte raz rozhodnúť, či stráviť niekoľko rokov na pôde ÚSvL SAV, urobila by som to isté ako pred rokmi.
Čas v ÚSvL SAV sa odzrkadlil na všetkom, čo robím. Či už je to písanie pre domáce a zahraničné magazíny, alebo sú to samotné knihy a je to aj firma, v ktorej zastrešujem komunikáciu na sociálnych sieťach pre domáci i zahraničný súkromný sektor. Ako raz povedal dedko mojej bývalej kolegyne, vtedajšej spoludoktorandky v ÚSvL SAV, Kristíny Kállay, fotograf Karol Kállay, všetko vzácne, čo vidíme, počujeme, zažijeme, to všetko nás kreuje, udáva naše smerovanie.
Ak ešte aj po týchto riadkoch váhate, moja rada znie, choďte do toho. Bude vás to stáť veľa energie, hodín nad knihami a pravdepodobne aj kritiky, ale ak je konštruktívna, to máme radi, no nie? 🙂