Archív kategorií: Audio- a videozáznamy

Záznam z prednášky Lady Kolomiyets o prekladaní ruskej literatúry v sovietskej Ukrajine

Lada Kolomiyets pôsobí na Národnej univerzite Tarasa Ševčenka v Kyjeve, kde sa venuje výskumu prekladu a kultúry vo východoeurópskom priestore. Jej odborný záujem sa sústreďuje na dejiny prekladu v krajinách bývalého sovietskeho bloku a úlohu cenzúry ako súčasti štátnej politiky vo vzťahu k pôvodnej aj prekladovej literatúre. Prinášame vám záznam jej hosťovskej prednášky, v ktorej analyzuje ukrajinsko-ruské prekladové vzťahy v rámci tzv. „spoločného kultúrneho priestoru“ v období od dvadsiatych do päťdesiatych rokov 20. storočia. Prednáška sa zameriava na historiografické aspekty reprezentácie ruskej literatúry v ukrajinských prekladoch a poukazuje na širšie ideologické a politické súvislosti daného procesu.

Záznam prednášky v anglickom jazyku je dostupný TU.

Prednáška v rámci grantu VEGA Preklad a prekladanie v dejinách a súčasnosti slovenského kultúrneho priestoru. Premeny podôb, statusu a funkcií: texty, osobnosti, inštitúcie.

O diele Mirceu Cărtăresca v relácii Ars Litera

Foto: https://pressone.ro/mircea-cartarescu-vizionarul-nostalgic

Literárne dielo súčasného rumunského spisovateľa Mirceu Cărtăresca (1956) sa prostredníctvom prekladov do mnohých jazykov stalo svetoznámym a medzinárodne oceňovaným. Do slovenčiny boli vďaka záujmu vydavateľstva BRAK preložené zatiaľ tri knihy: zbierky poviedok Nostalgia (2016, prel. Mária Miklušičáková a Eva Kenderessy) a Melanchólia (2024, prel. Eva Kenderessy) a román Solenoid (prel. Eva Kenderessy).

 

O živote a diele rumunského spisovateľa, o tom, „ako svojím obrazným jazykom, intímnou introspekciou a schopnosťou prepájať každodennú realitu so snovosťou dokáže premieňať osobné prežívanie na univerzálny literárny zážitok“ sa v relácii Rádia Devín Ars Litera rozprávala s prekladateľkou a literárnou vedkyňou Evou Kenderessy redaktorka Zuzana Galková. V relácii odzneli ukážky z existujúcich slovenských prekladov v podaní hercov Juraja Smutného a Olivera Ruttkaya.

Reláciu si môžete vypočuť TU.

Séria prednášok z teórie a dejín umeleckého prekladu

Prednášky: translatológia, Audio- a videozáznamy

V rámci dvoch kolektívnych translatologických projektov sa na pôde ústavu uskutočnila séria prednášok domácich a zahraničných kolegov a kolegýň.
Videozáznamy prednášok si môžete pozrieť na našom YT kanáli v zozname Translatológia TU.

 

V Ústave svetovej literatúry SAV, v. v. i., riešime aktuálne riešime dva kolektívne translatologické projekty, ktoré prepájajú viaceré pracoviská. Projekt APVV Preklad a aspekty recepcie spoločenskovedných a humanitnovedných textov ako kultúrny a literárny transfer v 20. storočí (hl. riešiteľka prof. K. Bednárová) je primárne zameraný na literárnu vedu a translatológiu, skúma spôsoby sprostredkovania vedeckého poznania, teórií a konceptov v spoločenských a humanitných vedách prostredníctvom prekladu. Cieľom projektu je analyzovať preklady odborných textov (z angličtiny, francúzštiny, nemčiny, ruštiny a čiastočne aj z poľštiny, španielčiny a taliančiny), ktoré boli publikované v slovenskom kultúrnom priestore v 20. storočí. Projekt VEGA Preklad a prekladanie v dejinách a súčasnosti slovenského kultúrneho priestoru. Premeny podôb, statusu a funkcií: texty, osobnosti, inštitúcie (hl. riešiteľka prof. M. Kusá) nadväzuje na dlhoročnú tradíciu translatologického výskumu, ktorá v priebehu posledných dvoch desaťročí prispela k formovaniu silnej a odborne prepojenej slovenskej translatologickej komunity. Je zameraný na rozšírenie interdisciplinárneho translatologického diskurzu – v súlade s najnovšími trendmi v uvažovaní o preklade – smerom k reflexii svetovej literatúry a k prehlbovaniu poznatkov v konfrontácii či spolupráci s inými odbormi humanitných vied.

#translatológia #translationstudies

Lada Kolomiyets: The Bright and Dark Sides of Translating Russian Literature in Soviet Ukraine
Michal Kšiňan: Kultúrne interakcie na príklade prekladov prác slovenských historikov do francúzštiny
Vladimír Biloveský: Časopis Kritika prekladu. Premeny jeho podôb, statusu a funkcií
Pokračovať na Séria prednášok z teórie a dejín umeleckého prekladu →

Bajzov René – svetový a prehliadaný

Začiatkom tohto roka vyšla v prestížnej edícii Oxford University Studies in the Enlightenment jedinečná publikácia, ktorej zostavovateľkami sú naša kolegyňa Dobrota Pucherová a Erika Brtáňová z Ústavu slovenskej literatúry SAV. Publikácia Jozef Ignác Bajza, René, or: A Young Man’s Adventures and Experiences. An edition with commentary of the first Slovak novel je vôbec prvým anglickým prekladom prvého slovenského románu. Bajzov román preložil David Short, oceňovaný britský prekladateľ z češtiny a slovenčiny. Okrem prekladu kniha obsahuje úvod, rozsiahle poznámky, obrazovú prílohu a dve štúdie, ktoré dielo René mláďenca príhodi a skúsenosťi (1783 – 1785) zasadzujú do kontextu európskeho osvietenstva.

Ak vás kniha a príbeh jej vzniku zaujíma, pozrite si videozáznam podujatia v Letnej čitárni U červeného raka a vypočujte podcast Dejiny.

Začiatkom júna knihu prezentovali na podujatí určenom pre širokú verejnosť zostavovateľky a autorka štúdie Anikó Dušíková. V bratislavskej Letnej čitárni U červeného raka si obecenstvo okrem diskusie o knihe vypočulo dramatizované čítanie ukážok knihy v Bajzovom pôvodnom idiolekte, ktoré stvárnili herci Lukáš Latinák a Juraj Kemka. Obaja herci porozprávali aj o svojej skúsenosti s divadelnou hrou podľa Lasicu a Satinského „Môj priateľ René“, ktorá mala po celom Slovensku už 500 repríz. Moderoval spisovateľ a publicista Michal Hvorecký. Záznam z podujatia si môžete pozrieť na YouTube kanáli Ústavu svetovej literatúry SAV.

O tom, že prvý slovenský román bol svetový, ostrý a prehliadaný,  vám v rozhovore s moderátorkou Agátou Šústovou Drelovou porozprávajú Dobrota Pucherová, Erika Brtáňová a Anikó Dušíková v populárnom podcaste Dejiny SME, ktorý si môžete vypočuť TU.

Ilustračné foto: zľava Dobrota Pucherová, Erika Brtáňová a Anikó Dušíková

Rozhovor o živote a diele Maxa Frischa

https://mfa.ethz.ch/en/about-max-frisch.html

Max Frisch (1911 – 1991) je popri Friedrichovi Dürrenmattovi najvýznamnejším švajčiarskym po nemecky píšucim autorom 20. storočia. Hoci od jeho smrti uplynulo už takmer tridsaťpäť rokov, jeho literárny odkaz je stále živý aj mimo nemeckej jazykovej  oblasti. Redaktorka Zuzana Galková si do relácie Rádia Devín Ars litera pozvala nášho kolegu Jána Jambora, ktorý rozprával o autorovej životnej ceste, o prerode konzervatívneho tradičného meštianskeho umelca na moderného kozmopolitného ľavicového intelektuála, o jeho vzťahu k architektúre a spoločnosti, o návštevách Československa a v neposlednom rade o autorovej denníkovej, románovej a dramatickej tvorbe. Pozastavte sa s nami pri dielach Denník 1946 – 1949, Homo faber, Don Juan alebo Láska ku geometrii a Biedermann a podpaľači. V relácii zazneli ukážky z vydaných prekladov prvých dvoch diel v podaní Juraja Smutného a ukážka z rozhlasovej adaptácie divadelnej hry o Donovi Juanovi z roku 1963.

Reláciu si môžete vypočuť TU.

 

Prvý anglický preklad Bajzovho románu René v Letnej čitárni u Červeného raka

Prezentácie, Audio- a videozáznamy, Správy

Začiatkom júna sa v Letnej čitárni u Červeného raka uskutočnila prezentácia prvého anglického prekladu prvého slovenského románu René mláďenca príhodi a skúsenosťi (1783 – 1785), ktorý vyšiel v edícii Oxford University Studies in the Enlightenment vo vydavateľstve Liverpool University Press.

Preklad románu Jozefa Ignáca Bajzu predstavili zostavovateľky publikácie komparatistka Dobrota Pucherová, ktorá tento významný kultúrny počin iniciovala, a literárna historička, slovakistka Erika Brtáňová spolu s autorkou jednej z dvoch štúdií hungaristkou Anikó Dušíkovou.

Dôkazom, že román stále rezonuje v našom spoločenskom diskurze, je aj dramatické spracovanie Milana Lasicu a Júliusa Satinského Náš priateľ René z roku 1980, ktoré minulý rok obnovili v divadle Štúdio L+S v obsadení Lukáš Latinák a Juraj Kemka. Obaja herci prijali pozvanie na prezentáciu knihy, aby prečítali dialóg v Bajzovom pôvodnom idiolekte a porozprávali o svojej skúsenosti s divadelnou hrou, ktorá mala po celom Slovensku už 500 repríz. Podujatie moderoval spisovateľ a publicista Michal Hvorecký. Záznam z podujatia je dostupný na YouTube kanáli Ústavu svetovej literatúry SAV. Pokračovať na Prvý anglický preklad Bajzovho románu René v Letnej čitárni u Červeného raka →

Rozhovor o preklade románu Divoké labute

Prezentácie, Audio- a videozáznamy, Správy
Doktorandka a vedecký pracovník Iz Ústavu svetovej literatúry SAV preložili z angličtiny impozantnú knihu Jung Chang o „Troch dcérach Číny“. Vypočujte si rozhovor s Igorom Tyššom o preklade a autorkinej tvorbe, ako aj jej historickom kontexte, ktorý pripravila. Reláciu Ars Litera o memoároch Jung Chang: Divoké labute nájdete TU
Príbeh troch generácií žien žijúcich v Číne dvadsiateho storočia, kde sa intimita memoárovej prózy prelína s panorámou národných dejín – životy a zážitky vlastnej rodiny: babičky, ktorá bola konkubínou vojenského diktátora, mamy, ktorá s mladistvým zápalom bojovala za novú komunistickú Čínu, a rodičov, ktorí sa počas kultúrnej revolúcie prepadli z komunistickej elity medzi politických väzňov.

Komparatistka Dobrota Pucherová v relácii Hosť Rádia Slovensko

Prezentácie, Audio- a videozáznamy, Správy
Redaktorka Nora Gubková si v pondelok 24. 2. o 13. do relácie Hosť Rádia Slovensko pozvala ako hostku komparatistku Dobrotu Pucherovú z Ústavu svetovej literatúry SAV, v. v. i.  Zhovárali sa o anglofónnej africkej literatúre, o komparatistike, ako aj o preklade prvého slovenského románu J. I. Bajzu do angličtiny, ktorý vyjde vo vydavateľstve Liverpool University Press.
Tu si môžete celý rozhovor vypočuť z archívu:

Podcast SAV s Róbertom Gáfrikom nielen o knihe Upanišady

Prezentácie, Nové knihy, Audio- a videozáznamy

S komparatistom a súčasným riaditeľom Ústavu svetovej literatúry SAV, v. v.  i.,  Róbertom Gáfrikom sa vo Vedeckom podcaste SAV zhováral Peter Boháč. Podcast už môžete nielen počuť, ale aj vidieť. Témou boli Upanišady, sanskrt, nový medzinárodný projekt COST, ktorý skúma európske reprezentácie Indie, vzťah k Indii aj práca troch oddelení Ústavu svetovej literatúry SAV, najmä aktuálne výstupy ako Hyperlexikón literárnovedných pojmov, Slovník prekladateliek a prekladateľov: vedy o človeku a umení a monografia Adama Bžocha Konverzácia a európska kultúra.

O knihe Upanišady TU a resumé v anglickom jazyku TU.

Indický premiér o slovenskom preklade Upanišád TU.

 

Indický premiér o slovenskom preklade UPANIŠÁD Róberta Gáfrika

Indický premiér Naréndra Módí vo svojej pravidelnej relácii Man kí bát (v angl. prepise Mann Ki Baat),  v hindčine „Slová od srdca“, hovorí v novembrovom vydaní o preklade UPANIŠÁD do slovenčiny z pera nášho riaditeľa, doc. Róberta Gáfrika.

Man kí bát je apolitická relácia, prostredníctvom ktorej indický premiér Naréndra Módí oslovuje národ na rozhlasovej stanici All India Radio a na televíznych staniciach DD National a DD News. Premiér sa v nej delí o svoje myšlienky na rôzne témy a hovorí o úspechoch krajiny. Relácia sa vysiela v hindčine a prekladá sa do rôznych regionálnych jazykov. Je dostupná aj na internete a prostredníctvom sociálnych sietí. Každý mesiac ju počúvajú stámilióny ľudí.

 

Pozvánka na prezentáciu 5. decembra