– „Slovo upanišad označuje to, čo odstraňuje nevedomosť a prináša sebapoznanie. Znamená aj tajomstvo. Poznanie seba samého je podľa upanišád najväčším tajomstvom,“ hovorí vedec, ktorý pravidelne navštevuje Indiu a dlhodobo sa venuje prastarému jazyku sanskrtu, staroindickej kultúre aj kultúrnym stretom medzi Západom a Východom. –

Prečítajte si v kultúrnej rubrike SME rozhovor Petra Gettinga s komparatistom Róbertom Gáfrikom (na foto v Indii), riaditeľom Ústavu svetovej literatúry SAV, v. v. i.: O tom, čo sú to upanišady, aký je ich význam pre filozofické myslenie, čo znamená práca na ich preklade, prečo nemáme v presný prepis slov z východných kultúr a akú podobu majú v slovenčine… Knihu UPANIŠADY s úvodom a poznámkami prekladateľa docenta Gáfrika vydali VEDA, vydavateľstvo SAV, a Ústav svetovej literatúry SAV, v. v. i., na sklonku minulého roka.

Z ROZHOVORU V DENNÍKU SME VYBERÁME:

Ako dlho vám trvalo preložiť upanišady?
V knihe sa nachádza preklad desiatich, takzvaných hlavných upanišád. Ich preklad mi trval asi tri roky, práca na celej knihe takmer päť rokov, kniha je však výsledkom môjho 30-ročného záujmu o indickú literatúru a filozofiu. (…)

A čo označuje slovo upanišady?
V sanskrte možno nájsť ku každému slovu koreň. Slovo upanišad sa odvodzuje z koreňa sad, ktorý znamená „odstrániť“, „dosiahnuť“ alebo „ukončiť“. Označuje teda to, čo odstraňuje nevedomosť a prináša sebapoznanie. Znamená aj tajomstvo. Poznanie seba samého je podľa upanišád najväčším tajomstvom. (…)

Neposúva to ich význam, ak dnes kolujú na internete? Išlo predsa o intímny dialóg medzi učiteľom, guruom, a žiakom. Dnes sú takpovediac predhodené davom.
Áno, je to tak. V Indii dodnes prebieha seriózne štúdium upanišád tak, že ich učiteľ vysvetľuje žiakom.
Máte pravdu, že v súčasnosti sú voľne dostupné v tlačenej podobe a na internete. Je to dôsledok demokratizácie poznania. Určite pritom dochádza k posunu významu. K nemu však zjavne dochádzalo po tisícročia v Indii a od 19. storočia aj v Európe.

V Európe už niekoľko desaťročí máme dosť povrchnú módu spojenú s východnými náboženstvami a filozofiou. Nie je to skôr na škodu veci?
Myslím si, že sa pri poznávaní povrchnosti nevyhneme. Nemôžeme poznať všetko dôkladne. Veď často máme aj povrchné poznanie kultúrne blízkych náboženstiev a filozofií. Problém nastáva vtedy, ak sa niekto s povrchným poznaním začne vydávať za experta.

Čo je pre vás osobne inšpiratívne na týchto textoch?
Mňa najviac zaujala metóda prezentácie upanišadového poznania. Konkrétne ma upútala ich analýza bdelého stavu, snenia a hlbokého spánku, ako aj výklad vzťahu príčiny a následku.

Čítajte viac: https://kultura.sme.sk/c/23428210/su-starsie-nez-anticke-texty-upanisady-india.html

Tzv. Ašókov stĺp z 3. st. pr. n. l. v Sarnáthe  (archív R. G.)