Knižný debut Zuzany Kopeckej sa zaoberá problematikou literárnej moderny cez optiku literárnovedného komparatistického výskumu s interdisciplinárnymi presahmi. Autorka ukončila doktorandské štúdium na Ústave svetovej literatúry SAV obhajobou dizertačnej práce pod vedením Márie Bátorovej.
Ako uvádza Zuzana Kopecká v úvode svojej monografie, symptómy literárnej moderny a ich výpovednú hodnotu reflektuje na základe komplexného výskumu, čím prekračuje hranice jednotlivých definícií literárnej moderny dominujúcich v súčasných literárnovedných prístupoch analogicky s poukázaním na nemožnosť zaradenia literárnej moderny do chronologického modelu literárnych dejín. Takýmto spôsobom sa snaží verifikovať individuálny charakter autorských poetík a ich dominantných čŕt, ktoré sa podieľajú na významovej mnohorozmernosti literárnej moderny ako jej symptómy. Predmetom autorkinho záujmu sú románové diela slovenskej a českej medzivojnovej literatúry Muž s protézou (1925) od Jána Hrušovského (1892 – 1975), Dům o tisíci patrech (1929) od Jana Weissa (1892 – 1972), Ztracený stín (1931) od Egona Hostovského (1908 – 1973) a Pisár Gráč (1940) od Jozefa Cígera Hronského (1896 – 1960). Medzivojnová literatúra, ktorá vzniká ako obraz sebapozorujúceho sa človeka plného vnútorného napätia a diskontinuity, predstavuje osobitné miesto v identifikácii literárnej moderny v priereze času. Interpretačné analýzy autorke slúžia ako podklad pre komparáciu literárnych diel a identifikovanie ich typologickej príbuznosti, prípadne odlišnosti, čo umožňuje reflexiu slovenskej a českej literárnej tvorby medzivojnového obdobia v kontexte svetovej literatúry.
Obsah monografie nájdete TU.
Z vedeckých recenzií prof. PhDr. Márie Bátorovej, DrSc. a prof. PhDr. Miloša Zelenku, DrSc. vyberáme: Pokračovať na Symptómy literárnej moderny v slovenskej a českej medzivojnovej próze