Archív kategorií: Nové knihy

Prezentácia novej maďarsko-slovenskej publikácie

Pozývame vás na prezentáciu dvojjazyčnej maďarsko-slovenskej publikácie A „világirodalom” a „kis” irodalmak perspektívájából: tanulmányok / „Svetová literatúra“ z perspektívy „malých“ literatúr: štúdie, ktorú zostavili Magdolna Balogh a Adam Bžoch; okrem zostavovateľov nový zborník predstaví hungaristka Anikó Dušíková.

26. 2. 2025 (streda) o 14.00 hod.
Ústav svetovej literatúry SAV, v. v. i., zasadacia miestnosť + online

Link na pripojenie cez Zoom:
https://us06web.zoom.us/j/84727790224?pwd=O1OiN3CSN6XiYoQer47fUs3ugKhMEZ.1
Meeting ID: 847 2779 0224
Passcode: 138875

Celá publikácia je dostupná online v režime otvoreného prístupu TU.

Súbor štúdií vznikol vďaka spolupráci Literárnovedného ústavu Výskumného Centra Humanitných vied HUN-REN a Ústavu svetovej literatúry SAV, v. v. i.

Pokračovať na Prezentácia novej maďarsko-slovenskej publikácie

Podcast SAV s Róbertom Gáfrikom nielen o knihe Upanišady

S komparatistom a súčasným riaditeľom Ústavu svetovej literatúry SAV, v. v.  i.,  Róbertom Gáfrikom sa vo Vedeckom podcaste SAV zhováral Peter Boháč. Podcast už môžete nielen počuť, ale aj vidieť. Témou boli Upanišady, sanskrt, nový medzinárodný projekt COST, ktorý skúma európske reprezentácie Indie, vzťah k Indii aj práca troch oddelení Ústavu svetovej literatúry SAV, najmä aktuálne výstupy ako Hyperlexikón literárnovedných pojmov, Slovník prekladateliek a prekladateľov: vedy o človeku a umení a monografia Adama Bžocha Konverzácia a európska kultúra.

O knihe Upanišady TU a resumé v anglickom jazyku TU.

Indický premiér o slovenskom preklade Upanišád TU.

 

Poklady skryté v prekladoch: diskusia spojená s prezentáciou publikácie

Pozývame vás na panelovú diskusiu o preklade socio-humanitnovedných textov do slovenčiny spojenú s prezentáciou kolektívnej publikácie Slovník prekladateliek a prekladateľov: vedy o človeku a kultúre. Na podujatí vystúpia literárne vedkyne – translatologičky Katarína Bednárová, Mária Kusá a Silvia Rybárová; moderuje Jana Cviková.

KEDY: 13. februára (štvrtok) 2025 o 18.00 hod.
KDE: Seminárna sála UKB, Klariská 5, Bratislava

ČO: Prekladu vďačíme za poznávanie literatúry, kultúry a myslenia v jazykoch, ktoré neovládame. Preklad sprostredkuje a zároveň tvaruje, čo a ako sa o inojazyčnom svete dozvedáme. Platí to aj pre texty z oblasti socio-humanitných vied – filozofiu, sociológiu, umenovedu, literárnu vedu, históriu. A tak ako literárne, ani vedecké diela sa neprekladajú samy. Diskusia za účasti editoriek a autoriek knižnej novinky Slovník prekladateliek a prekladateľov: vedy o človeku a kultúre (VEDA, vydavateľstvo SAV, 2024) predstaví osobnosti stojace za prekladom, širší kontext ich pôsobenia a nenahraditeľnú prácu a úlohu, ktorú v kultúrnom priestore zohrávajú.

Podujatie organizuje Ústav svetovej literatúry SAV, v. v. i., v spolupráci s Univerzitnou knižnicou v Bratislave v rámci série „Čo všetko je svetová literatúra?“.

Viac o knižnej novinke a účastníčkach panelovej diskusie nájdete nižšie.

Kolektívna monografia Slovník prekladateliek a prekladateľov: vedy o človeku a kultúre (dostupná v tlačenej podobe aj online) prináša prostredníctvom portrétov takmer stovky prekladateľských osobností a ich výberových bibliografií súhrnný obraz podstatnej časti knižnej produkcie najdôležitejších diel filozofickej, sociologickej, historickej, literárnovednej či umenovednej orientácie, ktorá bola preložená a vydaná na Slovensku v rozpätí od medzivojnového obdobia 20. storočia po 20. roky 21. storočia. Pokračovať na Poklady skryté v prekladoch: diskusia spojená s prezentáciou publikácie

Prezentácia najnovších publikácií Ústavu svetovej literatúry SAV

V rámci francúzskej sekcie medzinárodného kolokvia Journées d’études romanes VI. Études romanes en mouvement – Dni románskych štúdií VI. Románske jazyky v pohybe, ktoré sa konalo 15. – 16. novembra 2024 na pôde Filozofickej fakulty UK v Bratislave, sa uskutočnil rokovací panel Transfert et traduction de textes des sciences humaines et sociales (Transfer a preklad textov socio-humanitných vied), ktorého sa zúčastnili aj naše kolegyne – Katarína Bednárová, Silvia Rybárová a Jana Truhlářová. Rokovanie sa konalo pod gesciou profesorky Bednárovej, ktorá priblížila aktuálny výskum v rámci prebiehajúceho projektu APVV-21-0198 Preklad a aspekty recepcie spoločenskovedných a humanitnovedných textov ako kultúrny a literárny transfer v 20. storočí. Silvia Rybárová predstavila prítomným kolektívne dielo Pokračovať na Prezentácia najnovších publikácií Ústavu svetovej literatúry SAV

Prezentácia prvého prekladu Upanišád zo sanskrtu do slovenčiny

Ústav svetovej literatúry SAV, v. v. i., Embassy of India in Bratislava, Slovakia, VEDA, vydavateľstvo SAV, pozývajú na slávnostnú prezentáciu výnimočnej knižnej novinky.
Okrem autora prekladu Róberta Gáfrika z Ústavu svetovej literatúry SAV, v. v. i., knihu predstavia Jej excelencia Apoorva Srivastava, veľvyslankyňa Indie na Slovensku, Dušan Deák, vedecký recenzent publikácie z Katedry porovnávacej religionistiky na FiF UK a herec Boris Farkaš.
KEDY: štvrtok 5. decembra o 17. hod.
KDE: Malé kongresové centrum VEDY, vydavateľstva SAV, Štefánikova 3, Bratislava (vchod cez Kníhkupectvo VEDY, vydavateľstva SAV)

O autorovi:
Knižné vydanie prekladu desiatich UPANIŠÁD zo sanskrtu do slovenčiny je výsledkom dlhodobej vedeckej práce Róberta Gáfrika z Ústavu svetovej literatúry SAV, v. v. i., ktorý sa vo svojom výskume sústreďuje na porovnávaciu literárnu vedu, komparatívnu poetiku, kultúrne strety medzi Západom a Východom či imagológiu.

Pokračovať na Prezentácia prvého prekladu Upanišád zo sanskrtu do slovenčiny

Indický premiér o slovenskom preklade UPANIŠÁD Róberta Gáfrika

Indický premiér Naréndra Módí vo svojej pravidelnej relácii Man kí bát (v angl. prepise Mann Ki Baat),  v hindčine „Slová od srdca“, hovorí v novembrovom vydaní o preklade UPANIŠÁD do slovenčiny z pera nášho riaditeľa, doc. Róberta Gáfrika.

Man kí bát je apolitická relácia, prostredníctvom ktorej indický premiér Naréndra Módí oslovuje národ na rozhlasovej stanici All India Radio a na televíznych staniciach DD National a DD News. Premiér sa v nej delí o svoje myšlienky na rôzne témy a hovorí o úspechoch krajiny. Relácia sa vysiela v hindčine a prekladá sa do rôznych regionálnych jazykov. Je dostupná aj na internete a prostredníctvom sociálnych sietí. Každý mesiac ju počúvajú stámilióny ľudí.

 

Pozvánka na prezentáciu 5. decembra

 

 

FOTO - Jana Vicenová

Debutová monografia Silvie Rybárovej o súčasnej francúzskej próze

V spolupráci Ústavu svetovej literatúry SAV, v. v. i., s vydavateľstvom VEDA vyšla túto jeseň debutová monografia našej kolegyne romanistky Silvie Rybárovej s názvom Dejiny, pamäť a osobný príbeh v súčasnej francúzskej próze. Kniha je výsledkom autorkinho niekoľkoročného výskumu stvárnenia dejín druhej svetovej vojny a holokaustu. Skúma v nej povahu fikčného a historického naratívu o dejinách, uvažuje o modalitách tematizácie dejín z hľadiska ich stvárnenia ako osobného zážitku v dielach povojnových autorov (J. Semprun, G. Perec, A. Camus), ako aj z hľadiska sprostredkovanej skúsenosti v dielach súčasných autorov a autoriek (P. Modiano, L. Binet, N. Huston, S. Germain), pričom ťažiskovo upriamuje pozornosť na románovú tvorbu Sylvie Germain.

Jeden z vedeckých recenzentov, prof. PhDr. Petr Kyloušek, CSc., vo svojom posudku vyzdvihuje prínos monografie „jak v oblasti francouzské literární historie, tak v komparatistice i v obecné reflexi o postavení literatury ve společenském diskurzu. Skýtá cenné podněty pro historiky a pro historiografii. Knihu ocení slovenská a česká odborná veřejnost, možná i širší okruh čtenářů, protože Silvie Rybárová umí psát čtivě. Není to jen otázka stylu, ale také umění zajímavě nasvětlit a vysvětlit prezentované autory a jejich díla. Právě tím jsou přínosné analýzy jednotlivých děl.“

Autorka v úvode knihy ku kontextu svojho výskumu uvádza: „Súčasné interdisciplinárne uvažovanie o fenoméne dejín z historického, literárnovedného, sociologického či psychologického hľadiska, čiastočne reflektované v predloženej publikácii, orientuje charakter aktuálneho výskumu a vysvetľuje snahu naznačiť viaceré pertraktované otázky a teoretické východiská. Jedna z perspektív uvažovania vyplývajúca práve z intenzívneho záujmu beletrie o zobrazenie dejín, ktorý možno pozorovať nepretržite od 90. rokov 20. storočia nielen vo Francúzsku, ale aj v iných európskych krajinách, sa zameriava na načrtnutie podstaty historiografie a prístupu historikov k stvárneniu dejín.“

Autorka titulnej fotografie: Jana Vicenová

 

Profil monografie nájdete TU.
Obsah a ukážka TU.
Summary
Résumé

Johannes D. Kaminski: Die globalen Leiden des Werther

Náš kolega Johannes D. Kaminski vystúpi na pôde Goetheho inštitútu v Bratislave s prednáškou Globálne utrpenie Werthera. Podujatie organizované v spolupráci s Ústavom svetovej literatúry SAV, v. v. i., a Rakúskym kultúrnym fórom sa uskutoční v pondelok 22. apríla 2024 (pondelok) o 18.00 hod.  Moderuje Adam Bžoch.

Prednáška a diskusia v nemeckom jazyku. / Vortrag und Diskussion in deutscher Sprache. Mehr Informationen auf Deutsch HIER.

Johannes D. Kaminski je štipendistom programu SASPRO 2, mobilitného programu EÚ
v rámci schémy Horizont 2020.

Zoznámte sa s publikáciou:

V závere minulého roka vyšla vo vydavateľstve Oxfordskej univerzity Kaminského monografia Lives and Deaths of Werther. Interpretation, Translation, and Adaptation in Europe and East Asia. Autor v nej skúma, ako interpretácie, preklady a literárne adaptácie Goetheho románu Utrpenie mladého Werthera pozmenili tento text spôsobmi, ktoré zanechali vo svetovej literatúre hlboké stopy. Kým v nemeckom kontexte ho vždy zatienil jeho autor, v Taliansku a v Číne sa vlasteneckí spisovatelia identifikovali s ťažkosťami hlavného hrdinu a prepisovali román v revolučnom duchu. Francúzskych romantikov najviac inšpiroval expresívny jazyk a podobne reagovali na text aj japonskí modernisti.

Johannes D. Kaminski

Nová publikácia o translatológii na Ukrajine v európskom kontexte

Vyšiel jedinečný zborník štúdií s názvom Translation Studies in Ukraine as an Integral Part of the European Context.  Celkom 15 štúdií v angličtine a nemčine si môžete prečítať v tlačenej podobe alebo online TU.

Už vyše roka je Ukrajina sužovaná Ruskou vojenskou agresiou. Vojnu takéhoto rozsahu, ktorá sa odohráva v dvadsiatom prvom storočí a na európskom kontinente, nemožno vnímať inak ako priamy útok na základné hodnoty demokracie, slobody a ľudských práv. Publikácia je výsledkom snahy podporiť kolegyne a kolegov z Ukrajiny, šíriť poznatky o translatológii na Ukrajine a v neposlednom rade posilniť presvedčenie, že Ukrajina zdieľa európske hodnoty a je – a vždy bola – neoddeliteľnou súčasťou Európy.

Editorský tím Martin Djovčoš (Univerzita Mateja Bela, Banská Bystrica), Ivana Hostová (Ústav slovenskej literatúry SAV, v. v. i.), Mária Kusá (Ústav svetovej literatúry SAV, v. v. i.) a Emília Perez (Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre) usporiadali príspevky z predchádzajúcej konferencie, ktoré pochádzajú z pera  významných translatologičiek a translatológov z Ukrajiny i z viacerých európskych krajín, do piatich tematických blokov: 1. Myšlienky a úvahy, 2. O historickej spravodlivosti v prekladateľských štúdiách, 3. O metodologických aspektoch prekladu, 4. O lingvistických aspektoch prekladu, 5. O traume a manipulácii.  Podnetnými štúdiami prispeli aj naše kolegyne, ktoré sa zaoberajú teóriou a históriou prekladu, profesorka Katarína Bednárová  „Translation – historicity –interpretative parallels“ a profesorka Mária Kusá „Power in translation: a formative factor of reception and distribution and a deformative factor in conceptualisation of literature in Slovak translation, 1945–1970“.

Sme presvedčení, že v čase, keď zažívame radikálne dôsledky antropocénu, ako sú klimatická zmena, technologizácia ľudského života, vojnové konflikty atď., je udržiavanie priateľského dialógu s ľuďmi na celom svete dôležitejšie ako kedykoľvek predtým. Preklad vo všetkých jeho formách môže uľahčiť vzájomné porozumenie, ktoré je nevyhnutné, ak chceme odovzdať planétu ďalším generáciám v obývateľnom stave.

Vyšlo v rámci grantu VEGA 2/0166/19 Preklad ako súčasť dejín kultúrneho procesu III. Preklad a prekladanie – texty, osobnosti, inštitúcie v interdisciplinárnych a transdisciplinárnych vzťahoch.

Publikáciu v PDF verzii nájdete TU.

 

Cudzojazyčná recepcia literárnej tvorby Pétera Esterházyho

Problematikou prekladu a recepcie literárneho diela jedného z najznámejších maďarských a stredoeurópskych autorov 20. storočia sa zaoberá zborník štúdií Külországi könyvespolcokon. Tanulmányok Esterházy Péter idegen nyelvű recepciójáról (eds. Judit Görözdi a Magdolna Balogh), ktorý vyšiel koncom minulého roka v maďarskom vydavateľstve Reciti Kiadó.

Literárna veda a kritika sa venuje tvorbe Pétera Esterházyho (1950 – 2016) dlhodobo a možno povedať systematicky. Maďarskojazyčný zborník je ďalším z kamienkov do mozaiky zaoberajúcej sa fenoménom recepcie Esterházyho literárnych diel. Hungaristka a literárna vedkyňa Judit Görözdi v predslove pripomína autorovo presvedčenie o tom, že literatúra je zo svojej podstaty uzavretá v nekonečnosti a konečnosti jediného jazyka. Výskum recepcie Esterházyho literárnych textov v cudzích jazykoch potom hľadá odpovede na otázky: Ako sa toto umenie písania, ktoré využíva a prevádzkuje jeden jazyk (t. j. kultúru aj tradíciu), prejavuje v iných jazykových kultúrach? Čo a ako sa dá preniesť do literárneho prekladu? Ako ho číta prijímajúce médium?

Napriek tomu, že zborník nemohol obsiahnuť recepciu Esterházyho textov v cudzích jazykoch v celej šírke a zložitosti problematiky, predstavuje nanajvýš zaujímavý a reprezentatívny prehľad. Súbor devätnástich štúdií a prepis diskusie umeleckých prekladateliek a prekladateľov sa zaoberá nielen recepciou autorových textov v cudzích jazykoch – v nemčine, angličtine, francúzštine, ruštine, taliančine, fínčine,  srbčine, slovinčine, japončine – , ako aj jeho poetickým myslením či samotnou praxou literárneho prekladu.  

Zborník vychádza z publikačného výstupu z konferencie Recepcia diela Pétera Esterházyho v zahraničí, ktorú zorganizoval Ústav svetovej literatúry SAV v Bratislave 9. – 10. septembra 2021. Vydanie jeho rozšírenej maďarskojazyčnej verzie sa realizovalo v rámci projektu MAD v spolupráci Ústavu svetovej literatúry SAV, v. v. i., a Literárnovedného ústavu Centra humanitných vied (MAV) v Budapešti Maďarská a slovenská literatúra v stredoeurópskom kultúrnom priestore 4. – Poetologické, filologické, recepčné otázky formovania textu.

Zborník v PDF je dostupný na internetových stránkach Reciti Kiadó.