Archívy kategórie: Nové knihy

Rozhovor o francúzskej literatúre s Janou Truhlářovou

foto truhlarova janaVyrovnávanie sa so zahraničnými podnetmi je podmienkou vývinu každej literatúry. Pre národné literatúry, ktoré sa formovali až v posledných dvoch storočiach, to platí  ešte oveľa viac. V nich zohrávajú podstatnú úlohu vzory či podnety prichádzajúce z iných kultúr, ale aj spôsob, ako k nim prijímajúca literatúra pristupuje. Osobitý problém predstavovalo pôsobenie a prijímanie západných literatúr na Slovensku v čase vzniku modernej slovenskej literatúry v 19. storočí a na prelome 19. a 20. storočia.
Ako dlho a ťažko prijímalo slovenské literárne prostredie diela Émila Zolu, Gustava Flauberta a Guy de Maupassanta, ktorí pôsobili na európsky vývin práve v tom čase, skúma Jana Truhlářová vo svojej monografii Dlhá cesta k porozumeniu.

V rozhovore pre Knižnú revue, ktorý pripravila Eva Andrejčáková, okrem iného povedala:

„Pri Flaubertovi mi to potvrdila práca vo veľkom medzinárodnom tíme, venovaná recepcii jeho tvorby, kde som mala možnosť pôsobiť. Z tohto porovnania vyplynuli takisto zaujímavé skutočnosti: preklady Pani Bovaryovej do niektorých jazykov – napríklad do ruštiny, ale aj do angličtiny – vznikli už rok po vydaní originálu v roku 1857, vo väčšine jazykov potom v nasledujúcich desaťročiach, najneskôr do 90. rokov 19. storočia. U nás sa Flaubert stretol presne s tými istými problémami ako Zola. Juraj Slávik Neresnický ho chcel preložiť a vydať už roku 1908, čo bolo aj tak pomerne neskoro, päťdesiat rokov po vydaní románu, ale aj tak mu to nedovolili.

Čo sa stalo?

Opäť zaúradovali hlavní nositelia literárnej mienky, Vajanský a Škultéty. Knihu odmietli zdanlivo pre nekvalitu prekladu, čo bola, isteže, do určitej miery oprávnená pripomienka, ale hlavný dôvod bol, že opäť išlo o spisovateľa z dekadentného Západu, ktorý predstavil model mravne padlej ženy a tá nesmela byť vzorom pre našich čitateľov, najmä čitateľky. V análoch Matice slovenskej a Živeny možno nájsť dokumenty, ktoré o románe hovoria ako nevhodnom pre slovenské ženy. Slovenská recepcia Flauberta síce nebola taká búrlivá ako v prípade Zolu, predsa len to v čase vzniku slovenského realizmu nebol bezprostredne žijúci a píšuci spisovateľ ako Émile Zola, ale reakcie na jeho tvorbu aj nedostatok jej hlbšieho poznania boli podobné a používali rovnaké argumenty. Veľmi dobre sa k tomuto paušálnemu odmietaniu na základe niektorých vonkajších kritérií vyjadrili ešte v medzivojnovom období Pavel Bujnák, Juraj Slávik a opakovane napríklad aj Alexander Matuška.“

Celý rozhovor v Knižnej revue si môžete prečítať TU.

Nová kniha: Mikuláš Bakoš – pluralitný literárny vedec v metodologickej diskusii dneška

qrf
q

Soňa Pašteková a Dušan Teplan editorsky pripravili zborník o novej interpretácii bádateľských koncepcií Mikuláša Bakoša. 

Vďaka výstupom z vedeckej rozpravy, ktorú v novembri 2021 usporiadali Ústav svetovej literatúry SAV v Bratislave a Katedra slovenského jazyka a literatúry FF UKF v Nitre, vznikla dôležitá publikácia o diele literárneho vedca Mikuláša Bakoša. Zborník Mikuláš Bakoš – pluralitný literárny vedec v metodologickej diskusii dneška zdôrazňuje potrebu novej interpretácie jeho bádateľského odkazu. Prispeli doň Ivo Pospíšil, Ján Gbúr, Soňa Pašteková, Ondřej Sládek, Martin Navrátil a Dušan Teplan. „Prezentovanie rozmanitosti Bakošových výskumov vo vzájomnom zrkadlení, dopĺňaní sa a interakcii recepčných prístupov dynamicky prekračuje svoju dobu ako otvorený koncept vedeckého myslenia. Jeho odvážne stieranie hraníc humanitných disciplín a vnímanie umeleckého sveta naprieč spoločenskovednými odbormi (literárna veda, lingvistika, filozofia, sociológia, psychológia, vedy o kultúre a umení a pod.) sa napokon javí ako ideálna metodologická koncepcia a kľúč k serióznemu obsiahnutiu významu vedeckých podnetov v tímovej spolupráci odborníkov z najrozličnejších výskumných oblastí,“ píše editorská dvojica v úvode publikácie.

Obsah publikácie nájdete TU.
Viac o publikácii si prečítate TU.

Feminism and Modernity in Anglophone African Women´s Writing: nová kniha

dobrota_pucherova_feminism_2022Vo vydavateľstve Routledge práve vyšla nová  monografia anglistky a komparatistky Dobroty Pucherovej. 

Kniha Feminizmus a modernita v literatúre anglofónnych afrických autoriek. Globálny kontext 21. storočia ponúka nové čítanie tvorby anglofónnych afrických autoriek z posledných šiestich desaťročí. Tieto texty sa zvykli interpretovať z postkoloniálnej perspektívy, D. Pucherová však zvolila transnárodný a transhistorický feministický prístup. Porovnáva diela naprieč časom a priestorom a umožňuje tak vnímať písanie anglofónnych Afričaniek ako integrálnu súčasť ženskej literárnej histórie. Čítaním tejto literatúry v porovnávacom kontexte so západnými autorkami od 18. storočia vytvorila monografiu, ktorá zdôrazňuje univerzálnosť patriarchálneho zneužívania „tradícií“ na utláčanie žien, odhaľuje paralely medzi ženskými hnutiami po celom svete a z toho vyplývajúce podobnosti vo feministickej imaginácii.  Viac o knihe TU.

Prečítajte si úvod TU.

 

Judit Görözdi o novej zbierke esejí: Esterházyho publicistika si udržiava možnosť pochybovať aj o sebe samej

FOTO - Pavol Funtál
FOTO – Pavol Funtál

Po skvelom výbere esejí súčasného maďarského spisovateľa Pétera Nádasa pod názvom Stav vecí sa zrodil aj výnimočný výber z esejistiky, publicistiky a príležitostnej tvorby jeho súputníka Pétera Esterházyho (1950 – 2016). Kniha Život slov je v poradí druhým zväzkom pozoruhodnej esejistickej edície Dunaj  vydavateľstva Platforma pre literatúru a výskum  (editor Radoslav Passia) a vychádza opäť v slovenskom preklade Renáty Deákovej. Autorkou doslovov oboch kníh je hungaristka a literárna vedkyňa Judit Görözdi, ktorá sa už roky sústredene venuje recepcii  maďarskej  prózy  v slovenskom kultúrnom prostredí. Diela spomenutých maďarských autorov analyzuje aj v monografii Dejiny v súčasných maďarských románoch, ktorá vyšla v roku 2019 v spolupráci Ústavu svetovej literatúry SAV a vydavateľstva Veda.

V slovenskom výbere nájdeme texty Pétera Esterházyho zamerané na kľúčové otázky postmodernej poetiky – jazyk, literárnosť, ich možnosti a vlastnosti, na problémy literárneho a kultúrneho života, na knihy a umeleckú tvorbu iných autoriek a autorov a na vzťah maďarskej kultúry k širšiemu kontextu.
„Esterházyho publicistika v zásade skôr nastoľuje problémy než ,súdi‘ ich aktérov: vďaka jazykovým hrám a svojmu humoru si udržiava možnosť pochybovať aj o sebe samej a s čitateľom nadväzuje dialóg,“ píše Judit Görözdi v doslove knihy.

Book_Mockup_3 (1)

Celý text doslovu si môžete prečítať TU.
Informácie o oboch tituloch edície Dunaj nájdete TU.

 

Predstavujeme novú monografiu Jany Truhlářovej o rozporuplnej slovenskej recepcii francúzskej klasiky

rhdr
Jana Truhlářová. FOTO – ÚSvL

Online prezentácia
23. marec (streda) 2022 o 14:00

Jana Truhlářová:
Dlhá cesta k porozumeniu. Émile Zola, Gustave Flaubert, Guy de Maupassant v slovenskej literatúre a kritike

Knihu predstavia:
vedecká redaktorka prof. PhDr. Mária Kusá, CSc., vedecké recenzentky prof. PhDr. Zuzana Malinovská, CSc. a doc. PhDr. Jana Páleníková, CSc.

Prijímanie zahraničných impulzov je nevyhnutnou podmienkou vývinu aj sebadefinovania každej takzvanej malej či veľkej literatúry. Bez vzájomného pôsobenia by nemohli vznikať dejiny žiadnej literatúry, to napokon konštatovali literáti a myslitelia už v staroveku a ešte v oveľa väčšej miere sa to týka modernej doby. Pre národné literatúry, ktoré sa formovali až v posledných dvoch storočiach, to platí dvojnásobne. V nich zohrávajú podstatnú úlohu vzory či podnety, prichádzajúce z iných kultúr, aj spôsob, ako k nim prijímajúca literatúra pristupuje.

Pokračovať na Predstavujeme novú monografiu Jany Truhlářovej o rozporuplnej slovenskej recepcii francúzskej klasiky

O poetickej funkcii jazyka a jej mnohorakých možnostiach realizácie v novej publikácii Ladislava Franeka

obalka versologicke studieDielo Ladislava Franeka predstavuje dôstojné pokračo­vanie popredných domácich slovenských i českých mysliteľov v oblasti verzológie. Ako uvádzajú recenzentky jeho publikácie Verzologické štúdie Libuša Vajdová a Silvia Vertanová, autor nadväzuje na postuláty Mikuláša Bakoša a v mnohom prináša obohatenie o inokul­túrny pohľad. Silnými stránkami Franekovej práce sú translatológia, tvorba, kritika a výskum prekladu. Jeho analýzy verša a štýlu majú schopnosť odhaliť v preklade štylistické a historicko-poetické danosti a dešifrovať predstavu prekladateľa o charaktere prekladaného autora. Pre­kvapujú bohatosťou súvislostí, pozornosťou voči významovým alebo zvukovým odtienkom jazyka originálu a vzápätí prekladu, znalosťami jazyka v rôznych historických obdobiach.

Viac o publikácii nájdete TU.
Publikáciu v PDF verzii si môžete prečítať TU.

Na predvianočnom soirée predstavili svoju prekladovú tvorbu

Pracovníčky a pracovníci Ústavu svetovej literatúry SAV popri svojej výskumnej činnosti prekladajú umeleckú literatúru, a sprostredkúvajú tak hodnoty z inonárodných kultúr aj širšej čitateľskej verejnosti. Výsledky svojej tohtoročnej prekladovej tvorby prezentovali na predvianočnom soirée 15. decembra 2021, priblížili autorské osobnosti, ich diela a ukážky z preložených textov pestrého žánrového zloženia – prozaických textov, románov, esejí, drámy i poézie.

Postkoloniálny tematický blok „Prečo píšem po anglicky?“ pre časopis Verzia zostavila afrikanistka Dobrota Pucherová. Časopis Verzia je zameraný na literárny preklad a jeho reflexiu, tretie tohtoročné číslo sa zaoberá hlasmi spisovateľských osobností z bývalých britských kolónií v Afrike, Karibiku a južnej Ázii. Ako zdôrazňovala vo svojej prezentácii zostavovateľka, otázka jazyka je v niekdajších kolóniách veľmi dôležitá. Európski kolonizátori sem priniesli svoje jazyky a nadradili ich nad pôvodné miestne jazyky, ktoré boli často považované za primitívne. Najrozšírenejším koloniálnym jazykom sa stala angličtina a po dekolonizácii sa začalo veľa diskutovať o používaní európskych jazykov v postkoloniálnej tvorbe. Z eseje afrického autora A. Gurnaha, súčasného držiteľa Nobelovej ceny za literatúru, Písanie a jeho priestor čítala úryvok prekladateľka textu Natália Rondziková, doktorandka ústavu.

Ďalej boli predstavené umelecké preklady piatich diel, ktoré vyšli knižne. Pokračovať na Na predvianočnom soirée predstavili svoju prekladovú tvorbu

Vyšla online publikácia o kunsthistorickom myslení Tomáša Straussa

straussEstetik a kunsthistorik prof. Tomáš Strauss by sa bol v apríli 2021 dožil 90 rokov. Pod gesciou Slovenského centra PEN, Ústavu svetovej literatúry SAV a Bratislava International School of Liberal Arts, ktoré s jeho osobnosťou z rôznych dôvodov súvisia, vychádza zborník s názvom Tomáš Štrauss – Idey a reflexie.
Tomáš Strauss (4. 4. 1931 Budapešť – 28. 5. 2013 Bratislava) sa už za života stal ikonou moderného kunsthistorického diskurzu. Ako uvádza editorka a autorka úvodnej štúdie Mária Bátorová, ide o výnimočného autora, ktorý si v umenokritickom a umenovednom živote vyslúžil prívlastky provokatívny, kontroverzný, pričom výraz kontroverzný, nejednoznačný znamená v tomto prípade uvažujúci, z mnohých strán vidiaci. Výsledkom úvah ukotvených výlučne v skutočnosti samej je otvorený, špirálu pripomínajúci systém myslenia namierený proti pseudoteóriám, slovnému manierizmu a takzvanej vedeckosti.
Publikáciu recenzovali Oliver Bakoš a Daniela Čarná, štúdiami a reflexiami prispeli Samuel Abrahám, Daniel Grúň, Andrea Bátorová, Tibor Ferko, Milan Knížák, László Beke, Ľubomír Ďurček, Alex Mlynarčík a Ján Budaj.

Publikácia vyšla v online verzii a je dostupná TU.

MÁRIA BÁTOROVÁ (ed.): Slovenský a európsky kunsthistorik TOMÁŠ STRAUSS: Idey a reflexie. Zborník príspevkov k nedožitej deväťdesiatke. Bratislava: VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, SC PEN a Ústav svetovej literatúry SAV, 2021. 132 s. ISBN 978-80-224-1913-0

 

Dominik Tatarka včera a dnes

batorovaK spoznávaniu významných osobností slovenskej literatúry v medzinárodnom kontexte prispieva aj publikácia Dominik Tatarka včera a dnes (Paríž 1939 – 2019), ktorá vyšla tento rok vo francúzštine. Uverejnené texty o živote, tvorbe a diele tohto výnimočného slovenského prozaika, esejistu a publicistu vychádzajú z monografie Márie Bátorovej Dominik Tatarka slovenský Don Quijote (2012).

Viac o publikácii nájdete TU.
Text je plne dostupný TU.

Vyšlo rozšírené vydanie personálnej bibliografie Ladislava Franeka v španielčine

obalka ladislav franek bibliografiaPod názvom Integridad de la unión
entre la literatura y la cultura. Bibliografía personal de Ladislav Franek vychádza druhé, rozšírené a doplnené vydanie  personálnej bibliografie Ladislava Franeka v španielčine. Publikácia, ktorú v pôvodnom slovenskom jazyku zostavila Magda Kučerková, predstavuje jubilanta ako literárneho vedca-romanistu v Ústave svetovej literatúry SAV, dlhoročného vysokoškolského pedagóga, prekladateľa z francúzsky, španielsky a portugalsky písaných literatúr a kritika prekladu. Úvodnú zdravicu napísala Katarína Bednárová, rozhovor s jubilantom pripravili Magda Kučerková a Nataša Burcinová. Bibliografiu spracovala Veronika Čejková. Rozšírené a pozmenené vydanie publikácie vyšlo s použitím textov prvého vydania realizovaného Ústavom svetovej literatúry Slovenskej akadémie vied v rade Knižnica časopisu World Literature Studies Celistvosť zväzku medzi literatúrou a kultúrou. Personálna bibliografia Ladislava Franeka.

JAROSLAV ŠOLTÝS (ed.): Integridad de la unión entre la literatura y la cultura. Bibliografía personal de Ladislav Franek. Ministerio de Educación y Formación Profesional, Madrid 2020. 332 s.
IBSN 978-80-971962-9-5