Všetky príspevky usvlwpadmin

Najlepšie výsledky zo SAV – publikácia Romana Mikuláša

Pri príležitosti 70. výročia svojej existencie uverejňuje Slovenská akadémia vied informácie o najlepších výsledkoch vedeckej práce ústavov. Jedným z nich je medzinárodná kolektívna publikácia Výskum metafory v interdisciplinárnych a interdiskurzívnych perspektívach, ktorá vyšla v nemčine vo vydavateľstve BRILL / mentis.

Autorský kolektív reflektuje metaforu ako fenomén, ktorý nás nepretržite sprevádza a formuje náš orientačný priestor, komunikáciu a myslenie. V metaforách vzniká a existuje naša realita. Tento proces možno skúmať z viacerých perspektív vied o človeku, pričom v závislosti od danej perspektívy môžeme nájsť špecifické odpovede na otázku komunikatívno-konštruktívneho charakteru skutočnosti. Preto je zmysluplné pýtať sa, čo metafory pre naše myslenie a konanie znamenajú a ako ho (re)štrukturujú. Autori a autorky štúdií nevnímajú metaforu primárne ako fenomén systému jazyka, skôr ako zvláštny druh prepojenia kognície a komunikácie.

Cudzojazyčná recepcia literárnej tvorby Pétera Esterházyho

Problematikou prekladu a recepcie literárneho diela jedného z najznámejších maďarských a stredoeurópskych autorov 20. storočia sa zaoberá zborník štúdií Külországi könyvespolcokon. Tanulmányok Esterházy Péter idegen nyelvű recepciójáról (eds. Judit Görözdi a Magdolna Balogh), ktorý vyšiel koncom minulého roka v maďarskom vydavateľstve Reciti Kiadó.

Literárna veda a kritika sa venuje tvorbe Pétera Esterházyho (1950 – 2016) dlhodobo a možno povedať systematicky. Maďarskojazyčný zborník je ďalším z kamienkov do mozaiky zaoberajúcej sa fenoménom recepcie Esterházyho literárnych diel. Hungaristka a literárna vedkyňa Judit Görözdi v predslove pripomína autorovo presvedčenie o tom, že literatúra je zo svojej podstaty uzavretá v nekonečnosti a konečnosti jediného jazyka. Výskum recepcie Esterházyho literárnych textov v cudzích jazykoch potom hľadá odpovede na otázky: Ako sa toto umenie písania, ktoré využíva a prevádzkuje jeden jazyk (t. j. kultúru aj tradíciu), prejavuje v iných jazykových kultúrach? Čo a ako sa dá preniesť do literárneho prekladu? Ako ho číta prijímajúce médium?

Napriek tomu, že zborník nemohol obsiahnuť recepciu Esterházyho textov v cudzích jazykoch v celej šírke a zložitosti problematiky, predstavuje nanajvýš zaujímavý a reprezentatívny prehľad. Súbor devätnástich štúdií a prepis diskusie umeleckých prekladateliek a prekladateľov sa zaoberá nielen recepciou autorových textov v cudzích jazykoch – v nemčine, angličtine, francúzštine, ruštine, taliančine, fínčine,  srbčine, slovinčine, japončine – , ako aj jeho poetickým myslením či samotnou praxou literárneho prekladu.  

Zborník vychádza z publikačného výstupu z konferencie Recepcia diela Pétera Esterházyho v zahraničí, ktorú zorganizoval Ústav svetovej literatúry SAV v Bratislave 9. – 10. septembra 2021. Vydanie jeho rozšírenej maďarskojazyčnej verzie sa realizovalo v rámci projektu MAD v spolupráci Ústavu svetovej literatúry SAV, v. v. i., a Literárnovedného ústavu Centra humanitných vied (MAV) v Budapešti Maďarská a slovenská literatúra v stredoeurópskom kultúrnom priestore 4. – Poetologické, filologické, recepčné otázky formovania textu.

Zborník v PDF je dostupný na internetových stránkach Reciti Kiadó.

Trauma ako centrálny motív interdiskurzívnej autobiografie Evy Umlauf „Die Nummer auf deinem Unterarm ist blau wie deine Augen. Erinnerungen“

Prednáška z cyklu Z literárnovednej dielne
Ján Jambor

22. február (streda) 2023 o 10.00 hod.
Ústav svetovej literatúry SAV, v. v. i., zasadacia miestnosť + online

Prednáška sa zaoberá dielom Die Nummer auf deinem Unterarm ist blau wie deine Augen. Erinnerungen z roku 2016 (slovenský preklad Číslo na tvojom predlaktí je modré ako tvoje oči. Spomienky; 2018, Katarína Széherová) židovsko-slovensko-nemeckej autorky Evy Umlauf, ktorá sa narodila v roku 1942 v židovskom pracovnom tábore v Novákoch a v roku 1944 bola deportovaná do koncentračného tábora v Osvienčime. Prednáška vychádza z tézy, že autorka napísala interdiskurzívnu autobiografiu o rôznych podobách traumy nielen vo svojom živote, ale aj v živote iných osôb. Sleduje autorkinu cestu od pediatrie cez psychoterapiu k literárnemu písaniu ako procesu vyrovnávania sa s traumatickými životnými skúsenosťami.

Prednáška je výstupom projektu VEGA 2/0111/20 Interdiskurzívne konštruovanie reality v literatúre.

Doc. Mgr. Ján Jambor, PhD., vedecký pracovník Ústavu svetovej literatúry SAV, v. v. i., vysokoškolský pedagóg Inštitútu germanistiky Filozofickej fakulty Prešovskej univerzity v Prešove a prekladateľ sa venuje švajčiarskej po nemecky písanej literatúre, teórii a dejinám kriminálnej literatúry, intertextualite, paratextualite a intermedialite. V poslednom období skúma aj obraz rodiny v literatúre a autobiografické písanie.

Link na pripojenie cez Zoom:
https://us06web.zoom.us/j/88919321304?pwd=TXU3UE9laE8vMEdlaUdkZEVBeWJjdz09
Meeting ID: 889 1932 1304
Passcode: 668016

Prezentácia knižnej publikácie o vedeckom odkaze Mikuláša Bakoša

15. február (streda) 2023 o 14.00 hod.
Ústav svetovej literatúry SAV, v. v. i., zasadacia miestnosť + online

 

Pri príležitosti osláv 70. výročia SAV si pripomíname osobnosť zakladateľa ústavu Mikuláša Bakoša. Predstavíme zborník štúdií Mikuláš Bakoš – pluralitný literárny vedec v metodologickej diskusii dneška. Podujatie doplní príhovor Libuše Vajdovej o začiatkoch Ústavu svetovej literatúry SAV, v. v. i.

Zborník Mikuláš Bakoš – pluralitný literárny vedec v metodologickej diskusii dneška zostavili doc. PhDr. Soňa Pašteková, CSc. z Ústavu svetovej literatúry SAV, v. v. i., a PhDr. Dušan Teplan, PhD. z Katedry slovenského jazyka a literatúry FF UKF v Nitre. Minuloročná publikácia je výstupom z vedeckého kolokvia, ktoré sa uskutočnilo v roku 2021 a bolo zamerané na novú reflexiu vedeckého myslenia Mikuláša Bakoša, jeho prínos pre slovenskú literárnu vedu a výskum zahraničných literatúr v česko-slovenskom vedeckom kontexte s presahom do sféry interkultúrnej literárnovednej slavistiky.

Z úvodného textu zostavovateľov zborníka vyberáme:

Ako interdisciplinárny humanitný vedec 20. storočia reagoval na podnety európskeho vedeckého myslenia, predovšetkým ruského formalizmu a českého štrukturalizmu. Na poli literárnej avantgardy, štrukturalizmu a historickej poetiky nasmeroval svoje výskumné zámery k zvyšovaniu exaktnosti domáceho vedeckého myslenia, k definovaniu hlavných cieľov literárnej vedy, ako aj k precizovaniu literárnovedných pojmov a kategórii. Zásadným spôsobom prispel k novej kvalite recepcie svetových literatúr na Slovensku a podstatne zvýšil úroveň modernej slovenskej komparatistiky. V centre pozornosti sa tak prirodzene ocitá nová reflexia Bakošovho prínosu pre oblasť slovenskej literárnej vedy a výskumu zahraničných literatúr v česko-slovenskom literárnovednom kontexte s presahom do sféry interkultúrnej slavistiky. (Soňa Pašteková a Dušan Teplan)

Link na pripojenie cez Zoom:
https://us06web.zoom.us/j/84741659440?pwd=aTNwNlBxVTVKSmQ3dnlwcnVhWmhhUT09
Meeting ID: 847 4165 9440
Passcode: 003193

Životné jubileum Jany Cvikovej

Germanistka, rodová expertka, literárna vedkyňa, prekladateľka a redaktorka Jana Cviková sa v týchto dňoch dožíva významného životného jubilea. Pri tejto príležitosti jej zablahoželali kolegyne a kolegovia z Ústavu svetovej literatúry SAV, v. v. i.

FOTO – Igor Tyšš

PhDr. Jana Cviková, PhD. (1963) sa od začiatkov svojho pôsobenia v Ústave svetovej literatúry SAV, v. v. i., zameriava predovšetkým na nemecky písanú literatúru, feministickú literárnu vedu a interdisciplinárne rodové štúdia. Dlhé roky pôsobí ako šéfredaktorka medzinárodne uznávaného časopisu pre výskum svetovej literatúry World Literature Studies, ktorý sa venuje výskumu v oblasti všeobecnej a porovnávacej literárnej vedy a translatológie. Jej aktivity však prekračujú striktný akademický rámec smerom k širšie ponímaným kultúrnym a spoločensko-politickým témam. Vo verejnom živote je známa predovšetkým svojím účinkovaním a aktivitami spojenými so vzdelávacou a publikačnou organizáciou Aspekt, ako aj rovnomenným feministickým kultúrnym časopisom, ktoré začiatkom deväťdesiatych rokov 20. storočia spoluzakladala a v ktorých pôsobí dodnes. Ako autorka či spoluautorka a editorka sa podieľala na viacerých knižných publikáciách (napr. Ku konceptualizácii rodu v myslení o literatúre, 2014; Rodový pohľad na školstvo. Aspekty kľúčových rizík, 2008; Ružový a modrý svet. Rodové stereotypy a ich dôsledky, 2003, 2005), z nemčiny preložila Irenu Brežnú a Aglaju Veteranyi. Angažovala sa tiež na príprave kampaní zameraných na problematiku násilia páchanom na ženách, sexuálneho násilia a rodového rozdielu v odmeňovaní.

Kolegyni k jej životnému jubileu srdečne gratulujeme a prajeme veľa tvorivej inšpirácie.

Z laudácia na Janu Cvikovú, ktoré predniesol prof. Mgr. Adam Bžoch, CSc., vyberáme:

Nepoznám azda človeka, ktorý vie tak tvrdo zabojovať o zásady, ktoré sú mimo neho (keďže som dlho žil v Nemecku, viem, že to zodpovedá aj istému kultúrnemu vzorcu, ktorý aj Ty tak dobre poznáš).

Čítať ďalej →

Literatúra na rozhraní technológií

V najnovšej monografii Bogumiła Suwara zhrnula výsledky svojich výskumov, ktoré boli realizované za posledných viac ako desať rokov. Zamerala sa v nich na analýzu viacerých aspektov procesu technologizácie literatúry: od skúmania literatúry v kyberpriestore cez text na internete ako jav r@evolúcie kultúry až po hypermediálny artefakt v postdigitálnej dobe.

Knižná publikácia Literatúra na rozhraní technológií zachytáva dobovo vyhranený úsek procesu technologizácie literatúry a s ňou spojených posunov v oblasti kultúrnych praktík, ktoré ovplyvňujú samotný proces literárnej tvorby, jej skúmanie aj recepciu. Sleduje posuny, aké spôsobuje aplikovanie digitálnych technológií v oblasti literatúry, v ktorej podporujú plastickosť a difúznosť jej hraníc, posilňujú tendencie k inkluzívnosti vo vzťahu k iným druhom umenia a napokon stimulujú stieranie ich hraníc. Tieto fenomény sú do značnej miery determinované dobovým stavom vývoja digitálnej technológie, a preto ich skúmanie môže byť inšpiratívne pre dnešný neustále napredujúci vývoj technologických možností, ktorý viac alebo menej signifikantným spôsobom preniká do literatúry, kultúry, spoločenstiev. Jeho dôsledky sú a budú ďalekosiahle. Už dnes je zrejmé, že výskum treba sústrediť na technológiu web 3.0, na nové aspekty internetovej gramotnosti, ktoré zrejme bude treba po prvé sledovať v kontexte dôsledkov demokratizácie kultúry prejavu, a teda konceptualizovať normy etického správania a pôsobenia bývalého amatéra, dnes autority na internete. Po druhé, internetovú gramotnosť treba rozšíriť z digitálnych softvérových zručností na schopnosti percepcie a recepcie tzv. postpravdy.

Viac o publikácií nájdete TU.

Z posudkov na rukopis monografie vyberáme:

Publikace přináší zobecňující pohled na pojednávanou problematiku, doplněný o konkrétní ilustrativní příklady z oblasti jak tištěné, tak elektronické literatury.

Čítať ďalej →

Symptómy literárnej moderny v slovenskej a českej medzivojnovej próze

 

 

 

 

 

 

 

 

Knižný debut Zuzany Kopeckej sa zaoberá problematikou literárnej moderny cez optiku literárnovedného komparatistického výskumu s interdisciplinárnymi presahmi. Autorka ukončila doktorandské štúdium na Ústave svetovej literatúry SAV obhajobou dizertačnej práce pod vedením Márie Bátorovej.

Ako uvádza Zuzana Kopecká v úvode svojej monografie, symptómy literárnej moderny a ich výpovednú hodnotu reflektuje na základe komplexného výskumu, čím prekračuje hranice jednotlivých definícií literárnej moderny dominujúcich v súčasných literárnovedných prístupoch analogicky s poukázaním na nemožnosť zaradenia literárnej moderny do chronologického modelu literárnych dejín. Takýmto spôsobom sa snaží verifikovať individuálny charakter autorských poetík a ich dominantných čŕt, ktoré sa podieľajú na významovej mnohorozmernosti literárnej moderny ako jej symptómy. Predmetom autorkinho záujmu sú románové diela slovenskej a českej medzivojnovej literatúry Muž s protézou (1925) od Jána Hrušovského (1892 – 1975), Dům o tisíci patrech (1929) od Jana Weissa (1892 – 1972), Ztracený stín (1931) od Egona Hostovského (1908 – 1973) a Pisár Gráč (1940) od Jozefa Cígera Hronského (1896 – 1960). Medzivojnová literatúra, ktorá vzniká ako obraz sebapozorujúceho sa človeka plného vnútorného napätia a diskontinuity, predstavuje osobitné miesto v identifikácii literárnej moderny v priereze času. Interpretačné analýzy autorke slúžia ako podklad pre komparáciu literárnych diel a identifikovanie ich typologickej príbuznosti, prípadne odlišnosti, čo umožňuje reflexiu slovenskej a českej literárnej tvorby medzivojnového obdobia v kontexte svetovej literatúry.

Obsah monografie nájdete TU.

Z vedeckých recenzií prof. PhDr. Márie Bátorovej, DrSc.  a prof. PhDr. Miloša Zelenku, DrSc. vyberáme: Pokračovať na Symptómy literárnej moderny v slovenskej a českej medzivojnovej próze

Ocenenie vedeckej práce profesorky Márie Kusej

Predsedníctvo SAV ocenilo vedeckú prácu a výsledky translatologičky a rusistky Márie Kusej Čestnou plaketou SAV Ľudovíta Štúra za zásluhy v humanitných a spoločenských vedách. V decembri 2022 jej ju slávnostne odovzdal podpredseda SAV za 3. oddelenie vied Miroslav Morovics. Kolegyni srdečne gratulujeme!

Prof. PhDr. Mária Kusá, CSc. (1957) je ako vedecká a neskôr samostatná vedecká pracovníčka už 35 rokov dôležitou členkou vedeckého tímu Ústavu svetovej literatúry SAV, v. v. i., kde vedie oddelenie translatológie a mnohé úspešné projekty VEGA v oblasti výskumu teórie a dejín prekladu umeleckej literatúry. Zároveň pracuje na Katedre rusistiky a východoeurópskych štúdií na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Dlhé roky pôsobí ako školiteľka a členka odborových komisií doktorandského štúdia, predsedníčka či podpredsedníčka komisie VEGA, členka redakčných rád vedeckých časopisov doma a v zahraničí. Je autorkou viacerých monografií, množstva štúdií a článkov v domácich i zahraničných časopisoch a vedeckých zborníkoch, spoluautorkou a zostavovateľkou kolektívnych publikácií. Jej vedecké pôsobenie vyvolalo veľký citačný ohlas a bolo viackrát ocenené.

Celý článok na webstránke SAV TU.

O vedeckej a pedagogickej práci profesorky M. Kusej si prečítajte v personálnej bibliografii Inšpiratívnosť pomedzných pohľadov.

 

Filozofia a literárna kultúra (alebo o hodnote prekladu)

Hosťovská prednáška
Emil Višňovský

11. 1. 2023 (streda) o 14.00
Ústav svetovej literatúry SAV, v. v. i., zasadacia miestnosť + online

Prof. PhDr. Emil Višňovský, PhD. pôsobí na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave na Katedre filozofie a dejín filozofie. Prednáša dejiny filozofie 20. storočia a filozofiu súčasnosti, zaoberá sa filozofiou výchovy, dlhodobo sa venuje otázkam filozofie mysle a kultúry. Počas svojej bohatej profesionálnej kariéry pôsobil na viacerých slovenských univerzitách a absolvoval študijné a prednáškové pobyty na univerzitách vo Veľkej Británii (Oxford University, Hertford College, King’s College, Cambridge University, University of Reading a British Institute of Management, Corby), v Nórsku (Univerzita v Oslo) či v USA (Temple University, Philadelphia a PennState University). Je zakladateľom a spolupredsedom The Central-European Pragmatist Forum a hlavným editorom knižnej edície Central-European Value Studies Rodopi Publishers, Amsterdam and New York. V rokoch 2015 – 2017 pôsobil ako podpredseda Slovenskej akadémie vied. V súčasnosti je emeritným pracovníkom Ústavu výskumu sociálnej komunikácie SAV, v. v. i.

Je autorom viacerých monografií, napr. Človek ako Homo agens (2009), Štúdie o pragmatizme & neopragmatizme (2009), Človek by mal žiť v záhrade (2010), Nové štúdie o pragmatizme & neopragmatizme (2014), Richard Rorty a zrkadlo filozofie (2015), Veda ako sociokultúrna praktika (2019), Spytovanie sa na človeka (2020), Akademický svet a jeho tradície (2021). Okrem vlastnej vedeckej práce sa venuje aj prekladaniu filozofických textov z anglického jazyka (John Dewey, Thomas Hobbes, John Stuart Mill, Richard Rorty a i.)

Link na pripojenie cez Zoom:
https://us06web.zoom.us/j/88560930747?pwd=dWJHNnJ5LytlSFhkeCtYV3Fkc212UT09
Meeting ID: 885 6093 0747
Passcode: 604484