Všetky príspevky usvlwpadmin

The Current Role of Comparative Literature / Súčasná úloha literárnej komparatistiky

Ako vidia úlohu literárnej komparatistiky vedci a vedkyne z Európy a USA? Aké sú jej hlavné výzvy v posledných troch desaťročiach? Ako ovplyvňuje ich prístup ku komparatistike miesto, kde pôsobia?

Prečítajte si odpovede, ktoré časopisu Svět literatury/World of Literature poskytli Bernard Franco, Marina Grishakova, Ben Hutchinson, Marko Juvan, Marie-Françoise Melmoux-Montaubin, Gisèle Sapiro, Haun Saussy, Josef Vojvodík, ako aj náš kolega Róbert Gáfrik, z ktorého odpovedí vyberáme:

„I would like to see more focus on interculturality and comparative poetics (as the current role of comparative literature most famously suggested by Earl Miner) in comparative literature in the future. Interculturality, which refers to mutually respectful interaction and dialogue between people from different cultures, is in my opinion a better basis for literary research than the one offered by the current world literature studies founded on the worldsystem theory. I also believe that comparative poetics is a needful project, as it addresses the most fundamental presuppositions about literature.“

Čítajte ďalej: https://svetliteratury.ff.cuni.cz/wp-content/uploads/sites/14/2024/07/Bernard_Franco_et_al_147-156.pdf

V novom čísle Světa literatury nájdete aj blok venovaný dielu Franza Kafku, ako aj ďalšie zaujímavé štúdie: https://svetliteratury.ff.cuni.cz/magazin/2024-xxxiv-69/

Nové číslo World Literature Studies 2/2024: Interdiskurzívna komunikácia medzi literatúrou a bioetikou

eds. Bogumiła Suwara ‒ Jana Tomašovičová

V súčasnosti sme svedkami nielen dynamických zmien v mnohých vedných oblastiach, ale aj prestupovania hraníc medzi vedeckými a umeleckými diskurzmi, ktoré sa stali predmetom odbornej reflexie vo viacerých  konceptoch vznikajúcich v posledných dvoch desaťročiach, ako napríklad v teórii interdiskurzívnych vzťahov či v naratívnej bioetike. Toto číslo časopisu skúma naznačené pohyby na príklade interdiskurzívnej komunikácie medzi literatúrou a bioetikou. Vzťah literatúry a bioetiky sa zväčša reflektoval z pozície tradičného biomedicínskeho vzťahu medzi lekárom a pacientom. V súčasnosti však predstavuje bioetika interdiskurzívnu oblasť, Pokračovať na Nové číslo World Literature Studies 2/2024: Interdiskurzívna komunikácia medzi literatúrou a bioetikou

Central/East European Literatures as World Literature

Konferencia pod názvom Stredoeurópske a stredovýchodoeurópske literatúry ako svetová literatúra sa konala od 6. do 8. júla 2024 v Budapešti.  Organizátorom bol partnerský maďarský Literárnovedný ústav (BTK-ITI – Institute of Literary Studies, Research Centre for the Humanities, Hungarian Research Network). Účastníčky a účastníci neprišli len zo strednej a východnej Európy, ale aj z Belgicka, Rakúska, Británie a USA. Konferencia bola živnou pôdou pre diskusie o identite stredoeurópskych a východoeurópskych literatúr, transkultúrnosti a translingvizme, preklade, o regionálnych prístupoch k literatúre a o teóriách svetovej literatúry.

Z Ústavu svetovej literatúry SAV, v. v. i., v programe konferencie vystúpili: Dobrota Pucherová, ktorá sa zúčastnila okrúhleho stola spolu s ďalšími zostavovateľmi kníh z edície Bloomsbury Literatures as World Literature, a Róbert Gáfrik s kritickým príspevkom voči prevažujúcim konceptom svetovej literatúry Intercultural Communication as a Challenge to World Literature Studies. Celý program konferencie nájdete TU.

Jessie Margaret Labov, Dobrota Pucherová, Daniela Stoica, Thomas BeeBee, Piotr Florczyk a Zoltán Varga

Róbert Gáfrik, Vladimir Biti, Jernej Habjan

 

Rozhovor v Knižnej revue s Adamom Bžochom o monografii Konverzácia a európska kultúra

V spoločenskej konverzácii sa prejavuje

postoj k humanite

Foto: Gabriela Magová
Prof. Adam Bžoch. Foto: Gabriela Magová
… Ale takisto som sa vrátil k veľkým ruským románom 19. storočia a nanovo som ich prečítal z hľadiska spoločenskej kvality neformálnych rozhovorov, ktoré v nich postavy vedú. To bolo mimochodom v období, keď Putin naplno spustil inváziu na Ukrajinu, vrátane toho nekonečného prúdu ideologických táranín a oháňania sa ruskou literatúrou Až vtedy som hlbšie pochopil, že lesk salónnych konverzácií v Tolstého Vojne a mieri autorovi pragmaticky poslúžil najmä ako fólia kritiky Západu, a že Tolstoj je vlastne ruský nacionalista, ktorý glorifikuje a idealizuje ruský svet a ruské formy družnosti, a tie sa predsa len dosť odlišujú od európskych. Dostojevskij, ktorý sa v románoch BesyIdiot prejavil zas ako hlboký znalec a implicitný kritik ruskej spoločenskej mentality, ukázal drastický rozpad družných spoločenstiev, ktorý Rusi dnes, bohužiaľ, opäť traumaticky prežívajú. – V spoločenskej konverzácii sa pritom naozaj vždy prejavuje aj postoj k humanite. Znevažovanie, zosmiešňovanie, slovné či dokonca fyzické napádanie či naopak pohŕdavé ignorovanie náprotivku – to všetko svedčí o nedostatku rešpektu voči človeku ako osobe, ale aj o sociálnom nihilizme, ktorý v konečnom dôsledku vedie k deštrukcii družných spoločenstiev a napokon aj k úpadku jazyka a kultúry.
Prečítajte si v novej Knižnej revue č. 6/2024 celý rozhovor Tiny Čornej s Adamom Bžochom o jeho novej monografii Konverzácia a európska literatúra. Ukážku z neho nájdete aj online.

Prezentácia knihy Ivany Kupkovej Cesty k „novej“ ruskej literatúre v slovenských prekladoch po roku 1989

 

 

 

 

 

 

26. jún 2024 (streda) o 10.00 hod.
Ústav svetovej literatúry SAV, v. v. i., zasadacia miestnosť + online

Knihu predstaví, rozhovor s autorkou a diskusiu bude moderovať prof. PhDr. Mária Kusá, CSc.

Podujatie sa uskutoční v rámci výskumného projektu APVV Preklad a aspekty recepcie spoločenskovedných a humanitnovedných textov ako kultúrny a literárny transfer v 20. storočí.

Link na pripojenie cez Zoom
https://us06web.zoom.us/j/84534054911?pwd=1ifulBIyy8erJfZaeYdgTyckIZy7H7.1
Meeting ID: 845 3405 4911
Passcode: 725350

Slovenská prekladateľka, editorka a redaktorka početných publikácií, translatologička, vysokoškolská pedagogička Ivana Kupková pripravila monografiu Cesty k „novej“ ruskej literatúre v slovenských prekladoch po roku 1989, ktorá je súborom jej kritík prekladu, mapujúcich cesty k „novej“ ruskej literatúre po roku 1989. Autorka sa zaoberá situáciou ruskej literatúry v slovenskom prekladovom priestore po zmene spoločensko-politickej atmosféry v roku 1989. Skúma preklady nových diel, Pokračovať na Prezentácia knihy Ivany Kupkovej Cesty k „novej“ ruskej literatúre v slovenských prekladoch po roku 1989

Vladimír Biloveský: Časopis Kritika prekladu. Premeny jeho podôb, statusu a funkcií

Hosťovská prednáška
Časopis Kritika prekladu. Premeny jeho podôb, statusu a funkcií

Vladimír Biloveský
(Filozofická fakulta UMB v Banskej Bystrici)

 

26. jún 2024 (streda) o 14.00 hod.
Ústav svetovej literatúry SAV, v. v. i., zasadacia miestnosť + online

Podujatie sa uskutoční v rámci výskumného projektu VEGA Preklad a prekladanie v dejinách a súčasnosti slovenského kultúrneho priestoru. Premeny podôb, statusu a funkcií: texty osobnosti, inštitúcie.

Link na pripojenie cez Zoom
https://us06web.zoom.us/j/84331518299?pwd=xzaeSnaIaAijKaepGwO1oX85E6fxSG.1
Meeting ID: 843 3151 8299
Passcode: 091987

Časopis Kritika prekladu má za sebou už jedenásť rokov existencie. Vznikol v roku 2013, keď na Katedre anglistiky a amerikanistiky Filozofickej fakulty UMB v Banskej Bystrici vyvrcholili dlhoročné úvahy o potrebe, možno až nutnosti inštitucionálne či časopisecky reflektovať kritiku prekladu na Slovensku. Veľa sa o nej písalo a diskutovalo, no väčšinou to viedlo k záverom, že v slovenskom kultúrnom prostredí Pokračovať na Vladimír Biloveský: Časopis Kritika prekladu. Premeny jeho podôb, statusu a funkcií

Boli sme na BRaKu

V rámci pestrého Bratislavského knižného festivalu, ktorý sa konal v Bratislave od 31. mája do 2. júna, sa na podujatiach podieľali aj naše kolegyne.

Pohľad na Pétera Esterházyho

J. Görözdi a R. Deáková
M. Tallo, J. Görözdi, R. Deáková, V. Šikulová

V nedeľu 2. júna 2024 o 11:00 sa na nádvorí Galérie mesta Bratislavy konala diskusia o novom knižnom preklade diela Pétera Esterházyho (1950–2016) Pohľad grófky Hahn-Hahn (BRaK), ktoré práve vyšlo v slovenčine.  O jeho význame v kontexte tvorby tohto významného európskeho autora sa zhovárali prekladateľka diela Renata Deáková, spisovateľka a čitateľka Verona Šikulová a hungaristka a literárna historička Judit Görözdi, samostatná vedecká pracovníčka ÚSvL SAV. Podujatie moderoval Michal Tallo. Kniha vyšla, keď v maďarskej literatúre silnela búrka postmodernizmu a pojem stredná Európa sa skloňoval v rôznych súvislostiach. Rozprávač diela prechádza od ústia Dunaja až po jeho deltu ako profesionálny cestovateľ. Text však nie je len blúdením popri rieke, ale aj medzi možnosťami, ktoré žáner románu ponúka. Diskutujúce sa pristavili aj pri výbere z Esterházyho esejistiky, publicistiky a príležitostných textov Život slov (PLAV 2022).

O emigrácii, ľudských právach a literatúre: diskusia s Irenou Brežnou a Júliou Sherwood

I. Brežná, J. Sherwood, J. Cviková

Germanistka, prekladateľka a editorka Jana Cviková (ÚSvL SAV) zasa pripravila a v sobotu 1. júna v GMBH moderovala stretnutie dvoch výnimočných osobností literatúry a literárneho života: Spisovateľka Irena Brežná píšuca v nemčine (v preklade J. Cvikovej vyšli romány Na slepačích krídlach a Nevďačná cudzin(k)a)  a prekladateľka slovenskej literatúry do angličtiny Júlia Sherwood, rod. Kalinová (najnovší preklad je Čepiec Kataríny Kucbelovej, ale preložila aj knižný rozhovor Jany Juráňovej so svojou mamou Agnešou Kalinovou Mojich 7 životov),  sú v našom literárnom svete dobre známe. Menej známe je, že ich spájajú rôzne podoby emigrácie z pookupačného Československa, literárna tvorba v takto získaných jazykoch, skúsenosti s tlmočením aj obhajobou ľudských práv. V 80. rokoch dokonca obe pôsobili v Amnesty International – Brežná vo Švajčiarsku, Sherwood vo Veľkej Británii.  Zhovárali sa o tomto všetkom, ako aj o vzťahu k slovenčine, o práci s jazykom/jazykmi, vzťahu k literatúre a krajine, v ktorej žijú, aj o najaktuálnejších projektoch.

Celý program festivalu: https://www.brakfestival.sk/index.php?lang=sk

Príbehy maďarskej literatúry po slovensky

Pod názvom Transkultúrne aspekty v dejinách maďarskej literatúry pre zahraničných čitateľov – Príbehy maďarskej literatúry po slovensky, v originálnom znení Transzkulturális szempontok külföldieknek szánt magyar irodalomtörténetben – A magyar irodalom történetei szlovákul, sa v dňoch  21. až 24. mája 2024 v Kongresovom centre SAV Academia v Starej Lesnej konala medzinárodná vedecká konferencia a workshop. Podujatie sa uskutočnilo v rámci multilaterálnej spolupráce ôsmich hungaristických pracovísk strednej Európy (z Maďarska, Rumunska, Poľska, Nemecka, Slovenska) a ďalších hungaristiek a hungaristov z Talianska, Francúzska, Srbska a Bulharska pod vedením prof. Évy Bányai z Bukurešťskej univerzity. Táto intenzívna spolupráca sa realizuje v rámci medzinárodného projektu Maďarská literárna kultúra z transkultúrnej perspektívy realizovaného v rokoch 2021 až 2025, ktorý sa zameriava na písanie dejín maďarskej literatúry pre zahraničných čitateľov. Plánovaným výstupom projektu je príručka adresovaná odbornej aj širšej verejnosti za hranicami Maďarska. Bude publikovaná v rôznych východo- a stredoeurópskych jazykoch, pričom sa daná jazyková podoba vždy prispôsobí aktuálnemu recepčnému prostrediu.

Pokračovať na Príbehy maďarskej literatúry po slovensky

Broadening of Poetics 4: Signs of Culture/Signs of Nature. Semiotics and Poetics in Relation to Sustainable Development

Prihláste sa na medzinárodnú vedeckú konferenciu – 4. z cyklu Broadening of Poetics. Navrhované abstrakty príspevkov (v rozsahu 500 – 800 znakov) pošlite na adresu znakinaturykultury@gmail.com do 30. júna 2024.
Informáciu o prijatí vášho abstraktu zašleme do 10. júla 2024. Po tomto čase poskytneme aj ďalšie organizačné informácie.

 

Konferencia sa bude konať  28. – 29. októbra 2024 (pondelok a utorok) online prostredníctvom platformy Google Meet v angličtine, poľštine a slovenčine.

V programe 4. konferencie z tohto cyklu kladieme do centra úvah otázku vzájomných vzťahov medzi poetikou a semiotikou. Pýtame sa na výskumné perspektívy každej z nich, na kategórie vytvorené na ich základe, na ich potenciál pri analýze rôznych semiosfér: pri čítaní multisemiotickej komunikácie, charakteristickej pre súčasnú kultúru, intersemiotických a intermediálnych, transsemiotických a transmediálnych vzťahov. Navrhujeme reflektovať kategórie poetiky a semiotiky vo vzťahu k myšlienke trvalo udržateľného rozvoja, ktorú chceme reinterpretovať v širokých súvislostiach, pýtajúc sa na možné významy tohto pojmu a na jeho možné aplikácie v rôznych oblastiach. Pozývame vás zamyslieť sa nad smermi vývoja poetiky a semiotiky, a to tak v oblasti štúdia ľudských, ako aj mimoľudských kultúr.

Organizátori: Zakład Komparatystyki oraz Pracownia Badań Intersemiotycznych i Intermedialnych Instytutu Literatury Polskiej Wydziału Polonistyki Uniwersytetu Warszawskiego  a Ústav svetovej literatúry SAV, v. v. i.

Podrobné informácie o podujatí nájdete TU.

Anna Fosse, PhD. #nacomijedoktorandskestudium

Ústav svetovej literatúry SAV, v. v. i., ponúka štvorročné interné doktorandské štúdium v študijnom programe Literárna veda (viac informácií TU). Pôsobí ako externé pracovisko FiFUK, prihlášku na prijímacie skúšky si môžete podať do 31. mája.

Naším ústavom prešlo už veľa úspešných doktorandiek a doktorandov, ktorí sa po obhájení dizertačnej práce vydali rôznymi cestami. Spýtali sme sa viacerých výrazných osobností kultúrneho či univerzitného života spomedzi nich, načo im bolo doktorandské štúdium z dnešného pohľadu. Vynikajúca prekladateľka a znalkyňa severskej literatúry Anna Fosse získala titul PhD. v roku 2017. Školiteľom dizertačnej práce Tragika a tragédia v súčasnej severskej dráme bol germanista a škandinavista Milan Žitný. Anna Fosse o svojej skúsenosti napísala:

Doktorandské štúdium v Ústave svetovej literatúry SAV považujem za jedno z najproduktívnejších období svojho života, o to viac, že som v ústave začala pôsobiť vo fáze takzvanej mladej dospelosti.

Vďačím za to nielen možnosti slobodne pracovať na obľúbenej téme v podnetnom prostredí, pod veľkorysým dozorom skutočnej kapacity, doc. Milana Žitného, Pokračovať na Anna Fosse, PhD. #nacomijedoktorandskestudium