Archív kategorií: Rôzne

Teória svetovej literatúry ako svetová literatúra

Hosťovská prednáška
World Literature Theory as World Literature / Teória svetovej literatúry ako svetová literatúra

Jernej Habjan
(Slovinská akadémia vied, Ľubľana )

4. november 2026 (streda) o 14.00 hod.
Ústav svetovej literatúry SAV, v. v. i., zasadacia miestnosť + online

 

Link na pripojenie cez Zoom:
https://us06web.zoom.us/j/86201270716?pwd=TxjPQ5h8d4PvI0yfG61wWDag2XY8K0.1
Meeting ID: 862 0127 0716
Passcode: 927868

Podujatie sa uskutoční v rámci projektu VEGA Slovenská literatúra v medziliterárnych
a transkultúrnych súvislostiach
.

Teoretické úvahy o svetovej literatúre často pochádzajú priamo od osobností, ktoré sa pokladajú za jej kľúčových predstaviteľov, vrátane takých autorov, ako sú Goethe, Tagore, Gorkij, Hesse, Kundera či Pamuk. Teoretici svetovej literatúry navyše neprestajne čerpajú z úvah týchto spisovateľov, čím skôr potvrdzujú nemožnosť vytvoriť metajazyk svetovej literatúry než možnosť jednoznačne vymedziť jej koncept. Teoretické výroky o svetovej literatúre je preto vhodné vnímať ako potenciálne príklady svetovej literatúry. Prednáška sa zameria nielen na to, čo teoretici svetovej literatúry hovoria, ale aj na to, kde a kedy svoje úvahy formulujú. Pokračovať na Teória svetovej literatúry ako svetová literatúra →

Nové číslo World Literature Studies 3/2026: Hlasy mediácie: Preklad, reprezentácie a transformácie / Mediating Voices: Translation, Representation, and Change

eds. Ivana Hostová – Mária Kusá – Eva Spišiaková

Ako putujú preložené hlasy medzi jazykmi a kultúrami a kto tento pohyb umožňuje? Číslo skúma preklad ako spoločensky ukotvenú prax, ktorú formujú redakcie, vydavateľstvá a literárne siete. Jednotlivé štúdie sa okrem iného venujú periodikám a šíreniu menej centrálnych literatúr a sledujú, ako viditeľnosť prekladateliek a prekladateľov, edičné programy a ideologické rámce ovplyvňujú prenos textov. Ukazujú tiež, ako preklad sprostredkúva estetické inovácie, vytvára intertextové väzby a mení literárny kánon. Metodologicky zameraná panelová diskusia pertraktuje možnosti a limity výskumu prekladu v periodikách vrátane digitálnych prístupov.

Časopis pre výskum svetovej literatúry vydáva štyri razy ročne Ústav svetovej literatúry SAV, v. v. i., online v režime otvoreného prístupu: Licensed under Creative Commons BY-SA 4.0; tlačou: Objednávky vybavuje Slovak Academic Press, s. r. o., sap@sappress.sk, cena 1 čísla 10 EUR, celého ročníka 40 EUR plus poštovné.

Obsah témy čísla:
LUC VAN DOORSLAER – TRIIN VAN DOORSLAER
The translator as a multilingual and ideological chameleon: The case of Vladimir Beekman
GAËTAN C. REGNIERS
“The Dutch read anything from an unfamiliar language”: Literary translation, media constraints, and professional trajectories in the interwar press
JINQUAN YU
The visibility of Ida Pruitt as a woman translator: An archival approach to the English translation of Lao She’s Si Shi Tong Tang
Pokračovať na Nové číslo World Literature Studies 3/2026: Hlasy mediácie: Preklad, reprezentácie a transformácie / Mediating Voices: Translation, Representation, and Change →

Johannes D. Kaminski získal ocenenie Slovenskej akadémie vied

Náš kolega Johannes Kaminski získal ocenenie Slovenskej akadémie vied v kategórii Špičkové vedecké monografie. Ocenená bola jeho monografia Dreams in Chinese Fiction: Spiritism, Aestheticism, and Nationalism, ktorú vydalo prestížne medzinárodné vydavateľstvo Routledge.

Slávnostné odovzdávanie ocenení za špičkové vedecké publikácie vydané v roku 2025 sa uskutočnilo 30. septembra 2026.

Johannesovi Kaminskému srdečne blahoželáme k oceneniu a prajeme veľa ďalších vedeckých úspechov.

Bližšie informácie o ocenenej publikácii nájdete TU.

Judit Görözdi o Péterovi Nádasovi v literárnej relácii Rádia Pátria

Foto: www.hlo.hu

Naša kolegyňa Judit Görözdi bola hostkou literárnej relácie Szöveg-köz (Medzi textami), ktorú vysiela Rádio Pátria. Relácia bola venovaná tvorbe nedávno zosnulého maďarského spisovateľa Pétera Nádasa. V rozhovore sa Judit Görözdi venovala najmä slovenským prekladom a recepcii Nádasových diel. Hovorila tiež o aktivitách Ústavu svetovej literatúry SAV, ktoré súvisia s jeho tvorbou a jej sprístupňovaním slovenskému publiku.

Spolu s Judit Görözdi v relácii vystúpil aj literárny historik Sándor Bazsányi. Diskusiu moderovala redaktorka Lívia Paszmár.

Záznam relácie si môžete vypočuť TU.
Bližšie informácie o knihe Priestory vnímania, ktorá približuje tvorbu Pétera Nádasa, nájdete TU.

Katarína Bednárová hostkou relácie SK Dejiny

Profesorka Katarína Bednárová bola hostkou diskusnej relácie SK Dejiny, ktorá bola venovaná dejinám čítania na Slovensku. Aké prednosti by mal mať kvalitný literárny preklad? Aký je vzťah slovenského čitateľa k prekladovej literatúre? A akú úlohu zohrávali geopolitické okolnosti v práci prekladateľov a v samotnom procese prekladu? Aj o týchto otázkach sa s našou kolegyňou rozprával moderátor Ľubomír Bajaník. Relácia vznikla v novozrekonštruovaných priestoroch Ústrednej knižnice v Ružinove na Miletičovej ulici a jej záznam si môžete pozrieť TU.

Za Péterom Nádasom: Lúčime sa s velikánom maďarskej literatúry

„… odpočet ľudského času sa otvára, ale otvára sa naraz dopredu aj dozadu.“ P. Nádas: Vlastná smrť

Péter Nádas v Bratislave

 

V stredu 26. augusta 2026 zomrel vo veku 83 rokov významný maďarský spisovateľ a mysliteľ Péter Nádas, ktorého meno je dobre známe aj na Slovensku. Jeho diela tvoria súčasť medzinárodnej literárnej scény; jeho umeniu vzdávali hold rôzne ocenenia po celom svete. Čitateľskú verejnosť (laickú i profesionálnu) oslovoval predovšetkým originálnosťou myslenia, ktoré zachádza do hĺbky ľudskej duše a útrob ľudských inštinktov, pričom zároveň vníma široký historický a kultúrny kontext nášho fungovania; originálnosťou myslenia, ktoré vytvára jedinečné románové svety.

So slovenskou kultúrou mal dobré vzťahy, na čom má zásluhy vydavateľstvo Kalligram, kde vydali reprezentatívny výber z Nádasovho diela: z románovej tvorby Koniec rodinnej ságy (1999, prel. K. Králová), Knihu pamätí (2004, prel. J. Szolnokiová) a ako prvý z vyše tuctu svetových prekladov trilógiu Paralelné príbehy (2009, prel. J. Szolnokiová); z esejistiky zväzok Hamlet je slobodný (1999, prel. P. Kováč); z dramatickej tvorby súbor Upratovanie (2003, prel. P. Kováč). Pravidelne publikoval eseje v kultúrno-spoločenskom časopise Os, kde bol aj členom redakčnej rady, a tiež v prílohe Fórum denníka Sme. O ďalší slovenský zväzok z Nádasovej esejistiky Stav vecí (2020, prel. R. Deáková) sa postarala Platforma pre literatúru a výskum. Vo vydavateľstve august august vyšla – v tejto chvíli, žiaľ, veľmi aktuálna – kniha Vlastná smrť (2021, prel. Eva Andrejčáková), ktorá spracováva autorov zážitok z klinickej smrti.

Autor v nej píše: „Viem, že teraz zomieram. Čo ma nenapĺňa radosťou, nenapĺňa bolesťou. Žiaden pocit, ktorý by mi bol z minulosti známy. No zároveň nezabúdam. Možno by bolo najvýstižnejšie povedať, že odpočet ľudského času sa otvára, ale otvára sa naraz dopredu aj dozadu.“

Ústav svetovej literatúry SAV organizoval začiatkom roka 2010 medzinárodnú vedeckú konferenciu „Stredoeurópsky kontext tvorby Pétera Nádasa“ – zborník z konferencie   predstavuje vôbec prvú analytickú knižnú publikáciu venovanú autorovmu dielu mimo Maďarska. Konferenciu uviedol sám autor. Hovoril o význame prekladateľov a prekladateliek, ktoré dávajú autorovi hlas v inojazyčnom prostredí. Zúčastnil sa aj sprievodných podujatí: premietania filmu nakrúteného na motívy knihy Vlastná smrť (rež. Péter Forgács) a prezentácie slovenského vydania trilógie Paralelné príbehy.

S Péterom Nádasom, naším cteným hosťom v ústave v januári 2010, sa lúčime pripomenutím jeho návštevy v Bratislave.

Text: Judit Görözdi

Fotografie: Gabriela Magová, archív ÚSvL SAV, v. v. i.

TU si môžete prečítať aj štúdiu hungaristky Judit Görözdi v časopise World Literature Studies, v ktorej sa venuje citovanému dielu Vlastná smrť.

 

Úspešné obhajoby dizertačných prác našich doktorandiek a doktoranda

Zľava: Natália Tyšš, Adam Škrovan a Alena Kyselicová

V utorok 26. augusta 2026 úspešne obhájili svoje dizertačné práce na pôde Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave naše doktorandky Alena Kyselicová a Natália Tyšš a doktorand Adam Škrovan.

Všetkým trom, ako aj ich školiteľom a školiteľkám, srdečne gratulujeme k úspešnému zavŕšeniu doktorandského štúdia a želáme im veľa tvorivých síl a inšpirácie v ich ďalšej vedeckej a profesionálnej práci.

Obhájené dizertačné práce
Mgr. Alena Kyselicová: Špecifiká malých žánrov v ruskej próze 20. rokov 20. storočia
školiteľ: prof. Mgr. Adam Bžoch, CSc.

Mgr. Adam Škrovan: Bioetika a biopolitika ako súčasť interpretačnej platformy posthumanizmu
školiteľka: Mgr. Bogumila Suwara, CSc.

Mgr. Natália Tyšš
Preklad ruských spoločenskovedných textov v slovenskom kultúrnom priestore. Geopolitické a historické súradnice
školiteľka: prof. PhDr. Mária Kusá, CSc.

Pokračovať na Úspešné obhajoby dizertačných prác našich doktorandiek a doktoranda →

ALENKA! ADAM! NATY! držíme vám palce

Pozývame na obhajoby dizertačných prác našich doktorandiek a doktoranda, ktoré sa uskutočnia v stredu 26. augusta 2026 na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave (Gondova 2) v miestnosti G239.

9.00 hod.
Mgr. Alena Kyselicová
Špecifiká malých žánrov v ruskej próze 20. rokov 20. storočia
školiteľ: prof. Mgr. Adam Bžoch, CSc.
11.00 hod.
Mgr. Adam Škrovan
Bioetika a biopolitika ako súčasť interpretačnej platformy posthumanizmu
školiteľka: Mgr. Bogumila Suwara, CSc.
13.00 hod.
Mgr. Natália Tyšš
Preklad ruských spoločenskovedných textov v slovenskom kultúrnom priestore. Geopolitické a historické súradnice
školiteľka: prof. PhDr. Mária Kusá, CSc.


 

 

Medzinárodná vedecká konferencia Liquid Futures / Tekuté budúcnosti

Pozývame Vás na medzinárodnú vedeckú konferenciu Liquid Futures: SF, Postapocalypse and Fantasy in the Neoliberal Era / Tekuté budúcnosti: sci-fi, postapokalypsa a fantasy v neoliberálnej ére. Privítame Vašu aktívnu účasť formou prezentácie konferenčných príspevkov.  EDIT: uzavreté

Miesto konania: Ústav svetovej literatúry SAV (Dúbravská cesta 9, Bratislava)
Dátum konania: 25. –  26. november 2026
Termín na zasielanie abstraktov: 15. júl 2026 (Vybraní účastníci budú informovaní do konca augusta.)
Rokovacími jazykmi konferencie sú angličtina a slovenčina.
Kontaktné osoby: Johannes Kaminski (j.kaminski@savba.sk), Olesia Medukha (olesia.medukha@savba.sk), Igor Tyšš (igor.tyss@savba.sk)
Call for Papers

Medzinárodná vedecká konferencia má spojiť odbornú obec z oblasti literárnej vedy a intermediálnych štúdií s cieľom diskutovať o textoch zo strednej Európy i mimo nej, teda o literatúre písanej v češtine, chorvátčine, nemčine, maďarčine, taliančine, poľštine, ruštine, srbčine, slovinčine, slovenčine, ukrajinčine a ďalších jazykoch. Pozornosť bude venovaná aj nadnárodnej cirkulácii anglofónnych textov. Tematický záber konferencie siaha od autoriek a autorov považovaných za predstaviteľov náročnejšej, literárne prestížnej tvorby, ako sú László Krasznahorkai a Dubravka Ugrešić, až po populárnych autorov, ako sú Andrzej Sapkowski a Frank Schätzing.

Proces fragmentácie našej spoločnej reality, ktorý sa začal pádom železnej opony a nástupom neoliberálnych trhov, sa čoraz viac urýchľuje. V čase, keď ideologické projekty na oboch stranách železnej opony strácali svoju príťažlivosť, sa spoločnosť a komunity odvrátili od kolektívnych predstáv, ktoré im dovtedy poskytovali orientačný rámec alebo prinajmenšom súbor spoločných symbolov. Tento pocit roztrieštenosti sa podľa všetkého odráža aj v literatúre, a to v podobe výrazného odklonu od realistických princípov budovania fikčných svetov. Sci-fi, fantasy a postapokalyptická literatúra totiž situujú svoje príbehy do prostredí, ktoré presahujú rámec empiricky poznateľnej reality. Hoci sa často zľahčujú ako vedľajšie produkty neoliberálneho knižného trhu, v skutočnosti vyrastajú z rozmanitých tradícií, medzi ktoré patrí utopická literatúra, kresťanské a pohanské mýty či gotická próza. Fantázia tu nepredstavuje únik od reality, ale skôr reakciu na rozpad spoločenských a politických istôt. Sľuby liberálnej modernity a technologickej racionality sa totiž čoraz viac ukazujú ako neschopné zabezpečiť väčšiu rovnosť, spravodlivosť či žiaducu budúcnosť. Kým niektoré významné diela žánrovej literatúry rozvíjajú nihilistické vízie konca sveta, iné sa intenzívne pokúšajú nanovo definovať horizont predstaviteľnej budúcnosti.

BRaK 27. – 31. máj: Pozvánky na svetovú literatúru našimi očami

V stredu 27. mája 2026 sa slávnostným otvorením začal Bratislavský knižný festival, skrátka BRaK. Vytvoril si už vlastné tradície, ku ktorým patrí aj mimoriadna pestrosť programu určená všetkým vekovým skupinám. Pravidelne sa na jeho realizácii podieľajú literárne vedkyne a vedci z Ústavu svetovej literatúry SAV, jednou z organizátoriek je naša doktorandka Ema Žugecová. Pozývame a tešíme sa na stretnutia pri knihách.

Sobota 30. 5. 2026
16.30 – 17.30 / Mirbachov palác

„Bezhlavé karyatídy“ slovom a obrazom Poetické texty v najnovšej knihe Jany Bodnárovej sprevádzajú koláže Lucie Tallovej. O ich vzájomnom vzťahu sa s autorkami zhovára Jana Cviková.

Nedeľa 31. 5. 2026
13.00 – 14.00 / Rómerov dom

Kapitalks na BRaKU: Spisovatelia v tajných službách V čase studenej vojny sa v NDR Stasi pokúsila využiť literatúru ako nástroj kontroly. O knihe Philipa Oltermanna Básnici zo Stasi budú hovoriť Viliam Nádaskay, Adam Bžoch a Ivan Motýl. Moderuje Andrea Makýšová Volárová.

14.00 – 15.00 / Mirbachov palác
Pódium prekladu: Tri jazyky, jeden Krasznahorkai Na tému prekladu textov Lászlóa Krasznahorkaia diskutujú jeho prekladateľky do slovenčiny Gabriela Magová, Tímea Beck a do češtiny Simona Kolmanová. Diskusiu vedie Judit Görözdi.

15.30 – 16.15 / Mirbachov palác
Pódium prekladu: Po uši v Dunaji O antológii Dunaj z hľadiska prekladu hovoria Renata Deáková, Eva Kenderessy, Jana Cviková a Milina Svítková v diskusii s moderátorkou Andreou Makýšovou Volárovou.

Celý program festivalu TU.