Archívy kategórie: Rôzne

Audiozáznam z prezentácie: Jana Truhlářová o monografii Dlhá cesta k porozumeniu

Jana Truhlarova2Romanistka Jana Truhlářová publikovala minulý rok  monografiu Dlhá cesta k porozumeniu. Émile Zola, Gustave Flaubert, Guy de Maupassant v slovenskej literatúre a kritike. Zameriava sa v nej na komplikovanú slovenskú recepciu troch významných francúzskych spisovateľov druhej polovice 19. storočia, ktorí pôsobili na európsky literárny vývin v čase utvárajúcej sa modernej slovenskej literatúry, a tak sa s ich literárnymi názormi a koncepciami domáci literáti a kritici nevyhnutne vyrovnávali.

V marci 2022 sa konala online prezentácia monografie, na ktorej knihu okrem samotnej autorky predstavili vedecká redaktorka prof. Mária Kusá, ako aj posudzovateľky  prof. Zuzana Malinovská a doc. Jana Páleníková.  O tom, čo všetko vzniku knihy predchádzalo a čo prináša, hovorí autorka v audiozázname

Link na audiozáznam nájdete TU.

 

Nová výzva na príspevky do časopisu World Literature Studies

Nová výzva na príspevky do čísla časopisu World Literature Studies 4/2023 sa zameriava na štúdie na tému Autobiografické písanie a autofikcia v súčasnej próze/Autobiographical writing and autofiction: contemporary, approaches v  slovenčine, češtine, nemčine, francúzštine a angličtine.

Editorský tandem čísla: Zuzana Malinovská (Pedagogická fakulta Univerzity Komenského Bratislava) a Ján Jambor (Ústav svetovej literatúry SAV).

Abstrakty prijímame do 31. januára 2023.

Celé znenie výzvy spolu s bližšími informáciami o termínoch nájdete na webstránke časopisu TU.

Rozhovor o francúzskej literatúre s Janou Truhlářovou

foto truhlarova janaVyrovnávanie sa so zahraničnými podnetmi je podmienkou vývinu každej literatúry. Pre národné literatúry, ktoré sa formovali až v posledných dvoch storočiach, to platí  ešte oveľa viac. V nich zohrávajú podstatnú úlohu vzory či podnety prichádzajúce z iných kultúr, ale aj spôsob, ako k nim prijímajúca literatúra pristupuje. Osobitý problém predstavovalo pôsobenie a prijímanie západných literatúr na Slovensku v čase vzniku modernej slovenskej literatúry v 19. storočí a na prelome 19. a 20. storočia.
Ako dlho a ťažko prijímalo slovenské literárne prostredie diela Émila Zolu, Gustava Flauberta a Guy de Maupassanta, ktorí pôsobili na európsky vývin práve v tom čase, skúma Jana Truhlářová vo svojej monografii Dlhá cesta k porozumeniu.

V rozhovore pre Knižnú revue, ktorý pripravila Eva Andrejčáková, okrem iného povedala:

„Pri Flaubertovi mi to potvrdila práca vo veľkom medzinárodnom tíme, venovaná recepcii jeho tvorby, kde som mala možnosť pôsobiť. Z tohto porovnania vyplynuli takisto zaujímavé skutočnosti: preklady Pani Bovaryovej do niektorých jazykov – napríklad do ruštiny, ale aj do angličtiny – vznikli už rok po vydaní originálu v roku 1857, vo väčšine jazykov potom v nasledujúcich desaťročiach, najneskôr do 90. rokov 19. storočia. U nás sa Flaubert stretol presne s tými istými problémami ako Zola. Juraj Slávik Neresnický ho chcel preložiť a vydať už roku 1908, čo bolo aj tak pomerne neskoro, päťdesiat rokov po vydaní románu, ale aj tak mu to nedovolili.

Čo sa stalo?

Opäť zaúradovali hlavní nositelia literárnej mienky, Vajanský a Škultéty. Knihu odmietli zdanlivo pre nekvalitu prekladu, čo bola, isteže, do určitej miery oprávnená pripomienka, ale hlavný dôvod bol, že opäť išlo o spisovateľa z dekadentného Západu, ktorý predstavil model mravne padlej ženy a tá nesmela byť vzorom pre našich čitateľov, najmä čitateľky. V análoch Matice slovenskej a Živeny možno nájsť dokumenty, ktoré o románe hovoria ako nevhodnom pre slovenské ženy. Slovenská recepcia Flauberta síce nebola taká búrlivá ako v prípade Zolu, predsa len to v čase vzniku slovenského realizmu nebol bezprostredne žijúci a píšuci spisovateľ ako Émile Zola, ale reakcie na jeho tvorbu aj nedostatok jej hlbšieho poznania boli podobné a používali rovnaké argumenty. Veľmi dobre sa k tomuto paušálnemu odmietaniu na základe niektorých vonkajších kritérií vyjadrili ešte v medzivojnovom období Pavel Bujnák, Juraj Slávik a opakovane napríklad aj Alexander Matuška.“

Celý rozhovor v Knižnej revue si môžete prečítať TU.

Nová výzva na príspevky do časopisu World Literature Studies

Nová výzva na príspevky do čísla World Literature Studies 2/2023 sa zameriava na štúdie v angličtine na tému The Many Faces of Resilience and Healing in Contemporary Narratives. Kľúčové slová plánovanej témy sú resilience, healing, vulnerability, ethics of care, narrative therapy.

Editorkou čísla je prof. Ana MŞ Fraile Marcos, Universidad de Salamanca.

Abstrakty prijímame do 31. júla.

Bližšie informácie nájdete na webstránke časopisu TU.

 

Záznam z prednášky Róberta Gáfrika: Upanišady v premenách času a interpretácií

gafrik prednaskaUpanišady sú staroindické filozofické texty vytvorené v priebehu mnohých storočí. Ich hlavnou témou je Brahma (Absolútno), z ktorého pochádza všetko stvorenie. Upanišady sú dodnes predmetom intenzívneho štúdia nielen vo svete duchovných tradícií, ale aj v akademickom prostredí. Mnohorakými spôsobmi ich vnímania a prenosu sa vo svojej prednáške zaoberá Róbert Gáfrik. Predstavuje zároveň svoju prácu na slovenskom preklade upanišád, pričom vychádza z interpretácie indického filozofa Šankaru (7. storočie). Opiera sa o poznanie, že Šankarov výklad predstavuje najstaršie dochované komentáre k týmto textom, a práve jeho komentáre tvoria základ ďalších interpretácií.

Viac sa dozviete z videozáznamu prednášky, ktorý nájdete TU.

Vychádza nové číslo časopisu World Literature Studies 4/2021: Interdiskurzívne konštruovanie literatúry

obalka4_2021 vyrez
Editor: Roman Mikuláš

Témou tohto čísla sú otázky súvisiace s interdiskurzívnym konštruovaním literatúry. Čo sa stane, keď poznanie prekročí hranice systému, v ktorom vzniklo? Ako poznanie sústredené v špeciálnych odborných diskurzoch súvisí s ich literárnou komunikáciou a aké formy a spôsoby literarizácie pritom môžeme sledovať? Integrácia vedného poznania do systému literatúry a jej reflexia v spektre literárnych prostriedkov odkrýva výskumnú perspektívu vychádzajúcu z Foucaultovho postulátu, že poznatky vedných disciplín budú vždy vnášané do kontextov, ktoré sú či boli pre daný špeciálny diskurz neprístupné alebo neprípustné.

Z obsahu:

IVAN JANČOVIČ
Medzi historickým faktom a fikciou: interdiskurzívne konštruovanie fikčných svetov
v súčasnej slovenskej próze s historickou tematikou
ALEŠ URVÁLEK
Zur Rolle der Geologie im interdiskursiven „crossing“ der Kulturen der deutschsprachigen
Literatur zwischen 1960 und 1980: Botho Strauß und Hans Lebert
JÁN JAMBOR
Der historiographische Spezialdiskurs der Ereignisse aus der NS-Zeit in Eva Umlaufs
interdiskursiver Autobiographie
NADEŽDA ZEMANÍKOVÁ
Interdiskurzivita spomínania v literárnom diele Christy Wolf
EUGENIA KELBERT
Entropy as a trope: Yuri Lotman’ s general theory of communication as a case study
in interdisciplinarity
PETER GETLÍK
Literatúra omylu: O interdiskurzívnej analýze negatívneho a liminálneho poznania
(s príkladmi z fikcie Teda Chianga)
MAXIM SHADURSKI
From science to literature: The limits of Aldous Huxley’s interdiscursive utopia
WALENTYNA KRUPOWIES
Literary characters and interdiscursivity in the novel “The Books of Jacob”
by Olga Tokarczuk
ALINA BAKO
Blended spaces in Mircea Cărtărescu’ s novel “Blinding. The Left Wing”
ROMAN MIKULÁŠ
Zur poietischen Funktion von Analogien und Metaphern im interdiskursiven Blickpunkt
der Transplantationsmedizin
MILAN KENDRA
Od diskurzívneho konštruovania literárneho realizmu k realistickému interdiskurzívnemu konštruovaniu reality

Celý obsah čísla s prelinkovaním na jednotlivé texty nájdete TU.

Aktuálna výzva časopisu World Literature Studies 4/2022

books-4167422_960_720Téma:
Perspektívy výskumného komplexu “literatúra a veda” v kontexte analýz literárneho interdiskurzu

Pripravované tematické číslo časopisu World Literature Studies  4/2022 má reflektovať najmä otvorené teoretické a metodologické otázky a perspektívy, z ktorých je možné nazerať na široký a dynamický komplex vzťahov literatúry a vedy. Číslo zostavujú Roman Mikuláš a Ján Jambor z Ústavu svetovej literatúry SAV.

Abstrakty posielajte v slovenčine, nemčine alebo angličtine na adresy usvlwlit@savba.sk; roman.mikulas@savba.sk a jan.jambor@savba.sk do 31. januára 2022.
Celé znenie výzvy nájdete TU.

(Foto: Pixabay)

 

 

Vychádza nové číslo časopisu World Literature Studies 3/2021: Historiografia a preklad

ja-WLS3_2021_obalka_vyrez1Editovali: Katarína Bednárová, Isabelle Poulin, Igor Tyšš

Európsky kultúrny priestor zaznamenal prvé rozsiahle a významné syntetizujúce diela z oblasti dejín prekladu až začiatkom 21. storočia, hoci o písaní dejín prekladu sa uvažovalo už omnoho skôr. Diskurz o písaní dejín prekladu je v súčasnosti principiálnou témou v európskej i zámorskej translatológii. Súvisí aj so stále aktuálnym sociologickým obratom a návratom k subjektu prekladu – prekladateľskej osobnosti – a ku kontextom prekladovej tvorby a jej historickej podmienenosti. Aktuálne číslo časopisu je príspevkom k tomuto diskurzu v podobe čiastkových analýz i postojov k dejinám prekladu a spôsobov ich písania.

Z obsahu:
ISABELLE POULIN: Historiographie et traduction ou l’histoire en plus d’une langue
JUDITH WOODSWORTH: The translator as historian
LUDOVICA MAGGI: La traduction des classiques comme historiographie : herméneutique, temporalité, « poièsis »
IVANA KUPKOVÁ: The place of the 1958 edition of Andrei Fedorov’s “Introduction to Translation Theory” in the history of translation studies
WILKEN ENGELBRECHT: Literature translated from Dutch in the Czech publishing house Družstevní práce during the Nazi occupation
GAËTAN REGNIERS: War, peace and Franco-Russian relations: French translations of Tolstoy’s “Sebastopol Sketches” in periodicals (1855–1885)
MARIÁN ANDRIČÍK: The long journey of Milton’s “Paradise Lost” into the Slavic world
JÖRN ALBRECHT: Les « taches blanches » dans la cartographie de la traduction : œuvres jamais ou peu traduites, traductions sans succès d’ œuvres prestigieuses
OLGA SIDOROVA: Lost, found, and omitted: Remarks on Russian translations of West European literature
LAURA FÓLICA: Digital humanities and big translation history in the Global South: A Latin American perspective
ŞTEFAN BAGHIU: Quantitative translationscapes and chronological constellations: French, Soviet, and American novels in communist Romania
YVES CHEVREL: À propos d’une récente histoire européenne de la traduction

Celý obsah čísla s prelinkovaním na jednotlivé texty nájdete TU.

Translatologické štúdiá v časopise World Literature Studies

V dňoch  22. – 24. septembra 2021 sa v Banskej Bystrici (naživo aj online) koná medzinárodná vedecká konferencia  Preklad, tlmočenie a kultúra: Návrat k človeku v preklade, tlmočení a translatológii / Translation, Interpreting and Culture 2: Rehumanising Translation and Interpreting Studies. Pri príležitosti tohto významného vedeckého podujatia vás chceme upozorniť na sedem tematických čísel časopisu World Literature Studies z oblasti translatologických štúdií, ktoré sú dostupné online.

Komunikácia, konformnosť a vzdor v medzikontextových kontaktoch / Communication, Compliance and Resistance in Inter-Contextual Encounters IVANA HOSTOVÁ – MÁRIA KUSÁ (eds.)  Pokračovať na Translatologické štúdiá v časopise World Literature Studies