Archív kategorií: Rôzne

Boli sme na BRaKu

V rámci pestrého Bratislavského knižného festivalu, ktorý sa konal v Bratislave od 31. mája do 2. júna, sa na podujatiach podieľali aj naše kolegyne.

Pohľad na Pétera Esterházyho

J. Görözdi a R. Deáková
M. Tallo, J. Görözdi, R. Deáková, V. Šikulová

V nedeľu 2. júna 2024 o 11:00 sa na nádvorí Galérie mesta Bratislavy konala diskusia o novom knižnom preklade diela Pétera Esterházyho (1950–2016) Pohľad grófky Hahn-Hahn (BRaK), ktoré práve vyšlo v slovenčine.  O jeho význame v kontexte tvorby tohto významného európskeho autora sa zhovárali prekladateľka diela Renata Deáková, spisovateľka a čitateľka Verona Šikulová a hungaristka a literárna historička Judit Görözdi, samostatná vedecká pracovníčka ÚSvL SAV. Podujatie moderoval Michal Tallo. Kniha vyšla, keď v maďarskej literatúre silnela búrka postmodernizmu a pojem stredná Európa sa skloňoval v rôznych súvislostiach. Rozprávač diela prechádza od ústia Dunaja až po jeho deltu ako profesionálny cestovateľ. Text však nie je len blúdením popri rieke, ale aj medzi možnosťami, ktoré žáner románu ponúka. Diskutujúce sa pristavili aj pri výbere z Esterházyho esejistiky, publicistiky a príležitostných textov Život slov (PLAV 2022).

O emigrácii, ľudských právach a literatúre: diskusia s Irenou Brežnou a Júliou Sherwood

I. Brežná, J. Sherwood, J. Cviková

Germanistka, prekladateľka a editorka Jana Cviková (ÚSvL SAV) zasa pripravila a v sobotu 1. júna v GMBH moderovala stretnutie dvoch výnimočných osobností literatúry a literárneho života: Spisovateľka Irena Brežná píšuca v nemčine (v preklade J. Cvikovej vyšli romány Na slepačích krídlach a Nevďačná cudzin(k)a)  a prekladateľka slovenskej literatúry do angličtiny Júlia Sherwood, rod. Kalinová (najnovší preklad je Čepiec Kataríny Kucbelovej, ale preložila aj knižný rozhovor Jany Juráňovej so svojou mamou Agnešou Kalinovou Mojich 7 životov),  sú v našom literárnom svete dobre známe. Menej známe je, že ich spájajú rôzne podoby emigrácie z pookupačného Československa, literárna tvorba v takto získaných jazykoch, skúsenosti s tlmočením aj obhajobou ľudských práv. V 80. rokoch dokonca obe pôsobili v Amnesty International – Brežná vo Švajčiarsku, Sherwood vo Veľkej Británii.  Zhovárali sa o tomto všetkom, ako aj o vzťahu k slovenčine, o práci s jazykom/jazykmi, vzťahu k literatúre a krajine, v ktorej žijú, aj o najaktuálnejších projektoch.

Celý program festivalu: https://www.brakfestival.sk/index.php?lang=sk

Poetická Európa v slovenčine

V Rádiu Devín odznel pri príležitosti 20. výročia vstupu Slovenska do Európskej únie cyklus Poetická Európa. V tomto literárnom zemepise sa každý deň predstavila básňou jedna z jej krajín.
Prekladmi do nej prispeli i naše kolegyne: Katarína Bednárová, ktorá preložila verše belgického básnika Wernera Lambersyho a francúzskej poetky Marie Huot, Mária Kusá, ktorá prebásnila tvorbu litovského autora Rimvydasa Stankevičiusa a Eva Kenderessy, ktorá zasa poskytla v slovenskom znení báseň rumunskej spisovateľky a poetky Mony Stănily.
Celý cyklus si môžete vypočuť z archívu RTVS TU.

Nositeľ Nobelovej ceny Wole Soyinka v Bratislave

Tento týždeň na festivale Nová dráma v Bratislave vystúpil nigérijský spisovateľ a dramatik Wole Soyinka, ktorý sa v roku 1986 stal prvým africkým nositeľom Nobelovej ceny za literatúru. V edícii Divadelného ústavu práve vyšla kniha jeho piatich klasických hier v slovenskom preklade Blázni a špecialisti. Soyinka tento rok oslávi deväťdesiat rokov, ale vôbec sa vraj necíti starý. Na masterclass, ktorej sa zúčastnila aj naša kolegyňa Dobrota Pucherová, vysvetľoval, že pri písaní svojich hier sa inšpiroval antickou gréckou drámou, lebo grécky panteón a jorubský panteón sú si veľmi podobné, takisto majú veľa spoločné aj jorubská komédia a talianska commedia dell’arte, ako aj japonské divadlo Noh. O všeľudských témach a fenoménoch Soyinka rozprával so svojim typickým humorom a nadhľadom v diskusii so spisovateľom Michalom Hvoreckým.

Naša kolegyňa Dobrota Pucherová s Wole Soyinkom

Festival Nová dráma organizuje Divadelný ústav.  Celý program festivalu TU.

Prečítajte si nobelovskú reč Wole Soyinku, ktorá sa nesie v znamení protestu proti utláčaniu ľudí čiernej pleti, najmä proti juhoafrickému apartheidu: This Past Must Address Its Present

Profesorka Katatarína Bednárová: Rytierka Rádu Akademických paliem

Romanistka Katarína BEDNÁROVÁ bola minulý rok vyznamenaná za vynikajúce mediátorské pôsobenie medzi svetom francúzskej (frankofónnej) a slovenskej kultúry. Insígnie Rytierky Rádu Akademických paliem – Chevalier dans l’Ordre des Palmes académiques  jej udelil francúzsky veľvyslanec na Slovensku Pascal Le Deunff. Tešíme sa z medzinárodného uznania dlhoročnej práce našej kolegyne!

Viac o uplynulom roku Ústavu svetovej literatúry SAV, v. v. i., čítajte vo výročnej správe TU.

Foto FB Veľvyslanectva Francúzskej republiky v SR

Jana Cviková o Hane Gregorovej v podcaste TV JOJ

Pred rokom udelila prezidentka Zuzana Čaputová Rad Ľudovíta Štúra II. triedy in memoriam spisovateľke, kultúrnej dejateľke, feministke a antifašistke Hane Gregorovej. V podcaste sa o nej zhovárali redaktorka TV JOJ Júlia Zelenková a literárna vedkyňa, feministka Jana Cviková, ktorá hovorila o písaní aj postojoch Hany Gregorovej.

Podcast si vypočujte TU.

 

 

 

 

 

 

 

 

Opravy prerieknutí, ktoré sa vlúdili do rýchleho podcastového tempa nájdete TU.

Štúdiu Dany Hučkovej z ÚSlL SAV o zbierke Hany Gregorovej Ženy si prečítajte TU.

O (prekladovo) zabudnutej klasike v novej Verzii

V najnovšom čísle časopisu Verzia publikovali aj naša kolegyňa Eva Kenderessy a náš kolega Róbert Gáfrik.

V úvodnej štúdii s názvom „Čo je svetová literatúra?“ sa komparatista Róbert Gáfrik podujal na úlohu načrtnúť rôzne prístupy k chápaniu svetovej literatúry ako jedného z najdiskuto-vanejších pojmov súčasnej literárnej vedy:

„Podľa môjho názoru možno literatúru definovať ako liminálny fenomén. Jej pomedznosť sa prejavuje rôznymi spôsobmi. Môže sa nachádzať na pomedzí skutočnosti a fikcie, osob-ného a spoločného, minulosti a súčasnosti. Literárne texty môžu nasledovať akceptované spoločenské hodnoty, ale aj vytvárať hodnoty nezlučiteľné s hodnotami spoločnosti, v kto-rej vznikli alebo ktorej sú adresované. Ako pomedzný jav môžu zahŕňať, ale aj prekonávať protiklady, vrátane dialektiky medzi centrom a perifériou. Literatúra môže podvracať, ako aj podporovať okrajovosť. Nemusí smerovať k centru. To, čo je liminálne, nepatrí ani cen-tru, ani periférii. Môže ísť rôznymi smermi.“ Celý text si môžete prečítať TU.

Romanistka Eva Kenderessy o svojich príspevkoch napísala: „Toto vizuálne krásne číslo časopisu Verzia, venované (prekladovo) zabudnutej klasike, hostí okrem iných literárnych lahôdok aj dva miniromány od rumunského (avant)avantgardistu Urmuza. Pokračovať na O (prekladovo) zabudnutej klasike v novej Verzii

V závere roka želáme, nech nás všetkých sprevádza vnútorný a vonkajší pokoj. A ak už nepokoj, tak len ten tvorivý.
Srdečne ďakujeme za všetku podnetnú prácu, spoluprácu a záujem o svetovoliterárne dianie v našom ústave. Tešíme sa na rok budúci.

 

Krištof Anetta, Phd. #nacomijedoktorandskestudium

Ústav svetovej literatúry SAV, v. v. i., ponúka štvorročné interné doktorandské štúdium v študijnom programe Literárna veda (viac informácií TU). Ešte do 10. januára s nami môžete konzultovať vlastný návrh na tému dizertačnej práce alebo sa neskôr prihlásiť na niektorú z vypísaných tém. V našom ústave úspešne absolvovalo už veľa doktorandiek a doktorandov, ktorí sa vydali rôznymi cestami. Krištof Anetta, ktorý dizertačnú prácu Nové paradigmy tvorby: Analýza multimodálnych internetových platforiem obhájil pod školiteľským vedením Dr. Bogumiły Suwara v roku 2019, nám na otázku, načo mu bolo doktorandské štúdium, odpovedal takto:

Literatúra spája a kultivuje mysle – nepoznám humánnejšie, vrúcnejšie umenie. Zasvätiť roky uvažovaniu o nej je privilégium. Toto štúdium mi umožnilo niekoľko rokov existovať v komunite ľudí, s ktorými sme si rozumeli ako s málokým, a dalo mi plnú slobodu a zodpovednosť za riadenie vlastnej vedeckej cesty.

Pokračovať na Krištof Anetta, Phd. #nacomijedoktorandskestudium