Archív kategorií: Udalosti

Interaktívny hypertextový lexikón literárnej vedy bol vyhodnotený ako projekt na vynikajúcej úrovni

V roku 2025 osemnásťčlenný vedecký tím zo siedmich akademických a univerzitných pracovísk úspešne ukončil päťročný projekt Interaktívny hypertextový lexikón literárnej vedy s korpusom kľúčových literárnovedných textov pod vedením Romana Mikuláša z Ústavu svetovej literatúry SAV, v. v. i. Hoci „ukončil“ nie je presný výraz, keďže Hyperlexikón literárnych pojmov a kategórií je vďaka interaktivite, doplneniam a ďalšiemu rozvíjaniu jeho obsahu nielen jedinečné, ale aj otvorené dielo. 

Cieľom projektu bolo vytvoriť interaktívny lexikón literárnovedných pojmov a kategórií literárnej vedy v médiu hypertextu spolu s korpusom kľúčových textov z literárnej teórie.  Projekt nadviazal na dielo Hyperlexikón literárnych pojmov a kategórií, ktoré bolo realizované v rámci dvoch projektov VEGA, taktiež vedených Romanom Mikulášom. Vznikla platforma https://hyperlexikon.sav.sk/, ktorá obohacuje dlhodobo vytváraný hypertextový lexikón pojmov literárnej vedy o interakciu s diskutujúcimi a o významné texty, ktoré uvedené pojmy formovali, v preklade do slovenčiny. V našom prostredí ide o jedinečné slovníkové dielo, ktoré široko a naprieč rôznymi filológiami sprostredkúva súčasné literárnovedné poznanie a je v plnom rozsahu prístupné online, odbornej verejnosti, študentstvu aj širokej verejnosti so záujmom o reflexiu literatúry.

Agentúra na podporu výskumu a vývoja ho vyhodnotila ako projekt na vynikajúcej úrovni.

Roman Mikuláš s Čestnou plaketou SAV Ľudovíta Štúra za zásluhy v humanitných a spoločenských vedách

 

PF 2025 a pokoj, pokoj, pokoj

Želáme pokojné sviatky a šťastný rok v celej rozmanitosti života. Pokojne  aj  s literatúrou…

Óm. Úplné je tamto, úplné je toto.
Z úplného vzniká úplné. Keď sa úplné
odoberie od úplného, zostane úplné.
Óm, pokoj, pokoj, pokoj.
Upanišady (preklad R. Gáfrik)

Ideál rečovej komunikácie, ktorý zahŕňa nielen porozumenie, vrátane zrozumiteľného návodu na správne alebo úspešné konanie, ale aj určité sociálne kvality a takisto predstavu spokojného, šťastného, mierového spolunažívania, sa u Erasma spája s dvoma zásadami, odporujúcimi princípom exklúzie: s kresťanským egalitarizmom a s predstavou ľudskosti, vychádzajúcou z antickej vzdelanosti. Erasmus ako odchovanec devotio moderna a súčasne ako jeden z pripravovateľov reformácie kládol vo všetkých svojich spisoch, kde sa vyjadroval o sociálnych hľadiskách náboženstva, principiálny dôraz na rovnosť všetkých kresťanov, bez ohľadu na ich spoločenský status, pôvod či rod.
Konverzácia a európska literatúra (A. Bžoch)

„Mír! hlásali druzí, a aby cizí zemi, jejímiž pány chtěli zůstat, zpacifikovali, přejímali
od ní její vlastní krutost a šílenství. Svoboda, mír – slova hluchých, slova, jež pozbyla lidské podoby a zbývalo z nich, jako tresť vší jejich prázdnoty a hluboké lživosti, jen: džebel, bordel.“ (S. Germain) … v kontexte vojny mení svoj význam aj jazyk (príkladom sú slová
„sloboda“ a „mier“) …  životný priestor sa stáva chaosom.
Dejiny, pamäť a osobný príbeh v súčasnej francúzskej próze (S. Rybárová)

Warfare runs against the values promoted by liberal democracies. There are situations when peace falls into the same category, such as when authorities impose the
“peace of Ulysses’s comrades”, who languished in the cave of the Cyclops, waiting
their turn to be devoured. In Jean-Jacques Rousseau’s Du contrat social (1762), this Homeric reference emblemizes the undignified peace that results from submission to power. This is why literary authors, despite their often pacifist convictions, have also provided the most drastic accounts of power constellations when “peace” reveals itself as “pacification”.
World Literature Studies 4/2024 Fictional realities of eternal peace (Johannes D. Kaminski, ed.)

Foto: Monika Bugárová

Workshop o teoretických a praktických otázkach prekladu humanitnovedných a spoločenskovedných textov

 

 

 

 

 

Na pôde Filozofickej fakulty UK v Bratislave sa 20. novembra 2024 konal workshop s názvom K prekladom humanitnovedných a spoločenskovedných textov u nás – prekladateľský proces a vydavateľská prax.

Podujatie je súčasťou projektu APVV Preklad a aspekty recepcie spoločenskovedných a humanitnovedných textov ako kultúrny a literárny transfer v 20. storočí, ktorého zodpovednou riešiteľkou je naša kolegyňa profesorka Katarína Bednárová. Workshop je súčasťou vzdelávacích a diseminačných aktivít členiek riešiteľského kolektívu Kataríny Motykovej, Niny Cingerovej a Zuzany Močkovej Lorkovej. Cieľom workshopu bolo vytvoriť priestor pre začínajúce prekladateľky a prekladateľov, prepojiť viacero generácií odborníčok a odborníkov a diskutovať o preklade nielen na teoretickej, ale aj praktickej úrovni. Podujatie pozostávalo z prezentácie prekladov Pokračovať na Workshop o teoretických a praktických otázkach prekladu humanitnovedných a spoločenskovedných textov

Prezentácia najnovších publikácií Ústavu svetovej literatúry SAV

V rámci francúzskej sekcie medzinárodného kolokvia Journées d’études romanes VI. Études romanes en mouvement – Dni románskych štúdií VI. Románske jazyky v pohybe, ktoré sa konalo 15. – 16. novembra 2024 na pôde Filozofickej fakulty UK v Bratislave, sa uskutočnil rokovací panel Transfert et traduction de textes des sciences humaines et sociales (Transfer a preklad textov socio-humanitných vied), ktorého sa zúčastnili aj naše kolegyne – Katarína Bednárová, Silvia Rybárová a Jana Truhlářová. Rokovanie sa konalo pod gesciou profesorky Bednárovej, ktorá priblížila aktuálny výskum v rámci prebiehajúceho projektu APVV-21-0198 Preklad a aspekty recepcie spoločenskovedných a humanitnovedných textov ako kultúrny a literárny transfer v 20. storočí. Silvia Rybárová predstavila prítomným kolektívne dielo Pokračovať na Prezentácia najnovších publikácií Ústavu svetovej literatúry SAV

Indický premiér o slovenskom preklade UPANIŠÁD Róberta Gáfrika

Indický premiér Naréndra Módí vo svojej pravidelnej relácii Man kí bát (v angl. prepise Mann Ki Baat),  v hindčine „Slová od srdca“, hovorí v novembrovom vydaní o preklade UPANIŠÁD do slovenčiny z pera nášho riaditeľa, doc. Róberta Gáfrika.

Man kí bát je apolitická relácia, prostredníctvom ktorej indický premiér Naréndra Módí oslovuje národ na rozhlasovej stanici All India Radio a na televíznych staniciach DD National a DD News. Premiér sa v nej delí o svoje myšlienky na rôzne témy a hovorí o úspechoch krajiny. Relácia sa vysiela v hindčine a prekladá sa do rôznych regionálnych jazykov. Je dostupná aj na internete a prostredníctvom sociálnych sietí. Každý mesiac ju počúvajú stámilióny ľudí.

 

Pozvánka na prezentáciu 5. decembra

 

 

Predsedníctvo SAV ocenilo osobnosti Ústavu svetovej literatúry

Naša kolegyňa Jana Cviková a náš kolega Roman Mikuláš prevzali z rúk podpredsedu SAV za 3. oddelenie vied Miroslava T. Morovicsa významné akademické ocenenia.

V stredu 25. októbra 2023 boli odovzdané akademické ocenenia dvom osobnostiam nášho pracoviska. Jana Cviková, šéfredaktorka časopisu World Literature Studies a vedecká tajomníčka, bola na základe návrhu Komisie SAV pre rovnosť príležitostí ocenená Pamätnou plaketou SAV. Romanovi Mikulášovi, vedúcemu oddelenia literárnej teórie a hlavnému redaktorovi Hyperlexikónu literárnovedných pojmov bola na návrh pracoviska udelená Čestná plaketa SAV Ľudovíta Štúra za zásluhy v humanitných a spoločenských vedách.
Obom oceneným srdečne blahoželáme.

O priebehu podujatia aj o motiváciách, ktoré viedli k oceneniam, sa dočítate viac na webe SAV a v jeho prílohách.

Diskusia o preklade filozofie a filozofii prekladu

Filozofická fakulta Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici a Ústav svetovej literatúry SAV, v. v. i., v Bratislave spolu so Štátnou vedeckou knižnicou v Banskej Bystrici pozývajú na diskusiu Preklad filozofie, filozofia prekladu. Rozhovory s prekladateľmi a filozofmi.

KEDY: 25. októbra (streda) 2023 o 16.00 hod.
KDE: Štátna vedecká knižnica v Banskej Bystrici, Lazovná 9, spoločenská sála (1. poschodie)

Na podujatí, ktoré je určené študentstvu i nielen odbornej, ale aj širšej verejnosti, budú diskutovať prekladatelia a filozofi o svojich skúsenostiach s prekladom filozofických textov – súčasných i časovo vzdialených. Na konkrétnych príkladoch (preklady diel Stevena Pinkera a gréckych a latinských textov) poodhalia špecifiká ich prekladania očami prekladateľa, filozofa či filozofa – prekladateľa.

Zhovárať sa budú: Pokračovať na Diskusia o preklade filozofie a filozofii prekladu

Ocenenie „špičková monografia“ pre Dobrotu Pucherovú

Dr. Dobrota Pucherová, D. Phil., z Ústavu svetovej literatúry SAV, v. v. i., získala ocenenie špičková monografia za publikáciu FEMINISM AND MODERNITY IN ANGLOPHONE AFRICAN WOMEN’S WRITING: A 21ST-CENTURY GLOBAL CONTEXT (Feminizmus a modernita v literatúre anglofónnych afrických autoriek: globálny kontext 21. storočia), vydanú vo vydavateľstve Routledge. Na slávnostnom podujatí 18. septembra 2023 si ocenenie spolu s ďalšími vedeckými osobnosťami SAV prevzala z rúk predsedu SAV profesora Pavla Šajgalíka a člena Predsedníctva SAV profesora Petra Samuelyho.  Našej kolegyni srdečne blahoželáme!

Viac o podujatí nájdete TU. 

Adam Bžoch o umeleckom preklade

FOTO – www.vertalershuis.nl

Pri príležitosti znovuotvorenia amsterdamského Prekladateľského domu (Vertalershuis), ktoré sa uskutoční v júni tohto roka, poskytol profesor Adam Bžoch, pôsobiaci aj ako aktívny prekladateľ nizozemskej literatúry, spisovateľke Andree Kluitmann interview. Okrem iného v ňom hovorí o svojej práci, prekladateľskej kultúre na Slovensku a situácii umeleckého prekladu v epoche ústupu printových médií. Ako prekladateľ významného nizozemského povojnového prozaika Willema Frederika Hermansa, na ktorého počesť je v Prekladateľskom dome pomenovaná jedna z miestností, sa vyjadruje o jeho diele a premenách jeho pôsobenia v čase. Zamýšľa sa tiež nad praktickým významom inštitúcií, ako sú Nizozemský literárny fond (Nederlands Letterenfonds) a Prekladateľský dom (Vertalershuis), ktoré podporujú produkciu a medzinárodnú cirkuláciu holandskej literatúry.

Rozhovor Adama Bžocha s Andreou Kluitmann v holandčine si môžete prečítať na: https://www.letterenfonds.nl/nl/entry/3497/van-elfje-twaalfje-naar-de-tranen-der-acacias

 

Teória interdiskurzu. Teoretický rámec – operacionalizácia – príklady analýzy

FOTO – transcript-publishing.com

Hosťovská prednáška / Gastvortrag: Interdiskurstheorie. Theoretischer Rahmen – Operationalisierung – Analysebeispiele / Teória interdiskurzu. Teoretický rámec – operacionalizácia – príklady analýzy

Prof. Dr. Rolf Parr
(Universität Duisburg-Essen, Fakultät für Geisteswissenschaften, Germanistik /Literatur- und Medienwissenschaft/)

10. máj 2023 (streda) o 14.00 hod.
Ústav svetovej literatúry SAV, v. v. i., zasadacia miestnosť + online, in deutscher Sprache/tlmočenie do slovenčiny

Prvá časť prednášky predstaví prístup založený na teórii a analýze interdiskurzov, ako sa v posledných desaťročiach rozvíjal v oblasti literárnej a kultúrnej vedy na univerzitách v Bochume, Dortmunde a Duisburgu-Essene. Druhá časť bude prostredníctvom príkladov analýzy kolektívnych symbolov demonštrovať prechod od teórie k analýze interdiskurzov, t. j. transfer teórie do súboru analytických nástrojov. Tretia časť prednášky sa bude venovať niektorým konkrétnym príkladom z oblasti politiky a formovania kultúrnych alebo literárnych skupín, a to v súvislosti s otázkou, ako možno pomocou teórie interdiskurzov uchopiť kolektívne a individuálne identity. Pokračovať na Teória interdiskurzu. Teoretický rámec – operacionalizácia – príklady analýzy