Archívy kategórie: Udalosti

Márii Bátorovej udelili Čestnú plaketu SAV Ľudovíta Štúra

FOTO - Martin Bystriansky
Mária Bátorová s manželom. FOTO – Martin Bystriansky

S vyjadrením úcty a vďaky ocenili prof. PhDr. Máriu Bátorovú, DrSc. z Ústavu svetovej literatúry SAV. Ako pracovníčka akadémie, ktorá sa svojou prácou stala súčasťou histórie Slovenskej akadémie vied, si v pondelok 20. júna 2022 prevzala Čestnú plaketu SAV Ľudovíta Štúra za zásluhy v humanitných a spoločenských vedách. Srdečne blahoželáme.

Viac o odovzdávaní ceny si môžete prečítať TU.

 

Tohtoročná porotkyňa Anasoft litera Jana Cviková o študentskej cene René: Každý z titulov je výnimočný osobitým spracovaním vážnej témy

FOTO - anasoftlitera.sk
FOTO – anasoftlitera.sk

Popri prestížnej cene o najlepšie prozaické dielo uplynulého roka vyhlasuje Anasoft litera v spolupráci s Literárnym informačným centrom aj študentskú verziu tejto literárnej ceny na Slovensku. Jej názov je René – Anasoft litera gymnazistov, prebieha už šiesty rok a rozhodujú o nej študentky a študenti vybraných gymnázií a stredných škôl. Päticu kníh, medzi ktorými hľadajú tú „svoju“ najlepšiu, vyberala odborná porota, ktorej členkou je tento rok aj naša kolegyňa, germanistka, literárna vedkyňa, prekladateľka, redaktorka a rodová expertka Jana Cviková. Spolu s ňou rozhodovali o finálovej päťke poľská prekladateľka a spisovateľka Weronika Gogola, literárna vedkyňa a pedagogička Tamara Janecová, redaktor, literárny kritik a prekladateľ Gábor Csanda a literárny vedec, prekladateľ a vysokoškolský pedagóg Marián Andričík. Vybrali diela týchto autoriek a autorov: Nicol Hochholczerová: Táto izba sa nedá zjesť (KK Bagala, 2021), Jana Micenková: Krv je len voda (Marenčit PT, 2021), Mariana Čengel Solčanská: Proces s mŕtvym (Ikar, 2021), Arpád Soltész: Zlodej (Ikar, 2021), Marek Vadas: Šesť cudzincov (KK Bagala, 2021).

Jana Cviková sa o vybraných tituloch pre cenu René vyjadrila: „Každý z nich je výnimočný osobitým literárnym spracovaním vážnej témy – mnohých tvárí násilia; v rôznom pomere sa tu prelínajú súkromné príbehy s verejnými a až analyticky striedajú rôzne perspektívy. Poetika siaha od štýlu drsnej novinárskej školy cez takmer surreálnu obraznosť pre vyjadrenie najintímnejších zranení po filmovým strihom diktovanú dynamiku striedania scén.“

Viac informácií o cene René nájdete TU.

 

Translatológia na Ukrajine ako integrálna súčasť európskeho kontextu

logaMedzinárodná vedecká konferencia
12. 5. – 13. 5. 2022 (štvrtok a piatok)

Miesto konania:
Filozofická fakulta UK v Bratislave + online

Krutá vojenská agresia, ktorá sa začala 24. februára tohto roku na Ukrajine, je priamym útokom na základné európske hodnoty demokracie, slobody a dodržiavania ľudských práv. V súvislosti so súčasnou situáciou bude v Bratislave prebiehať medzinárodná vedecká konferencia Translation Studies in Ukraine as an Integral Part of European Context, ktorú na pôde Filozofickej fakulty UK v Bratislave organizujú Univerzita Komenského  v Bratislave, Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre, Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici, Ústav svetovej literatúry SAV a Slovenská asociácia prekladateľov a tlmočníkov. Organizátorské inštitúcie vychádzajú zo skutočnosti, že translatológia na Ukrajine a vynikajúci výskum realizovaný na jej univerzitách sa v posledných desaťročiach čoraz viac zviditeľňuje. Krajinu v tejto oblasti reprezentujú významné osobnosti, ktoré vystúpia na bratislavskej konferencii, medzi nimi Oleksandr Kalnychenko, Lada Kolomiyets, Leonid Chernovaty, Viacheslav Karaban či Maksym V. Strikha. Cieľom konferencie je zviditeľniť výsledky ukrajinského výskumu prekladu a dať tak najavo hlboké presvedčenie o tom, že Ukrajina bola odjakživa integrálnou súčasťou Európy a jej kultúra sa vyznačuje skutočnými európskymi hodnotami.

Zoznam všetkých rečníčok a rečníkov nájdete TU.
Program konferencie nájdete TU.
Bližšie informácie o konferencii nájdete TU.

Všetky sekcie budú tlmočené do slovenčiny, angličtiny a ukrajinčiny.
Účasť na konferencii je bezplatná, bude prebiehať aj online, zaregistrovať sa môžete na: https://forms.gle/8PE4oayFh5zeA6eK9

Záznam z prednášky Miloslava Szabóa o literárnom antisemitizme

zaznam prednaskyMiloslav Szabó:
Literárny antisemitizmus – stav
a perspektívy bádania

 

Výskum literárneho antisemitizmu na Slovensku nemá tradíciu, a to ani v rámci dejín slovenskej literatúry, ani v literárnej komparatistike. Práve možnosti skúmania antisemitizmu v literatúre sú témou hosťovskej prednášky Mgr. Miloslava Szabóa, PhD. Historik, germanista a spisovateľ priblížil na online stretnutí svoj postoj k najnovším trendom tohto výskumu v českom a nemeckom kontexte.

Záznam z prednášky si môžete pozrieť a vypočuť TU.
Viac informácií o autorovi a jeho dielach nájdete TU.

Prednáška Miroslava Marcelliho: Francúzsky štrukturalizmus – teória diskurzu

marcelliKeď hovoríme o diskurze, akoby sme sa ocitli zároveň v jazyku aj mimo klasických jazykových kategórií. Zároveň sa neomylne dostaneme k filozofii francúzskeho štrukturalizmu, ktorá sa na Slovensku dlhé roky spája s menom Miroslava Marcelliho. Filozof, prekladateľ, profesor a pedagóg prijal koncom minulého roka pozvanie Ústavu svetovej literatúry na online prednášku s názvom Francúzsky štrukturalizmus – teória diskurzu. Objasňuje v nej korene svojho záujmu o dielo Michaela Foucaulta, zároveň sa venuje diskurzu ako relevantnému pojmu francúzskeho štrukturalizmu. Približuje ho ako konkrétnu podobu vedenia, ktorú skúmame v sieti intersubjektívnych vzťahov umožňujúcich rečovú komunikáciu.

Záznam prednášky si môžete vypočuť TU. Pokračovať na Prednáška Miroslava Marcelliho: Francúzsky štrukturalizmus – teória diskurzu

Globálne utrpenie Werthera: záznam z prednášky Johannesa D. Kaminského

kaminskiJohannes 
D. Kaminski: 
Globálne utrpenie Werthera. Modulárny prístup 
k medzikultúrnemu transferu

Po nadšenom prijatí Goetheho románu Utrpenie mladého Werthera v 19. storočí vo Francúzsku, Anglicku a Taliansku došlo začiatkom 20. storočia k vlnám jeho prekladov a adaptácií aj v Číne a Japonsku. Weite (Werther po čínsky) a Ueruteru (po japonsky) sa nevyhnutne líšia od Werthera, ako je vykreslený v zaužívaných literárnovedných diskusiách. Dá sa s týmito oživenými duchmi vstúpiť do dialógu?
Týmito otázkami sa zaoberal vo svojej júnovej hosťovskej online prednáške germanista a sinológ Johannes D. Kaminski, PhD. Od 1. novembra 2021  je vďaka Slovenskému vedeckému a akademickému programu naším novým kolegom v Ústave svetovej literatúry SAV. Okrem výskumu Goetheho diela sa zaoberá starovekou čínskou literatúrou a problematikou dystópie v súčasnej literatúre.
Prednášku v angličtine si môžete pozrieť TU.

Foto: medienportal.univie.ac.at

Storočnica Miklósa Mészölya v časopise Verzia

Časopis Verzia sa zameriava na umelecký preklad a jeho reflexiu. Od roku 2020 ho vydáva občianske združenie literárnych prekladateliek a prekladateľov, redaktoriek a redaktorov DoSlov. Vychádza online, doteraz boli publikované tri čísla. Na jeho príprave sa podieľajú aj naši kolegovia a kolegyne, redakčne, autorsky aj prekladateľsky (Natália Rondziková a Igor Tyšš). Pri príležitosti storočnice výnimočného maďarského spisovateľa Miklósa Mészölya vyšlo špeciálne číslo Verzie venované jeho tvorbe, na ktorom spolupracovali literárna vedkyňa Judit Görözdi a prekladateľka Eva Andrejčáková.

Ukážky zo spisovateľovho diela vybrala a úvodnú štúdiu napísala Judit Görözdi, ktorá je zároveň autorkou knižnej monografie pod názvom Figúry odmlčania v próze Miklósa Mészölya (2010). Jeho tvorbu v časopise predstavila aj týmito slovami: “neuspokojil sa s tradičnými formami rozprávačstva. Neustále experimentoval, aby príbehy vyrozprával v ich dokonalej celistvosti, čo najhodnovernejšie a najpresnejšie. Aby vytváral diela, ktoré sú, ako to formuluje v poviedke Skĺznutie (Lesiklás), žiarivým odrazom skutočného života (…). Preto prehodnocoval možnosti jazykového uchopenia, kauzálne uvažovanie a našu schopnosť chápať dejiny v prúde času. Dnes už niet pochýb, že svojím novátorským prístupom k možnostiam umeleckého vyjadrenia výrazne inšpiroval aj neskoršiu spisovateľskú generáciu.”

obalka verzia

Mészölyove texty preložili Lenka Nagyová, Renáta Deáková, Tímea Krekovič Beck, Gabriela Magová, Eva Andrejčáková, Jitka Rožňová.

Časopis sprevádzajú výtvarné diela Rity Koszorús.

 

Konferencia: Preklad, tlmočenie a kultúra

Bez názvu22. – 24. septembra 2021
(streda až piatok)
Banská Bystrica

 

Pozývame na medzinárodnú vedeckú konferenciu Preklad, tlmočenie a kultúra: Návrat k človeku v preklade, tlmočení a translatológii, ktorá sa koná od stredy 22. do piatku 24. septembra 2021 v Banskej Bystrici. Prebieha kombinovanou formou za osobnej účasti a zároveň online (youtube stream v programe aj bez registrácie). Konferenčné jazyky sú slovenčina a angličtina.

Podrobný program konferencie nájdete TU.
Pre ďalšie informácie navštívte webovú stránku konferencie TIC.

V stredu môžete konferenciu od 8:45 sledovať online. Už o 9:00 vystúpi prvý hlavný rečník Jan Pedersen (Štokholmská univerzita) s prednáškou Rehumanising Subtitling – Why humans make better subtitles than machines.

janpedersen

Vo štvrtok sa program o 9:30 začína prednáškou Susan Bassnett (Univerzita vo Warwicku) The Translational Imagination.

susanbassnett

Popoludní o 14:00 prichádza Lawrence Venuti (Temple University vo Philadelphii) s príspevkom On a Universal Tendency to Debase Retranslations; or, The Instrumentalism of a Translation Fixation.

lawrencevenuti

 

 

 

 

 

 

 

V piatok otvorí záverečné rokovanie konferencie štvrtá hlavná rečníčka Nadja Grbić (Univerzita v Grazi) s prednáškou “The rigid, the fuzzy, and the flexible” Perceptions of the interpreter (not only) in the digital age.

nadjagrbic

 

 

 

 

 

 

 

Konferenciu organizujú: Filozofická fakulta, Univerzita Mateja Bela, Banská Bystrica; Filozofická fakulta, Univerzita Konštantína Filozofa, Nitra; Filozofická fakulta, Prešovská univerzita, Prešov; Filozofická fakulta, Univerzita Komenského, Bratislava; Ústav svetovej literatúry, Slovenská akadémia vied, Bratislava.

 

 

Koľko jazykov, toľko kultúrnych prostredí. Čo priniesla esterházyovská konferencia

foto web
Hľadanie prekladateľských stratégií pri práci s postmodernými textami Pétera Esterházyho prináša množstvo nečakaných tvorivých situácií a spolu s prekladateľskou osobnosťou odhaľuje aj hĺbku a šírku jej kultúrneho prostredia. Prijímanie diel jedného z najvýznamnejších maďarských spisovateľov súčasnosti v takzvaných veľkých aj malých jazykoch analyzovali účastníci a účastníčky medzinárodnej hungaristickej konferencie s názvom Zahraničná recepcia diel Pétera Esterházyho, ktorú usporiadal Ústav svetovej literatúry (na foto organizátorka konferencie Judit Görözdi) v spolupráci s ďalšími inštitúciami v bratislavskom Goetheho inštitúte v dňoch 9. a 10. septembra 2021. 

Správu z dvojdňového podujatia si môžete prečítať TU.

O širokých kontextoch tvorby Pétera Nádasa

nadas_judit2Spisovateľ Péter Nádas má významné postavenie v domácej maďarskej aj vo svetovej literatúre, jeho diela dlhodobo vychádzajú vo veľkých i menších jazykoch. Ich recepciu podrobne skúma aj literárna veda u nás, v slovenskom preklade mu od roku 1999 doteraz vyšiel už celý rad kníh – román Koniec rodinnej ságy, Kniha pamätí, trilógia Paralelné príbehy, zbierky esejí Hamlet je slobodný a Stav vecí, súbor drám Upratovanie či autobiografická knižná esej Vlastná smrť. O pôvodnú tvorbu tohto uznávaného súčasného maďarského autora sa stará vydavateľstvo Jelenkor, ktoré počas minulého leta uprostred pandémie prenieslo formát literárnych večerov do online priestoru a odštartovalo na sociálnych sieťach seriál s hashtagom #olvassnádast (#čítajnádasa), kde sa pravidelne čítajú jeho vybrané diela a prebiehajú súvisiace online diskusie. Hostkou jednej z nich bola hungaristka Judit Görözdi, riaditeľka Ústavu svetovej literatúry SAV, ktorý okrem iného spolupracuje aj na odbornom spracovaní Nádasových textov (v roku 2010 usporiadal vedeckú konferenciu Stredoeurópsky kontext tvorby Pétera Nádasa a následne zostavil a spoluvydal editovanú kolektívnu vedeckú monografiu Priestory vnímania – Tvorba Pétera Nádasa).
Rozhovor s Judit Görözdi viedla moderátorka Anna Ott, spoločne sa ponorili do rôznych spôsobov čítania Nádasových diel, odhaľovali ich vzájomné prepojenia a jedinečnosti, šírku kontextov, vyzdvihli možnosti mentálnej čitateľskej práce s autorovými úvahami o mechanizmoch moci a princípoch slobody, o podstate vzťahov a intimity, o presných nastaveniach a modeloch ľudského správania, o schopnosti spoločenskej aj osobnej sebareflexie, zdôraznili príležitosť, ba priam nevyhnutnosť otvorene vnímať odkazy jeho mnohovrstevnatých textov, ktoré dokážu človeka vnútorne meniť.

Rozhovor v maďarčine je dostupný na stránke: https://www.facebook.com/NadasPeter.Jelenkor/videos/287826102831362

Recenziu na monografiu Priestory vnímania – Tvorba Pétera Nádasa, ktorú zostavila Judit Görözdi, si môžete prečítať TU.

Prečítajte si aj doslov Judit Görözdi ku knihe esejí Stav vecí (prel. Renáta Deáková) , ktorá vyšla v roku 2020 vo vydavateľstve PLAV: Doslov_Stav_veci.