Hosťovská prednáška / Gastvortrag: Interdiskurstheorie. Theoretischer Rahmen – Operationalisierung – Analysebeispiele / Teória interdiskurzu. Teoretický rámec – operacionalizácia – príklady analýzy

Prof. Dr. Rolf Parr
(Universität Duisburg-Essen, Fakultät für Geisteswissenschaften, Germanistik /Literatur- und Medienwissenschaft/)

10. máj 2023 (streda) o 14.00 hod.
Ústav svetovej literatúry SAV, v. v. i., zasadacia miestnosť + online, in deutscher Sprache/tlmočenie do slovenčiny

Prvá časť prednášky predstaví prístup založený na teórii a analýze interdiskurzov, ako sa v posledných desaťročiach rozvíjal v oblasti literárnej a kultúrnej vedy na univerzitách v Bochume, Dortmunde a Duisburgu-Essene. Druhá časť bude prostredníctvom príkladov analýzy kolektívnych symbolov demonštrovať prechod od teórie k analýze interdiskurzov, t. j. transfer teórie do súboru analytických nástrojov. Tretia časť prednášky sa bude venovať niektorým konkrétnym príkladom z oblasti politiky a formovania kultúrnych alebo literárnych skupín, a to v súvislosti s otázkou, ako možno pomocou teórie interdiskurzov uchopiť kolektívne a individuálne identity. Pokračovať na Teória interdiskurzu. Teoretický rámec – operacionalizácia – príklady analýzy →

Peripherocentrism – Geopolitics of Comparative Literatures between Ethnocentrism and Cosmopolitanism (Periferocentrizmus – geopolitika porovnávacej literárnej vedy medzi etnocentrizmom a kozmopolitizmom)
Prof. Dr. Marko Juvan

26. apríl 2023 (streda) o 14.00 hod.
Ústav svetovej literatúry SAV, v. v. i., zasadacia miestnosť + online. Prednáška bude v angličtine.

Hosťovskú prednášku jedného z najvýraznejších súčasných mysliteľov v oblasti literárnej komparatistiky, profesora Marka Juvana zo Slovinskej akadémie vied a umení v Ľubľane, organizuje Ústav svetovej literatúry SAV, v. v. i., v spolupráci s Česko-slovenskou asociáciou porovnávacej literárnej vedy.

Bez ohľadu na svoje skutočné postavenie vo svetovom systéme každá národná literárna ekológia väčšinou vníma samu seba ako kognitívne centrum. Z tohto hľadiska je periférna literatúra súčasťou toho, čo by sa dalo nazvať „periferocentrizmom“. Národné literárne dejiny ako naratívny diskurz formujúci kolektívnu pamäť sú v podstate etnocentrické. No najmä v takzvaných malých literatúrach sú gestom stávania sa svetovými (worlding), teda gestom pomyselného umiestnenia samých seba v literárnom svetovom systéme. Porovnávacia literárna veda vznikla v čase, keď etnocentrické literárne dejiny dominovali globálnym centrám aj perifériám. V ranej a klasickej fáze svojho vývoja sa porovnávacia literárna veda zamerala na prekonanie národného parochializmu. Nedávny výskum však odhalil eurocentrickú a etnocentrickú orientáciu kozmopolitných konceptov, vrátane Goetheho idey svetovej literatúry. Literárny svetový systém usmerňuje medziliterárnu výmenu spôsobmi, ktoré korešpondujú s ekonomickou nerovnosťou medzi centrami a perifériami. Okrem spisovateľov sú od globálneho postavenia ich jazyka a literatúry závislí aj samotní literárni historici. V dôsledku toho majú komparatisti tendenciu začleňovať svoje kozmopolitné perspektívy a metódy do etnocentrických, či dokonca nacionalistických programov: svoju domácu literatúru robia svetovou prostredníctvom medzinárodných porovnaní a argumentujú za jej geopolitickú prestíž. Komparatisti z krajín centra upevňujú dominanciu svojich literatúr vo svetovom systéme, zatiaľ čo komparatisti z krajín periférie sa usilujú umiestniť medzinárodne menej známu literárnu produkciu svojej domoviny do virtuality svetovej literatúry.

Link na pripojenie cez Zoom:
https://us06web.zoom.us/j/82801435424?pwd=MThxbkRDc1pWUFM3ZHB3YzJHR294dz09
Meeting ID: 828 0143 5424
Passcode: 483164

Marko Juvan je členom Academia Europaea, vedúcim vedeckým pracovníkom Ústavu slovinskej literatúry a literárnej vedy ZRC SAZU, profesorom literárnej teórie a slovinskej literatúry na Univerzite v Ľubľane a členom výkonného výboru ICLA. Medzi jeho publikácie o teórii žánrov, intertextualite, literárnej geografii, slovinskom romantizme a svetovej literatúre patria History and Poetics of Intertextuality (Purdue University Press, 2008), Literary Studies in Reconstruction (Peter Lang, 2011), Prostori slovenske književnosti (ed., Založba ZRC, 2016), Hibridni žanri (LUD Literatura, 2017; srbský preklad 2019), Worlding a Peripheral Literature (Palgrave Macmillan, 2019), Med majem ’68 in novembrom ’89: Transformacije sveta, literature in teorije (ed., Založba ZRC, 2021).

17. apríl 2023 (pondelok) o 18.00 hod.
Goethe-Institut Slowakei v Bratislave (Panenská 33)
19. apríl 2023 (streda) o 17.00 hod.
Štátna vedecká knižnica v Banskej Bystrici, Literárne a hudobné múzeum (Lazovná 9)
20. apríl 2023 (štvrtok) o 17.00 hod.
Divadlo Viola v Prešove (Tkáčska 2)

Pri príležitosti vydania čísla 4/2022 časopisu Verzia pozýva Ústav svetovej literatúry SAV, v. v. i., v spolupráci so Švajčiarskym veľvyslanectvom na Slovensku na cyklus podujatí s názvom Švajčiarske literárne soirée.

Spomínané číslo časopisu sa venuje téme rodiny v súčasnej švajčiarskej próze a jeho elektronické vydanie vyšlo už v decembri minulého roka (informovali sme o tom TU). Časopis medzitým vyšiel aj v tlačenej podobe a Ústav svetovej literatúry SAV, v. v. i., a zostavovateľ sa rozhodli, že súčasnú švajčiarsku prózu sprostredkujú takpovediac naživo slovenskej čitateľskej verejnosti so záujmom o kvalitnú literatúru. Takmer desiatku švajčiarskych autoriek a autorov, ktorých literárnu tvorbu prostredníctvom slovenských prekladov časopis predstavil, budú na Švajčiarskom literárnom soirée osobne reprezentovať dvaja z nich: niekoľkokrát ocenená spisovateľka a performerka Noëlle Revaz a kurdský emigrant, spisovateľ a filmový dokumentarista Yusuf Yeşilöz. Počas troch aprílových dní sa na viacerých miestach na Slovensku uskutoční autorské čítanie z diel Visites à la prisonnière (2017, Návštevy väzenkyne) Noëlle Revaz a Hochzeitsflug (2011, Svadobný let) Yusufa Yeşilöza.

Autorské čítania moderujú Zuzana Malinovská a náš kolega Ján Jambor. Texty v slovenčine prednesú Tamara Šimončíková Heribanová (Bratislava), Paulína Šedíková Čuhová (Banská Bystrica) a Soňa Pariláková (Prešov).

Podujatia sa konajú v nemeckom, francúzskom a slovenskom jazyku a podporili ich Švajčiarska kultúrna nadácia Pro Helvetia a Zürich Insurance Company Ltd.

Hosťovská prednáška/Gastvortrag: Alexander von Humboldt – das sich ständig erweiternde Werk und die Editionsphilologie
Prof. Dr. Ottmar Ette
(Berlin-Brandenburgischen Akademie der Wissenschaften)

12. apríl 2023 (streda) o 14.00 hod.
Ústav svetovej literatúry SAV, v. v. i., zasadacia miestnosť + online, in deutscher Sprache/tlmočenie do slovenčiny

Dielo Alexandra von Humboldta (1769 – 1859), ktoré zahŕňa viac ako sedem desaťročí písania, sa vo svojej transdisciplinárnej epistemológii odvíja od mobilnej perspektivity v neustálom pohybe. Prednáška s názvom Alexander von Humboldt – das sich ständig erweiternde Werk und die Editionsphilologie sa pýta na výzvy pre edičnú filológiu, ktorá sa k polylogickému písaniu tohto významného prírodovedca a kulturológa približuje v dnešných podmienkach digitálnych humanitných vied. Dlhodobý projekt Alexander von Humboldt na cestách – veda z pohybu na Berlínsko-brandenburskej akadémii vied sa snaží pomocou najnovších digitálnych technológií a podľa princípu „Digital First“ načrtnúť rôzne edičné línie tohto akademického zámeru, ktorý je aj takmer desať rokov od svojho začiatku stále považovaný za priekopnícky. Pritom sa ukazuje, že v priebehu rozširovania archívov dochádza k demokratizácii archívnej práce, ktorá ide ruka v ruke s neustálym nárastom kompletného diela Alexandra von Humboldta. Prednáška sa pokúša objasniť fascináciu vychádzajúcu z Humboldtovho diela.

Hosťovská prednáška sa koná v rámci projektu VEGA 2/0111/20 Interdiskurzívne konštruovanie reality v literatúre v spolupráci s Filozofickou fakultou Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici.

Link na pripojenie cez Zoom:
https://us06web.zoom.us/j/81623997539?pwd=VytmdFZFRG5INDlEVVdmbGEyTlVoZz09
Meeting ID: 816 2399 7539
Passcode: 543317

Das sich über mehr als sieben Jahrzehnte des Schreibens erstreckende Werk Alexander von Humboldts (1769 – 1859) entfaltet sich in seiner transdisziplinären Epistemologie aus einer mobilen Perspektivik in ständiger Bewegung. Dieser Vortrag fragt nach den Herausforderungen für eine Editionsphilologie, die sich dem polylogischen Schreiben des Natur- und Kulturforschers unter den heutigen Bedingungen der Digital Humanities annähert.

Hosťovská prednáška
Emil Višňovský

11. 1. 2023 (streda) o 14.00
Ústav svetovej literatúry SAV, v. v. i., zasadacia miestnosť + online

Prof. PhDr. Emil Višňovský, PhD. pôsobí na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave na Katedre filozofie a dejín filozofie. Prednáša dejiny filozofie 20. storočia a filozofiu súčasnosti, zaoberá sa filozofiou výchovy, dlhodobo sa venuje otázkam filozofie mysle a kultúry. Počas svojej bohatej profesionálnej kariéry pôsobil na viacerých slovenských univerzitách a absolvoval študijné a prednáškové pobyty na univerzitách vo Veľkej Británii (Oxford University, Hertford College, King’s College, Cambridge University, University of Reading a British Institute of Management, Corby), v Nórsku (Univerzita v Oslo) či v USA (Temple University, Philadelphia a PennState University). Je zakladateľom a spolupredsedom The Central-European Pragmatist Forum a hlavným editorom knižnej edície Central-European Value Studies Rodopi Publishers, Amsterdam and New York. V rokoch 2015 – 2017 pôsobil ako podpredseda Slovenskej akadémie vied. V súčasnosti je emeritným pracovníkom Ústavu výskumu sociálnej komunikácie SAV, v. v. i.

Je autorom viacerých monografií, napr. Človek ako Homo agens (2009), Štúdie o pragmatizme & neopragmatizme (2009), Človek by mal žiť v záhrade (2010), Nové štúdie o pragmatizme & neopragmatizme (2014), Richard Rorty a zrkadlo filozofie (2015), Veda ako sociokultúrna praktika (2019), Spytovanie sa na človeka (2020), Akademický svet a jeho tradície (2021). Okrem vlastnej vedeckej práce sa venuje aj prekladaniu filozofických textov z anglického jazyka (John Dewey, Thomas Hobbes, John Stuart Mill, Richard Rorty a i.)

Link na pripojenie cez Zoom:
https://us06web.zoom.us/j/88560930747?pwd=dWJHNnJ5LytlSFhkeCtYV3Fkc212UT09
Meeting ID: 885 6093 0747
Passcode: 604484

Medzinárodná interdisciplinárna vedecká konferencia
24. – 25. októbra 2022 (pondelok a utorok)
prezenčne a online v angličtine, poľštine a slovenčine (podľa programu)

Miesto konania: Wydzial Polonistyki Uniwersytet Warszawski

Podujatie sa koná v rámci série konferencií Widening Poetics a jeho cieľom je nazerať na ekopoetiku ako transdiskurzívnu a transmediálnu textovú prax a výskumnú metódu, ktorá poskytuje nástroje na opis posolstiev zameraných na zobrazenie vzťahu človeka k prírode, vrátane iných živých bytostí. Okolnosti formulovania predpokladov ekopoetiky – prehlbujúca sa klimatická kríza, ktorá poukazuje na destabilizujúce účinky človeka na životné prostredie – ju stavajú na hranicu medzi humanitnými a ostatnými vedami. Využitie ekopoetického inštrumentária pri štúdiu textových foriem rôznych diskurzov, médií a umení umožňuje zachytiť rozmanité a dynamické vzťahy medzi človekom a prírodným svetom a navrhnúť nové spôsoby vnímania a reprezentácie, charakteristické pre antropocénne vedomie alebo posthumánnu subjektivitu.

Zámerom konferencie je upriamiť pozornosť na nasledovné tematické okruhy:
– rôznosť prístupov k ekopoetike: teoretické a filozofické základy, ktoré tematizujú a formujú chápanie vzťahu človeka k prírodnému prostrediu;
– od egocentrického k ekocentrickému mysleniu: projekt ekocentrických humanitných vied v ére antropocénu;
– diachrónne posuny v reprezentácii prírody a textové formovanie vzťahu človeka a prírody; Pokračovať na The Broadening of Poetics 3: Areas of Ecopoetics →

Medzinárodný workshop
17. – 18. októbra 2022 (pondelok a utorok)
prezenčne + online

Miesto konania: Slovanský ústav AV ČR, v. v. i., Praha

Medzinárodné vedecké podujatie sa koná v rámci spolupráce partnerských pracovísk na základe programu Strategie AV 21 Anatomie evropské společnosti, ktorý sa realizuje v rokoch 2022 – 2026 na aktuálnu tému Traumatická a posttraumatická paměť 20. století v evropských literaturách. Príspevky účastníčok a účastníkov podujatia reflektujú ich doterajšiu pracovnú skúsenosť s témou traumy, literárneho mýtu či pamäti, bez požiadavky na zjednotený alebo zjednocujúci metodologický prístup. Medzinárodný workshop chce ukázať možné prístupy k téme a vytvoriť východisko pre ďalšiu systematickú a užšie zameranú prácu. Pokračovať na Literární mýty 20. století na pozadí kulturní paměti a traumatu →