Archív kategorií: Udalosti

Životné jubileum Jany Cvikovej

Germanistka, rodová expertka, literárna vedkyňa, prekladateľka a redaktorka Jana Cviková sa v týchto dňoch dožíva významného životného jubilea. Pri tejto príležitosti jej zablahoželali kolegyne a kolegovia z Ústavu svetovej literatúry SAV, v. v. i.

FOTO – Igor Tyšš

PhDr. Jana Cviková, PhD. (1963) sa od začiatkov svojho pôsobenia v Ústave svetovej literatúry SAV, v. v. i., zameriava predovšetkým na nemecky písanú literatúru, feministickú literárnu vedu a interdisciplinárne rodové štúdia. Dlhé roky pôsobí ako šéfredaktorka medzinárodne uznávaného časopisu pre výskum svetovej literatúry World Literature Studies, ktorý sa venuje výskumu v oblasti všeobecnej a porovnávacej literárnej vedy a translatológie. Jej aktivity však prekračujú striktný akademický rámec smerom k širšie ponímaným kultúrnym a spoločensko-politickým témam. Vo verejnom živote je známa predovšetkým svojím účinkovaním a aktivitami spojenými so vzdelávacou a publikačnou organizáciou Aspekt, ako aj rovnomenným feministickým kultúrnym časopisom, ktoré začiatkom deväťdesiatych rokov 20. storočia spoluzakladala a v ktorých pôsobí dodnes. Ako autorka či spoluautorka a editorka sa podieľala na viacerých knižných publikáciách (napr. Ku konceptualizácii rodu v myslení o literatúre, 2014; Rodový pohľad na školstvo. Aspekty kľúčových rizík, 2008; Ružový a modrý svet. Rodové stereotypy a ich dôsledky, 2003, 2005), z nemčiny preložila Irenu Brežnú a Aglaju Veteranyi. Angažovala sa tiež na príprave kampaní zameraných na problematiku násilia páchanom na ženách, sexuálneho násilia a rodového rozdielu v odmeňovaní.

Kolegyni k jej životnému jubileu srdečne gratulujeme a prajeme veľa tvorivej inšpirácie.

Z laudácia na Janu Cvikovú, ktoré predniesol prof. Mgr. Adam Bžoch, CSc., vyberáme:

Nepoznám azda človeka, ktorý vie tak tvrdo zabojovať o zásady, ktoré sú mimo neho (keďže som dlho žil v Nemecku, viem, že to zodpovedá aj istému kultúrnemu vzorcu, ktorý aj Ty tak dobre poznáš).

Čítať ďalej →

Filozofia a literárna kultúra (alebo o hodnote prekladu)

Hosťovská prednáška
Emil Višňovský

11. 1. 2023 (streda) o 14.00
Ústav svetovej literatúry SAV, v. v. i., zasadacia miestnosť + online

Prof. PhDr. Emil Višňovský, PhD. pôsobí na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave na Katedre filozofie a dejín filozofie. Prednáša dejiny filozofie 20. storočia a filozofiu súčasnosti, zaoberá sa filozofiou výchovy, dlhodobo sa venuje otázkam filozofie mysle a kultúry. Počas svojej bohatej profesionálnej kariéry pôsobil na viacerých slovenských univerzitách a absolvoval študijné a prednáškové pobyty na univerzitách vo Veľkej Británii (Oxford University, Hertford College, King’s College, Cambridge University, University of Reading a British Institute of Management, Corby), v Nórsku (Univerzita v Oslo) či v USA (Temple University, Philadelphia a PennState University). Je zakladateľom a spolupredsedom The Central-European Pragmatist Forum a hlavným editorom knižnej edície Central-European Value Studies Rodopi Publishers, Amsterdam and New York. V rokoch 2015 – 2017 pôsobil ako podpredseda Slovenskej akadémie vied. V súčasnosti je emeritným pracovníkom Ústavu výskumu sociálnej komunikácie SAV, v. v. i.

Je autorom viacerých monografií, napr. Človek ako Homo agens (2009), Štúdie o pragmatizme & neopragmatizme (2009), Človek by mal žiť v záhrade (2010), Nové štúdie o pragmatizme & neopragmatizme (2014), Richard Rorty a zrkadlo filozofie (2015), Veda ako sociokultúrna praktika (2019), Spytovanie sa na človeka (2020), Akademický svet a jeho tradície (2021). Okrem vlastnej vedeckej práce sa venuje aj prekladaniu filozofických textov z anglického jazyka (John Dewey, Thomas Hobbes, John Stuart Mill, Richard Rorty a i.)

Link na pripojenie cez Zoom:
https://us06web.zoom.us/j/88560930747?pwd=dWJHNnJ5LytlSFhkeCtYV3Fkc212UT09
Meeting ID: 885 6093 0747
Passcode: 604484

The Broadening of Poetics 3: Areas of Ecopoetics

Ecopoetics_1Medzinárodná interdisciplinárna vedecká konferencia
24. – 25. októbra 2022 (pondelok a utorok)
prezenčne a online v angličtine, poľštine a slovenčine (podľa programu)

Miesto konania: Wydzial Polonistyki Uniwersytet Warszawski

Podujatie sa koná v rámci série konferencií Widening Poetics a jeho cieľom je nazerať na ekopoetiku ako transdiskurzívnu a transmediálnu textovú prax a výskumnú metódu, ktorá poskytuje nástroje na opis posolstiev zameraných na zobrazenie vzťahu človeka k prírode, vrátane iných živých bytostí. Okolnosti formulovania predpokladov ekopoetiky – prehlbujúca sa klimatická kríza, ktorá poukazuje na destabilizujúce účinky človeka na životné prostredie – ju stavajú na hranicu medzi humanitnými a ostatnými vedami. Využitie ekopoetického inštrumentária pri štúdiu textových foriem rôznych diskurzov, médií a umení umožňuje zachytiť rozmanité a dynamické vzťahy medzi človekom a prírodným svetom a navrhnúť nové spôsoby vnímania a reprezentácie, charakteristické pre antropocénne vedomie alebo posthumánnu subjektivitu.

Zámerom konferencie je upriamiť pozornosť na nasledovné tematické okruhy:
– rôznosť prístupov k ekopoetike: teoretické a filozofické základy, ktoré tematizujú a formujú chápanie vzťahu človeka k prírodnému prostrediu;
– od egocentrického k ekocentrickému mysleniu: projekt ekocentrických humanitných vied v ére antropocénu;
– diachrónne posuny v reprezentácii prírody a textové formovanie vzťahu človeka a prírody; Pokračovať na The Broadening of Poetics 3: Areas of Ecopoetics

Literární mýty 20. století na pozadí kulturní paměti a traumatu

Medzinárodný workshop
17. – 18. októbra 2022 (pondelok a utorok)
prezenčne + online

Miesto konania: Slovanský ústav AV ČR, v. v. i., Praha

Medzinárodné vedecké podujatie sa koná v rámci spolupráce partnerských pracovísk na základe programu Strategie AV 21 Anatomie evropské společnosti, ktorý sa realizuje v rokoch 2022 – 2026 na aktuálnu tému Traumatická a posttraumatická paměť 20. století v evropských literaturách. Príspevky účastníčok a účastníkov podujatia reflektujú ich doterajšiu pracovnú skúsenosť s témou traumy, literárneho mýtu či pamäti, bez požiadavky na zjednotený alebo zjednocujúci metodologický prístup. Medzinárodný workshop chce ukázať možné prístupy k téme a vytvoriť východisko pre ďalšiu systematickú a užšie zameranú prácu. Pokračovať na Literární mýty 20. století na pozadí kulturní paměti a traumatu

Márii Bátorovej udelili Čestnú plaketu SAV Ľudovíta Štúra

FOTO - Martin Bystriansky
Mária Bátorová s manželom. FOTO – Martin Bystriansky

S vyjadrením úcty a vďaky ocenili prof. PhDr. Máriu Bátorovú, DrSc. z Ústavu svetovej literatúry SAV. Ako pracovníčka akadémie, ktorá sa svojou prácou stala súčasťou histórie Slovenskej akadémie vied, si v pondelok 20. júna 2022 prevzala Čestnú plaketu SAV Ľudovíta Štúra za zásluhy v humanitných a spoločenských vedách. Srdečne blahoželáme.

Viac o odovzdávaní ceny si môžete prečítať TU.

 

Tohtoročná porotkyňa Anasoft litera Jana Cviková o študentskej cene René: Každý z titulov je výnimočný osobitým spracovaním vážnej témy

FOTO - anasoftlitera.sk
FOTO – anasoftlitera.sk

Popri prestížnej cene o najlepšie prozaické dielo uplynulého roka vyhlasuje Anasoft litera v spolupráci s Literárnym informačným centrom aj študentskú verziu tejto literárnej ceny na Slovensku. Jej názov je René – Anasoft litera gymnazistov, prebieha už šiesty rok a rozhodujú o nej študentky a študenti vybraných gymnázií a stredných škôl. Päticu kníh, medzi ktorými hľadajú tú „svoju“ najlepšiu, vyberala odborná porota, ktorej členkou je tento rok aj naša kolegyňa, germanistka, literárna vedkyňa, prekladateľka, redaktorka a rodová expertka Jana Cviková. Spolu s ňou rozhodovali o finálovej päťke poľská prekladateľka a spisovateľka Weronika Gogola, literárna vedkyňa a pedagogička Tamara Janecová, redaktor, literárny kritik a prekladateľ Gábor Csanda a literárny vedec, prekladateľ a vysokoškolský pedagóg Marián Andričík. Vybrali diela týchto autoriek a autorov: Nicol Hochholczerová: Táto izba sa nedá zjesť (KK Bagala, 2021), Jana Micenková: Krv je len voda (Marenčit PT, 2021), Mariana Čengel Solčanská: Proces s mŕtvym (Ikar, 2021), Arpád Soltész: Zlodej (Ikar, 2021), Marek Vadas: Šesť cudzincov (KK Bagala, 2021).

Jana Cviková sa o vybraných tituloch pre cenu René vyjadrila: „Každý z nich je výnimočný osobitým literárnym spracovaním vážnej témy – mnohých tvárí násilia; v rôznom pomere sa tu prelínajú súkromné príbehy s verejnými a až analyticky striedajú rôzne perspektívy. Poetika siaha od štýlu drsnej novinárskej školy cez takmer surreálnu obraznosť pre vyjadrenie najintímnejších zranení po filmovým strihom diktovanú dynamiku striedania scén.“

Viac informácií o cene René nájdete TU.

 

Translatológia na Ukrajine ako integrálna súčasť európskeho kontextu

logaMedzinárodná vedecká konferencia
12. 5. – 13. 5. 2022 (štvrtok a piatok)

Miesto konania:
Filozofická fakulta UK v Bratislave + online

Krutá vojenská agresia, ktorá sa začala 24. februára tohto roku na Ukrajine, je priamym útokom na základné európske hodnoty demokracie, slobody a dodržiavania ľudských práv. V súvislosti so súčasnou situáciou bude v Bratislave prebiehať medzinárodná vedecká konferencia Translation Studies in Ukraine as an Integral Part of European Context, ktorú na pôde Filozofickej fakulty UK v Bratislave organizujú Univerzita Komenského  v Bratislave, Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre, Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici, Ústav svetovej literatúry SAV a Slovenská asociácia prekladateľov a tlmočníkov. Organizátorské inštitúcie vychádzajú zo skutočnosti, že translatológia na Ukrajine a vynikajúci výskum realizovaný na jej univerzitách sa v posledných desaťročiach čoraz viac zviditeľňuje. Krajinu v tejto oblasti reprezentujú významné osobnosti, ktoré vystúpia na bratislavskej konferencii, medzi nimi Oleksandr Kalnychenko, Lada Kolomiyets, Leonid Chernovaty, Viacheslav Karaban či Maksym V. Strikha. Cieľom konferencie je zviditeľniť výsledky ukrajinského výskumu prekladu a dať tak najavo hlboké presvedčenie o tom, že Ukrajina bola odjakživa integrálnou súčasťou Európy a jej kultúra sa vyznačuje skutočnými európskymi hodnotami.

Zoznam všetkých rečníčok a rečníkov nájdete TU.
Program konferencie nájdete TU.
Bližšie informácie o konferencii nájdete TU.

Všetky sekcie budú tlmočené do slovenčiny, angličtiny a ukrajinčiny.
Účasť na konferencii je bezplatná, bude prebiehať aj online, zaregistrovať sa môžete na: https://forms.gle/8PE4oayFh5zeA6eK9

Záznam z prednášky Miloslava Szabóa o literárnom antisemitizme

zaznam prednaskyMiloslav Szabó:
Literárny antisemitizmus – stav
a perspektívy bádania

 

Výskum literárneho antisemitizmu na Slovensku nemá tradíciu, a to ani v rámci dejín slovenskej literatúry, ani v literárnej komparatistike. Práve možnosti skúmania antisemitizmu v literatúre sú témou hosťovskej prednášky Mgr. Miloslava Szabóa, PhD. Historik, germanista a spisovateľ priblížil na online stretnutí svoj postoj k najnovším trendom tohto výskumu v českom a nemeckom kontexte.

Záznam z prednášky si môžete pozrieť a vypočuť TU.
Viac informácií o autorovi a jeho dielach nájdete TU.

Prednáška Miroslava Marcelliho: Francúzsky štrukturalizmus – teória diskurzu

marcelliKeď hovoríme o diskurze, akoby sme sa ocitli zároveň v jazyku aj mimo klasických jazykových kategórií. Zároveň sa neomylne dostaneme k filozofii francúzskeho štrukturalizmu, ktorá sa na Slovensku dlhé roky spája s menom Miroslava Marcelliho. Filozof, prekladateľ, profesor a pedagóg prijal koncom minulého roka pozvanie Ústavu svetovej literatúry na online prednášku s názvom Francúzsky štrukturalizmus – teória diskurzu. Objasňuje v nej korene svojho záujmu o dielo Michaela Foucaulta, zároveň sa venuje diskurzu ako relevantnému pojmu francúzskeho štrukturalizmu. Približuje ho ako konkrétnu podobu vedenia, ktorú skúmame v sieti intersubjektívnych vzťahov umožňujúcich rečovú komunikáciu.

Záznam prednášky si môžete vypočuť TU. Pokračovať na Prednáška Miroslava Marcelliho: Francúzsky štrukturalizmus – teória diskurzu

Globálne utrpenie Werthera: záznam z prednášky Johannesa D. Kaminského

kaminskiJohannes 
D. Kaminski: 
Globálne utrpenie Werthera. Modulárny prístup 
k medzikultúrnemu transferu

Po nadšenom prijatí Goetheho románu Utrpenie mladého Werthera v 19. storočí vo Francúzsku, Anglicku a Taliansku došlo začiatkom 20. storočia k vlnám jeho prekladov a adaptácií aj v Číne a Japonsku. Weite (Werther po čínsky) a Ueruteru (po japonsky) sa nevyhnutne líšia od Werthera, ako je vykreslený v zaužívaných literárnovedných diskusiách. Dá sa s týmito oživenými duchmi vstúpiť do dialógu?
Týmito otázkami sa zaoberal vo svojej júnovej hosťovskej online prednáške germanista a sinológ Johannes D. Kaminski, PhD. Od 1. novembra 2021  je vďaka Slovenskému vedeckému a akademickému programu naším novým kolegom v Ústave svetovej literatúry SAV. Okrem výskumu Goetheho diela sa zaoberá starovekou čínskou literatúrou a problematikou dystópie v súčasnej literatúre.
Prednášku v angličtine si môžete pozrieť TU.

Foto: medienportal.univie.ac.at