Kolektívne symboly ako obrazy sveta: na príklade „Jazdeckej sochy kráľa Svätopluka”

Pozvánky

Hosťovská prednáška
Martin Golema

7. 6. 2023 (streda) o 13.00 hod.
Ústav svetovej literatúry SAV, v. v. i., zasadacia
miestnosť + online

Prednáška sa v interdiskurznej perspektíve zameria na kreovanie významného kolektívneho symbolu, do ktorého postupne skondenzoval slovenský obraz Veľkej Moravy v 19. storočí, a to s výrazným prispením literárnych aktivít básnika J. Hollého a prozaika J. M. Hurbana. Teoretickým východiskom uvažovania bude najmä Jakobsonovo chápanie duality metaforických a metonymických aspektov reči, ktoré odkrýva žánrové rozdiely medzi eposom a románom. Pozornosť zameriame aj na to, ako skúmaný kolektívny symbol postupne „presiahol“ literatúru, ako sa ďalej dotváral a pretváral, kondenzoval do nových „miest pamäti“, stával sa súčasťou protichodných, žánrovo odlíšiteľných spoločenských interdiskurzov. Všimneme si tiež distribúciu, recepciu a ďalšie spracovanie symbolu v rámci historickej vedy a jeho nedávne politické využitie. Upozorníme na viaceré podobnosti v literárnom a vedeckom tematizovaní veľkomoravskej látky, ktoré ukazujú, že literáti a historici (i politici) sú pri rozprávaní o histórii postavení pred rovnaké žánrové dilemy: musia voliť medzi eposom a románom ako režimami reči. Upozorníme tiež na to, že epos i román ako „režimy reči“, ktoré uprednostňujú buď metaforu, alebo metonymiu, dodnes rôznymi spôsobmi dláždia cesty našim základným predstavám o národných dejinách. Záver prednášky vyústi do hypotézy, že pri premýšľaní o dejinách sa bez literárne konštruovaných, interdiskurzívne platných kolektív-nych symbolov, metafor či príbehov, teda bez „asistencie Múz“, jednoducho nedokážeme zaobísť. Môžeme však voliť medzi románom ako žánrovou perspektívou blízkou kritickým humanitným vedám a totemickým eposom.

Prednáška sa koná v rámci projektu VEGA 2/0111/20 Interdiskurzívne konštruovanie reality
v literatúre.

Link na pripojenie cez Zoom:
https://us06web.zoom.us/j/89898545820?pwd=WHZEMTdhUWhXcCtleFZJSmJCTEdodz09
Meeting ID: 898 9854 5820
Passcode: 956922

Prof. PaedDr. Martin Golema, PhD. sa sústreďuje na problematiku staršej slovenskej literatúry v širších medziliterárnych a interdisciplinárnych súvislostiach, paralelne však sleduje a reflektuje aj dianie v metodológii literárnej vedy a v ďalších humanitných vedách.

 

Adam Bžoch o umeleckom preklade

Správy, Udalosti
FOTO – www.vertalershuis.nl

Pri príležitosti znovuotvorenia amsterdamského Prekladateľského domu (Vertalershuis), ktoré sa uskutoční v júni tohto roka, poskytol profesor Adam Bžoch, pôsobiaci aj ako aktívny prekladateľ nizozemskej literatúry, spisovateľke Andree Kluitmann interview. Okrem iného v ňom hovorí o svojej práci, prekladateľskej kultúre na Slovensku a situácii umeleckého prekladu v epoche ústupu printových médií. Ako prekladateľ významného nizozemského povojnového prozaika Willema Frederika Hermansa, na ktorého počesť je v Prekladateľskom dome pomenovaná jedna z miestností, sa vyjadruje o jeho diele a premenách jeho pôsobenia v čase. Zamýšľa sa tiež nad praktickým významom inštitúcií, ako sú Nizozemský literárny fond (Nederlands Letterenfonds) a Prekladateľský dom (Vertalershuis), ktoré podporujú produkciu a medzinárodnú cirkuláciu holandskej literatúry.

Rozhovor Adama Bžocha s Andreou Kluitmann v holandčine si môžete prečítať na: https://www.letterenfonds.nl/nl/entry/3497/van-elfje-twaalfje-naar-de-tranen-der-acacias

 

Slovenské preklady Michela Foucaulta a ich recepcia

Pozvánky

Hosťovská prednáška
Miroslav Marcelli

17. 5. 2023 (streda) o 14.00 hod.
Ústav svetovej literatúry SAV, v. v. i., zasadacia miestnosť + online

Prvá časť prednášky bude zameraná na spoločenské, vydavateľské, redaktorské a prekladateľské okolnosti a predpoklady, ktoré umožnili publikovanie slovenského prekladu Foucaultovej knihy Slová a veci (Bratislava: Pravda 1987). V druhej časti sa prednáška profesora Marcelliho sústredí na preklady, ktoré vychádzali od začiatku deväťdesiatych rokov 20. storočia (Toto nie je fajka. Archa: 1994; Dozerať a trestať. Zrod väzenia. Kalligram: 2000; Moc, subjekt, sexualita. Kalligram: 2000; Rád diskurzu. Bratislava: Agora, 2006). Do popredia záujmu vystúpia terminologické, recepčné a interpretačné aspekty.

Prednáška sa uskutoční v rámci výskumného projektu APVV Preklad a aspekty recepcie spoločenskovedných a humanitnovedných textov ako kultúrny a literárny transfer v 20. storočí.

Link na pripojenie cez Zoom:
https://us06web.zoom.us/j/83940450079?pwd=Q3JoWU1XSFdzQTZpS3Q0NVNtQnNYQT09
Meeting ID: 839 4045 0079
Passcode: 827811

Prof. PhDr. Miroslav Marcelli, PhD. (1947), slovenský filozof a prekladateľ, pôsobí na Katedre filozofie Fakulty humanitných štúdií Univerzity Karlovej v Prahe ako garant doktorandského študijného programu Semiotika a filozofia komunikácie a vyučuje profilové predmety v magisterskom študijnom odbore Elektronická kultúra a semiotika. Pokračovať na Slovenské preklady Michela Foucaulta a ich recepcia →

Za Jánom Vilikovským (1937 – 2023)

Správy

Docent Vilikovský, významná osobnosť slovenského prekladu a translatológie, zomrel 5. mája vo veku 85 rokov. Aj v našom ústave sme ho poznali ako kolegu a priateľa. Naposledy sa podieľal ako oponent na Slovníku prekladateľov umeleckej literatúry. Lúčime sa s ním spomienkou jeho bývalej doktorandky Ľubice Pliešovskej, ktorá s nami spolupracuje na výskumnom projekte Preklad a aspekty recepcie spoločenskovedných a humanitnovedných textov ako kultúrny a literárny transfer v 20. storočí.

Česť jeho pamiatke!   

Predĺžený víkend od 6. do 8. mája sme s rodinou trávili na Liptove. Keďže v zariadení, kde sme boli ubytovaní, nebol signál a vonku bolo krásne, mobil som celé dni nemala pri sebe. Keď som v nedeľu v noci prišla do chaty a na Whatsappe mi svietilo 28 neprečítaných správ, tušila som, že sa niečo stalo. Intuícia neklamala. Všetky správy sa týkali smrti „nášho pána docenta“, docenta Jána Vilikovského.

Médiá verejnosť okamžite informovali o úmrtí prekladateľa, vysokoškolského pedagóga a bývalého veľvyslanca Slovenskej republiky v Spojenom kráľovstve. Pripomenuli to najlepšie, čo priniesol do zlatého fondu prekladovej literatúry na Slovensku – preklady Poea, Hemingwaya, Fitzgeralda, Mailera, Orwella, Rushdieho, Rotha a mnohých iných anglických a amerických (prevažne) prozaikov. Vyzdvihovali jeho prínos do teórie literatúry (jeho monografia Preklad ako tvorba z roku 1984 sa stala ikonickým dielom nielen slovenskej translatológie). Reflektovali jeho pôsobenie na čele významných kultúrnych a spoločenských inštitúcií (šéfredaktor vydavateľstva Tatran, riaditeľ Literárneho informačného centra). Vyjadrili poľutovanie nad tým, že sa ako prvý veľvyslanec Slovenska v Spojenom kráľovstve nedožil korunovácie kráľa Karola III., udalosti, ktorú pozorne sledovali aj ľudia na Slovensku.

Pre nás, Bystričanov z Univerzity Mateja Bela, ktorí sme Jána Vilikovského zažili ako kolegu, dekana Filologickej fakulty UMB a poniektorí dokonca aj ako učiteľa, sa s ním viaže okrem medializovaných faktov o jeho živote aj množstvo osobných spomienok.

Spomíname, ako na prednášky z americkej literatúry chodil s maličkým papierikom príprav, ale s obrovským kvantom vedomostí, ktorými nás neprestával ohurovať. Na každej prednáške nám predstavoval svet literatúry pevne ukotvený v dejinách, filozofii, často s presahmi do psychológie či estetiky. Neraz ich začínal slovami – „Keď som ho prekladal…“. Pokračovať na Za Jánom Vilikovským (1937 – 2023) →

Teória interdiskurzu. Teoretický rámec – operacionalizácia – príklady analýzy

Pozvánky, Udalosti
FOTO – transcript-publishing.com

Hosťovská prednáška / Gastvortrag: Interdiskurstheorie. Theoretischer Rahmen – Operationalisierung – Analysebeispiele / Teória interdiskurzu. Teoretický rámec – operacionalizácia – príklady analýzy

Prof. Dr. Rolf Parr
(Universität Duisburg-Essen, Fakultät für Geisteswissenschaften, Germanistik /Literatur- und Medienwissenschaft/)

10. máj 2023 (streda) o 14.00 hod.
Ústav svetovej literatúry SAV, v. v. i., zasadacia miestnosť + online, in deutscher Sprache/tlmočenie do slovenčiny

Prvá časť prednášky predstaví prístup založený na teórii a analýze interdiskurzov, ako sa v posledných desaťročiach rozvíjal v oblasti literárnej a kultúrnej vedy na univerzitách v Bochume, Dortmunde a Duisburgu-Essene. Druhá časť bude prostredníctvom príkladov analýzy kolektívnych symbolov demonštrovať prechod od teórie k analýze interdiskurzov, t. j. transfer teórie do súboru analytických nástrojov. Tretia časť prednášky sa bude venovať niektorým konkrétnym príkladom z oblasti politiky a formovania kultúrnych alebo literárnych skupín, a to v súvislosti s otázkou, ako možno pomocou teórie interdiskurzov uchopiť kolektívne a individuálne identity. Pokračovať na Teória interdiskurzu. Teoretický rámec – operacionalizácia – príklady analýzy →

Témy doktorandského štúdia na šk. rok 2023/2024

Doktorandské štúdium

Ústav svetovej literatúry SAV, v. v. i., pozýva absolventky a absolventov magisterského štúdia na prijímacie pohovory na denné doktorandské štúdium realizované v spolupráci s Filozofickou fakultou UK.

Prihlášky sa prijímajú od 1. do 31. mája 2023 na FiF UK. Skontaktujte sa pred podaním prihlášky so školiteľkou alebo školiteľom, ktorí tému vypísali.

Bližšie informácie nájdete na FiF UK TU a na SAV TU.

Aktuálne témy dizertačných prác pre prijímacie pohovory na denné doktorandské štúdium v Ústave svetovej literatúry SAV, v. v. i., v spolupráci s FiF UK na šk. r. 2023/2024:

  • Predstavy o spravodlivosti a ich umelecké stvárnenie v starej gréckej a v rímskej literatúre
    Školiteľ: prof. Adam Bžoch, CSc.

Téma otvára literárno- a kultúrnohistorický výhľad na vzťahy medzi predstavami o prirodzenej spravodlivosti a umením (literatúrou) v gréckej a rímskej antike. Vyznačuje sa silnou interdisciplinárnou orientáciou, pretože predpokladá vhĺbenie sa do problematiky spravodlivosti v gréckom i v rímskom náboženstve, vo filozofii, v každodennom súkromnom i vo verejnom živote (v politike) a takisto zasahuje do oblasti právneho a metaprávneho myslenia v európskej antike. Na jednej strane sa tu zo skúmaných literárnych pamiatok vychádza ako z dobou podmienených fiktívnych/estetických dokumentov, svedčiacich o rozmýšľaní antického človeka nad dilemami spravodlivosti, na druhej strane sa o nich uvažuje ako o estetických formách, v ktorých človek antiky formuloval svoje predstavy o spravodlivosti (napr. bájka, tragédia).

  • Tvorba Imreho Kertésza v stredoeurópskom recepčnom prostredí
    Školiteľka: Mgr. Judit Görözdi, PhD.

Texty maďarského spisovateľa, nositeľa Nobelovej ceny, boli preložené do najrôznejších jazykov (aj do slovenčiny), avšak analytické spracovanie jeho tvorby adresované slovenskému odbornému publiku sa zatiaľ neuskutočnilo. Cieľom dizertačnej práce bude predstaviť autora cez ním pertraktovanú tému: skúsenosť holokaustu a porovnať recepciu Kertészových diel v kultúrach strednej Európy.

  • Rodové aspekty literatúry holokaustu
    Školiteľka: Dr. Dobrota Pucherová, D.Phil.

Výskum ženskej rodovej identity ako kategórie útlaku, jeho prežívania a reprezentácie v kontexte holokaustu (šoa) existuje od 80. rokov 20. storočia a podstatne dopĺňa predchádzajúci výskum pamäti holokaustu. Poukazuje na rodovú dynamiku v historických procesoch a na špecifickú skúsenosť židovských žien pred druhou svetovou vojnou, počas nej a po nej. Odhaľuje formy intersekcionálneho útlaku a zároveň analyticky skúma konštrukcie subjektivity a normatívne vnímanie rodu vo vzťahu s inými kategóriami inakosti. Holokaustové memoáre žien zo strednej a východnej Európy po roku 1989, ale aj memoáre druhej generácie preživších žien teda predstavujú nielen spôsob, ako sa postkomunistické spoločnosti vyrovnávajú s pamäťou holokaustu, ale aj spôsob, ako prijímajú poznatky z feministickej teórie. Aspekt recepcie je zaujímavý aj vzhľadom na fakt, že mnohé z týchto textov vznikli mimo strednej a východnej Európy a do krajín pôvodu autoriek sa dostali v preklade, čím nadobudli kozmopolitnú dynamiku. Doposiaľ plne neprebádaný a stále rastúci korpus memoárovej literatúry, jej umeleckého spracovania, ako aj umeleckej literatúry s tematikou ženskej holokaustovej skúsenosti otvára možnosti nových pohľadov na pamäť druhej svetovej vojny cez kultúrne teórie traumy, feministické teórie, ako aj teórie porovnávacej literárnej vedy.

Ďalšie informácie o doktorandskom štúdiu na našom ústave nájdete TU.

Derrida a literatúra: výzva na príspevky do World Literature Studies 1/2024

Správy

Na budúci rok uplynie 20 rokov od úmrtia francúzskeho filozofa a spisovateľa Jacquesa Derridu. Ako pripomienku tohto výročia chceme ponúknuť priestor pre širšiu diskusiu o Derridových úvahách o literatúre. Editorský tím čísla Marcel Forgáč, Milan Kendra a Alžbeta Kuchtová privíta príspevky v slovenskom, českom, anglickom a francúzskom jazyku. Anotácie príspevkov (max. 3600 znakov) posielajte na adresu marcel.forgac@unipo.sk a kópiu na adresu usvlwlit@savba.sk do 16. júna 2023.

Výzva na stiahnutie v slovenčine, angličtine a francúzštine:

Text výzvy a ďalšie dôležité informácie nájdete na stránkach časopisu World Literature Studies TU.

Prvé tohoročné číslo časopisu World Literature Studies: Nová poetika a ruská próza začiatku 21. storočia

Správy, Knižnica online

Mária Kusá
Ivan Posokhin
(eds.)

World Literature Studies 1/2023

Uplynulé dve desaťročia v ruskej literatúre poznačilo niekoľko výrazných posunov, ktoré odrážajú premeny ruskej štátnej ideológie, jej vnútornej a zahraničnej politiky a napokon aj konfliktné spoločenské rozdelenie. Sme svedkami návratu k menej škandalóznym a experimentálnym spôsobom písania, opätovného uvádzania „veľkých“ historických tém akcentovaných „malými“ osobnými príbehmi a stále silnejúceho rozhraničenia medzi „liberálnym“ a „vlasteneckým“ spisovateľským táborom, ktoré sa ešte viac prejavilo po februári 2022.

Texty tohto čísla predstavujú pohľad „zboku“, z pozície postsocialistických kultúrnych priestorov, na kľúčové mená a diela tohto obdobia, pričom reflektujú zmeny literárnych paradigiem, pristupujú k tradičným kategóriám ako umelecký priestor či sujet v intenciách existenciálnej poetiky, (re)interpretujú spôsoby prezentovania vlastnej identity a obrazov Iného, predstavujú recepciu ruskej prózy v nových, vojnových okolnostiach. Takmer všetky autorky a autori, ktorých texty sú analyzované v tomto čísle, sa aktívne prekladajú, čítajú a reflektujú aj za hranicami Ruska. Treba tiež poznamenať, že väčšina z nich zaujala jasný protivojnový postoj.

After February 2022, when a country with “great literature” at its cultural core launched a full-scale war in the geographical heart of Europe, this literature (for all its grandeur, mystique, and exoticism) began to be perceived, if not as the direct cause of this turn of events, then certainly as a key contributing factor, and the very place of Russian literature in the host literary contexts is now being questioned. (Posokhin, 70)

Z OBSAHU:

JAKUB KAPIČIAK – HELENA ULBRECHTOVÁ
Postmemorial sincerity in the writing of Sergei Lebedev and Maria Stepanova
MAXIM DULEBA – IRINA DULEBOVÁ
Metamodern urban experience in the anthology of topophilic prose V Pitere zhit’
TÜNDE SZABÓ
The symbolization of the fragmented plot structure in Ludmila Ulitskaya’s novels
MONIKA SIDOR
From Kyiv to Brisbane: Evgenii Vodolazkin’s reflections on spiritual identity in the context
of space
GANNA MEREZHYNSKA – OLENA VASYLEVYCH
The image of the Other as a reflection of cultural identity (a case study of Russian postmodern prose and dramaturgy)
IVAN POSOKHIN
Transformations in the perception of Russian literature after February 24, 2022
ANNA ZELENKOVÁ – AGNIESZKA JANIEC-NYITRAI
The Central European path to worldliness from the point of view of so-called
small literatures

Celý obsah čísla s prelinkovaním na jednotlivé texty v režime open access nájdete TU.

Hosťovská prednáška Marka Juvana o geopolitike komparatistiky

Pozvánky, Udalosti

Peripherocentrism – Geopolitics of Comparative Literatures between Ethnocentrism and Cosmopolitanism (Periferocentrizmus – geopolitika porovnávacej literárnej vedy medzi etnocentrizmom a kozmopolitizmom)
Prof. Dr. Marko Juvan

26. apríl 2023 (streda) o 14.00 hod.
Ústav svetovej literatúry SAV, v. v. i., zasadacia miestnosť + online. Prednáška bude v angličtine.

Hosťovskú prednášku jedného z najvýraznejších súčasných mysliteľov v oblasti literárnej komparatistiky, profesora Marka Juvana zo Slovinskej akadémie vied a umení v Ľubľane, organizuje Ústav svetovej literatúry SAV, v. v. i., v spolupráci s Česko-slovenskou asociáciou porovnávacej literárnej vedy.

Bez ohľadu na svoje skutočné postavenie vo svetovom systéme každá národná literárna ekológia väčšinou vníma samu seba ako kognitívne centrum. Z tohto hľadiska je periférna literatúra súčasťou toho, čo by sa dalo nazvať „periferocentrizmom“. Národné literárne dejiny ako naratívny diskurz formujúci kolektívnu pamäť sú v podstate etnocentrické. No najmä v takzvaných malých literatúrach sú gestom stávania sa svetovými (worlding), teda gestom pomyselného umiestnenia samých seba v literárnom svetovom systéme. Porovnávacia literárna veda vznikla v čase, keď etnocentrické literárne dejiny dominovali globálnym centrám aj perifériám. V ranej a klasickej fáze svojho vývoja sa porovnávacia literárna veda zamerala na prekonanie národného parochializmu. Nedávny výskum však odhalil eurocentrickú a etnocentrickú orientáciu kozmopolitných konceptov, vrátane Goetheho idey svetovej literatúry. Literárny svetový systém usmerňuje medziliterárnu výmenu spôsobmi, ktoré korešpondujú s ekonomickou nerovnosťou medzi centrami a perifériami. Okrem spisovateľov sú od globálneho postavenia ich jazyka a literatúry závislí aj samotní literárni historici. V dôsledku toho majú komparatisti tendenciu začleňovať svoje kozmopolitné perspektívy a metódy do etnocentrických, či dokonca nacionalistických programov: svoju domácu literatúru robia svetovou prostredníctvom medzinárodných porovnaní a argumentujú za jej geopolitickú prestíž. Komparatisti z krajín centra upevňujú dominanciu svojich literatúr vo svetovom systéme, zatiaľ čo komparatisti z krajín periférie sa usilujú umiestniť medzinárodne menej známu literárnu produkciu svojej domoviny do virtuality svetovej literatúry.

Link na pripojenie cez Zoom:
https://us06web.zoom.us/j/82801435424?pwd=MThxbkRDc1pWUFM3ZHB3YzJHR294dz09
Meeting ID: 828 0143 5424
Passcode: 483164

Marko Juvan je členom Academia Europaea, vedúcim vedeckým pracovníkom Ústavu slovinskej literatúry a literárnej vedy ZRC SAZU, profesorom literárnej teórie a slovinskej literatúry na Univerzite v Ľubľane a členom výkonného výboru ICLA. Medzi jeho publikácie o teórii žánrov, intertextualite, literárnej geografii, slovinskom romantizme a svetovej literatúre patria History and Poetics of Intertextuality (Purdue University Press, 2008), Literary Studies in Reconstruction (Peter Lang, 2011), Prostori slovenske književnosti (ed., Založba ZRC, 2016), Hibridni žanri (LUD Literatura, 2017; srbský preklad 2019), Worlding a Peripheral Literature (Palgrave Macmillan, 2019), Med majem ’68 in novembrom ’89: Transformacije sveta, literature in teorije (ed., Založba ZRC, 2021).

Parížska čítanka: prezentácia prvého tohtoročného čísla časopisu Verzia

Pozvánky

20. apríl (štvrtok) 2023 o 18.00 hod.
Mestská knižnica v Bratislave (Pod knižnicou, Klariská 16)

Mestská knižnica v Bratislave v spolupráci s občianskym združením literárnych prekladateliek a prekladateľov, redaktoriek a redaktorov DoSlov organizuje podujatie s názvom Ako čítať Paríž?, ktoré je venované prezentácii najnovšieho čísla časopisu Verzia (1/2023). Zostavovateľsky, autorsky i prekladateľsky sa na ňom podieľali pracovníčky Ústavu svetovej literatúry SAV, v. v. i., Katarína Bednárová a Silvia Rybárová. 

 

Šéfredaktorka Gabriela Magová o čísle s názvom Parížska čítanka píše: Hlavnou postavou bloku literárnych textov, ktoré vám čítanka ponúka, je mesto. Mnohoraký Paríž a jeho miesta, ulice, strechy, domy, múzeá, rieku či predmestia vám v tejto malej vzorke (z nekonečného množstva literatúry o ňom) opíšu jeho flaneuri a pasanti 19., 20. aj 21. storočia: Joris-Karl Huysmans, ktorý ho videl očami výtvarného umelca a estéta, Guillaume Apollinaire netradičnejšie ako vľúdny a vtipný poviedkar, Georges Perec ako chodec, ktorý sa na chvíľu zastavil – ako statický pozorovateľ; „snívajúci samotár“ Julien Green, minimalista Philippe Delerm a napokon Rachid Santaki, ktorému mesto splýva so životom mladých ľudí na periférii.

Zostavovateľka čísla Katarína Bednárová je okrem prekladov z diel francúzskych autorov (Joris-Karl Huysmans, Guillaume Apollinaire, Georges Perec, Julien Green, Philippe Delerm, Rachid Santaki), na ktorých sa spolupodieľali absolventky prekladateľstva a tlmočníctva, tiež autorkou úvodnej štúdie o kultúre a umení Paríža a dielach autorov zaradených do výberu. Z jej pera pochádza aj zdravica prekladateľke a kritičke Michaele Jurovskej, ktorej je Parížska čítanka venovaná. Do súčasnej francúzskej literatúry a domácej prekladovej tvorby uvádza slovenskú čitateľskú verejnosť štúdia ďalšej našej kolegyne Silvie Rybárovej. Okrem tradičných rubrík nájdu čitateľky a čitatelia v tomto čísle aj ozajstnú novinku. Texty po prvýkrát sprevádzajú umelecké fotografie. Ich autorom je Peter Župník, jeden z najvýraznejších predstaviteľov tzv. slovenskej novej vlny. Okrem tradičných rubrík sú súčasťou čísla aj spomienkové texty na Roberta Pynsenta, najväčšieho odborníka na českú a slovenskú literatúru v anglojazyčnom svete, ktorý zomrel na konci minulého roku.