Za profesorom Ivanom Cvrkalom (21. 6. 1934 – 16. 3. 2025)

V profesorovi Ivanovi Cvrkalovi od nás odchádza uznávaná vedecká a pedagogická osobnosť, náš kolega, dlhoročný vedecký pracovník Slovenskej akadémie vied. Od roku 1970 pracoval v Ústave svetovej literatúry a jazykov SAV, ktorý sa v roku 1973 zmenil na Literárnovedný ústav SAV a neskôr na Ústav svetovej literatúry SAV, kde pôsobil až do odchodu na dôchodok.

Za svoju vedeckú prácu a zásluhy v spoločenských vedách získal v roku 1984 striebornú plaketu Ľudovíta Štúra a v roku 1994 zlatú plaketu Ľudovíta Štúra. Vo vedeckej činnosti sa orientoval na výskum literatúr nemeckej jazykovej oblasti, hlavne na literatúry moderny, avantgardy a postmoderny a na výskum medziliterárnych vzťahov. Je autorom monografií S. H. Vajanský a nemecká literatúra (1984), Das Junge Wien (1995), ako aj početných vedeckých štúdií, článkov, doslovov a recenzií z oblasti literatúry a literárnej vedy. Bol editorom a spolueditorom zborníkov Vybrané štúdie z anglistiky a germanistiky (1995), Kapitoly z moderny a avantgardy II (1995), Kapitoly z moderny, avantgardy a postmoderny (1996), Z dejín európskych literatúr 20. storočia (2002), Európske literárne avantgardy 20. storočia (2005).

Ivan Cvrkal bol popri svojej akademickej a pedagogickej činnosti aj významným prekladateľom. Za prekladateľské aktivity dostal v roku 1996 ocenenie Ministerstva školstva a kultúry Rakúskej republiky.

Od septembra 1994 začal profesor Cvrkal pôsobiť na Pedagogickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, kde zastával pozíciu vedúceho Katedry nemeckého jazyka a literatúry. V roku 2001 bol na Univerzite Komenského v Bratislave inaugurovaný za profesora.

Česť jeho pamiatke!

 

„Script-switching in Literary Texts“ online conference

12 March 2025: 8:55 AM – 2:00 PM
13 March 2025: 2:55 PM – 8:00 PM
14 March 2025: 9:55 AM – 5:00 PM

Sign up for Zoom link before 10 March 2025: zerocodeswitching@pm.me
For more information contact Marianna Deganutti (marianna.deganutti@savba.sk)

 

The conference is co-organized by Langueflow, an international research group supported by the University of Bielefeld that focuses on literary multilingualism and the Institute of World Literature of the Slovak Academy of Sciences. The event is being held as part of the IMPULZ project Translation and Transfer of Style Across Languages: Towards the Theory of Language Contact in Literature.

This conference brings together scholars from around the world to explore the phenomenon of script-switching in literary texts. The conference’s scope encompasses a range of topics, including the stylistic functions of script-switching in Japanese literature and its connection to multilingualism and translation. Presentations will also examine multi-script usage in various regions, such as Asia, North Africa, and Europe, as well as the significance of script choice in historical documents. The narratological potential of heterography will be explored through the works of authors like Ezra Pound and Anne Carson. Furthermore, the conference will address the role of script in contemporary contexts, including avant-garde drama, K-pop lyrics, art and occult science texts. Four keynotes will be delivered, including one by Haun Saussy and Monika Schmitz-Emans. A book presentation featuring „Writing Beyond Writing“ by Tim Brookes is also included in the program. This conference provides a forum for scholarly exchange and discussion on this multifaceted topic.

The full programme and book of abstracts can be found here: https://langueflow.eu/cfp-script-switching-in-literary-texts/

Komparatistka Dobrota Pucherová v relácii Hosť Rádia Slovensko

Redaktorka Nora Gubková si v pondelok 24. 2. o 13. do relácie Hosť Rádia Slovensko pozvala ako hostku komparatistku Dobrotu Pucherovú z Ústavu svetovej literatúry SAV, v. v. i.  Zhovárali sa o anglofónnej africkej literatúre, o komparatistike, ako aj o preklade prvého slovenského románu J. I. Bajzu do angličtiny, ktorý vyjde vo vydavateľstve Liverpool University Press.
Tu si môžete celý rozhovor vypočuť z archívu:

Prezentácia novej maďarsko-slovenskej publikácie

Pozývame vás na prezentáciu dvojjazyčnej maďarsko-slovenskej publikácie A „világirodalom” a „kis” irodalmak perspektívájából: tanulmányok / „Svetová literatúra“ z perspektívy „malých“ literatúr: štúdie, ktorú zostavili Magdolna Balogh a Adam Bžoch; okrem zostavovateľov nový zborník predstaví hungaristka Anikó Dušíková.

26. 2. 2025 (streda) o 14.00 hod.
Ústav svetovej literatúry SAV, v. v. i., zasadacia miestnosť + online

Link na pripojenie cez Zoom:
https://us06web.zoom.us/j/84727790224?pwd=O1OiN3CSN6XiYoQer47fUs3ugKhMEZ.1
Meeting ID: 847 2779 0224
Passcode: 138875

Celá publikácia je dostupná online v režime otvoreného prístupu TU.

Súbor štúdií vznikol vďaka spolupráci Literárnovedného ústavu Výskumného Centra Humanitných vied HUN-REN a Ústavu svetovej literatúry SAV, v. v. i.

Pokračovať na Prezentácia novej maďarsko-slovenskej publikácie

Podcast SAV s Róbertom Gáfrikom nielen o knihe Upanišady

S komparatistom a súčasným riaditeľom Ústavu svetovej literatúry SAV, v. v.  i.,  Róbertom Gáfrikom sa vo Vedeckom podcaste SAV zhováral Peter Boháč. Podcast už môžete nielen počuť, ale aj vidieť. Témou boli Upanišady, sanskrt, nový medzinárodný projekt COST, ktorý skúma európske reprezentácie Indie, vzťah k Indii aj práca troch oddelení Ústavu svetovej literatúry SAV, najmä aktuálne výstupy ako Hyperlexikón literárnovedných pojmov, Slovník prekladateliek a prekladateľov: vedy o človeku a umení a monografia Adama Bžocha Konverzácia a európska kultúra.

O knihe Upanišady TU a resumé v anglickom jazyku TU.

Indický premiér o slovenskom preklade Upanišád TU.

 

Poklady skryté v prekladoch: diskusia spojená s prezentáciou publikácie

Pozývame vás na panelovú diskusiu o preklade socio-humanitnovedných textov do slovenčiny spojenú s prezentáciou kolektívnej publikácie Slovník prekladateliek a prekladateľov: vedy o človeku a kultúre. Na podujatí vystúpia literárne vedkyne – translatologičky Katarína Bednárová, Mária Kusá a Silvia Rybárová; moderuje Jana Cviková.

KEDY: 13. februára (štvrtok) 2025 o 18.00 hod.
KDE: Seminárna sála UKB, Klariská 5, Bratislava

ČO: Prekladu vďačíme za poznávanie literatúry, kultúry a myslenia v jazykoch, ktoré neovládame. Preklad sprostredkuje a zároveň tvaruje, čo a ako sa o inojazyčnom svete dozvedáme. Platí to aj pre texty z oblasti socio-humanitných vied – filozofiu, sociológiu, umenovedu, literárnu vedu, históriu. A tak ako literárne, ani vedecké diela sa neprekladajú samy. Diskusia za účasti editoriek a autoriek knižnej novinky Slovník prekladateliek a prekladateľov: vedy o človeku a kultúre (VEDA, vydavateľstvo SAV, 2024) predstaví osobnosti stojace za prekladom, širší kontext ich pôsobenia a nenahraditeľnú prácu a úlohu, ktorú v kultúrnom priestore zohrávajú.

Podujatie organizuje Ústav svetovej literatúry SAV, v. v. i., v spolupráci s Univerzitnou knižnicou v Bratislave v rámci série „Čo všetko je svetová literatúra?“.

Viac o knižnej novinke a účastníčkach panelovej diskusie nájdete nižšie.

Kolektívna monografia Slovník prekladateliek a prekladateľov: vedy o človeku a kultúre (dostupná v tlačenej podobe aj online) prináša prostredníctvom portrétov takmer stovky prekladateľských osobností a ich výberových bibliografií súhrnný obraz podstatnej časti knižnej produkcie najdôležitejších diel filozofickej, sociologickej, historickej, literárnovednej či umenovednej orientácie, ktorá bola preložená a vydaná na Slovensku v rozpätí od medzivojnového obdobia 20. storočia po 20. roky 21. storočia. Pokračovať na Poklady skryté v prekladoch: diskusia spojená s prezentáciou publikácie

Mónika Dánél o viacjazyčnosti v románoch Ádáma Bodora

Guest lecture Multilingual Originals in Translations: The Acoustic Poetics of Invented Names / Hosťovská prednáška Viacjazyčné originály v prekladoch: Akustická poetika vymyslených mien

Mónika Dánél
(Univerzita Eötvösa Loránda, Budapešť)

29. 1. 2025 (streda) o 14.00 hod.
Ústav svetovej literatúry SAV, v. v. i., zasadacia miestnosť + online, v angličtine / guest lecture and discussion in English

 

Prednáška sa koná v rámci grantu IMPULZ Preklad a transfer štýlu naprieč jazykmi: k teórii jazykového kontaktu v literatúre.

Link na pripojenie cez Zoom:
https://us06web.zoom.us/j/82905745792?pwd=agmZq64nniVksvBj0Gzy1upI3fWiq9.1
Meeting ID: 829 0574 5792
Passcode: 422096

Romány Ádáma Bodora Sinistra Körzet (1992; slov. Zóna sinistra, 2003) a Verhovina madarai (Vtáci z Verhoviny, 2011) sa odohrávajú v bližšie nešpecifikovanom priestore rumunského, ukrajinského, poľského a moldavského pohraničného pásma, ktoré sa zdá byť rozhraním medzi reálnym a imaginárnym svetom. Oba romány sú príkladom „commuting grammars“ (dochádzajúcich gramatík) a sú napísané v duchu „viacjazyčného sebauvedomenia“ (Beáta Thomka 2018), pričom prenášajú a prekladajú viacjazyčnú skúsenosť a polyfonickú kultúrnu pamäť východnej a strednej Európy. Bodorova maďarskojazyčná tvorba evokuje pamäť multietnického spoločenstva v minulosti a zachováva kontinuálnu osciláciu medzi vpísanou pamäťou iných jazykov (napr. arménčiny, jidiš, hebrejčiny, rusínčiny, sedmohradskej sasčiny, spišskej nemčiny, rumunčiny, ukrajinčiny, poľštiny), ktoré tieto texty prekladajú do maďarskej jazykovej a básnickej skúsenosti. Pokračovať na Mónika Dánél o viacjazyčnosti v románoch Ádáma Bodora

Nové číslo World Literature Studies 4/2024: Fikčné reality večného mieru

ed. Johannes D. Kaminski

V politickom aj duchovnom zmysle patrí utopický mierový apel k mocným hnacím silám ľudskej predstavivosti. Mierovú rétoriku možno však ťažko oddeliť od vojnovej reality; nakoniec totiž vedie úsilie, ktoré má slúžiť vyššiemu cieľu, často k nespravodlivosti a násiliu. Autori a autorky štúdií v tomto čísle diskutujú o európskych, amerických a čínskych textoch, ktoré predstavujú široké spektrum imaginácií mieru, od naivného nadšenia pre riešenia zhora nadol až po skľúčené elégie nad zánikom občianskych slobôd.

Číslo 4, 2024, ročník 16 vyšlo v rámci projektu SASPRO Svetová vláda: Veľké naratívy v súčasnej vedecko-fantastickej literatúre / World Government: Grand Narratives in Contemporary Science-Fiction, ktorý vedie Johannes D. Kaminski, PhD. (Ústav svetovej literatúry SAV, v. v. i.)

Časopis pre výskum svetovej literatúry vydáva štyri razy ročne Ústav svetovej literatúry SAV, v. v. i.
online v režime otvoreného prístupu: Licensed under Creative Commons BY-NC-ND 4.0;
tlačou: Objednávky vybavuje Slovak Academic Press, s. r. o., sap@sappress.sk, cena 1 čísla 6 EUR, celého ročníka 24 EUR plus poštovné.

Z obsahu:
ALEXIS SHOTWELL
“All we have is means”: Ursula K. Le Guin’s utopianism as ongoingness
KILIAN JÖRG
Messy utopianism and the question of war: What does “staying with the trouble” mean in relation to war? Pokračovať na Nové číslo World Literature Studies 4/2024: Fikčné reality večného mieru

Rozhovor s Róbertom Gáfrikom o preklade upanišád

– „Slovo upanišad označuje to, čo odstraňuje nevedomosť a prináša sebapoznanie. Znamená aj tajomstvo. Poznanie seba samého je podľa upanišád najväčším tajomstvom,“ hovorí vedec, ktorý pravidelne navštevuje Indiu a dlhodobo sa venuje prastarému jazyku sanskrtu, staroindickej kultúre aj kultúrnym stretom medzi Západom a Východom. –

Prečítajte si v kultúrnej rubrike SME rozhovor Petra Gettinga s komparatistom Róbertom Gáfrikom (na foto v Indii), riaditeľom Ústavu svetovej literatúry SAV, v. v. i.: O tom, čo sú to upanišady, aký je ich význam pre filozofické myslenie, čo znamená práca na ich preklade, prečo nemáme v presný prepis slov z východných kultúr a akú podobu majú v slovenčine… Knihu UPANIŠADY s úvodom a poznámkami prekladateľa docenta Gáfrika vydali VEDA, vydavateľstvo SAV, a Ústav svetovej literatúry SAV, v. v. i., na sklonku minulého roka.

Z ROZHOVORU V DENNÍKU SME VYBERÁME:

Ako dlho vám trvalo preložiť upanišady?
V knihe sa nachádza preklad desiatich, takzvaných hlavných upanišád. Ich preklad mi trval asi tri roky, práca na celej knihe takmer päť rokov, kniha je však výsledkom môjho 30-ročného záujmu o indickú literatúru a filozofiu. (…)

A čo označuje slovo upanišady?
V sanskrte možno nájsť ku každému slovu koreň. Slovo upanišad sa odvodzuje z koreňa sad, ktorý znamená „odstrániť“, „dosiahnuť“ alebo „ukončiť“. Označuje teda to, čo odstraňuje nevedomosť a prináša sebapoznanie. Znamená aj tajomstvo. Poznanie seba samého je podľa upanišád najväčším tajomstvom. (…)

Neposúva to ich význam, ak dnes kolujú na internete? Išlo predsa o intímny dialóg medzi učiteľom, guruom, a žiakom. Dnes sú takpovediac predhodené davom.
Áno, je to tak. V Indii dodnes prebieha seriózne štúdium upanišád tak, že ich učiteľ vysvetľuje žiakom.
Máte pravdu, že v súčasnosti sú voľne dostupné v tlačenej podobe a na internete. Je to dôsledok demokratizácie poznania. Určite pritom dochádza k posunu významu. K nemu však zjavne dochádzalo po tisícročia v Indii a od 19. storočia aj v Európe. Pokračovať na Rozhovor s Róbertom Gáfrikom o preklade upanišád

PF 2025 a pokoj, pokoj, pokoj

Želáme pokojné sviatky a šťastný rok v celej rozmanitosti života. Pokojne  aj  s literatúrou…

Óm. Úplné je tamto, úplné je toto.
Z úplného vzniká úplné. Keď sa úplné
odoberie od úplného, zostane úplné.
Óm, pokoj, pokoj, pokoj.
Upanišady (preklad R. Gáfrik)

Ideál rečovej komunikácie, ktorý zahŕňa nielen porozumenie, vrátane zrozumiteľného návodu na správne alebo úspešné konanie, ale aj určité sociálne kvality a takisto predstavu spokojného, šťastného, mierového spolunažívania, sa u Erasma spája s dvoma zásadami, odporujúcimi princípom exklúzie: s kresťanským egalitarizmom a s predstavou ľudskosti, vychádzajúcou z antickej vzdelanosti. Erasmus ako odchovanec devotio moderna a súčasne ako jeden z pripravovateľov reformácie kládol vo všetkých svojich spisoch, kde sa vyjadroval o sociálnych hľadiskách náboženstva, principiálny dôraz na rovnosť všetkých kresťanov, bez ohľadu na ich spoločenský status, pôvod či rod.
Konverzácia a európska literatúra (A. Bžoch)

„Mír! hlásali druzí, a aby cizí zemi, jejímiž pány chtěli zůstat, zpacifikovali, přejímali
od ní její vlastní krutost a šílenství. Svoboda, mír – slova hluchých, slova, jež pozbyla lidské podoby a zbývalo z nich, jako tresť vší jejich prázdnoty a hluboké lživosti, jen: džebel, bordel.“ (S. Germain) … v kontexte vojny mení svoj význam aj jazyk (príkladom sú slová
„sloboda“ a „mier“) …  životný priestor sa stáva chaosom.
Dejiny, pamäť a osobný príbeh v súčasnej francúzskej próze (S. Rybárová)

Warfare runs against the values promoted by liberal democracies. There are situations when peace falls into the same category, such as when authorities impose the
“peace of Ulysses’s comrades”, who languished in the cave of the Cyclops, waiting
their turn to be devoured. In Jean-Jacques Rousseau’s Du contrat social (1762), this Homeric reference emblemizes the undignified peace that results from submission to power. This is why literary authors, despite their often pacifist convictions, have also provided the most drastic accounts of power constellations when “peace” reveals itself as “pacification”.
World Literature Studies 4/2024 Fictional realities of eternal peace (Johannes D. Kaminski, ed.)

Foto: Monika Bugárová