Romanistka Jana Truhlářová publikovala minulý rok monografiu Dlhá cesta k porozumeniu.Émile Zola, Gustave Flaubert, Guy de Maupassant v slovenskej literatúre a kritike. Zameriava sa v nej na komplikovanú slovenskú recepciu troch významných francúzskych spisovateľov druhej polovice 19. storočia, ktorí pôsobili na európsky literárny vývin v čase utvárajúcej sa modernej slovenskej literatúry, a tak sa s ich literárnymi názormi a koncepciami domáci literáti a kritici nevyhnutne vyrovnávali.
V marci 2022 sa konala online prezentácia monografie, na ktorej knihu okrem samotnej autorky predstavili vedecká redaktorka prof. Mária Kusá, ako aj posudzovateľky prof. Zuzana Malinovská a doc. Jana Páleníková. O tom, čo všetko vzniku knihy predchádzalo a čo prináša, hovorí autorka v audiozázname
Medzinárodné renomé ruských pasov zmenila vojna na Ukrajine, hoci ani v minulosti sa v ich prípade nebolo čím chváliť. O tomto fenoméne v súvislosti so zmenou občianstva vnucovaným ukrajinským občanom, o miznutí nádeje stať sa vlastníkmi pasov Európskej Únie, ale aj o hrozbe pre kritikov režimu píše vo svojej úvahe Adam Bžoch pre Denník N: „Ruskí oligarchovia, ktorí vlastnia doklady totožnosti viacerých krajín, dnes svoje ruské pasy neničia; nie však z lásky k Ruskej federácii, kde tak obscénne zbohatli, ale preto, lebo takýmto demonštratívnym gestom by na seba zbytočne strhli pozornosť putinovskej kontrašpionáže, ktorá si vie veľmi drsne poradiť s kritikmi režimu aj za hranicami Ruska.“
Celý článok si môžete prečítať TU.
Všetky články Adama Bžocha v Denníku N nájdete TU.
Nová výzva na príspevky do čísla časopisu World Literature Studies 4/2023 sa zameriava na štúdie na tému Autobiografické písanie a autofikcia v súčasnej próze/Autobiographical writing and autofiction: contemporary, approaches v slovenčine, češtine, nemčine, francúzštine a angličtine.
Editorský tandem čísla: Zuzana Malinovská (Pedagogická fakulta Univerzity Komenského Bratislava) a Ján Jambor (Ústav svetovej literatúry SAV).
Abstrakty prijímame do 31. januára 2023.
Celé znenie výzvy spolu s bližšími informáciami o termínoch nájdete na webstránke časopisu TU.
Eugenia Kelbert Rudan. FOTO – ARCHÍVPrednáška v angličtine
Dr. Eugenia Kelbert Rudan (University of East Anglia)
21. 9. 2022 (streda) o 14.00
Ústav svetovej literatúry SAV, zasadačka, v angličtine
Translingválna literatúra alebo literatúra písaná v inom ako materinskom jazyku má veľmi dlhú históriu, ale až v 20. storočí sa stala literárnym fenoménom – síce podľa niektorých marginálnym, ale stále viac známym trendom. Literatúra písaná v cudzom jazyku už niekoľko desaťročí provokuje debaty na témy takzvaných malých literatúr, postmonolingválnosti, nepreložiteľnosti a svetovej literatúry. S príchodom modernizmu sa zmenil aj postoj k jazyku, vďaka čomu sa translingvizmus stal jedným z významných prúdov novej estetiky, ktorá sa rozvíja dodnes. Dôkazom toho je skutočnosť, že už niekoľko najprestížnejších cien za literatúru získali diela autorov a autoriek píšucich v inom ako rodnom jazyku. V čom je teda tajomstvo úspechu Josepha Conrada, Samuela Becketta, Romaina Garyho, Josifa Brodského, Vladimíra Nabokova, Milana Kunderu a (v dobe nedávnejšej) Andreïa Makinea či Evy Hoffman? Ak majstrovstvo v druhom jazyku spočíva v imitácii rodených hovorcov, ako môže tento proces vyvrcholiť úplne originálnym štýlom? Prednáška Eugenie Kelbert Rudan z University of East Anglia sa bude zaoberať týmto fenoménom v súvislosti s otázkou, prečo sa to deje teraz.
Hosťovská prednáška v nemčine tlmočená do slovenčiny Thomas Klinkert
(Univerzita v Zürichu)
14. septembra 2022 (streda) o 14:00
Ústav svetovej literatúry SAV, zasadacia miestnosť
+ online
Für Deutsch bitte nach unten scrollen.
Súvislosti medzi poznaním a literatúrou sa v posledných desaťročiach prejavujú veľmi intenzívne, čo sa v neposlednom rade odráža aj na vzniku nových odborných termínov. V anglosaskom svete sa hovorí o Literature and Science Studies, vo francúzštine sa ustálil termín Épistémocritique. Recepcia v literárnych textoch spojená s vedomostnými prvkami z disciplín, ako sú matematika, fyzika, chémia alebo biológia, sa skúma na úrovni deja, ale aj diskurzívneho formovania či poetologickej reflexie. Často ide o cirkuláciu poznania, šíreného vo forme povrchného zjednodušovania a v literárnych textoch vyjadreného sprostredkovane, alebo máme do činenia s metaforizáciami, ktoré vychádzajú z literárnych textov a vstupujú do diskurzov poznania, kde sú ďalej komunikované. Aby sa tieto procesy a cirkulácia poznania dali presnejšie opísať, potrebujeme teoretický základ. Prednáška Thomasa Klingerta Systemtheorie, Wissen und Literatur, ktorú usporadúva Ústav svetovej literatúry SAV v spolupráci s Filozofickou fakultou Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici, predstaví tento základ v zmysle téz prostredníctvom prvkov Luhmannovej teórie systémov. Profesor Univerzity v Zürichuuvedie hlavné črty tejto teórie a rozoberie pojmy ako autopoiéza, pozorovanie, symbolicky zovšeobecnené či komunikačné médium, ktoré považuje za vhodné na objasnenie vzťahu medzi literatúrou a poznaním.
Vyrovnávanie sa so zahraničnými podnetmi je podmienkou vývinu každej literatúry. Pre národné literatúry, ktoré sa formovali až v posledných dvoch storočiach, to platí ešte oveľa viac. V nich zohrávajú podstatnú úlohu vzory či podnety prichádzajúce z iných kultúr, ale aj spôsob, ako k nim prijímajúca literatúra pristupuje. Osobitý problém predstavovalo pôsobenie a prijímanie západných literatúr na Slovensku v čase vzniku modernej slovenskej literatúry v 19. storočí a na prelome 19. a 20. storočia.
Ako dlho a ťažko prijímalo slovenské literárne prostredie diela Émila Zolu, Gustava Flauberta a Guy de Maupassanta, ktorí pôsobili na európsky vývin práve v tom čase, skúma Jana Truhlářová vo svojej monografii Dlhá cesta k porozumeniu.
V rozhovore pre Knižnú revue, ktorý pripravila Eva Andrejčáková, okrem iného povedala:
„Pri Flaubertovi mi to potvrdila práca vo veľkom medzinárodnom tíme, venovaná recepcii jeho tvorby, kde som mala možnosť pôsobiť. Z tohto porovnania vyplynuli takisto zaujímavé skutočnosti: preklady Pani Bovaryovej do niektorých jazykov – napríklad do ruštiny, ale aj do angličtiny – vznikli už rok po vydaní originálu v roku 1857, vo väčšine jazykov potom v nasledujúcich desaťročiach, najneskôr do 90. rokov 19. storočia. U nás sa Flaubert stretol presne s tými istými problémami ako Zola. Juraj Slávik Neresnický ho chcel preložiť a vydať už roku 1908, čo bolo aj tak pomerne neskoro, päťdesiat rokov po vydaní románu, ale aj tak mu to nedovolili.
Čo sa stalo?
Opäť zaúradovali hlavní nositelia literárnej mienky, Vajanský a Škultéty. Knihu odmietli zdanlivo pre nekvalitu prekladu, čo bola, isteže, do určitej miery oprávnená pripomienka, ale hlavný dôvod bol, že opäť išlo o spisovateľa z dekadentného Západu, ktorý predstavil model mravne padlej ženy a tá nesmela byť vzorom pre našich čitateľov, najmä čitateľky. V análoch Matice slovenskej a Živeny možno nájsť dokumenty, ktoré o románe hovoria ako nevhodnom pre slovenské ženy. Slovenská recepcia Flauberta síce nebola taká búrlivá ako v prípade Zolu, predsa len to v čase vzniku slovenského realizmu nebol bezprostredne žijúci a píšuci spisovateľ ako Émile Zola, ale reakcie na jeho tvorbu aj nedostatok jej hlbšieho poznania boli podobné a používali rovnaké argumenty. Veľmi dobre sa k tomuto paušálnemu odmietaniu na základe niektorých vonkajších kritérií vyjadrili ešte v medzivojnovom období Pavel Bujnák, Juraj Slávik a opakovane napríklad aj Alexander Matuška.“
Celý rozhovor v Knižnej revue si môžete prečítať TU.
Soňa Pašteková a Dušan Teplan editorsky pripravili zborník o novej interpretácii bádateľských koncepcií Mikuláša Bakoša.
Vďaka výstupom z vedeckej rozpravy, ktorú v novembri 2021 usporiadali Ústav svetovej literatúry SAV v Bratislave a Katedra slovenského jazyka a literatúry FF UKF v Nitre, vznikla dôležitá publikácia o diele literárneho vedca Mikuláša Bakoša. Zborník Mikuláš Bakoš – pluralitný literárny vedec v metodologickej diskusii dneška zdôrazňuje potrebu novej interpretácie jeho bádateľského odkazu. Prispeli doň Ivo Pospíšil, Ján Gbúr, Soňa Pašteková, Ondřej Sládek, Martin Navrátil a Dušan Teplan. „Prezentovanie rozmanitosti Bakošových výskumov vo vzájomnom zrkadlení, dopĺňaní sa a interakcii recepčných prístupov dynamicky prekračuje svoju dobu ako otvorený koncept vedeckého myslenia. Jeho odvážne stieranie hraníc humanitných disciplín a vnímanie umeleckého sveta naprieč spoločenskovednými odbormi (literárna veda, lingvistika, filozofia, sociológia, psychológia, vedy o kultúre a umení a pod.) sa napokon javí ako ideálna metodologická koncepcia a kľúč k serióznemu obsiahnutiu významu vedeckých podnetov v tímovej spolupráci odborníkov z najrozličnejších výskumných oblastí,“ píše editorská dvojica v úvode publikácie.
Obsah publikácie nájdete TU.
Viac o publikácii si prečítate TU.
Vo vydavateľstve Routledge práve vyšla nová monografia anglistky a komparatistky Dobroty Pucherovej.
Kniha Feminizmus a modernita v literatúre anglofónnych afrických autoriek. Globálny kontext 21. storočia ponúka nové čítanie tvorby anglofónnych afrických autoriek z posledných šiestich desaťročí. Tieto texty sa zvykli interpretovať z postkoloniálnej perspektívy, D. Pucherová však zvolila transnárodný a transhistorický feministický prístup. Porovnáva diela naprieč časom a priestorom a umožňuje tak vnímať písanie anglofónnych Afričaniek ako integrálnu súčasť ženskej literárnej histórie. Čítaním tejto literatúry v porovnávacom kontexte so západnými autorkami od 18. storočia vytvorila monografiu, ktorá zdôrazňuje univerzálnosť patriarchálneho zneužívania „tradícií“ na utláčanie žien, odhaľuje paralely medzi ženskými hnutiami po celom svete a z toho vyplývajúce podobnosti vo feministickej imaginácii. Viac o knihe TU.
V posledných desaťročiach sa svetová literatúra chápe ako kánon alebo systém, do ktorého texty vstupujú prostredníctvom „veľkých“ literatúr, písaných v hegemónnych jazykoch ako angličtina. Texty z menších literatúr musia spĺňať takpovediac niečo navyše, aby dosiahli status svetovej literatúry. Tento koncept predstavuje svetovú literatúru ako korelát politickej a ekonomickej moci. Aktuálne číslo prináša štúdie reflektujúce vzťah „malých” literatúr k svetovej literatúre, pričom nastoľujú aj epistemologické a etické otázky.
Téma čísla:
MILOŠ ZELENKA
The concept of world literature in Czech and Slovak comparative literary studies
WOOK-DONG KIM
Against Sinocentrism: Internal orientalism in world literature
SONALI GANGULY – LIPIKA DAS
The Biswa Sahitya Granthamala (World literature book series) as a reaction to English
linguistic domination in Odisha
PAULS DAIJA – BENEDIKTS KALNAČS
“Provincializing” world literature: The role of translations in shaping 19th-century
Latvian culture
RADU VANCU
The post-national Celan: The imperfect triangulation from (abandoned) Romanian poetry to world literature and back
CHARLES SABATOS
Prague beyond Kafka: Rethinking minor literature through the work of Jiří Langer
Celý obsah čísla s prelinkovaním na jednotlivé texty nájdete TU.
Nová výzva na príspevky do čísla World Literature Studies 2/2023 sa zameriava na štúdie v angličtine na tému The Many Faces of Resilience and Healing in Contemporary Narratives. Kľúčové slová plánovanej témy sú resilience, healing, vulnerability, ethics of care, narrative therapy.
Editorkou čísla je prof. Ana MŞ Fraile Marcos, Universidad de Salamanca.
Abstrakty prijímame do 31. júla.
Bližšie informácie nájdete na webstránke časopisu TU.
Romanistka Jana Truhlářová publikovala minulý rok monografiu Dlhá cesta k porozumeniu. Émile Zola, Gustave Flaubert, Guy de Maupassant v slovenskej literatúre a kritike. Zameriava sa v nej na komplikovanú slovenskú recepciu troch významných francúzskych spisovateľov druhej polovice 19. storočia, ktorí pôsobili na európsky literárny vývin v čase utvárajúcej sa modernej slovenskej literatúry, a tak sa s ich literárnymi názormi a koncepciami domáci literáti a kritici nevyhnutne vyrovnávali.
