Prezentácia knihy Dominik Tatarka včera a dnes (Paríž 1939 – 2019)

Dominik Tatarka_prezentacia knihy9. december (piatok) 2022 o 18.00 hod.
Francúzsky inštitút na Slovensku (Sedlárska 7, Bratislava)

Francúzsky inštitút na Slovensku v spolupráci s Ústavom svetovej literatúry SAV, v. v. i., organizujú podujatie s názvom Sen o slobode a ľudských právach. Slovenský disident, ktorého súčasťou je prezentácia knihy Dominik Tatarka včera a dnes (Paríž 1939 – 2019). Na podujatí odznejú dve prednášky spojené s diskusiou. Prof. PhDr. Mária Bátorová, DrSc., jedna z editoriek a autoriek knihy (bližšie informácie o knihe TU), predstaví osobnosť slovenského spisovateľa Dominika Tatarku a jeho vzťah k Francúzsku. Minister životného prostredia SR a bývalý disident Ján Budaj bude hovoriť o slovenskom disente a živote a tvorbe počas socialistického režimu.

Pri uvedenej príležitosti sa bude premietať časť videozáznamu Ať žije Fronda! zo stretnutia zakázaných spisovateľov v roku 1986.

Podujatie bude simultánne tlmočené. Vstup voľný.

Adam Bžoch: Koncept pamäti a spomienky v Hľadaní strateného času Marcela Prousta

Prečítajte si pri príležitosti 100. výročia úmrtia významného francúzskeho spisovateľa Marcela Prousta (10. 7. 1871 – 18. 11. 1922) niekoľko vybraných poznámok z dosiaľ neuverejneného textu prednášky profesora Adama Bžocha, ktorú predniesol na pôde Ústavu svetovej literatúry SAV. Celý článok vyjde vo štvrtom tohoročnom čísle časopisu World Literature Studies.

Nie je jednoduché v krátkosti charakterizovať ani predstaviť sedemdielny románový cyklus  Marcela Prousta Hľadanie strateného času. Ak sa o to pokúsime, môžeme na začiatku vyjsť z dobového i literárnohistorického ukotvenia tohto významného diela svetovej literatúry, vznikajúceho v období zhruba od 1908 do 1922 (dovychádzalo po autorovej smrti), ktoré sa radí na pomedzie románového realizmu 19. storočia a modernizmu 20. storočia.

Ako románopisec Proust nadviazal z dvoch hľadísk najmä na realistu 19. storočia Gustava Flauberta: 1. prebral a doviedol do dokonalosti jeho sociologicko-naratívnu víziu románu ako detailného, dynamického obrazu doby (Pierre Bourdieu) a 2., ako Flaubert, aj on písal „o ničom“ (Péter Nádas): z ničnerobenia snobskej leisure class, ktoré koncom 19. storočia skúmal o. i. americký sociológ Thorstein Veblen (1899), spravil Proust centrálnu tému románového cyklu. Touto leisure class je buržoázia, stará i nová aristokracia, zbohatlíci a arivisti – teda smotánka belle époque, tretej Francúzskej republiky.

Popri tomto významnom sociologickom rozmere je Hľadanie strateného času najmä putovaním do ľudského vnútra: je to epopeja vnútorného života, prežívaných citov a rekonštruovaných spomienok. Hľadanie strateného času je jeden z najdôležitejších psychologických románov svetovej literatúry, v ktorom sú detailne rozobrané a precízne komentované psychologické stavy, situácie, interakcie postáv atď., čomu je podriadená aj naratívna forma diela – s výnimkou jednej časti prvého dielu ide o monologické rozprávanie personálneho rozprávača, ktoré často plynulo prechádza do eseje. Proust týmito prechodmi medzi naratívnosťou a diskurzivitou predznamenal modernistické romány prvej polovice 20. storočia ako Muž bez vlastností Roberta Musila či Námesačníci Hermanna Brocha. Na inej úrovni diela slúži psychologickej introspekcii aj povestná proustovská veta ako základná jednotka románu (dlhé podraďovacie, sémanticky paradoxné vetné konštrukcie). Románové dianie je však v porovnaní s podrobnými psychologickými analýzami pomerne chudobné. Pokračovať na Adam Bžoch: Koncept pamäti a spomienky v Hľadaní strateného času Marcela Prousta

Cena J. Hollého za rok 2021 očami Márie Kusej

Naša kolegyňa sa otázkam umeleckého prekladu venuje nielen vo svojej pedagogickej a vedeckej práci, ale aj ako dlhoročná členka poroty Ceny Jána Hollého.

Tento rok porota v zložení Mária Kusá, Daniela Humajová, Anna Šikulová, Zuzana Močková Lorková, Alojz Keníž udelila Cenu Jána Hollého za preklad prózy Maxa Frischa: Denník (1946-1949) (Premedia Group), z nemčiny preložila Zuzana Demjánová, a Cenu Jána Hollého za preklad poézie Knihe španielskej poézie. V preklade a s komentármi Jána Zambora (Vydavateľstvo UK). Dvomi prémiami boli ocenené preklady kníh Pál Závada: Prirodzené svetlo (Slovart), z maďarčiny preložila Eva Andrejčáková, a Claudia Pineiro: Kto z nás (Artforum), zo španielčiny preložila Barbara Sigmundová.

Profesorka Kusá vo svojom hodnotení uplynulého ročníka uviedla: „V prvom rade porota ocenila, že tradície vysokej úrovne knižnej kultúry sa kontinuitne uplatňujú aj v súčasnej knižnej produkcii, knihy – až na malé výnimky – predstavujú naozaj kultúrne i estetické počiny. Celkom iste v niektorých prípadoch ide aj o požiadavku vydavateľstva/autora originálu na dodržanie podoby vydania. Ďalším zmienky hodným faktom je, že väčšia časť ocenených textov je vybavená zasväteným doslovom, prípadne potrebnými poznámkami či vysvetlivkami, čo rovnako výrazne zvyšuje hodnotu a kvalitu prekladových textov.“

Celý článok Cena J. Hollého za rok 2021 vyšiel v časopise Kritika prekladu 1/2 2022 (nájdete ho na strane 93) TU.

 

Problematika „svetovej“ literatúry z aspektu „malých“ národných literatúr v Budapešti

Konferencia Svetová literatúra z pohľadu „malých” literatúr bola záverečným vedeckým podujatím bilaterálneho projektu Maďarská a slovenská literatúra v stredoeurópskom kultúrnom priestore 4. – Poetologické, filologické, recepčné otázky formovania textu.

Konferencia organizovaná maďarským Literárnovedným ústavom Centra humanitných vied, partnerom Ústavu svetovej literatúry SAV, v. v. i., v rámci bilaterálneho projektu Medziakademickej dohody sa konala 20. októbra 2022 v Budapešti a venovala sa problematike, ktorá sa v posledných rokoch opätovne dostala do centra pozornosti literárnej komparatistiky. Cieľom podujatia bolo prostredníctvom rozboru literatúr „malých” národov kriticky reflektovať súčasné diskusie iniciované koncepciami „svetovej“ literatúry (P. Casanovy, D. Damroscha, F. Morettiho a ďalších) a doplniť ich aspektmi „malých“ literatúr, ktoré sa týkajú možných vzťahov národnej literatúry či literatúry stredoeurópskeho regiónu k „svetovej” literatúre.

Za slovenskú stranu vystúpil Róbert Gáfrik, ktorý predstavil vedecké aktivity Ústavu svetovej literatúry SAV, v. v. i., predovšetkým tematické číslo časopisu World Literature Studies 2/2022, ktoré prináša teoretické a interpretačné štúdie reflektujúce vzťah „malej“ literatúry k svetovej literatúre s dôrazom na lokálne spôsoby uvažovania o tomto fenoméne. Pokračovať na Problematika „svetovej“ literatúry z aspektu „malých“ národných literatúr v Budapešti

Vyšlo nové číslo časopisu World Literature Studies 3/2022: Transkulturalizmus a literárnohistorické naratívy v stredovýchodnej Európe

wls3_2022_obalkaJudit Görözdi
Zoltán Németh
Magdalena Roguska-Németh
(eds.)

Témou tohtoročného tretieho čísla sú literárne a literárnohistorické naratívy v stredovýchodnej Európe z hľadiska transkulturalizmu, s využitím konceptov globalizmu, heterotopie, extrateritoriality, translokality, deteritorializácie a prekračovania hraníc. Štúdie skúmajú transkulturalizmus v špecifických literárnych fenoménoch regiónu: v textoch, mikroliteratúrach a v menšinových literatúrach ovplyvnených multi- a translingvizmom či kultúrnou hybriditou. Cieľom je prispieť k rozvoju diverzifikovanejších perspektív pri písaní dejín národných literatúr v stredovýchodnej Európe.

Štúdie

WOLFGANG WELSCH
Transculturality in literature: A phenomenon as old as it is current
ANDERS PETTERSSON
On the concept of world literature
KATARZYNA DEJA
The problems with delimiting the notion of transculturality in literary studies
MAGDALENA ROGUSKA-NÉMETH
Transculturalism in literature as reflected in the works of translingual writers from the Hungarian cultural context
BEÁTA THOMKA
Fiction: heritage, choice, creation
KAROLINA POSPISZIL-HOFMAŃSKA
Confluences: On the possibility of describing a transcultural history of (micro)literature – the Upper Silesian perspective
EVA KENDERESSY
Transculturality in Romanian literary histories: The case of literature from Moldova
ZOLTÁN NÉMETH
The transcultural levels of minority literary history writing: Hungarian literature in Slovakia
ANIKÓ DUŠÍKOVÁ
The possibilities of a transcultural narrative in 19th-century Central Europe: Ján Chalupka and Gusztáv Szontagh

Celý obsah čísla s prelinkovaním na jednotlivé texty nájdete TU.

The Broadening of Poetics 3: Areas of Ecopoetics

Ecopoetics_1Medzinárodná interdisciplinárna vedecká konferencia
24. – 25. októbra 2022 (pondelok a utorok)
prezenčne a online v angličtine, poľštine a slovenčine (podľa programu)

Miesto konania: Wydzial Polonistyki Uniwersytet Warszawski

Podujatie sa koná v rámci série konferencií Widening Poetics a jeho cieľom je nazerať na ekopoetiku ako transdiskurzívnu a transmediálnu textovú prax a výskumnú metódu, ktorá poskytuje nástroje na opis posolstiev zameraných na zobrazenie vzťahu človeka k prírode, vrátane iných živých bytostí. Okolnosti formulovania predpokladov ekopoetiky – prehlbujúca sa klimatická kríza, ktorá poukazuje na destabilizujúce účinky človeka na životné prostredie – ju stavajú na hranicu medzi humanitnými a ostatnými vedami. Využitie ekopoetického inštrumentária pri štúdiu textových foriem rôznych diskurzov, médií a umení umožňuje zachytiť rozmanité a dynamické vzťahy medzi človekom a prírodným svetom a navrhnúť nové spôsoby vnímania a reprezentácie, charakteristické pre antropocénne vedomie alebo posthumánnu subjektivitu.

Zámerom konferencie je upriamiť pozornosť na nasledovné tematické okruhy:
– rôznosť prístupov k ekopoetike: teoretické a filozofické základy, ktoré tematizujú a formujú chápanie vzťahu človeka k prírodnému prostrediu;
– od egocentrického k ekocentrickému mysleniu: projekt ekocentrických humanitných vied v ére antropocénu;
– diachrónne posuny v reprezentácii prírody a textové formovanie vzťahu človeka a prírody; Pokračovať na The Broadening of Poetics 3: Areas of Ecopoetics

Dobrota Pucherová o otváraní feminizmu v dielach anglofónnych afrických autoriek

Dobrota Pucherova Kniha_ed_malaPozvánka na prezentáciu novej monografie Dobroty Pucherovej
Feminism and Modernity in Anglophone African Women’s Writing. A 21st-Century Global Context (Routledge, 2022)

26. októbra 2022 (streda) o 10:00
Ústav svetovej literatúry, zasadacia miestnosť

Monografia Feminizmus a modernita v literatúre anglofónnych afrických autoriek: Globálny kontext 21. storočia prehodnocuje posledných 60 rokov tvorby anglofónnych afrických autoriek. Namiesto postkoloniálnej perspektívy, z ktorej boli tieto texty tradične interpretované, zvolila autorka Dobrota Pucherová transnárodný a transhistorický feministický prístup. Porovnáva diela naprieč časom a priestorom a umožňuje tak vnímať písanie anglofónnych Afričaniek ako integrálnu súčasť ženskej literárnej histórie. Čítaním tejto literatúry v porovnávacom kontexte so západnými autorkami od 18. storočia vytvorila monografiu, ktorá zdôrazňuje univerzálnosť patriarchálneho zneužívania „tradícií“ na utláčanie žien, odhaľuje paralely medzi ženskými hnutiami po celom svete a z toho vyplývajúce podobnosti vo feministickej imaginácii. Autorkina prezentácia vychádza z ústrednej myšlienky knihy, že africký feminizmus zažíva v 21. storočí zásadný posun od kultúrne uzavretého k otvorenému feminizmu.

Viac o monografii si prečítate TU.

Literární mýty 20. století na pozadí kulturní paměti a traumatu

Medzinárodný workshop
17. – 18. októbra 2022 (pondelok a utorok)
prezenčne + online

Miesto konania: Slovanský ústav AV ČR, v. v. i., Praha

Medzinárodné vedecké podujatie sa koná v rámci spolupráce partnerských pracovísk na základe programu Strategie AV 21 Anatomie evropské společnosti, ktorý sa realizuje v rokoch 2022 – 2026 na aktuálnu tému Traumatická a posttraumatická paměť 20. století v evropských literaturách. Príspevky účastníčok a účastníkov podujatia reflektujú ich doterajšiu pracovnú skúsenosť s témou traumy, literárneho mýtu či pamäti, bez požiadavky na zjednotený alebo zjednocujúci metodologický prístup. Medzinárodný workshop chce ukázať možné prístupy k téme a vytvoriť východisko pre ďalšiu systematickú a užšie zameranú prácu. Pokračovať na Literární mýty 20. století na pozadí kulturní paměti a traumatu

Nobelistka Annie Ernaux píše na ostrí noža

Tohtoročnú Nobelovu cenu za literatúru udelili francúzskej spisovateľke Annie Ernaux „za odvahu a klinickú ostrosť, s akou objasňuje korene, odcudzenie a kolektívne obmedzenia osobnej pamäti“. Viete, že kedysi bola čestnou hostkou podujatia Ústavu svetovej literatúry SAV? Prečítajte si, ako sa od polovice 80. rokov minulého storočia postupne objavovala v kultúre na Slovensku. Podieľala sa na tom i naša kolegyňa, romanistka Katarína Bednárová, ktorá sa jej dielom zaoberala ako literárna vedkyňa aj ako prekladateľka.  

Udelenie Nobelovej ceny za literatúru je pre francúzsku spisovateľku Annie Ernaux, ako povedala pre médiá, „veľká česť, ale zároveň veľká zodpovednosť, ktorá spočíva v opakovanom podávaní svedectva o spravodlivosti a čestnosti“.

Z diela Annie Ernaux máme v slovenskom preklade iba malú časť, no jej meno sa objavilo na stránkach Revue svetovej literatúry už v roku 1985, keď Michaela Jurovská uverejnila recenziu knihy La Place. Písal o nej aj literárny vedec Miloš Tomčík a vo viacerých štúdiách romanistka Katarína Bednárová. Jej literárna tvorba je súčasťou kurikula súčasnej francúzskej literatúry na FiF UK v Bratislave už dlhé roky (prednáša profesorka Bednárová, pod jej vedením vznikli aj viaceré diplomové práce).

V roku 1993 sa v kaštieli v Moravanoch nad Váhom konali Dni francúzskej literatúry, ktoré usporiadal Ústav svetovej literatúry SAV. Čestnou hostkou bola práve čerstvá nobelistka Annie Ernaux.

Prvý preklad z diela Annie Ernaux Miesto medzi ľuďmi (La Place) z pera Kataríny Bednárovej vyšiel časopisecky (Revue svetovej literatúry, 1986), neskôr pribudol preklad Žena (Une femme, Revue svetovej literatúry, 1992). Oba preklady vyšli následne knižne vo vydavateľstve Causa editio pod názvom Miesto medzi ľuďmi. Žena (1994). Pokračovať na Nobelistka Annie Ernaux píše na ostrí noža

„Výnimočnosť dialógu prostredníctvom literatúry“ na knižnom veľtrhu v Budapešti

Čestnou hostkou 27. ročníka Medzinárodného knižného festivalu v Budapešti bola slovenská literatúra. Judit Görözdi, hungaristka a riaditeľka Ústavu svetovej literatúry SAV, v. v. i., vystúpila na slávnostnom otvorení za hosťujúcu literatúru.

Podujatie predstavuje jeden z najprestížnejších knižných veľtrhov v strednej Európe, k čomu okrem výborných sprievodných literárnych programov prispieva aj účasť významných osobností svetovej literatúry. 27. ročník Medzinárodného knižného festivalu v Budapešti, ktorý sa konal od 29. septembra do 2. októbra 2022, svojou prítomnosťou poctila nositeľka Nobelovej ceny za literatúru Svetlana Alexijevič.

Slovenská literatúra sa prezentovala 29 čerstvými knižnými prekladmi do maďarčiny. Dominovala súčasná próza a poézia, no nechýbali ani diela dokumentárnej literatúry, ako sú reportáže Tomáša Forróa, historiografická monografia Romana Holeca či kniha Jozefa Tancera z oblasti jazykovedy.

Organizátor slovenského čestného hosťovania, občianske združenie BÁZIS, pripravil výborný literárny program, predovšetkým prezentácie kníh, ako aj debaty k najaktuálnejším otázkam literatúry a kultúrneho transferu. Priestor dostala i maďarská literatúra písaná na Slovensku.

Do prípravy čestného hosťovania sa zapojili literárni vedci a vedkyne z ústavov SAV. Riaditeľka Ústavu svetovej literatúry SAV, v. v. i., Judit Görözdi otvorila tohtoročný Medzinárodný knižný festival v Budapešti za hosťujúcu literatúru. Vo svojom prejave zdôraznila výnimočnosť vzájomnej kultúrnej otvorenosti a – aj vzhľadom na neďaleký vojnový konflikt – výnimočnosť dialógu prostredníctvom literatúry. Pokračovať na „Výnimočnosť dialógu prostredníctvom literatúry“ na knižnom veľtrhu v Budapešti