Výzva na príspevky do časopisu World Literature Studies: Fikcionálne reality večného mieru

22 septembra, 2023Správyusvlwpadmin

Editor: Johannes D. Kaminski (Ústav svetovej literatúry SAV, v. v. i.)

Jazyky príspevkov: angličtina, nemčina

Svoje abstrakty a krátky životopis pošlite, prosím, na adresu j.kaminski@savba.sk a v kópii na usvlwlit@savba.sk do 31. októbra 2023. (Odovzdanie štúdií vo februári – marci 2024.)

While Eternal Peace represents an elusive but necessary goal in philosophy, speculative fiction evinces a striking ambivalence about its desirability. One the one hand, the climaxes of science-fiction narratives frequently coincide with a utopian promise. On the last page of Kim Stanley Robinson’s Mars trilogy (1992–96), for example, Ann describes her new habitat in glowing terms: “Nowhere on this world were people killing each other, nowhere were they desperate for shelter or food, nowhere were they scared for their kids.” Peace has come, finally. On the other hand, the joyful prospect of Eternal Peace stands at odds with the experiences of those unlucky protagonists who indeed inhabit a society that has already been harmonized. Especially in dystopian writing, the beneficiaries of Eternal Peace are bound to suffer from oppressive laws and homogenized lifestyles. Others simply feel bored beyond belief. The Controller in Aldous Huxley’s Brave New World (1932) already knows: “Actual happiness always looks pretty squalid in comparison with the over-compensations for misery. And being contented has none of the glamour of a good fight against misfortune.”

Text – poznanie – prax. Za možnosť literárnej vedy vychádzať zo sociológie poznania

21 septembra, 2023Pozvánkyusvlwpadmin

Gastvortrag: Text – Wissen – Praxis. Für eine wissenssoziologische Option der Literaturwissenschaft / Hosťovská prednáška: Text – poznanie – prax. Za možnosť literárnej vedy vychádzať zo sociológie poznania

Prof. Dr. Claus-Michael Ort
(Christian-Albrechts-Universität zu Kiel)

27. september 2023 (streda) o 14.00 hod.
Ústav svetovej literatúry SAV, v. v. i., zasadacia miestnosť + online, in deutscher Sprache/tlmočenie do slovenčiny cez Zoom

„Krásna“ literatúra archivuje množstvo informácií a zároveň funguje aj ako prostriedok komunikácie a sebapozorovania spoločností. Svojimi fiktívnymi naratívmi o prírode, kultúre (kultúrach), spoločnosti a dejinách uvádza do obehu konštrukcie „reality“, ktoré formujú estetické, morálne, náboženské, politické a ekonomické vnímanie „sveta“ a spoločenskej praxe. Tým, že literatúra takýmto spôsobom stabilizuje, legitimizuje a popularizuje a/alebo kriticky reflektuje bežné alebo špeciálne „poznanie“, vytvára aj poznanie seba samej (autoreferencia) a poznanie „sveta“ (externá referencia). Zároveň prispieva k tomu, ako spoločnosti ponímajú seba samy. Na tomto pozadí si osobitnú pozornosť zasluhujú prístupy, ktoré nechápu textovú analýzu ako samoúčelnú, ale pokúšajú sa prepojiť literárne druhy, žánre a texty – ich špecifické formy a sémantiku – so sociálnymi kontextmi konania a horizontmi poznania, hoci bez skratkovitých metaforických analógií spoločnosti a literatúry.

Hosťovská prednáška sa koná v rámci projektu VEGA 2/0111/20 Interdiskurzívne konštruovanie reality v literatúre v spolupráci s Filozofickou fakultou Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici.

Link na pripojenie cez Zoom:
https://us06web.zoom.us/j/83024109258?pwd=Q0RrelB3a1piMGptU0JKUWIxTWFmdz09
Meeting ID: 830 2410 9258
Passcode: 863959

Die Information auf Deutsch folgt hier:

„Schöne“ Literatur archiviert eine Fülle von Informationen und fungiert zugleich auch als Medium der Kommunikation und der Selbstbeobachtung von Gesellschaften. Mit ihren fiktionalen Erzählungen von Natur, Kultur(en), Gesellschaft und Geschichte setzt sie Konstruktionen von „Wirklichkeit“ in Umlauf, die die ästhetische, moralische, religiöse, politische und ökonomische Wahrnehmung von der „Welt“ und von gesellschaftlicher Praxis prägen. Indem Literatur auf diese Weise Alltags- oder Spezial-„Wissen“ stabilisiert, legitimiert und popularisiert und/oder kritisch reflektiert, produziert sie auch „Wissen“ über sich selbst (Selbstreferenz) und die „Welt“ (Fremdreferenz). Und damit leistet sie zugleich einen Beitrag zur Verständigung von Gesellschaften über sich selbst. Vor diesem Hintergrund verdienen besonders Ansätze Aufmerksamkeit, die Textanalyse nicht als Selbstzweck verstehen, sondern versuchen, literarische Gattungen, Genres und Texte – deren spezifische Formen und Semantiken – auf gesellschaftliche Handlungskontexte und Wissenshorizonte zu beziehen, allerdings ohne kurzschlüssige metaphorische Analogien von Gesellschaft und Literatur.

Zoom-Meeting beitreten:
https://us06web.zoom.us/j/83024109258?pwd=Q0RrelB3a1piMGptU0JKUWIxTWFmdz09
Meeting-ID: 830 2410 9258
Kenncode: 863959

Čítať ďalej →

Ocenenie „špičková monografia“ pre Dobrotu Pucherovú

Dr. Dobrota Pucherová, D. Phil., z Ústavu svetovej literatúry SAV, v. v. i., získala ocenenie špičková monografia za publikáciu FEMINISM AND MODERNITY IN ANGLOPHONE AFRICAN WOMEN’S WRITING: A 21ST-CENTURY GLOBAL CONTEXT (Feminizmus a modernita v literatúre anglofónnych afrických autoriek: globálny kontext 21. storočia), vydanú vo vydavateľstve Routledge. Na slávnostnom podujatí 18. septembra 2023 si ocenenie spolu s ďalšími vedeckými osobnosťami SAV prevzala z rúk predsedu SAV profesora Pavla Šajgalíka a člena Predsedníctva SAV profesora Petra Samuelyho. Našej kolegyni srdečne blahoželáme!

Viac o podujatí nájdete TU.

Prezentácia publikácie na medzinárodnej konferencii Translation, Interpreting & Culture 2023 v Bratislave

20 septembra, 2023Správy, Pozvánkyusvlwpadmin

21. septembra 2023 (štvrtok) o 13.00 hod. sa v Moyzesovej sieni Filozofickej fakulty UK
v Bratislave v rámci medzinárodnej vedeckej konferencie uskutoční prezentácia zborníka štúdií s názvom Translation Studies in Ukraine as an Integral Part of the European Context, na ktorého vydaní sa podieľal náš ústav.

Do zborníka prispeli štúdiami aj naše kolegyne, ktoré sa zaoberajú teóriou a históriou prekladu, profesorka Katarína Bednárová „Translation – historicity – interpretative parallels“ a profesorka Mária Kusá „Power in translation: a formative factor of reception and distribution and a deformative factor in conceptualisation of literature in Slovak translation, 1945–1970“ .

Srdečne Vás pozývame.

Pozvánka na tretí ročník translatologickej konferencie

14 septembra, 2023Pozvánkyusvlwpadmin

V dňoch 20. až 22. septembra 2023 pozývame na konferenciu, na ktorej sa ako jedna z piatich organizujúcich inštitúcií opäť podieľa aj náš ústav.

Program konferencie konanej na pôde Filozofickej fakulty UK v Bratislave nájdete TU.

Pripravte sa na diskusie čítaním translatologických čísel OA časopisu World Literature Studies, ktoré vychádzali z predchádzajúcich ročníkov:

World Literature Studies 1/2022

World Literature Studies 1/2020

Výzva na príspevky do World Literature Studies 2/2024: Interdiskurzívna komunikácia medzi literatúrou a bioetikou

13 septembra, 2023Správyusvlwpadmin

Editorky: Bogumiła Suwara (Ústav svetovej literatúry SAV, v. v. i., Bratislava), Jana Tomašovičová (Filozofická fakulta Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave)

Na pozadí koncepcie interdiskurzívnych vzťahov a koncepcie naratívnej bioetiky sme
v súčasnosti svedkami postupného rozkolísania a otvárania hraníc medzi jednotlivými vedeckými a umeleckými diskurzmi. Témou monotematického čísla je preskúmať tieto posuny na príklade interdisciplinárnej komunikácie medzi literatúrou a bioetikou. Vzťah literatúry a bioetiky sa zväčša reflektoval z pozície tradičnej biomedicínskej relácie medzi lekárom a pacientom. V súčasnosti však predstavuje bioetika interdisciplinárnu oblasť, ktorá na jednej strane intenzívne komunikuje s vedami o kultúre, umení, humanitnými disciplínami a na druhej strane veľmi úzko spolupracuje s prírodnými vedami a biomedicínou. Na rozdiel od klasických tém lekárskej etiky prinášajú moderné biomedicínske technológie pre literatúru úplne nové témy, akými sú napríklad predimplantačná diagnostika, regeneračná medicína, editovanie génov, vylepšovanie človeka, ktoré sa stávajú čoraz častejšie nosnými motívmi pre súčasnú literatúru, film i vizuálne umenie. Sú zároveň príkladmi vzájomného otvárania diskurzov a vzniku nového interdisciplinárneho priestoru, kam patrí aj naratívna bioetika. Morálne dilemy objavujúce sa v súvislosti so zrýchleným technologickým vývojom, ktoré ovplyvňujú nielen jednotlivca, ale i spoločnosť, je potrebné zachytiť v ich komplexnosti, preto sa ukazuje ako mimoriadne plodný prístup rozšíriť čisto racionálnu etickú rétoriku a logickú argumentáciu o humanistické pohľady a naratívne aspekty.

Jazyk príspevkov: angličtina

Anotácie príspevkov (max. 3600 znakov) posielajte editorskému tímu na adresu bsuwara@gmail.com, jana.tomasovicova@ucm.sk a kópiu na adresu usvlwlit@savba.sk
do 8. 10. 2023.

Text výzvy a ďalšie informácie nájdete TU.

Obraz perzských žien v ruských cestopisoch 19. storočia

12 septembra, 2023Pozvánkyusvlwpadmin

Hosťovská prednáška The image of Persian women in Russian travelogues in the 19th century

Dr. Elaheh Karimi Riabi
(Teheránska univerzita, štipendistka NŠP SR v ÚSvL SAV, v. v. i.)

13. september 2023 (streda) o 10.00 hod.
Ústav svetovej literatúry SAV, v. v. i., zasadacia
miestnosť + online. Prednáška bude v angličtine, diskusia v angličtine a ruštine.

Cestopisy sú významným zdrojom poznatkov o kultúre, rituáloch, zvykoch, geografii a podnebí národov. Hoci cestopisy obsahujú cenné informácie o národoch, krajinách a civilizáciách, niekedy sú ovplyvnené názorom hegemóna na stav príslušnej spoločnosti, čo z nich robí strategické nástroje na účelové štúdium tejto spoločnosti. Hoci 19. storočie je poznačené súperením západných mocností o získanie perzských kráľov a uzurpáciou ich prírodných zdrojov, Perzia nebola nikdy formálne kolonizovaná. Táto skutočnosť viedla k tomu, že Západ nepriamo zasahoval do krajiny pod maskou návštevníkov, obchodníkov, orientalistov a špiónov, čím dal vzniknúť množstvu cestopisov o Perzii. Postkoloniálna literatúra so svojimi významnými osobnosťami vrátane Edwarda Saida naznačuje, že texty nie sú bez významu. Cestopisy nesú všeobecné posolstvo o kolóniách, ktoré im dáva nálepku zaostalosti, primitívnosti, feudálnosti a predindustriálnosti: kolonizovaného charakterizuje skôr pasivita než aktivita. Východ je zarámovaný do západnej perspektívy a výsledné zovšeobecnenie ponecháva kolonizovaných bez ľudskej dôstojnosti. Predstavovaný výskum je analýzou obrazov perzských žien v literárnych textoch (cestopisoch) 19. storočia s využitím imagologického prístupu. Ako postkoloniálny výskum je prvým svojho druhu, ktorý sa zaoberá obrazmi žien v Perzii. Cieľom prípadovej štúdie cestopisov Stanislava Julieviča Lomnického (1854 – 1916) a Jegora Ivanoviča Čerikova (1804 – 1862) je kriticky osvetliť ich postkoloniálny diskurz, ktorý predstavuje Perziu a Peržanov ako „iných“ pre ruské „ja“.

Link na pripojenie cez Zoom:
https://us06web.zoom.us/j/83093995890?pwd=S040elpKTit6OStzdmJxNEZQZytodz09
Meeting ID: 830 9399 5890
Passcode: 322674

Róbert Gáfrik prednášal na pôde prvého centra svetovej literatúry v Indii

30 augusta, 2023Správyusvlwpadmin

Náš kolega, komparatista Róbert Gáfrik 21. augusta 2023 navštívil Centre for the Study of World Literature na International Institute of Information Technology Bhubaneswar v indickom zväzovom štáte Urísa. Ide o prvé centrum venované svetovej literatúre v Indii. Založila ho Dr. Lipika Das v roku 2022. Docent Gáfrik je členom jeho poradného výboru. 23. augusta v spolupráci IIIT Bhubaneswar s Centre for Asian Studies predniesol prednášku pod názvom „The Concept and Objectives of World Literature“. Prednášku uviedol profesor Jatindra Kumar Nayak.

O tomto literárnovednom stretnutí informovali aj miestne noviny The Political and Business Daily: http://pbdodisha.in/Bhubaneswar-25th-August-Friday-2023.

Monografia o prijímaní Zolu, Flauberta a Maupassanta dostupná online

23 augusta, 2023Knižnica online, Knihyusvlwpadmin

Prečítajte si teraz monografiu romanistky Jany Truhlářovej o prijímaní francúzskej literatúry v slovenskej literatúre a kritike online.

Dlhá cesta k porozumeniu (Veda a ÚSvL SAV 2021) sa zaoberá prijímaním zahraničných impulzov, ktoré sú nevyhnutnou podmienkou vývinu aj sebadefinovania každej takzvanej malej či veľkej literatúry. Pre národné literatúry, ktoré sa formovali až v posledných dvoch storočiach, to platí dvojnásobne. V nich zohrávajú podstatnú úlohu vzory či podnety, prichádzajúce z iných kultúr, aj spôsob, ako k nim prijímajúca literatúra pristupuje.

Dejinami pôsobenia západných literatúr na Slovensku v čase utvárania modernej slovenskej literatúry v 19. storočí a na prelome 19. a 20. storočia sa zaoberali viacerí literárni a kultúrni historici. Kniha romanistky Jany Truhlářovej sa pokúša pozrieť na túto problematiku z trochu inej perspektívy: uchopiť ju zvonka, zasadiť do širšieho medzinárodného rámca, poukázať aj na hlbšie súvislosti literárnych vzťahov a tým prispieť k obohateniu domáceho pohľadu. Zameriava sa na slovenskú recepciu troch významných francúzskych spisovateľov druhej polovice 19. storočia, Gustava Flauberta (1821 – 1880), Émila Zolu (1840 – 1902) a Guy de Maupassanta (1850 – 1893).

So Silviou Rybárovou o debute Françoise Saganovej

Svetoznáma francúzska spisovateľka Françoise Saganová (vlastným menom Françoise Quoirezová) vydala viac ako päťdesiat románov. Prvotina s názvom Bonjour Tristesse (Dobrý deň, smútok) z roku 1954 vyšla vtedy osemnásťročnej autorke u René Julliarda a zaznamenala obrovský úspech. Román, ktorý predstavuje suverénnu a emancipovanú ženskú výpoveď, pôsobil vo francúzskej literatúre polovice päťdesiatych rokov minulého storočia výnimočne. Saganová bola známa svojím bohémskym životom, ktorý sprevádzali najrôznejšie škandály. Stelesňovala slobodu a nezávislosť a často komentovala dianie vo francúzskej spoločnosti. Román Dobrý deň, smútok vyšiel v slovenskom preklade niekoľkokrát. Naposledy v roku 2022 vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ v spoločnom súbore s jej druhým prozaickým dielom Akýsi úsmev (Un certain sourire) z roku 1956. Romány preložili Jozef Brandobur a Ján Belnay.

Zuzana Golianová, redaktorka rozhlasovej relácie Rádia Devín s názvom Fenomény: Dobrý deň, smútok, sa o Saganovej debute, autorkinom živote a literárnom diele rozprávala s našou kolegyňou Silviou Rybárovou. Rozhovor si môžete vypočuť v archíve RTVS TU.