Boli sme na BRaKu

V rámci pestrého Bratislavského knižného festivalu, ktorý sa konal v Bratislave od 31. mája do 2. júna, sa na podujatiach podieľali aj naše kolegyne.

Pohľad na Pétera Esterházyho

J. Görözdi a R. Deáková
M. Tallo, J. Görözdi, R. Deáková, V. Šikulová

V nedeľu 2. júna 2024 o 11:00 sa na nádvorí Galérie mesta Bratislavy konala diskusia o novom knižnom preklade diela Pétera Esterházyho (1950–2016) Pohľad grófky Hahn-Hahn (BRaK), ktoré práve vyšlo v slovenčine.  O jeho význame v kontexte tvorby tohto významného európskeho autora sa zhovárali prekladateľka diela Renata Deáková, spisovateľka a čitateľka Verona Šikulová a hungaristka a literárna historička Judit Görözdi, samostatná vedecká pracovníčka ÚSvL SAV. Podujatie moderoval Michal Tallo. Kniha vyšla, keď v maďarskej literatúre silnela búrka postmodernizmu a pojem stredná Európa sa skloňoval v rôznych súvislostiach. Rozprávač diela prechádza od ústia Dunaja až po jeho deltu ako profesionálny cestovateľ. Text však nie je len blúdením popri rieke, ale aj medzi možnosťami, ktoré žáner románu ponúka. Diskutujúce sa pristavili aj pri výbere z Esterházyho esejistiky, publicistiky a príležitostných textov Život slov (PLAV 2022).

O emigrácii, ľudských právach a literatúre: diskusia s Irenou Brežnou a Júliou Sherwood

I. Brežná, J. Sherwood, J. Cviková

Germanistka, prekladateľka a editorka Jana Cviková (ÚSvL SAV) zasa pripravila a v sobotu 1. júna v GMBH moderovala stretnutie dvoch výnimočných osobností literatúry a literárneho života: Spisovateľka Irena Brežná píšuca v nemčine (v preklade J. Cvikovej vyšli romány Na slepačích krídlach a Nevďačná cudzin(k)a)  a prekladateľka slovenskej literatúry do angličtiny Júlia Sherwood, rod. Kalinová (najnovší preklad je Čepiec Kataríny Kucbelovej, ale preložila aj knižný rozhovor Jany Juráňovej so svojou mamou Agnešou Kalinovou Mojich 7 životov),  sú v našom literárnom svete dobre známe. Menej známe je, že ich spájajú rôzne podoby emigrácie z pookupačného Československa, literárna tvorba v takto získaných jazykoch, skúsenosti s tlmočením aj obhajobou ľudských práv. V 80. rokoch dokonca obe pôsobili v Amnesty International – Brežná vo Švajčiarsku, Sherwood vo Veľkej Británii.  Zhovárali sa o tomto všetkom, ako aj o vzťahu k slovenčine, o práci s jazykom/jazykmi, vzťahu k literatúre a krajine, v ktorej žijú, aj o najaktuálnejších projektoch.

Celý program festivalu: https://www.brakfestival.sk/index.php?lang=sk

Príbehy maďarskej literatúry po slovensky

Pod názvom Transkultúrne aspekty v dejinách maďarskej literatúry pre zahraničných čitateľov – Príbehy maďarskej literatúry po slovensky, v originálnom znení Transzkulturális szempontok külföldieknek szánt magyar irodalomtörténetben – A magyar irodalom történetei szlovákul, sa v dňoch  21. až 24. mája 2024 v Kongresovom centre SAV Academia v Starej Lesnej konala medzinárodná vedecká konferencia a workshop. Podujatie sa uskutočnilo v rámci multilaterálnej spolupráce ôsmich hungaristických pracovísk strednej Európy (z Maďarska, Rumunska, Poľska, Nemecka, Slovenska) a ďalších hungaristiek a hungaristov z Talianska, Francúzska, Srbska a Bulharska pod vedením prof. Évy Bányai z Bukurešťskej univerzity. Táto intenzívna spolupráca sa realizuje v rámci medzinárodného projektu Maďarská literárna kultúra z transkultúrnej perspektívy realizovaného v rokoch 2021 až 2025, ktorý sa zameriava na písanie dejín maďarskej literatúry pre zahraničných čitateľov. Plánovaným výstupom projektu je príručka adresovaná odbornej aj širšej verejnosti za hranicami Maďarska. Bude publikovaná v rôznych východo- a stredoeurópskych jazykoch, pričom sa daná jazyková podoba vždy prispôsobí aktuálnemu recepčnému prostrediu.

Pokračovať na Príbehy maďarskej literatúry po slovensky

Broadening of Poetics 4: Signs of Culture/Signs of Nature. Semiotics and Poetics in Relation to Sustainable Development

Prihláste sa na medzinárodnú vedeckú konferenciu – 4. z cyklu Broadening of Poetics. Navrhované abstrakty príspevkov (v rozsahu 500 – 800 znakov) pošlite na adresu znakinaturykultury@gmail.com do 30. júna 2024.
Informáciu o prijatí vášho abstraktu zašleme do 10. júla 2024. Po tomto čase poskytneme aj ďalšie organizačné informácie.

 

Konferencia sa bude konať  28. – 29. októbra 2024 (pondelok a utorok) online prostredníctvom platformy Google Meet v angličtine, poľštine a slovenčine.

V programe 4. konferencie z tohto cyklu kladieme do centra úvah otázku vzájomných vzťahov medzi poetikou a semiotikou. Pýtame sa na výskumné perspektívy každej z nich, na kategórie vytvorené na ich základe, na ich potenciál pri analýze rôznych semiosfér: pri čítaní multisemiotickej komunikácie, charakteristickej pre súčasnú kultúru, intersemiotických a intermediálnych, transsemiotických a transmediálnych vzťahov. Navrhujeme reflektovať kategórie poetiky a semiotiky vo vzťahu k myšlienke trvalo udržateľného rozvoja, ktorú chceme reinterpretovať v širokých súvislostiach, pýtajúc sa na možné významy tohto pojmu a na jeho možné aplikácie v rôznych oblastiach. Pozývame vás zamyslieť sa nad smermi vývoja poetiky a semiotiky, a to tak v oblasti štúdia ľudských, ako aj mimoľudských kultúr.

Organizátori: Zakład Komparatystyki oraz Pracownia Badań Intersemiotycznych i Intermedialnych Instytutu Literatury Polskiej Wydziału Polonistyki Uniwersytetu Warszawskiego  a Ústav svetovej literatúry SAV, v. v. i.

Podrobné informácie o podujatí nájdete TU.

Anna Fosse, PhD. #nacomijedoktorandskestudium

Ústav svetovej literatúry SAV, v. v. i., ponúka štvorročné interné doktorandské štúdium v študijnom programe Literárna veda (viac informácií TU). Pôsobí ako externé pracovisko FiFUK, prihlášku na prijímacie skúšky si môžete podať do 31. mája.

Naším ústavom prešlo už veľa úspešných doktorandiek a doktorandov, ktorí sa po obhájení dizertačnej práce vydali rôznymi cestami. Spýtali sme sa viacerých výrazných osobností kultúrneho či univerzitného života spomedzi nich, načo im bolo doktorandské štúdium z dnešného pohľadu. Vynikajúca prekladateľka a znalkyňa severskej literatúry Anna Fosse získala titul PhD. v roku 2017. Školiteľom dizertačnej práce Tragika a tragédia v súčasnej severskej dráme bol germanista a škandinavista Milan Žitný. Anna Fosse o svojej skúsenosti napísala:

Doktorandské štúdium v Ústave svetovej literatúry SAV považujem za jedno z najproduktívnejších období svojho života, o to viac, že som v ústave začala pôsobiť vo fáze takzvanej mladej dospelosti.

Vďačím za to nielen možnosti slobodne pracovať na obľúbenej téme v podnetnom prostredí, pod veľkorysým dozorom skutočnej kapacity, doc. Milana Žitného, Pokračovať na Anna Fosse, PhD. #nacomijedoktorandskestudium

Ivana Kupková – Remeslo prekladu: Ako (ne)prepisujeme mená z ruskej cyriliky do slovenčiny

Hosťovská prednáška
Remeslo prekladu: Ako (ne)prepisujeme mená z ruskej cyriliky do slovenčiny

Ivana Kupková
(Filozofická fakulta UPJŠ v Košiciach)

29. máj 2024 (streda) o 10.00 hod.
Ústav svetovej literatúry SAV, v. v. i., zasadacia miestnosť + online

 

Link na pripojenie cez Zoom
https://us06web.zoom.us/j/81251144456?pwd=KhA32F5CgBqsKR2RzbK7ctwIe2ylOe.1
Meeting ID: 812 5114 4456
Passcode: 382110

Prednáška sa uskutoční v rámci výskumného projektu APVV Preklad a aspekty recepcie spoločenskovedných a humanitnovedných textov ako kultúrny a literárny transfer v 20. storočí.

Pri prekladaní z jazyka s inou grafickou sústavou sa riešenie jazykovo-kultúrnych otázok začína už na úrovni grafiky – najčastejšie pri prenose vlastných mien (predovšetkým mien osôb, ale aj geografických názvov). Pokiaľ ide o ruštinu, v Pravidlách slovenského pravopisu máme k dispozícii zásady prepisu ruskej cyriliky do slovenčiny. Napriek tomu sa pomerne často stretávame s tým, že sa v praxi neuplatňujú. Pokračovať na Ivana Kupková – Remeslo prekladu: Ako (ne)prepisujeme mená z ruskej cyriliky do slovenčiny

Emília Perez a Martin Djovčoš: Trajektórie prekladateľstva a tlmočníctva

 

Hosťovská prednáška Emílie Perez a Martina Djovčoša
Trajektórie prekladateľstva a tlmočníctva. K ekosystému translatologického habitu
na Slovensku

29. máj 2024 (streda) o 14.00 hod.
Ústav svetovej literatúry SAV, v. v. i., zasadacia miestnosť + online

Link na pripojenie cez Zoom
https://us06web.zoom.us/j/89953279627?pwd=fzoSsCdPG2YxXUP7YblOmvEM10ySKE.1
Meeting ID: 899 5327 9627
Passcode: 611140

Prekladateľské a tlmočnícke vzdelávanie na Slovensku má dlhú tradíciu. Poznatky sa odovzdávajú z vyučujúcich na študentstvo prekladateľstva a tlmočníctva už viaceré  generácie, čím sa spoluvytvára obraz o spoločenskom postavení a cieli nášho povolania, ktorý len zriedka spochybňujeme. Málokedy si však kladieme otázku, „kde sme sa ako odbor vzali“ a „kam vlastne kráčame“. Cieľom prednášky je predstaviť metodiku možného skúmania dejín prekladateľstva a tlmočníctva na Slovensku a overiť niektoré priebežne identifikované zistenia. Pokračovať na Emília Perez a Martin Djovčoš: Trajektórie prekladateľstva a tlmočníctva

Poetická Európa v slovenčine

V Rádiu Devín odznel pri príležitosti 20. výročia vstupu Slovenska do Európskej únie cyklus Poetická Európa. V tomto literárnom zemepise sa každý deň predstavila básňou jedna z jej krajín.
Prekladmi do nej prispeli i naše kolegyne: Katarína Bednárová, ktorá preložila verše belgického básnika Wernera Lambersyho a francúzskej poetky Marie Huot, Mária Kusá, ktorá prebásnila tvorbu litovského autora Rimvydasa Stankevičiusa a Eva Kenderessy, ktorá zasa poskytla v slovenskom znení báseň rumunskej spisovateľky a poetky Mony Stănily.
Celý cyklus si môžete vypočuť z archívu RTVS TU.

Z literárnovednej dielne – Marianna Deganutti: Border Writing as a Language Contact Literary Case

Prednáška / Lecture Border Writing as a Language Contact Literary Case

22. máj 2024 (streda) o 14.00 hod.
Ústav svetovej literatúry SAV, v. v. i., zasadacia miestnosť + online, v angličtine / guest lecture and discussion in English

Link na pripojenie cez Zoom:
https://us06web.zoom.us/j/81202958446?pwd=YLvL2bPN54jk6IBHgkdBJt3XkQ1qci.1
Meeting ID: 812 0295 8446
Passcode: 364610

Naša nová kolegyňa Marianna Deganutti predstaví svoju monografiu roku 2023 s názvom Literary Multilingualism in the Borderlands. The Challenge of Trieste, ktorá vyšla vo vydavateľstve Routledge. Pokračovať na Z literárnovednej dielne – Marianna Deganutti: Border Writing as a Language Contact Literary Case

Nositeľ Nobelovej ceny Wole Soyinka v Bratislave

Tento týždeň na festivale Nová dráma v Bratislave vystúpil nigérijský spisovateľ a dramatik Wole Soyinka, ktorý sa v roku 1986 stal prvým africkým nositeľom Nobelovej ceny za literatúru. V edícii Divadelného ústavu práve vyšla kniha jeho piatich klasických hier v slovenskom preklade Blázni a špecialisti. Soyinka tento rok oslávi deväťdesiat rokov, ale vôbec sa vraj necíti starý. Na masterclass, ktorej sa zúčastnila aj naša kolegyňa Dobrota Pucherová, vysvetľoval, že pri písaní svojich hier sa inšpiroval antickou gréckou drámou, lebo grécky panteón a jorubský panteón sú si veľmi podobné, takisto majú veľa spoločné aj jorubská komédia a talianska commedia dell’arte, ako aj japonské divadlo Noh. O všeľudských témach a fenoménoch Soyinka rozprával so svojim typickým humorom a nadhľadom v diskusii so spisovateľom Michalom Hvoreckým.

Naša kolegyňa Dobrota Pucherová s Wole Soyinkom

Festival Nová dráma organizuje Divadelný ústav.  Celý program festivalu TU.

Prečítajte si nobelovskú reč Wole Soyinku, ktorá sa nesie v znamení protestu proti utláčaniu ľudí čiernej pleti, najmä proti juhoafrickému apartheidu: This Past Must Address Its Present

Reflexia prekladu byzantsko-slovanských liturgických textov

Katedra spoločenských a humanitných vied Gréckokatolíckej teologickej fakulty PU
v Prešove a Ústav svetovej literatúry SAV, v. v. i., v Bratislave pozývajú na diskusiu Preklad byzantsko-slovanských liturgických textov ako špecifický typ transferu.

KEDY: 23. mája (štvrtok) 2024 o 10.30 hod.
KDE: Gréckokatolícka teologická fakulta Prešovskej univerzity v Prešove, miestnosť Z2,
Ulica biskupa Gojdiča 2, Prešov

Reflexia prekladu byzantsko-slovanských liturgických textov sa tradične realizuje pod záštitou teológie a slavistiky. Ukazuje sa však potreba nazrieť na problematiku aj v širšom translatologickom kontexte. Na podujatí určenom pre laickú i širšiu odbornú verejnosť sa bude diskutovať o inštitucionálnych praktikách v preklade byzantsko-slovanských liturgických textov do slovenčiny (historický kontext, proces schvaľovania prekladov, štatút a úloha mediátorov, normy prekladu aj vzhľadom na spievateľnosť textov) a prekladateľskej aktivite redemptoristov, ako aj o diskurzívnych praktikách najmladšej generácie prekladateľov, ktoré prekvapivo rezonujú s myslením niektorých predstaviteľov nemeckej hermeneutiky 19. a začiatku 20. storočia (scudzujúci preklad, preklad ako cesta
k „inému“ jazyku).

Úvodné slovo prednesie a diskusiu moderuje: Pokračovať na Reflexia prekladu byzantsko-slovanských liturgických textov