Archív kategorií: Správy

Za hranicami v preklade: poznanie, fakty, príbehy

Podujatia, Správy
Zľava: G. Beregházyová, B. Ďuračková a Ľ. Pánisová

V utorok 15. 10. 2024 sa o 18.00 zišli v kníhkupectve a antikvariáte  Pod vŕškom na Kupeckej ulici  v Nitre študentstvo Filozofickej fakulty Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre i širšia verejnosť so záujmom o preklad a literatúru na diskusnom večere o knihe Zuzany Palovic a Gabriely Beregházyovej Slovak Settlers: The emotional history of immigration/Slovenskí vysťahovalci: história slovenského vysťahovalectva (Global Slovakia 2023) v slovenskom  preklade Beáty Ďuračkovej.

O knihe a jej preklade do slovenčiny, o prekladateľskej práci, špecifikách prekladu socio-humanitnej literatúry a hraniciach odborného a umeleckého prekladu sa zhovárali prekladateľka Beáta Ďuračková a spoluautorka knihy Gabriela Beregházyová, absolventka University of Exeter,  University of Bristol a University of Surrey, kde ukončila doktorandské štúdium s prestížnym štipendiom na výskum vnímania korupcie na Slovensku. Podujatie pripravila a moderovala Ľudmila Pánisová z Katedry translatológie UKF v Nitre, spoluriešiteľka projektu APVV-21-0198 Preklad a aspekty recepcie spoločenskovedných a humanitnovedných textov ako kultúrny a literárny transfer v 20. storočí. Pokračovať na Za hranicami v preklade: poznanie, fakty, príbehy →

Nové číslo World Literature Studies 3/2024: Preklad, cenzúra a marginalizované hlasy

Správy, Knižnica online

eds. Ivana Hostová ‒ Mária Kusá

Toto translatologické číslo sa zameriava na postihnutie prienikov medzi prekladom a mocou, cenzúrou a marginalizovanými identitami. Jednotlivé štúdie si všímajú, ako preklad vzdoruje štruktúrnemu útlaku, respektíve ako ho upevňuje, a to najmä v kontexte strednej a východnej Európy. Tematicky sa venujú otázkam ako kurátorstvo kultúrneho exportu, cenzúra v literárnom preklade či politická ekonómia recepcie. Zviditeľňujú tiež rolu, ktorú prekladateľky a prekladatelia zohrávajú pri formovaní teórie, a obhajujú dekolonizáciu poznania a inkluzivitu v globálnej kultúrnej produkcii.

Číslo 3, 2024, ročník 16 vyšlo v rámci kolektívneho projektu VEGA 2/0092/23 Preklad a prekladanie v dejinách a súčasnosti slovenského kultúrneho priestoru. Premeny podôb, statusu a funkcií: texty, osobnosti, inštitúcie, ktorý vedie prof. Mária Kusá (Ústav svetovej literatúry SAV, v. v. i.).  Editovala ho spolu s Ivanou Hostovou (Ústav slovenskej literatúry SAV, v. v. i.).

Časopis pre výskum svetovej literatúry vydáva štyri razy ročne Ústav svetovej literatúry SAV, v. v. i.
online v režime otvoreného prístupu: Licensed under Creative Commons BY-NC-ND 4.0;
tlačou: Objednávky vybavuje Slovak Academic Press, s. r. o., sap@sappress.sk, cena 1 čísla 6 EUR, celého ročníka 24 EUR plus poštovné.

Z obsahu:
IVANA HOSTOVÁ ‒ MÁRIA KUSÁ
Translation, censorship, and marginalized voices: Challenging power and
economic barriers
IRYNA ODREKHIVSKA
Decolonial analytics in translation history: Ukrainian literature in the contested
space of English translation Pokračovať na Nové číslo World Literature Studies 3/2024: Preklad, cenzúra a marginalizované hlasy →

O konferencii „Milan Kundera a světová literatura“ v Bratislave

Správy

V utorok 8. októbra 2024 sa v Českom centre v Bratislave konala konferencia pod názvom „Milan Kundera a světová literatura“. Na organizácii podujatia pri príležitosti 95. výročia narodenia a 1. výročia úmrtia tohto spisovateľa sa okrem Českého centra podieľalo Veľvyslanectvo Českej republiky spolu s Ústavom stredoeurópskych jazykov a kultúr Fakulty stredoeurópskych štúdií UKF, s Ústavom svetovej literatúry SAV, v. v. i., a Česko-slovenskou asociáciou porovnávacej literatúry.

Počas konferencie vystúpili s príspevkami z rôznych hľadísk prednášajúci z viacerých krajín. V referátoch sa venovali Kunderovej prozaickej aj esejistickej tvorbe, v ktorej sa okrem iného zamerali na humor a snovú tematiku, kultúrnu identitu a problematiku prekladov, ako aj otázke miesta Kunderu v literatúre, resp. svetovej literatúre, zaoberali sa i autorovou osciláciou medzi centrom a perifériou a nevynechali ani jeho vnímanie románu a umeleckej tvorby. Viacerí prednášajúci Milana Kunderu osobne poznali a diskusiu obohatili o vlastné spomienky na rôzne podnetné rozhovory, pričom ho pripomenuli aj ako človeka. Príspevky z konferencie budú publikované v monotematickom čísle časopisu Stredoeurópske pohľady č. 1/2025.

Text a foto:
Karolína Albertová a Martina Vladovičová

Cena Literárneho fondu Adamovi Bžochovi

Správy, Knihy
Prof. Adam Bžoch preberá Cenu Literárneho fondu z rúk riaditeľa Ladislava Serdahelyho a prof. Daniely Ježovej. Foto © Peter Stanley Procházka

Srdečne blahoželáme: Literárny fond udelil profesorovi Adamovi Bžochovi Cenu za vedeckú a odbornú literatúru za rok 2023 v kategórii humanitných vied. Ocenená monografia Konverzácia a európska literatúra (Vyd. Európa, s. r. o., 2023), ktorá vznikla na pôde Ústavu svetovej literatúry SAV,  prináša plastický a v čase sa meniaci obraz vzťahov medzi spoločenskými normami a umelecky stvárňovanou realitou neformálneho hovorenia v rôznych častiach Európy. Odpovedá tak na otázky súvisiace s prchavým javom spoločenského rozhovoru a jeho kultúrnym významom.

 

 

Vedeckými recenzentmi publikácie boli prof. PaedDr. Martin Golema, PhD., a PhDr. Fedor Matejov, CSc. Teší nás, že zároveň môžeme zablahoželať Fedorovi Matejovovi, Pokračovať na Cena Literárneho fondu Adamovi Bžochovi →

Ocenenie za špičkovú monografiu pre Johannesa Kaminského

Správy, Knižnica online, Knihy

Gratulujeme nášmu kolegovi Johannesovi D. Kaminskému k oceneniu špičková monografia SAV za publikáciu Lives and Deaths of Werther. Interpretation, Translation, and Adaptation in Europe and East Asia (Životy a smrti Werthera: výklad, preklad a  adaptácia v Európe a východnej Ázii), ktorá vyšla v decembri minulého roka vo vydavateľstve Oxford University Press. Spolu s ďalšími pracovníčkami a pracovníkmi SAV si toto osobitné ocenenie svojej práce prevzal 18. septembra od predsedu SAV prof. Pavla Šajgalíka a podpredsedu SAV pre vedu, výskum a inovácie prof. Petra Samuelyho. Informáciu o všetkých oceneniach nájdete TU.

Originálny vedecký prínos monografie spočíva okrem autorovej výnimočnej jazykovej kompetencie v neobvyklej komparatistickej konštelácii európskych a východoázijských recepcií, pričom skúma neeurocentrické hodnotenie jedného z najslávnejších románov západnej kultúry.

Open access HERE. 

Záznam z prednášky: Zsolt Czigányik – Utopia in Central Europe

Zsolt Czigányik je docentom na Katedre anglistiky na Univerzite Eötvösa Loránda (ELTE) v Budapešti a vedúci výskumného tímu Democracy in East Central European utopianism (Demokracia v utopizme stredovýchodnej Európy), ktorý je financovaný nadáciou Gerda Henkel Foundation na Stredoeurópskej univerzite. Je tiež tajomníkom Utopian Studies Society (Spoločnosti pre výskum utópie). Jeho výskumným zameraním sú moderná utopická a dystopická literatúra. Prinášame vám záznam hosťovskej prednášky, ktorú 24. apríla 2024 predniesol na pôde Ústavu svetovej literatúry SAV, v. v. i..

Utópia sa nachádza v priestore nikoho medzi literatúrou, sociálnou filozofiou a spoločenskými vedami, kde sa prelínajú literárne a sociopolitické faktory. Podľa historika Pétera Hanáka je stredná Európa regiónom, kde sa realita a utópia odjakživa miešali. Zsolt Czigányik vo svojej prezentácii skúma oba koncepty: ako utopické literárne diela odrážajú spoločenskú a politickú realitu a ako bol tento žáner, ktorý vznikol v západnej Európe, prijatý a rozvíjaný v našom regióne. Na základe vlastného výskumu anglickej a maďarskej utopickej literatúry v stručnosti načrtáva, ako rozumie pojmu utópia a neustále sa meniacemu označeniu stredná Európa ako priestoru na pomedzí Východu a Západu. Záznam prednášky v anglickom jazyku nájdete TU.

Mircea Cărtărescu po tretí raz v preklade Evy Kenderessy

Správy, Knihy

„Najúspešnejší, najoceňovanejší a najprekladanejší rumunský autor, ktorý však rozhodne nepatrí medzi spisovateľský mainstream“ – takto bol Mircea Cărtărescu (1956) uvedený slovenskému publiku v doslove prekladu jeho prozaickej prvotiny, zbierky poviedok Nostalgia (BRAK 2016, prel. M. Miklušičáková, E. Kenderessy). Po preklade monumentálneho surrealistického, filozoficko-špekulatívneho románu Solenoid (BRAK 2020, prel. E. Kenderessy) vychádza v slovenčine autorova najnovšia zbierka poviedok Melanchólia (BRAK 2024, prel. E. Kenderessy). Cez prizmu detí, temer rozprávkovými tónmi v nej autor „nahmatáva“ spôsoby ľudského bytia v osamelosti, čo okrem uvedomovania si sveta naokolo poodhaľuje najmä svet seba, vnútorný svet pocitov spojených s bohatou predstavivosťou aj telesnosťou.

Škoda, že nejedna recenzia zabúda pri chvále autorovho jazyka na prostú skutočnosť, že rumunský spisovateľ nepíše po slovensky – pre Dalfara to našťastie neplatí:

„Mircea Cărtărescu však aj v treťom vynikajúcom slovenskom preklade Evy Kenderessy dokazuje, že jeho silné texty tvrdohlavo vystavané na tých najosobnejších fascináciách a fóbiách dokážu poslúžiť ako zrkadlo odrážajúce nielen autorovo, ale aj čitateľovo najvnútornejšie ja.“

Prekladateľka je vedecká pracovníčka Ústavu svetovej literatúry SAV, v. v. i., rumunistka a redaktorka časopisu World Literature Studies. 

 

Štúdia Terézie Guimard: Bertrand Westphal a teória geokritiky

Správy, Knižnica online, Doktorandské štúdium

V druhom tohtoročnom čísle časopisu Slovenská literatúra vyšla štúdia doktorandky Terézie Guimard  Bertrand Westphal a teória geokritiky (úvodné poznámky k téme):

Mimoriadny dôraz, ktorý sa v súčasnosti pripisuje interdisciplinárnemu prístupu vo vedeckom skúmaní a zároveň dôležitosť, ktorá sa od priestorového obratu pripisuje priestoru, sa pretavili aj do myslenia o literárnom priestore. Z hľadiska súčasnej literárnej vedy je teória geokritiky francúzskeho literárneho vedca Bertranda Westphala zaujímavá práve v zmysle jej interdisciplinarity a geocentrizmu. V úzkom spojení s antropológiou, geografiou, históriou či kultúrnymi štúdiami definuje B. Westphal geokritiku ako poetiku interakcií medzi literatúrou a ľudským priestorom. Venuje sa tiež štúdiu vzťahov medzi fiktívnymi a skutočnými svetmi literárnych diel a ich sociálnym a geografickým kontextom, pričom verí, že práve oni môžu ovplyvňovať formovanie kultúrnych identít. Článok podrobne predstavuje teóriu geokritiky, jej hlavné východiská a princípy s cieľom inšpirovať budúci výskum, ktorého predmetom by mohlo byť formulovanie geokritickej analýzy. Celú štúdiu si prečítajte TU.

#nacomijedoktorandskestudium Témou dizetačnej práce T. Guimard pod vedením školiteľky J. Truhlářovej je Urbánny a sociálny priestor Paríža v románe druhej polovice 19. storočia (tvorba Emila Zolu).

Nové číslo World Literature Studies 2/2024: Interdiskurzívna komunikácia medzi literatúrou a bioetikou

Správy, Knižnica online

eds. Bogumiła Suwara ‒ Jana Tomašovičová

V súčasnosti sme svedkami nielen dynamických zmien v mnohých vedných oblastiach, ale aj prestupovania hraníc medzi vedeckými a umeleckými diskurzmi, ktoré sa stali predmetom odbornej reflexie vo viacerých  konceptoch vznikajúcich v posledných dvoch desaťročiach, ako napríklad v teórii interdiskurzívnych vzťahov či v naratívnej bioetike. Toto číslo časopisu skúma naznačené pohyby na príklade interdiskurzívnej komunikácie medzi literatúrou a bioetikou. Vzťah literatúry a bioetiky sa zväčša reflektoval z pozície tradičného biomedicínskeho vzťahu medzi lekárom a pacientom. V súčasnosti však predstavuje bioetika interdiskurzívnu oblasť, Pokračovať na Nové číslo World Literature Studies 2/2024: Interdiskurzívna komunikácia medzi literatúrou a bioetikou →

Central/East European Literatures as World Literature

Podujatia, Správy

Konferencia pod názvom Stredoeurópske a stredovýchodoeurópske literatúry ako svetová literatúra sa konala od 6. do 8. júla 2024 v Budapešti.  Organizátorom bol partnerský maďarský Literárnovedný ústav (BTK-ITI – Institute of Literary Studies, Research Centre for the Humanities, Hungarian Research Network). Účastníčky a účastníci neprišli len zo strednej a východnej Európy, ale aj z Belgicka, Rakúska, Británie a USA. Konferencia bola živnou pôdou pre diskusie o identite stredoeurópskych a východoeurópskych literatúr, transkultúrnosti a translingvizme, preklade, o regionálnych prístupoch k literatúre a o teóriách svetovej literatúry.

Z Ústavu svetovej literatúry SAV, v. v. i., v programe konferencie vystúpili: Dobrota Pucherová, ktorá sa zúčastnila okrúhleho stola spolu s ďalšími zostavovateľmi kníh z edície Bloomsbury Literatures as World Literature, a Róbert Gáfrik s kritickým príspevkom voči prevažujúcim konceptom svetovej literatúry Intercultural Communication as a Challenge to World Literature Studies. Celý program konferencie nájdete TU.

Jessie Margaret Labov, Dobrota Pucherová, Daniela Stoica, Thomas BeeBee, Piotr Florczyk a Zoltán Varga

Róbert Gáfrik, Vladimir Biti, Jernej Habjan