Archív kategorií: Správy

Ústav svetovej literatúry SAV sa zapája do aktivít Svetového dňa vedy za mier a rozvoj

Ponúkame čítanie a spoločné uvažovanie o mieri, vojne, ako aj o súvislostiach medzi literatúrou, literárnou vedou, humanitnovedným myslením a reálnou geopolitickou situáciou v dvoch konkrétnych číslach časopisu World Literature Studies.

  • 3/2025 na tému Ukrajinská literatúra ako svedkyňa ruskej vojny proti Ukrajine/Ukrainian Literature as a Witness of the Russia’s War against Ukraine,  eds. Olha Voznyuk, Kristina Vorontsova: The onset of Russia’s full-scale invasion of Ukraine in 2022 profoundly impacted the development of Ukrainian culture and literature. Despite the common slogan “art beyond war”, in Ukraine’s case, culture became actively engaged in resistance, resilience, and documentation. As of 2025, a number of writers and artists are defending Ukraine as soldiers, while others are demonstrating the power of literature on the international stage. Ukrainian writer Halyna Kruk has claimed that these unprecedented processes of transformation will define the face of Ukrainian poetry for the coming decades. Thus, nowadays literature serves both as a means of revealing trauma and as a tool for documenting the social and cultural transformations experienced by society during times of crisis. Ukrainian authors of the studies analyze various strategies for reconstructing and consolidating national and cultural identity. Their articles present a body of scholarship that explores wartime experiences, giving voice to diverse narrative perspectives reflecting the intricate nature of both collective and individual trauma. They explore how in the face of catastrophe, literature becomes a space where personal experience and national memory intertwine; how the war and its dramatic episodes are perceived and narrated across different contexts, including the academic environment, offering a multifaceted view of conflict, memory, and identity.
  • 4/2024 na tému Fikčné reality večného mieru/Fictional Realities of Eternal Peace, ed. Johannes Kaminski: Warfare runs against the values promoted by liberal democracies. Many literary authors, despite their often pacifist convictions, have also provided the most drastic accounts of power constellations when “peace” reveals itself as “pacification”. Irritatingly, world literature features greater examples of dystopian architectures than of happy places. Is this possibly an indication of a deeply human feature, a certain inability – or even unwillingness – to imagine a perfect world? While authoritarian leaders and ideological zealots unremittingly offer their remedies, the dystopian imagination reminds us of an important truth: even if things are not great at the moment, that does not mean they cannot get worse.

Nové číslo World Literature Studies 3/2025: Ukrajinská literatúra ako svedkyňa ruskej vojny proti Ukrajine

eds. Olha Voznyuk ‒ Kristina Vorontsova

Od začiatku rozsiahlej ruskej invázie na Ukrajinu vo februári 2022 slúži literatúra ako prostriedok na zviditeľňovanie traumy aj dokumentovanie sociálnych a kultúrnych transformácií v čase krízy. Tému čísla rozpracováva súbor štúdií ukrajinských vedkýň, ktoré analyzujú tieto literárne procesy zvnútra a ponúkajú stratégie na rekonštrukciu a konsolidáciu národnej a kultúrnej identity. Články venované najnovšej ukrajinskej literatúre predstavujú súbor vedeckých prác o vojnových skúsenostiach, pričom dávajú priestor rôznym naratívnym perspektívam, ktoré odrážajú povahu kolektívnej a individuálnej traumy.

Priestor pre tému tohto čísla sme editorkám ponúkli aj ako výraz solidarity s utrpením ľudí na Ukrajine a ako možnosť publikovania pre vedkyne, ktoré sa nevzdávajú svojej práce, reflektovania literatúry i spoločnosti, ani v čase vojny.

Časopis pre výskum svetovej literatúry vydáva štyri razy ročne Ústav svetovej literatúry SAV, v. v. i.
online v režime otvoreného prístupu: Licensed under Creative Commons BY-NC-ND 4.0;
tlačou: Objednávky vybavuje Slovak Academic Press, s. r. o., sap@sappress.sk, cena 1 čísla 10 EUR, celého ročníka 40 EUR plus poštovné.

Obsah témy čísla:
MARYNA RIABCHENKO
Combatant prose as an important component of the contemporary Ukrainian literary process
OLENA ROMANENKO
Narrative and war: The experience of contemporary Ukrainian literature
SWITŁANA HAJDUK
Discourse on the traumatic experience of Ukrainian internally displaced and refugee women: A Foe – A Friend – A Family by Iryna Feofanova
TETIANA GREBENIUK
The motif of orphanhood in the narrative of trauma and healing: Volodymyr Rafeyenko’s fiction about Russia’s war against Ukraine Pokračovať na Nové číslo World Literature Studies 3/2025: Ukrajinská literatúra ako svedkyňa ruskej vojny proti Ukrajine

Prvý anglický preklad Bajzovho románu René v knižnici Viedenskej univerzity

13. októbra 2025 o 19:00 hod. sa v Knižnici pre pedagogiku, lingvistiku, európske a komparatívne jazykové a literárne štúdiá Viedenskej univerzity uskutoční prezentácia knihy Jozef Ignác Bajza, René, or: A Young Man’s Adventures and Experiences. An edition with commentary of the first Slovak novel (Oxford University, 2025). Bajzov román preložil David Short a ide o vôbec prvý preklad románu do anglického jazyka. Knihu publiku predstaví jedna z jej editoriek, naša kolegyňa Dobrota Pucherová. Podujatie moderuje Norbert Bachleitner z Katedry komparatívnej literatúry Viedenskej univerzity.

Viac informácií nájdete na: https://bibliothek.univie.ac.at/events/008390.html

Nobelova cena za literatúru 2025 pre Lászlóa Krásznahorkaiho

Dňa 9. októbra 2025 oznámila porota Nobelovej ceny za literatúru, že v roku 2025 sa jej držiteľom stáva maďarský spisovateľ László Krásznahorkai „za pôsobivé a vizionárske dielo, ktoré uprostred apokalyptického teroru potvrdzuje silu umenia“.

The Nobel Prize in Literature for 2025 is awarded to the Hungarian author László Krásznahorkai, “for his compelling and visionary oeuvre that, in the midst of apocalyptic terror, reaffirms the power of art”. Pokračovať na Nobelova cena za literatúru 2025 pre Lászlóa Krásznahorkaiho

Špičkové publikácie SAV pre Eugeniu Kelbert Rudan a Róberta Gáfrika

Ocenenie špičková publikácia SAV za rok 2024 si vedkyne a vedci prevzali z rúk predsedu SAV Martina Venharta a podpredsedu SAV pre vedu, výskum a inovácie Tomáša Hromádku v utorok 16. septembra 2025 v Malom kongresovom centre Vydavateľstva SAV Veda v Bratislave. Do Ústavu svetovej literatúry SAV putovali dve uznania za vedeckú prácu, ktoré získali Eugenia Kelbert Rudan a Róbert Gáfrik. Blahoželáme!

Eugenia Kelbert Rudan 
v kategórii "časopisecké publikácie zaradené do Nórskeho registra" za publikáciu Spoluautorské auto-preklady Romaina Garyho: Translačné za hranicami prekladu/Romain Gary's  collaborative self-translations: Translational beyond translation, ktorá vyšla vo vedeckom časopise Meta Journal des traducteurs

READ THE ARTICLE HERE
Róbert Gáfrik v kategórii 
"špičkové vedecké monografie" 
za "veľkolepé dielo Upanišady".


VIAC O UPANIŠÁDACH TU

O diele Mirceu Cărtăresca v relácii Ars Litera

Foto: https://pressone.ro/mircea-cartarescu-vizionarul-nostalgic

Literárne dielo súčasného rumunského spisovateľa Mirceu Cărtăresca (1956) sa prostredníctvom prekladov do mnohých jazykov stalo svetoznámym a medzinárodne oceňovaným. Do slovenčiny boli vďaka záujmu vydavateľstva BRAK preložené zatiaľ tri knihy: zbierky poviedok Nostalgia (2016, prel. Mária Miklušičáková a Eva Kenderessy) a Melanchólia (2024, prel. Eva Kenderessy) a román Solenoid (prel. Eva Kenderessy).

 

O živote a diele rumunského spisovateľa, o tom, „ako svojím obrazným jazykom, intímnou introspekciou a schopnosťou prepájať každodennú realitu so snovosťou dokáže premieňať osobné prežívanie na univerzálny literárny zážitok“ sa v relácii Rádia Devín Ars Litera rozprávala s prekladateľkou a literárnou vedkyňou Evou Kenderessy redaktorka Zuzana Galková. V relácii odzneli ukážky z existujúcich slovenských prekladov v podaní hercov Juraja Smutného a Olivera Ruttkaya.

Reláciu si môžete vypočuť TU.

Bajzov René – svetový a prehliadaný

Začiatkom tohto roka vyšla v prestížnej edícii Oxford University Studies in the Enlightenment jedinečná publikácia, ktorej zostavovateľkami sú naša kolegyňa Dobrota Pucherová a Erika Brtáňová z Ústavu slovenskej literatúry SAV. Publikácia Jozef Ignác Bajza, René, or: A Young Man’s Adventures and Experiences. An edition with commentary of the first Slovak novel je vôbec prvým anglickým prekladom prvého slovenského románu. Bajzov román preložil David Short, oceňovaný britský prekladateľ z češtiny a slovenčiny. Okrem prekladu kniha obsahuje úvod, rozsiahle poznámky, obrazovú prílohu a dve štúdie, ktoré dielo René mláďenca príhodi a skúsenosťi (1783 – 1785) zasadzujú do kontextu európskeho osvietenstva.

Ak vás kniha a príbeh jej vzniku zaujíma, pozrite si videozáznam podujatia v Letnej čitárni U červeného raka a vypočujte podcast Dejiny.

Začiatkom júna knihu prezentovali na podujatí určenom pre širokú verejnosť zostavovateľky a autorka štúdie Anikó Dušíková. V bratislavskej Letnej čitárni U červeného raka si obecenstvo okrem diskusie o knihe vypočulo dramatizované čítanie ukážok knihy v Bajzovom pôvodnom idiolekte, ktoré stvárnili herci Lukáš Latinák a Juraj Kemka. Obaja herci porozprávali aj o svojej skúsenosti s divadelnou hrou podľa Lasicu a Satinského „Môj priateľ René“, ktorá mala po celom Slovensku už 500 repríz. Moderoval spisovateľ a publicista Michal Hvorecký. Záznam z podujatia si môžete pozrieť na YouTube kanáli Ústavu svetovej literatúry SAV.

O tom, že prvý slovenský román bol svetový, ostrý a prehliadaný,  vám v rozhovore s moderátorkou Agátou Šústovou Drelovou porozprávajú Dobrota Pucherová, Erika Brtáňová a Anikó Dušíková v populárnom podcaste Dejiny SME, ktorý si môžete vypočuť TU.

Ilustračné foto: zľava Dobrota Pucherová, Erika Brtáňová a Anikó Dušíková

Rozhovor o živote a diele Maxa Frischa

https://mfa.ethz.ch/en/about-max-frisch.html

Max Frisch (1911 – 1991) je popri Friedrichovi Dürrenmattovi najvýznamnejším švajčiarskym po nemecky píšucim autorom 20. storočia. Hoci od jeho smrti uplynulo už takmer tridsaťpäť rokov, jeho literárny odkaz je stále živý aj mimo nemeckej jazykovej  oblasti. Redaktorka Zuzana Galková si do relácie Rádia Devín Ars litera pozvala nášho kolegu Jána Jambora, ktorý rozprával o autorovej životnej ceste, o prerode konzervatívneho tradičného meštianskeho umelca na moderného kozmopolitného ľavicového intelektuála, o jeho vzťahu k architektúre a spoločnosti, o návštevách Československa a v neposlednom rade o autorovej denníkovej, románovej a dramatickej tvorbe. Pozastavte sa s nami pri dielach Denník 1946 – 1949, Homo faber, Don Juan alebo Láska ku geometriiBiedermann a podpaľači. V relácii zazneli ukážky z vydaných prekladov prvých dvoch diel v podaní Juraja Smutného a ukážka z rozhlasovej adaptácie divadelnej hry o Donovi Juanovi z roku 1963.

Reláciu si môžete vypočuť TU.

 

Nové číslo World Literature Studies 2/2025: Literatúra, literárna veda a vedy o živote

eds. Roman Mikuláš ‒ Rolf Parr

Štúdie k téme čísla prinášajú podnety na diskusiu o tom, do akej miery má nezriedka postulovaná dominancia vied o živote vplyv na postavenie literárnej vedy (a s ňou aj literatúry) v súčasnom systéme vedných disciplín a v ich diskurzoch, ako aj o tom, či sa literárna veda samotná môže chápať ako veda o živote. Z interdiskurzívneho hľadiska poukazujú na paralely medzi diskurzívnym statusom literatúry a statusom vied o živote: obe spájajú špeciálne diskurzy do nových celkov. V procese úvah vyvstávajú aj otázky: Čo legitimizuje očakávanú dominantnú pozíciu vied o živote v 21. storočí? Aké sú predpoklady a formy plnohodnotnej komunikácie medzi literatúrou, literárnou vedou a life sciences?

Časopis pre výskum svetovej literatúry vydáva štyri razy ročne Ústav svetovej literatúry SAV, v. v. i.
online v režime otvoreného prístupu: Licensed under Creative Commons BY-NC-ND 4.0;
tlačou: Objednávky vybavuje Slovak Academic Press, s. r. o., sap@sappress.sk, cena 1 čísla 10 EUR, celého ročníka 40 EUR plus poštovné.

Z obsahu:
OTTMAR ETTE
Warum die Literaturwissenschaft eine Lebenswissenschaft ist
AMELIE BENDHEIM – DIETER HEIMBÖCKEL
Auf Herz und Nerven. Zur Literaturgeschichte der Ohnmacht
MONIKA SCHMITZ-EMANS
Aussterben. Über Literarisierungen eines liminalen Lebenswissens Pokračovať na Nové číslo World Literature Studies 2/2025: Literatúra, literárna veda a vedy o živote

Cena Mateja Bela pre Róberta Gáfrika

Riaditeľ Ústavu svetovej literatúry SAV, komparatista Róbert Gáfrik získal za jedinečný preklad staroindických Upanišád zo sanskrtského originálu do slovenčiny Cenu Mateja Bela za rok 2024. Cenu, ktorá  je prejavom verejného uznania za preklad vedeckého alebo odborného diela,  udeľuje výbor Sekcie pre vedecký a odborný preklad Literárneho fondu.

Srdečne gratulujeme, tešíme sa z úspechu nášho kolegu aj z nevšedného záujmu, ktorý Upanišady vzbudili. Pokračovať na Cena Mateja Bela pre Róberta Gáfrika