Archív kategorií: Správy

Nové číslo World Literature Studies 2/2025: Literatúra, literárna veda a vedy o živote

Správy, Knižnica online

eds. Roman Mikuláš ‒ Rolf Parr

Štúdie k téme čísla prinášajú podnety na diskusiu o tom, do akej miery má nezriedka postulovaná dominancia vied o živote vplyv na postavenie literárnej vedy (a s ňou aj literatúry) v súčasnom systéme vedných disciplín a v ich diskurzoch, ako aj o tom, či sa literárna veda samotná môže chápať ako veda o živote. Z interdiskurzívneho hľadiska poukazujú na paralely medzi diskurzívnym statusom literatúry a statusom vied o živote: obe spájajú špeciálne diskurzy do nových celkov. V procese úvah vyvstávajú aj otázky: Čo legitimizuje očakávanú dominantnú pozíciu vied o živote
v 21. storočí? Aké sú predpoklady a formy plnohodnotnej komunikácie medzi literatúrou, literárnou vedou a life sciences?

Časopis pre výskum svetovej literatúry vydáva štyri razy ročne Ústav svetovej literatúry SAV, v. v. i.
online v režime otvoreného prístupu: Licensed under Creative Commons BY-NC-ND 4.0;
tlačou: Objednávky vybavuje Slovak Academic Press, s. r. o., sap@sappress.sk, cena 1 čísla 10 EUR, celého ročníka 40 EUR plus poštovné.

Z obsahu:
OTTMAR ETTE
Warum die Literaturwissenschaft eine Lebenswissenschaft ist
AMELIE BENDHEIM – DIETER HEIMBÖCKEL
Auf Herz und Nerven. Zur Literaturgeschichte der Ohnmacht
MONIKA SCHMITZ-EMANS
Aussterben. Über Literarisierungen eines liminalen Lebenswissens Pokračovať na Nové číslo World Literature Studies 2/2025: Literatúra, literárna veda a vedy o živote →

Cena Mateja Bela pre Róberta Gáfrika

Nové knihy, Správy

Riaditeľ Ústavu svetovej literatúry SAV, komparatista Róbert Gáfrik získal za jedinečný preklad staroindických Upanišád zo sanskrtského originálu do slovenčiny Cenu Mateja Bela za rok 2024. Cenu, ktorá  je prejavom verejného uznania za preklad vedeckého alebo odborného diela,  udeľuje výbor Sekcie pre vedecký a odborný preklad Literárneho fondu.

Srdečne gratulujeme, tešíme sa z úspechu nášho kolegu aj z nevšedného záujmu, ktorý Upanišady vzbudili.

   

„Slovo upanišad označuje to, čo odstraňuje nevedomosť a prináša sebapoznanie. Znamená aj tajomstvo. Poznanie seba samého je podľa upanišád najväčším tajomstvom,“ povedal v jednom z rozhovorov  o knihe Róbert Gáfrik. Fakt, že publikácia Upanišady je výsledkom skutočne dlhodobej vedeckej práce, vystihol autor prekladu a sprievodných textov slovami: „Ich preklad mi trval asi tri roky, práca na celej knihe takmer päť rokov, kniha je však výsledkom môjho 30-ročného záujmu o indickú literatúru a filozofiu.“

Význam autorovho osobného zanietenia vyzdvihol aj jeden z vedeckých recenzentov publikácie Dušan Deák: „Róbert Gáfrik patrí k výnimočným postavám slovenskej literárnej vedy. Vedecký záujem, ktorý s pomocou hĺbkového štúdia literatúry a kultúry prepája európsky svet s indickým totiž nevídať v slovenských akademických reáliách príliš často. Gáfrikov obdivuhodný záber je fundovane podporený v teoretickej rovine, keďže je zároveň uznávaným odborníkom na postkolonializmus s mnohými zahraničnými spolupracovníkmi a recipientmi jeho diela. … Už pár storočí upanišady znalci sanskrtu prekladajú do mnohých svetových jazykov a Gáfrikovo rozhodnutie priniesť ich aj slovenskému čitateľovi považujem nielen za výsostne dôležité, ale aj za historicky potrebné. … Róbert Gáfrik svojím prekladom upanišád vytvoril na Slovensku jedinečné a vskutku monumentálne dielo. Nielen, že ide o rozsahom najdlhší preložený text zo sanskrtu do slovenčiny, ale vďaka autorovmu metodologickému prístupu aj o text jedinečný.“

Publikácia Upanišady predstavuje výnimočný vedecko-prekladateľský počin, keďže ide o prvý preklad upanišád zo sanskrtského originálu do slovenčiny a preklad dopĺňa rozsiahly úvod aj slovník vybraných sanskrtských pojmov. Úvod sa venuje problematike datovania upanišád, spôsobom tradovania véd a upanišád, otázke literárnych kvalít upanišád, metódam ich prekladu, Šankarovej interpretácii, upanišadovej meditácii a symbolike podľa Šankaru, ako aj ďalším špecifikám jazyka upanišád. 

Upanišady v slovenčine sa stretli s veľkým záujmom odbornej aj laickej verejnosti, vo vydavateľstve VEDA sa práve pripravuje druhé vydanie. 

 

Prvý anglický preklad Bajzovho románu René v Letnej čitárni u Červeného raka

Správy

Začiatkom júna sa v Letnej čitárni u Červeného raka uskutočnila prezentácia prvého anglického prekladu prvého slovenského románu René mláďenca príhodi a skúsenosťi (1783 – 1785), ktorý vyšiel v edícii Oxford University Studies in the Enlightenment vo vydavateľstve Liverpool University Press.

Preklad románu Jozefa Ignáca Bajzu predstavili zostavovateľky publikácie komparatistka Dobrota Pucherová, ktorá tento významný kultúrny počin iniciovala, a literárna historička, slovakistka Erika Brtáňová spolu s autorkou jednej z dvoch štúdií hungaristkou Anikó Dušíkovou.

Dôkazom, že román stále rezonuje v našom spoločenskom diskurze, je aj dramatické spracovanie Milana Lasicu a Júliusa Satinského Náš priateľ René z roku 1980, ktoré minulý rok obnovili v divadle Štúdio L+S v obsadení Lukáš Latinák a Juraj Kemka. Obaja herci prijali pozvanie na prezentáciu knihy, aby prečítali dialóg v Bajzovom pôvodnom idiolekte a porozprávali o svojej skúsenosti s divadelnou hrou, ktorá mala po celom Slovensku už 500 repríz. Podujatie moderoval spisovateľ a publicista Michal Hvorecký. Záznam z podujatia je dostupný na YouTube kanáli Ústavu svetovej literatúry SAV. Pokračovať na Prvý anglický preklad Bajzovho románu René v Letnej čitárni u Červeného raka →

Konferencia o malých literatúrach pod záštitou Ústavu svetovej literatúry

Správy

V dňoch 28. – 30. mája 2025 sa na pôde Ústavu svetovej literatúry SAV v Bratislave konala medzinárodná konferencia Malé literatúry ako svetová literatúra, ktorá bola venovaná otázke, ako môžeme uvažovať o malých literatúrach v kontexte svetovej literatúry. Konferencia bola súčasťou projektu VEGA  2/0127/23 Slovenská literatúra v medziliterárnych a transkultúrnych súvislostiach. Zámerom konferencie bolo vytvoriť priestor pre produktívnu diskusiu a polemiku o vzťahu medzi “malými literatúrami” a “svetovou literatúrou”, lokálnym a globálnym, centrom a perifériou, národným a postnárodným, ktoré by mohli otvoriť nové spôsoby myslenia o literatúrach strednej Európy. Konferencia bola ťažiskovo zameraná na slovenskú literatúru a otázky, ako táto literatúra komunikuje s inými literatúrami Pokračovať na Konferencia o malých literatúrach pod záštitou Ústavu svetovej literatúry →

Ústav svetovej literatúry SAV zorganizoval medzinárodné kolokvium venované prekladu

Správy

V dňoch 15. – 16. mája 2025 sa na pôde Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave konalo medzinárodné kolokvium Humanities in Translations – Translation in Humanities. Exploring Transfer and Reception / Humanitné vedy v prekladoch – preklad humanitných vied. Otázky transferu a recepcie, ktoré bolo venované dejinám prekladu a otázkam prekladania socio-humanitnovednej literatúry. Hlavným organizátorom podujatia bol Ústav svetovej literatúry SAV, v. v. i., spoluorganizátormi boli Filozofická fakulta UK v Bratislave a Francúzske centrum pre výskum v spoločenských vedách (CEFRES) v Prahe. Podujatie finančne podporili Ústav svetovej literatúry SAV, v. v. i., Francúzsky inštitút na Slovensku a Asociácia vysokoškolských frankofónnych učiteľov na Slovensku (FrancAvis).

Na kolokviu vystúpili prednášajúci z Belgicka, Českej republiky, Estónska, Francúzska, Hong Kongu, Kanady, Maďarska, Nemecka, Poľska, Rumunska, Španielska, Talianska, Ukrajiny a Veľkej Británie. Pokračovať na Ústav svetovej literatúry SAV zorganizoval medzinárodné kolokvium venované prekladu →

Nové číslo World Literature Studies 1/2025: Globálny kampus: akademická fikcia vo svetovej literatúre

Správy, Knižnica online

ed. Oksana Blashkiv

Čo dnes znamená globálny kampus? Aké sú jeho reprezentácie v literatúre? A čo hovoria o aktuálnej úlohe univerzít? Autorky a autori štúdií v čísle o akademickom románe hľadajú s rešpektom k jeho pluralite a rozmanitosti odpovede v súčasnej anglofónnej, ale najmä v neanglofónnej literárnej tvorbe. Závažnosť zvolenej témy vyplýva z výrazných zmien, ktorými akademický svet a jeho literárne stvárnenie v súčasnosti prechádzajú. Štúdie, ktoré obracajú pozornosť na univerzitnú fikciu v ukrajinskej, španielskej, švédskej, slovenskej, rumunskej, poľskej, nemeckej, českej, bulharskej a americkej literatúre, prispievajú k výskumu zobrazovania globálneho kampusu a jeho národných špecifík.

Časopis pre výskum svetovej literatúry vydáva štyri razy ročne Ústav svetovej literatúry SAV, v. v. i.
online v režime otvoreného prístupu: Licensed under Creative Commons BY-NC-ND 4.0;
tlačou: Objednávky vybavuje Slovak Academic Press, s. r. o., sap@sappress.sk, cena 1 čísla 10 EUR, celého ročníka 40 EUR plus poštovné.

Z obsahu:
MERRITT MOSELEY
Globalism, then and now: The rise of international neoliberalism and the academic novel
OKSANA BLASHKIV
Central European perspectives of the global campus: Slavic academic fiction after 1989
ANNA GAIDASH
Aging professors: Reading transatlantic academic plays of the 1990s Pokračovať na Nové číslo World Literature Studies 1/2025: Globálny kampus: akademická fikcia vo svetovej literatúre →

Nové číslo World Literature Studies 4/2024: Fikčné reality večného mieru

Správy, Knižnica online

ed. Johannes D. Kaminski

V politickom aj duchovnom zmysle patrí utopický mierový apel k mocným hnacím silám ľudskej predstavivosti. Mierovú rétoriku možno však ťažko oddeliť od vojnovej reality; nakoniec totiž vedie úsilie, ktoré má slúžiť vyššiemu cieľu, často k nespravodlivosti a násiliu. Autori a autorky štúdií v tomto čísle diskutujú o európskych, amerických a čínskych textoch, ktoré predstavujú široké spektrum imaginácií mieru, od naivného nadšenia pre riešenia zhora nadol až po skľúčené elégie nad zánikom občianskych slobôd.

Číslo 4, 2024, ročník 16 vyšlo v rámci projektu SASPRO Svetová vláda: Veľké naratívy v súčasnej vedecko-fantastickej literatúre / World Government: Grand Narratives in Contemporary Science-Fiction, ktorý vedie Johannes D. Kaminski, PhD. (Ústav svetovej literatúry SAV, v. v. i.)

Časopis pre výskum svetovej literatúry vydáva štyri razy ročne Ústav svetovej literatúry SAV, v. v. i.
online v režime otvoreného prístupu: Licensed under Creative Commons BY-NC-ND 4.0;
tlačou: Objednávky vybavuje Slovak Academic Press, s. r. o., sap@sappress.sk, cena 1 čísla 6 EUR, celého ročníka 24 EUR plus poštovné.

Z obsahu:
ALEXIS SHOTWELL
“All we have is means”: Ursula K. Le Guin’s utopianism as ongoingness
KILIAN JÖRG
Messy utopianism and the question of war: What does “staying with the trouble” mean in relation to war? Pokračovať na Nové číslo World Literature Studies 4/2024: Fikčné reality večného mieru →

Rozhovor s Róbertom Gáfrikom o preklade upanišád

Správy, Rôzne

– „Slovo upanišad označuje to, čo odstraňuje nevedomosť a prináša sebapoznanie. Znamená aj tajomstvo. Poznanie seba samého je podľa upanišád najväčším tajomstvom,“ hovorí vedec, ktorý pravidelne navštevuje Indiu a dlhodobo sa venuje prastarému jazyku sanskrtu, staroindickej kultúre aj kultúrnym stretom medzi Západom a Východom. –

Prečítajte si v kultúrnej rubrike SME rozhovor Petra Gettinga s komparatistom Róbertom Gáfrikom (na foto v Indii), riaditeľom Ústavu svetovej literatúry SAV, v. v. i.: O tom, čo sú to upanišady, aký je ich význam pre filozofické myslenie, čo znamená práca na ich preklade, prečo nemáme v presný prepis slov z východných kultúr a akú podobu majú v slovenčine… Knihu UPANIŠADY s úvodom a poznámkami prekladateľa docenta Gáfrika vydali VEDA, vydavateľstvo SAV, a Ústav svetovej literatúry SAV, v. v. i., na sklonku minulého roka.

Z ROZHOVORU V DENNÍKU SME VYBERÁME:

Ako dlho vám trvalo preložiť upanišady?
V knihe sa nachádza preklad desiatich, takzvaných hlavných upanišád. Ich preklad mi trval asi tri roky, práca na celej knihe takmer päť rokov, kniha je však výsledkom môjho 30-ročného záujmu o indickú literatúru a filozofiu. (…)

A čo označuje slovo upanišady?
V sanskrte možno nájsť ku každému slovu koreň. Slovo upanišad sa odvodzuje z koreňa sad, ktorý znamená „odstrániť“, „dosiahnuť“ alebo „ukončiť“. Označuje teda to, čo odstraňuje nevedomosť a prináša sebapoznanie. Znamená aj tajomstvo. Poznanie seba samého je podľa upanišád najväčším tajomstvom. (…)

Neposúva to ich význam, ak dnes kolujú na internete? Išlo predsa o intímny dialóg medzi učiteľom, guruom, a žiakom. Dnes sú takpovediac predhodené davom.
Áno, je to tak. V Indii dodnes prebieha seriózne štúdium upanišád tak, že ich učiteľ vysvetľuje žiakom.
Máte pravdu, že v súčasnosti sú voľne dostupné v tlačenej podobe a na internete. Je to dôsledok demokratizácie poznania. Určite pritom dochádza k posunu významu. K nemu však zjavne dochádzalo po tisícročia v Indii a od 19. storočia aj v Európe. Pokračovať na Rozhovor s Róbertom Gáfrikom o preklade upanišád →

Workshop o teoretických a praktických otázkach prekladu humanitnovedných a spoločenskovedných textov

Správy, Udalosti

 

 

 

 

 

Na pôde Filozofickej fakulty UK v Bratislave sa 20. novembra 2024 konal workshop s názvom K prekladom humanitnovedných a spoločenskovedných textov u nás – prekladateľský proces a vydavateľská prax.

Podujatie je súčasťou projektu APVV Preklad a aspekty recepcie spoločenskovedných a humanitnovedných textov ako kultúrny a literárny transfer v 20. storočí, ktorého zodpovednou riešiteľkou je naša kolegyňa profesorka Katarína Bednárová. Workshop je súčasťou vzdelávacích a diseminačných aktivít členiek riešiteľského kolektívu Kataríny Motykovej, Niny Cingerovej a Zuzany Močkovej Lorkovej. Cieľom workshopu bolo vytvoriť priestor pre začínajúce prekladateľky a prekladateľov, prepojiť viacero generácií odborníčok a odborníkov a diskutovať o preklade nielen na teoretickej, ale aj praktickej úrovni. Podujatie pozostávalo z prezentácie prekladov Pokračovať na Workshop o teoretických a praktických otázkach prekladu humanitnovedných a spoločenskovedných textov →

Prezentácia najnovších publikácií Ústavu svetovej literatúry SAV

Nové knihy, Správy, Knižnica online, Udalosti

V rámci francúzskej sekcie medzinárodného kolokvia Journées d’études romanes VI. Études romanes en mouvement – Dni románskych štúdií VI. Románske jazyky v pohybe, ktoré sa konalo 15. – 16. novembra 2024 na pôde Filozofickej fakulty UK v Bratislave, sa uskutočnil rokovací panel Transfert et traduction de textes des sciences humaines et sociales (Transfer a preklad textov socio-humanitných vied), ktorého sa zúčastnili aj naše kolegyne – Katarína Bednárová, Silvia Rybárová a Jana Truhlářová. Rokovanie sa konalo pod gesciou profesorky Bednárovej, ktorá priblížila aktuálny výskum v rámci prebiehajúceho projektu APVV-21-0198 Preklad a aspekty recepcie spoločenskovedných a humanitnovedných textov ako kultúrny a literárny transfer v 20. storočí. Silvia Rybárová predstavila prítomným kolektívne dielo Pokračovať na Prezentácia najnovších publikácií Ústavu svetovej literatúry SAV →