Archívy kategórie: Správy

Adam Bžoch: Na čo je dobrý ruský pas (z článkov v Denníku N)

Foto - Pexels
Foto – Pexels

Medzinárodné renomé ruských pasov zmenila vojna na Ukrajine, hoci ani v minulosti sa v ich prípade nebolo čím chváliť. O tomto fenoméne v súvislosti so zmenou občianstva vnucovaným ukrajinským občanom, o miznutí nádeje stať sa vlastníkmi pasov Európskej Únie, ale aj o hrozbe pre kritikov režimu píše vo svojej úvahe Adam Bžoch pre Denník N: „Ruskí oligarchovia, ktorí vlastnia doklady totožnosti viacerých krajín, dnes svoje ruské pasy neničia; nie však z lásky k Ruskej federácii, kde tak obscénne zbohatli, ale preto, lebo takýmto demonštratívnym gestom by na seba zbytočne strhli pozornosť putinovskej kontrašpionáže, ktorá si vie veľmi drsne poradiť s kritikmi režimu aj za hranicami Ruska.“

Celý článok si môžete prečítať TU.
Všetky články Adama Bžocha v Denníku N nájdete TU.

Vychádza nové číslo časopisu World Literature Studies 2/2022: Svetová literatúra z pohľadu „malých“ literatúr

obalka s linkouRóbert Gáfrik
Miloš Zelenka
(eds.)

V posledných desaťročiach sa svetová literatúra chápe ako kánon alebo systém, do ktorého texty vstupujú prostredníctvom „veľkých“ literatúr, písaných v hegemónnych jazykoch ako angličtina. Texty z menších literatúr musia spĺňať takpovediac niečo navyše, aby dosiahli status svetovej literatúry. Tento koncept predstavuje svetovú literatúru ako korelát politickej a ekonomickej moci. Aktuálne číslo prináša štúdie reflektujúce vzťah „malých” literatúr k svetovej literatúre, pričom nastoľujú aj epistemologické a etické otázky.

Téma čísla:

MILOŠ ZELENKA
The concept of world literature in Czech and Slovak comparative literary studies
WOOK-DONG KIM
Against Sinocentrism: Internal orientalism in world literature
SONALI GANGULY – LIPIKA DAS
The Biswa Sahitya Granthamala (World literature book series) as a reaction to English
linguistic domination in Odisha
PAULS DAIJA – BENEDIKTS KALNAČS
“Provincializing” world literature: The role of translations in shaping 19th-century
Latvian culture
RADU VANCU
The post-national Celan: The imperfect triangulation from (abandoned) Romanian poetry to world literature and back
CHARLES SABATOS
Prague beyond Kafka: Rethinking minor literature through the work of Jiří Langer

Celý obsah čísla s prelinkovaním na jednotlivé texty nájdete TU.

Márii Bátorovej udelili Čestnú plaketu SAV Ľudovíta Štúra

FOTO - Martin Bystriansky
Mária Bátorová s manželom. FOTO – Martin Bystriansky

S vyjadrením úcty a vďaky ocenili prof. PhDr. Máriu Bátorovú, DrSc. z Ústavu svetovej literatúry SAV. Ako pracovníčka akadémie, ktorá sa svojou prácou stala súčasťou histórie Slovenskej akadémie vied, si v pondelok 20. júna 2022 prevzala Čestnú plaketu SAV Ľudovíta Štúra za zásluhy v humanitných a spoločenských vedách. Srdečne blahoželáme.

Viac o odovzdávaní ceny si môžete prečítať TU.

 

Judit Görözdi o novej zbierke esejí: Esterházyho publicistika si udržiava možnosť pochybovať aj o sebe samej

FOTO - Pavol Funtál
FOTO – Pavol Funtál

Po skvelom výbere esejí súčasného maďarského spisovateľa Pétera Nádasa pod názvom Stav vecí sa zrodil aj výnimočný výber z esejistiky, publicistiky a príležitostnej tvorby jeho súputníka Pétera Esterházyho (1950 – 2016). Kniha Život slov je v poradí druhým zväzkom pozoruhodnej esejistickej edície Dunaj  vydavateľstva Platforma pre literatúru a výskum  (editor Radoslav Passia) a vychádza opäť v slovenskom preklade Renáty Deákovej. Autorkou doslovov oboch kníh je hungaristka a literárna vedkyňa Judit Görözdi, ktorá sa už roky sústredene venuje recepcii  maďarskej  prózy  v slovenskom kultúrnom prostredí. Diela spomenutých maďarských autorov analyzuje aj v monografii Dejiny v súčasných maďarských románoch, ktorá vyšla v roku 2019 v spolupráci Ústavu svetovej literatúry SAV a vydavateľstva Veda.

V slovenskom výbere nájdeme texty Pétera Esterházyho zamerané na kľúčové otázky postmodernej poetiky – jazyk, literárnosť, ich možnosti a vlastnosti, na problémy literárneho a kultúrneho života, na knihy a umeleckú tvorbu iných autoriek a autorov a na vzťah maďarskej kultúry k širšiemu kontextu.
„Esterházyho publicistika v zásade skôr nastoľuje problémy než ,súdi‘ ich aktérov: vďaka jazykovým hrám a svojmu humoru si udržiava možnosť pochybovať aj o sebe samej a s čitateľom nadväzuje dialóg,“ píše Judit Görözdi v doslove knihy.

Book_Mockup_3 (1)

Celý text doslovu si môžete prečítať TU.
Informácie o oboch tituloch edície Dunaj nájdete TU.

 

Tohtoročná porotkyňa Anasoft litera Jana Cviková o študentskej cene René: Každý z titulov je výnimočný osobitým spracovaním vážnej témy

FOTO - anasoftlitera.sk
FOTO – anasoftlitera.sk

Popri prestížnej cene o najlepšie prozaické dielo uplynulého roka vyhlasuje Anasoft litera v spolupráci s Literárnym informačným centrom aj študentskú verziu tejto literárnej ceny na Slovensku. Jej názov je René – Anasoft litera gymnazistov, prebieha už šiesty rok a rozhodujú o nej študentky a študenti vybraných gymnázií a stredných škôl. Päticu kníh, medzi ktorými hľadajú tú „svoju“ najlepšiu, vyberala odborná porota, ktorej členkou je tento rok aj naša kolegyňa, germanistka, literárna vedkyňa, prekladateľka, redaktorka a rodová expertka Jana Cviková. Spolu s ňou rozhodovali o finálovej päťke poľská prekladateľka a spisovateľka Weronika Gogola, literárna vedkyňa a pedagogička Tamara Janecová, redaktor, literárny kritik a prekladateľ Gábor Csanda a literárny vedec, prekladateľ a vysokoškolský pedagóg Marián Andričík. Vybrali diela týchto autoriek a autorov: Nicol Hochholczerová: Táto izba sa nedá zjesť (KK Bagala, 2021), Jana Micenková: Krv je len voda (Marenčit PT, 2021), Mariana Čengel Solčanská: Proces s mŕtvym (Ikar, 2021), Arpád Soltész: Zlodej (Ikar, 2021), Marek Vadas: Šesť cudzincov (KK Bagala, 2021).

Jana Cviková sa o vybraných tituloch pre cenu René vyjadrila: „Každý z nich je výnimočný osobitým literárnym spracovaním vážnej témy – mnohých tvárí násilia; v rôznom pomere sa tu prelínajú súkromné príbehy s verejnými a až analyticky striedajú rôzne perspektívy. Poetika siaha od štýlu drsnej novinárskej školy cez takmer surreálnu obraznosť pre vyjadrenie najintímnejších zranení po filmovým strihom diktovanú dynamiku striedania scén.“

Viac informácií o cene René nájdete TU.

 

Prečo nositeľ Nobelovej ceny Abdulrazak Gurnah nepíše v rodnom jazyku? Vypočujte si podcast

Foto: OZ Doslov
Foto: Natália Zajačiková

Posledné minuloročné číslo časopisu Verzia s témou Ako čítať postkoloniálnu literatúru zostavila Dobrota Pucherová z Ústavu svetovej literatúry SAV. Spolu s kolegyňou Natáliou Rondzikovou aj verejne predstavili preklady, umelecké texty a najmä eseje, ktoré v danej súvislosti analyzujú súčasné literárne diela autoriek a autorov pochádzajúcich z Indie, Afriky či Karibiku. V rozhovore sa venujú problematike, prečo tieto diela vznikajú v jazyku kolonizujúcej krajiny a sústreďujú sa predovšetkým na osobnosť a dielo Abdulrazaka Gurnaha. Autor pôvodom z Tanzánie získal minulý rok Nobelovu cenu za literatúru, čo vyvolalo aj negatívne reakcie práve preto, že nepíše v rodnom jazyku.

Podcast z prezentácie si môžete vypočuť TU.

Doktorandské štúdium o svetovej literatúre na našom ústave

Young african female student isolated on grey wall holding a pile of books standing profile looking camera laughing
FOTO – Pixabay

Ústav svetovej literatúry ponúka štvorročné interné doktorandské štúdium v študijnom programe Literárna veda odboru Filológia v spolupráci s Filozofickou fakultou UK v Bratislave. Tento rok vypísali školiteľky a školitelia šesť zaujímavých tém pre prijímacie pohovory na rok 2022/2023.

Naše najnovšie úspešné absolventky doktorandského štúdia sú Zuzana Kopecká a Kristína Kállay, ktoré obhájili svoje dizertačné práce v auguste 2021.

Dizertačná práca Zuzany Kopeckej s názvom Symptómy literárnej moderny v slovenskej a českej medzivojnovej próze analyzuje vybrané literárne texty zastupujúce literárnu modernu v slovenskej a českej medzivojnovej próze. Venuje sa románom Muž s protézou (1925) Jána Hrušovského, Dům o tisíci patrech (1929) Jana Weissa, Ztracený stín (1931)  Egona Hostovského a Pisár Gráč (1940) Jozefa Cígera Hronského, cez ktoré hľadá možnosti implementovania slovenského a českého medzivojnového umenia do konceptu svetovej literatúry. Autorka text práve pripravuje na knižné vydanie. Jej školiteľka prof. PhDr. Mária Bátorová, DrSc. vypísala novú tému Alternatívna literárna scéna v 20. storočí („Vnútorná emigrácia“ ako znak moderny stredoeurópskych literatúr).

Kristína Kállay absolvovala doktorandské štúdium u doc. Mgr. Róberta Gáfrika, PhD. Jej dizertačná práca s názvom Orientalizmus v slovenskej dobrodružnej literatúre pre deti a mládež v prvej polovici dvadsiateho storočia sa sústreďuje na obraz orientálneho Iného. Skúma diela Africký zápisník (1936), Horami Sumatry (1936) a Príhody v divočine (1940) Ľuda Ondrejova, Smelý Zajko v Afrike (1931) Jozefa Cígera Hronského, Ňumba a Čumba (1946) Michala Štejnhíbela, detskú divadelnú hru Gašparko v Afrike (1933), poviedku Cesta dvoch bratislavských chlapcov do Afriky (1934) a mládežnícky román Vetroňom do Afriky (1947) Theodora Kunsta. V spomenutých dielach autorka pomocou nástrojov porovnávacej imagológie, postkoloniálnej literárnej kritiky a hermeneutiky Iného odkrýva prítomný rasový a koloniálny diskurz.

Informácie o doktorandskom štúdiu na Ústave svetovej literatúry SAV nájdete TU.
Prihlášky na doktorandské štúdium sa prijímajú od 1. do 31. mája. Viac informácií TU.

Vychádza nové číslo časopisu World Literature Studies 1/2022: Tvorivosť a preklad

WLS1_2022_obalka_orezova linka1Tematickým ťažiskom čísla sú koncepty tvorivosti a prekladu. Jednotlivé štúdie ich uchopujú tak teoreticky – opätovným kladením si otázky hraníc a možností tvorivosti v preklade, ako aj metodologicky – tvorivou apropriáciou výskumných nástrojov a ich aplikáciou na bádateľskú interakciu s hybridnými objektmi. Na viacerých miestach sa tiež dotýkajú problému interakcie medzi človekom a technológiami i pretrvávajúcich mocenských hierarchií; zaoberajú sa tancom, trubadúrskou poéziou, neurónovými sieťami či queerovými perspektívami v translatológii. Aj kompozícia čísla ako celku nabáda ku kreatívnemu čítaniu plodných vzťahov výskumných objektov
a metodológií.

 

Téma čísla:

SUSAN BASSNETT – LAWRENCE VENUTI – JAN PEDERSEN – IVANA HOSTOVÁ
Translation and creativity in the 21st century
JÁN ŽIVČÁK
Vision ou manipulation ? Les problèmes éditoriaux d’une anthologie slovaque
des troubadours
MARY WARDLE
Translation as an embodied practice: The case of dance notation
ZUZANA HUSÁROVÁ  – KAREL PIORECKÝ
Reception of literature generated by artificial neural networks
IVANA HOSTOVÁ
Queer perspectives in translation studies: Notes on two recent publications

Celý obsah čísla s prelinkovaním na jednotlivé texty nájdete TU.

On the Concept of World Literature: prednáška Andersa Petterssona na youtubovom kanáli nášho ústavu

pettersson prednaska fotoTému rozličných významov pojmu „svetová literatúra“ priniesol v hosťovskej prednáške pre Ústav svetovej literatúry SAV Anders Pettersson, emeritný profesor švédskej literatúry a porovnávacej literárnej vedy na Univerzite v Umeå vo Švédsku. Svetová literatúra sa niekedy predstavuje ako entita nezávislá od mysle, inokedy zas ako vedecká konštrukcia. Profesor Anders Pettersson v prednáške hovorí o tom, že výber medzi týmito alternatívami je dôležitý, lebo má významné dôsledky pre logiku myslenia a uvažovania o svetovej literatúre.

Celý záznam z prednášky si môžete vypočuť TU.

Foto – ÚSvL

 

Prezentácia časopisu Verzia a beseda s prekladateľkami

cover_Verzia_1_2022Časopis Verzia, zameraný na svetovú literatúru a umelecký preklad, vydáva občianske združenie DoSlov a na jeho príprave a realizácii sa podieľajú aj naše kolegyne a kolegovia – redakčne Natália Rondziková a Igor Tyšš, ako zostavovateľky predchádzajúcich čísel napríklad Judit Görözdi a Dobrota Pucherová. Dva počiatočné ročníky časopisu vyšli v online formáte. Prvé tohtoročné – a nezanedbateľne aj prvé tlačené – číslo tretieho ročníka Verzie predstavuje preklady rumunskej krátkej prózy posledných dvoch dekád. Číslo zostavila a v úvodnej štúdii zoširoka predstavuje romanistka a externá členka Vedeckej rady Ústavu svetovej literatúry SAV, v. v. i., Jana Páleníková z Filozofickej fakulty UK. Na spoluprácu si prizvala aj našu kolegyňu, literárnu vedkyňu a prekladateľku Evu Kenderessy, aby spolu vybrali šesticu textov, ktoré podľa nich odzrkadľujú, akými cestami sa uberá tento žáner súčasnej rumunskej literatúry. Poviedky Veronicy D. Niculescu, Florina Lăzăresca, Lavinie Braniște, Răzvana Petresca, Rada Mareșa a Mateia Vișnieca sú tematicky rôznorodé: „ide o poviedky z mestského aj z vidieckeho prostredia, o texty minimalistické aj fantastické, realistické aj absurdné. Ich dej sa odohráva v Rumunsku aj v cudzine, je zasadený do rodín, na ostrov a na breh mora, do spoločenstva obyvateľov paneláka, do vlaku, dotýka sa minulosti, samoty, vzťahov, komunikácie, lásky aj smrti. Hoci každá próza má svoj vlastný štýl a tému, predsa len majú aj čosi spoločné: odchod, resp. odchádzanie alebo príchod, prichádzanie – z domu a domov, z rodiny a do rodiny, z pevniny na ostrov a späť, z reality, z tela do záhrobia,“ píše vo svojom úvode Jana Páleníková.

Číslo s predplatným v online režime je prístupné tu: https://verzia.doslov.sk/cislo/1-2022/

Prezentácia a beseda s prekladateľkami sa uskutoční v stredu 27. apríla 2022 o 18. hodine v hudobnom štúdiu Mestskej knižnice na Klariskej 1 v Bratislave.