S vyjadrením úcty a vďaky ocenili prof. PhDr. Máriu Bátorovú, DrSc. z Ústavu svetovej literatúry SAV. Ako pracovníčka akadémie, ktorá sa svojou prácou stala súčasťou histórie Slovenskej akadémie vied, si v pondelok 20. júna 2022 prevzala Čestnú plaketu SAV Ľudovíta Štúra za zásluhy v humanitných a spoločenských vedách. Srdečne blahoželáme.
Viac o odovzdávaní ceny si môžete prečítať TU.
Po skvelom výbere esejí súčasného maďarského spisovateľa Pétera Nádasa pod názvom Stav vecí sa zrodil aj výnimočný výber z esejistiky, publicistiky a príležitostnej tvorby jeho súputníka Pétera Esterházyho (1950 – 2016). Kniha Život slov je v poradí druhým zväzkom pozoruhodnej esejistickej edície Dunaj vydavateľstva Platforma pre literatúru a výskum (editor Radoslav Passia) a vychádza opäť v slovenskom preklade Renáty Deákovej. Autorkou doslovov oboch kníh je hungaristka a literárna vedkyňa Judit Görözdi, ktorá sa už roky sústredene venuje recepcii maďarskej prózy v slovenskom kultúrnom prostredí. Diela spomenutých maďarských autorov analyzuje aj v monografii Dejiny v súčasných maďarských románoch, ktorá vyšla v roku 2019 v spolupráci Ústavu svetovej literatúry SAV a vydavateľstva Veda.
V slovenskom výbere nájdeme texty Pétera Esterházyho zamerané na kľúčové otázky postmodernej poetiky – jazyk, literárnosť, ich možnosti a vlastnosti, na problémy literárneho a kultúrneho života, na knihy a umeleckú tvorbu iných autoriek a autorov a na vzťah maďarskej kultúry k širšiemu kontextu.
„Esterházyho publicistika v zásade skôr nastoľuje problémy než ,súdi‘ ich aktérov: vďaka jazykovým hrám a svojmu humoru si udržiava možnosť pochybovať aj o sebe samej a s čitateľom nadväzuje dialóg,“ píše Judit Görözdi v doslove knihy.
Celý text doslovu si môžete prečítať TU.
Informácie o oboch tituloch edície Dunaj nájdete TU.
Popri prestížnej cene o najlepšie prozaické dielo uplynulého roka vyhlasuje Anasoft litera v spolupráci s Literárnym informačným centrom aj študentskú verziu tejto literárnej ceny na Slovensku. Jej názov je René – Anasoft litera gymnazistov, prebieha už šiesty rok a rozhodujú o nej študentky a študenti vybraných gymnázií a stredných škôl. Päticu kníh, medzi ktorými hľadajú tú „svoju“ najlepšiu, vyberala odborná porota, ktorej členkou je tento rok aj naša kolegyňa, germanistka, literárna vedkyňa, prekladateľka, redaktorka a rodová expertka Jana Cviková. Spolu s ňou rozhodovali o finálovej päťke poľská prekladateľka a spisovateľka Weronika Gogola, literárna vedkyňa a pedagogička Tamara Janecová, redaktor, literárny kritik a prekladateľ Gábor Csanda a literárny vedec, prekladateľ a vysokoškolský pedagóg Marián Andričík. Vybrali diela týchto autoriek a autorov: Nicol Hochholczerová: Táto izba sa nedá zjesť (KK Bagala, 2021), Jana Micenková: Krv je len voda (Marenčit PT, 2021), Mariana Čengel Solčanská: Proces s mŕtvym (Ikar, 2021), Arpád Soltész: Zlodej (Ikar, 2021), Marek Vadas: Šesť cudzincov (KK Bagala, 2021).
Jana Cviková sa o vybraných tituloch pre cenu René vyjadrila: „Každý z nich je výnimočný osobitým literárnym spracovaním vážnej témy – mnohých tvárí násilia; v rôznom pomere sa tu prelínajú súkromné príbehy s verejnými a až analyticky striedajú rôzne perspektívy. Poetika siaha od štýlu drsnej novinárskej školy cez takmer surreálnu obraznosť pre vyjadrenie najintímnejších zranení po filmovým strihom diktovanú dynamiku striedania scén.“
Viac informácií o cene René nájdete TU.
Posledné minuloročné číslo časopisu Verzia s témou Ako čítať postkoloniálnu literatúru zostavila Dobrota Pucherová z Ústavu svetovej literatúry SAV. Spolu s kolegyňou Natáliou Rondzikovou aj verejne predstavili preklady, umelecké texty a najmä eseje, ktoré v danej súvislosti analyzujú súčasné literárne diela autoriek a autorov pochádzajúcich z Indie, Afriky či Karibiku. V rozhovore sa venujú problematike, prečo tieto diela vznikajú v jazyku kolonizujúcej krajiny a sústreďujú sa predovšetkým na osobnosť a dielo Abdulrazaka Gurnaha. Autor pôvodom z Tanzánie získal minulý rok Nobelovu cenu za literatúru, čo vyvolalo aj negatívne reakcie práve preto, že nepíše v rodnom jazyku.
Podcast z prezentácie si môžete vypočuť TU.
Ústav svetovej literatúry ponúka štvorročné interné doktorandské štúdium v študijnom programe Literárna veda odboru Filológia v spolupráci s Filozofickou fakultou UK v Bratislave. Tento rok vypísali školiteľky a školitelia šesť zaujímavých tém pre prijímacie pohovory na rok 2022/2023.
Naše najnovšie úspešné absolventky doktorandského štúdia sú Zuzana Kopecká a Kristína Kállay, ktoré obhájili svoje dizertačné práce v auguste 2021.
Dizertačná práca Zuzany Kopeckej s názvom Symptómy literárnej moderny v slovenskej a českej medzivojnovej próze analyzuje vybrané literárne texty zastupujúce literárnu modernu v slovenskej a českej medzivojnovej próze. Venuje sa románom Muž s protézou (1925) Jána Hrušovského, Dům o tisíci patrech (1929) Jana Weissa, Ztracený stín (1931) Egona Hostovského a Pisár Gráč (1940) Jozefa Cígera Hronského, cez ktoré hľadá možnosti implementovania slovenského a českého medzivojnového umenia do konceptu svetovej literatúry. Autorka text práve pripravuje na knižné vydanie. Jej školiteľka prof. PhDr. Mária Bátorová, DrSc. vypísala novú tému Alternatívna literárna scéna v 20. storočí („Vnútorná emigrácia“ ako znak moderny stredoeurópskych literatúr).
Kristína Kállay absolvovala doktorandské štúdium u doc. Mgr. Róberta Gáfrika, PhD. Jej dizertačná práca s názvom Orientalizmus v slovenskej dobrodružnej literatúre pre deti a mládež v prvej polovici dvadsiateho storočia sa sústreďuje na obraz orientálneho Iného. Skúma diela Africký zápisník (1936), Horami Sumatry (1936) a Príhody v divočine (1940) Ľuda Ondrejova, Smelý Zajko v Afrike (1931) Jozefa Cígera Hronského, Ňumba a Čumba (1946) Michala Štejnhíbela, detskú divadelnú hru Gašparko v Afrike (1933), poviedku Cesta dvoch bratislavských chlapcov do Afriky (1934) a mládežnícky román Vetroňom do Afriky (1947) Theodora Kunsta. V spomenutých dielach autorka pomocou nástrojov porovnávacej imagológie, postkoloniálnej literárnej kritiky a hermeneutiky Iného odkrýva prítomný rasový a koloniálny diskurz.
Informácie o doktorandskom štúdiu na Ústave svetovej literatúry SAV nájdete TU.
Prihlášky na doktorandské štúdium sa prijímajú od 1. do 31. mája. Viac informácií TU.
Tematickým ťažiskom čísla sú koncepty tvorivosti a prekladu. Jednotlivé štúdie ich uchopujú tak teoreticky – opätovným kladením si otázky hraníc a možností tvorivosti v preklade, ako aj metodologicky – tvorivou apropriáciou výskumných nástrojov a ich aplikáciou na bádateľskú interakciu s hybridnými objektmi. Na viacerých miestach sa tiež dotýkajú problému interakcie medzi človekom a technológiami i pretrvávajúcich mocenských hierarchií; zaoberajú sa tancom, trubadúrskou poéziou, neurónovými sieťami či queerovými perspektívami v translatológii. Aj kompozícia čísla ako celku nabáda ku kreatívnemu čítaniu plodných vzťahov výskumných objektov
a metodológií.
Téma čísla:
SUSAN BASSNETT – LAWRENCE VENUTI – JAN PEDERSEN – IVANA HOSTOVÁ
Translation and creativity in the 21st century
JÁN ŽIVČÁK
Vision ou manipulation ? Les problèmes éditoriaux d’une anthologie slovaque
des troubadours
MARY WARDLE
Translation as an embodied practice: The case of dance notation
ZUZANA HUSÁROVÁ – KAREL PIORECKÝ
Reception of literature generated by artificial neural networks
IVANA HOSTOVÁ
Queer perspectives in translation studies: Notes on two recent publications
Celý obsah čísla s prelinkovaním na jednotlivé texty nájdete TU.
Tému rozličných významov pojmu „svetová literatúra“ priniesol v hosťovskej prednáške pre Ústav svetovej literatúry SAV Anders Pettersson, emeritný profesor švédskej literatúry a porovnávacej literárnej vedy na Univerzite v Umeå vo Švédsku. Svetová literatúra sa niekedy predstavuje ako entita nezávislá od mysle, inokedy zas ako vedecká konštrukcia. Profesor Anders Pettersson v prednáške hovorí o tom, že výber medzi týmito alternatívami je dôležitý, lebo má významné dôsledky pre logiku myslenia a uvažovania o svetovej literatúre.
Celý záznam z prednášky si môžete vypočuť TU.
Foto – ÚSvL
Časopis Verzia, zameraný na svetovú literatúru a umelecký preklad, vydáva občianske združenie DoSlov a na jeho príprave a realizácii sa podieľajú aj naše kolegyne a kolegovia – redakčne Natália Rondziková a Igor Tyšš, ako zostavovateľky predchádzajúcich čísel napríklad Judit Görözdi a Dobrota Pucherová. Dva počiatočné ročníky časopisu vyšli v online formáte. Prvé tohtoročné – a nezanedbateľne aj prvé tlačené – číslo tretieho ročníka Verzie predstavuje preklady rumunskej krátkej prózy posledných dvoch dekád. Číslo zostavila a v úvodnej štúdii zoširoka predstavuje romanistka a externá členka Vedeckej rady Ústavu svetovej literatúry SAV, v. v. i., Jana Páleníková z Filozofickej fakulty UK. Na spoluprácu si prizvala aj našu kolegyňu, literárnu vedkyňu a prekladateľku Evu Kenderessy, aby spolu vybrali šesticu textov, ktoré podľa nich odzrkadľujú, akými cestami sa uberá tento žáner súčasnej rumunskej literatúry. Poviedky Veronicy D. Niculescu, Florina Lăzăresca, Lavinie Braniște, Răzvana Petresca, Rada Mareșa a Mateia Vișnieca sú tematicky rôznorodé: „ide o poviedky z mestského aj z vidieckeho prostredia, o texty minimalistické aj fantastické, realistické aj absurdné. Ich dej sa odohráva v Rumunsku aj v cudzine, je zasadený do rodín, na ostrov a na breh mora, do spoločenstva obyvateľov paneláka, do vlaku, dotýka sa minulosti, samoty, vzťahov, komunikácie, lásky aj smrti. Hoci každá próza má svoj vlastný štýl a tému, predsa len majú aj čosi spoločné: odchod, resp. odchádzanie alebo príchod, prichádzanie – z domu a domov, z rodiny a do rodiny, z pevniny na ostrov a späť, z reality, z tela do záhrobia,“ píše vo svojom úvode Jana Páleníková.
Číslo s predplatným v online režime je prístupné tu: https://verzia.doslov.sk/cislo/1-2022/
Prezentácia a beseda s prekladateľkami sa uskutoční v stredu 27. apríla 2022 o 18. hodine v hudobnom štúdiu Mestskej knižnice na Klariskej 1 v Bratislave.
V ďalšom článku uverejnenom v Denníku N sa Adam Bžoch zamýšľa nad významom písmena Z, ktoré sa počas invázie na Ukrajine stalo znakom ruskej propagandy. Odpoveď na otázku, prečo sa ním mohlo stať, osvetľuje cez pohľad svetoznámeho sovietskeho (estónskeho) kultúrneho semiotika Jurija Lotmana. Zároveň upozorňuje aj na historické vedomie znalosti významu písmena zeta ako starogréckeho symbolu.
Foto: FB, Malý Berlín
Text vyšiel v Denníku N: https://dennikn.sk/2768390/este-raz-pismeno-z/?ref=list
Celý text Adama Bžocha si môžete prečítať TU.
Máte záujem o doktorandské štúdium svetovej literatúry? Už ste si vybrali tému? Nový externý školiteľ doktorandského štúdia na Ústave svetovej literatúry SAV doc. PhDr. Valerij Kupka, CSc. vypísal tému Špecifiká vývoja malých žánrov v ruskej próze 20. rokov 20. storočia. Zoznámte sa s ním.
Vale
rij Kupka je básnik, prekladateľ, rusista, divadelný dramaturg. Má štyri rodné jazyky. Narodil sa na Ukrajine a v roku 1978 sa jeho rodina presťahovala na Slovensko. Venuje sa ruskej literatúre
19. a 20. storočia, ruskej detskej literatúre, ruskému výtvarnému umeniu a filmu 20. storočia.
V zaujímavom rozhovore pre dunszt.sk „Prežívame kolaps systému, v ktorom svetu vládnu nekompetentní politici“ ho predstavila Eva Andrejčáková:
Ako rusista máte k Rusku špecifický vzťah. Predpokladali ste, že môže dôjsť k takejto ničivej vojne?
Je to šok a ťažko sa mi o tom hovorí. Áno, mal som predstavu, tušenie, že môže dôjsť k nejakému minimalistickému kroku zo strany Ruska voči Ukrajine, ale toto som nečakal.
Čo prežívate z osobného hľadiska?
Obávam sa, že svoje pocity nedokážem sformulovať. V oboch krajinách mám blízkych príbuzných a blízkych priateľov, spisovateľov a výtvarníkov, s ktorými dlhodobo spolupracujem. Desím sa predstavy, že budú stáť zoči-voči jeden proti druhému. To, čo prežívame, je kolaps systému, v ktorom svetu vládnu politici často nekompetentní a neprofesionálni. Deje sa to aj preto, že sa k moci dostávajú polovzdelaní a neempatickí ľudia. A platí to nielen o politike, ale o všetkých sférach spoločenského života.
Celý rozhovor si prečítajte TU.
(Foto: archív V. K.)
Autorovu štúdiu „Podoby cenzúry v ruskej literatúre“, publikovanú v časopise World Literature Studies, si môžete prečítať TU.
Nezabudnite, že prihlášky na doktorandské štúdium sa prijímajú od 1. do 31. mája. Viac informácií TU.