Archív kategorií: Správy

Problematika „svetovej“ literatúry z aspektu „malých“ národných literatúr v Budapešti

Konferencia Svetová literatúra z pohľadu „malých” literatúr bola záverečným vedeckým podujatím bilaterálneho projektu Maďarská a slovenská literatúra v stredoeurópskom kultúrnom priestore 4. – Poetologické, filologické, recepčné otázky formovania textu.

Konferencia organizovaná maďarským Literárnovedným ústavom Centra humanitných vied, partnerom Ústavu svetovej literatúry SAV, v. v. i., v rámci bilaterálneho projektu Medziakademickej dohody sa konala 20. októbra 2022 v Budapešti a venovala sa problematike, ktorá sa v posledných rokoch opätovne dostala do centra pozornosti literárnej komparatistiky. Cieľom podujatia bolo prostredníctvom rozboru literatúr „malých” národov kriticky reflektovať súčasné diskusie iniciované koncepciami „svetovej“ literatúry (P. Casanovy, D. Damroscha, F. Morettiho a ďalších) a doplniť ich aspektmi „malých“ literatúr, ktoré sa týkajú možných vzťahov národnej literatúry či literatúry stredoeurópskeho regiónu k „svetovej” literatúre.

Za slovenskú stranu vystúpil Róbert Gáfrik, ktorý predstavil vedecké aktivity Ústavu svetovej literatúry SAV, v. v. i., predovšetkým tematické číslo časopisu World Literature Studies 2/2022, ktoré prináša teoretické a interpretačné štúdie reflektujúce vzťah „malej“ literatúry k svetovej literatúre s dôrazom na lokálne spôsoby uvažovania o tomto fenoméne. Pokračovať na Problematika „svetovej“ literatúry z aspektu „malých“ národných literatúr v Budapešti

Vyšlo nové číslo časopisu World Literature Studies 3/2022: Transkulturalizmus a literárnohistorické naratívy v stredovýchodnej Európe

wls3_2022_obalkaJudit Görözdi
Zoltán Németh
Magdalena Roguska-Németh
(eds.)

Témou tohtoročného tretieho čísla sú literárne a literárnohistorické naratívy v stredovýchodnej Európe z hľadiska transkulturalizmu, s využitím konceptov globalizmu, heterotopie, extrateritoriality, translokality, deteritorializácie a prekračovania hraníc. Štúdie skúmajú transkulturalizmus v špecifických literárnych fenoménoch regiónu: v textoch, mikroliteratúrach a v menšinových literatúrach ovplyvnených multi- a translingvizmom či kultúrnou hybriditou. Cieľom je prispieť k rozvoju diverzifikovanejších perspektív pri písaní dejín národných literatúr v stredovýchodnej Európe.

Štúdie

WOLFGANG WELSCH
Transculturality in literature: A phenomenon as old as it is current
ANDERS PETTERSSON
On the concept of world literature
KATARZYNA DEJA
The problems with delimiting the notion of transculturality in literary studies
MAGDALENA ROGUSKA-NÉMETH
Transculturalism in literature as reflected in the works of translingual writers from the Hungarian cultural context
BEÁTA THOMKA
Fiction: heritage, choice, creation
KAROLINA POSPISZIL-HOFMAŃSKA
Confluences: On the possibility of describing a transcultural history of (micro)literature – the Upper Silesian perspective
EVA KENDERESSY
Transculturality in Romanian literary histories: The case of literature from Moldova
ZOLTÁN NÉMETH
The transcultural levels of minority literary history writing: Hungarian literature in Slovakia
ANIKÓ DUŠÍKOVÁ
The possibilities of a transcultural narrative in 19th-century Central Europe: Ján Chalupka and Gusztáv Szontagh

Celý obsah čísla s prelinkovaním na jednotlivé texty nájdete TU.

Nobelistka Annie Ernaux píše na ostrí noža

Tohtoročnú Nobelovu cenu za literatúru udelili francúzskej spisovateľke Annie Ernaux „za odvahu a klinickú ostrosť, s akou objasňuje korene, odcudzenie a kolektívne obmedzenia osobnej pamäti“. Viete, že kedysi bola čestnou hostkou podujatia Ústavu svetovej literatúry SAV? Prečítajte si, ako sa od polovice 80. rokov minulého storočia postupne objavovala v kultúre na Slovensku. Podieľala sa na tom i naša kolegyňa, romanistka Katarína Bednárová, ktorá sa jej dielom zaoberala ako literárna vedkyňa aj ako prekladateľka.  

Udelenie Nobelovej ceny za literatúru je pre francúzsku spisovateľku Annie Ernaux, ako povedala pre médiá, „veľká česť, ale zároveň veľká zodpovednosť, ktorá spočíva v opakovanom podávaní svedectva o spravodlivosti a čestnosti“.

Z diela Annie Ernaux máme v slovenskom preklade iba malú časť, no jej meno sa objavilo na stránkach Revue svetovej literatúry už v roku 1985, keď Michaela Jurovská uverejnila recenziu knihy La Place. Písal o nej aj literárny vedec Miloš Tomčík a vo viacerých štúdiách romanistka Katarína Bednárová. Jej literárna tvorba je súčasťou kurikula súčasnej francúzskej literatúry na FiF UK v Bratislave už dlhé roky (prednáša profesorka Bednárová, pod jej vedením vznikli aj viaceré diplomové práce).

V roku 1993 sa v kaštieli v Moravanoch nad Váhom konali Dni francúzskej literatúry, ktoré usporiadal Ústav svetovej literatúry SAV. Čestnou hostkou bola práve čerstvá nobelistka Annie Ernaux.

Prvý preklad z diela Annie Ernaux Miesto medzi ľuďmi (La Place) z pera Kataríny Bednárovej vyšiel časopisecky (Revue svetovej literatúry, 1986), neskôr pribudol preklad Žena (Une femme, Revue svetovej literatúry, 1992). Oba preklady vyšli následne knižne vo vydavateľstve Causa editio pod názvom Miesto medzi ľuďmi. Žena (1994). Pokračovať na Nobelistka Annie Ernaux píše na ostrí noža

„Výnimočnosť dialógu prostredníctvom literatúry“ na knižnom veľtrhu v Budapešti

Čestnou hostkou 27. ročníka Medzinárodného knižného festivalu v Budapešti bola slovenská literatúra. Judit Görözdi, hungaristka a riaditeľka Ústavu svetovej literatúry SAV, v. v. i., vystúpila na slávnostnom otvorení za hosťujúcu literatúru.

Podujatie predstavuje jeden z najprestížnejších knižných veľtrhov v strednej Európe, k čomu okrem výborných sprievodných literárnych programov prispieva aj účasť významných osobností svetovej literatúry. 27. ročník Medzinárodného knižného festivalu v Budapešti, ktorý sa konal od 29. septembra do 2. októbra 2022, svojou prítomnosťou poctila nositeľka Nobelovej ceny za literatúru Svetlana Alexijevič.

Slovenská literatúra sa prezentovala 29 čerstvými knižnými prekladmi do maďarčiny. Dominovala súčasná próza a poézia, no nechýbali ani diela dokumentárnej literatúry, ako sú reportáže Tomáša Forróa, historiografická monografia Romana Holeca či kniha Jozefa Tancera z oblasti jazykovedy.

Organizátor slovenského čestného hosťovania, občianske združenie BÁZIS, pripravil výborný literárny program, predovšetkým prezentácie kníh, ako aj debaty k najaktuálnejším otázkam literatúry a kultúrneho transferu. Priestor dostala i maďarská literatúra písaná na Slovensku.

Do prípravy čestného hosťovania sa zapojili literárni vedci a vedkyne z ústavov SAV. Riaditeľka Ústavu svetovej literatúry SAV, v. v. i., Judit Görözdi otvorila tohtoročný Medzinárodný knižný festival v Budapešti za hosťujúcu literatúru. Vo svojom prejave zdôraznila výnimočnosť vzájomnej kultúrnej otvorenosti a – aj vzhľadom na neďaleký vojnový konflikt – výnimočnosť dialógu prostredníctvom literatúry. Pokračovať na „Výnimočnosť dialógu prostredníctvom literatúry“ na knižnom veľtrhu v Budapešti

Čo priniesol 13. ročník literárnej súťaže Medziriadky 2022

 

FOTO - Sonka Maletz
FOTO – Sonka Maletz

Doktorandka Lenka Kubriczká sa zúčastnila aj tohto ročníka Medziriadkov. Prečítajte si, čo napísala o jeho priebehu. 

Organizačný tím literárnej súťaže Medziriadky pripravil v dňoch 21. až 27. 8. 2022 v hoteli Vršatec trinásty ročník sústredenia autoriek a autorov od 11 do 26 rokov, ktorých diela doposiaľ neboli publikované. Na základe zaslaných textov v kategóriách poézie, prózy a drámy ich vybrala odborná porota v zložení Peter Gärtner, Dávid Dziak a Eva Kollárová pre základné školy, ďalej Marta Součková, Mária Klapáková, Tomáš Hučko, Mária Ferenčuhová a Milan Děžinský pre stredné školy a pre mládež do 26 rokov. Kategória drámy bola hodnotená konkluzívne pre všetky vekové kategórie Miroslavom Dachom a Janou Micenkovou. Posledné roky je udeľovanie prvých troch miest zrušené, a teda laureátkami a laureátmi sú všetci pozvaní. Výnimkou je špeciálna cena Divadla Pôtoň, ktorá bola tento rok udelená Alexandre Múdrej a Alfrédovi Tóthovi. Pokračovať na Čo priniesol 13. ročník literárnej súťaže Medziriadky 2022

Adam Bžoch: Na čo je dobrý ruský pas (z článkov v Denníku N)

Foto - Pexels
Foto – Pexels

Medzinárodné renomé ruských pasov zmenila vojna na Ukrajine, hoci ani v minulosti sa v ich prípade nebolo čím chváliť. O tomto fenoméne v súvislosti so zmenou občianstva vnucovaným ukrajinským občanom, o miznutí nádeje stať sa vlastníkmi pasov Európskej Únie, ale aj o hrozbe pre kritikov režimu píše vo svojej úvahe Adam Bžoch pre Denník N: „Ruskí oligarchovia, ktorí vlastnia doklady totožnosti viacerých krajín, dnes svoje ruské pasy neničia; nie však z lásky k Ruskej federácii, kde tak obscénne zbohatli, ale preto, lebo takýmto demonštratívnym gestom by na seba zbytočne strhli pozornosť putinovskej kontrašpionáže, ktorá si vie veľmi drsne poradiť s kritikmi režimu aj za hranicami Ruska.“

Celý článok si môžete prečítať TU.
Všetky články Adama Bžocha v Denníku N nájdete TU.

Vychádza nové číslo časopisu World Literature Studies 2/2022: Svetová literatúra z pohľadu „malých“ literatúr

obalka s linkouRóbert Gáfrik
Miloš Zelenka
(eds.)

V posledných desaťročiach sa svetová literatúra chápe ako kánon alebo systém, do ktorého texty vstupujú prostredníctvom „veľkých“ literatúr, písaných v hegemónnych jazykoch ako angličtina. Texty z menších literatúr musia spĺňať takpovediac niečo navyše, aby dosiahli status svetovej literatúry. Tento koncept predstavuje svetovú literatúru ako korelát politickej a ekonomickej moci. Aktuálne číslo prináša štúdie reflektujúce vzťah „malých” literatúr k svetovej literatúre, pričom nastoľujú aj epistemologické a etické otázky.

Téma čísla:

MILOŠ ZELENKA
The concept of world literature in Czech and Slovak comparative literary studies
WOOK-DONG KIM
Against Sinocentrism: Internal orientalism in world literature
SONALI GANGULY – LIPIKA DAS
The Biswa Sahitya Granthamala (World literature book series) as a reaction to English
linguistic domination in Odisha
PAULS DAIJA – BENEDIKTS KALNAČS
“Provincializing” world literature: The role of translations in shaping 19th-century
Latvian culture
RADU VANCU
The post-national Celan: The imperfect triangulation from (abandoned) Romanian poetry to world literature and back
CHARLES SABATOS
Prague beyond Kafka: Rethinking minor literature through the work of Jiří Langer

Celý obsah čísla s prelinkovaním na jednotlivé texty nájdete TU.

Márii Bátorovej udelili Čestnú plaketu SAV Ľudovíta Štúra

FOTO - Martin Bystriansky
Mária Bátorová s manželom. FOTO – Martin Bystriansky

S vyjadrením úcty a vďaky ocenili prof. PhDr. Máriu Bátorovú, DrSc. z Ústavu svetovej literatúry SAV. Ako pracovníčka akadémie, ktorá sa svojou prácou stala súčasťou histórie Slovenskej akadémie vied, si v pondelok 20. júna 2022 prevzala Čestnú plaketu SAV Ľudovíta Štúra za zásluhy v humanitných a spoločenských vedách. Srdečne blahoželáme.

Viac o odovzdávaní ceny si môžete prečítať TU.

 

Judit Görözdi o novej zbierke esejí: Esterházyho publicistika si udržiava možnosť pochybovať aj o sebe samej

FOTO - Pavol Funtál
FOTO – Pavol Funtál

Po skvelom výbere esejí súčasného maďarského spisovateľa Pétera Nádasa pod názvom Stav vecí sa zrodil aj výnimočný výber z esejistiky, publicistiky a príležitostnej tvorby jeho súputníka Pétera Esterházyho (1950 – 2016). Kniha Život slov je v poradí druhým zväzkom pozoruhodnej esejistickej edície Dunaj  vydavateľstva Platforma pre literatúru a výskum  (editor Radoslav Passia) a vychádza opäť v slovenskom preklade Renáty Deákovej. Autorkou doslovov oboch kníh je hungaristka a literárna vedkyňa Judit Görözdi, ktorá sa už roky sústredene venuje recepcii  maďarskej  prózy  v slovenskom kultúrnom prostredí. Diela spomenutých maďarských autorov analyzuje aj v monografii Dejiny v súčasných maďarských románoch, ktorá vyšla v roku 2019 v spolupráci Ústavu svetovej literatúry SAV a vydavateľstva Veda.

V slovenskom výbere nájdeme texty Pétera Esterházyho zamerané na kľúčové otázky postmodernej poetiky – jazyk, literárnosť, ich možnosti a vlastnosti, na problémy literárneho a kultúrneho života, na knihy a umeleckú tvorbu iných autoriek a autorov a na vzťah maďarskej kultúry k širšiemu kontextu.
„Esterházyho publicistika v zásade skôr nastoľuje problémy než ,súdi‘ ich aktérov: vďaka jazykovým hrám a svojmu humoru si udržiava možnosť pochybovať aj o sebe samej a s čitateľom nadväzuje dialóg,“ píše Judit Görözdi v doslove knihy.

Book_Mockup_3 (1)

Celý text doslovu si môžete prečítať TU.
Informácie o oboch tituloch edície Dunaj nájdete TU.

 

Tohtoročná porotkyňa Anasoft litera Jana Cviková o študentskej cene René: Každý z titulov je výnimočný osobitým spracovaním vážnej témy

FOTO - anasoftlitera.sk
FOTO – anasoftlitera.sk

Popri prestížnej cene o najlepšie prozaické dielo uplynulého roka vyhlasuje Anasoft litera v spolupráci s Literárnym informačným centrom aj študentskú verziu tejto literárnej ceny na Slovensku. Jej názov je René – Anasoft litera gymnazistov, prebieha už šiesty rok a rozhodujú o nej študentky a študenti vybraných gymnázií a stredných škôl. Päticu kníh, medzi ktorými hľadajú tú „svoju“ najlepšiu, vyberala odborná porota, ktorej členkou je tento rok aj naša kolegyňa, germanistka, literárna vedkyňa, prekladateľka, redaktorka a rodová expertka Jana Cviková. Spolu s ňou rozhodovali o finálovej päťke poľská prekladateľka a spisovateľka Weronika Gogola, literárna vedkyňa a pedagogička Tamara Janecová, redaktor, literárny kritik a prekladateľ Gábor Csanda a literárny vedec, prekladateľ a vysokoškolský pedagóg Marián Andričík. Vybrali diela týchto autoriek a autorov: Nicol Hochholczerová: Táto izba sa nedá zjesť (KK Bagala, 2021), Jana Micenková: Krv je len voda (Marenčit PT, 2021), Mariana Čengel Solčanská: Proces s mŕtvym (Ikar, 2021), Arpád Soltész: Zlodej (Ikar, 2021), Marek Vadas: Šesť cudzincov (KK Bagala, 2021).

Jana Cviková sa o vybraných tituloch pre cenu René vyjadrila: „Každý z nich je výnimočný osobitým literárnym spracovaním vážnej témy – mnohých tvárí násilia; v rôznom pomere sa tu prelínajú súkromné príbehy s verejnými a až analyticky striedajú rôzne perspektívy. Poetika siaha od štýlu drsnej novinárskej školy cez takmer surreálnu obraznosť pre vyjadrenie najintímnejších zranení po filmovým strihom diktovanú dynamiku striedania scén.“

Viac informácií o cene René nájdete TU.