Archív kategorií: Správy

Nové číslo World Literature Studies 4/2024: Fikčné reality večného mieru

Správy, Knižnica online

ed. Johannes D. Kaminski

V politickom aj duchovnom zmysle patrí utopický mierový apel k mocným hnacím silám ľudskej predstavivosti. Mierovú rétoriku možno však ťažko oddeliť od vojnovej reality; nakoniec totiž vedie úsilie, ktoré má slúžiť vyššiemu cieľu, často k nespravodlivosti a násiliu. Autori a autorky štúdií v tomto čísle diskutujú o európskych, amerických a čínskych textoch, ktoré predstavujú široké spektrum imaginácií mieru, od naivného nadšenia pre riešenia zhora nadol až po skľúčené elégie nad zánikom občianskych slobôd.

Číslo 4, 2024, ročník 16 vyšlo v rámci projektu SASPRO Svetová vláda: Veľké naratívy v súčasnej vedecko-fantastickej literatúre / World Government: Grand Narratives in Contemporary Science-Fiction, ktorý vedie Johannes D. Kaminski, PhD. (Ústav svetovej literatúry SAV, v. v. i.)

Časopis pre výskum svetovej literatúry vydáva štyri razy ročne Ústav svetovej literatúry SAV, v. v. i.
online v režime otvoreného prístupu: Licensed under Creative Commons BY-NC-ND 4.0;
tlačou: Objednávky vybavuje Slovak Academic Press, s. r. o., sap@sappress.sk, cena 1 čísla 6 EUR, celého ročníka 24 EUR plus poštovné.

Z obsahu:
ALEXIS SHOTWELL
“All we have is means”: Ursula K. Le Guin’s utopianism as ongoingness
KILIAN JÖRG
Messy utopianism and the question of war: What does “staying with the trouble” mean in relation to war? Pokračovať na Nové číslo World Literature Studies 4/2024: Fikčné reality večného mieru →

Rozhovor s Róbertom Gáfrikom o preklade upanišád

Správy, Rôzne

– „Slovo upanišad označuje to, čo odstraňuje nevedomosť a prináša sebapoznanie. Znamená aj tajomstvo. Poznanie seba samého je podľa upanišád najväčším tajomstvom,“ hovorí vedec, ktorý pravidelne navštevuje Indiu a dlhodobo sa venuje prastarému jazyku sanskrtu, staroindickej kultúre aj kultúrnym stretom medzi Západom a Východom. –

Prečítajte si v kultúrnej rubrike SME rozhovor Petra Gettinga s komparatistom Róbertom Gáfrikom (na foto v Indii), riaditeľom Ústavu svetovej literatúry SAV, v. v. i.: O tom, čo sú to upanišady, aký je ich význam pre filozofické myslenie, čo znamená práca na ich preklade, prečo nemáme v presný prepis slov z východných kultúr a akú podobu majú v slovenčine… Knihu UPANIŠADY s úvodom a poznámkami prekladateľa docenta Gáfrika vydali VEDA, vydavateľstvo SAV, a Ústav svetovej literatúry SAV, v. v. i., na sklonku minulého roka.

Z ROZHOVORU V DENNÍKU SME VYBERÁME:

Ako dlho vám trvalo preložiť upanišady?
V knihe sa nachádza preklad desiatich, takzvaných hlavných upanišád. Ich preklad mi trval asi tri roky, práca na celej knihe takmer päť rokov, kniha je však výsledkom môjho 30-ročného záujmu o indickú literatúru a filozofiu. (…)

A čo označuje slovo upanišady?
V sanskrte možno nájsť ku každému slovu koreň. Slovo upanišad sa odvodzuje z koreňa sad, ktorý znamená „odstrániť“, „dosiahnuť“ alebo „ukončiť“. Označuje teda to, čo odstraňuje nevedomosť a prináša sebapoznanie. Znamená aj tajomstvo. Poznanie seba samého je podľa upanišád najväčším tajomstvom. (…)

Neposúva to ich význam, ak dnes kolujú na internete? Išlo predsa o intímny dialóg medzi učiteľom, guruom, a žiakom. Dnes sú takpovediac predhodené davom.
Áno, je to tak. V Indii dodnes prebieha seriózne štúdium upanišád tak, že ich učiteľ vysvetľuje žiakom.
Máte pravdu, že v súčasnosti sú voľne dostupné v tlačenej podobe a na internete. Je to dôsledok demokratizácie poznania. Určite pritom dochádza k posunu významu. K nemu však zjavne dochádzalo po tisícročia v Indii a od 19. storočia aj v Európe. Pokračovať na Rozhovor s Róbertom Gáfrikom o preklade upanišád →

Workshop o teoretických a praktických otázkach prekladu humanitnovedných a spoločenskovedných textov

Správy, Udalosti

 

 

 

 

 

Na pôde Filozofickej fakulty UK v Bratislave sa 20. novembra 2024 konal workshop s názvom K prekladom humanitnovedných a spoločenskovedných textov u nás – prekladateľský proces a vydavateľská prax.

Podujatie je súčasťou projektu APVV Preklad a aspekty recepcie spoločenskovedných a humanitnovedných textov ako kultúrny a literárny transfer v 20. storočí, ktorého zodpovednou riešiteľkou je naša kolegyňa profesorka Katarína Bednárová. Workshop je súčasťou vzdelávacích a diseminačných aktivít členiek riešiteľského kolektívu Kataríny Motykovej, Niny Cingerovej a Zuzany Močkovej Lorkovej. Cieľom workshopu bolo vytvoriť priestor pre začínajúce prekladateľky a prekladateľov, prepojiť viacero generácií odborníčok a odborníkov a diskutovať o preklade nielen na teoretickej, ale aj praktickej úrovni. Podujatie pozostávalo z prezentácie prekladov Pokračovať na Workshop o teoretických a praktických otázkach prekladu humanitnovedných a spoločenskovedných textov →

Prezentácia najnovších publikácií Ústavu svetovej literatúry SAV

Správy, Nové knihy, Knižnica online, Udalosti

V rámci francúzskej sekcie medzinárodného kolokvia Journées d’études romanes VI. Études romanes en mouvement – Dni románskych štúdií VI. Románske jazyky v pohybe, ktoré sa konalo 15. – 16. novembra 2024 na pôde Filozofickej fakulty UK v Bratislave, sa uskutočnil rokovací panel Transfert et traduction de textes des sciences humaines et sociales (Transfer a preklad textov socio-humanitných vied), ktorého sa zúčastnili aj naše kolegyne – Katarína Bednárová, Silvia Rybárová a Jana Truhlářová. Rokovanie sa konalo pod gesciou profesorky Bednárovej, ktorá priblížila aktuálny výskum v rámci prebiehajúceho projektu APVV-21-0198 Preklad a aspekty recepcie spoločenskovedných a humanitnovedných textov ako kultúrny a literárny transfer v 20. storočí. Silvia Rybárová predstavila prítomným kolektívne dielo Pokračovať na Prezentácia najnovších publikácií Ústavu svetovej literatúry SAV →

Navrhnite si vlastnú tému a poďte k nám študovať PhD

Správy, Doktorandské štúdium

Ak premýšľate o doktorandskom štúdiu literárnej vedy, napíšte nám najneskôr do 15. januára 2025, čomu by ste sa chceli venovať. Radi budeme s vami konzultovať o možnostiach a ďalšom postupe.

Aké je také doktorandské štúdium u nás, vám rád prezradí doktorand Adam Škrovan a načo vám také štúdium môže byť, sa zasa dozviete od našich úspešných absolventiek a absolventov: Zuzana Kopecká, PhD. (2021), Tamara Šimončíková Heribanová, PhD. (2020), Krištof Anetta, PhD. (2019), Lívia Paszmár, PhD. (2017), Anna Fosse, PhD. (2017), Terézia Struhárová, PhD. (2014), Zuzana Husárová, PhD. (2009). 

Viac informácií nájdete TU.

Indický premiér o slovenskom preklade UPANIŠÁD Róberta Gáfrika

Indický premiér Naréndra Módí vo svojej pravidelnej relácii Man kí bát (v angl. prepise Mann Ki Baat),  v hindčine „Slová od srdca“, hovorí v novembrovom vydaní o preklade UPANIŠÁD do slovenčiny z pera nášho riaditeľa, doc. Róberta Gáfrika.

Man kí bát je apolitická relácia, prostredníctvom ktorej indický premiér Naréndra Módí oslovuje národ na rozhlasovej stanici All India Radio a na televíznych staniciach DD National a DD News. Premiér sa v nej delí o svoje myšlienky na rôzne témy a hovorí o úspechoch krajiny. Relácia sa vysiela v hindčine a prekladá sa do rôznych regionálnych jazykov. Je dostupná aj na internete a prostredníctvom sociálnych sietí. Každý mesiac ju počúvajú stámilióny ľudí.

 

Pozvánka na prezentáciu 5. decembra

 

 

Ohliadnutie za podujatím o preklade byzantsko-slovanských liturgických textov

Správy

Súčasťou projektu APVV-21-0198 Preklad a aspekty recepcie spoločenskovedných a humanitnovedných textov ako kultúrny a literárny transfer v 20. storočí je diseminácia poznatkov získaných počas jeho riešenia. Ústav svetovej literatúry SAV, v. v. i., a Katedra spoločenských a humanitných vied Gréckokatolíckej teologickej fakulty Prešovskej univerzity zorganizovali v rámci projektu diskusné podujatie na tému Preklad byzantsko-slovanských liturgických textov ako špecifický typ transferu.

V prvom bloku podujatia zúčastnení diskutovali o dejinách a aktuálnych výzvach liturgického prekladu v Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku. Slavista a teológ Andrej Škoviera priblížil prvé prekladateľské počiny slovenských gréckokatolíkov s osobitným dôrazom na prekladateľské dielo Pavla Spišáka. Historickým aspektom prekladu sa venoval aj Daniel Atanáz Mandzák, šéfredaktor vydavateľstva Misionár a člen rehole, ktorá sa v druhej polovici 20. storočia a najmä začiatkom 21. storočia zaslúžila o vydanie niekoľkých publikácií s prekladmi stálych a premenlivých častí časoslova. Na základe archívnych materiálov, ale aj osobných spomienok predstavil proces prípravy publikácií, ktorý spočíval v kompilácii prekladov rôznej (neraz amatérskej či študentskej) proveniencie a ich následnej jazykovej korektúre. Pokračovať na Ohliadnutie za podujatím o preklade byzantsko-slovanských liturgických textov →

Za hranicami v preklade: poznanie, fakty, príbehy

Podujatia, Správy
Zľava: G. Beregházyová, B. Ďuračková a Ľ. Pánisová

V utorok 15. 10. 2024 sa o 18.00 zišli v kníhkupectve a antikvariáte  Pod vŕškom na Kupeckej ulici  v Nitre študentstvo Filozofickej fakulty Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre i širšia verejnosť so záujmom o preklad a literatúru na diskusnom večere o knihe Zuzany Palovic a Gabriely Beregházyovej Slovak Settlers: The emotional history of immigration/Slovenskí vysťahovalci: história slovenského vysťahovalectva (Global Slovakia 2023) v slovenskom  preklade Beáty Ďuračkovej.

O knihe a jej preklade do slovenčiny, o prekladateľskej práci, špecifikách prekladu socio-humanitnej literatúry a hraniciach odborného a umeleckého prekladu sa zhovárali prekladateľka Beáta Ďuračková a spoluautorka knihy Gabriela Beregházyová, absolventka University of Exeter,  University of Bristol a University of Surrey, kde ukončila doktorandské štúdium s prestížnym štipendiom na výskum vnímania korupcie na Slovensku. Podujatie pripravila a moderovala Ľudmila Pánisová z Katedry translatológie UKF v Nitre, spoluriešiteľka projektu APVV-21-0198 Preklad a aspekty recepcie spoločenskovedných a humanitnovedných textov ako kultúrny a literárny transfer v 20. storočí. Pokračovať na Za hranicami v preklade: poznanie, fakty, príbehy →

Nové číslo World Literature Studies 3/2024: Preklad, cenzúra a marginalizované hlasy

Správy, Knižnica online

eds. Ivana Hostová ‒ Mária Kusá

Toto translatologické číslo sa zameriava na postihnutie prienikov medzi prekladom a mocou, cenzúrou a marginalizovanými identitami. Jednotlivé štúdie si všímajú, ako preklad vzdoruje štruktúrnemu útlaku, respektíve ako ho upevňuje, a to najmä v kontexte strednej a východnej Európy. Tematicky sa venujú otázkam ako kurátorstvo kultúrneho exportu, cenzúra v literárnom preklade či politická ekonómia recepcie. Zviditeľňujú tiež rolu, ktorú prekladateľky a prekladatelia zohrávajú pri formovaní teórie, a obhajujú dekolonizáciu poznania a inkluzivitu v globálnej kultúrnej produkcii.

Číslo 3, 2024, ročník 16 vyšlo v rámci kolektívneho projektu VEGA 2/0092/23 Preklad a prekladanie v dejinách a súčasnosti slovenského kultúrneho priestoru. Premeny podôb, statusu a funkcií: texty, osobnosti, inštitúcie, ktorý vedie prof. Mária Kusá (Ústav svetovej literatúry SAV, v. v. i.).  Editovala ho spolu s Ivanou Hostovou (Ústav slovenskej literatúry SAV, v. v. i.).

Časopis pre výskum svetovej literatúry vydáva štyri razy ročne Ústav svetovej literatúry SAV, v. v. i.
online v režime otvoreného prístupu: Licensed under Creative Commons BY-NC-ND 4.0;
tlačou: Objednávky vybavuje Slovak Academic Press, s. r. o., sap@sappress.sk, cena 1 čísla 6 EUR, celého ročníka 24 EUR plus poštovné.

Z obsahu:
IVANA HOSTOVÁ ‒ MÁRIA KUSÁ
Translation, censorship, and marginalized voices: Challenging power and
economic barriers
IRYNA ODREKHIVSKA
Decolonial analytics in translation history: Ukrainian literature in the contested
space of English translation Pokračovať na Nové číslo World Literature Studies 3/2024: Preklad, cenzúra a marginalizované hlasy →

O konferencii „Milan Kundera a světová literatura“ v Bratislave

Správy

V utorok 8. októbra 2024 sa v Českom centre v Bratislave konala konferencia pod názvom „Milan Kundera a světová literatura“. Na organizácii podujatia pri príležitosti 95. výročia narodenia a 1. výročia úmrtia tohto spisovateľa sa okrem Českého centra podieľalo Veľvyslanectvo Českej republiky spolu s Ústavom stredoeurópskych jazykov a kultúr Fakulty stredoeurópskych štúdií UKF, s Ústavom svetovej literatúry SAV, v. v. i., a Česko-slovenskou asociáciou porovnávacej literatúry.

Počas konferencie vystúpili s príspevkami z rôznych hľadísk prednášajúci z viacerých krajín. V referátoch sa venovali Kunderovej prozaickej aj esejistickej tvorbe, v ktorej sa okrem iného zamerali na humor a snovú tematiku, kultúrnu identitu a problematiku prekladov, ako aj otázke miesta Kunderu v literatúre, resp. svetovej literatúre, zaoberali sa i autorovou osciláciou medzi centrom a perifériou a nevynechali ani jeho vnímanie románu a umeleckej tvorby. Viacerí prednášajúci Milana Kunderu osobne poznali a diskusiu obohatili o vlastné spomienky na rôzne podnetné rozhovory, pričom ho pripomenuli aj ako človeka. Príspevky z konferencie budú publikované v monotematickom čísle časopisu Stredoeurópske pohľady č. 1/2025.

Text a foto:
Karolína Albertová a Martina Vladovičová