Archív kategorií: Doktorandské štúdium

Terézia Struhárová, PhD. #nacomijedoktorandskestudium

Ústav svetovej literatúry SAV, v. v. i., ponúka štvorročné interné doktorandské štúdium v študijnom programe Literárna veda (viac informácií TU). Ešte do 10. januára s nami môžete konzultovať vlastný návrh na tému dizertačnej práce. Naším ústavom prešlo už veľa úspešných doktorandiek a doktorandov, ktorí sa vydali rôznymi cestami. Aj Terézia Struhárová nám odpovedala na otázku, načo jej bolo doktorandské štúdium.

Doktorandské štúdium je aj o ľuďoch. Ďakujem za to, že som mala možnosť učiť sa od svojich kolegov a kolegýň v ústave.  A doktorandské štúdium je aj o príležitosti, pretože sa stalo odrazovým mostíkom pre moje ďalšie akademické pôsobenie.

Počas svojho doktorandského štúdia, ktoré som absolvovala v rokoch 2010-2014, som sa venovala skúmaniu obraznosti v poézii slovenskej a nemeckej jazykovej oblasti. Pokračovať na Terézia Struhárová, PhD. #nacomijedoktorandskestudium

Lívia Paszmár, PhD.   #nacomijedoktorandskestudium

Ústav svetovej literatúry SAV, v. v. i., ponúka štvorročné interné doktorandské štúdium v študijnom programe Literárna veda (viac informácií TU). Naším ústavom prešlo už veľa úspešných doktorandiek a doktorandov, ktorí sa po obhájení dizertačnej práce vydali rôznymi cestami. Spýtali sme sa niektorých, načo im bolo doktorandské štúdium z dnešného pohľadu. Lívia Paszmár, ktorá prácu o tvorbe Pétera Esterházyho písala pod vedením Dr. Judit Görözdi, sa s nami podelila o svoju skúsenosť:

Po úspešnej prijímacej skúške som dostala obrovskú šancu, spoznala som ľudí, ktorí ma ovplyvňujú dodnes, mohla som zažiť, aký je to pocit, keď veria v moje schopnosti…

Doktorandské štúdium v Ústave svetovej literatúry SAV malo zásadný vplyv na môj profesijný aj súkromný život. Pokračovať na Lívia Paszmár, PhD.   #nacomijedoktorandskestudium

Zuzana Kopecká, PhD. #nacomijedoktorandskestudium

Ústav svetovej literatúry SAV, v. v. i., ponúka štvorročné interné doktorandské štúdium v študijnom programe Literárna veda (viac informácií TU). Naším ústavom prešlo už veľa úspešných doktorandiek a doktorandov, ktorí sa po obhájení dizertačnej práce vydali rôznymi cestami. Postupne sa pýtame viacerých z nich, načo im bolo doktorandské štúdium z dnešného pohľadu. Zuzana Kopecká, ktorá obhájenú dizertačnú prácu spracovala do knižného vydania, získala titul PhD. v roku 2021. Teraz sa venuje najmä neformálnemu vzdelávaniu. O svojej skúsenosti napísala:
Doktorandské štúdium síce nie je jednoduché, no tie vedomosti a zručnosti, čo si z neho odnesiete, vám už nikto nezoberie a možno práve tie vám otvoria mnohé dvere, bez ohľadu na to, akou cestou sa po jeho ukončení vydáte.

Pokračovať na Zuzana Kopecká, PhD. #nacomijedoktorandskestudium

Zuzana Husárová, PhD. #nacomijedoktorandskestudium

Ústav svetovej literatúry SAV, v. v. i., ponúka štvorročné interné doktorandské štúdium v študijnom programe Literárna veda (viac informácií TU). Naším ústavom prešlo už veľa úspešných doktorandiek a doktorandov, ktorí sa po obhájení dizertačnej práce vydali rôznymi cestami. Postupne sa pýtame viacerých výrazných osobností kultúrneho či univerzitného života spomedzi nich, načo im bolo doktorandské štúdium z dnešného pohľadu. Vysokoškolská pedagogička, autorka experimentálnej a digitálnej poézie, redaktorka Zuzana Husárová získala titul PhD. v roku 2009. O svojej skúsenosti napísala:

Počas svojho doktorandského štúdia som sa naučila vedecky premýšľať a písať, dostala som sa do bohatého kontaktu s množstvom vedeckých, kultúrnych a umeleckých osobností, naučila som sa prispieť k organizácii konferencií a vydávaniu periodík.

Doktorandskú prácu nazvanú „Digitálna fikcia. Písanie v interaktívnych médiách“ som obhájila v roku 2009 pod precíznym školiteľským vedením Dr. Bogumiły Suwary v Ústave svetovej literatúry. Literárnovedné štúdium a poznatky, ktoré som získala prostredníctvom neho, tvoria základ môjho  akademického, vedeckého i umeleckého pôsobenia. Pokračovať na Zuzana Husárová, PhD. #nacomijedoktorandskestudium

Tamara Šimončíková Heribanová, PhD. #nacomijedoktorandskestudium

Ústav svetovej literatúry SAV, v. v. i., ponúka štvorročné interné doktorandské štúdium v študijnom programe Literárna veda (viac informácií TU). Naším ústavom prešlo už veľa úspešných doktorandiek a doktorandov, ktorí sa po obhájení dizertačnej práce vydali rôznymi cestami. Postupne sa pýtame viacerých výrazných osobností kultúrneho či univerzitného života spomedzi nich, načo im bolo doktorandské štúdium z dnešného pohľadu. Spisovateľka a publicistka Tamara Heribanová Šimončíková získala titul PhD. v roku 2020. O svojej skúsenosti okrem iného napísala:

Doktorandské štúdium v Ústave svetovej literatúry SAV by som odporučila každej a každému, kto sa hlbšie zaujíma o literatúru a v dnešnom uponáhľanom svete túži po priestore na spoznávanie, napredovanie, nadväzovanie na minulosť, ale aj rozkrývanie súčasných spoločenských problémov, ktoré nemusia byť striktne vymedzené len literárnovedným rámcom.

Tamara Šimončíková Heribanová so svojou knižkou  Prípad Erich Kästner: lyrikou proti totalite (Roky odporu 1923 – 1933), ktorá vznikla na základe dizertačnej práce.

Pokračovať na Tamara Šimončíková Heribanová, PhD. #nacomijedoktorandskestudium

Témy doktorandského štúdia na šk. rok 2023/2024

Ústav svetovej literatúry SAV, v. v. i., pozýva absolventky a absolventov magisterského štúdia na prijímacie pohovory na denné doktorandské štúdium realizované v spolupráci s Filozofickou fakultou UK.

Prihlášky sa prijímajú od 1. do 31. mája 2023 na FiF UK. Skontaktujte sa pred podaním prihlášky so školiteľkou alebo školiteľom, ktorí tému vypísali.

Bližšie informácie nájdete na FiF UK TU a na SAV TU.

Aktuálne témy dizertačných prác pre prijímacie pohovory na denné doktorandské štúdium v Ústave svetovej literatúry SAV, v. v. i., v spolupráci s FiF UK na šk. r. 2023/2024:

  • Predstavy o spravodlivosti a ich umelecké stvárnenie v starej gréckej a v rímskej literatúre
    Školiteľ: prof. Adam Bžoch, CSc.

Téma otvára literárno- a kultúrnohistorický výhľad na vzťahy medzi predstavami o prirodzenej spravodlivosti a umením (literatúrou) v gréckej a rímskej antike. Vyznačuje sa silnou interdisciplinárnou orientáciou, pretože predpokladá vhĺbenie sa do problematiky spravodlivosti v gréckom i v rímskom náboženstve, vo filozofii, v každodennom súkromnom i vo verejnom živote (v politike) a takisto zasahuje do oblasti právneho a metaprávneho myslenia v európskej antike. Na jednej strane sa tu zo skúmaných literárnych pamiatok vychádza ako z dobou podmienených fiktívnych/estetických dokumentov, svedčiacich o rozmýšľaní antického človeka nad dilemami spravodlivosti, na druhej strane sa o nich uvažuje ako o estetických formách, v ktorých človek antiky formuloval svoje predstavy o spravodlivosti (napr. bájka, tragédia).

  • Tvorba Imreho Kertésza v stredoeurópskom recepčnom prostredí
    Školiteľka: Mgr. Judit Görözdi, PhD.

Texty maďarského spisovateľa, nositeľa Nobelovej ceny, boli preložené do najrôznejších jazykov (aj do slovenčiny), avšak analytické spracovanie jeho tvorby adresované slovenskému odbornému publiku sa zatiaľ neuskutočnilo. Cieľom dizertačnej práce bude predstaviť autora cez ním pertraktovanú tému: skúsenosť holokaustu a porovnať recepciu Kertészových diel v kultúrach strednej Európy.

  • Rodové aspekty literatúry holokaustu
    Školiteľka: Dr. Dobrota Pucherová, D.Phil.

Výskum ženskej rodovej identity ako kategórie útlaku, jeho prežívania a reprezentácie v kontexte holokaustu (šoa) existuje od 80. rokov 20. storočia a podstatne dopĺňa predchádzajúci výskum pamäti holokaustu. Poukazuje na rodovú dynamiku v historických procesoch a na špecifickú skúsenosť židovských žien pred druhou svetovou vojnou, počas nej a po nej. Odhaľuje formy intersekcionálneho útlaku a zároveň analyticky skúma konštrukcie subjektivity a normatívne vnímanie rodu vo vzťahu s inými kategóriami inakosti. Holokaustové memoáre žien zo strednej a východnej Európy po roku 1989, ale aj memoáre druhej generácie preživších žien teda predstavujú nielen spôsob, ako sa postkomunistické spoločnosti vyrovnávajú s pamäťou holokaustu, ale aj spôsob, ako prijímajú poznatky z feministickej teórie. Aspekt recepcie je zaujímavý aj vzhľadom na fakt, že mnohé z týchto textov vznikli mimo strednej a východnej Európy a do krajín pôvodu autoriek sa dostali v preklade, čím nadobudli kozmopolitnú dynamiku. Doposiaľ plne neprebádaný a stále rastúci korpus memoárovej literatúry, jej umeleckého spracovania, ako aj umeleckej literatúry s tematikou ženskej holokaustovej skúsenosti otvára možnosti nových pohľadov na pamäť druhej svetovej vojny cez kultúrne teórie traumy, feministické teórie, ako aj teórie porovnávacej literárnej vedy.

Ďalšie informácie o doktorandskom štúdiu na našom ústave nájdete TU.

Doktorandské štúdium o svetovej literatúre na našom ústave

Young african female student isolated on grey wall holding a pile of books standing profile looking camera laughing
FOTO – Pixabay

Ústav svetovej literatúry ponúka štvorročné interné doktorandské štúdium v študijnom programe Literárna veda odboru Filológia v spolupráci s Filozofickou fakultou UK v Bratislave. Tento rok vypísali školiteľky a školitelia šesť zaujímavých tém pre prijímacie pohovory na rok 2022/2023.

Naše najnovšie úspešné absolventky doktorandského štúdia sú Zuzana Kopecká a Kristína Kállay, ktoré obhájili svoje dizertačné práce v auguste 2021.

Dizertačná práca Zuzany Kopeckej s názvom Symptómy literárnej moderny v slovenskej a českej medzivojnovej próze analyzuje vybrané literárne texty zastupujúce literárnu modernu v slovenskej a českej medzivojnovej próze. Venuje sa románom Muž s protézou (1925) Jána Hrušovského, Dům o tisíci patrech (1929) Jana Weissa, Ztracený stín (1931)  Egona Hostovského a Pisár Gráč (1940) Jozefa Cígera Hronského, cez ktoré hľadá možnosti implementovania slovenského a českého medzivojnového umenia do konceptu svetovej literatúry. Autorka text práve pripravuje na knižné vydanie. Jej školiteľka prof. PhDr. Mária Bátorová, DrSc. vypísala novú tému Alternatívna literárna scéna v 20. storočí („Vnútorná emigrácia“ ako znak moderny stredoeurópskych literatúr).

Kristína Kállay absolvovala doktorandské štúdium u doc. Mgr. Róberta Gáfrika, PhD. Jej dizertačná práca s názvom Orientalizmus v slovenskej dobrodružnej literatúre pre deti a mládež v prvej polovici dvadsiateho storočia sa sústreďuje na obraz orientálneho Iného. Skúma diela Africký zápisník (1936), Horami Sumatry (1936) a Príhody v divočine (1940) Ľuda Ondrejova, Smelý Zajko v Afrike (1931) Jozefa Cígera Hronského, Ňumba a Čumba (1946) Michala Štejnhíbela, detskú divadelnú hru Gašparko v Afrike (1933), poviedku Cesta dvoch bratislavských chlapcov do Afriky (1934) a mládežnícky román Vetroňom do Afriky (1947) Theodora Kunsta. V spomenutých dielach autorka pomocou nástrojov porovnávacej imagológie, postkoloniálnej literárnej kritiky a hermeneutiky Iného odkrýva prítomný rasový a koloniálny diskurz.

Informácie o doktorandskom štúdiu na Ústave svetovej literatúry SAV nájdete TU.
Prihlášky na doktorandské štúdium sa prijímajú od 1. do 31. mája. Viac informácií TU.

Rusista Valerij Kupka je novým školiteľom doktorandského štúdia na našom ústave

Máte záujem o doktorandské štúdium svetovej literatúry? Už ste si vybrali tému? Nový externý školiteľ doktorandského štúdia na Ústave svetovej literatúry SAV doc. PhDr. Valerij Kupka, CSc. vypísal tému Špecifiká vývoja malých žánrov v ruskej próze 20. rokov 20. storočia. Zoznámte sa s ním.

ValeValerij_Kupka2-1017x1536rij Kupka je básnik, prekladateľ, rusista, divadelný dramaturg. Má štyri rodné jazyky. Narodil sa na Ukrajine a v roku 1978 sa jeho rodina presťahovala na Slovensko. Venuje sa ruskej literatúre
19. a 20. storočia, ruskej detskej literatúre, ruskému výtvarnému umeniu a filmu 20. storočia.
V zaujímavom rozhovore pre dunszt.sk „Prežívame kolaps systému, v ktorom svetu vládnu nekompetentní politici“ ho predstavila Eva Andrejčáková:
Ako rusista máte k Rusku špecifický vzťah. Predpokladali ste, že môže dôjsť k takejto ničivej vojne?
Je to šok a ťažko sa mi o tom hovorí. Áno, mal som predstavu, tušenie, že môže dôjsť k nejakému minimalistickému kroku zo strany Ruska voči Ukrajine, ale toto som nečakal.
Čo prežívate z osobného hľadiska? 
Obávam sa, že svoje pocity nedokážem sformulovať. V oboch krajinách mám blízkych príbuzných a blízkych priateľov, spisovateľov a výtvarníkov, s ktorými dlhodobo spolupracujem. Desím sa predstavy, že budú stáť zoči-voči jeden proti druhému. To, čo prežívame, je kolaps systému, v ktorom svetu vládnu politici často nekompetentní a neprofesionálni. Deje sa to aj preto, že sa k moci dostávajú polovzdelaní a neempatickí ľudia. A platí to nielen o politike, ale o všetkých sférach spoločenského života.
Celý rozhovor si prečítajte TU.
(Foto: archív V. K.)

Autorovu štúdiu „Podoby cenzúry v ruskej literatúre“, publikovanú v časopise World Literature Studies, si môžete prečítať TU.

Nezabudnite, že prihlášky na doktorandské štúdium sa prijímajú od 1. do 31. mája. Viac informácií TU.