Archív kategorií: Doktorandské štúdium

Anna Fosse, PhD. #nacomijedoktorandskestudium

Ústav svetovej literatúry SAV, v. v. i., ponúka štvorročné interné doktorandské štúdium v študijnom programe Literárna veda (viac informácií TU). Pôsobí ako externé pracovisko FiFUK, prihlášku na prijímacie skúšky si môžete podať do 31. mája.

Naším ústavom prešlo už veľa úspešných doktorandiek a doktorandov, ktorí sa po obhájení dizertačnej práce vydali rôznymi cestami. Spýtali sme sa viacerých výrazných osobností kultúrneho či univerzitného života spomedzi nich, načo im bolo doktorandské štúdium z dnešného pohľadu. Vynikajúca prekladateľka a znalkyňa severskej literatúry Anna Fosse získala titul PhD. v roku 2017. Školiteľom dizertačnej práce Tragika a tragédia v súčasnej severskej dráme bol germanista a škandinavista Milan Žitný. Anna Fosse o svojej skúsenosti napísala:

Doktorandské štúdium v Ústave svetovej literatúry SAV považujem za jedno z najproduktívnejších období svojho života, o to viac, že som v ústave začala pôsobiť vo fáze takzvanej mladej dospelosti.

Vďačím za to nielen možnosti slobodne pracovať na obľúbenej téme v podnetnom prostredí, pod veľkorysým dozorom skutočnej kapacity, doc. Milana Žitného, Pokračovať na Anna Fosse, PhD. #nacomijedoktorandskestudium

Terézia Struhárová, PhD. #nacomijedoktorandskestudium

Ústav svetovej literatúry SAV, v. v. i., ponúka štvorročné interné doktorandské štúdium v študijnom programe Literárna veda (viac informácií TU). Ešte do 10. januára s nami môžete konzultovať vlastný návrh na tému dizertačnej práce. Naším ústavom prešlo už veľa úspešných doktorandiek a doktorandov, ktorí sa vydali rôznymi cestami. Aj Terézia Struhárová nám odpovedala na otázku, načo jej bolo doktorandské štúdium.

Doktorandské štúdium je aj o ľuďoch. Ďakujem za to, že som mala možnosť učiť sa od svojich kolegov a kolegýň v ústave.  A doktorandské štúdium je aj o príležitosti, pretože sa stalo odrazovým mostíkom pre moje ďalšie akademické pôsobenie.

Počas svojho doktorandského štúdia, ktoré som absolvovala v rokoch 2010-2014, som sa venovala skúmaniu obraznosti v poézii slovenskej a nemeckej jazykovej oblasti. Pokračovať na Terézia Struhárová, PhD. #nacomijedoktorandskestudium

Lívia Paszmár, PhD.   #nacomijedoktorandskestudium

Ústav svetovej literatúry SAV, v. v. i., ponúka štvorročné interné doktorandské štúdium v študijnom programe Literárna veda (viac informácií TU). Naším ústavom prešlo už veľa úspešných doktorandiek a doktorandov, ktorí sa po obhájení dizertačnej práce vydali rôznymi cestami. Spýtali sme sa niektorých, načo im bolo doktorandské štúdium z dnešného pohľadu. Lívia Paszmár, ktorá prácu o tvorbe Pétera Esterházyho písala pod vedením Dr. Judit Görözdi, sa s nami podelila o svoju skúsenosť:

Po úspešnej prijímacej skúške som dostala obrovskú šancu, spoznala som ľudí, ktorí ma ovplyvňujú dodnes, mohla som zažiť, aký je to pocit, keď veria v moje schopnosti…

Doktorandské štúdium v Ústave svetovej literatúry SAV malo zásadný vplyv na môj profesijný aj súkromný život. Pokračovať na Lívia Paszmár, PhD.   #nacomijedoktorandskestudium

Zuzana Kopecká, PhD. #nacomijedoktorandskestudium

Ústav svetovej literatúry SAV, v. v. i., ponúka štvorročné interné doktorandské štúdium v študijnom programe Literárna veda (viac informácií TU). Naším ústavom prešlo už veľa úspešných doktorandiek a doktorandov, ktorí sa po obhájení dizertačnej práce vydali rôznymi cestami. Postupne sa pýtame viacerých z nich, načo im bolo doktorandské štúdium z dnešného pohľadu. Zuzana Kopecká, ktorá obhájenú dizertačnú prácu spracovala do knižného vydania, získala titul PhD. v roku 2021. Teraz sa venuje najmä neformálnemu vzdelávaniu. O svojej skúsenosti napísala:
Doktorandské štúdium síce nie je jednoduché, no tie vedomosti a zručnosti, čo si z neho odnesiete, vám už nikto nezoberie a možno práve tie vám otvoria mnohé dvere, bez ohľadu na to, akou cestou sa po jeho ukončení vydáte.

Pokračovať na Zuzana Kopecká, PhD. #nacomijedoktorandskestudium

Zuzana Husárová, PhD. #nacomijedoktorandskestudium

Ústav svetovej literatúry SAV, v. v. i., ponúka štvorročné interné doktorandské štúdium v študijnom programe Literárna veda (viac informácií TU). Naším ústavom prešlo už veľa úspešných doktorandiek a doktorandov, ktorí sa po obhájení dizertačnej práce vydali rôznymi cestami. Postupne sa pýtame viacerých výrazných osobností kultúrneho či univerzitného života spomedzi nich, načo im bolo doktorandské štúdium z dnešného pohľadu. Vysokoškolská pedagogička, autorka experimentálnej a digitálnej poézie, redaktorka Zuzana Husárová získala titul PhD. v roku 2009. O svojej skúsenosti napísala:

Počas svojho doktorandského štúdia som sa naučila vedecky premýšľať a písať, dostala som sa do bohatého kontaktu s množstvom vedeckých, kultúrnych a umeleckých osobností, naučila som sa prispieť k organizácii konferencií a vydávaniu periodík.

Doktorandskú prácu nazvanú „Digitálna fikcia. Písanie v interaktívnych médiách“ som obhájila v roku 2009 pod precíznym školiteľským vedením Dr. Bogumiły Suwary v Ústave svetovej literatúry. Literárnovedné štúdium a poznatky, ktoré som získala prostredníctvom neho, tvoria základ môjho  akademického, vedeckého i umeleckého pôsobenia. Pokračovať na Zuzana Husárová, PhD. #nacomijedoktorandskestudium

Tamara Šimončíková Heribanová, PhD. #nacomijedoktorandskestudium

Ústav svetovej literatúry SAV, v. v. i., ponúka štvorročné interné doktorandské štúdium v študijnom programe Literárna veda (viac informácií TU). Naším ústavom prešlo už veľa úspešných doktorandiek a doktorandov, ktorí sa po obhájení dizertačnej práce vydali rôznymi cestami. Postupne sa pýtame viacerých výrazných osobností kultúrneho či univerzitného života spomedzi nich, načo im bolo doktorandské štúdium z dnešného pohľadu. Spisovateľka a publicistka Tamara Heribanová Šimončíková získala titul PhD. v roku 2020. O svojej skúsenosti okrem iného napísala:

Doktorandské štúdium v Ústave svetovej literatúry SAV by som odporučila každej a každému, kto sa hlbšie zaujíma o literatúru a v dnešnom uponáhľanom svete túži po priestore na spoznávanie, napredovanie, nadväzovanie na minulosť, ale aj rozkrývanie súčasných spoločenských problémov, ktoré nemusia byť striktne vymedzené len literárnovedným rámcom.

Tamara Šimončíková Heribanová so svojou knižkou  Prípad Erich Kästner: lyrikou proti totalite (Roky odporu 1923 – 1933), ktorá vznikla na základe dizertačnej práce.

Pokračovať na Tamara Šimončíková Heribanová, PhD. #nacomijedoktorandskestudium

Témy doktorandského štúdia na šk. rok 2023/2024

Ústav svetovej literatúry SAV, v. v. i., pozýva absolventky a absolventov magisterského štúdia na prijímacie pohovory na denné doktorandské štúdium realizované v spolupráci s Filozofickou fakultou UK.

Prihlášky sa prijímajú od 1. do 31. mája 2023 na FiF UK. Skontaktujte sa pred podaním prihlášky so školiteľkou alebo školiteľom, ktorí tému vypísali.

Bližšie informácie nájdete na FiF UK TU a na SAV TU.

Aktuálne témy dizertačných prác pre prijímacie pohovory na denné doktorandské štúdium v Ústave svetovej literatúry SAV, v. v. i., v spolupráci s FiF UK na šk. r. 2023/2024:

  • Predstavy o spravodlivosti a ich umelecké stvárnenie v starej gréckej a v rímskej literatúre
    Školiteľ: prof. Adam Bžoch, CSc.

Téma otvára literárno- a kultúrnohistorický výhľad na vzťahy medzi predstavami o prirodzenej spravodlivosti a umením (literatúrou) v gréckej a rímskej antike. Vyznačuje sa silnou interdisciplinárnou orientáciou, pretože predpokladá vhĺbenie sa do problematiky spravodlivosti v gréckom i v rímskom náboženstve, vo filozofii, v každodennom súkromnom i vo verejnom živote (v politike) a takisto zasahuje do oblasti právneho a metaprávneho myslenia v európskej antike. Na jednej strane sa tu zo skúmaných literárnych pamiatok vychádza ako z dobou podmienených fiktívnych/estetických dokumentov, svedčiacich o rozmýšľaní antického človeka nad dilemami spravodlivosti, na druhej strane sa o nich uvažuje ako o estetických formách, v ktorých človek antiky formuloval svoje predstavy o spravodlivosti (napr. bájka, tragédia).

  • Tvorba Imreho Kertésza v stredoeurópskom recepčnom prostredí
    Školiteľka: Mgr. Judit Görözdi, PhD.

Texty maďarského spisovateľa, nositeľa Nobelovej ceny, boli preložené do najrôznejších jazykov (aj do slovenčiny), avšak analytické spracovanie jeho tvorby adresované slovenskému odbornému publiku sa zatiaľ neuskutočnilo. Cieľom dizertačnej práce bude predstaviť autora cez ním pertraktovanú tému: skúsenosť holokaustu a porovnať recepciu Kertészových diel v kultúrach strednej Európy.

  • Rodové aspekty literatúry holokaustu
    Školiteľka: Dr. Dobrota Pucherová, D.Phil.

Výskum ženskej rodovej identity ako kategórie útlaku, jeho prežívania a reprezentácie v kontexte holokaustu (šoa) existuje od 80. rokov 20. storočia a podstatne dopĺňa predchádzajúci výskum pamäti holokaustu. Poukazuje na rodovú dynamiku v historických procesoch a na špecifickú skúsenosť židovských žien pred druhou svetovou vojnou, počas nej a po nej. Odhaľuje formy intersekcionálneho útlaku a zároveň analyticky skúma konštrukcie subjektivity a normatívne vnímanie rodu vo vzťahu s inými kategóriami inakosti. Holokaustové memoáre žien zo strednej a východnej Európy po roku 1989, ale aj memoáre druhej generácie preživších žien teda predstavujú nielen spôsob, ako sa postkomunistické spoločnosti vyrovnávajú s pamäťou holokaustu, ale aj spôsob, ako prijímajú poznatky z feministickej teórie. Aspekt recepcie je zaujímavý aj vzhľadom na fakt, že mnohé z týchto textov vznikli mimo strednej a východnej Európy a do krajín pôvodu autoriek sa dostali v preklade, čím nadobudli kozmopolitnú dynamiku. Doposiaľ plne neprebádaný a stále rastúci korpus memoárovej literatúry, jej umeleckého spracovania, ako aj umeleckej literatúry s tematikou ženskej holokaustovej skúsenosti otvára možnosti nových pohľadov na pamäť druhej svetovej vojny cez kultúrne teórie traumy, feministické teórie, ako aj teórie porovnávacej literárnej vedy.

Ďalšie informácie o doktorandskom štúdiu na našom ústave nájdete TU.