Archív kategorií: Knihy

Nové číslo: Derrida a literatúra

eds. Marcel Forgáč ‒ Milan Kendra ‒ Alžbeta Kuchtová

Toto číslo venuje pozornosť Derridovmu uvažovaniu o literatúre a vyrovnáva sa s viacerými špecifickými otázkami, ktoré dekonštrukcia otvára v súvislosti s literárnosťou. Výskum vzťahu „Derrida a literatúra“ sa v podmienkach určovaných dekonštrukciou zároveň stáva interdisciplinárnou textuálnou analýzou. Jednotlivé štúdie sa preto zaoberajú problematikou smrti autora, autobiografického písania, okrajovosti alebo singularity literatúry (a v literatúre), ako aj rozdielom medzi filozofiou a literatúrou alebo transgresivitou literatúry. V neposlednom rade reflektujú otázky demokracie, politiky, práva, etiky či ekonómie, ktoré sa v Derridovom prístupe spájajú s pôsobením literatúry.

Z obsahu:

MILAN KENDRA ‒ ALŽBETA KUCHTOVÁ
Derrida and Literature
MARCEL FORGÁČ
Hry záhybov: Habermas, Derrida, Mukařovský Pokračovať na Nové číslo: Derrida a literatúra

Johannes D. Kaminski: Die globalen Leiden des Werther

Náš kolega Johannes D. Kaminski vystúpi na pôde Goetheho inštitútu v Bratislave s prednáškou Globálne utrpenie Werthera. Podujatie organizované v spolupráci s Ústavom svetovej literatúry SAV, v. v. i., a Rakúskym kultúrnym fórom sa uskutoční v pondelok 22. apríla 2024 (pondelok) o 18.00 hod.  Moderuje Adam Bžoch.

Prednáška a diskusia v nemeckom jazyku. / Vortrag und Diskussion in deutscher Sprache. Mehr Informationen auf Deutsch HIER.

Johannes D. Kaminski je štipendistom programu SASPRO 2, mobilitného programu EÚ
v rámci schémy Horizont 2020.

Zoznámte sa s publikáciou:

V závere minulého roka vyšla vo vydavateľstve Oxfordskej univerzity Kaminského monografia Lives and Deaths of Werther. Interpretation, Translation, and Adaptation in Europe and East Asia. Autor v nej skúma, ako interpretácie, preklady a literárne adaptácie Goetheho románu Utrpenie mladého Werthera pozmenili tento text spôsobmi, ktoré zanechali vo svetovej literatúre hlboké stopy. Kým v nemeckom kontexte ho vždy zatienil jeho autor, v Taliansku a v Číne sa vlasteneckí spisovatelia identifikovali s ťažkosťami hlavného hrdinu a prepisovali román v revolučnom duchu. Francúzskych romantikov najviac inšpiroval expresívny jazyk a podobne reagovali na text aj japonskí modernisti.

Johannes D. Kaminski

Nové číslo: Autobiografické písanie a autofikcia v súčasnej próze

eds. Ján Jambor ‒ Zuzana Malinovská

Toto číslo sa venuje podobám individuálneho autorského sebavyjadrenia v svetovej próze vydanej po roku 2000. Aktuálnosť problematiky súvisí s významnými zmenami, s ktorými je dnešný človek konfrontovaný. Autori a autorky deviatich štúdií v piatich jazykoch uplatňujú rôzne metodologické prístupy a potvrdzujú,
že výsledkom autobiografického písania a autofikcie nie sú priamočiare autentické životné dokumenty, ale svojbytné literárne konštrukcie reality, vyrovnávajúce sa s osobnou i spoločenskou skúsenosťou, s hraničnými životnými situáciami, s procesom písania i literárnou tradíciou, ako aj s históriou či prítomnosťou danej krajiny.

Z obsahu:

JÁN JAMBOR ‒ ZUZANA MALINOVSKÁ
Autobiografické písanie a autofikcia v súčasnej próze
ZUZANA MALINOVSKÁ
Écriture du deuil comme interrogation de soi : Deuils cannibales et mélancoliques
de Catherine Mavrikakis Pokračovať na Nové číslo: Autobiografické písanie a autofikcia v súčasnej próze

Nové číslo: Svetová literatúra a národná literatúra

ed. Péter Hajdu, Shenzhen University, China

Z hľadiska obehu alebo kanonizácie svetová literatúra neexistuje v jedinej univerzálnej podobe, ale v lokálnych, regionálnych, areálových, národných a sociokultúrnych variáciách. Národná literatúra sa ako významný pojem objavila v 19. storočí. Jej vzťah k svetovej literatúre je predmetom diskusií už 200 rokov. Texty v tomto čísle pristupujú k pojmom svetovej a národnej literatúry z rôznych teoretických východísk, skúmajú napríklad ich interakcie z hľadiska moci a rodu. Prinášajú aj prípadové štúdie z lusofónneho a čínskeho kontextu, ktoré ukazujú, ako spisovatelia od renesancie po éru internetu prekračovali oslovenie „národne“ vymedzenej čitateľskej obce smerom ku globálnemu publiku. #openaccess #worldliteraturestudies 

Z obsahu – štúdie k téme:

PÉTER HAJDU
National peculiarities in approaching the Classics: The case of Catullus with Hungarian modernism Pokračovať na Nové číslo: Svetová literatúra a národná literatúra

Prezentácia zborníka o zahraničnej recepcii diela Pétera Esterházyho na Festivale Bázis

V rámci programu o nových literárnovedných publikáciách na Festivale Bázis predstaví hungaristka Judit Görözdi zborník textov o zahraničnej recepcii diela Pétera Esterházyho Külországi könyvespolcokon, ktorý zostavovala spolu s Magdolnou Balogh.

KEDY: v piatok 6. októbra 2023 o 17.45 hod.

KDE: Mostová 8 (sídlo Tanečného divadla Ifjú Szivek), Bratislava

Jazyk: maďarčina s tlmočením do slovenčiny

Prezentáciu moderuje Pál Száz a zúčastní sa jej aj editor ďalšej predstavovanej publikácie Zoltán Németh.

 

 

„Literatúra je fundamentalistická. Pracuje len s jedným jazykom, darmo by sa v danej situácii našiel iný, priliehavejší, vytrvá. Práve v tom je jej podstata: je uzavretá do nekonečna a konečnosti jediného jazyka. Z toho jazyka musí vyťažiť všetko“ – píše Péter Esterházy, postmoderný umelec slova a inovátor jazyka v maďarskej literatúre v eseji Z podivuhodného života slov (prel. R. Deáková).

Autorky a autori zborníka sa podujali na to, aby preskúmali, ako sa Esterházyho tvorba, ktorá vyťažuje „jeden jazyk“ (t. j. kultúru a tradíciu), prejavuje v iných jazykových priestoroch; čo a ako sa dá z nej preniesť umeleckým prekladom; ako ho číta prijímajúce prostredie; aké faktory pôsobia v kultúrnom transfere Esterházyho textov a aké stopy zanechávajú v prijímajúcej literatúre. Pokračovať na Prezentácia zborníka o zahraničnej recepcii diela Pétera Esterházyho na Festivale Bázis

Monografia o prijímaní Zolu, Flauberta a Maupassanta dostupná online

Prečítajte si teraz monografiu romanistky Jany Truhlářovej o prijímaní francúzskej literatúry v slovenskej literatúre a kritike online

Dlhá cesta k porozumeniu (Veda a ÚSvL SAV 2021) sa zaoberá prijímaním zahraničných impulzov, ktoré  sú nevyhnutnou podmienkou vývinu aj sebadefinovania každej takzvanej malej či veľkej literatúry. Pre národné literatúry, ktoré sa formovali až v posledných dvoch storočiach, to platí dvojnásobne. V nich zohrávajú podstatnú úlohu vzory či podnety, prichádzajúce z iných kultúr, aj spôsob, ako k nim prijímajúca literatúra pristupuje.

Dejinami pôsobenia západných literatúr na Slovensku v čase utvárania modernej slovenskej literatúry v 19. storočí a na prelome 19. a 20. storočia sa zaoberali viacerí literárni a kultúrni historici. Kniha romanistky Jany Truhlářovej sa pokúša pozrieť na túto problematiku z trochu inej perspektívy: uchopiť ju zvonka, zasadiť do širšieho medzinárodného rámca, poukázať aj na hlbšie súvislosti literárnych vzťahov a tým prispieť k obohateniu domáceho pohľadu. Zameriava sa na slovenskú recepciu troch významných francúzskych spisovateľov druhej polovice 19. storočia, Gustava Flauberta (1821 – 1880), Émila Zolu (1840 – 1902) a Guy de Maupassanta (1850 – 1893).

Nová publikácia o translatológii na Ukrajine v európskom kontexte

Vyšiel jedinečný zborník štúdií s názvom Translation Studies in Ukraine as an Integral Part of the European Context.  Celkom 15 štúdií v angličtine a nemčine si môžete prečítať v tlačenej podobe alebo online TU.

Už vyše roka je Ukrajina sužovaná Ruskou vojenskou agresiou. Vojnu takéhoto rozsahu, ktorá sa odohráva v dvadsiatom prvom storočí a na európskom kontinente, nemožno vnímať inak ako priamy útok na základné hodnoty demokracie, slobody a ľudských práv. Publikácia je výsledkom snahy podporiť kolegyne a kolegov z Ukrajiny, šíriť poznatky o translatológii na Ukrajine a v neposlednom rade posilniť presvedčenie, že Ukrajina zdieľa európske hodnoty a je – a vždy bola – neoddeliteľnou súčasťou Európy.

Editorský tím Martin Djovčoš (Univerzita Mateja Bela, Banská Bystrica), Ivana Hostová (Ústav slovenskej literatúry SAV, v. v. i.), Mária Kusá (Ústav svetovej literatúry SAV, v. v. i.) a Emília Perez (Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre) usporiadali príspevky z predchádzajúcej konferencie, ktoré pochádzajú z pera  významných translatologičiek a translatológov z Ukrajiny i z viacerých európskych krajín, do piatich tematických blokov: 1. Myšlienky a úvahy, 2. O historickej spravodlivosti v prekladateľských štúdiách, 3. O metodologických aspektoch prekladu, 4. O lingvistických aspektoch prekladu, 5. O traume a manipulácii.  Podnetnými štúdiami prispeli aj naše kolegyne, ktoré sa zaoberajú teóriou a históriou prekladu, profesorka Katarína Bednárová  „Translation – historicity –interpretative parallels“ a profesorka Mária Kusá „Power in translation: a formative factor of reception and distribution and a deformative factor in conceptualisation of literature in Slovak translation, 1945–1970“.

Sme presvedčení, že v čase, keď zažívame radikálne dôsledky antropocénu, ako sú klimatická zmena, technologizácia ľudského života, vojnové konflikty atď., je udržiavanie priateľského dialógu s ľuďmi na celom svete dôležitejšie ako kedykoľvek predtým. Preklad vo všetkých jeho formách môže uľahčiť vzájomné porozumenie, ktoré je nevyhnutné, ak chceme odovzdať planétu ďalším generáciám v obývateľnom stave.

Vyšlo v rámci grantu VEGA 2/0166/19 Preklad ako súčasť dejín kultúrneho procesu III. Preklad a prekladanie – texty, osobnosti, inštitúcie v interdisciplinárnych a transdisciplinárnych vzťahoch.

Publikáciu v PDF verzii nájdete TU.

 

Prvé tohoročné číslo časopisu World Literature Studies: Nová poetika a ruská próza začiatku 21. storočia

Mária Kusá
Ivan Posokhin
(eds.)

World Literature Studies 1/2023

Uplynulé dve desaťročia v ruskej literatúre poznačilo niekoľko výrazných posunov, ktoré odrážajú premeny ruskej štátnej ideológie, jej vnútornej a zahraničnej politiky a napokon aj konfliktné spoločenské rozdelenie. Sme svedkami návratu k menej škandalóznym a experimentálnym spôsobom písania, opätovného uvádzania „veľkých“ historických tém akcentovaných „malými“ osobnými príbehmi a stále silnejúceho rozhraničenia medzi „liberálnym“ a „vlasteneckým“ spisovateľským táborom, ktoré sa ešte viac prejavilo po februári 2022.

Texty tohto čísla predstavujú pohľad „zboku“, z pozície postsocialistických kultúrnych priestorov, na kľúčové mená a diela tohto obdobia, pričom reflektujú zmeny literárnych paradigiem, pristupujú k tradičným kategóriám ako umelecký priestor či sujet v intenciách existenciálnej poetiky, (re)interpretujú spôsoby prezentovania vlastnej identity a obrazov Iného, predstavujú recepciu ruskej prózy v nových, vojnových okolnostiach. Takmer všetky autorky a autori, ktorých texty sú analyzované v tomto čísle, sa aktívne prekladajú, čítajú a reflektujú aj za hranicami Ruska. Treba tiež poznamenať, že väčšina z nich zaujala jasný protivojnový postoj.

After February 2022, when a country with “great literature” at its cultural core launched a full-scale war in the geographical heart of Europe, this literature (for all its grandeur, mystique, and exoticism) began to be perceived, if not as the direct cause of this turn of events, then certainly as a key contributing factor, and the very place of Russian literature in the host literary contexts is now being questioned. (Posokhin, 70)

Z OBSAHU:

JAKUB KAPIČIAK – HELENA ULBRECHTOVÁ
Postmemorial sincerity in the writing of Sergei Lebedev and Maria Stepanova
MAXIM DULEBA – IRINA DULEBOVÁ
Metamodern urban experience in the anthology of topophilic prose V Pitere zhit’
TÜNDE SZABÓ
The symbolization of the fragmented plot structure in Ludmila Ulitskaya’s novels
MONIKA SIDOR
From Kyiv to Brisbane: Evgenii Vodolazkin’s reflections on spiritual identity in the context
of space
GANNA MEREZHYNSKA – OLENA VASYLEVYCH
The image of the Other as a reflection of cultural identity (a case study of Russian postmodern prose and dramaturgy)
IVAN POSOKHIN
Transformations in the perception of Russian literature after February 24, 2022
ANNA ZELENKOVÁ – AGNIESZKA JANIEC-NYITRAI
The Central European path to worldliness from the point of view of so-called
small literatures

Celý obsah čísla s prelinkovaním na jednotlivé texty v režime open access nájdete TU.

Cudzojazyčná recepcia literárnej tvorby Pétera Esterházyho

Problematikou prekladu a recepcie literárneho diela jedného z najznámejších maďarských a stredoeurópskych autorov 20. storočia sa zaoberá zborník štúdií Külországi könyvespolcokon. Tanulmányok Esterházy Péter idegen nyelvű recepciójáról (eds. Judit Görözdi a Magdolna Balogh), ktorý vyšiel koncom minulého roka v maďarskom vydavateľstve Reciti Kiadó.

Literárna veda a kritika sa venuje tvorbe Pétera Esterházyho (1950 – 2016) dlhodobo a možno povedať systematicky. Maďarskojazyčný zborník je ďalším z kamienkov do mozaiky zaoberajúcej sa fenoménom recepcie Esterházyho literárnych diel. Hungaristka a literárna vedkyňa Judit Görözdi v predslove pripomína autorovo presvedčenie o tom, že literatúra je zo svojej podstaty uzavretá v nekonečnosti a konečnosti jediného jazyka. Výskum recepcie Esterházyho literárnych textov v cudzích jazykoch potom hľadá odpovede na otázky: Ako sa toto umenie písania, ktoré využíva a prevádzkuje jeden jazyk (t. j. kultúru aj tradíciu), prejavuje v iných jazykových kultúrach? Čo a ako sa dá preniesť do literárneho prekladu? Ako ho číta prijímajúce médium?

Napriek tomu, že zborník nemohol obsiahnuť recepciu Esterházyho textov v cudzích jazykoch v celej šírke a zložitosti problematiky, predstavuje nanajvýš zaujímavý a reprezentatívny prehľad. Súbor devätnástich štúdií a prepis diskusie umeleckých prekladateliek a prekladateľov sa zaoberá nielen recepciou autorových textov v cudzích jazykoch – v nemčine, angličtine, francúzštine, ruštine, taliančine, fínčine,  srbčine, slovinčine, japončine – , ako aj jeho poetickým myslením či samotnou praxou literárneho prekladu.  

Zborník vychádza z publikačného výstupu z konferencie Recepcia diela Pétera Esterházyho v zahraničí, ktorú zorganizoval Ústav svetovej literatúry SAV v Bratislave 9. – 10. septembra 2021. Vydanie jeho rozšírenej maďarskojazyčnej verzie sa realizovalo v rámci projektu MAD v spolupráci Ústavu svetovej literatúry SAV, v. v. i., a Literárnovedného ústavu Centra humanitných vied (MAV) v Budapešti Maďarská a slovenská literatúra v stredoeurópskom kultúrnom priestore 4. – Poetologické, filologické, recepčné otázky formovania textu.

Zborník v PDF je dostupný na internetových stránkach Reciti Kiadó.

Literatúra na rozhraní technológií

V najnovšej monografii Bogumiła Suwara zhrnula výsledky svojich výskumov, ktoré boli realizované za posledných viac ako desať rokov. Zamerala sa v nich na analýzu viacerých aspektov procesu technologizácie literatúry: od skúmania literatúry v kyberpriestore cez text na internete ako jav r@evolúcie kultúry až po hypermediálny artefakt v postdigitálnej dobe.

Knižná publikácia Literatúra na rozhraní technológií zachytáva dobovo vyhranený úsek procesu technologizácie literatúry a s ňou spojených posunov v oblasti kultúrnych praktík, ktoré ovplyvňujú samotný proces literárnej tvorby, jej skúmanie aj recepciu. Sleduje posuny, aké spôsobuje aplikovanie digitálnych technológií v oblasti literatúry, v ktorej podporujú plastickosť a difúznosť jej hraníc, posilňujú tendencie k inkluzívnosti vo vzťahu k iným druhom umenia a napokon stimulujú stieranie ich hraníc. Tieto fenomény sú do značnej miery determinované dobovým stavom vývoja digitálnej technológie, a preto ich skúmanie môže byť inšpiratívne pre dnešný neustále napredujúci vývoj technologických možností, ktorý viac alebo menej signifikantným spôsobom preniká do literatúry, kultúry, spoločenstiev. Jeho dôsledky sú a budú ďalekosiahle. Už dnes je zrejmé, že výskum treba sústrediť na technológiu web 3.0, na nové aspekty internetovej gramotnosti, ktoré zrejme bude treba po prvé sledovať v kontexte dôsledkov demokratizácie kultúry prejavu, a teda konceptualizovať normy etického správania a pôsobenia bývalého amatéra, dnes autority na internete. Po druhé, internetovú gramotnosť treba rozšíriť z digitálnych softvérových zručností na schopnosti percepcie a recepcie tzv. postpravdy.

Viac o publikácií nájdete TU.

Z posudkov na rukopis monografie vyberáme:

Publikace přináší zobecňující pohled na pojednávanou problematiku, doplněný o konkrétní ilustrativní příklady z oblasti jak tištěné, tak elektronické literatury.

Čítať ďalej →