Archív kategorií: Knihy

Prvé tohoročné číslo časopisu World Literature Studies: Nová poetika a ruská próza začiatku 21. storočia

Mária Kusá
Ivan Posokhin
(eds.)

World Literature Studies 1/2023

Uplynulé dve desaťročia v ruskej literatúre poznačilo niekoľko výrazných posunov, ktoré odrážajú premeny ruskej štátnej ideológie, jej vnútornej a zahraničnej politiky a napokon aj konfliktné spoločenské rozdelenie. Sme svedkami návratu k menej škandalóznym a experimentálnym spôsobom písania, opätovného uvádzania „veľkých“ historických tém akcentovaných „malými“ osobnými príbehmi a stále silnejúceho rozhraničenia medzi „liberálnym“ a „vlasteneckým“ spisovateľským táborom, ktoré sa ešte viac prejavilo po februári 2022.

Texty tohto čísla predstavujú pohľad „zboku“, z pozície postsocialistických kultúrnych priestorov, na kľúčové mená a diela tohto obdobia, pričom reflektujú zmeny literárnych paradigiem, pristupujú k tradičným kategóriám ako umelecký priestor či sujet v intenciách existenciálnej poetiky, (re)interpretujú spôsoby prezentovania vlastnej identity a obrazov Iného, predstavujú recepciu ruskej prózy v nových, vojnových okolnostiach. Takmer všetky autorky a autori, ktorých texty sú analyzované v tomto čísle, sa aktívne prekladajú, čítajú a reflektujú aj za hranicami Ruska. Treba tiež poznamenať, že väčšina z nich zaujala jasný protivojnový postoj.

After February 2022, when a country with “great literature” at its cultural core launched a full-scale war in the geographical heart of Europe, this literature (for all its grandeur, mystique, and exoticism) began to be perceived, if not as the direct cause of this turn of events, then certainly as a key contributing factor, and the very place of Russian literature in the host literary contexts is now being questioned. (Posokhin, 70)

Z OBSAHU:

JAKUB KAPIČIAK – HELENA ULBRECHTOVÁ
Postmemorial sincerity in the writing of Sergei Lebedev and Maria Stepanova
MAXIM DULEBA – IRINA DULEBOVÁ
Metamodern urban experience in the anthology of topophilic prose V Pitere zhit’
TÜNDE SZABÓ
The symbolization of the fragmented plot structure in Ludmila Ulitskaya’s novels
MONIKA SIDOR
From Kyiv to Brisbane: Evgenii Vodolazkin’s reflections on spiritual identity in the context
of space
GANNA MEREZHYNSKA – OLENA VASYLEVYCH
The image of the Other as a reflection of cultural identity (a case study of Russian postmodern prose and dramaturgy)
IVAN POSOKHIN
Transformations in the perception of Russian literature after February 24, 2022
ANNA ZELENKOVÁ – AGNIESZKA JANIEC-NYITRAI
The Central European path to worldliness from the point of view of so-called
small literatures

Celý obsah čísla s prelinkovaním na jednotlivé texty v režime open access nájdete TU.

Cudzojazyčná recepcia literárnej tvorby Pétera Esterházyho

Problematikou prekladu a recepcie literárneho diela jedného z najznámejších maďarských a stredoeurópskych autorov 20. storočia sa zaoberá zborník štúdií Külországi könyvespolcokon. Tanulmányok Esterházy Péter idegen nyelvű recepciójáról (eds. Judit Görözdi a Magdolna Balogh), ktorý vyšiel koncom minulého roka v maďarskom vydavateľstve Reciti Kiadó.

Literárna veda a kritika sa venuje tvorbe Pétera Esterházyho (1950 – 2016) dlhodobo a možno povedať systematicky. Maďarskojazyčný zborník je ďalším z kamienkov do mozaiky zaoberajúcej sa fenoménom recepcie Esterházyho literárnych diel. Hungaristka a literárna vedkyňa Judit Görözdi v predslove pripomína autorovo presvedčenie o tom, že literatúra je zo svojej podstaty uzavretá v nekonečnosti a konečnosti jediného jazyka. Výskum recepcie Esterházyho literárnych textov v cudzích jazykoch potom hľadá odpovede na otázky: Ako sa toto umenie písania, ktoré využíva a prevádzkuje jeden jazyk (t. j. kultúru aj tradíciu), prejavuje v iných jazykových kultúrach? Čo a ako sa dá preniesť do literárneho prekladu? Ako ho číta prijímajúce médium?

Napriek tomu, že zborník nemohol obsiahnuť recepciu Esterházyho textov v cudzích jazykoch v celej šírke a zložitosti problematiky, predstavuje nanajvýš zaujímavý a reprezentatívny prehľad. Súbor devätnástich štúdií a prepis diskusie umeleckých prekladateliek a prekladateľov sa zaoberá nielen recepciou autorových textov v cudzích jazykoch – v nemčine, angličtine, francúzštine, ruštine, taliančine, fínčine,  srbčine, slovinčine, japončine – , ako aj jeho poetickým myslením či samotnou praxou literárneho prekladu.  

Zborník vychádza z publikačného výstupu z konferencie Recepcia diela Pétera Esterházyho v zahraničí, ktorú zorganizoval Ústav svetovej literatúry SAV v Bratislave 9. – 10. septembra 2021. Vydanie jeho rozšírenej maďarskojazyčnej verzie sa realizovalo v rámci projektu MAD v spolupráci Ústavu svetovej literatúry SAV, v. v. i., a Literárnovedného ústavu Centra humanitných vied (MAV) v Budapešti Maďarská a slovenská literatúra v stredoeurópskom kultúrnom priestore 4. – Poetologické, filologické, recepčné otázky formovania textu.

Zborník v PDF je dostupný na internetových stránkach Reciti Kiadó.

Literatúra na rozhraní technológií

V najnovšej monografii Bogumiła Suwara zhrnula výsledky svojich výskumov, ktoré boli realizované za posledných viac ako desať rokov. Zamerala sa v nich na analýzu viacerých aspektov procesu technologizácie literatúry: od skúmania literatúry v kyberpriestore cez text na internete ako jav r@evolúcie kultúry až po hypermediálny artefakt v postdigitálnej dobe.

Knižná publikácia Literatúra na rozhraní technológií zachytáva dobovo vyhranený úsek procesu technologizácie literatúry a s ňou spojených posunov v oblasti kultúrnych praktík, ktoré ovplyvňujú samotný proces literárnej tvorby, jej skúmanie aj recepciu. Sleduje posuny, aké spôsobuje aplikovanie digitálnych technológií v oblasti literatúry, v ktorej podporujú plastickosť a difúznosť jej hraníc, posilňujú tendencie k inkluzívnosti vo vzťahu k iným druhom umenia a napokon stimulujú stieranie ich hraníc. Tieto fenomény sú do značnej miery determinované dobovým stavom vývoja digitálnej technológie, a preto ich skúmanie môže byť inšpiratívne pre dnešný neustále napredujúci vývoj technologických možností, ktorý viac alebo menej signifikantným spôsobom preniká do literatúry, kultúry, spoločenstiev. Jeho dôsledky sú a budú ďalekosiahle. Už dnes je zrejmé, že výskum treba sústrediť na technológiu web 3.0, na nové aspekty internetovej gramotnosti, ktoré zrejme bude treba po prvé sledovať v kontexte dôsledkov demokratizácie kultúry prejavu, a teda konceptualizovať normy etického správania a pôsobenia bývalého amatéra, dnes autority na internete. Po druhé, internetovú gramotnosť treba rozšíriť z digitálnych softvérových zručností na schopnosti percepcie a recepcie tzv. postpravdy.

Viac o publikácií nájdete TU.

Z posudkov na rukopis monografie vyberáme:

Publikace přináší zobecňující pohled na pojednávanou problematiku, doplněný o konkrétní ilustrativní příklady z oblasti jak tištěné, tak elektronické literatury.

Čítať ďalej →

Symptómy literárnej moderny v slovenskej a českej medzivojnovej próze

 

 

 

 

 

 

 

 

Knižný debut Zuzany Kopeckej sa zaoberá problematikou literárnej moderny cez optiku literárnovedného komparatistického výskumu s interdisciplinárnymi presahmi. Autorka ukončila doktorandské štúdium na Ústave svetovej literatúry SAV obhajobou dizertačnej práce pod vedením Márie Bátorovej.

Ako uvádza Zuzana Kopecká v úvode svojej monografie, symptómy literárnej moderny a ich výpovednú hodnotu reflektuje na základe komplexného výskumu, čím prekračuje hranice jednotlivých definícií literárnej moderny dominujúcich v súčasných literárnovedných prístupoch analogicky s poukázaním na nemožnosť zaradenia literárnej moderny do chronologického modelu literárnych dejín. Takýmto spôsobom sa snaží verifikovať individuálny charakter autorských poetík a ich dominantných čŕt, ktoré sa podieľajú na významovej mnohorozmernosti literárnej moderny ako jej symptómy. Predmetom autorkinho záujmu sú románové diela slovenskej a českej medzivojnovej literatúry Muž s protézou (1925) od Jána Hrušovského (1892 – 1975), Dům o tisíci patrech (1929) od Jana Weissa (1892 – 1972), Ztracený stín (1931) od Egona Hostovského (1908 – 1973) a Pisár Gráč (1940) od Jozefa Cígera Hronského (1896 – 1960). Medzivojnová literatúra, ktorá vzniká ako obraz sebapozorujúceho sa človeka plného vnútorného napätia a diskontinuity, predstavuje osobitné miesto v identifikácii literárnej moderny v priereze času. Interpretačné analýzy autorke slúžia ako podklad pre komparáciu literárnych diel a identifikovanie ich typologickej príbuznosti, prípadne odlišnosti, čo umožňuje reflexiu slovenskej a českej literárnej tvorby medzivojnového obdobia v kontexte svetovej literatúry.

Obsah monografie nájdete TU.

Z vedeckých recenzií prof. PhDr. Márie Bátorovej, DrSc.  a prof. PhDr. Miloša Zelenku, DrSc. vyberáme: Pokračovať na Symptómy literárnej moderny v slovenskej a českej medzivojnovej próze

Audiozáznam z prezentácie: Jana Truhlářová o monografii Dlhá cesta k porozumeniu

Jana Truhlarova2Romanistka Jana Truhlářová publikovala minulý rok  monografiu Dlhá cesta k porozumeniu. Émile Zola, Gustave Flaubert, Guy de Maupassant v slovenskej literatúre a kritike. Zameriava sa v nej na komplikovanú slovenskú recepciu troch významných francúzskych spisovateľov druhej polovice 19. storočia, ktorí pôsobili na európsky literárny vývin v čase utvárajúcej sa modernej slovenskej literatúry, a tak sa s ich literárnymi názormi a koncepciami domáci literáti a kritici nevyhnutne vyrovnávali.

V marci 2022 sa konala online prezentácia monografie, na ktorej knihu okrem samotnej autorky predstavili vedecká redaktorka prof. Mária Kusá, ako aj posudzovateľky  prof. Zuzana Malinovská a doc. Jana Páleníková.  O tom, čo všetko vzniku knihy predchádzalo a čo prináša, hovorí autorka v audiozázname

Link na audiozáznam nájdete TU.

 

Rozhovor o francúzskej literatúre s Janou Truhlářovou

foto truhlarova janaVyrovnávanie sa so zahraničnými podnetmi je podmienkou vývinu každej literatúry. Pre národné literatúry, ktoré sa formovali až v posledných dvoch storočiach, to platí  ešte oveľa viac. V nich zohrávajú podstatnú úlohu vzory či podnety prichádzajúce z iných kultúr, ale aj spôsob, ako k nim prijímajúca literatúra pristupuje. Osobitý problém predstavovalo pôsobenie a prijímanie západných literatúr na Slovensku v čase vzniku modernej slovenskej literatúry v 19. storočí a na prelome 19. a 20. storočia.
Ako dlho a ťažko prijímalo slovenské literárne prostredie diela Émila Zolu, Gustava Flauberta a Guy de Maupassanta, ktorí pôsobili na európsky vývin práve v tom čase, skúma Jana Truhlářová vo svojej monografii Dlhá cesta k porozumeniu.

V rozhovore pre Knižnú revue, ktorý pripravila Eva Andrejčáková, okrem iného povedala:

„Pri Flaubertovi mi to potvrdila práca vo veľkom medzinárodnom tíme, venovaná recepcii jeho tvorby, kde som mala možnosť pôsobiť. Z tohto porovnania vyplynuli takisto zaujímavé skutočnosti: preklady Pani Bovaryovej do niektorých jazykov – napríklad do ruštiny, ale aj do angličtiny – vznikli už rok po vydaní originálu v roku 1857, vo väčšine jazykov potom v nasledujúcich desaťročiach, najneskôr do 90. rokov 19. storočia. U nás sa Flaubert stretol presne s tými istými problémami ako Zola. Juraj Slávik Neresnický ho chcel preložiť a vydať už roku 1908, čo bolo aj tak pomerne neskoro, päťdesiat rokov po vydaní románu, ale aj tak mu to nedovolili.

Čo sa stalo?

Opäť zaúradovali hlavní nositelia literárnej mienky, Vajanský a Škultéty. Knihu odmietli zdanlivo pre nekvalitu prekladu, čo bola, isteže, do určitej miery oprávnená pripomienka, ale hlavný dôvod bol, že opäť išlo o spisovateľa z dekadentného Západu, ktorý predstavil model mravne padlej ženy a tá nesmela byť vzorom pre našich čitateľov, najmä čitateľky. V análoch Matice slovenskej a Živeny možno nájsť dokumenty, ktoré o románe hovoria ako nevhodnom pre slovenské ženy. Slovenská recepcia Flauberta síce nebola taká búrlivá ako v prípade Zolu, predsa len to v čase vzniku slovenského realizmu nebol bezprostredne žijúci a píšuci spisovateľ ako Émile Zola, ale reakcie na jeho tvorbu aj nedostatok jej hlbšieho poznania boli podobné a používali rovnaké argumenty. Veľmi dobre sa k tomuto paušálnemu odmietaniu na základe niektorých vonkajších kritérií vyjadrili ešte v medzivojnovom období Pavel Bujnák, Juraj Slávik a opakovane napríklad aj Alexander Matuška.“

Celý rozhovor v Knižnej revue si môžete prečítať TU.

Nová kniha: Mikuláš Bakoš – pluralitný literárny vedec v metodologickej diskusii dneška

qrf
q

Soňa Pašteková a Dušan Teplan editorsky pripravili zborník o novej interpretácii bádateľských koncepcií Mikuláša Bakoša. 

Vďaka výstupom z vedeckej rozpravy, ktorú v novembri 2021 usporiadali Ústav svetovej literatúry SAV v Bratislave a Katedra slovenského jazyka a literatúry FF UKF v Nitre, vznikla dôležitá publikácia o diele literárneho vedca Mikuláša Bakoša. Zborník Mikuláš Bakoš – pluralitný literárny vedec v metodologickej diskusii dneška zdôrazňuje potrebu novej interpretácie jeho bádateľského odkazu. Prispeli doň Ivo Pospíšil, Ján Gbúr, Soňa Pašteková, Ondřej Sládek, Martin Navrátil a Dušan Teplan. „Prezentovanie rozmanitosti Bakošových výskumov vo vzájomnom zrkadlení, dopĺňaní sa a interakcii recepčných prístupov dynamicky prekračuje svoju dobu ako otvorený koncept vedeckého myslenia. Jeho odvážne stieranie hraníc humanitných disciplín a vnímanie umeleckého sveta naprieč spoločenskovednými odbormi (literárna veda, lingvistika, filozofia, sociológia, psychológia, vedy o kultúre a umení a pod.) sa napokon javí ako ideálna metodologická koncepcia a kľúč k serióznemu obsiahnutiu významu vedeckých podnetov v tímovej spolupráci odborníkov z najrozličnejších výskumných oblastí,“ píše editorská dvojica v úvode publikácie.

Obsah publikácie nájdete TU.
Viac o publikácii si prečítate TU.

Feminism and Modernity in Anglophone African Women´s Writing: nová kniha

dobrota_pucherova_feminism_2022Vo vydavateľstve Routledge práve vyšla nová  monografia anglistky a komparatistky Dobroty Pucherovej. 

Kniha Feminizmus a modernita v literatúre anglofónnych afrických autoriek. Globálny kontext 21. storočia ponúka nové čítanie tvorby anglofónnych afrických autoriek z posledných šiestich desaťročí. Tieto texty sa zvykli interpretovať z postkoloniálnej perspektívy, D. Pucherová však zvolila transnárodný a transhistorický feministický prístup. Porovnáva diela naprieč časom a priestorom a umožňuje tak vnímať písanie anglofónnych Afričaniek ako integrálnu súčasť ženskej literárnej histórie. Čítaním tejto literatúry v porovnávacom kontexte so západnými autorkami od 18. storočia vytvorila monografiu, ktorá zdôrazňuje univerzálnosť patriarchálneho zneužívania „tradícií“ na utláčanie žien, odhaľuje paralely medzi ženskými hnutiami po celom svete a z toho vyplývajúce podobnosti vo feministickej imaginácii.  Viac o knihe TU.

Prečítajte si úvod TU.

 

Judit Görözdi o novej zbierke esejí: Esterházyho publicistika si udržiava možnosť pochybovať aj o sebe samej

FOTO - Pavol Funtál
FOTO – Pavol Funtál

Po skvelom výbere esejí súčasného maďarského spisovateľa Pétera Nádasa pod názvom Stav vecí sa zrodil aj výnimočný výber z esejistiky, publicistiky a príležitostnej tvorby jeho súputníka Pétera Esterházyho (1950 – 2016). Kniha Život slov je v poradí druhým zväzkom pozoruhodnej esejistickej edície Dunaj  vydavateľstva Platforma pre literatúru a výskum  (editor Radoslav Passia) a vychádza opäť v slovenskom preklade Renáty Deákovej. Autorkou doslovov oboch kníh je hungaristka a literárna vedkyňa Judit Görözdi, ktorá sa už roky sústredene venuje recepcii  maďarskej  prózy  v slovenskom kultúrnom prostredí. Diela spomenutých maďarských autorov analyzuje aj v monografii Dejiny v súčasných maďarských románoch, ktorá vyšla v roku 2019 v spolupráci Ústavu svetovej literatúry SAV a vydavateľstva Veda.

V slovenskom výbere nájdeme texty Pétera Esterházyho zamerané na kľúčové otázky postmodernej poetiky – jazyk, literárnosť, ich možnosti a vlastnosti, na problémy literárneho a kultúrneho života, na knihy a umeleckú tvorbu iných autoriek a autorov a na vzťah maďarskej kultúry k širšiemu kontextu.
„Esterházyho publicistika v zásade skôr nastoľuje problémy než ,súdi‘ ich aktérov: vďaka jazykovým hrám a svojmu humoru si udržiava možnosť pochybovať aj o sebe samej a s čitateľom nadväzuje dialóg,“ píše Judit Görözdi v doslove knihy.

Book_Mockup_3 (1)

Celý text doslovu si môžete prečítať TU.
Informácie o oboch tituloch edície Dunaj nájdete TU.

 

Predstavujeme novú monografiu Jany Truhlářovej o rozporuplnej slovenskej recepcii francúzskej klasiky

rhdr
Jana Truhlářová. FOTO – ÚSvL

Online prezentácia
23. marec (streda) 2022 o 14:00

Jana Truhlářová:
Dlhá cesta k porozumeniu. Émile Zola, Gustave Flaubert, Guy de Maupassant v slovenskej literatúre a kritike

Knihu predstavia:
vedecká redaktorka prof. PhDr. Mária Kusá, CSc., vedecké recenzentky prof. PhDr. Zuzana Malinovská, CSc. a doc. PhDr. Jana Páleníková, CSc.

Prijímanie zahraničných impulzov je nevyhnutnou podmienkou vývinu aj sebadefinovania každej takzvanej malej či veľkej literatúry. Bez vzájomného pôsobenia by nemohli vznikať dejiny žiadnej literatúry, to napokon konštatovali literáti a myslitelia už v staroveku a ešte v oveľa väčšej miere sa to týka modernej doby. Pre národné literatúry, ktoré sa formovali až v posledných dvoch storočiach, to platí dvojnásobne. V nich zohrávajú podstatnú úlohu vzory či podnety, prichádzajúce z iných kultúr, aj spôsob, ako k nim prijímajúca literatúra pristupuje.

Pokračovať na Predstavujeme novú monografiu Jany Truhlářovej o rozporuplnej slovenskej recepcii francúzskej klasiky