Archív kategorií: Knihy

Debutová monografia Silvie Rybárovej o súčasnej francúzskej próze

6 novembra, 2024Nové knihyusvlwpadmin

V spolupráci Ústavu svetovej literatúry SAV, v. v. i., s vydavateľstvom VEDA vyšla túto jeseň debutová monografia našej kolegyne romanistky Silvie Rybárovej s názvom Dejiny, pamäť a osobný príbeh v súčasnej francúzskej próze. Kniha je výsledkom autorkinho niekoľkoročného výskumu stvárnenia dejín druhej svetovej vojny a holokaustu. Skúma v nej povahu fikčného a historického naratívu o dejinách, uvažuje o modalitách tematizácie dejín z hľadiska ich stvárnenia ako osobného zážitku v dielach povojnových autorov (J. Semprun, G. Perec, A. Camus), ako aj z hľadiska sprostredkovanej skúsenosti v dielach súčasných autorov a autoriek (P. Modiano, L. Binet, N. Huston, S. Germain), pričom ťažiskovo upriamuje pozornosť na románovú tvorbu Sylvie Germain.

Jeden z vedeckých recenzentov, prof. PhDr. Petr Kyloušek, CSc., vo svojom posudku vyzdvihuje prínos monografie „jak v oblasti francouzské literární historie, tak v komparatistice i v obecné reflexi o postavení literatury ve společenském diskurzu. Skýtá cenné podněty pro historiky a pro historiografii. Knihu ocení slovenská a česká odborná veřejnost, možná i širší okruh čtenářů, protože Silvie Rybárová umí psát čtivě. Není to jen otázka stylu, ale také umění zajímavě nasvětlit a vysvětlit prezentované autory a jejich díla. Právě tím jsou přínosné analýzy jednotlivých děl.“

Autorka v úvode knihy ku kontextu svojho výskumu uvádza: „Súčasné interdisciplinárne uvažovanie o fenoméne dejín z historického, literárnovedného, sociologického či psychologického hľadiska, čiastočne reflektované v predloženej publikácii, orientuje charakter aktuálneho výskumu a vysvetľuje snahu naznačiť viaceré pertraktované otázky a teoretické východiská. Jedna z perspektív uvažovania vyplývajúca práve z intenzívneho záujmu beletrie o zobrazenie dejín, ktorý možno pozorovať nepretržite od 90. rokov 20. storočia nielen vo Francúzsku, ale aj v iných európskych krajinách, sa zameriava na načrtnutie podstaty historiografie a prístupu historikov k stvárneniu dejín.“

Autorka titulnej fotografie: Jana Vicenová

Profil monografie nájdete TU.
Obsah a ukážka TU.
Summary
Résumé

Nové číslo World Literature Studies 3/2024: Preklad, cenzúra a marginalizované hlasy

16 októbra, 2024Správy, Knižnica onlineusvlwpadmin

eds. Ivana Hostová ‒ Mária Kusá

Toto translatologické číslo sa zameriava na postihnutie prienikov medzi prekladom a mocou, cenzúrou a marginalizovanými identitami. Jednotlivé štúdie si všímajú, ako preklad vzdoruje štruktúrnemu útlaku, respektíve ako ho upevňuje, a to najmä v kontexte strednej a východnej Európy. Tematicky sa venujú otázkam ako kurátorstvo kultúrneho exportu, cenzúra v literárnom preklade či politická ekonómia recepcie. Zviditeľňujú tiež rolu, ktorú prekladateľky a prekladatelia zohrávajú pri formovaní teórie, a obhajujú dekolonizáciu poznania a inkluzivitu v globálnej kultúrnej produkcii.

Číslo 3, 2024, ročník 16 vyšlo v rámci kolektívneho projektu VEGA 2/0092/23 Preklad a prekladanie v dejinách a súčasnosti slovenského kultúrneho priestoru. Premeny podôb, statusu a funkcií: texty, osobnosti, inštitúcie, ktorý vedie prof. Mária Kusá (Ústav svetovej literatúry SAV, v. v. i.). Editovala ho spolu s Ivanou Hostovou (Ústav slovenskej literatúry SAV, v. v. i.).

Časopis pre výskum svetovej literatúry vydáva štyri razy ročne Ústav svetovej literatúry SAV, v. v. i.
online v režime otvoreného prístupu: Licensed under Creative Commons BY-NC-ND 4.0;
tlačou: Objednávky vybavuje Slovak Academic Press, s. r. o., sap@sappress.sk, cena 1 čísla 6 EUR, celého ročníka 24 EUR plus poštovné.

Z obsahu:
IVANA HOSTOVÁ ‒ MÁRIA KUSÁ
Translation, censorship, and marginalized voices: Challenging power and
economic barriers
IRYNA ODREKHIVSKA
Decolonial analytics in translation history: Ukrainian literature in the contested
space of English translation Pokračovať na Nové číslo World Literature Studies 3/2024: Preklad, cenzúra a marginalizované hlasy →

Cena Literárneho fondu Adamovi Bžochovi

11 októbra, 2024Správy, Knihyusvlwpadmin

Prof. Adam Bžoch preberá Cenu Literárneho fondu z rúk riaditeľa Ladislava Serdahelyho a prof. Daniely Ježovej. Foto © Peter Stanley Procházka

Srdečne blahoželáme: Literárny fond udelil profesorovi Adamovi Bžochovi Cenu za vedeckú a odbornú literatúru za rok 2023 v kategórii humanitných vied. Ocenená monografia Konverzácia a európska literatúra (Vyd. Európa, s. r. o., 2023), ktorá vznikla na pôde Ústavu svetovej literatúry SAV, prináša plastický a v čase sa meniaci obraz vzťahov medzi spoločenskými normami a umelecky stvárňovanou realitou neformálneho hovorenia v rôznych častiach Európy. Odpovedá tak na otázky súvisiace s prchavým javom spoločenského rozhovoru a jeho kultúrnym významom.

Vedeckými recenzentmi publikácie boli prof. PaedDr. Martin Golema, PhD., a PhDr. Fedor Matejov, CSc. Teší nás, že zároveň môžeme zablahoželať Fedorovi Matejovovi, Pokračovať na Cena Literárneho fondu Adamovi Bžochovi →

Ocenenie za špičkovú monografiu pre Johannesa Kaminského

23 septembra, 2024Správy, Knižnica online, Knihyusvlwpadmin

Gratulujeme nášmu kolegovi Johannesovi D. Kaminskému k oceneniu špičková monografia SAV za publikáciu Lives and Deaths of Werther. Interpretation, Translation, and Adaptation in Europe and East Asia (Životy a smrti Werthera: výklad, preklad a adaptácia v Európe a východnej Ázii), ktorá vyšla v decembri minulého roka vo vydavateľstve Oxford University Press. Spolu s ďalšími pracovníčkami a pracovníkmi SAV si toto osobitné ocenenie svojej práce prevzal 18. septembra od predsedu SAV prof. Pavla Šajgalíka a podpredsedu SAV pre vedu, výskum a inovácie prof. Petra Samuelyho. Informáciu o všetkých oceneniach nájdete TU.

Originálny vedecký prínos monografie spočíva okrem autorovej výnimočnej jazykovej kompetencie v neobvyklej komparatistickej konštelácii európskych a východoázijských recepcií, pričom skúma neeurocentrické hodnotenie jedného z najslávnejších románov západnej kultúry.

Open access HERE.

Mircea Cărtărescu po tretí raz v preklade Evy Kenderessy

24 augusta, 2024Správy, Knihyusvlwpadmin

„Najúspešnejší, najoceňovanejší a najprekladanejší rumunský autor, ktorý však rozhodne nepatrí medzi spisovateľský mainstream“ – takto bol Mircea Cărtărescu (1956) uvedený slovenskému publiku v doslove prekladu jeho prozaickej prvotiny, zbierky poviedok Nostalgia (BRAK 2016, prel. M. Miklušičáková, E. Kenderessy). Po preklade monumentálneho surrealistického, filozoficko-špekulatívneho románu Solenoid (BRAK 2020, prel. E. Kenderessy) vychádza v slovenčine autorova najnovšia zbierka poviedok Melanchólia (BRAK 2024, prel. E. Kenderessy). Cez prizmu detí, temer rozprávkovými tónmi v nej autor „nahmatáva“ spôsoby ľudského bytia v osamelosti, čo okrem uvedomovania si sveta naokolo poodhaľuje najmä svet seba, vnútorný svet pocitov spojených s bohatou predstavivosťou aj telesnosťou.

Škoda, že nejedna recenzia zabúda pri chvále autorovho jazyka na prostú skutočnosť, že rumunský spisovateľ nepíše po slovensky – pre Dalfara to našťastie neplatí:

„Mircea Cărtărescu však aj v treťom vynikajúcom slovenskom preklade Evy Kenderessy dokazuje, že jeho silné texty tvrdohlavo vystavané na tých najosobnejších fascináciách a fóbiách dokážu poslúžiť ako zrkadlo odrážajúce nielen autorovo, ale aj čitateľovo najvnútornejšie ja.“

Prekladateľka je vedecká pracovníčka Ústavu svetovej literatúry SAV, v. v. i., rumunistka a redaktorka časopisu World Literature Studies.

Štúdia Terézie Guimard: Bertrand Westphal a teória geokritiky

23 augusta, 2024Správy, Knižnica online, Doktorandské štúdiumusvlwpadmin

V druhom tohtoročnom čísle časopisu Slovenská literatúra vyšla štúdia doktorandky Terézie Guimard Bertrand Westphal a teória geokritiky (úvodné poznámky k téme):

Mimoriadny dôraz, ktorý sa v súčasnosti pripisuje interdisciplinárnemu prístupu vo vedeckom skúmaní a zároveň dôležitosť, ktorá sa od priestorového obratu pripisuje priestoru, sa pretavili aj do myslenia o literárnom priestore. Z hľadiska súčasnej literárnej vedy je teória geokritiky francúzskeho literárneho vedca Bertranda Westphala zaujímavá práve v zmysle jej interdisciplinarity a geocentrizmu. V úzkom spojení s antropológiou, geografiou, históriou či kultúrnymi štúdiami definuje B. Westphal geokritiku ako poetiku interakcií medzi literatúrou a ľudským priestorom. Venuje sa tiež štúdiu vzťahov medzi fiktívnymi a skutočnými svetmi literárnych diel a ich sociálnym a geografickým kontextom, pričom verí, že práve oni môžu ovplyvňovať formovanie kultúrnych identít. Článok podrobne predstavuje teóriu geokritiky, jej hlavné východiská a princípy s cieľom inšpirovať budúci výskum, ktorého predmetom by mohlo byť formulovanie geokritickej analýzy. Celú štúdiu si prečítajte TU.

#nacomijedoktorandskestudium Témou dizetačnej práce T. Guimard pod vedením školiteľky J. Truhlářovej je Urbánny a sociálny priestor Paríža v románe druhej polovice 19. storočia (tvorba Emila Zolu).

Nové číslo World Literature Studies 2/2024: Interdiskurzívna komunikácia medzi literatúrou a bioetikou

11 júla, 2024Správy, Knižnica onlineusvlwpadmin

eds. Bogumiła Suwara ‒ Jana Tomašovičová

V súčasnosti sme svedkami nielen dynamických zmien v mnohých vedných oblastiach, ale aj prestupovania hraníc medzi vedeckými a umeleckými diskurzmi, ktoré sa stali predmetom odbornej reflexie vo viacerých konceptoch vznikajúcich v posledných dvoch desaťročiach, ako napríklad v teórii interdiskurzívnych vzťahov či v naratívnej bioetike. Toto číslo časopisu skúma naznačené pohyby na príklade interdiskurzívnej komunikácie medzi literatúrou a bioetikou. Vzťah literatúry a bioetiky sa zväčša reflektoval z pozície tradičného biomedicínskeho vzťahu medzi lekárom a pacientom. V súčasnosti však predstavuje bioetika interdiskurzívnu oblasť, Pokračovať na Nové číslo World Literature Studies 2/2024: Interdiskurzívna komunikácia medzi literatúrou a bioetikou →

Nové číslo: Derrida a literatúra

25 apríla, 2024Správy, Knižnica onlineusvlwpadmin

eds. Marcel Forgáč ‒ Milan Kendra ‒ Alžbeta Kuchtová

Toto číslo venuje pozornosť Derridovmu uvažovaniu o literatúre a vyrovnáva sa s viacerými špecifickými otázkami, ktoré dekonštrukcia otvára v súvislosti s literárnosťou. Výskum vzťahu „Derrida a literatúra“ sa v podmienkach určovaných dekonštrukciou zároveň stáva interdisciplinárnou textuálnou analýzou. Jednotlivé štúdie sa preto zaoberajú problematikou smrti autora, autobiografického písania, okrajovosti alebo singularity literatúry (a v literatúre), ako aj rozdielom medzi filozofiou a literatúrou alebo transgresivitou literatúry. V neposlednom rade reflektujú otázky demokracie, politiky, práva, etiky či ekonómie, ktoré sa v Derridovom prístupe spájajú s pôsobením literatúry.

Z obsahu:

MILAN KENDRA ‒ ALŽBETA KUCHTOVÁ
Derrida and Literature
MARCEL FORGÁČ
Hry záhybov: Habermas, Derrida, Mukařovský Pokračovať na Nové číslo: Derrida a literatúra →

Johannes D. Kaminski: Die globalen Leiden des Werther

18 apríla, 2024Nové knihy, Pozvánkyusvlwpadmin

Náš kolega Johannes D. Kaminski vystúpi na pôde Goetheho inštitútu v Bratislave s prednáškou Globálne utrpenie Werthera. Podujatie organizované v spolupráci s Ústavom svetovej literatúry SAV, v. v. i., a Rakúskym kultúrnym fórom sa uskutoční v pondelok 22. apríla 2024 (pondelok) o 18.00 hod. Moderuje Adam Bžoch.

Prednáška a diskusia v nemeckom jazyku. / Vortrag und Diskussion in deutscher Sprache. Mehr Informationen auf Deutsch HIER.

Johannes D. Kaminski je štipendistom programu SASPRO 2, mobilitného programu EÚ
v rámci schémy Horizont 2020.

Zoznámte sa s publikáciou:

V závere minulého roka vyšla vo vydavateľstve Oxfordskej univerzity Kaminského monografia Lives and Deaths of Werther. Interpretation, Translation, and Adaptation in Europe and East Asia. Autor v nej skúma, ako interpretácie, preklady a literárne adaptácie Goetheho románu Utrpenie mladého Werthera pozmenili tento text spôsobmi, ktoré zanechali vo svetovej literatúre hlboké stopy. Kým v nemeckom kontexte ho vždy zatienil jeho autor, v Taliansku a v Číne sa vlasteneckí spisovatelia identifikovali s ťažkosťami hlavného hrdinu a prepisovali román v revolučnom duchu. Francúzskych romantikov najviac inšpiroval expresívny jazyk a podobne reagovali na text aj japonskí modernisti.

Johannes D. Kaminski

Prezentácia knihy Jána Živčáka Slabosť a sila periférie. Stredoveká francúzska literatúra na Slovensku v rokoch 1900-2017

4 marca, 2024Podujatia, Pozvánky, Knižnica onlineusvlwpadmin

13. marec 2024 (streda) o 10.00 hod.
Ústav svetovej literatúry SAV, v. v. i., zasadacia miestnosť + online

Knihu predstaví, rozhovor s autorom a diskusiu bude viesť doc. PhDr. Jana Truhlářová, CSc.

Link na pripojenie cez Zoom
https://us06web.zoom.us/j/85378948870?pwd=NEcGSZsOAKIQs1aikCk0XHPV4Uytno.1
Meeting ID: 853 7894 8870
Passcode: 915675

Publikácia na stiahnutie TU.

Po boku klasickej literárnej medievalistiky, zameriavajúcej sa na filologické a poetologické otázky stredovekého písomníctva, sa v ostatných rokoch dostáva do popredia aj výskum tzv. medievalizmu, čiže umeleckej alebo odbornej recepcie stredoveku v neskorších obdobiach dejín. Monografia Jána Živčáka si kladie za cieľ zmapovať jednu z dôležitých paradigiem medievalizmu na Slovensku – preklady a prepisy stredovekých francúzskych diel do slovenčiny po roku 1900. Pokračovať na Prezentácia knihy Jána Živčáka Slabosť a sila periférie. Stredoveká francúzska literatúra na Slovensku v rokoch 1900-2017 →