Stopy druhej svetovej vojny a holokaustu v pamäti francúzskej literatúry: prednáška Silvie Rybárovej

Podujatia, Pozvánky

Pozývame vás na prednášku o rôznych stránkach vzťahu dejín, individuálnej i kolektívnej pamäti a literatúry. Romanistka Silvia Rybárová sa uvedenou problematikou zaoberala vo svojej debutovej monografii Dejiny, pamäť a osobný príbeh v súčasnej francúzskej próze, za ktorú bola ocenená Prémiou Literárneho fondu. Podujatie moderuje Eva Kenderessy.

KEDY: 23. októbra (štvrtok) 2025 o 18.00 hod.
KDE: Seminárna sála UKB, Klariská 5, Bratislava

Prečo je kľúčovou témou súčasnej francúzskej literatúry pamäť? Pokračovať na Stopy druhej svetovej vojny a holokaustu v pamäti francúzskej literatúry: prednáška Silvie Rybárovej →

Rainer Grutman o viacjazyčnosti v románoch Yanna Martela

Podujatia, Pozvánky

Guest lecture Reading Multilingual Fiction: Yann Martel’s Self as a Multilingual Mosaic / Hosťovská prednáška Čítanie viacjazyčnej beletrie: Román Yanna Martela Ja ako viacjazyčná mozaika

Rainier Grutman
(University of Ottawa, Canada)

15. október 2025 (streda) o 14.00 hod.
Ústav svetovej literatúry SAV, v. v. i., zasadacia miestnosť + online, v angličtine / guest lecture and discussion in English  Pokračovať na Rainer Grutman o viacjazyčnosti v románoch Yanna Martela →

Prémia Literárneho fondu pre Silviu Rybárovú

Knižnica online, Knihy, Rôzne

Romanistka Silvia Rybárová, vedecká pracovníčka Ústavu svetovej literatúry SAV, získala za svoju debutovú monografiu Prémiu Literárneho fondu. Autorka si ocenenie prevzala na slávnostnom podujatí vo štvrtok 25. septembra 2025. Našej kolegyni blahoželáme k úspechu a prajeme veľa radosti z tvorivej práce.

Celú monografiu si už môžete prečítať aj v režime otvoreného prístupu TU.

 

Monografia Dejiny, pamäť a osobný príbeh v súčasnej francúzskej próze (VEDA, vydavateľstvo SAV – Ústav svetovej literatúry SAV, v. v. i., 2024) skúma rôzne stránky vzťahu dejín, individuálnej i kolektívnej pamäti a literatúry, reflektuje snahu spisovateliek a spisovateľov „hovoriť pravdu o svete a prinášať poznanie, ktoré sa donedávna spájalo s poslaním humanitných vied“.

Pokračovať na Prémia Literárneho fondu pre Silviu Rybárovú →

Prvý anglický preklad Bajzovho románu René v knižnici Viedenskej univerzity

Podujatia, Správy

13. októbra 2025 o 19:00 hod. sa v Knižnici pre pedagogiku, lingvistiku, európske a komparatívne jazykové a literárne štúdiá Viedenskej univerzity uskutoční prezentácia knihy Jozef Ignác Bajza, René, or: A Young Man’s Adventures and Experiences. An edition with commentary of the first Slovak novel (Oxford University, 2025). Bajzov román preložil David Short a ide o vôbec prvý preklad románu do anglického jazyka. Knihu publiku predstaví jedna z jej editoriek, naša kolegyňa Dobrota Pucherová. Podujatie moderuje Norbert Bachleitner z Katedry komparatívnej literatúry Viedenskej univerzity.

Viac informácií nájdete na: https://bibliothek.univie.ac.at/events/008390.html

Nobelova cena za literatúru 2025 pre Lászlóa Krásznahorkaiho

Správy

Dňa 9. októbra 2025 oznámila porota Nobelovej ceny za literatúru, že v roku 2025 sa jej držiteľom stáva maďarský spisovateľ László Krásznahorkai „za pôsobivé a vizionárske dielo, ktoré uprostred apokalyptického teroru potvrdzuje silu umenia“.

The Nobel Prize in Literature for 2025 is awarded to the Hungarian author László Krásznahorkai, “for his compelling and visionary oeuvre that, in the midst of apocalyptic terror, reaffirms the power of art”. Pokračovať na Nobelova cena za literatúru 2025 pre Lászlóa Krásznahorkaiho →

Špičkové publikácie SAV pre Eugeniu Kelbert Rudan a Róberta Gáfrika

Správy, Rôzne

Ocenenie špičková publikácia SAV za rok 2024 si vedkyne a vedci prevzali z rúk predsedu SAV Martina Venharta a podpredsedu SAV pre vedu, výskum a inovácie Tomáša Hromádku v utorok 16. septembra 2025 v Malom kongresovom centre Vydavateľstva SAV Veda v Bratislave. Do Ústavu svetovej literatúry SAV putovali dve uznania za vedeckú prácu, ktoré získali Eugenia Kelbert Rudan a Róbert Gáfrik. Blahoželáme!

Eugenia Kelbert Rudan 
v kategórii "časopisecké publikácie zaradené do Nórskeho registra" za publikáciu Spoluautorské auto-preklady Romaina Garyho: Translačné za hranicami prekladu/Romain Gary's  collaborative self-translations: Translational beyond translation, ktorá vyšla vo vedeckom časopise Meta Journal des traducteurs

READ THE ARTICLE HERE
Róbert Gáfrik v kategórii 
"špičkové vedecké monografie" 
za "veľkolepé dielo Upanišady".


VIAC O UPANIŠÁDACH TU

Prednáška Márie Kusej o vydavateľskom prostredí – vypočujte si záznam

Prednášky: translatológia, Audio- a videozáznamy

Mária Kusá je vysokoškolská pedagogička, vedecká pracovníčka a prekladateľka. Pôsobí na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a v Ústave svetovej literatúry SAV, v. v. i., kde vedie oddelenie teórie a dejín umeleckého prekladu. Vo svojej prednáške sa venuje problematike vydavateľského prostredia, ktoré do veľkej miery závisí od charakteru a súradníc sociokultúrneho a politického systému. Osobitne to platí pre slovenský kultúrny priestor v 20. storočí. Zmeny systému po roku 1948 predstavovali zásahy zásadného charakteru, keď sa vydavateľské prostredie ocitlo pod priamym dohľadom štátu. Tento fakt sa premietol do všetkých sfér vydavateľskej činnosti. Prednáška sa zaoberá vydavateľstvami, stratégiami kultúrnej politiky, ale aj inštitucionálnou a neinštitucionálnou stránkou vydavateľského prostredia.

Záznam z prednášky si môžete pozrieť TU.

Súvisiacu úvodnú štúdiu v SLOVNÍKU PREKLADATELIEK A PREKLADATEĽOV: VEDY O ČLOVEKU A KULTÚRE (ed. K. Bednárová, M. Kusá, S. Rybárová) nájdete TU.

Prednáška v rámci výskumného projektu APVV-21-0198 Preklad a aspekty recepcie spoločenskovedných a humanitnovedných textov ako kultúrny a literárny transfer v 20. storočí.

Záznam z prednášky Lady Kolomiyets o prekladaní ruskej literatúry v sovietskej Ukrajine

Prednášky: translatológia, Audio- a videozáznamy

Lada Kolomiyets pôsobí na Národnej univerzite Tarasa Ševčenka v Kyjeve, kde sa venuje výskumu prekladu a kultúry vo východoeurópskom priestore. Jej odborný záujem sa sústreďuje na dejiny prekladu v krajinách bývalého sovietskeho bloku a úlohu cenzúry ako súčasti štátnej politiky vo vzťahu k pôvodnej aj prekladovej literatúre. Prinášame vám záznam jej hosťovskej prednášky, v ktorej analyzuje ukrajinsko-ruské prekladové vzťahy v rámci tzv. „spoločného kultúrneho priestoru“ v období od dvadsiatych do päťdesiatych rokov 20. storočia. Prednáška sa zameriava na historiografické aspekty reprezentácie ruskej literatúry v ukrajinských prekladoch a poukazuje na širšie ideologické a politické súvislosti daného procesu.

Záznam prednášky v anglickom jazyku je dostupný TU.

Hosťovská prednáška v rámci výskumného projektu VEGA 2/0092/23 Preklad a prekladanie v dejinách a súčasnosti slovenského kultúrneho priestoru. Premeny podôb, statusu a funkcií: texty, osobnosti, inštitúcie.

O diele Mirceu Cărtăresca v relácii Ars Litera

Foto: https://pressone.ro/mircea-cartarescu-vizionarul-nostalgic

Literárne dielo súčasného rumunského spisovateľa Mirceu Cărtăresca (1956) sa prostredníctvom prekladov do mnohých jazykov stalo svetoznámym a medzinárodne oceňovaným. Do slovenčiny boli vďaka záujmu vydavateľstva BRAK preložené zatiaľ tri knihy: zbierky poviedok Nostalgia (2016, prel. Mária Miklušičáková a Eva Kenderessy) a Melanchólia (2024, prel. Eva Kenderessy) a román Solenoid (prel. Eva Kenderessy).

 

O živote a diele rumunského spisovateľa, o tom, „ako svojím obrazným jazykom, intímnou introspekciou a schopnosťou prepájať každodennú realitu so snovosťou dokáže premieňať osobné prežívanie na univerzálny literárny zážitok“ sa v relácii Rádia Devín Ars Litera rozprávala s prekladateľkou a literárnou vedkyňou Evou Kenderessy redaktorka Zuzana Galková. V relácii odzneli ukážky z existujúcich slovenských prekladov v podaní hercov Juraja Smutného a Olivera Ruttkaya.

Reláciu si môžete vypočuť TU.