Nové číslo: Svetová literatúra a národná literatúra

Správy, Knižnica online

ed. Péter Hajdu, Shenzhen University, China

Z hľadiska obehu alebo kanonizácie svetová literatúra neexistuje v jedinej univerzálnej podobe, ale v lokálnych, regionálnych, areálových, národných a sociokultúrnych variáciách. Národná literatúra sa ako významný pojem objavila v 19. storočí. Jej vzťah k svetovej literatúre je predmetom diskusií už 200 rokov. Texty v tomto čísle pristupujú k pojmom svetovej a národnej literatúry z rôznych teoretických východísk, skúmajú napríklad ich interakcie z hľadiska moci a rodu. Prinášajú aj prípadové štúdie z lusofónneho a čínskeho kontextu, ktoré ukazujú, ako spisovatelia od renesancie po éru internetu prekračovali oslovenie „národne“ vymedzenej čitateľskej obce smerom ku globálnemu publiku. #openaccess #worldliteraturestudies 

Z obsahu – štúdie k téme:

PÉTER HAJDU
National peculiarities in approaching the Classics: The case of Catullus with Hungarian modernism Pokračovať na Nové číslo: Svetová literatúra a národná literatúra →

Diskusia o preklade filozofie a filozofii prekladu

Pozvánky, Udalosti

Filozofická fakulta Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici a Ústav svetovej literatúry SAV, v. v. i., v Bratislave spolu so Štátnou vedeckou knižnicou v Banskej Bystrici pozývajú na diskusiu Preklad filozofie, filozofia prekladu. Rozhovory s prekladateľmi a filozofmi.

KEDY: 25. októbra (streda) 2023 o 16.00 hod.
KDE: Štátna vedecká knižnica v Banskej Bystrici, Lazovná 9, spoločenská sála (1. poschodie)

Na podujatí, ktoré je určené študentstvu i nielen odbornej, ale aj širšej verejnosti, budú diskutovať prekladatelia a filozofi o svojich skúsenostiach s prekladom filozofických textov – súčasných i časovo vzdialených. Na konkrétnych príkladoch (preklady diel Stevena Pinkera a gréckych a latinských textov) poodhalia špecifiká ich prekladania očami prekladateľa, filozofa či filozofa – prekladateľa.

Zhovárať sa budú: Pokračovať na Diskusia o preklade filozofie a filozofii prekladu →

Správy SAV o translatológii na Ukrajine v európskom kontexte

Správy

V najnovšom čísle dvojmesačníka Akadémia: Správy SAV (5/2023) nájdete okrem
iných zaujímavých textov aj článok o zborníku štúdií s názvom Translation Studies
in Ukraine as an Integral Part of the European Context, na ktorého vydaní sa podieľal náš ústav. Na otázky o vzniku zborníka odpovedali dve členky (štvorčlenného) editorského tímu, vedecké pracovníčky ústavov Slovenskej akadémie vied prof. Mária Kusá (ÚSvL SAV) a dr. Ivana Hostová (ÚSL SAV).  

Článok v časopise Akadémia si môžete prečítať na s. 31 TU.

Zborník v PDF formáte nájdete TU.

O zborníku sme informovali na našich internetových stránkach TU.

Tamara Šimončíková Heribanová, PhD. #nacomijedoktorandskestudium

Doktorandské štúdium, Rôzne

Ústav svetovej literatúry SAV, v. v. i., ponúka štvorročné interné doktorandské štúdium v študijnom programe Literárna veda (viac informácií TU). Naším ústavom prešlo už veľa úspešných doktorandiek a doktorandov, ktorí sa po obhájení dizertačnej práce vydali rôznymi cestami. Postupne sa pýtame viacerých výrazných osobností kultúrneho či univerzitného života spomedzi nich, načo im bolo doktorandské štúdium z dnešného pohľadu. Spisovateľka a publicistka Tamara Heribanová Šimončíková získala titul PhD. v roku 2020. O svojej skúsenosti okrem iného napísala:

Doktorandské štúdium v Ústave svetovej literatúry SAV by som odporučila každej a každému, kto sa hlbšie zaujíma o literatúru a v dnešnom uponáhľanom svete túži po priestore na spoznávanie, napredovanie, nadväzovanie na minulosť, ale aj rozkrývanie súčasných spoločenských problémov, ktoré nemusia byť striktne vymedzené len literárnovedným rámcom.

Tamara Šimončíková Heribanová so svojou knižkou  Prípad Erich Kästner: lyrikou proti totalite (Roky odporu 1923 – 1933), ktorá vznikla na základe dizertačnej práce.

Pokračovať na Tamara Šimončíková Heribanová, PhD. #nacomijedoktorandskestudium →

Výzva na príspevky do časopisu World Literature Studies: Fikcionálne reality večného mieru

Správy

Editor: Johannes D. Kaminski (Ústav svetovej literatúry SAV, v. v. i.)

Jazyky príspevkov: angličtina, nemčina

Svoje abstrakty a krátky životopis pošlite, prosím, na adresu  j.kaminski@savba.sk a v kópii na usvlwlit@savba.sk do 31. októbra 2023. (Odovzdanie štúdií vo februári – marci 2024.)

While Eternal Peace represents an elusive but necessary goal in philosophy, speculative fiction evinces a striking ambivalence about its desirability. One the one hand, the climaxes of science-fiction narratives frequently coincide with a utopian promise. On the last page of Kim Stanley Robinson’s Mars trilogy (1992–96), for example, Ann describes her new habitat in glowing terms: “Nowhere on this world were people killing each other, nowhere were they desperate for shelter or food, nowhere were they scared for their kids.” Peace has come, finally. On the other hand, the joyful prospect of Eternal Peace stands at odds with the experiences of those unlucky protagonists who indeed inhabit a society that has already been harmonized. Especially in dystopian writing, the beneficiaries of Eternal Peace are bound to suffer from oppressive laws and homogenized lifestyles. Others simply feel bored beyond belief. The Controller in Aldous Huxley’s Brave New World (1932) already knows: “Actual happiness always looks pretty squalid in comparison with the over-compensations for misery. And being contented has none of the glamour of a good fight against misfortune.”

Read more HERE.

Alexis Shotwell – Žiadny vyšší cieľ: existencialistický anarchizmus Ursuly Le Guin

Pozvánky

Guest lecture No higher purpose: Ursula Le Guin’s existentialist anarchism / Hosťovská prednáška Žiadny vyšší cieľ: existencialistický anarchizmus Ursuly Le Guin 

Profesor Alexis Shotwell
(Carleton University, Canada)

11. október 2023 (streda) o 14.00 hod.
Ústav svetovej literatúry SAV, v. v. i., zasadacia miestnosť + online, in English / Prednáška a diskusia budú v angličtine.

Text in English HERE.

Myšlienka, že ľudia prichádzajú na svet bez vopred daného cieľa svojej existencie, je tradičnou tézou existencializmu. Podľa tohto názoru neexistuje nič konkrétne, pre čo sme boli stvorení a akýkoľvek zmysel alebo smerovanie si musíme vytvoriť sami. Tento pocit odsúdenia k slobode je často prežívaný a diskutovaný na individuálnej úrovni. Je to zvláštne, pretože filozofi sa už od počiatku zamýšľali nad vzťahom medzi individuálnou slobodou a spoločenským kontextom, v ktorom ju uplatňujeme. Naliehavosť uvažovania prekračujúceho jednotlivca sa stáva jasnejšou, keď čelíme existenčne náročným problémom, akými sú klimatické zmeny, migračné krízy, globálne pandémie, vojny alebo hladomory. Profesorka Shotwell sa vo svojej prednáške zaoberá argumentom, že anarchizmus nám pomáha pri uvažovaní o nevyhnutnom kolektívnom aspekte riešenia takýchto zložitých problémov. Vedeckú fantastiku Ursuly Le Guin vníma ako kľúčový teoretický zdroj existencialistického anarchizmu Pokračovať na Alexis Shotwell – Žiadny vyšší cieľ: existencialistický anarchizmus Ursuly Le Guin →

Prezentácia zborníka o zahraničnej recepcii diela Pétera Esterházyho na Festivale Bázis

Knižnica online, Pozvánky, Knihy

V rámci programu o nových literárnovedných publikáciách na Festivale Bázis predstaví hungaristka Judit Görözdi zborník textov o zahraničnej recepcii diela Pétera Esterházyho Külországi könyvespolcokon, ktorý zostavovala spolu s Magdolnou Balogh.

KEDY: v piatok 6. októbra 2023 o 17.45 hod.

KDE: Mostová 8 (sídlo Tanečného divadla Ifjú Szivek), Bratislava

Jazyk: maďarčina s tlmočením do slovenčiny

Prezentáciu moderuje Pál Száz a zúčastní sa jej aj editor ďalšej predstavovanej publikácie Zoltán Németh.

 

 

„Literatúra je fundamentalistická. Pracuje len s jedným jazykom, darmo by sa v danej situácii našiel iný, priliehavejší, vytrvá. Práve v tom je jej podstata: je uzavretá do nekonečna a konečnosti jediného jazyka. Z toho jazyka musí vyťažiť všetko“ – píše Péter Esterházy, postmoderný umelec slova a inovátor jazyka v maďarskej literatúre v eseji Z podivuhodného života slov (prel. R. Deáková).

Autorky a autori zborníka sa podujali na to, aby preskúmali, ako sa Esterházyho tvorba, ktorá vyťažuje „jeden jazyk“ (t. j. kultúru a tradíciu), prejavuje v iných jazykových priestoroch; čo a ako sa dá z nej preniesť umeleckým prekladom; ako ho číta prijímajúce prostredie; aké faktory pôsobia v kultúrnom transfere Esterházyho textov a aké stopy zanechávajú v prijímajúcej literatúre. Pokračovať na Prezentácia zborníka o zahraničnej recepcii diela Pétera Esterházyho na Festivale Bázis →

Elaheh Karimi Riabi – Literárna veda v Iráne: história, koncepcie a inštitúcie

Pozvánky

Guest lecture Literary studies in Iran: history, concepts and institutions / Hosťovská prednáška Literárna veda v Iráne: história, koncepcie a inštitúcie

Dr. Elaheh Karimi Riabi
(Teheránska univerzita, štipendistka NŠP SR v ÚSvL SAV, v. v. i., viac o prednášajúcej TU)

4. október 2023 (streda) o 14.00 hod.
Ústav svetovej literatúry SAV, v. v. i., zasadacia miestnosť + online, in English / Prednáška bude v angličtine, diskusia v angličtine a ruštine.

Text in English HERE.

Literárna veda v Iráne má bohatú a rozmanitú históriu, ktorá trvá už celé tisícročie a odráža kultúrne dedičstvo krajiny, jej jazykovú komplexnosť a významný prínos k literatúre. Literatúra v Iráne zahŕňa širokú a rôznorodú škálu literárnych diel od starovekých eposov až po moderné romány. Klasická perzská literatúra prekvitala počas islamského zlatého veku, najmä počas Abbásovského kalifátu. Popredné osobnosti ako Rúmí, Omar Chajjám a Háfiz významne prispeli k perzskej literatúre v tomto období. Perzská literatúra absorbovala aj vplyvy iných kultúr vrátane arabskej, turkickej a indickej, ktoré obohatili jej literárne dedičstvo. Iránska literatúra naďalej prekvitá a vyvíja sa, čím ovplyvňuje svetovú literárnu scénu. Často odráža zložitosť moderného života a zaoberá sa otázkami identity a sociálno-politickými otázkami. Pokračovať na Elaheh Karimi Riabi – Literárna veda v Iráne: história, koncepcie a inštitúcie →

Text – poznanie – prax. Za možnosť literárnej vedy vychádzať zo sociológie poznania

Pozvánky

Gastvortrag: Text – Wissen – Praxis. Für eine wissenssoziologische Option der Literaturwissenschaft  / Hosťovská prednáška: Text – poznanie – prax. Za možnosť literárnej vedy vychádzať zo sociológie poznania

Prof. Dr. Claus-Michael Ort
(Christian-Albrechts-Universität zu Kiel)

27. september 2023 (streda) o 14.00 hod.
Ústav svetovej literatúry SAV, v. v. i., zasadacia miestnosť + online, in deutscher Sprache/tlmočenie do slovenčiny cez Zoom

„Krásna“ literatúra archivuje množstvo informácií a zároveň funguje aj ako prostriedok komunikácie a sebapozorovania spoločností. Svojimi fiktívnymi naratívmi o prírode, kultúre (kultúrach), spoločnosti a dejinách uvádza do obehu konštrukcie „reality“, ktoré formujú estetické, morálne, náboženské, politické a ekonomické vnímanie „sveta“ a spoločenskej praxe. Tým, že literatúra takýmto spôsobom stabilizuje, legitimizuje a popularizuje a/alebo kriticky reflektuje bežné alebo špeciálne „poznanie“, vytvára aj poznanie seba samej (autoreferencia) a poznanie „sveta“ (externá referencia). Zároveň prispieva k tomu, ako spoločnosti ponímajú seba samy. Na tomto pozadí si osobitnú pozornosť zasluhujú prístupy, ktoré nechápu textovú analýzu ako samoúčelnú, ale pokúšajú sa prepojiť literárne druhy, žánre a texty – ich špecifické formy a sémantiku – so sociálnymi kontextmi konania a horizontmi poznania, hoci bez skratkovitých metaforických analógií spoločnosti a literatúry.

Hosťovská prednáška sa koná v rámci projektu VEGA 2/0111/20 Interdiskurzívne konštruovanie reality v literatúre v spolupráci s Filozofickou fakultou Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici.

Link na pripojenie cez Zoom:
https://us06web.zoom.us/j/83024109258?pwd=Q0RrelB3a1piMGptU0JKUWIxTWFmdz09
Meeting ID: 830 2410 9258
Passcode: 863959

Die Information auf Deutsch folgt hier:

„Schöne“ Literatur archiviert eine Fülle von Informationen und fungiert zugleich auch als Medium der Kommunikation und der Selbstbeobachtung von Gesellschaften. Mit ihren fiktionalen Erzählungen von Natur, Kultur(en), Gesellschaft und Geschichte setzt sie Konstruktionen von „Wirklichkeit“ in Umlauf, die die ästhetische, moralische, religiöse, politische und ökonomische Wahrnehmung von der „Welt“ und von gesellschaftlicher Praxis prägen. Indem Literatur auf diese Weise Alltags- oder Spezial-„Wissen“ stabilisiert, legitimiert und popularisiert und/oder kritisch reflektiert, produziert sie auch „Wissen“ über sich selbst (Selbstreferenz) und die „Welt“ (Fremdreferenz). Und damit leistet sie zugleich einen Beitrag zur Verständigung von Gesellschaften über sich selbst. Vor diesem Hintergrund verdienen besonders Ansätze Aufmerksamkeit, die Textanalyse nicht als Selbstzweck verstehen, sondern versuchen, literarische Gattungen, Genres und Texte – deren spezifische Formen und Semantiken – auf gesellschaftliche Handlungskontexte und Wissenshorizonte zu beziehen, allerdings ohne kurzschlüssige metaphorische Analogien von Gesellschaft und Literatur.

Zoom-Meeting beitreten:
https://us06web.zoom.us/j/83024109258?pwd=Q0RrelB3a1piMGptU0JKUWIxTWFmdz09
Meeting-ID: 830 2410 9258
Kenncode: 863959

Čítať ďalej →

Ocenenie „špičková monografia“ pre Dobrotu Pucherovú

Dr. Dobrota Pucherová, D. Phil., z Ústavu svetovej literatúry SAV, v. v. i., získala ocenenie špičková monografia za publikáciu FEMINISM AND MODERNITY IN ANGLOPHONE AFRICAN WOMEN’S WRITING: A 21ST-CENTURY GLOBAL CONTEXT (Feminizmus a modernita v literatúre anglofónnych afrických autoriek: globálny kontext 21. storočia), vydanú vo vydavateľstve Routledge. Na slávnostnom podujatí 18. septembra 2023 si ocenenie spolu s ďalšími vedeckými osobnosťami SAV prevzala z rúk predsedu SAV profesora Pavla Šajgalíka a člena Predsedníctva SAV profesora Petra Samuelyho.  Našej kolegyni srdečne blahoželáme!

Viac o podujatí nájdete TU.