Prezentácia publikácie na medzinárodnej konferencii Translation, Interpreting & Culture 2023 v Bratislave

21. septembra 2023 (štvrtok) o 13.00 hod. sa v Moyzesovej sieni Filozofickej fakulty UK
v Bratislave v rámci medzinárodnej vedeckej konferencie uskutoční prezentácia zborníka štúdií s názvom Translation Studies in Ukraine as an Integral Part of the European Context, na ktorého vydaní sa podieľal náš ústav.

Do zborníka prispeli štúdiami aj naše kolegyne, ktoré sa zaoberajú teóriou a históriou prekladu, profesorka Katarína Bednárová „Translation – historicity – interpretative parallels“ a profesorka Mária Kusá „Power in translation: a formative factor of reception and distribution and a deformative factor in conceptualisation of literature in Slovak translation, 1945–1970“ .

Srdečne Vás pozývame.

Publikáciu v PDF verzii nájdete TU.
Informácie o konferencii nájdete TU.

 

 

 

 

 

 

Pozvánka na tretí ročník translatologickej konferencie

V dňoch 20. až 22. septembra 2023 pozývame na konferenciu, na ktorej sa ako jedna z piatich organizujúcich inštitúcií opäť podieľa aj náš ústav.

Program konferencie konanej na pôde Filozofickej fakulty UK v Bratislave nájdete TU.

Pripravte sa na diskusie čítaním translatologických čísel OA časopisu World Literature Studies, ktoré vychádzali z predchádzajúcich ročníkov:

World Literature Studies 1/2022 

World Literature Studies 1/2020 

Výzva na príspevky do World Literature Studies 2/2024: Interdiskurzívna komunikácia medzi literatúrou a bioetikou

Editorky: Bogumiła Suwara (Ústav svetovej literatúry SAV, v. v. i., Bratislava), Jana Tomašovičová (Filozofická fakulta Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave)

Na pozadí koncepcie interdiskurzívnych vzťahov a koncepcie naratívnej bioetiky sme
v súčasnosti svedkami postupného rozkolísania a otvárania hraníc medzi jednotlivými vedeckými a umeleckými diskurzmi. Témou monotematického čísla je preskúmať tieto posuny na príklade interdisciplinárnej komunikácie medzi literatúrou a bioetikou. Vzťah literatúry a bioetiky sa zväčša reflektoval z pozície tradičnej biomedicínskej relácie medzi lekárom a pacientom. V súčasnosti však predstavuje bioetika interdisciplinárnu oblasť, ktorá na jednej strane intenzívne komunikuje s vedami o kultúre, umení, humanitnými disciplínami a na druhej strane veľmi úzko spolupracuje s prírodnými vedami a biomedicínou. Na rozdiel od klasických tém lekárskej etiky prinášajú moderné biomedicínske technológie pre literatúru úplne nové témy, akými sú napríklad predimplantačná diagnostika, regeneračná medicína, editovanie génov, vylepšovanie človeka, ktoré sa stávajú čoraz častejšie nosnými motívmi pre súčasnú literatúru, film i vizuálne umenie. Sú zároveň príkladmi vzájomného otvárania diskurzov a vzniku nového interdisciplinárneho priestoru, kam patrí aj naratívna bioetika. Morálne dilemy objavujúce sa v súvislosti so zrýchleným technologickým vývojom, ktoré ovplyvňujú nielen jednotlivca, ale i spoločnosť, je potrebné zachytiť v ich komplexnosti, preto sa ukazuje ako mimoriadne plodný prístup rozšíriť čisto racionálnu etickú rétoriku a logickú argumentáciu o humanistické pohľady a naratívne aspekty.

Jazyk príspevkov: angličtina

Anotácie príspevkov (max. 3600 znakov) posielajte editorskému tímu na adresu bsuwara@gmail.com, jana.tomasovicova@ucm.sk a kópiu na adresu usvlwlit@savba.sk
do 8. 10. 2023.

Text výzvy a ďalšie informácie nájdete TU.

Obraz perzských žien v ruských cestopisoch 19. storočia

Hosťovská prednáška The image of Persian women in Russian travelogues in the 19th century

Dr. Elaheh Karimi Riabi
(Teheránska univerzita, štipendistka NŠP SR v ÚSvL SAV, v. v. i.)

13. september 2023 (streda) o 10.00 hod.
Ústav svetovej literatúry SAV, v. v. i., zasadacia
miestnosť + online. Prednáška bude v angličtine, diskusia v angličtine a ruštine.

Cestopisy sú významným zdrojom poznatkov o kultúre, rituáloch, zvykoch, geografii a podnebí národov. Hoci cestopisy obsahujú cenné informácie o národoch, krajinách a civilizáciách, niekedy sú ovplyvnené názorom hegemóna na stav príslušnej spoločnosti, čo z nich robí strategické nástroje na účelové štúdium tejto spoločnosti. Hoci 19. storočie je poznačené súperením západných mocností o získanie perzských kráľov a uzurpáciou ich prírodných zdrojov, Perzia nebola nikdy formálne kolonizovaná. Táto skutočnosť viedla k tomu, že Západ nepriamo zasahoval do krajiny pod maskou návštevníkov, obchodníkov, orientalistov a špiónov, čím dal vzniknúť množstvu cestopisov o Perzii. Postkoloniálna literatúra so svojimi významnými osobnosťami vrátane Edwarda Saida naznačuje, že texty nie sú bez významu. Cestopisy nesú všeobecné posolstvo o kolóniách, ktoré im dáva nálepku zaostalosti, primitívnosti, feudálnosti a predindustriálnosti: kolonizovaného charakterizuje skôr pasivita než aktivita. Východ je zarámovaný do západnej perspektívy a výsledné zovšeobecnenie ponecháva kolonizovaných bez ľudskej dôstojnosti. Predstavovaný výskum je analýzou obrazov perzských žien v literárnych textoch (cestopisoch) 19. storočia s využitím imagologického prístupu. Ako postkoloniálny výskum je prvým svojho druhu, ktorý sa zaoberá obrazmi žien v Perzii. Cieľom prípadovej štúdie cestopisov Stanislava Julieviča Lomnického (1854 – 1916) a Jegora Ivanoviča Čerikova (1804 – 1862) je kriticky osvetliť ich postkoloniálny diskurz, ktorý predstavuje Perziu a Peržanov ako „iných“ pre ruské „ja“.

Link na pripojenie cez Zoom:
https://us06web.zoom.us/j/83093995890?pwd=S040elpKTit6OStzdmJxNEZQZytodz09
Meeting ID: 830 9399 5890
Passcode: 322674

Róbert Gáfrik prednášal na pôde prvého centra svetovej literatúry v Indii

Náš kolega, komparatista Róbert Gáfrik 21. augusta 2023 navštívil Centre for the Study of World Literature na International Institute of Information Technology Bhubaneswar v indickom zväzovom štáte Urísa. Ide o prvé centrum venované svetovej literatúre v Indii. Založila ho Dr. Lipika Das v roku 2022. Docent Gáfrik je členom jeho poradného výboru. 23. augusta v spolupráci IIIT Bhubaneswar s Centre for Asian Studies predniesol prednášku pod názvom „The Concept and Objectives of World Literature“. Prednášku uviedol profesor Jatindra Kumar Nayak.

 

 

O tomto literárnovednom stretnutí informovali aj miestne noviny The Political and Business Daily: http://pbdodisha.in/Bhubaneswar-25th-August-Friday-2023.

Monografia o prijímaní Zolu, Flauberta a Maupassanta dostupná online

Prečítajte si teraz monografiu romanistky Jany Truhlářovej o prijímaní francúzskej literatúry v slovenskej literatúre a kritike online

Dlhá cesta k porozumeniu (Veda a ÚSvL SAV 2021) sa zaoberá prijímaním zahraničných impulzov, ktoré  sú nevyhnutnou podmienkou vývinu aj sebadefinovania každej takzvanej malej či veľkej literatúry. Pre národné literatúry, ktoré sa formovali až v posledných dvoch storočiach, to platí dvojnásobne. V nich zohrávajú podstatnú úlohu vzory či podnety, prichádzajúce z iných kultúr, aj spôsob, ako k nim prijímajúca literatúra pristupuje.

Dejinami pôsobenia západných literatúr na Slovensku v čase utvárania modernej slovenskej literatúry v 19. storočí a na prelome 19. a 20. storočia sa zaoberali viacerí literárni a kultúrni historici. Kniha romanistky Jany Truhlářovej sa pokúša pozrieť na túto problematiku z trochu inej perspektívy: uchopiť ju zvonka, zasadiť do širšieho medzinárodného rámca, poukázať aj na hlbšie súvislosti literárnych vzťahov a tým prispieť k obohateniu domáceho pohľadu. Zameriava sa na slovenskú recepciu troch významných francúzskych spisovateľov druhej polovice 19. storočia, Gustava Flauberta (1821 – 1880), Émila Zolu (1840 – 1902) a Guy de Maupassanta (1850 – 1893).

So Silviou Rybárovou o debute Françoise Saganovej

Svetoznáma francúzska spisovateľka Françoise Saganová (vlastným menom Françoise Quoirezová) vydala viac ako päťdesiat románov. Prvotina s názvom Bonjour Tristesse (Dobrý deň, smútok) z roku 1954 vyšla vtedy osemnásťročnej autorke u René Julliarda a zaznamenala obrovský úspech. Román, ktorý predstavuje suverénnu a emancipovanú ženskú výpoveď, pôsobil vo francúzskej literatúre polovice päťdesiatych rokov minulého storočia výnimočne. Saganová bola známa svojím bohémskym životom, ktorý sprevádzali najrôznejšie škandály. Stelesňovala slobodu a nezávislosť a často komentovala dianie vo francúzskej spoločnosti. Román Dobrý deň, smútok vyšiel v slovenskom preklade niekoľkokrát. Naposledy v roku 2022 vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ v spoločnom súbore s jej druhým prozaickým dielom Akýsi úsmev (Un certain sourire) z roku 1956. Romány preložili Jozef Brandobur a Ján Belnay.

Zuzana Golianová, redaktorka rozhlasovej relácie Rádia Devín s názvom Fenomény: Dobrý deň, smútok, sa o Saganovej debute, autorkinom živote a literárnom diele rozprávala s našou kolegyňou Silviou Rybárovou. Rozhovor si môžete vypočuť v archíve RTVS TU.

Nová publikácia o translatológii na Ukrajine v európskom kontexte

Vyšiel jedinečný zborník štúdií s názvom Translation Studies in Ukraine as an Integral Part of the European Context.  Celkom 15 štúdií v angličtine a nemčine si môžete prečítať v tlačenej podobe alebo online TU.

Už vyše roka je Ukrajina sužovaná Ruskou vojenskou agresiou. Vojnu takéhoto rozsahu, ktorá sa odohráva v dvadsiatom prvom storočí a na európskom kontinente, nemožno vnímať inak ako priamy útok na základné hodnoty demokracie, slobody a ľudských práv. Publikácia je výsledkom snahy podporiť kolegyne a kolegov z Ukrajiny, šíriť poznatky o translatológii na Ukrajine a v neposlednom rade posilniť presvedčenie, že Ukrajina zdieľa európske hodnoty a je – a vždy bola – neoddeliteľnou súčasťou Európy.

Editorský tím Martin Djovčoš (Univerzita Mateja Bela, Banská Bystrica), Ivana Hostová (Ústav slovenskej literatúry SAV, v. v. i.), Mária Kusá (Ústav svetovej literatúry SAV, v. v. i.) a Emília Perez (Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre) usporiadali príspevky z predchádzajúcej konferencie, ktoré pochádzajú z pera  významných translatologičiek a translatológov z Ukrajiny i z viacerých európskych krajín, do piatich tematických blokov: 1. Myšlienky a úvahy, 2. O historickej spravodlivosti v prekladateľských štúdiách, 3. O metodologických aspektoch prekladu, 4. O lingvistických aspektoch prekladu, 5. O traume a manipulácii.  Podnetnými štúdiami prispeli aj naše kolegyne, ktoré sa zaoberajú teóriou a históriou prekladu, profesorka Katarína Bednárová  „Translation – historicity –interpretative parallels“ a profesorka Mária Kusá „Power in translation: a formative factor of reception and distribution and a deformative factor in conceptualisation of literature in Slovak translation, 1945–1970“.

Sme presvedčení, že v čase, keď zažívame radikálne dôsledky antropocénu, ako sú klimatická zmena, technologizácia ľudského života, vojnové konflikty atď., je udržiavanie priateľského dialógu s ľuďmi na celom svete dôležitejšie ako kedykoľvek predtým. Preklad vo všetkých jeho formách môže uľahčiť vzájomné porozumenie, ktoré je nevyhnutné, ak chceme odovzdať planétu ďalším generáciám v obývateľnom stave.

Vyšlo v rámci grantu VEGA 2/0166/19 Preklad ako súčasť dejín kultúrneho procesu III. Preklad a prekladanie – texty, osobnosti, inštitúcie v interdisciplinárnych a transdisciplinárnych vzťahoch.

Publikáciu v PDF verzii nájdete TU.

 

Záznam z prednášky: Alexander von Humboldt – das sich ständig erweiternde Werk und die Editionsphilologie

FOTO – https://ottmarette.de/

Projekt Alexander von Humboldt auf Reisen – Wissenschaft aus der Bewegung (Alexander von Humboldt na cestách – veda z pohybu) sa snaží pomocou najnovších digitálnych technológií uchopiť dielo nemeckého polyhistora v jeho komplexnosti. O diele Alexandra von Humboldta ako výzve pre edičnú filológiu hovoril na pôde Ústavu svetovej literatúry SAV, v. v. i., v hosťovskej prednáške prof. Dr. Ottmar Ette. Záznam prednášky v nemeckom jazyku si môžete vypočuť TU. Veríme, že inšpiratívny obsah prednášky ospravedlní zníženú kvalitu záznamu.

Nové číslo: Mnoho tvárí odolnosti a uzdravovania v súčasných naratívoch

ed. Ana María Fraile-Marcos, Universidad de Salamanca

V súčasnosti sa témou odolnosti, schopnosti prispôsobiť sa nepriazni osudu a zotavenia zaoberajú rozmanité disciplíny, ako sú fyzika, ekológia, výskum katastrof, psychológia, neuroveda, genetika, sociológia, kultúrne štúdiá atď. Počas pandémie COVID-19 získava téma odolnosti novú platnosť. Zároveň si to vyžaduje hlbšie štúdium dôsledkov, ako sú zraniteľnosť, neistota alebo starostlivosť. Ani literatúra nezostala mimo tejto diskusie. Druhé tohtoročné číslo časopisu World Literature Studies analyzuje súčasné naratívy, ktoré tematizujú odolnosť ako ústrednú mnohostrannú paradigmu umožňujúcu postihnúť realitu a subjektivitu. Publikované štúdie sa zaoberajú rôznymi formami odolnosti, objasňujú jej súvislosť s pojmami zraniteľnosti, neistoty, odporu, pamäti i uzdravovania a navrhujú nové koncepty. V rubrike „Diskusia“ nájdete príspevok Charlesa Sabatosa o jednom z najuznávanejších expertov na českú a slovenskú literatúru v anglicky hovoriacich krajinách, britskom slavistovi, bohemistovi a slovakistovi Robertovi B. Pynsentovi, ktorý vo veku 79 rokov zomrel na konci minulého roka.

Z obsahu:

BELÉN MARTÍN-LUCAS
Resilience and healing in the slums of Manila: Merlinda Bobis’s The Solemn
Lantern Maker
MARISOL MORALES-LADRÓN
Embodying the mother, disembodying the icon: Female resistance
in Colm Tóibín’s The Testament of Mary
MIRIAM BORHAM-PUYAL
Nurses, mothers, sisters: Relational resilience and healing vulnerability
in Emma Donoghue’s The Wonder and The Pull of the Stars
LUCÍA LÓPEZ-SERRANO
Subverting resilience in the psychiatric ward: Finding the good death
in Miriam Toews’s All My Puny Sorrows
PETER ARNDS
From defeat to resilience: The human cockroach in world literature after Kafka
SARA CASCO-SOLÍS
Socio-ecological resilience in Sharon Bala’s The Boat People
VICENT CUCARELLA-RAMON
Resilience and ethics of care against racial capitalism in David Chariandy’s Brother
MARTINA HORÁKOVÁ
Words that matter: Yindyamarra, Wiradjuri resilience and the settler-colonial
project in Tara June Winch’s The Yield
SILVIA MARTÍNEZ-FALQUINA
Violence, relation and beauty in Toni Jensen’s “Women in the Fracklands”
KENDRA REYNOLDS
Re-examining the “Hero’s Journey”: A critical reflection on literature selection
for affective bibliotherapy programs on resilience
CHARLES SABATOS
Robert B. Pynsent’s contributions to the study of Slovak literature

Celý obsah čísla s prelinkovaním na jednotlivé texty v režime open access nájdete TU.