Aj naše súčasné doktorandky a doktorandi vás pozývajú! Viac o PhD. štúdiu u nás sa dozviete TU.
Všetky príspevky usvlwpadmin
čítajte: Pokračovať na
Hosťovská prednáška o vedeckej a prekladateľskej činnosti Júliusa Špaňára
Hosťovská prednáška
Profesor Július Špaňár ako vedec a prekladateľ alebo úvahy žiaka o diele svojho učiteľa
Andrej Kalaš
(FF UK v Bratislave)
26. november 2025 (streda) o 14.00 hod.
Ústav svetovej literatúry SAV, v. v. i., zasadacia miestnosť
+ online
Pokračovať na Hosťovská prednáška o vedeckej a prekladateľskej činnosti Júliusa Špaňára
Prezentácia časopisu World Literature Studies 3/2025: Ukrajinská literatúra ako svedkyňa ruskej vojny proti Ukrajine
19. november 2025 (streda) o 15.00 hod.
Ústav svetovej literatúry SAV, v. v. i., zasadacia miestnosť + online, v angličtine
Číslo predstavia jeho zostavovateľky dr dr. Olha Voznyuk (Slovanský ústav AV ČR) a dr hab. Kristina Vorontsova (Jagelovská univerzita v Krakove) za online účasti ukrajinských autoriek štúdií. Podujatie moderuje Dobrota Pucherová.
Link na pripojenie cez Zoom:
https://us06web.zoom.us/j/84255183046?pwd=wPZVmip0CKLyNm6KKaroIBc7fgRcgN.1
Meeting ID: 842 5518 3046
Passcode: 403140
#týždeňvedyatechniky #hybridnépodujatie #WorldScienceDayforPeaceandDevelopment
Ruská vojenská invázia na Ukrajinu v roku 2022 zásadne ovplyvnila vývoj ukrajinskej literatúry. Literatúra sa stala prostriedkom odhaľovania traumy a nástrojom dokumentovania spoločenských a kultúrnych zmien. Tému čísla rozpracúvajú ukrajinské vedkyne, ktoré analyzujú vojnu z vnútornej perspektívy a sústreďujú sa na prebiehajúce procesy v literatúre a kultúre. Pokračovať na Prezentácia časopisu World Literature Studies 3/2025: Ukrajinská literatúra ako svedkyňa ruskej vojny proti Ukrajine
Ústav svetovej literatúry SAV sa zapája do aktivít Svetového dňa vedy za mier a rozvoj
Ponúkame čítanie a spoločné uvažovanie o mieri, vojne, ako aj o súvislostiach medzi literatúrou, literárnou vedou, humanitnovedným myslením a reálnou geopolitickou situáciou v dvoch konkrétnych číslach časopisu World Literature Studies.
- 3/2025 na tému Ukrajinská literatúra ako svedkyňa ruskej vojny proti Ukrajine/Ukrainian Literature as a Witness of the Russia’s War against Ukraine, eds. Olha Voznyuk, Kristina Vorontsova: The onset of Russia’s full-scale invasion of Ukraine in 2022 profoundly impacted the development of Ukrainian culture and literature. Despite the common slogan “art beyond war”, in Ukraine’s case, culture became actively engaged in resistance, resilience, and documentation. As of 2025, a number of writers and artists are defending Ukraine as soldiers, while others are demonstrating the power of literature on the international stage. Ukrainian writer Halyna Kruk has claimed that these unprecedented processes of transformation will define the face of Ukrainian poetry for the coming decades. Thus, nowadays literature serves both as a means of revealing trauma and as a tool for documenting the social and cultural transformations experienced by society during times of crisis. Ukrainian authors of the studies analyze various strategies for reconstructing and consolidating national and cultural identity. Their articles present a body of scholarship that explores wartime experiences, giving voice to diverse narrative perspectives reflecting the intricate nature of both collective and individual trauma. They explore how in the face of catastrophe, literature becomes a space where personal experience and national memory intertwine; how the war and its dramatic episodes are perceived and narrated across different contexts, including the academic environment, offering a multifaceted view of conflict, memory, and identity.
- 4/2024 na tému Fikčné reality večného mieru/Fictional Realities of Eternal Peace, ed. Johannes Kaminski: Warfare runs against the values promoted by liberal democracies. Many literary authors, despite their often pacifist convictions, have also provided the most drastic accounts of power constellations when “peace” reveals itself as “pacification”. Irritatingly, world literature features greater examples of dystopian architectures than of happy places. Is this possibly an indication of a deeply human feature, a certain inability – or even unwillingness – to imagine a perfect world? While authoritarian leaders and ideological zealots unremittingly offer their remedies, the dystopian imagination reminds us of an important truth: even if things are not great at the moment, that does not mean they cannot get worse.
Stratená intimita Tristana a Izoldy: prednáška Jána Živčáka v Univerzitnej knižnici v Bratislave
Ak chcete vedieť, ako to bolo s láskou Tristana a Izoldy, pozývame vás na verejnú prednášku Jána Živčáka. O podobách tohto mýtu vo francúzskych románoch z druhej polovice 12. storočia bude hovoriť v rámci série „Čo všetko je svetová literatúra?“, organizovanej v spolupráci Univerzitnej knižnice v Bratislave a Ústavu svetovej literatúry SAV, v. v. i. #týždeňvedyatechniky #čovšetkojesvetováliteratúra
KEDY: 12. novembra (streda) 2025 o 18.00 hod.
KDE: Seminárna sála Univerzitnej knižnice Bratislava, Klariská 5, Bratislava
„Láska na smrť“ – týmito slovami opisuje Denis de Rougemont esenciu mýtu o Tristanovi a Izolde v známej eseji Západ a láska. A naozaj – absolútna vášeň, povýšená na úroveň kultu, pulzuje v každom modernom spracovaní látky, počnúc Wagnerovou operou a končiac viac či menej gýčovými filmami. K akým hodnotám sa však hlásia najstaršie tristanovské romány, vytvorené v dialektoch starej francúzštiny v druhej polovici 12. storočia? Prednáška sa zameria na zachované fragmenty verzie od Thomasa d’Angleterre, ktoré predstavujú príbeh milencov ako čistú tragédiu, vyplývajúcu ani nie z konfliktu medzi láskou a spoločenskými konvenciami, ale z devastačnej sily nezvládnutej sexuality. Pokračovať na Stratená intimita Tristana a Izoldy: prednáška Jána Živčáka v Univerzitnej knižnici v Bratislave
Hosťovská prednáška o štýlometrickej analýze maďarského románu
Stylometric Analysis of the Hungarian Novel / Štýlometrická analýza maďarského románu
Botond Szemes
(Univerzita v Tartu, Estónsko)
12. november 2025 (streda) o 14.00 hod.
Ústav svetovej literatúry SAV, v. v. i., zasadacia miestnosť + online, v angličtine / guest lecture and discussion in English
#týždeňvedyatechniky #hybridnépodujatie #digitalhumanities
Link na pripojenie cez Zoom:
https://us06web.zoom.us/j/89465781146?pwd=gs9bPPZaUKaIrfba83FjEHyxtEVO7a.1
Meeting ID: 894 6578 1146
Passcode: 789194
Botond Szemes predstaví svoju knihu Digitális irodalomtudomány z roku 2024, prvú maďarskojazyčnú monografiu v oblasti digitálnej literárnej vedy. Kniha obsahuje prípadové štúdie z dejín maďarskej literatúry, z ktorých niektoré budú predmetom prednášky. Na základe analýzy stopäťdesiatich románov monografia sleduje vývin štýlu od začiatku 19. až po koniec 20. storočia v súvislosti so zmenami v dejinách myslenia. Pokračovať na Hosťovská prednáška o štýlometrickej analýze maďarského románu
Hosťovská prednáška Viacjazyčnosť a poetika pamäti v súčasnej ruskojazyčnej poézii: matky a ich jazyky
Guest lecture Multilingualism and the Poetics of Memory in Recent Russophone Poetry / Hosťovská prednáška Viacjazyčnosť a poetika pamäti v súčasnej ruskojazyčnej poézii
Miriam Finkelstein
(Univerzita Konstanz, Nemecko)
5. november 2025 (streda) o 14.00 hod.
Ústav svetovej literatúry SAV, v. v. i., zasadacia miestnosť + online, v angličtine / guest lecture and discussion in English
Link na pripojenie cez Zoom:
https://us06web.zoom.us/j/89141147144?pwd=y9zkxUSfZAB6sibbyseaIVaM2IGTZa.1
Meeting ID: 891 4114 7144
Passcode: 325948
Výrazným trendom v súčasnej multilingválnej ruskojazyčnej poézii je zdôrazňovanie úlohy matiek a ich jazykov. Aleksandr Averbuch (Ukrajina/Izrael/USA), Tanya Skarynkina (Bielorusko) a Ekaterina Sokolova (Rusko), spolu s ďalšími autormi, často reprodukujú ústny prejav matiek, ktorý vykresľujú ako „autentický“ a „nezávislý“ od akejkoľvek vonkajšej, najmä mužskej, autority. Vnášanie materinských jazykov do textov im dodáva viacjazyčný rozmer. V Averbuchovej zbierke Svidetel’stvo chetvertogo litsa (2017) je matkina ruština systematicky popretkávaná jidiš a nemeckými výrazmi. Pokračovať na Hosťovská prednáška Viacjazyčnosť a poetika pamäti v súčasnej ruskojazyčnej poézii: matky a ich jazyky
Nové číslo World Literature Studies 3/2025: Ukrajinská literatúra ako svedkyňa ruskej vojny proti Ukrajine
eds. Olha Voznyuk ‒ Kristina Vorontsova
Od začiatku rozsiahlej ruskej invázie na Ukrajinu vo februári 2022 slúži literatúra ako prostriedok na zviditeľňovanie traumy aj dokumentovanie sociálnych a kultúrnych transformácií v čase krízy. Tému čísla rozpracováva súbor štúdií ukrajinských vedkýň, ktoré analyzujú tieto literárne procesy zvnútra a ponúkajú stratégie na rekonštrukciu a konsolidáciu národnej a kultúrnej identity. Články venované najnovšej ukrajinskej literatúre predstavujú súbor vedeckých prác o vojnových skúsenostiach, pričom dávajú priestor rôznym naratívnym perspektívam, ktoré odrážajú povahu kolektívnej a individuálnej traumy.
Priestor pre tému tohto čísla sme editorkám ponúkli aj ako výraz solidarity s utrpením ľudí na Ukrajine a ako možnosť publikovania pre vedkyne, ktoré sa nevzdávajú svojej práce, reflektovania literatúry i spoločnosti, ani v čase vojny.
Časopis pre výskum svetovej literatúry vydáva štyri razy ročne Ústav svetovej literatúry SAV, v. v. i.
online v režime otvoreného prístupu: Licensed under Creative Commons BY-NC-ND 4.0;
tlačou: Objednávky vybavuje Slovak Academic Press, s. r. o., sap@sappress.sk, cena 1 čísla 10 EUR, celého ročníka 40 EUR plus poštovné.
Obsah témy čísla:
MARYNA RIABCHENKO
Combatant prose as an important component of the contemporary Ukrainian literary process
OLENA ROMANENKO
Narrative and war: The experience of contemporary Ukrainian literature
SWITŁANA HAJDUK
Discourse on the traumatic experience of Ukrainian internally displaced and refugee women: A Foe – A Friend – A Family by Iryna Feofanova
TETIANA GREBENIUK
The motif of orphanhood in the narrative of trauma and healing: Volodymyr Rafeyenko’s fiction about Russia’s war against Ukraine Pokračovať na Nové číslo World Literature Studies 3/2025: Ukrajinská literatúra ako svedkyňa ruskej vojny proti Ukrajine
Boris Lanin o dystopickej fikcii v súčasnej ruskej literatúre
Guest lecture Orwell’s legacy and strange new Russian dystopias / Hosťovská prednáška Orwe-
llovo dedičstvo a zvláštne nové ruské dystópie
Boris Lanin
(Univerzita Adama Mickiewicza, Poznaň)
29. október 2025 (streda) o 14.00 hod.
Ústav svetovej literatúry SAV, v. v. i., zasadacia miestnosť + online, v angličtine / guest lecture and discussion in English
Link na pripojenie cez Zoom:
https://us06web.zoom.us/j/21683068496?pwd=UULbZvQwEQUallebWBp16ovk6RJOXy.1
Meeting ID: 216 8306 8496
Passcode: 974210
Táto prezentácia skúma koncept avatarov a technologických artefaktov v dystopickej fikcii Vladimira Sorokina, so zameraním na romány Deň opričníka a Telluria. Sorokinovo využívanie avatarov, elektronických zariadení a symbolických objektov poukazuje na prepojenie technológie, pamäti a identity. Prednáška bude hľadať paralely so staršími ruskými dystópiami, ako je Zamyatinovo My, a prepojí postavu S-4711 s neskoršími digitálnymi avatarmi. Pokračovať na Boris Lanin o dystopickej fikcii v súčasnej ruskej literatúre