Archívy kategórie: Správy

Performatívnosť a medialita afektu v literárnej vede

Začiatkom apríla sa Ústav svetovej literatúry SAV stal miestom konania hosťovskej prednášky Mgr. Tomáša Jirsu, PhD., ktorý pôsobí ako výskumný pracovník na Filozofickej Fakulte Univerzity Palackého v Olomouci, kde sa zaoberá predovšetkým vzťahom vizuálnych umení a modernej svetovej literatúry, teóriou literatúry a médií, témou afektivity, intermediálnou estetikou a populárnou hudbou. Je autorom odborných monografií Fyziognomie psaní: V záhybech literárního ornamentu (2012) a Tváří v tvář beztvarosti: Afektivní a vizuální figury v moderní literature (2016) a prekladateľom v oblasti francúzskej filozofie, estetiky, psychiatrie a filmovej histórie.

DSCN3907[1]

 

 

 

 

 

Pokračovať na Performatívnosť a medialita afektu v literárnej vede

Rad Ľudovíta Štúra I. in memoriam pre Zoru Jesenskú

Prezident republiky udelil pri príležitosti vzniku Slovenskej republiky najvyššie štátne vyznamenania za prínos k demokratickej spoločnosti, kultúre, dodržiavaniu ľudských práv a uchovávaniu pamäti. Medzi ocenenými osobnosťami verejného života boli aj vedecký pracovník Historického ústavu SAV Ivan Kamenec a prekladateľka a publicistka Zora Jesenská, ktorá sa in memoriam stala nositeľkou Radu Ľudovíta Štúra I. za dlhoročné mimoriadne zásluhy o rozvoj demokracie, ochranu ľudských práv a slobôd a o rozvoj prekladateľskej činnosti. Prečítajte si, čo sa o jej pôsobení v oblasti prekladu píše v prvom diele Slovníka slovenských prekladateľov umeleckej literatúry. Autorka hesla Eva Maliti-Fraňová publikovala v roku 2007 monografiu Tabuizovaná prekladateľka Zora Jesenská (Veda SAV).

JESENSKÁ Zora, 3. 5. 1909 Martin – 21. 12. 1972 Bratislava;  prekladateľka rus., fran., angl. (v jaz. spolupráci) a nem. literatúry, lit. a umel. kritička, teoretička prekladu.

Pochádzala z kultúrne a národne uvedomelého rodinného prostredia. Otec ako bankový riaditeľ aktívne pôsobil v spolku Živena a venoval sa aj prekladaniu, matka bola ochotnícka herečka, brat Fedor J.→ prekladal hry rus. klasikov pre ochotnícke divadlá, strýko J. Jesenský→ bol spisovateľ. Štúdium na gymn. v Martine (1918–22) pre chorobu neukončila. V r. 1925–35 študovala na Hudobnej a dram. akadémii v Bratislave. Po jej absolvovaní vyučovala hru na klavíri. Publikovala články a umel.-krit. state v martin. Živene, kde od r. 1939 pracovala ako redaktorka až do ukončenia jej činnosti r. 1949. V r. 1950–52 pôsobila ako redaktorka vo vyd. MS a v r. 1952–56 v SVKL. V prvej pol. 50. r. viedla prekladat. seminár na Filoz. fak. Slov. univ. v Bratislave, v rámci ktorého sprostredkovala základy prekladat. umenia viacerým neskôr renomovaným prekladateľkám (S. Čechová→, R. Žiaranová-Dvořáková→, E. Krišková→  a i.). Od r. 1956 pôsobila ako prekladateľka v slobodnom povolaní. V čase kult. a spoloč. uvoľnenia v 60. r. Z. J. patrila k popredným osobnostiam slov. kult. života. Spoloč. renomé si získala jednak odb. aktivitami, jednak krit. spoloč.-polit. publicistikou. V období začínajúcej normalizácie (1969) ju postihol čiastočný zákaz publikovania, o rok neskôr aj absolútny zákaz verejnej činnosti. Zomrela v Bratislave, pochovaná je na Nár. cintoríne v Martine. R. 1991 bola po verejnom zhodnotení jej života a tvorby na konferencii lit. a prekladat. komunity v Budmericiach občiansky rehabilitovaná.

V dejinách slov. kultúry predstavuje J. výnimočnú osobnosť, ktorá temer tri desaťročia ovplyvňovala vývin slov. prekladateľstva. Vystupovala ako solitér a jaz. samouk s mimoriadnym citom pre výrazové možnosti slovenčiny. Preklad spájala s jaz. hľadačstvom a prekl. tvorba u nej hraničila s tvorbou pôv. literatúry. Bola „básnikom prekladu“ nielen v poézii, ale i v próze. Pokračovať na Rad Ľudovíta Štúra I. in memoriam pre Zoru Jesenskú

Nové číslo časopisu World Literature Studies 4/2016: Transkultúrne ikony stredovýchodnej Európy

wls_oblka4_2016-0

Kultúrne ikony vznikajú zo symbolickej praxe a odkazujú na rozšírené literárne produkty alebo zvlášť viditeľné artefakty „vysokého umenia“ a popkultúry. Ikonickosť má silný emotívny potenciál, keďže sa vzťahuje na kon­krétne miesta, postavy a aktérov, ako aj s nimi spojené naratívy. Toto číslo mapuje vznik, zvečňovanie, prelínanie a mobilitu kultúrnych ikon v umeleckom – a hlavne literárnom – priestore stredovýchodnej Európy, v interdisciplinárnom rámci a na predĺženej časovej osi od mýtickej minulosti stvárnenej vo folklóre cez modernitu až po súčasnosť.

Podrobnosti o tomto čísle a kompletné články si môžete prečítať aj na stránke WLS na tomto odkaze

O stredoeurópskych podobách magického realizmu v Bratislave a Budapešti

Magický realizmus je literárny prúd, ktorý sa väčšinou spája s autormi a dielami Latinskej Ameriky, predovšetkým s významným románom G. G. Márqueza Sto rokov samoty. Editori tohtoročného 2. čísla časopisu World Literature Studies, ktorý vychádza v Ústave svetovej literatúry SAV, hľadali paralely v stredoeurópskom kontexte. Viac príspevkov sa venovalo slovenskej a maďarskej literatúre, a práve táto skutočnosť je dôvodom, prečo sa prezentácie tematickéhoh čísla časopisu konali 7. novembra 2016 v bratislavskom Maďarskom inštitúte a 15. novembra 2016 v budapeštianskom Slovenskom inštitúte.
http://www.sav.sk/index.php?doc=services-news&source_no=20&news_no=6624

Konferencia Perspektívy súčasnej literárnej vedy, 4.-5. novembra 2016

V rámci riešenia grantového projektu VEGA Hyperlexikón literárnovedných pojmov a kategórií II. sa v dňoch 4. a 5. novembra 2016 v Trenčianskych Tepliciach konala v poradí druhá vedecká konferencia zameraná na novšie aspekty literárnovedného výskumu s názvom Perspektívy súčasnej literárnej vedy, ktorú zorganizoval Ústav svetovej literatúry SAV v spolupráci s Univerzitou Konštantína Filozofa v Nitre.

Pokračovať na Konferencia Perspektívy súčasnej literárnej vedy, 4.-5. novembra 2016

Nové číslo časopisu World Literature Studies

2 Vol. 8 (25) 2016
Magický realizmus v literatúrach strednej Európy
JUDIT GÖRÖZDI – RADOSLAV PASSIA

WLS2_2016_obálka1

WLS2_2016_obálka2

Toto číslo mapuje možné filiácie magického realizmu a stredoeurópskych literatúr. Autorky a autori čísla sa sústredili predovšetkým na slovenskú, ale aj na maďarskú, českú, srbskú či rumunskú literatúru. Išlo im o zachytenie viacerých zdrojov „magického realizmu“ v stredoeurópskom kultúrnom priestore. Z jednotlivých štúdií vyplýva, že okrem apropriácie významných diel svetovej literatúry zaraďovaných k magickému realizmu zohrali významnú úlohu v domestikácii magickorealistických postupov aj lokálne inšpirácie, vlastné rozprávačské tradície. Možno konštatovať, že v strednej Európe takto vzniklo viacero originálnych autorských, národných či „areálových“ modelov magickorealistického rozprávania.

WLS2_2016_editoriál-page-001

Obraz Turkov v stredoeurópskej historickej próze

DSC_0009_PerfectPhoto.cz_2016-05-18V Ústave svetovej literatúry SAV sa v stredu 20. apríla 2016 konala hosťovská prednáška Charlesa Sabatosa, docenta na Yeditepe University v Istanbule. Sabatos je v súčasnosti štipendistom NŠP v Ústave svetovej literatúry SAV. Pochádza z USA, doktorát získal na Michiganskej univerzite. Bol štipendistom Fulbrightovej nadácie a pôsobil na Univerzite Komenského. Vedecky sa zameriava na nadnárodné kontexty stredo- a východoeurópskej literatúry, najmä na orientalizmus a imagológiu v modernej a súčasnej próze.
Pokračovať na Obraz Turkov v stredoeurópskej historickej próze

Hosťovská prednáška Ioany Popa v Ústave svetovej literatúry SAV

popaDňa 13. apríla 2016 sa v Ústave svetovej literatúry SAV uskutočnila hosťovská prednáška Ioany Popa na tému Institutionalization and International Construction of Area Studies in France during the Cold War. Insights from the Russian and Eastern European Program of Ecole Pratique des Hautes Etudes Sixth section. Dr. Popa pôsobí ako sociologička a výskumníčka v CNRS (Le Centre national de la recherche scientifique), aj ako členka ISP (Institut des Sciences sociales du politique) vo Francúzsku. Špecializuje sa na vzťahy CNRS s Ruskom, Poľskom a ďalšími krajinami bývalého východného bloku.
Pokračovať na Hosťovská prednáška Ioany Popa v Ústave svetovej literatúry SAV