Poklady skryté v prekladoch: diskusia spojená s prezentáciou publikácie

Podujatia, Nové knihy, Pozvánky

Pozývame vás na panelovú diskusiu o preklade socio-humanitnovedných textov do slovenčiny spojenú s prezentáciou kolektívnej publikácie Slovník prekladateliek a prekladateľov: vedy o človeku a kultúre. Na podujatí vystúpia literárne vedkyne – translatologičky Katarína Bednárová, Mária Kusá a Silvia Rybárová; moderuje Jana Cviková.

KEDY: 13. februára (štvrtok) 2025 o 18.00 hod.
KDE: Seminárna sála UKB, Klariská 5, Bratislava

ČO: Prekladu vďačíme za poznávanie literatúry, kultúry a myslenia v jazykoch, ktoré neovládame. Preklad sprostredkuje a zároveň tvaruje, čo a ako sa o inojazyčnom svete dozvedáme. Platí to aj pre texty z oblasti socio-humanitných vied – filozofiu, sociológiu, umenovedu, literárnu vedu, históriu. A tak ako literárne, ani vedecké diela sa neprekladajú samy. Diskusia za účasti editoriek a autoriek knižnej novinky Slovník prekladateliek a prekladateľov: vedy o človeku a kultúre (VEDA, vydavateľstvo SAV, 2024) predstaví osobnosti stojace za prekladom, širší kontext ich pôsobenia a nenahraditeľnú prácu a úlohu, ktorú v kultúrnom priestore zohrávajú.

Podujatie organizuje Ústav svetovej literatúry SAV, v. v. i., v spolupráci s Univerzitnou knižnicou v Bratislave v rámci série „Čo všetko je svetová literatúra?“.

Viac o knižnej novinke a účastníčkach panelovej diskusie nájdete nižšie.

Kolektívna monografia Slovník prekladateliek a prekladateľov: vedy o človeku a kultúre (dostupná v tlačenej podobe aj online) prináša prostredníctvom portrétov takmer stovky prekladateľských osobností a ich výberových bibliografií súhrnný obraz podstatnej časti knižnej produkcie najdôležitejších diel filozofickej, sociologickej, historickej, literárnovednej či umenovednej orientácie, ktorá bola preložená a vydaná na Slovensku v rozpätí od medzivojnového obdobia 20. storočia po 20. roky 21. storočia. Pokračovať na Poklady skryté v prekladoch: diskusia spojená s prezentáciou publikácie →

Mónika Dánél o viacjazyčnosti v románoch Ádáma Bodora

Pozvánky

Guest lecture Multilingual Originals in Translations: The Acoustic Poetics of Invented Names / Hosťovská prednáška Viacjazyčné originály v prekladoch: Akustická poetika vymyslených mien

Mónika Dánél
(Univerzita Eötvösa Loránda, Budapešť)

29. 1. 2025 (streda) o 14.00 hod.
Ústav svetovej literatúry SAV, v. v. i., zasadacia miestnosť + online, v angličtine / guest lecture and discussion in English

 

Prednáška sa koná v rámci grantu IMPULZ Preklad a transfer štýlu naprieč jazykmi: k teórii jazykového kontaktu v literatúre.

Link na pripojenie cez Zoom:
https://us06web.zoom.us/j/82905745792?pwd=agmZq64nniVksvBj0Gzy1upI3fWiq9.1
Meeting ID: 829 0574 5792
Passcode: 422096

Romány Ádáma Bodora Sinistra Körzet (1992; slov. Zóna sinistra, 2003) a Verhovina madarai (Vtáci z Verhoviny, 2011) sa odohrávajú v bližšie nešpecifikovanom priestore rumunského, ukrajinského, poľského a moldavského pohraničného pásma, ktoré sa zdá byť rozhraním medzi reálnym a imaginárnym svetom. Oba romány sú príkladom „commuting grammars“ (dochádzajúcich gramatík) a sú napísané v duchu „viacjazyčného sebauvedomenia“ (Beáta Thomka 2018), pričom prenášajú a prekladajú viacjazyčnú skúsenosť a polyfonickú kultúrnu pamäť východnej a strednej Európy. Bodorova maďarskojazyčná tvorba evokuje pamäť multietnického spoločenstva v minulosti a zachováva kontinuálnu osciláciu medzi vpísanou pamäťou iných jazykov (napr. arménčiny, jidiš, hebrejčiny, rusínčiny, sedmohradskej sasčiny, spišskej nemčiny, rumunčiny, ukrajinčiny, poľštiny), ktoré tieto texty prekladajú do maďarskej jazykovej a básnickej skúsenosti. Pokračovať na Mónika Dánél o viacjazyčnosti v románoch Ádáma Bodora →

Nové číslo World Literature Studies 4/2024: Fikčné reality večného mieru

Správy, Knižnica online

ed. Johannes D. Kaminski

V politickom aj duchovnom zmysle patrí utopický mierový apel k mocným hnacím silám ľudskej predstavivosti. Mierovú rétoriku možno však ťažko oddeliť od vojnovej reality; nakoniec totiž vedie úsilie, ktoré má slúžiť vyššiemu cieľu, často k nespravodlivosti a násiliu. Autori a autorky štúdií v tomto čísle diskutujú o európskych, amerických a čínskych textoch, ktoré predstavujú široké spektrum imaginácií mieru, od naivného nadšenia pre riešenia zhora nadol až po skľúčené elégie nad zánikom občianskych slobôd.

Číslo 4, 2024, ročník 16 vyšlo v rámci projektu SASPRO Svetová vláda: Veľké naratívy v súčasnej vedecko-fantastickej literatúre / World Government: Grand Narratives in Contemporary Science-Fiction, ktorý vedie Johannes D. Kaminski, PhD. (Ústav svetovej literatúry SAV, v. v. i.)

Časopis pre výskum svetovej literatúry vydáva štyri razy ročne Ústav svetovej literatúry SAV, v. v. i.
online v režime otvoreného prístupu: Licensed under Creative Commons BY-NC-ND 4.0;
tlačou: Objednávky vybavuje Slovak Academic Press, s. r. o., sap@sappress.sk, cena 1 čísla 6 EUR, celého ročníka 24 EUR plus poštovné.

Z obsahu:
ALEXIS SHOTWELL
“All we have is means”: Ursula K. Le Guin’s utopianism as ongoingness
KILIAN JÖRG
Messy utopianism and the question of war: What does “staying with the trouble” mean in relation to war? Pokračovať na Nové číslo World Literature Studies 4/2024: Fikčné reality večného mieru →

Rozhovor s Róbertom Gáfrikom o preklade upanišád

Správy, Rôzne

– „Slovo upanišad označuje to, čo odstraňuje nevedomosť a prináša sebapoznanie. Znamená aj tajomstvo. Poznanie seba samého je podľa upanišád najväčším tajomstvom,“ hovorí vedec, ktorý pravidelne navštevuje Indiu a dlhodobo sa venuje prastarému jazyku sanskrtu, staroindickej kultúre aj kultúrnym stretom medzi Západom a Východom. –

Prečítajte si v kultúrnej rubrike SME rozhovor Petra Gettinga s komparatistom Róbertom Gáfrikom (na foto v Indii), riaditeľom Ústavu svetovej literatúry SAV, v. v. i.: O tom, čo sú to upanišady, aký je ich význam pre filozofické myslenie, čo znamená práca na ich preklade, prečo nemáme v presný prepis slov z východných kultúr a akú podobu majú v slovenčine… Knihu UPANIŠADY s úvodom a poznámkami prekladateľa docenta Gáfrika vydali VEDA, vydavateľstvo SAV, a Ústav svetovej literatúry SAV, v. v. i., na sklonku minulého roka.

Z ROZHOVORU V DENNÍKU SME VYBERÁME:

Ako dlho vám trvalo preložiť upanišady?
V knihe sa nachádza preklad desiatich, takzvaných hlavných upanišád. Ich preklad mi trval asi tri roky, práca na celej knihe takmer päť rokov, kniha je však výsledkom môjho 30-ročného záujmu o indickú literatúru a filozofiu. (…)

A čo označuje slovo upanišady?
V sanskrte možno nájsť ku každému slovu koreň. Slovo upanišad sa odvodzuje z koreňa sad, ktorý znamená „odstrániť“, „dosiahnuť“ alebo „ukončiť“. Označuje teda to, čo odstraňuje nevedomosť a prináša sebapoznanie. Znamená aj tajomstvo. Poznanie seba samého je podľa upanišád najväčším tajomstvom. (…)

Neposúva to ich význam, ak dnes kolujú na internete? Išlo predsa o intímny dialóg medzi učiteľom, guruom, a žiakom. Dnes sú takpovediac predhodené davom.
Áno, je to tak. V Indii dodnes prebieha seriózne štúdium upanišád tak, že ich učiteľ vysvetľuje žiakom.
Máte pravdu, že v súčasnosti sú voľne dostupné v tlačenej podobe a na internete. Je to dôsledok demokratizácie poznania. Určite pritom dochádza k posunu významu. K nemu však zjavne dochádzalo po tisícročia v Indii a od 19. storočia aj v Európe. Pokračovať na Rozhovor s Róbertom Gáfrikom o preklade upanišád →

PF 2025 a pokoj, pokoj, pokoj

Želáme pokojné sviatky a šťastný rok v celej rozmanitosti života. Pokojne  aj  s literatúrou…

Óm. Úplné je tamto, úplné je toto.
Z úplného vzniká úplné. Keď sa úplné
odoberie od úplného, zostane úplné.
Óm, pokoj, pokoj, pokoj.
Upanišady (preklad R. Gáfrik)

Ideál rečovej komunikácie, ktorý zahŕňa nielen porozumenie, vrátane zrozumiteľného návodu na správne alebo úspešné konanie, ale aj určité sociálne kvality a takisto predstavu spokojného, šťastného, mierového spolunažívania, sa u Erasma spája s dvoma zásadami, odporujúcimi princípom exklúzie: s kresťanským egalitarizmom a s predstavou ľudskosti, vychádzajúcou z antickej vzdelanosti. Erasmus ako odchovanec devotio moderna a súčasne ako jeden z pripravovateľov reformácie kládol vo všetkých svojich spisoch, kde sa vyjadroval o sociálnych hľadiskách náboženstva, principiálny dôraz na rovnosť všetkých kresťanov, bez ohľadu na ich spoločenský status, pôvod či rod.
Konverzácia a európska literatúra (A. Bžoch)

„Mír! hlásali druzí, a aby cizí zemi, jejímiž pány chtěli zůstat, zpacifikovali, přejímali
od ní její vlastní krutost a šílenství. Svoboda, mír – slova hluchých, slova, jež pozbyla lidské podoby a zbývalo z nich, jako tresť vší jejich prázdnoty a hluboké lživosti, jen: džebel, bordel.“ (S. Germain) … v kontexte vojny mení svoj význam aj jazyk (príkladom sú slová
„sloboda“ a „mier“) …  životný priestor sa stáva chaosom.
Dejiny, pamäť a osobný príbeh v súčasnej francúzskej próze (S. Rybárová)

Warfare runs against the values promoted by liberal democracies. There are situations when peace falls into the same category, such as when authorities impose the
“peace of Ulysses’s comrades”, who languished in the cave of the Cyclops, waiting
their turn to be devoured. In Jean-Jacques Rousseau’s Du contrat social (1762), this Homeric reference emblemizes the undignified peace that results from submission to power. This is why literary authors, despite their often pacifist convictions, have also provided the most drastic accounts of power constellations when “peace” reveals itself as “pacification”.
World Literature Studies 4/2024 Fictional realities of eternal peace (Johannes D. Kaminski, ed.)

Foto: Monika Bugárová

Judit Görözdi: Esterházyho cesta dolu Dunajom po tridsiatich rokoch

Knihy, Rôzne

„Kto sme a kam patríme?“ Túto otázku (si) kladie hungaristka Judit Görözdi v úvode svojej recenzie na román Pétera Esterházyho Pohľad grófky Hahn-Hahn, ktorý vyšiel v slovenskom preklade Renaty Deákovej (Brak 2024), 33 rokov po vyjdení originálu. Kniha, ktorá sa kedysi zapojila do debaty o identite strednej Európy po rozpade „východného bloku“, má aj dnes netušenú aktuálnosť:

„Symbolom strednej Európy sa v nej stáva Dunaj, cestovanie dolu Dunajom (podtitul románu) umožňuje a rámcuje reflexie o dejinách a charaktere regiónu, o národných špecifikách, o mentalite. A to všetko – celý tento ťažký balík sebapoznania a sebaľútosti, ktorý nás dokáže rozplakať už na základe kľúčových slov – autor podáva ľahko, s humorom a so sebairóniou.“

Ako ďalej uzatvára recenzentka:

„Človek sedí pri počítači v strednej Európe, pripravuje si recenziu tridsaťtriročnej knihy. Mimochodom si vypočuje správy o dianí vo svete, maďarské a slovenské spravodajstvo Pokračovať na Judit Görözdi: Esterházyho cesta dolu Dunajom po tridsiatich rokoch →

Workshop o teoretických a praktických otázkach prekladu humanitnovedných a spoločenskovedných textov

Správy, Udalosti

 

 

 

 

 

Na pôde Filozofickej fakulty UK v Bratislave sa 20. novembra 2024 konal workshop s názvom K prekladom humanitnovedných a spoločenskovedných textov u nás – prekladateľský proces a vydavateľská prax.

Podujatie je súčasťou projektu APVV Preklad a aspekty recepcie spoločenskovedných a humanitnovedných textov ako kultúrny a literárny transfer v 20. storočí, ktorého zodpovednou riešiteľkou je naša kolegyňa profesorka Katarína Bednárová. Workshop je súčasťou vzdelávacích a diseminačných aktivít členiek riešiteľského kolektívu Kataríny Motykovej, Niny Cingerovej a Zuzany Močkovej Lorkovej. Cieľom workshopu bolo vytvoriť priestor pre začínajúce prekladateľky a prekladateľov, prepojiť viacero generácií odborníčok a odborníkov a diskutovať o preklade nielen na teoretickej, ale aj praktickej úrovni. Podujatie pozostávalo z prezentácie prekladov Pokračovať na Workshop o teoretických a praktických otázkach prekladu humanitnovedných a spoločenskovedných textov →

Prezentácia najnovších publikácií Ústavu svetovej literatúry SAV

Nové knihy, Správy, Knižnica online, Udalosti

V rámci francúzskej sekcie medzinárodného kolokvia Journées d’études romanes VI. Études romanes en mouvement – Dni románskych štúdií VI. Románske jazyky v pohybe, ktoré sa konalo 15. – 16. novembra 2024 na pôde Filozofickej fakulty UK v Bratislave, sa uskutočnil rokovací panel Transfert et traduction de textes des sciences humaines et sociales (Transfer a preklad textov socio-humanitných vied), ktorého sa zúčastnili aj naše kolegyne – Katarína Bednárová, Silvia Rybárová a Jana Truhlářová. Rokovanie sa konalo pod gesciou profesorky Bednárovej, ktorá priblížila aktuálny výskum v rámci prebiehajúceho projektu APVV-21-0198 Preklad a aspekty recepcie spoločenskovedných a humanitnovedných textov ako kultúrny a literárny transfer v 20. storočí. Silvia Rybárová predstavila prítomným kolektívne dielo Pokračovať na Prezentácia najnovších publikácií Ústavu svetovej literatúry SAV →

Navrhnite si vlastnú tému a poďte k nám študovať PhD

Správy, Doktorandské štúdium

Ak premýšľate o doktorandskom štúdiu literárnej vedy, napíšte nám najneskôr do 15. januára 2025, čomu by ste sa chceli venovať. Radi budeme s vami konzultovať o možnostiach a ďalšom postupe.

Aké je také doktorandské štúdium u nás, vám rád prezradí doktorand Adam Škrovan a načo vám také štúdium môže byť, sa zasa dozviete od našich úspešných absolventiek a absolventov: Zuzana Kopecká, PhD. (2021), Tamara Šimončíková Heribanová, PhD. (2020), Krištof Anetta, PhD. (2019), Lívia Paszmár, PhD. (2017), Anna Fosse, PhD. (2017), Terézia Struhárová, PhD. (2014), Zuzana Husárová, PhD. (2009). 

Viac informácií nájdete TU.

Prezentácia prvého prekladu Upanišád zo sanskrtu do slovenčiny

Podujatia, Nové knihy, Pozvánky
Ústav svetovej literatúry SAV, v. v. i., Embassy of India in Bratislava, Slovakia, VEDA, vydavateľstvo SAV, pozývajú na slávnostnú prezentáciu výnimočnej knižnej novinky.
Okrem autora prekladu Róberta Gáfrika z Ústavu svetovej literatúry SAV, v. v. i., knihu predstavia Jej excelencia Apoorva Srivastava, veľvyslankyňa Indie na Slovensku, Dušan Deák, vedecký recenzent publikácie z Katedry porovnávacej religionistiky na FiF UK a herec Boris Farkaš.
KEDY: štvrtok 5. decembra o 17. hod.
KDE: Malé kongresové centrum VEDY, vydavateľstva SAV, Štefánikova 3, Bratislava (vchod cez Kníhkupectvo VEDY, vydavateľstva SAV)

O autorovi:
Knižné vydanie prekladu desiatich UPANIŠÁD zo sanskrtu do slovenčiny je výsledkom dlhodobej vedeckej práce Róberta Gáfrika z Ústavu svetovej literatúry SAV, v. v. i., ktorý sa vo svojom výskume sústreďuje na porovnávaciu literárnu vedu, komparatívnu poetiku, kultúrne strety medzi Západom a Východom či imagológiu.

Pokračovať na Prezentácia prvého prekladu Upanišád zo sanskrtu do slovenčiny →