Vyšlo nové číslo časopisu World Literature Studies 3/2022: Transkulturalizmus a literárnohistorické naratívy v stredovýchodnej Európe

wls3_2022_obalkaJudit Görözdi
Zoltán Németh
Magdalena Roguska-Németh
(eds.)

Témou tohtoročného tretieho čísla sú literárne a literárnohistorické naratívy v stredovýchodnej Európe z hľadiska transkulturalizmu, s využitím konceptov globalizmu, heterotopie, extrateritoriality, translokality, deteritorializácie a prekračovania hraníc. Štúdie skúmajú transkulturalizmus v špecifických literárnych fenoménoch regiónu: v textoch, mikroliteratúrach a v menšinových literatúrach ovplyvnených multi- a translingvizmom či kultúrnou hybriditou. Cieľom je prispieť k rozvoju diverzifikovanejších perspektív pri písaní dejín národných literatúr v stredovýchodnej Európe.

Štúdie

WOLFGANG WELSCH
Transculturality in literature: A phenomenon as old as it is current
ANDERS PETTERSSON
On the concept of world literature
KATARZYNA DEJA
The problems with delimiting the notion of transculturality in literary studies
MAGDALENA ROGUSKA-NÉMETH
Transculturalism in literature as reflected in the works of translingual writers from the Hungarian cultural context
BEÁTA THOMKA
Fiction: heritage, choice, creation
KAROLINA POSPISZIL-HOFMAŃSKA
Confluences: On the possibility of describing a transcultural history of (micro)literature – the Upper Silesian perspective
EVA KENDERESSY
Transculturality in Romanian literary histories: The case of literature from Moldova
ZOLTÁN NÉMETH
The transcultural levels of minority literary history writing: Hungarian literature in Slovakia
ANIKÓ DUŠÍKOVÁ
The possibilities of a transcultural narrative in 19th-century Central Europe: Ján Chalupka and Gusztáv Szontagh

Celý obsah čísla s prelinkovaním na jednotlivé texty nájdete TU.

The Broadening of Poetics 3: Areas of Ecopoetics

Ecopoetics_1Medzinárodná interdisciplinárna vedecká konferencia
24. – 25. októbra 2022 (pondelok a utorok)
prezenčne a online v angličtine, poľštine a slovenčine (podľa programu)

Miesto konania: Wydzial Polonistyki Uniwersytet Warszawski

Podujatie sa koná v rámci série konferencií Widening Poetics a jeho cieľom je nazerať na ekopoetiku ako transdiskurzívnu a transmediálnu textovú prax a výskumnú metódu, ktorá poskytuje nástroje na opis posolstiev zameraných na zobrazenie vzťahu človeka k prírode, vrátane iných živých bytostí. Okolnosti formulovania predpokladov ekopoetiky – prehlbujúca sa klimatická kríza, ktorá poukazuje na destabilizujúce účinky človeka na životné prostredie – ju stavajú na hranicu medzi humanitnými a ostatnými vedami. Využitie ekopoetického inštrumentária pri štúdiu textových foriem rôznych diskurzov, médií a umení umožňuje zachytiť rozmanité a dynamické vzťahy medzi človekom a prírodným svetom a navrhnúť nové spôsoby vnímania a reprezentácie, charakteristické pre antropocénne vedomie alebo posthumánnu subjektivitu.

Zámerom konferencie je upriamiť pozornosť na nasledovné tematické okruhy:
– rôznosť prístupov k ekopoetike: teoretické a filozofické základy, ktoré tematizujú a formujú chápanie vzťahu človeka k prírodnému prostrediu;
– od egocentrického k ekocentrickému mysleniu: projekt ekocentrických humanitných vied v ére antropocénu;
– diachrónne posuny v reprezentácii prírody a textové formovanie vzťahu človeka a prírody; Pokračovať na The Broadening of Poetics 3: Areas of Ecopoetics

Dobrota Pucherová o otváraní feminizmu v dielach anglofónnych afrických autoriek

Dobrota Pucherova Kniha_ed_malaPozvánka na prezentáciu novej monografie Dobroty Pucherovej
Feminism and Modernity in Anglophone African Women’s Writing. A 21st-Century Global Context (Routledge, 2022)

26. októbra 2022 (streda) o 10:00
Ústav svetovej literatúry, zasadacia miestnosť

Monografia Feminizmus a modernita v literatúre anglofónnych afrických autoriek: Globálny kontext 21. storočia prehodnocuje posledných 60 rokov tvorby anglofónnych afrických autoriek. Namiesto postkoloniálnej perspektívy, z ktorej boli tieto texty tradične interpretované, zvolila autorka Dobrota Pucherová transnárodný a transhistorický feministický prístup. Porovnáva diela naprieč časom a priestorom a umožňuje tak vnímať písanie anglofónnych Afričaniek ako integrálnu súčasť ženskej literárnej histórie. Čítaním tejto literatúry v porovnávacom kontexte so západnými autorkami od 18. storočia vytvorila monografiu, ktorá zdôrazňuje univerzálnosť patriarchálneho zneužívania „tradícií“ na utláčanie žien, odhaľuje paralely medzi ženskými hnutiami po celom svete a z toho vyplývajúce podobnosti vo feministickej imaginácii. Autorkina prezentácia vychádza z ústrednej myšlienky knihy, že africký feminizmus zažíva v 21. storočí zásadný posun od kultúrne uzavretého k otvorenému feminizmu.

Viac o monografii si prečítate TU.

Literární mýty 20. století na pozadí kulturní paměti a traumatu

Medzinárodný workshop
17. – 18. októbra 2022 (pondelok a utorok)
prezenčne + online

Miesto konania: Slovanský ústav AV ČR, v. v. i., Praha

Medzinárodné vedecké podujatie sa koná v rámci spolupráce partnerských pracovísk na základe programu Strategie AV 21 Anatomie evropské společnosti, ktorý sa realizuje v rokoch 2022 – 2026 na aktuálnu tému Traumatická a posttraumatická paměť 20. století v evropských literaturách. Príspevky účastníčok a účastníkov podujatia reflektujú ich doterajšiu pracovnú skúsenosť s témou traumy, literárneho mýtu či pamäti, bez požiadavky na zjednotený alebo zjednocujúci metodologický prístup. Medzinárodný workshop chce ukázať možné prístupy k téme a vytvoriť východisko pre ďalšiu systematickú a užšie zameranú prácu. Pokračovať na Literární mýty 20. století na pozadí kulturní paměti a traumatu

Nobelistka Annie Ernaux píše na ostrí noža

Tohtoročnú Nobelovu cenu za literatúru udelili francúzskej spisovateľke Annie Ernaux „za odvahu a klinickú ostrosť, s akou objasňuje korene, odcudzenie a kolektívne obmedzenia osobnej pamäti“. Viete, že kedysi bola čestnou hostkou podujatia Ústavu svetovej literatúry SAV? Prečítajte si, ako sa od polovice 80. rokov minulého storočia postupne objavovala v kultúre na Slovensku. Podieľala sa na tom i naša kolegyňa, romanistka Katarína Bednárová, ktorá sa jej dielom zaoberala ako literárna vedkyňa aj ako prekladateľka.  

Udelenie Nobelovej ceny za literatúru je pre francúzsku spisovateľku Annie Ernaux, ako povedala pre médiá, „veľká česť, ale zároveň veľká zodpovednosť, ktorá spočíva v opakovanom podávaní svedectva o spravodlivosti a čestnosti“.

Z diela Annie Ernaux máme v slovenskom preklade iba malú časť, no jej meno sa objavilo na stránkach Revue svetovej literatúry už v roku 1985, keď Michaela Jurovská uverejnila recenziu knihy La Place. Písal o nej aj literárny vedec Miloš Tomčík a vo viacerých štúdiách romanistka Katarína Bednárová. Jej literárna tvorba je súčasťou kurikula súčasnej francúzskej literatúry na FiF UK v Bratislave už dlhé roky (prednáša profesorka Bednárová, pod jej vedením vznikli aj viaceré diplomové práce).

V roku 1993 sa v kaštieli v Moravanoch nad Váhom konali Dni francúzskej literatúry, ktoré usporiadal Ústav svetovej literatúry SAV. Čestnou hostkou bola práve čerstvá nobelistka Annie Ernaux.

Prvý preklad z diela Annie Ernaux Miesto medzi ľuďmi (La Place) z pera Kataríny Bednárovej vyšiel časopisecky (Revue svetovej literatúry, 1986), neskôr pribudol preklad Žena (Une femme, Revue svetovej literatúry, 1992). Oba preklady vyšli následne knižne vo vydavateľstve Causa editio pod názvom Miesto medzi ľuďmi. Žena (1994). Pokračovať na Nobelistka Annie Ernaux píše na ostrí noža

„Výnimočnosť dialógu prostredníctvom literatúry“ na knižnom veľtrhu v Budapešti

Čestnou hostkou 27. ročníka Medzinárodného knižného festivalu v Budapešti bola slovenská literatúra. Judit Görözdi, hungaristka a riaditeľka Ústavu svetovej literatúry SAV, v. v. i., vystúpila na slávnostnom otvorení za hosťujúcu literatúru.

Podujatie predstavuje jeden z najprestížnejších knižných veľtrhov v strednej Európe, k čomu okrem výborných sprievodných literárnych programov prispieva aj účasť významných osobností svetovej literatúry. 27. ročník Medzinárodného knižného festivalu v Budapešti, ktorý sa konal od 29. septembra do 2. októbra 2022, svojou prítomnosťou poctila nositeľka Nobelovej ceny za literatúru Svetlana Alexijevič.

Slovenská literatúra sa prezentovala 29 čerstvými knižnými prekladmi do maďarčiny. Dominovala súčasná próza a poézia, no nechýbali ani diela dokumentárnej literatúry, ako sú reportáže Tomáša Forróa, historiografická monografia Romana Holeca či kniha Jozefa Tancera z oblasti jazykovedy.

Organizátor slovenského čestného hosťovania, občianske združenie BÁZIS, pripravil výborný literárny program, predovšetkým prezentácie kníh, ako aj debaty k najaktuálnejším otázkam literatúry a kultúrneho transferu. Priestor dostala i maďarská literatúra písaná na Slovensku.

Do prípravy čestného hosťovania sa zapojili literárni vedci a vedkyne z ústavov SAV. Riaditeľka Ústavu svetovej literatúry SAV, v. v. i., Judit Görözdi otvorila tohtoročný Medzinárodný knižný festival v Budapešti za hosťujúcu literatúru. Vo svojom prejave zdôraznila výnimočnosť vzájomnej kultúrnej otvorenosti a – aj vzhľadom na neďaleký vojnový konflikt – výnimočnosť dialógu prostredníctvom literatúry. Pokračovať na „Výnimočnosť dialógu prostredníctvom literatúry“ na knižnom veľtrhu v Budapešti

Audiozáznam z prezentácie: Jana Truhlářová o monografii Dlhá cesta k porozumeniu

Jana Truhlarova2Romanistka Jana Truhlářová publikovala minulý rok  monografiu Dlhá cesta k porozumeniu. Émile Zola, Gustave Flaubert, Guy de Maupassant v slovenskej literatúre a kritike. Zameriava sa v nej na komplikovanú slovenskú recepciu troch významných francúzskych spisovateľov druhej polovice 19. storočia, ktorí pôsobili na európsky literárny vývin v čase utvárajúcej sa modernej slovenskej literatúry, a tak sa s ich literárnymi názormi a koncepciami domáci literáti a kritici nevyhnutne vyrovnávali.

V marci 2022 sa konala online prezentácia monografie, na ktorej knihu okrem samotnej autorky predstavili vedecká redaktorka prof. Mária Kusá, ako aj posudzovateľky  prof. Zuzana Malinovská a doc. Jana Páleníková.  O tom, čo všetko vzniku knihy predchádzalo a čo prináša, hovorí autorka v audiozázname

Link na audiozáznam nájdete TU.

 

Čo priniesol 13. ročník literárnej súťaže Medziriadky 2022

 

FOTO - Sonka Maletz
FOTO – Sonka Maletz

Doktorandka Lenka Kubriczká sa zúčastnila aj tohto ročníka Medziriadkov. Prečítajte si, čo napísala o jeho priebehu. 

Organizačný tím literárnej súťaže Medziriadky pripravil v dňoch 21. až 27. 8. 2022 v hoteli Vršatec trinásty ročník sústredenia autoriek a autorov od 11 do 26 rokov, ktorých diela doposiaľ neboli publikované. Na základe zaslaných textov v kategóriách poézie, prózy a drámy ich vybrala odborná porota v zložení Peter Gärtner, Dávid Dziak a Eva Kollárová pre základné školy, ďalej Marta Součková, Mária Klapáková, Tomáš Hučko, Mária Ferenčuhová a Milan Děžinský pre stredné školy a pre mládež do 26 rokov. Kategória drámy bola hodnotená konkluzívne pre všetky vekové kategórie Miroslavom Dachom a Janou Micenkovou. Posledné roky je udeľovanie prvých troch miest zrušené, a teda laureátkami a laureátmi sú všetci pozvaní. Výnimkou je špeciálna cena Divadla Pôtoň, ktorá bola tento rok udelená Alexandre Múdrej a Alfrédovi Tóthovi. Pokračovať na Čo priniesol 13. ročník literárnej súťaže Medziriadky 2022

Adam Bžoch: Na čo je dobrý ruský pas (z článkov v Denníku N)

Foto - Pexels
Foto – Pexels

Medzinárodné renomé ruských pasov zmenila vojna na Ukrajine, hoci ani v minulosti sa v ich prípade nebolo čím chváliť. O tomto fenoméne v súvislosti so zmenou občianstva vnucovaným ukrajinským občanom, o miznutí nádeje stať sa vlastníkmi pasov Európskej Únie, ale aj o hrozbe pre kritikov režimu píše vo svojej úvahe Adam Bžoch pre Denník N: „Ruskí oligarchovia, ktorí vlastnia doklady totožnosti viacerých krajín, dnes svoje ruské pasy neničia; nie však z lásky k Ruskej federácii, kde tak obscénne zbohatli, ale preto, lebo takýmto demonštratívnym gestom by na seba zbytočne strhli pozornosť putinovskej kontrašpionáže, ktorá si vie veľmi drsne poradiť s kritikmi režimu aj za hranicami Ruska.“

Celý článok si môžete prečítať TU.
Všetky články Adama Bžocha v Denníku N nájdete TU.

Nová výzva na príspevky do časopisu World Literature Studies

Nová výzva na príspevky do čísla časopisu World Literature Studies 4/2023 sa zameriava na štúdie na tému Autobiografické písanie a autofikcia v súčasnej próze/Autobiographical writing and autofiction: contemporary, approaches v  slovenčine, češtine, nemčine, francúzštine a angličtine.

Editorský tandem čísla: Zuzana Malinovská (Pedagogická fakulta Univerzity Komenského Bratislava) a Ján Jambor (Ústav svetovej literatúry SAV).

Abstrakty prijímame do 31. januára 2023.

Celé znenie výzvy spolu s bližšími informáciami o termínoch nájdete na webstránke časopisu TU.