Predstavujeme súčasnú švajčiarsku prózu

Pozvánky, Udalosti

17. apríl 2023 (pondelok) o 18.00 hod.
Goethe-Institut Slowakei v Bratislave (Panenská 33)
19. apríl 2023 (streda) o 17.00 hod.
Štátna vedecká knižnica v Banskej Bystrici, Literárne a hudobné múzeum (Lazovná 9)
20. apríl 2023 (štvrtok) o 17.00 hod.
Divadlo Viola v Prešove (Tkáčska 2)

Pri príležitosti vydania čísla 4/2022 časopisu Verzia pozýva Ústav svetovej literatúry SAV, v. v. i., v spolupráci so Švajčiarskym veľvyslanectvom na Slovensku na cyklus podujatí s názvom Švajčiarske literárne soirée.

Spomínané číslo časopisu sa venuje téme rodiny v súčasnej švajčiarskej próze a jeho elektronické vydanie vyšlo už v decembri minulého roka (informovali sme o tom TU). Časopis medzitým vyšiel aj v tlačenej podobe a Ústav svetovej literatúry SAV, v. v. i., a zostavovateľ sa rozhodli, že súčasnú švajčiarsku prózu sprostredkujú takpovediac naživo slovenskej čitateľskej verejnosti so záujmom o kvalitnú literatúru. Takmer desiatku švajčiarskych autoriek a autorov, ktorých literárnu tvorbu prostredníctvom slovenských prekladov časopis predstavil, budú na Švajčiarskom literárnom soirée osobne reprezentovať dvaja z nich: niekoľkokrát ocenená spisovateľka a performerka Noëlle Revaz a kurdský emigrant, spisovateľ a filmový dokumentarista Yusuf Yeşilöz. Počas troch aprílových dní sa na viacerých miestach na Slovensku uskutoční autorské čítanie z diel Visites à la prisonnière (2017, Návštevy väzenkyne) Noëlle Revaz a Hochzeitsflug (2011, Svadobný let) Yusufa Yeşilöza.

Autorské čítania moderujú Zuzana Malinovská a náš kolega Ján Jambor. Texty v slovenčine prednesú Tamara Šimončíková Heribanová (Bratislava), Paulína Šedíková Čuhová (Banská Bystrica) a Soňa Pariláková (Prešov).

Podujatia sa konajú v nemeckom, francúzskom a slovenskom jazyku a podporili ich Švajčiarska kultúrna nadácia Pro Helvetia a Zürich Insurance Company Ltd.

Alexander von Humboldt – stále sa rozširujúce dielo a edičná filológia

Pozvánky, Udalosti
FOTO – https://ottmarette.de/

Hosťovská prednáška/Gastvortrag: Alexander von Humboldt – das sich ständig erweiternde Werk und die Editionsphilologie
Prof. Dr. Ottmar Ette
(Berlin-Brandenburgischen Akademie der Wissenschaften)

12. apríl 2023 (streda) o 14.00 hod.
Ústav svetovej literatúry SAV, v. v. i., zasadacia miestnosť + online, in deutscher Sprache/tlmočenie do slovenčiny

Dielo Alexandra von Humboldta (1769 – 1859), ktoré zahŕňa viac ako sedem desaťročí písania, sa vo svojej transdisciplinárnej epistemológii odvíja od mobilnej perspektivity v neustálom pohybe. Prednáška s názvom Alexander von Humboldt – das sich ständig erweiternde Werk und die Editionsphilologie sa pýta na výzvy pre edičnú filológiu, ktorá sa k polylogickému písaniu tohto významného prírodovedca a kulturológa približuje v dnešných podmienkach digitálnych humanitných vied. Dlhodobý projekt Alexander von Humboldt na cestách – veda z pohybu na Berlínsko-brandenburskej akadémii vied sa snaží pomocou najnovších digitálnych technológií a podľa princípu „Digital First“ načrtnúť rôzne edičné línie tohto akademického zámeru, ktorý je aj takmer desať rokov od svojho začiatku stále považovaný za priekopnícky. Pritom sa ukazuje, že v priebehu rozširovania archívov dochádza k demokratizácii archívnej práce, ktorá ide ruka v ruke s neustálym nárastom kompletného diela Alexandra von Humboldta. Prednáška sa pokúša objasniť fascináciu vychádzajúcu z Humboldtovho diela.

Hosťovská prednáška sa koná v rámci projektu VEGA 2/0111/20 Interdiskurzívne konštruovanie reality v literatúre v spolupráci s Filozofickou fakultou Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici.

Link na pripojenie cez Zoom:
https://us06web.zoom.us/j/81623997539?pwd=VytmdFZFRG5INDlEVVdmbGEyTlVoZz09
Meeting ID: 816 2399 7539
Passcode: 543317

Das sich über mehr als sieben Jahrzehnte des Schreibens erstreckende Werk Alexander von Humboldts (1769 – 1859) entfaltet sich in seiner transdisziplinären Epistemologie aus einer mobilen Perspektivik in ständiger Bewegung. Dieser Vortrag fragt nach den Herausforderungen für eine Editionsphilologie, die sich dem polylogischen Schreiben des Natur- und Kulturforschers unter den heutigen Bedingungen der Digital Humanities annähert.

Čítať ďalej →

Hostka nášho ústavu Elaheh Karimi Riabi porovnáva iránske a ruské cestopisy

Správy

 

 

خوش آمدی الهه

V rámci Národného štipendijného programu SR pôsobí od januára 2023 v Ústave svetovej literatúry, v. v. i., naša hostka a nová kolegyňa Elaheh Karimi Riabi, PhD. Vo svojom aktuálnom výskume sa venuje komparatívnej analýze iránskych a ruských cestopisov z obdobia 18. až 20. storočia. Elaheh Karimi Riabi je pracovníčkou Katedry rusistiky na Fakulte svetových štúdií Teheránskej univerzity, kde vedie semináre zamerané na kulturológiu a súčasné trendy v ruskej literatúre. Doktorát získala v roku 2015 na Kazanskej univerzite obhájením dizertačnej práce „Mystika v próze Ivana Bunina v kontexte filozofickej estetiky Orientu“. V roku 2016 vyučovala ako hosťujúca lektorka perzštinu v iránskom kultúrnom stredisku v Moskve.

Elaheh Karimi Riabi bude súčasťou Ústavu svetovej literatúry, v. v. i., počas 10-mesačného štipendijného pobytu. Ako povedala, plánuje tu prehĺbiť svoje znalosti o stredoeurópskej kultúre, využiť tunajšie zdroje svetovej literatúry, ktoré prispejú k jej výskumu, a zároveň sprostredkovávať poznatky o komparatívnej literatúre z kultúrnej perspektívy Blízkeho Východu.

Význam iránskych a ruských cestopisov spočíva podľa Elaheh Karimi Riabi v tom, že za tzv. éry Qajar (1789 – 1925) dosiahla interakcia medzi oboma krajinami vrchol, a Iránci tak dostali príležitosť oboznámiť sa s ruskou kultúrou. Napriek hlasom niektorých odborníkov na bilaterálne vzťahy o malej relevancii týchto cestopisov – keďže nie celkom vecne reflektovali život v Rusku a Iráne – sa Elaheh Karimi Riabi vo svojom výskume snaží analyzovať obraz Ruska ako európskej krajiny znázornenej v konkrétne dvoch perzských cestopisoch a obrátene, obraz Iránu ako ázijskej krajiny v dvoch ruských cestopisoch. Využitím postkoloniálnej kritiky pri podrobnej komparácii týchto literárnych zdrojov sa môžu pootvoriť dvere do rozdielov v názorových vzorcoch medzi obyvateľstvom Ruska a Iránu, ako aj príčin vzniku takýchto názorov.

Tešíme sa na spoluprácu.

Niektoré výsledky práce našej hostky si môžete prečítať TU.

(Pripravil Adam Škrovan)

Špecifiká vývoja a tvorby slovenskej terminológie

Pozvánky

Prednáška v rámci výskumného projektu APVV
Jana Levická

29. 3. (streda) 2023 o 14.00
Ústav svetovej literatúry SAV, v. v. i., zasadacia miestnosť + online

V prvej časti prednášky sa bude J. Levická venovať stručnému prehľadu vývoja slovenskej terminológie čiastočne v 19. storočí, a najmä v 20. storočí v kontexte socio-politických zmien a predovšetkým v kontexte vzťahu slovenčiny a češtiny. Túto časť zavŕši prezentáciou aktivít Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra SAV, v. v. i., v posledných desaťročiach (terminologické komisie, poradenstvo, Slovenská terminologická databáza a terminologický portál). Druhá časť bude venovaná teoreticko-praktickým otázkam: tvorenie terminológie aj s ohľadom na fenomén prekladu, otázka ustálenosti a záväznosti terminológie, interdisciplinarita (transfer medzi odbormi), determinologizácia (transfer do všeobecnej slovnej zásoby).

Prednáška sa uskutoční v rámci výskumného projektu APVV Preklad a aspekty recepcie spoločenskovedných a humanitnovedných textov ako kultúrny a literárny transfer v 20. storočí.

Mgr. Jana Levická, PhD. študovala na Filozofickej fakulte Palackého univerzity v Olomouci a na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave anglickú a francúzsku filológiu. Aj doktorandské štúdium absolvovala na Filozofickej fakulte UK v Bratislave a špecializovala sa na francúzsky jazyk a lingvistiku. Niekoľko rokov pôsobila ako odborná asistentka na Katedre romanistiky FiF UK a v súčasnosti pracuje v Jazykovednom ústave Ľudovíta Štúra SAV, v. v. i., ako vedúca projektu Slovenský národný korpus a zároveň ako vedúca oddelenia Slovenského národného korpusu. Odborne sa orientuje na lingvistiku, terminológiu a preklad. Na túto oblasť a na Slovenský národný korpus sa zameriava aj jej bohatá publikačná činnosť a medzinárodné a domáce výskumné projekty, v ktorých pôsobí. Je nositeľkou ceny Mateja Bela (Literárny fond 2007) za preklad diela Pamäť – encyklopédia. Lepšie spoznať, chrániť, účinnejšie využívať, a Ceny Slovenskej akadémie vied za budovanie infraštruktúry pre vedu (2005, členka oceneného kolektívu).

Link na pripojenie cez Zoom:
https://us06web.zoom.us/j/89208287170?pwd=V29qMWNzM25DbE1UTThUYjFrVkVHUT09
Meeting ID: 892 0828 7170
Passcode: 499644

 

Adam Bžoch: What’s Left?

Rôzne

Aktuálne číslo časopisu Kapitál je venované odkazu Frankfurtskej školy. Jeho editorka Michaela Hučko Pašteková o zámere tohto tematického čísla napísala: Venujeme sa v ňom „postavám takzvanej Frankfurtskej školy, ktorá priniesla kritickú teóriu. Ambíciou však nebolo vytvoriť akúsi historickú encyklopédiu osobností, ale ukázať, v čom sú ich analýzy fašizmu, masmédií, populizmu, prírody či spoločnosti stále aktuálne a inšpiratívne.“

Úvodná analýza profesora Bžocha hľadá odpovede na otázku, čo z tohto intelektuálneho dedičstva zostalo a prečo. Prečítajte si ju online:

What’s Left?

 

 

Najlepšie výsledky zo SAV – publikácia Romana Mikuláša

Rôzne

Pri príležitosti 70. výročia svojej existencie uverejňuje Slovenská akadémia vied informácie o najlepších výsledkoch vedeckej práce ústavov. Jedným z nich je medzinárodná kolektívna publikácia Výskum metafory v interdisciplinárnych a interdiskurzívnych perspektívach, ktorá vyšla v nemčine vo vydavateľstve BRILL / mentis.

Autorský kolektív reflektuje metaforu ako fenomén, ktorý nás nepretržite sprevádza a formuje náš orientačný priestor, komunikáciu a myslenie. V metaforách vzniká a existuje naša realita. Tento proces možno skúmať z viacerých perspektív vied o človeku, pričom v závislosti od danej perspektívy môžeme nájsť špecifické odpovede na otázku komunikatívno-konštruktívneho charakteru skutočnosti. Preto je zmysluplné pýtať sa, čo metafory pre naše myslenie a konanie znamenajú a ako ho (re)štrukturujú. Autori a autorky štúdií nevnímajú metaforu primárne ako fenomén systému jazyka, skôr ako zvláštny druh prepojenia kognície a komunikácie.

Cudzojazyčná recepcia literárnej tvorby Pétera Esterházyho

Nové knihy

Problematikou prekladu a recepcie literárneho diela jedného z najznámejších maďarských a stredoeurópskych autorov 20. storočia sa zaoberá zborník štúdií Külországi könyvespolcokon. Tanulmányok Esterházy Péter idegen nyelvű recepciójáról (eds. Judit Görözdi a Magdolna Balogh), ktorý vyšiel koncom minulého roka v maďarskom vydavateľstve Reciti Kiadó.

Literárna veda a kritika sa venuje tvorbe Pétera Esterházyho (1950 – 2016) dlhodobo a možno povedať systematicky. Maďarskojazyčný zborník je ďalším z kamienkov do mozaiky zaoberajúcej sa fenoménom recepcie Esterházyho literárnych diel. Hungaristka a literárna vedkyňa Judit Görözdi v predslove pripomína autorovo presvedčenie o tom, že literatúra je zo svojej podstaty uzavretá v nekonečnosti a konečnosti jediného jazyka. Výskum recepcie Esterházyho literárnych textov v cudzích jazykoch potom hľadá odpovede na otázky: Ako sa toto umenie písania, ktoré využíva a prevádzkuje jeden jazyk (t. j. kultúru aj tradíciu), prejavuje v iných jazykových kultúrach? Čo a ako sa dá preniesť do literárneho prekladu? Ako ho číta prijímajúce médium?

Napriek tomu, že zborník nemohol obsiahnuť recepciu Esterházyho textov v cudzích jazykoch v celej šírke a zložitosti problematiky, predstavuje nanajvýš zaujímavý a reprezentatívny prehľad. Súbor devätnástich štúdií a prepis diskusie umeleckých prekladateliek a prekladateľov sa zaoberá nielen recepciou autorových textov v cudzích jazykoch – v nemčine, angličtine, francúzštine, ruštine, taliančine, fínčine,  srbčine, slovinčine, japončine – , ako aj jeho poetickým myslením či samotnou praxou literárneho prekladu.  

Zborník vychádza z publikačného výstupu z konferencie Recepcia diela Pétera Esterházyho v zahraničí, ktorú zorganizoval Ústav svetovej literatúry SAV v Bratislave 9. – 10. septembra 2021. Vydanie jeho rozšírenej maďarskojazyčnej verzie sa realizovalo v rámci projektu MAD v spolupráci Ústavu svetovej literatúry SAV, v. v. i., a Literárnovedného ústavu Centra humanitných vied (MAV) v Budapešti Maďarská a slovenská literatúra v stredoeurópskom kultúrnom priestore 4. – Poetologické, filologické, recepčné otázky formovania textu.

Zborník v PDF je dostupný na internetových stránkach Reciti Kiadó.

Trauma ako centrálny motív interdiskurzívnej autobiografie Evy Umlauf „Die Nummer auf deinem Unterarm ist blau wie deine Augen. Erinnerungen“

Pozvánky

Prednáška z cyklu Z literárnovednej dielne
Ján Jambor

22. február (streda) 2023 o 10.00 hod.
Ústav svetovej literatúry SAV, v. v. i., zasadacia miestnosť + online

Prednáška sa zaoberá dielom Die Nummer auf deinem Unterarm ist blau wie deine Augen. Erinnerungen z roku 2016 (slovenský preklad Číslo na tvojom predlaktí je modré ako tvoje oči. Spomienky; 2018, Katarína Széherová) židovsko-slovensko-nemeckej autorky Evy Umlauf, ktorá sa narodila v roku 1942 v židovskom pracovnom tábore v Novákoch a v roku 1944 bola deportovaná do koncentračného tábora v Osvienčime. Prednáška vychádza z tézy, že autorka napísala interdiskurzívnu autobiografiu o rôznych podobách traumy nielen vo svojom živote, ale aj v živote iných osôb. Sleduje autorkinu cestu od pediatrie cez psychoterapiu k literárnemu písaniu ako procesu vyrovnávania sa s traumatickými životnými skúsenosťami.

Prednáška je výstupom projektu VEGA 2/0111/20 Interdiskurzívne konštruovanie reality v literatúre.

Doc. Mgr. Ján Jambor, PhD., vedecký pracovník Ústavu svetovej literatúry SAV, v. v. i., vysokoškolský pedagóg Inštitútu germanistiky Filozofickej fakulty Prešovskej univerzity v Prešove a prekladateľ sa venuje švajčiarskej po nemecky písanej literatúre, teórii a dejinám kriminálnej literatúry, intertextualite, paratextualite a intermedialite. V poslednom období skúma aj obraz rodiny v literatúre a autobiografické písanie.

Link na pripojenie cez Zoom:
https://us06web.zoom.us/j/88919321304?pwd=TXU3UE9laE8vMEdlaUdkZEVBeWJjdz09
Meeting ID: 889 1932 1304
Passcode: 668016

Prezentácia knižnej publikácie o vedeckom odkaze Mikuláša Bakoša

Pozvánky

15. február (streda) 2023 o 14.00 hod.
Ústav svetovej literatúry SAV, v. v. i., zasadacia miestnosť + online

 

Pri príležitosti osláv 70. výročia SAV si pripomíname osobnosť zakladateľa ústavu Mikuláša Bakoša. Predstavíme zborník štúdií Mikuláš Bakoš – pluralitný literárny vedec v metodologickej diskusii dneška. Podujatie doplní príhovor Libuše Vajdovej o začiatkoch Ústavu svetovej literatúry SAV, v. v. i.

Zborník Mikuláš Bakoš – pluralitný literárny vedec v metodologickej diskusii dneška zostavili doc. PhDr. Soňa Pašteková, CSc. z Ústavu svetovej literatúry SAV, v. v. i., a PhDr. Dušan Teplan, PhD. z Katedry slovenského jazyka a literatúry FF UKF v Nitre. Minuloročná publikácia je výstupom z vedeckého kolokvia, ktoré sa uskutočnilo v roku 2021 a bolo zamerané na novú reflexiu vedeckého myslenia Mikuláša Bakoša, jeho prínos pre slovenskú literárnu vedu a výskum zahraničných literatúr v česko-slovenskom vedeckom kontexte s presahom do sféry interkultúrnej literárnovednej slavistiky.

Z úvodného textu zostavovateľov zborníka vyberáme:

Ako interdisciplinárny humanitný vedec 20. storočia reagoval na podnety európskeho vedeckého myslenia, predovšetkým ruského formalizmu a českého štrukturalizmu. Na poli literárnej avantgardy, štrukturalizmu a historickej poetiky nasmeroval svoje výskumné zámery k zvyšovaniu exaktnosti domáceho vedeckého myslenia, k definovaniu hlavných cieľov literárnej vedy, ako aj k precizovaniu literárnovedných pojmov a kategórii. Zásadným spôsobom prispel k novej kvalite recepcie svetových literatúr na Slovensku a podstatne zvýšil úroveň modernej slovenskej komparatistiky. V centre pozornosti sa tak prirodzene ocitá nová reflexia Bakošovho prínosu pre oblasť slovenskej literárnej vedy a výskumu zahraničných literatúr v česko-slovenskom literárnovednom kontexte s presahom do sféry interkultúrnej slavistiky. (Soňa Pašteková a Dušan Teplan)

Link na pripojenie cez Zoom:
https://us06web.zoom.us/j/84741659440?pwd=aTNwNlBxVTVKSmQ3dnlwcnVhWmhhUT09
Meeting ID: 847 4165 9440
Passcode: 003193

Životné jubileum Jany Cvikovej

Udalosti

Germanistka, rodová expertka, literárna vedkyňa, prekladateľka a redaktorka Jana Cviková sa v týchto dňoch dožíva významného životného jubilea. Pri tejto príležitosti jej zablahoželali kolegyne a kolegovia z Ústavu svetovej literatúry SAV, v. v. i.

FOTO – Igor Tyšš

PhDr. Jana Cviková, PhD. (1963) sa od začiatkov svojho pôsobenia v Ústave svetovej literatúry SAV, v. v. i., zameriava predovšetkým na nemecky písanú literatúru, feministickú literárnu vedu a interdisciplinárne rodové štúdia. Dlhé roky pôsobí ako šéfredaktorka medzinárodne uznávaného časopisu pre výskum svetovej literatúry World Literature Studies, ktorý sa venuje výskumu v oblasti všeobecnej a porovnávacej literárnej vedy a translatológie. Jej aktivity však prekračujú striktný akademický rámec smerom k širšie ponímaným kultúrnym a spoločensko-politickým témam. Vo verejnom živote je známa predovšetkým svojím účinkovaním a aktivitami spojenými so vzdelávacou a publikačnou organizáciou Aspekt, ako aj rovnomenným feministickým kultúrnym časopisom, ktoré začiatkom deväťdesiatych rokov 20. storočia spoluzakladala a v ktorých pôsobí dodnes. Ako autorka či spoluautorka a editorka sa podieľala na viacerých knižných publikáciách (napr. Ku konceptualizácii rodu v myslení o literatúre, 2014; Rodový pohľad na školstvo. Aspekty kľúčových rizík, 2008; Ružový a modrý svet. Rodové stereotypy a ich dôsledky, 2003, 2005), z nemčiny preložila Irenu Brežnú a Aglaju Veteranyi. Angažovala sa tiež na príprave kampaní zameraných na problematiku násilia páchanom na ženách, sexuálneho násilia a rodového rozdielu v odmeňovaní.

Kolegyni k jej životnému jubileu srdečne gratulujeme a prajeme veľa tvorivej inšpirácie.

Z laudácia na Janu Cvikovú, ktoré predniesol prof. Mgr. Adam Bžoch, CSc., vyberáme:

Nepoznám azda človeka, ktorý vie tak tvrdo zabojovať o zásady, ktoré sú mimo neho (keďže som dlho žil v Nemecku, viem, že to zodpovedá aj istému kultúrnemu vzorcu, ktorý aj Ty tak dobre poznáš).

Čítať ďalej →