V dňoch 28. – 30. mája 2025 sa na pôde Ústavu svetovej literatúry SAV v Bratislave konala medzinárodná konferencia Malé literatúry ako svetová literatúra, ktorá bola venovaná otázke, ako môžeme uvažovať o malých literatúrach v kontexte svetovej literatúry. Konferencia bola súčasťou projektu VEGA 2/0127/23 Slovenská literatúra v medziliterárnych a transkultúrnych súvislostiach. Zámerom konferencie bolo vytvoriť priestor pre produktívnu diskusiu a polemiku o vzťahu medzi “malými literatúrami” a “svetovou literatúrou”, lokálnym a globálnym, centrom a perifériou, národným a postnárodným, ktoré by mohli otvoriť nové spôsoby myslenia o literatúrach strednej Európy. Konferencia bola ťažiskovo zameraná na slovenskú literatúru a otázky, ako táto literatúra komunikuje s inými literatúrami Pokračovať na Konferencia o malých literatúrach pod záštitou Ústavu svetovej literatúry→
V dňoch 15. – 16. mája 2025 sa na pôde Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave konalo medzinárodné kolokvium Humanities in Translations – Translation in Humanities. Exploring Transfer and Reception /Humanitné vedy v prekladoch – preklad humanitných vied. Otázky transferu a recepcie, ktoré bolo venované dejinám prekladu a otázkam prekladania socio-humanitnovednej literatúry. Hlavným organizátorom podujatia bol Ústav svetovej literatúry SAV, v. v. i., spoluorganizátormi boli Filozofická fakulta UK v Bratislave a Francúzske centrum pre výskum v spoločenských vedách (CEFRES) v Prahe. Podujatie finančne podporili Ústav svetovej literatúry SAV, v. v. i., Francúzsky inštitút na Slovensku a Asociácia vysokoškolských frankofónnych učiteľov na Slovensku (FrancAvis).
Príďte sa nadýchnuť vedy každou jednou bunkou 13. – 14. júna (piatok – sobota) 2025 od 9:00 Hviezdoslavovo námestie, Bratislava – Staré Mesto
Počas dvoch dní predstavíme náš výskum v oblasti teórie literatúry, literárnej komparatistiky a dejín a teórie prekladu. Spoločne s vami budeme hľadať odpoveď na otázku: Čo všetko je svetová literatúra?
Čakajú vás
interaktívne kvízy a hry o svetovej literatúre pre deti aj dospelých (rozprávkové pexeso, klasické „aktivity“, citátová skladačka a i.);
záložka do knihy, ktorú si ušijete na mieru;
naše najnovšie publikácie, napríklad
prvý preklad prvého slovenského románu J. I. Bajzu RENÉ do anglického jazyka,
staroindické filozofické texty UPANIŠADY preložené do slovenčiny zo sanskrtu,
časopis WORLD LITERATURE STUDIES s číslami na témy ako večný mier, uzdravovanie a odolnosť, bioetika, a to všetko v literatúre;
aktuálne témy dizertačných prác s prezentáciou (ako môžu otázky o hraniciach ľudskosti a o mimoľudskom svete meniť pohľad na literatúru, ako píšu o svojej skúsenosti migrantky z Afriky, Karibiku, Bangladéša a strednej a východnej Európy v Británii);
Editorka Oksana Blashkiv predstaví spolu s autorkami a autormi štúdií číslo venované otázkam ako: Čo dnes znamená globálny kampus? Aké sú jeho reprezentácie v literatúre? A čo hovoria o aktuálnej úlohe univerzít? Autorky a autori štúdií v čísle o akademickom románe hľadajú s rešpektom k jeho pluralite a rozmanitosti odpovede v súčasnej anglofónnej, ale najmä v neanglofónnej literárnej tvorbe. Závažnosť zvolenej témy vyplýva z výrazných zmien, ktorými akademický svet a jeho literárne stvárnenie v súčasnosti prechádzajú. Štúdie, ktoré obracajú pozornosť na univerzitnú fikciu v ukrajinskej, španielskej, švédskej, slovenskej, rumunskej, poľskej, nemeckej, českej, bulharskej a americkej literatúre, prispievajú k výskumu zobrazovania globálneho kampusu a jeho národných špecifík.
Foto: Tento obrázok vytvoril freepik.com AI image generator
28. – 30. 5. (streda – piatok) 2025
Ústav svetovej literatúry SAV, v. v. i., zasadačka + online, v slovenčine a angličtine
v stredu 28. 5. o 14. hod. sa konferencia začína prezentáciou knihy
Jozef Ignác Bajza René, or: A Young Man’s Adventures and Experiences. An edition with commentary of the first Slovak novel. Translated by David Short. Edited by Dobrota Pucherová and Erika Brtáňová. Oxford University Studies in the Enlightenment. Liverpool University Press, 2025.
Organizátorom konferencie je Ústav svetovej literatúry SAV, v. v. i., v rámci grantového projektu VEGA 2/0127/23 Slovenská literatúra v medziliterárnych a transkultúrnych súvislostiach.
Ako môžeme uvažovať o malých literatúrach v kontexte svetovej literatúry? Obidva pojmy – „malá literatúra“ a „svetová literatúra“ – nie sú samozrejmé ani vedecky ustálené. Zámerom konferencie je vytvoriť priestor pre produktívnu diskusiu a polemiku o týchto otázkach, ktoré by mohli otvoriť nové spôsoby myslenia o literatúrach Strednej Európy. Zaujíma nás, ako tieto literatúry komunikujú s inými literatúrami a vytvárajú medziliterárne komunity, ako cirkulujú v preklade alebo sa stávajú súčasťou svetového literárneho systému, ako vidia svoju vlastnú identitu, v ktorých literárnych centrách hľadajú inšpiráciu alebo potvrdenie, a či je pojem „národná literatúra“ ešte stále užitočná kategória. Kladením týchto otázok chceme otvoriť širšiu diskusiu o vzťahu medzi „malými literatúrami“ a „svetovou literatúrou“, lokálnym a globálnym, centrum a perifériou, národným a postnárodným. Pokračovať na Medzinárodná konferencia Malé literatúry ako svetová literatúra→
Kedy: 22. máj (štvrtok) 2025 o 18:00 Kde: Letná čitáreň U červeného raka, Michalská 26, Bratislava
V rámci májových podujatí sa v Mestskej knižnici v Bratislave koná podujatie s názvom Verzia na živo, na ktorom bude prezentované najnovšie číslo časopisu Verzia.
Prvé tohtoročné číslo časopisu predstavia a diskutovať budú naše kolegyne Katarína Bednárová a Silvia Rybárová, ktoré sú zároveň zostavovateľkami čísla a autorkami uverejnených textov a prekladov. Podujatie bude moderovať Michal Tallo.
Spolu s autorkou monografiu predstavia historik Miloslav Szabó a literárny vedec Adam Bžoch.
Debutová monografia romanistky Silvie Rybárovej Dejiny, pamäť a osobný príbeh v súčasnej francúzskej próze je výsledkom autorkinho niekoľkoročného výskumu stvárnenia dejín druhej svetovej vojny a holokaustu. Skúma v nej povahu fikčného a historického naratívu o dejinách, uvažuje o modalitách tematizácie dejín z hľadiska ich stvárnenia ako osobného zážitku v dielach povojnových autorov (J. Semprun, G. Perec, A. Camus), ako aj z hľadiska sprostredkovanej skúsenosti v dielach súčasných autorov a autoriek (P. Modiano, L. Binet, N. Huston, S. Germain), pričom ťažiskovo upriamuje pozornosť na románovú tvorbu Sylvie Germain.
