Translatológia na Ukrajine ako integrálna súčasť európskeho kontextu

logaMedzinárodná vedecká konferencia
12. 5. – 13. 5. 2022 (štvrtok a piatok)

Miesto konania:
Filozofická fakulta UK v Bratislave + online

Krutá vojenská agresia, ktorá sa začala 24. februára tohto roku na Ukrajine, je priamym útokom na základné európske hodnoty demokracie, slobody a dodržiavania ľudských práv. V súvislosti so súčasnou situáciou bude v Bratislave prebiehať medzinárodná vedecká konferencia Translation Studies in Ukraine as an Integral Part of European Context, ktorú na pôde Filozofickej fakulty UK v Bratislave organizujú Univerzita Komenského  v Bratislave, Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre, Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici, Ústav svetovej literatúry SAV a Slovenská asociácia prekladateľov a tlmočníkov. Organizátorské inštitúcie vychádzajú zo skutočnosti, že translatológia na Ukrajine a vynikajúci výskum realizovaný na jej univerzitách sa v posledných desaťročiach čoraz viac zviditeľňuje. Krajinu v tejto oblasti reprezentujú významné osobnosti, ktoré vystúpia na bratislavskej konferencii, medzi nimi Oleksandr Kalnychenko, Lada Kolomiyets, Leonid Chernovaty, Viacheslav Karaban či Maksym V. Strikha. Cieľom konferencie je zviditeľniť výsledky ukrajinského výskumu prekladu a dať tak najavo hlboké presvedčenie o tom, že Ukrajina bola odjakživa integrálnou súčasťou Európy a jej kultúra sa vyznačuje skutočnými európskymi hodnotami.

Zoznam všetkých rečníčok a rečníkov nájdete TU.
Program konferencie nájdete TU.
Bližšie informácie o konferencii nájdete TU.

Všetky sekcie budú tlmočené do slovenčiny, angličtiny a ukrajinčiny.
Účasť na konferencii je bezplatná, bude prebiehať aj online, zaregistrovať sa môžete na: https://forms.gle/8PE4oayFh5zeA6eK9

Prečo nositeľ Nobelovej ceny Abdulrazak Gurnah nepíše v rodnom jazyku? Vypočujte si podcast

Foto: OZ Doslov
Foto: Natália Zajačiková

Posledné minuloročné číslo časopisu Verzia s témou Ako čítať postkoloniálnu literatúru zostavila Dobrota Pucherová z Ústavu svetovej literatúry SAV. Spolu s kolegyňou Natáliou Rondzikovou aj verejne predstavili preklady, umelecké texty a najmä eseje, ktoré v danej súvislosti analyzujú súčasné literárne diela autoriek a autorov pochádzajúcich z Indie, Afriky či Karibiku. V rozhovore sa venujú problematike, prečo tieto diela vznikajú v jazyku kolonizujúcej krajiny a sústreďujú sa predovšetkým na osobnosť a dielo Abdulrazaka Gurnaha. Autor pôvodom z Tanzánie získal minulý rok Nobelovu cenu za literatúru, čo vyvolalo aj negatívne reakcie práve preto, že nepíše v rodnom jazyku.

Podcast z prezentácie si môžete vypočuť TU.

Doktorandské štúdium o svetovej literatúre na našom ústave

Young african female student isolated on grey wall holding a pile of books standing profile looking camera laughing
FOTO – Pixabay

Ústav svetovej literatúry ponúka štvorročné interné doktorandské štúdium v študijnom programe Literárna veda odboru Filológia v spolupráci s Filozofickou fakultou UK v Bratislave. Tento rok vypísali školiteľky a školitelia šesť zaujímavých tém pre prijímacie pohovory na rok 2022/2023.

Naše najnovšie úspešné absolventky doktorandského štúdia sú Zuzana Kopecká a Kristína Kállay, ktoré obhájili svoje dizertačné práce v auguste 2021.

Dizertačná práca Zuzany Kopeckej s názvom Symptómy literárnej moderny v slovenskej a českej medzivojnovej próze analyzuje vybrané literárne texty zastupujúce literárnu modernu v slovenskej a českej medzivojnovej próze. Venuje sa románom Muž s protézou (1925) Jána Hrušovského, Dům o tisíci patrech (1929) Jana Weissa, Ztracený stín (1931)  Egona Hostovského a Pisár Gráč (1940) Jozefa Cígera Hronského, cez ktoré hľadá možnosti implementovania slovenského a českého medzivojnového umenia do konceptu svetovej literatúry. Autorka text práve pripravuje na knižné vydanie. Jej školiteľka prof. PhDr. Mária Bátorová, DrSc. vypísala novú tému Alternatívna literárna scéna v 20. storočí („Vnútorná emigrácia“ ako znak moderny stredoeurópskych literatúr).

Kristína Kállay absolvovala doktorandské štúdium u doc. Mgr. Róberta Gáfrika, PhD. Jej dizertačná práca s názvom Orientalizmus v slovenskej dobrodružnej literatúre pre deti a mládež v prvej polovici dvadsiateho storočia sa sústreďuje na obraz orientálneho Iného. Skúma diela Africký zápisník (1936), Horami Sumatry (1936) a Príhody v divočine (1940) Ľuda Ondrejova, Smelý Zajko v Afrike (1931) Jozefa Cígera Hronského, Ňumba a Čumba (1946) Michala Štejnhíbela, detskú divadelnú hru Gašparko v Afrike (1933), poviedku Cesta dvoch bratislavských chlapcov do Afriky (1934) a mládežnícky román Vetroňom do Afriky (1947) Theodora Kunsta. V spomenutých dielach autorka pomocou nástrojov porovnávacej imagológie, postkoloniálnej literárnej kritiky a hermeneutiky Iného odkrýva prítomný rasový a koloniálny diskurz.

Informácie o doktorandskom štúdiu na Ústave svetovej literatúry SAV nájdete TU.
Prihlášky na doktorandské štúdium sa prijímajú od 1. do 31. mája. Viac informácií TU.

Vychádza nové číslo časopisu World Literature Studies 1/2022: Tvorivosť a preklad

WLS1_2022_obalka_orezova linka1Tematickým ťažiskom čísla sú koncepty tvorivosti a prekladu. Jednotlivé štúdie ich uchopujú tak teoreticky – opätovným kladením si otázky hraníc a možností tvorivosti v preklade, ako aj metodologicky – tvorivou apropriáciou výskumných nástrojov a ich aplikáciou na bádateľskú interakciu s hybridnými objektmi. Na viacerých miestach sa tiež dotýkajú problému interakcie medzi človekom a technológiami i pretrvávajúcich mocenských hierarchií; zaoberajú sa tancom, trubadúrskou poéziou, neurónovými sieťami či queerovými perspektívami v translatológii. Aj kompozícia čísla ako celku nabáda ku kreatívnemu čítaniu plodných vzťahov výskumných objektov
a metodológií.

 

Téma čísla:

SUSAN BASSNETT – LAWRENCE VENUTI – JAN PEDERSEN – IVANA HOSTOVÁ
Translation and creativity in the 21st century
JÁN ŽIVČÁK
Vision ou manipulation ? Les problèmes éditoriaux d’une anthologie slovaque
des troubadours
MARY WARDLE
Translation as an embodied practice: The case of dance notation
ZUZANA HUSÁROVÁ  – KAREL PIORECKÝ
Reception of literature generated by artificial neural networks
IVANA HOSTOVÁ
Queer perspectives in translation studies: Notes on two recent publications

Celý obsah čísla s prelinkovaním na jednotlivé texty nájdete TU.

On the Concept of World Literature: prednáška Andersa Petterssona na youtubovom kanáli nášho ústavu

pettersson prednaska fotoTému rozličných významov pojmu „svetová literatúra“ priniesol v hosťovskej prednáške pre Ústav svetovej literatúry SAV Anders Pettersson, emeritný profesor švédskej literatúry a porovnávacej literárnej vedy na Univerzite v Umeå vo Švédsku. Svetová literatúra sa niekedy predstavuje ako entita nezávislá od mysle, inokedy zas ako vedecká konštrukcia. Profesor Anders Pettersson v prednáške hovorí o tom, že výber medzi týmito alternatívami je dôležitý, lebo má významné dôsledky pre logiku myslenia a uvažovania o svetovej literatúre.

Celý záznam z prednášky si môžete vypočuť TU.

Foto – ÚSvL

 

Prezentácia časopisu Verzia a beseda s prekladateľkami

cover_Verzia_1_2022Časopis Verzia, zameraný na svetovú literatúru a umelecký preklad, vydáva občianske združenie DoSlov a na jeho príprave a realizácii sa podieľajú aj naše kolegyne a kolegovia – redakčne Natália Rondziková a Igor Tyšš, ako zostavovateľky predchádzajúcich čísel napríklad Judit Görözdi a Dobrota Pucherová. Dva počiatočné ročníky časopisu vyšli v online formáte. Prvé tohtoročné – a nezanedbateľne aj prvé tlačené – číslo tretieho ročníka Verzie predstavuje preklady rumunskej krátkej prózy posledných dvoch dekád. Číslo zostavila a v úvodnej štúdii zoširoka predstavuje romanistka a externá členka Vedeckej rady Ústavu svetovej literatúry SAV, v. v. i., Jana Páleníková z Filozofickej fakulty UK. Na spoluprácu si prizvala aj našu kolegyňu, literárnu vedkyňu a prekladateľku Evu Kenderessy, aby spolu vybrali šesticu textov, ktoré podľa nich odzrkadľujú, akými cestami sa uberá tento žáner súčasnej rumunskej literatúry. Poviedky Veronicy D. Niculescu, Florina Lăzăresca, Lavinie Braniște, Răzvana Petresca, Rada Mareșa a Mateia Vișnieca sú tematicky rôznorodé: „ide o poviedky z mestského aj z vidieckeho prostredia, o texty minimalistické aj fantastické, realistické aj absurdné. Ich dej sa odohráva v Rumunsku aj v cudzine, je zasadený do rodín, na ostrov a na breh mora, do spoločenstva obyvateľov paneláka, do vlaku, dotýka sa minulosti, samoty, vzťahov, komunikácie, lásky aj smrti. Hoci každá próza má svoj vlastný štýl a tému, predsa len majú aj čosi spoločné: odchod, resp. odchádzanie alebo príchod, prichádzanie – z domu a domov, z rodiny a do rodiny, z pevniny na ostrov a späť, z reality, z tela do záhrobia,“ píše vo svojom úvode Jana Páleníková.

Číslo s predplatným v online režime je prístupné tu: https://verzia.doslov.sk/cislo/1-2022/

Prezentácia a beseda s prekladateľkami sa uskutoční v stredu 27. apríla 2022 o 18. hodine v hudobnom štúdiu Mestskej knižnice na Klariskej 1 v Bratislave.

Adam Bžoch pre Denník N: Ešte raz písmeno Z

bzoch fotoV ďalšom článku uverejnenom v Denníku N sa Adam Bžoch zamýšľa nad významom písmena Z, ktoré sa počas invázie na Ukrajine stalo znakom ruskej propagandy. Odpoveď na otázku, prečo sa ním mohlo stať, osvetľuje cez pohľad svetoznámeho sovietskeho (estónskeho) kultúrneho semiotika Jurija Lotmana. Zároveň upozorňuje aj na historické vedomie znalosti významu písmena zeta ako starogréckeho symbolu.

Foto: FB, Malý Berlín

Text vyšiel v Denníku N: https://dennikn.sk/2768390/este-raz-pismeno-z/?ref=list
Celý text Adama Bžocha si môžete prečítať TU.

Záznam z prednášky Róberta Gáfrika: Upanišady v premenách času a interpretácií

gafrik prednaskaUpanišady sú staroindické filozofické texty vytvorené v priebehu mnohých storočí. Ich hlavnou témou je Brahma (Absolútno), z ktorého pochádza všetko stvorenie. Upanišady sú dodnes predmetom intenzívneho štúdia nielen vo svete duchovných tradícií, ale aj v akademickom prostredí. Mnohorakými spôsobmi ich vnímania a prenosu sa vo svojej prednáške zaoberá Róbert Gáfrik. Predstavuje zároveň svoju prácu na slovenskom preklade upanišád, pričom vychádza z interpretácie indického filozofa Šankaru (7. storočie). Opiera sa o poznanie, že Šankarov výklad predstavuje najstaršie dochované komentáre k týmto textom, a práve jeho komentáre tvoria základ ďalších interpretácií.

Viac sa dozviete z videozáznamu prednášky, ktorý nájdete TU.

On the Concept of World Literature: prednáška Andersa Petterssona o koncepcii svetovej literatúry

anderspetterssonAnders Pettersson
online hosťovská prednáška
6. apríla 2022 (streda) o 14:00

Výraz „svetová literatúra“ sa v súčasnosti používa v niekoľkých významoch: Označuje rôzne kultúrne a časovo inkluzívne súbory literatúry alebo rôzne spôsoby skúmania takejto literatúry. Svetová literatúra sa niekedy predstavuje ako entita nezávislá od mysle, inokedy zas ako vedecká konštrukcia. Profesor Anders Pettersson bude v prednáške hovoriť o tom, že výber medzi týmito alternatívami je dôležitý, lebo má významné dôsledky pre logiku myslenia a uvažovania o svetovej literatúre. Osobitnú pozornosť bude venovať zostavovateľskej koncepcii svetovej literatúry v publikácii The Cambridge History of World Literature (2021), ktorú zostavila Debjani Ganguly.

knihy

Anders Pettersson je emeritný profesor švédskej literatúry a porovnávacej literárnej vedy na Univerzite v Umeå vo Švédsku. Pokračovať na On the Concept of World Literature: prednáška Andersa Petterssona o koncepcii svetovej literatúry

Rusista Valerij Kupka je novým školiteľom doktorandského štúdia na našom ústave

Máte záujem o doktorandské štúdium svetovej literatúry? Už ste si vybrali tému? Nový externý školiteľ doktorandského štúdia na Ústave svetovej literatúry SAV doc. PhDr. Valerij Kupka, CSc. vypísal tému Špecifiká vývoja malých žánrov v ruskej próze 20. rokov 20. storočia. Zoznámte sa s ním.

ValeValerij_Kupka2-1017x1536rij Kupka je básnik, prekladateľ, rusista, divadelný dramaturg. Má štyri rodné jazyky. Narodil sa na Ukrajine a v roku 1978 sa jeho rodina presťahovala na Slovensko. Venuje sa ruskej literatúre
19. a 20. storočia, ruskej detskej literatúre, ruskému výtvarnému umeniu a filmu 20. storočia.
V zaujímavom rozhovore pre dunszt.sk „Prežívame kolaps systému, v ktorom svetu vládnu nekompetentní politici“ ho predstavila Eva Andrejčáková:
Ako rusista máte k Rusku špecifický vzťah. Predpokladali ste, že môže dôjsť k takejto ničivej vojne?
Je to šok a ťažko sa mi o tom hovorí. Áno, mal som predstavu, tušenie, že môže dôjsť k nejakému minimalistickému kroku zo strany Ruska voči Ukrajine, ale toto som nečakal.
Čo prežívate z osobného hľadiska? 
Obávam sa, že svoje pocity nedokážem sformulovať. V oboch krajinách mám blízkych príbuzných a blízkych priateľov, spisovateľov a výtvarníkov, s ktorými dlhodobo spolupracujem. Desím sa predstavy, že budú stáť zoči-voči jeden proti druhému. To, čo prežívame, je kolaps systému, v ktorom svetu vládnu politici často nekompetentní a neprofesionálni. Deje sa to aj preto, že sa k moci dostávajú polovzdelaní a neempatickí ľudia. A platí to nielen o politike, ale o všetkých sférach spoločenského života.
Celý rozhovor si prečítajte TU.
(Foto: archív V. K.)

Autorovu štúdiu „Podoby cenzúry v ruskej literatúre“, publikovanú v časopise World Literature Studies, si môžete prečítať TU.

Nezabudnite, že prihlášky na doktorandské štúdium sa prijímajú od 1. do 31. mája. Viac informácií TU.