Konferencia pod názvom Stredoeurópske a stredovýchodoeurópske literatúry ako svetová literatúra sa konala od 6. do 8. júla 2024 v Budapešti. Organizátorom bol partnerský maďarský Literárnovedný ústav (BTK-ITI – Institute of Literary Studies, Research Centre for the Humanities, Hungarian Research Network). Účastníčky a účastníci neprišli len zo strednej a východnej Európy, ale aj z Belgicka, Rakúska, Británie a USA. Konferencia bola živnou pôdou pre diskusie o identite stredoeurópskych a východoeurópskych literatúr, transkultúrnosti a translingvizme, preklade, o regionálnych prístupoch k literatúre a o teóriách svetovej literatúry.
Z Ústavu svetovej literatúry SAV, v. v. i., v programe konferencie vystúpili: Dobrota Pucherová, ktorá sa zúčastnila okrúhleho stola spolu s ďalšími zostavovateľmi kníh z edície Bloomsbury Literatures as World Literature, a Róbert Gáfrik s kritickým príspevkom voči prevažujúcim konceptom svetovej literatúry Intercultural Communication as a Challenge to World Literature Studies. Celý program konferencie nájdete TU.
Jessie Margaret Labov, Dobrota Pucherová, Daniela Stoica, Thomas BeeBee, Piotr Florczyk a Zoltán Varga
V rámci pestrého Bratislavského knižného festivalu, ktorý sa konal v Bratislave od 31. mája do 2. júna, sa na podujatiach podieľali aj naše kolegyne.
Pohľad na Pétera Esterházyho
J. Görözdi a R. DeákováM. Tallo, J. Görözdi, R. Deáková, V. Šikulová
V nedeľu 2. júna 2024 o 11:00 sa na nádvorí Galérie mesta Bratislavy konala diskusia o novom knižnom preklade diela Pétera Esterházyho (1950–2016) Pohľad grófky Hahn-Hahn (BRaK), ktoré práve vyšlo v slovenčine. O jeho význame v kontexte tvorby tohto významného európskeho autora sa zhovárali prekladateľka diela Renata Deáková, spisovateľka a čitateľka Verona Šikulová a hungaristka a literárna historička Judit Görözdi, samostatná vedecká pracovníčka ÚSvL SAV. Podujatie moderoval Michal Tallo. Kniha vyšla, keď v maďarskej literatúre silnela búrka postmodernizmu a pojem stredná Európa sa skloňoval v rôznych súvislostiach. Rozprávač diela prechádza od ústia Dunaja až po jeho deltu ako profesionálny cestovateľ. Text však nie je len blúdením popri rieke, ale aj medzi možnosťami, ktoré žáner románu ponúka. Diskutujúce sa pristavili aj pri výbere z Esterházyho esejistiky, publicistiky a príležitostných textov Život slov (PLAV 2022).
O emigrácii, ľudských právach a literatúre: diskusia s Irenou Brežnou a Júliou Sherwood
I. Brežná, J. Sherwood, J. Cviková
Germanistka, prekladateľka a editorka Jana Cviková (ÚSvL SAV) zasa pripravila a v sobotu 1. júna v GMBH moderovala stretnutie dvoch výnimočných osobností literatúry a literárneho života: Spisovateľka Irena Brežná píšuca v nemčine (v preklade J. Cvikovej vyšli romány Na slepačích krídlach a Nevďačná cudzin(k)a) a prekladateľka slovenskej literatúry do angličtiny Júlia Sherwood, rod. Kalinová (najnovší preklad je Čepiec Kataríny Kucbelovej, ale preložila aj knižný rozhovor Jany Juráňovej so svojou mamou Agnešou Kalinovou Mojich 7 životov), sú v našom literárnom svete dobre známe. Menej známe je, že ich spájajú rôzne podoby emigrácie z pookupačného Československa, literárna tvorba v takto získaných jazykoch, skúsenosti s tlmočením aj obhajobou ľudských práv. V 80. rokoch dokonca obe pôsobili v Amnesty International – Brežná vo Švajčiarsku, Sherwood vo Veľkej Británii. Zhovárali sa o tomto všetkom, ako aj o vzťahu k slovenčine, o práci s jazykom/jazykmi, vzťahu k literatúre a krajine, v ktorej žijú, aj o najaktuálnejších projektoch.
Pod názvom Transkultúrne aspekty v dejinách maďarskej literatúry pre zahraničných čitateľov – Príbehy maďarskej literatúry po slovensky, v originálnom znení Transzkulturális szempontok külföldieknek szánt magyar irodalomtörténetben – A magyar irodalom történetei szlovákul, sa v dňoch 21. až 24. mája 2024 v Kongresovom centre SAV Academia v Starej Lesnej konala medzinárodná vedecká konferencia a workshop. Podujatie sa uskutočnilo v rámci multilaterálnej spolupráce ôsmich hungaristických pracovísk strednej Európy (z Maďarska, Rumunska, Poľska, Nemecka, Slovenska) a ďalších hungaristiek a hungaristov z Talianska, Francúzska, Srbska a Bulharska pod vedením prof. Évy Bányai z Bukurešťskej univerzity. Táto intenzívna spolupráca sa realizuje v rámci medzinárodného projektu Maďarská literárna kultúra z transkultúrnej perspektívy realizovaného v rokoch 2021 až 2025, ktorý sa zameriava na písanie dejín maďarskej literatúry pre zahraničných čitateľov. Plánovaným výstupom projektu je príručka adresovaná odbornej aj širšej verejnosti za hranicami Maďarska. Bude publikovaná v rôznych východo- a stredoeurópskych jazykoch, pričom sa daná jazyková podoba vždy prispôsobí aktuálnemu recepčnému prostrediu.
Prihláste sa na medzinárodnú vedeckú konferenciu – 4. z cyklu Broadening of Poetics. Navrhované abstrakty príspevkov (v rozsahu 500 – 800 znakov) pošlite na adresu znakinaturykultury@gmail.com do 30. júna 2024.
Informáciu o prijatí vášho abstraktu zašleme do 10. júla 2024. Po tomto čase poskytneme aj ďalšie organizačné informácie.
Konferencia sa bude konať 28. – 29. októbra 2024 (pondelok a utorok) online prostredníctvom platformy Google Meet v angličtine, poľštine a slovenčine.
V programe 4. konferencie z tohto cyklu kladieme do centra úvah otázku vzájomných vzťahov medzi poetikou a semiotikou. Pýtame sa na výskumné perspektívy každej z nich, na kategórie vytvorené na ich základe, na ich potenciál pri analýze rôznych semiosfér: pri čítaní multisemiotickej komunikácie, charakteristickej pre súčasnú kultúru, intersemiotických a intermediálnych, transsemiotických a transmediálnych vzťahov. Navrhujeme reflektovať kategórie poetiky a semiotiky vo vzťahu k myšlienke trvalo udržateľného rozvoja, ktorú chceme reinterpretovať v širokých súvislostiach, pýtajúc sa na možné významy tohto pojmu a na jeho možné aplikácie v rôznych oblastiach. Pozývame vás zamyslieť sa nad smermi vývoja poetiky a semiotiky, a to tak v oblasti štúdia ľudských, ako aj mimoľudských kultúr.
eds. Marcel Forgáč ‒ Milan Kendra ‒ Alžbeta Kuchtová
Toto číslo venuje pozornosť Derridovmu uvažovaniu o literatúre a vyrovnáva sa s viacerými špecifickými otázkami, ktoré dekonštrukcia otvára v súvislosti s literárnosťou. Výskum vzťahu „Derrida a literatúra“ sa v podmienkach určovaných dekonštrukciou zároveň stáva interdisciplinárnou textuálnou analýzou. Jednotlivé štúdie sa preto zaoberajú problematikou smrti autora, autobiografického písania, okrajovosti alebo singularity literatúry (a v literatúre), ako aj rozdielom medzi filozofiou a literatúrou alebo transgresivitou literatúry. V neposlednom rade reflektujú otázky demokracie, politiky, práva, etiky či ekonómie, ktoré sa v Derridovom prístupe spájajú s pôsobením literatúry.
Prof. Dr. Claus-Michael Ort (Christian-Albrechts-Universität zu Kiel):
Sein Gastvortrag in deutscher Sprache finden Sie HIER./ Vypočujte si záznam hosťovskej prednášky v nemeckom jazyku.
„Krásna“ literatúra svojimi fiktívnymi naratívmi o prírode, kultúre (kultúrach), spoločnosti a dejinách uvádza do obehu konštrukcie „reality“, ktoré formujú estetické, morálne, náboženské, politické a ekonomické vnímanie „sveta“ a spoločenskej praxe. Tým, že literatúra takýmto spôsobom stabilizuje, legitimizuje a popularizuje a/alebo kriticky reflektuje bežné alebo špeciálne „poznanie“, vytvára aj poznanie seba samej a poznanie „sveta“. Zároveň prispieva k tomu, ako spoločnosti ponímajú seba samy. V tejto súvislosti si osobitnú pozornosť zasluhujú prístupy, ktoré nechápu textovú analýzu ako samoúčelnú, ale pokúšajú sa prepojiť literárne druhy, žánre a texty – ich špecifické formy a sémantiku – so sociálnymi kontextmi konania a horizontmi poznania. Uvedenej problematike sa na pôde Ústavu svetovej literatúry SAV, v. v. i., vo svojej prednáške venoval náš hosť profesor Claus-Michael Ort.
Hosťovská prednáška sa konala v rámci projektu VEGA 2/0111/20 Interdiskurzívne konštruovanie reality v literatúre v spolupráci s Filozofickou fakultou Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici.
Soňa Pašteková sa vo svojej najnovšej monografii zamerala na výskum vplyvu prekladov teoretických prác ruských formalistov na rozvoj terminologického aparátu slovenského literárnovedného a umenovedného myslenia s osobitným zreteľom na vedecké texty Mikuláša Bakoša.
Bakošova reflexia formalizmu je mnohostranná. Pohybuje sa od prekladu teoretických prác ruských formalistov k integrácii podnetov formalizmu ako metodologických a terminologických východísk jeho vlastných literárnovedných prác z oblasti literárnej avantgardy, štrukturalizmu a historickej poetiky. Autorka sa v šiestich kapitolách venuje okrem iného aj reflexii teoretického a metodologického odkazu Mikuláša Bakoša v slovenskom literárnovednom myslení, úvahám o jeho zložitých a často kontroverzne pôsobiacich vedeckých smerovaniach či problematike terminologických posunov literárnej vedy v procese prekladu.
Publikácia vyšla v minulom roku a celý text v PDF verzii nájdete TU.
Dr. Carola Heinrich absolvovala štúdium romanistiky, talianistiky a komunikačných štúdií na LMU v Mníchove a na Univerzite v Havane. Svoj výskumný záujem sústreďuje na rumunskú a latinskoamerickú literatúru 20. a 21. storočia, postsovietske divadlo a film, postkoloniálne štúdie, translatológiu, ako aj problematiku výskumu kultúrnej pamäti. Prinášame vám záznam hosťovskej prednášky, ktorú predniesla na pôde Ústavu svetovej literatúry SAV, v. v. i., v roku 2022.
Mocenské vzťahy medzi Sovietskym zväzom ako centrom a štátmi „východného bloku“ sú porovnateľné so vzťahom západných koloniálnych štátov k ich kolóniám. Na základe tejto premisy sa Sovietsky zväz a jeho nástupnícky štát Rusko považujú za hegemónnu mocnosť v postkoloniálnom zmysle.
Z tejto postkoloniálnej perspektívy sa v prednáške pozrieme na dôsledky sovietskej dominancie voči dvom kultúram, ktoré boli v minulosti pod silným sovietskym vplyvom: na Kubu a Rumunsko. Dr. Carola Heinrich vo svojej prednáške skúma reakcie na zánik hegemónnej moci Sovietskeho zväzu a objasňuje ich na základe inscenovania v divadle, performancii, filme, videu a v rozhlasovej hre po roku 1989. Prostredníctvom kompa-ratívnej analýzy skúma mocenské štruktúry na základe teórií prekladu
a reflektuje zmenu úlohy, reprezentácie a prisudzovania kultúrneho obrazu „Rusa/Rusky“ po rozpade Sovietskeho zväzu. Záznam prednášky v nemeckom jazyku si môžete vypočuť TU.
Toto číslo sa venuje podobám individuálneho autorského sebavyjadrenia v svetovej próze vydanej po roku 2000. Aktuálnosť problematiky súvisí s významnými zmenami, s ktorými je dnešný človek konfrontovaný. Autori a autorky deviatich štúdií v piatich jazykoch uplatňujú rôzne metodologické prístupy a potvrdzujú,
že výsledkom autobiografického písania a autofikcie nie sú priamočiare autentické životné dokumenty, ale svojbytné literárne konštrukcie reality, vyrovnávajúce sa s osobnou i spoločenskou skúsenosťou, s hraničnými životnými situáciami, s procesom písania i literárnou tradíciou, ako aj s históriou či prítomnosťou danej krajiny.
O kreovaní dôležitého kolektívneho symbolu, jeho význame
a premenách uvažoval počas hosťovskej prednášky, ktorá sa konala na pôde Ústavu svetovej literatúry SAV, v. v. i., profesor Martin Golema. Pri premýšľaní o dejinách sa bez literárne konštruovaných, interdiskurzívne platných kolektívnych symbolov, metafor či príbehov jednoducho nedokážeme zaobísť. Môžeme však voliť medzi románom ako žánrovou perspektívou blízkou kritickým humanitným vedám a totemickým eposom. Záznam prednášky si môžete vypočuť na našom Youtube kanáli TU.
