Archív kategorií: Správy

Nové číslo: Mnoho tvárí odolnosti a uzdravovania v súčasných naratívoch

ed. Ana María Fraile-Marcos, Universidad de Salamanca

V súčasnosti sa témou odolnosti, schopnosti prispôsobiť sa nepriazni osudu a zotavenia zaoberajú rozmanité disciplíny, ako sú fyzika, ekológia, výskum katastrof, psychológia, neuroveda, genetika, sociológia, kultúrne štúdiá atď. Počas pandémie COVID-19 získava téma odolnosti novú platnosť. Zároveň si to vyžaduje hlbšie štúdium dôsledkov, ako sú zraniteľnosť, neistota alebo starostlivosť. Ani literatúra nezostala mimo tejto diskusie. Druhé tohtoročné číslo časopisu World Literature Studies analyzuje súčasné naratívy, ktoré tematizujú odolnosť ako ústrednú mnohostrannú paradigmu umožňujúcu postihnúť realitu a subjektivitu. Publikované štúdie sa zaoberajú rôznymi formami odolnosti, objasňujú jej súvislosť s pojmami zraniteľnosti, neistoty, odporu, pamäti i uzdravovania a navrhujú nové koncepty. V rubrike „Diskusia“ nájdete príspevok Charlesa Sabatosa o jednom z najuznávanejších expertov na českú a slovenskú literatúru v anglicky hovoriacich krajinách, britskom slavistovi, bohemistovi a slovakistovi Robertovi B. Pynsentovi, ktorý vo veku 79 rokov zomrel na konci minulého roka.

Z obsahu:

BELÉN MARTÍN-LUCAS
Resilience and healing in the slums of Manila: Merlinda Bobis’s The Solemn
Lantern Maker
MARISOL MORALES-LADRÓN
Embodying the mother, disembodying the icon: Female resistance
in Colm Tóibín’s The Testament of Mary
MIRIAM BORHAM-PUYAL
Nurses, mothers, sisters: Relational resilience and healing vulnerability
in Emma Donoghue’s The Wonder and The Pull of the Stars
LUCÍA LÓPEZ-SERRANO
Subverting resilience in the psychiatric ward: Finding the good death
in Miriam Toews’s All My Puny Sorrows
PETER ARNDS
From defeat to resilience: The human cockroach in world literature after Kafka
SARA CASCO-SOLÍS
Socio-ecological resilience in Sharon Bala’s The Boat People
VICENT CUCARELLA-RAMON
Resilience and ethics of care against racial capitalism in David Chariandy’s Brother
MARTINA HORÁKOVÁ
Words that matter: Yindyamarra, Wiradjuri resilience and the settler-colonial
project in Tara June Winch’s The Yield
SILVIA MARTÍNEZ-FALQUINA
Violence, relation and beauty in Toni Jensen’s “Women in the Fracklands”
KENDRA REYNOLDS
Re-examining the “Hero’s Journey”: A critical reflection on literature selection
for affective bibliotherapy programs on resilience
CHARLES SABATOS
Robert B. Pynsent’s contributions to the study of Slovak literature

Celý obsah čísla s prelinkovaním na jednotlivé texty v režime open access nájdete TU.

Pozývame vás na stretnutie so svetovou literatúrou i s nami

Pozvanie na víkend so SAV
Ústav svetovej literatúry SAV, v. v. i., na víkende so 70-ročnou SAV

V piatok 23. a v sobotu 24. júna 2023 sa v Bratislave na námestí M. R. Štefánika budú pri príležitosti 70. výročia prezentovať jej pracoviská z celého Slovenska. Nahliadnete do sveta vedy, spoznáte výskumné témy a výsledky vedeckých tímov SAV.  Čaká vás viac ako 50 stánkov s rozmanitými expozíciami, aktivitami a súťažami.

V stánku číslo 51 deťom aj dospelým priblížime odpovede na otázku „Čo je svetová literatúra?“. 

Pripravili sme pre vás:

  • Interaktívnu mapu sveta Na mape si budete môcť nájsť miesto pre svoju prečítanú knihu.
  • Rozhovory o tom, čo to vlastne robíme Radi sa s vami pozhovárame o vašich čitateľských zážitkoch, svetovej literatúre i o našej práci.
  • Online kvízy v 3 leveloch Pre všetkých súťaživých a sčítaných sú pripravené online kvízy s rôznou náročnosťou, ktoré sa budú nielen pýtať, ale aj odpovedia na zaujímavé i zábavné otázky zo sveta literatúry. Za úspešné riešenie môžete získať skvelé knihy a časopis VERZIA venovaný umeleckého prekladu.
  • Hru pre najmenšie deti „Nájdi rozprávkovú dvojicu“ Malý princ hľadá svoju líšku, Červená čiapočka zasa vlka a Pipi…?
  • Hru „Ktorá kniha sa začína touto vetou?“ Skúste k prvej vete románu, incipitu, priradiť jej názov. Možno tieto vety dôverne poznáte a možno ich uhádnete.
  • Načo je dobrý literárny preklad? Ukážeme dôležitosť prekladu, pretože či chceme, alebo nie Shakespeare ani Cvetajeva nepísali po slovensky. V našom stánku si môžete vydýchnuť a prečítať čosi z preložených diel svetovej literatúry.
  • Hyperlexikón literárnovedných pojmov sa predstaví ako oblak mnohovýznamových slov a slovných spojení.
  • atď.
  • Program bude prebiehať v slovenskom a v anglickom jazyku./The programme will be in Slovak and English.

Celý program podujatia nájdete TU.

 

Adam Bžoch o umeleckom preklade

FOTO – www.vertalershuis.nl

Pri príležitosti znovuotvorenia amsterdamského Prekladateľského domu (Vertalershuis), ktoré sa uskutoční v júni tohto roka, poskytol profesor Adam Bžoch, pôsobiaci aj ako aktívny prekladateľ nizozemskej literatúry, spisovateľke Andree Kluitmann interview. Okrem iného v ňom hovorí o svojej práci, prekladateľskej kultúre na Slovensku a situácii umeleckého prekladu v epoche ústupu printových médií. Ako prekladateľ významného nizozemského povojnového prozaika Willema Frederika Hermansa, na ktorého počesť je v Prekladateľskom dome pomenovaná jedna z miestností, sa vyjadruje o jeho diele a premenách jeho pôsobenia v čase. Zamýšľa sa tiež nad praktickým významom inštitúcií, ako sú Nizozemský literárny fond (Nederlands Letterenfonds) a Prekladateľský dom (Vertalershuis), ktoré podporujú produkciu a medzinárodnú cirkuláciu holandskej literatúry.

Rozhovor Adama Bžocha s Andreou Kluitmann v holandčine si môžete prečítať na: https://www.letterenfonds.nl/nl/entry/3497/van-elfje-twaalfje-naar-de-tranen-der-acacias

 

Za Jánom Vilikovským (1937 – 2023)

Docent Vilikovský, významná osobnosť slovenského prekladu a translatológie, zomrel 5. mája vo veku 85 rokov. Aj v našom ústave sme ho poznali ako kolegu a priateľa. Naposledy sa podieľal ako oponent na Slovníku prekladateľov umeleckej literatúry. Lúčime sa s ním spomienkou jeho bývalej doktorandky Ľubice Pliešovskej, ktorá s nami spolupracuje na výskumnom projekte Preklad a aspekty recepcie spoločenskovedných a humanitnovedných textov ako kultúrny a literárny transfer v 20. storočí.

Česť jeho pamiatke!   

Predĺžený víkend od 6. do 8. mája sme s rodinou trávili na Liptove. Keďže v zariadení, kde sme boli ubytovaní, nebol signál a vonku bolo krásne, mobil som celé dni nemala pri sebe. Keď som v nedeľu v noci prišla do chaty a na Whatsappe mi svietilo 28 neprečítaných správ, tušila som, že sa niečo stalo. Intuícia neklamala. Všetky správy sa týkali smrti „nášho pána docenta“, docenta Jána Vilikovského.

Médiá verejnosť okamžite informovali o úmrtí prekladateľa, vysokoškolského pedagóga a bývalého veľvyslanca Slovenskej republiky v Spojenom kráľovstve. Pripomenuli to najlepšie, čo priniesol do zlatého fondu prekladovej literatúry na Slovensku – preklady Poea, Hemingwaya, Fitzgeralda, Mailera, Orwella, Rushdieho, Rotha a mnohých iných anglických a amerických (prevažne) prozaikov. Vyzdvihovali jeho prínos do teórie literatúry (jeho monografia Preklad ako tvorba z roku 1984 sa stala ikonickým dielom nielen slovenskej translatológie). Reflektovali jeho pôsobenie na čele významných kultúrnych a spoločenských inštitúcií (šéfredaktor vydavateľstva Tatran, riaditeľ Literárneho informačného centra). Vyjadrili poľutovanie nad tým, že sa ako prvý veľvyslanec Slovenska v Spojenom kráľovstve nedožil korunovácie kráľa Karola III., udalosti, ktorú pozorne sledovali aj ľudia na Slovensku.

Pre nás, Bystričanov z Univerzity Mateja Bela, ktorí sme Jána Vilikovského zažili ako kolegu, dekana Filologickej fakulty UMB a poniektorí dokonca aj ako učiteľa, sa s ním viaže okrem medializovaných faktov o jeho živote aj množstvo osobných spomienok.

Spomíname, ako na prednášky z americkej literatúry chodil s maličkým papierikom príprav, ale s obrovským kvantom vedomostí, ktorými nás neprestával ohurovať. Na každej prednáške nám predstavoval svet literatúry pevne ukotvený v dejinách, filozofii, často s presahmi do psychológie či estetiky. Neraz ich začínal slovami – „Keď som ho prekladal…“. Pokračovať na Za Jánom Vilikovským (1937 – 2023)

Derrida a literatúra: výzva na príspevky do World Literature Studies 1/2024

Na budúci rok uplynie 20 rokov od úmrtia francúzskeho filozofa a spisovateľa Jacquesa Derridu. Ako pripomienku tohto výročia chceme ponúknuť priestor pre širšiu diskusiu o Derridových úvahách o literatúre. Editorský tím čísla Marcel Forgáč, Milan Kendra a Alžbeta Kuchtová privíta príspevky v slovenskom, českom, anglickom a francúzskom jazyku. Anotácie príspevkov (max. 3600 znakov) posielajte na adresu marcel.forgac@unipo.sk a kópiu na adresu usvlwlit@savba.sk do 16. júna 2023.

Výzva na stiahnutie v slovenčine, angličtine a francúzštine:

Text výzvy a ďalšie dôležité informácie nájdete na stránkach časopisu World Literature Studies TU.

Prvé tohoročné číslo časopisu World Literature Studies: Nová poetika a ruská próza začiatku 21. storočia

Mária Kusá
Ivan Posokhin
(eds.)

World Literature Studies 1/2023

Uplynulé dve desaťročia v ruskej literatúre poznačilo niekoľko výrazných posunov, ktoré odrážajú premeny ruskej štátnej ideológie, jej vnútornej a zahraničnej politiky a napokon aj konfliktné spoločenské rozdelenie. Sme svedkami návratu k menej škandalóznym a experimentálnym spôsobom písania, opätovného uvádzania „veľkých“ historických tém akcentovaných „malými“ osobnými príbehmi a stále silnejúceho rozhraničenia medzi „liberálnym“ a „vlasteneckým“ spisovateľským táborom, ktoré sa ešte viac prejavilo po februári 2022.

Texty tohto čísla predstavujú pohľad „zboku“, z pozície postsocialistických kultúrnych priestorov, na kľúčové mená a diela tohto obdobia, pričom reflektujú zmeny literárnych paradigiem, pristupujú k tradičným kategóriám ako umelecký priestor či sujet v intenciách existenciálnej poetiky, (re)interpretujú spôsoby prezentovania vlastnej identity a obrazov Iného, predstavujú recepciu ruskej prózy v nových, vojnových okolnostiach. Takmer všetky autorky a autori, ktorých texty sú analyzované v tomto čísle, sa aktívne prekladajú, čítajú a reflektujú aj za hranicami Ruska. Treba tiež poznamenať, že väčšina z nich zaujala jasný protivojnový postoj.

After February 2022, when a country with “great literature” at its cultural core launched a full-scale war in the geographical heart of Europe, this literature (for all its grandeur, mystique, and exoticism) began to be perceived, if not as the direct cause of this turn of events, then certainly as a key contributing factor, and the very place of Russian literature in the host literary contexts is now being questioned. (Posokhin, 70)

Z OBSAHU:

JAKUB KAPIČIAK – HELENA ULBRECHTOVÁ
Postmemorial sincerity in the writing of Sergei Lebedev and Maria Stepanova
MAXIM DULEBA – IRINA DULEBOVÁ
Metamodern urban experience in the anthology of topophilic prose V Pitere zhit’
TÜNDE SZABÓ
The symbolization of the fragmented plot structure in Ludmila Ulitskaya’s novels
MONIKA SIDOR
From Kyiv to Brisbane: Evgenii Vodolazkin’s reflections on spiritual identity in the context
of space
GANNA MEREZHYNSKA – OLENA VASYLEVYCH
The image of the Other as a reflection of cultural identity (a case study of Russian postmodern prose and dramaturgy)
IVAN POSOKHIN
Transformations in the perception of Russian literature after February 24, 2022
ANNA ZELENKOVÁ – AGNIESZKA JANIEC-NYITRAI
The Central European path to worldliness from the point of view of so-called
small literatures

Celý obsah čísla s prelinkovaním na jednotlivé texty v režime open access nájdete TU.

Hostka nášho ústavu Elaheh Karimi Riabi porovnáva iránske a ruské cestopisy

 

 

خوش آمدی الهه

V rámci Národného štipendijného programu SR pôsobí od januára 2023 v Ústave svetovej literatúry, v. v. i., naša hostka a nová kolegyňa Elaheh Karimi Riabi, PhD. Vo svojom aktuálnom výskume sa venuje komparatívnej analýze iránskych a ruských cestopisov z obdobia 18. až 20. storočia. Elaheh Karimi Riabi je pracovníčkou Katedry rusistiky na Fakulte svetových štúdií Teheránskej univerzity, kde vedie semináre zamerané na kulturológiu a súčasné trendy v ruskej literatúre. Doktorát získala v roku 2015 na Kazanskej univerzite obhájením dizertačnej práce „Mystika v próze Ivana Bunina v kontexte filozofickej estetiky Orientu“. V roku 2016 vyučovala ako hosťujúca lektorka perzštinu v iránskom kultúrnom stredisku v Moskve.

Elaheh Karimi Riabi bude súčasťou Ústavu svetovej literatúry, v. v. i., počas 10-mesačného štipendijného pobytu. Ako povedala, plánuje tu prehĺbiť svoje znalosti o stredoeurópskej kultúre, využiť tunajšie zdroje svetovej literatúry, ktoré prispejú k jej výskumu, a zároveň sprostredkovávať poznatky o komparatívnej literatúre z kultúrnej perspektívy Blízkeho Východu.

Význam iránskych a ruských cestopisov spočíva podľa Elaheh Karimi Riabi v tom, že za tzv. éry Qajar (1789 – 1925) dosiahla interakcia medzi oboma krajinami vrchol, a Iránci tak dostali príležitosť oboznámiť sa s ruskou kultúrou. Napriek hlasom niektorých odborníkov na bilaterálne vzťahy o malej relevancii týchto cestopisov – keďže nie celkom vecne reflektovali život v Rusku a Iráne – sa Elaheh Karimi Riabi vo svojom výskume snaží analyzovať obraz Ruska ako európskej krajiny znázornenej v konkrétne dvoch perzských cestopisoch a obrátene, obraz Iránu ako ázijskej krajiny v dvoch ruských cestopisoch. Využitím postkoloniálnej kritiky pri podrobnej komparácii týchto literárnych zdrojov sa môžu pootvoriť dvere do rozdielov v názorových vzorcoch medzi obyvateľstvom Ruska a Iránu, ako aj príčin vzniku takýchto názorov.

Tešíme sa na spoluprácu.

Niektoré výsledky práce našej hostky si môžete prečítať TU.

(Pripravil Adam Škrovan)

Ocenenie vedeckej práce profesorky Márie Kusej

Predsedníctvo SAV ocenilo vedeckú prácu a výsledky translatologičky a rusistky Márie Kusej Čestnou plaketou SAV Ľudovíta Štúra za zásluhy v humanitných a spoločenských vedách. V decembri 2022 jej ju slávnostne odovzdal podpredseda SAV za 3. oddelenie vied Miroslav Morovics. Kolegyni srdečne gratulujeme!

Prof. PhDr. Mária Kusá, CSc. (1957) je ako vedecká a neskôr samostatná vedecká pracovníčka už 35 rokov dôležitou členkou vedeckého tímu Ústavu svetovej literatúry SAV, v. v. i., kde vedie oddelenie translatológie a mnohé úspešné projekty VEGA v oblasti výskumu teórie a dejín prekladu umeleckej literatúry. Zároveň pracuje na Katedre rusistiky a východoeurópskych štúdií na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Dlhé roky pôsobí ako školiteľka a členka odborových komisií doktorandského štúdia, predsedníčka či podpredsedníčka komisie VEGA, členka redakčných rád vedeckých časopisov doma a v zahraničí. Je autorkou viacerých monografií, množstva štúdií a článkov v domácich i zahraničných časopisoch a vedeckých zborníkoch, spoluautorkou a zostavovateľkou kolektívnych publikácií. Jej vedecké pôsobenie vyvolalo veľký citačný ohlas a bolo viackrát ocenené.

Celý článok na webstránke SAV TU.

O vedeckej a pedagogickej práci profesorky M. Kusej si prečítajte v personálnej bibliografii Inšpiratívnosť pomedzných pohľadov.

 

Vyšlo nové číslo časopisu World Literature Studies 4/2022: „Literatúra a veda“ v kontexte analýz literárneho interdiskurzu

Roman Mikuláš
Ján Jambor
(eds.)

Práve vyšlo posledné tohoročné číslo časopisu World Literature Studies, ktoré zostavili naši kolegovia v rámci grantového projektu VEGA 2/0111/20 Interdiskurzívne
konštruovanie reality v literatúre / The Interdiscursive Construction of Reality in Literature.

Téma tohto čísla reaguje na aktuálne kľúčové otázky výskumu spätosti literatúry a vedy, pričom otvára dva základné smery uvažovania: ako literatúra transformuje komplexné obsahy vedného poznania a akým spôsobom výsostne literárne postupy formujú vedný diskurz. Koncepčne sa štúdie sústreďujú na uchopenie tohto výskumného celku prostredníctvom literárnovednej teórie interdiskurzivity, teda analýzy interdiskurzov.

Číslo otvára preklad hosťovskej prednášky Thomasa Klinkerta (Univerzita Zürich) v Ústave svetovej literatúry SAV, v. v. i., do slovenčiny. Polovica tematických štúdií je širšie koncipovaná a venuje sa zvoleným literárnoteoretickým a literárnodidaktickým aspektom problematiky (Roman Mikuláš, Monika Schmitz-Emans, Marko Juvan, Nathalie Kónya-Jobs). Ďalšie štúdie sú prípadové, zameriavajú sa na tvorbu konkrétneho autora či autorky (Alina Bako, Marta Součková, Carola Heinrich, Santiago Sevilla-Vallejo). V rubrike „Diskusia“ nájdete aktualizačný príspevok k 100. výročiu úmrtia významného francúzskeho spisovateľa Marcela Prousta (10. 7. 1871 – 18. 11. 1922) z pera Adama Bžocha.

ROMAN MIKULÁŠ
Od topológií k typológiám a späť: K problematike štruktúrovania korelácií literatúry,
vedy a poznania
MONIKA SCHMITZ-EMANS
Apotheke, Baukasten, Randgang, Exkursion ins Imaginäre: Lexikographien wissenschaftlicher. Begriffe und Theorien als Beiträge zum literarisch-wissenschaftlichen Interdiskurs
MARKO JUVAN
The essay and interdiscursivity: Knowledge between singularity and sensus communis
NATHALIE KÓNYA-JOBS
Literarhistorisches Verstehen auf Grundlage der Interdiskursanalyse fördern? Didaktische
Überlegungen zum Text-Kontext-Problem
ALINA BAKO
Cognitive cartographies in Liviu Rebreanu’s “Forest of the Hanged”
MARTA SOUČKOVÁ
Medzi literatúrou a vedou – na materiáli textov Stanislava Rakúsa
CAROLA HEINRICH
Theater und Wissen. Pflanzenphilosophie auf der Bühne
SANTIAGO SEVILLA-VALLEJO
Science fiction, ecology of mind and the uncanny in “Do Androids Dream of Electric Sheep?” by Philip K. Dick

Celý obsah čísla s prelinkovaním na jednotlivé texty nájdete TU.

Problematika „svetovej“ literatúry z aspektu „malých“ národných literatúr v Budapešti

Konferencia Svetová literatúra z pohľadu „malých” literatúr bola záverečným vedeckým podujatím bilaterálneho projektu Maďarská a slovenská literatúra v stredoeurópskom kultúrnom priestore 4. – Poetologické, filologické, recepčné otázky formovania textu.

Konferencia organizovaná maďarským Literárnovedným ústavom Centra humanitných vied, partnerom Ústavu svetovej literatúry SAV, v. v. i., v rámci bilaterálneho projektu Medziakademickej dohody sa konala 20. októbra 2022 v Budapešti a venovala sa problematike, ktorá sa v posledných rokoch opätovne dostala do centra pozornosti literárnej komparatistiky. Cieľom podujatia bolo prostredníctvom rozboru literatúr „malých” národov kriticky reflektovať súčasné diskusie iniciované koncepciami „svetovej“ literatúry (P. Casanovy, D. Damroscha, F. Morettiho a ďalších) a doplniť ich aspektmi „malých“ literatúr, ktoré sa týkajú možných vzťahov národnej literatúry či literatúry stredoeurópskeho regiónu k „svetovej” literatúre.

Za slovenskú stranu vystúpil Róbert Gáfrik, ktorý predstavil vedecké aktivity Ústavu svetovej literatúry SAV, v. v. i., predovšetkým tematické číslo časopisu World Literature Studies 2/2022, ktoré prináša teoretické a interpretačné štúdie reflektujúce vzťah „malej“ literatúry k svetovej literatúre s dôrazom na lokálne spôsoby uvažovania o tomto fenoméne. Pokračovať na Problematika „svetovej“ literatúry z aspektu „malých“ národných literatúr v Budapešti