Archívy kategórie: Správy

Performatívnosť a medialita afektu v literárnej vede

Začiatkom apríla sa Ústav svetovej literatúry SAV stal miestom konania hosťovskej prednášky Mgr. Tomáša Jirsu, PhD., ktorý pôsobí ako výskumný pracovník na Filozofickej Fakulte Univerzity Palackého v Olomouci, kde sa zaoberá predovšetkým vzťahom vizuálnych umení a modernej svetovej literatúry, teóriou literatúry a médií, témou afektivity, intermediálnou estetikou a populárnou hudbou. Je autorom odborných monografií Fyziognomie psaní: V záhybech literárního ornamentu (2012) a Tváří v tvář beztvarosti: Afektivní a vizuální figury v moderní literature (2016) a prekladateľom v oblasti francúzskej filozofie, estetiky, psychiatrie a filmovej histórie.

DSCN3907[1]

 

 

 

 

 

Pokračovať na Performatívnosť a medialita afektu v literárnej vede

Rad Ľudovíta Štúra I. in memoriam pre Zoru Jesenskú

Prezident republiky udelil pri príležitosti vzniku Slovenskej republiky najvyššie štátne vyznamenania za prínos k demokratickej spoločnosti, kultúre, dodržiavaniu ľudských práv a uchovávaniu pamäti. Medzi ocenenými osobnosťami verejného života boli aj vedecký pracovník Historického ústavu SAV Ivan Kamenec a prekladateľka a publicistka Zora Jesenská, ktorá sa in memoriam stala nositeľkou Radu Ľudovíta Štúra I. za dlhoročné mimoriadne zásluhy o rozvoj demokracie, ochranu ľudských práv a slobôd a o rozvoj prekladateľskej činnosti. Prečítajte si, čo sa o jej pôsobení v oblasti prekladu píše v prvom diele Slovníka slovenských prekladateľov umeleckej literatúry. Autorka hesla Eva Maliti-Fraňová publikovala v roku 2007 monografiu Tabuizovaná prekladateľka Zora Jesenská (Veda SAV).

JESENSKÁ Zora, 3. 5. 1909 Martin – 21. 12. 1972 Bratislava;  prekladateľka rus., fran., angl. (v jaz. spolupráci) a nem. literatúry, lit. a umel. kritička, teoretička prekladu.

Pochádzala z kultúrne a národne uvedomelého rodinného prostredia. Otec ako bankový riaditeľ aktívne pôsobil v spolku Živena a venoval sa aj prekladaniu, matka bola ochotnícka herečka, brat Fedor J.→ prekladal hry rus. klasikov pre ochotnícke divadlá, strýko J. Jesenský→ bol spisovateľ. Štúdium na gymn. v Martine (1918–22) pre chorobu neukončila. V r. 1925–35 študovala na Hudobnej a dram. akadémii v Bratislave. Po jej absolvovaní vyučovala hru na klavíri. Publikovala články a umel.-krit. state v martin. Živene, kde od r. 1939 pracovala ako redaktorka až do ukončenia jej činnosti r. 1949. V r. 1950–52 pôsobila ako redaktorka vo vyd. MS a v r. 1952–56 v SVKL. V prvej pol. 50. r. viedla prekladat. seminár na Filoz. fak. Slov. univ. v Bratislave, v rámci ktorého sprostredkovala základy prekladat. umenia viacerým neskôr renomovaným prekladateľkám (S. Čechová→, R. Žiaranová-Dvořáková→, E. Krišková→  a i.). Od r. 1956 pôsobila ako prekladateľka v slobodnom povolaní. V čase kult. a spoloč. uvoľnenia v 60. r. Z. J. patrila k popredným osobnostiam slov. kult. života. Spoloč. renomé si získala jednak odb. aktivitami, jednak krit. spoloč.-polit. publicistikou. V období začínajúcej normalizácie (1969) ju postihol čiastočný zákaz publikovania, o rok neskôr aj absolútny zákaz verejnej činnosti. Zomrela v Bratislave, pochovaná je na Nár. cintoríne v Martine. R. 1991 bola po verejnom zhodnotení jej života a tvorby na konferencii lit. a prekladat. komunity v Budmericiach občiansky rehabilitovaná.

V dejinách slov. kultúry predstavuje J. výnimočnú osobnosť, ktorá temer tri desaťročia ovplyvňovala vývin slov. prekladateľstva. Vystupovala ako solitér a jaz. samouk s mimoriadnym citom pre výrazové možnosti slovenčiny. Preklad spájala s jaz. hľadačstvom a prekl. tvorba u nej hraničila s tvorbou pôv. literatúry. Bola „básnikom prekladu“ nielen v poézii, ale i v próze. Pokračovať na Rad Ľudovíta Štúra I. in memoriam pre Zoru Jesenskú

Nové číslo časopisu World Literature Studies 4/2016: Transkultúrne ikony stredovýchodnej Európy

wls_oblka4_2016-0

Kultúrne ikony vznikajú zo symbolickej praxe a odkazujú na rozšírené literárne produkty alebo zvlášť viditeľné artefakty „vysokého umenia“ a popkultúry. Ikonickosť má silný emotívny potenciál, keďže sa vzťahuje na kon­krétne miesta, postavy a aktérov, ako aj s nimi spojené naratívy. Toto číslo mapuje vznik, zvečňovanie, prelínanie a mobilitu kultúrnych ikon v umeleckom – a hlavne literárnom – priestore stredovýchodnej Európy, v interdisciplinárnom rámci a na predĺženej časovej osi od mýtickej minulosti stvárnenej vo folklóre cez modernitu až po súčasnosť.

Podrobnosti o tomto čísle a kompletné články si môžete prečítať aj na stránke WLS na tomto odkaze

O stredoeurópskych podobách magického realizmu v Bratislave a Budapešti

Magický realizmus je literárny prúd, ktorý sa väčšinou spája s autormi a dielami Latinskej Ameriky, predovšetkým s významným románom G. G. Márqueza Sto rokov samoty. Editori tohtoročného 2. čísla časopisu World Literature Studies, ktorý vychádza v Ústave svetovej literatúry SAV, hľadali paralely v stredoeurópskom kontexte. Viac príspevkov sa venovalo slovenskej a maďarskej literatúre, a práve táto skutočnosť je dôvodom, prečo sa prezentácie tematickéhoh čísla časopisu konali 7. novembra 2016 v bratislavskom Maďarskom inštitúte a 15. novembra 2016 v budapeštianskom Slovenskom inštitúte.
http://www.sav.sk/index.php?doc=services-news&source_no=20&news_no=6624

Konferencia Perspektívy súčasnej literárnej vedy, 4.-5. novembra 2016

V rámci riešenia grantového projektu VEGA Hyperlexikón literárnovedných pojmov a kategórií II. sa v dňoch 4. a 5. novembra 2016 v Trenčianskych Tepliciach konala v poradí druhá vedecká konferencia zameraná na novšie aspekty literárnovedného výskumu s názvom Perspektívy súčasnej literárnej vedy, ktorú zorganizoval Ústav svetovej literatúry SAV v spolupráci s Univerzitou Konštantína Filozofa v Nitre.

Pokračovať na Konferencia Perspektívy súčasnej literárnej vedy, 4.-5. novembra 2016

Nové číslo časopisu World Literature Studies

2 Vol. 8 (25) 2016
Magický realizmus v literatúrach strednej Európy
JUDIT GÖRÖZDI – RADOSLAV PASSIA

WLS2_2016_obálka1

WLS2_2016_obálka2

Toto číslo mapuje možné filiácie magického realizmu a stredoeurópskych literatúr. Autorky a autori čísla sa sústredili predovšetkým na slovenskú, ale aj na maďarskú, českú, srbskú či rumunskú literatúru. Išlo im o zachytenie viacerých zdrojov „magického realizmu“ v stredoeurópskom kultúrnom priestore. Z jednotlivých štúdií vyplýva, že okrem apropriácie významných diel svetovej literatúry zaraďovaných k magickému realizmu zohrali významnú úlohu v domestikácii magickorealistických postupov aj lokálne inšpirácie, vlastné rozprávačské tradície. Možno konštatovať, že v strednej Európe takto vzniklo viacero originálnych autorských, národných či „areálových“ modelov magickorealistického rozprávania.

WLS2_2016_editoriál-page-001

Obraz Turkov v stredoeurópskej historickej próze

DSC_0009_PerfectPhoto.cz_2016-05-18V Ústave svetovej literatúry SAV sa v stredu 20. apríla 2016 konala hosťovská prednáška Charlesa Sabatosa, docenta na Yeditepe University v Istanbule. Sabatos je v súčasnosti štipendistom NŠP v Ústave svetovej literatúry SAV. Pochádza z USA, doktorát získal na Michiganskej univerzite. Bol štipendistom Fulbrightovej nadácie a pôsobil na Univerzite Komenského. Vedecky sa zameriava na nadnárodné kontexty stredo- a východoeurópskej literatúry, najmä na orientalizmus a imagológiu v modernej a súčasnej próze.
Pokračovať na Obraz Turkov v stredoeurópskej historickej próze