… Ale takisto som sa vrátil k veľkým ruským románom 19. storočia a nanovo som ich prečítal z hľadiska spoločenskej kvality neformálnych rozhovorov, ktoré v nich postavy vedú. To bolo mimochodom v období, keď Putin naplno spustil inváziu na Ukrajinu, vrátane toho nekonečného prúdu ideologických táranín a oháňania sa ruskou literatúrou Až vtedy som hlbšie pochopil, že lesk salónnych konverzácií v Tolstého Vojne a mieri autorovi pragmaticky poslúžil najmä ako fólia kritiky Západu, a že Tolstoj je vlastne ruský nacionalista, ktorý glorifikuje a idealizuje ruský svet a ruské formy družnosti, a tie sa predsa len dosť odlišujú od európskych. Dostojevskij, ktorý sa v románoch Besy a Idiot prejavil zas ako hlboký znalec a implicitný kritik ruskej spoločenskej mentality, ukázal drastický rozpad družných spoločenstiev, ktorý Rusi dnes, bohužiaľ, opäť traumaticky prežívajú. – V spoločenskej konverzácii sa pritom naozaj vždy prejavuje aj postoj k humanite. Znevažovanie, zosmiešňovanie, slovné či dokonca fyzické napádanie či naopak pohŕdavé ignorovanie náprotivku – to všetko svedčí o nedostatku rešpektu voči človeku ako osobe, ale aj o sociálnom nihilizme, ktorý v konečnom dôsledku vedie k deštrukcii družných spoločenstiev a napokon aj k úpadku jazyka a kultúry.
Prečítajte si v novej Knižnej revue č. 6/2024 celý rozhovor Tiny Čornej s Adamom Bžochom o jeho novej monografii Konverzácia a európska literatúra. Ukážku z neho nájdete aj online.
26. jún 2024 (streda) o 10.00 hod.
Ústav svetovej literatúry SAV, v. v. i., zasadacia miestnosť + online
Knihu predstaví, rozhovor s autorkou a diskusiu bude moderovať prof. PhDr. Mária Kusá, CSc.
Podujatie sa uskutoční v rámci výskumného projektu APVV Preklad a aspekty recepcie spoločenskovedných a humanitnovedných textov ako kultúrny a literárny transfer v 20. storočí.
Hosťovská prednáška Časopis Kritika prekladu. Premeny jeho podôb, statusu a funkcií
Vladimír Biloveský (Filozofická fakulta UMB v Banskej Bystrici)
26. jún 2024 (streda) o 14.00 hod.
Ústav svetovej literatúry SAV, v. v. i., zasadacia miestnosť + online
Podujatie sa uskutoční v rámci výskumného projektu VEGA Preklad a prekladanie v dejinách a súčasnosti slovenského kultúrneho priestoru. Premeny podôb, statusu a funkcií: texty osobnosti, inštitúcie.
Časopis Kritika prekladu má za sebou už jedenásť rokov existencie. Vznikol v roku 2013, keď na Katedre anglistiky a amerikanistiky Filozofickej fakulty UMB v Banskej Bystrici vyvrcholili dlhoročné úvahy o potrebe, možno až nutnosti inštitucionálne či časopisecky reflektovať kritiku prekladu na Slovensku. Veľa sa o nej písalo a diskutovalo, no väčšinou to viedlo k záverom, že v slovenskom kultúrnom prostredí Pokračovať na Vladimír Biloveský: Časopis Kritika prekladu. Premeny jeho podôb, statusu a funkcií→
V rámci pestrého Bratislavského knižného festivalu, ktorý sa konal v Bratislave od 31. mája do 2. júna, sa na podujatiach podieľali aj naše kolegyne.
Pohľad na Pétera Esterházyho
J. Görözdi a R. DeákováM. Tallo, J. Görözdi, R. Deáková, V. Šikulová
V nedeľu 2. júna 2024 o 11:00 sa na nádvorí Galérie mesta Bratislavy konala diskusia o novom knižnom preklade diela Pétera Esterházyho (1950–2016) Pohľad grófky Hahn-Hahn (BRaK), ktoré práve vyšlo v slovenčine. O jeho význame v kontexte tvorby tohto významného európskeho autora sa zhovárali prekladateľka diela Renata Deáková, spisovateľka a čitateľka Verona Šikulová a hungaristka a literárna historička Judit Görözdi, samostatná vedecká pracovníčka ÚSvL SAV. Podujatie moderoval Michal Tallo. Kniha vyšla, keď v maďarskej literatúre silnela búrka postmodernizmu a pojem stredná Európa sa skloňoval v rôznych súvislostiach. Rozprávač diela prechádza od ústia Dunaja až po jeho deltu ako profesionálny cestovateľ. Text však nie je len blúdením popri rieke, ale aj medzi možnosťami, ktoré žáner románu ponúka. Diskutujúce sa pristavili aj pri výbere z Esterházyho esejistiky, publicistiky a príležitostných textov Život slov (PLAV 2022).
O emigrácii, ľudských právach a literatúre: diskusia s Irenou Brežnou a Júliou Sherwood
I. Brežná, J. Sherwood, J. Cviková
Germanistka, prekladateľka a editorka Jana Cviková (ÚSvL SAV) zasa pripravila a v sobotu 1. júna v GMBH moderovala stretnutie dvoch výnimočných osobností literatúry a literárneho života: Spisovateľka Irena Brežná píšuca v nemčine (v preklade J. Cvikovej vyšli romány Na slepačích krídlach a Nevďačná cudzin(k)a) a prekladateľka slovenskej literatúry do angličtiny Júlia Sherwood, rod. Kalinová (najnovší preklad je Čepiec Kataríny Kucbelovej, ale preložila aj knižný rozhovor Jany Juráňovej so svojou mamou Agnešou Kalinovou Mojich 7 životov), sú v našom literárnom svete dobre známe. Menej známe je, že ich spájajú rôzne podoby emigrácie z pookupačného Československa, literárna tvorba v takto získaných jazykoch, skúsenosti s tlmočením aj obhajobou ľudských práv. V 80. rokoch dokonca obe pôsobili v Amnesty International – Brežná vo Švajčiarsku, Sherwood vo Veľkej Británii. Zhovárali sa o tomto všetkom, ako aj o vzťahu k slovenčine, o práci s jazykom/jazykmi, vzťahu k literatúre a krajine, v ktorej žijú, aj o najaktuálnejších projektoch.
Pod názvom Transkultúrne aspekty v dejinách maďarskej literatúry pre zahraničných čitateľov – Príbehy maďarskej literatúry po slovensky, v originálnom znení Transzkulturális szempontok külföldieknek szánt magyar irodalomtörténetben – A magyar irodalom történetei szlovákul, sa v dňoch 21. až 24. mája 2024 v Kongresovom centre SAV Academia v Starej Lesnej konala medzinárodná vedecká konferencia a workshop. Podujatie sa uskutočnilo v rámci multilaterálnej spolupráce ôsmich hungaristických pracovísk strednej Európy (z Maďarska, Rumunska, Poľska, Nemecka, Slovenska) a ďalších hungaristiek a hungaristov z Talianska, Francúzska, Srbska a Bulharska pod vedením prof. Évy Bányai z Bukurešťskej univerzity. Táto intenzívna spolupráca sa realizuje v rámci medzinárodného projektu Maďarská literárna kultúra z transkultúrnej perspektívy realizovaného v rokoch 2021 až 2025, ktorý sa zameriava na písanie dejín maďarskej literatúry pre zahraničných čitateľov. Plánovaným výstupom projektu je príručka adresovaná odbornej aj širšej verejnosti za hranicami Maďarska. Bude publikovaná v rôznych východo- a stredoeurópskych jazykoch, pričom sa daná jazyková podoba vždy prispôsobí aktuálnemu recepčnému prostrediu.
Prihláste sa na medzinárodnú vedeckú konferenciu – 4. z cyklu Broadening of Poetics. Navrhované abstrakty príspevkov (v rozsahu 500 – 800 znakov) pošlite na adresu znakinaturykultury@gmail.com do 30. júna 2024.
Informáciu o prijatí vášho abstraktu zašleme do 10. júla 2024. Po tomto čase poskytneme aj ďalšie organizačné informácie.
Konferencia sa bude konať 28. – 29. októbra 2024 (pondelok a utorok) online prostredníctvom platformy Google Meet v angličtine, poľštine a slovenčine.
V programe 4. konferencie z tohto cyklu kladieme do centra úvah otázku vzájomných vzťahov medzi poetikou a semiotikou. Pýtame sa na výskumné perspektívy každej z nich, na kategórie vytvorené na ich základe, na ich potenciál pri analýze rôznych semiosfér: pri čítaní multisemiotickej komunikácie, charakteristickej pre súčasnú kultúru, intersemiotických a intermediálnych, transsemiotických a transmediálnych vzťahov. Navrhujeme reflektovať kategórie poetiky a semiotiky vo vzťahu k myšlienke trvalo udržateľného rozvoja, ktorú chceme reinterpretovať v širokých súvislostiach, pýtajúc sa na možné významy tohto pojmu a na jeho možné aplikácie v rôznych oblastiach. Pozývame vás zamyslieť sa nad smermi vývoja poetiky a semiotiky, a to tak v oblasti štúdia ľudských, ako aj mimoľudských kultúr.
Ústav svetovej literatúry SAV, v. v. i., ponúka štvorročné interné doktorandské štúdium v študijnom programe Literárna veda (viac informácií TU). Pôsobí ako externé pracovisko FiFUK, prihlášku na prijímacie skúšky si môžete podať do 31. mája.
Naším ústavom prešlo už veľa úspešných doktorandiek a doktorandov, ktorí sa po obhájení dizertačnej práce vydali rôznymi cestami. Spýtali sme sa viacerých výrazných osobností kultúrneho či univerzitného života spomedzi nich, načo im bolo doktorandské štúdium z dnešného pohľadu. Vynikajúca prekladateľka a znalkyňa severskej literatúry Anna Fosse získala titul PhD. v roku 2017. Školiteľom dizertačnej práce Tragika a tragédia v súčasnej severskej dráme bol germanista a škandinavista Milan Žitný. Anna Fosse o svojej skúsenosti napísala:
Doktorandské štúdium v Ústave svetovej literatúry SAV považujem za jedno z najproduktívnejších období svojho života, o to viac, že som v ústave začala pôsobiť vo fáze takzvanej mladej dospelosti.
Prednáška sa uskutoční v rámci výskumného projektu APVV Preklad a aspekty recepcie spoločenskovedných a humanitnovedných textov ako kultúrny a literárny transfer v 20. storočí.
Pri prekladaní z jazyka s inou grafickou sústavou sa riešenie jazykovo-kultúrnych otázok začína už na úrovni grafiky – najčastejšie pri prenose vlastných mien (predovšetkým mien osôb, ale aj geografických názvov). Pokiaľ ide o ruštinu, v Pravidlách slovenského pravopisu máme k dispozícii zásady prepisu ruskej cyriliky do slovenčiny. Napriek tomu sa pomerne často stretávame s tým, že sa v praxi neuplatňujú. Pokračovať na Ivana Kupková – Remeslo prekladu: Ako (ne)prepisujeme mená z ruskej cyriliky do slovenčiny→
Prekladateľské a tlmočnícke vzdelávanie na Slovensku má dlhú tradíciu. Poznatky sa odovzdávajú z vyučujúcich na študentstvo prekladateľstva a tlmočníctva už viaceré generácie, čím sa spoluvytvára obraz o spoločenskom postavení a cieli nášho povolania, ktorý len zriedka spochybňujeme. Málokedy si však kladieme otázku, „kde sme sa ako odbor vzali“ a „kam vlastne kráčame“. Cieľom prednášky je predstaviť metodiku možného skúmania dejín prekladateľstva a tlmočníctva na Slovensku a overiť niektoré priebežne identifikované zistenia. Pokračovať na Emília Perez a Martin Djovčoš: Trajektórie prekladateľstva a tlmočníctva→
V Rádiu Devín odznel pri príležitosti 20. výročia vstupu Slovenska do Európskej únie cyklus Poetická Európa. V tomto literárnom zemepise sa každý deň predstavila básňou jedna z jej krajín.
Prekladmi do nej prispeli i naše kolegyne: Katarína Bednárová, ktorá preložila verše belgického básnika Wernera Lambersyho a francúzskej poetky Marie Huot, Mária Kusá, ktorá prebásnila tvorbu litovského autora Rimvydasa Stankevičiusa a Eva Kenderessy, ktorá zasa poskytla v slovenskom znení báseň rumunskej spisovateľky a poetky Mony Stănily.
