Hosťovská prednáška: The Body Aesthetics in The Literary Mind and the Carving of Dragons: From the Unity of Form and Spirit to the Humanization of Literary Theory

V stredu 11. septembra navštívia náš ústav kolegyne a kolegovia z oblasti literárnej komparatistiky zo Sečuánskej univerzity v Číne. Svoju prácu predstavia v dvoch prednáškach: Profesor Shunqing Cao, docentka Peina Zhuang a doktorandka Liu Shishi budú hovoriť o koncepte tela v diele Wen-sin tiao-lung (Literárna myseľ a vyrezávanie drakov) a vo filozofických koncepciách Čuang-cʼ a Platóna.

Hosťovská prednáška / Guest lecture
The Body Aesthetics in The Literary Mind and the Carving of Dragons: From the Unity of Form and Spirit to the Humanization of Literary Theory / Estetika tela v diele Literárna myseľ a vyrezávanie drakov: Od jednoty formy a ducha k humanizácii literárnej teórie

Prof. Shunqing Cao a Liu Shishi
(Sečuánska univerzita)

11. september 2024 (streda) o 10.00 hod.
Ústav svetovej literatúry SAV, v. v. i., zasadacia miestnosť, v angličtine

Cieľom prednášky bude preskúmať, ako koncept tela v diele Literárna myseľ a vyrezávanie drakov (ďalej Wen-sin tiao-lung; čes. Duch básnictví řezaný do draků. Teoretická báseň v próze, 1999, prel. O. Král) predstavuje jedinečnú perspektívu v čínskej literárnej teórii, ktorá spája literárne diela s ľudskými fyziologickými štruktúrami, ako sú forma, duch, krv, čchi a orgány, a vytvára „heterogénny izomorfizmus“ v poetike. Podľa jeho autora Liu Sie majú literárne diela podobne ako ľudské telo jedinečnú „formu“ a „ducha“. Tento názor je hlboko ovplyvnený tradičnou čínskou „filozofiou skúsenosti“, kde štýl a podstata poézie zodpovedajú fyzickým vlastnostiam ľudského tela. Prostredníctvom tejto analógie je literárna tvorba nielen duševnou činnosťou, ale aj rozšírením telesného správania, čím sa dosahuje spojenie emócií a štýlu, čo rezonuje s myšlienkou, Pokračovať na Hosťovská prednáška: The Body Aesthetics in The Literary Mind and the Carving of Dragons: From the Unity of Form and Spirit to the Humanization of Literary Theory

Hosťovská prednáška: On the Comparison of Zhuangzi and Platoʼs Views on the Body

V stredu 11. septembra odznejú v rámci návštevy zo Sečuánskej univerzity v našom ústave dve prednášky, prvú prezentujú prof.  Prof. Shunqing Cao a Liu Shishi, a aj druhá v poradí sa venuje konceptom tela.

Hosťovská prednáška
On the Comparison of Zhuangzi and Platoʼs Views on the Body / O porovnaní Čuang-cʼ a Platónových názorov na telo

doc. Peina Zhuang
(Sečuánska univerzita)

 

11. september 2024 (streda) o 11.00 hod.
Ústav svetovej literatúry SAV, v. v. i., zasadacia miestnosť

Filozofické ideály Čuang-cʼa Platóna ako dvoch najromantickejších postáv v dejinách východnej a západnej filozofie vykazujú pozoruhodné podobnosti. Obaja žili v rovnakom čase v kľúčovom období, prežívali nepokoje a premeny a boli svedkami rozkvetu a zrážok civilizácií. Obaja sú presvedčení idealisti a pre potomkov vytvorili romantické svätyne ducha a poetické filozofické koncepcie. Telo považujú za syntézu fyziológie a ducha. Okrem toho obaja vyjadrujú hlbokú náklonnosť k duchovnosti tela, dokonca zasvätili svoj život úsiliu o duchovnú slobodu a krásu. Pri bližšom skúmaní je však zrejmé, že Čuang-cʼ a Platón majú na telo zásadne odlišný pohľad. Hoci obaja zdôrazňujú zloženú povahu tela a usilujú sa o estetiku duchovnej transcendencie presahujúcej fyziológiu, ich koncepcie sa výrazne rozchádzajú v definíciách ducha (duše) a formy (tela), ako aj v chápaní určenia ducha (duše) a formy (tela). Prednáška bude podrobne analyzovať primárne klasické texty v kombinácii s relevantnou literatúrou z východných aj západných zdrojov s cieľom porovnať a konfrontovať Čuang-cʼ a Platónove pohľady na kultúru tela a z toho vyplývajúce praktické dôsledky.

Peina Zhuang je docentkou a školiteľkou doktorandského štúdia porovnávacej literárnej vedy na Sečuánskej univerzite. Medzi jej výskumné záujmy patrí porovnávacia literárna veda, medzikultúrne štúdie a prekladateľstvo.

In English: https://usvl.sav.sk/wp/?p=8425&lang=en

Mircea Cărtărescu po tretí raz v preklade Evy Kenderessy

„Najúspešnejší, najoceňovanejší a najprekladanejší rumunský autor, ktorý však rozhodne nepatrí medzi spisovateľský mainstream“ – takto bol Mircea Cărtărescu (1956) uvedený slovenskému publiku v doslove prekladu jeho prozaickej prvotiny, zbierky poviedok Nostalgia (BRAK 2016, prel. M. Miklušičáková, E. Kenderessy). Po preklade monumentálneho surrealistického, filozoficko-špekulatívneho románu Solenoid (BRAK 2020, prel. E. Kenderessy) vychádza v slovenčine autorova najnovšia zbierka poviedok Melanchólia (BRAK 2024, prel. E. Kenderessy). Cez prizmu detí, temer rozprávkovými tónmi v nej autor „nahmatáva“ spôsoby ľudského bytia v osamelosti, čo okrem uvedomovania si sveta naokolo poodhaľuje najmä svet seba, vnútorný svet pocitov spojených s bohatou predstavivosťou aj telesnosťou.

Škoda, že nejedna recenzia zabúda pri chvále autorovho jazyka na prostú skutočnosť, že rumunský spisovateľ nepíše po slovensky – pre Dalfara to našťastie neplatí:

„Mircea Cărtărescu však aj v treťom vynikajúcom slovenskom preklade Evy Kenderessy dokazuje, že jeho silné texty tvrdohlavo vystavané na tých najosobnejších fascináciách a fóbiách dokážu poslúžiť ako zrkadlo odrážajúce nielen autorovo, ale aj čitateľovo najvnútornejšie ja.“

Prekladateľka je vedecká pracovníčka Ústavu svetovej literatúry SAV, v. v. i., rumunistka a redaktorka časopisu World Literature Studies. 

 

Štúdia Terézie Guimard: Bertrand Westphal a teória geokritiky

V druhom tohtoročnom čísle časopisu Slovenská literatúra vyšla štúdia doktorandky Terézie Guimard  Bertrand Westphal a teória geokritiky (úvodné poznámky k téme):

Mimoriadny dôraz, ktorý sa v súčasnosti pripisuje interdisciplinárnemu prístupu vo vedeckom skúmaní a zároveň dôležitosť, ktorá sa od priestorového obratu pripisuje priestoru, sa pretavili aj do myslenia o literárnom priestore. Z hľadiska súčasnej literárnej vedy je teória geokritiky francúzskeho literárneho vedca Bertranda Westphala zaujímavá práve v zmysle jej interdisciplinarity a geocentrizmu. V úzkom spojení s antropológiou, geografiou, históriou či kultúrnymi štúdiami definuje B. Westphal geokritiku ako poetiku interakcií medzi literatúrou a ľudským priestorom. Venuje sa tiež štúdiu vzťahov medzi fiktívnymi a skutočnými svetmi literárnych diel a ich sociálnym a geografickým kontextom, pričom verí, že práve oni môžu ovplyvňovať formovanie kultúrnych identít. Článok podrobne predstavuje teóriu geokritiky, jej hlavné východiská a princípy s cieľom inšpirovať budúci výskum, ktorého predmetom by mohlo byť formulovanie geokritickej analýzy. Celú štúdiu si prečítajte TU.

#nacomijedoktorandskestudium Témou dizetačnej práce T. Guimard pod vedením školiteľky J. Truhlářovej je Urbánny a sociálny priestor Paríža v románe druhej polovice 19. storočia (tvorba Emila Zolu).

Adam Bžoch o Kafkovi

Germanista Adam Bžoch odpovedal v ankete Knižnej revue 6/2024 pri príležitosti stého výročia úmrtia Franza Kafku na otázku, čo preňho tento mimoriadny literárny zjav znamenal:

 

 

 

Ako dieťa z prekladateľskej rodiny som vedomosti o Kafkovi nasával s materským mliekom pri rodinných nedeľných obedoch, k skutočnej iniciácii Kafkom však u mňa došlo až v šestnástich rokoch vďaka prečítaniu jeho poviedky Premena, ktoré, pravda, nasledovalo po zhltnutí takmer kompletného Camusa, Škvoreckého šesťdesiatych rokov, Kunderovho Žartu a Američanoch J. Hellera, T. Capoteho, K. Vonneguta. Premena spôsobila, že sa mi v okamihu dosiaľ známy svet zložil do fatálneho, no veľmi zmysluplného celku, v ktorého centre sa ocitlo zraniteľné Ja, vystavené zlovôli okolia. Kafka v tomto zmysle utváral nie moje estetické, ale intelektuálne, spoločenské a politické vedomie, v mladom veku podnietil kriticizmus a citlivosť voči všetkým náznakom násilia, nátlaku a manipuláciám. Nikdy som nerozumel pokusom o ospravedlňujúco optimistický výklad Kafku (podľa mňa je scestný), ani obrane tohto veľkého skeptika poukazovaním na jeho humorné stránky.

Kvintesencia Kafku tkvie v dôslednom, podľa môjho názoru sekulárnom pesimizme: Tento autor vedel a ako prvý jasne ukázal, že človek vytvoril zlý svet a logicky sa sám stáva jeho obeťou; čím skôr si to s Kafkom uvedomíme, tým skôr sa týmto skutočnostiam naučíme filozoficky i prakticky čeliť. Myslím, že tak ako čítanie Kafku v 60. rokoch pomáhalo z hľadiska indivídua porozumieť stalinizmu i holokaustu, dnes pomáha pochopiť monštruóznosť putinizmu i pokročilých, rafinovaných foriem dehumanizácie v postindustriálnych spoločnostiach. Paradigmou Kafkovho rozumenia sveta je nepochybne jeho román Proces, filozoficky a umelecky jedno z najdokonalejších literárnych diel vôbec, ktoré stojí na jednej úrovni s Danteho Božskou komédiou a Shakespearovým Hamletom. Jozef K., hlavný (anti)hrdina tohto otriasajúceho príbehu, je bohužiaľ dodnes potenciálne každý z nás, vrátane všetkých mocných tohto sveta. Ani pre nich nie je tento svet bezpečný. Kafka tým, že straší, varuje. To je základné posolstvo, ktoré som od Kafku prijal v mladosti, keď som ho ako gymnazista čítal v škole pod lavicou, a dodnes ho pri každej príležitosti šírim ďalej.

*Perla Bžochová preložila do slovenčiny Kafkove tri románové fragmenty – Proces, Zámok, Amerika.

The Current Role of Comparative Literature / Súčasná úloha literárnej komparatistiky

Ako vidia úlohu literárnej komparatistiky vedci a vedkyne z Európy a USA? Aké sú jej hlavné výzvy v posledných troch desaťročiach? Ako ovplyvňuje ich prístup ku komparatistike miesto, kde pôsobia?

Prečítajte si odpovede, ktoré časopisu Svět literatury/World of Literature poskytli Bernard Franco, Marina Grishakova, Ben Hutchinson, Marko Juvan, Marie-Françoise Melmoux-Montaubin, Gisèle Sapiro, Haun Saussy, Josef Vojvodík, ako aj náš kolega Róbert Gáfrik, z ktorého odpovedí vyberáme:

„I would like to see more focus on interculturality and comparative poetics (as the current role of comparative literature most famously suggested by Earl Miner) in comparative literature in the future. Interculturality, which refers to mutually respectful interaction and dialogue between people from different cultures, is in my opinion a better basis for literary research than the one offered by the current world literature studies founded on the worldsystem theory. I also believe that comparative poetics is a needful project, as it addresses the most fundamental presuppositions about literature.“

Čítajte ďalej: https://svetliteratury.ff.cuni.cz/wp-content/uploads/sites/14/2024/07/Bernard_Franco_et_al_147-156.pdf

V novom čísle Světa literatury nájdete aj blok venovaný dielu Franza Kafku, ako aj ďalšie zaujímavé štúdie: https://svetliteratury.ff.cuni.cz/magazin/2024-xxxiv-69/

Nové číslo World Literature Studies 2/2024: Interdiskurzívna komunikácia medzi literatúrou a bioetikou

eds. Bogumiła Suwara ‒ Jana Tomašovičová

V súčasnosti sme svedkami nielen dynamických zmien v mnohých vedných oblastiach, ale aj prestupovania hraníc medzi vedeckými a umeleckými diskurzmi, ktoré sa stali predmetom odbornej reflexie vo viacerých  konceptoch vznikajúcich v posledných dvoch desaťročiach, ako napríklad v teórii interdiskurzívnych vzťahov či v naratívnej bioetike. Toto číslo časopisu skúma naznačené pohyby na príklade interdiskurzívnej komunikácie medzi literatúrou a bioetikou. Vzťah literatúry a bioetiky sa zväčša reflektoval z pozície tradičného biomedicínskeho vzťahu medzi lekárom a pacientom. V súčasnosti však predstavuje bioetika interdiskurzívnu oblasť, Pokračovať na Nové číslo World Literature Studies 2/2024: Interdiskurzívna komunikácia medzi literatúrou a bioetikou

Central/East European Literatures as World Literature

Konferencia pod názvom Stredoeurópske a stredovýchodoeurópske literatúry ako svetová literatúra sa konala od 6. do 8. júla 2024 v Budapešti.  Organizátorom bol partnerský maďarský Literárnovedný ústav (BTK-ITI – Institute of Literary Studies, Research Centre for the Humanities, Hungarian Research Network). Účastníčky a účastníci neprišli len zo strednej a východnej Európy, ale aj z Belgicka, Rakúska, Británie a USA. Konferencia bola živnou pôdou pre diskusie o identite stredoeurópskych a východoeurópskych literatúr, transkultúrnosti a translingvizme, preklade, o regionálnych prístupoch k literatúre a o teóriách svetovej literatúry.

Z Ústavu svetovej literatúry SAV, v. v. i., v programe konferencie vystúpili: Dobrota Pucherová, ktorá sa zúčastnila okrúhleho stola spolu s ďalšími zostavovateľmi kníh z edície Bloomsbury Literatures as World Literature, a Róbert Gáfrik s kritickým príspevkom voči prevažujúcim konceptom svetovej literatúry Intercultural Communication as a Challenge to World Literature Studies. Celý program konferencie nájdete TU.

Jessie Margaret Labov, Dobrota Pucherová, Daniela Stoica, Thomas BeeBee, Piotr Florczyk a Zoltán Varga

Róbert Gáfrik, Vladimir Biti, Jernej Habjan

 

Rozhovor v Knižnej revue s Adamom Bžochom o monografii Konverzácia a európska kultúra

V spoločenskej konverzácii sa prejavuje

postoj k humanite

Foto: Gabriela Magová
Prof. Adam Bžoch. Foto: Gabriela Magová
… Ale takisto som sa vrátil k veľkým ruským románom 19. storočia a nanovo som ich prečítal z hľadiska spoločenskej kvality neformálnych rozhovorov, ktoré v nich postavy vedú. To bolo mimochodom v období, keď Putin naplno spustil inváziu na Ukrajinu, vrátane toho nekonečného prúdu ideologických táranín a oháňania sa ruskou literatúrou Až vtedy som hlbšie pochopil, že lesk salónnych konverzácií v Tolstého Vojne a mieri autorovi pragmaticky poslúžil najmä ako fólia kritiky Západu, a že Tolstoj je vlastne ruský nacionalista, ktorý glorifikuje a idealizuje ruský svet a ruské formy družnosti, a tie sa predsa len dosť odlišujú od európskych. Dostojevskij, ktorý sa v románoch BesyIdiot prejavil zas ako hlboký znalec a implicitný kritik ruskej spoločenskej mentality, ukázal drastický rozpad družných spoločenstiev, ktorý Rusi dnes, bohužiaľ, opäť traumaticky prežívajú. – V spoločenskej konverzácii sa pritom naozaj vždy prejavuje aj postoj k humanite. Znevažovanie, zosmiešňovanie, slovné či dokonca fyzické napádanie či naopak pohŕdavé ignorovanie náprotivku – to všetko svedčí o nedostatku rešpektu voči človeku ako osobe, ale aj o sociálnom nihilizme, ktorý v konečnom dôsledku vedie k deštrukcii družných spoločenstiev a napokon aj k úpadku jazyka a kultúry.
Prečítajte si v novej Knižnej revue č. 6/2024 celý rozhovor Tiny Čornej s Adamom Bžochom o jeho novej monografii Konverzácia a európska literatúra. Ukážku z neho nájdete aj online.

Prezentácia knihy Ivany Kupkovej Cesty k „novej“ ruskej literatúre v slovenských prekladoch po roku 1989

 

 

 

 

 

 

26. jún 2024 (streda) o 10.00 hod.
Ústav svetovej literatúry SAV, v. v. i., zasadacia miestnosť + online

Knihu predstaví, rozhovor s autorkou a diskusiu bude moderovať prof. PhDr. Mária Kusá, CSc.

Podujatie sa uskutoční v rámci výskumného projektu APVV Preklad a aspekty recepcie spoločenskovedných a humanitnovedných textov ako kultúrny a literárny transfer v 20. storočí.

Link na pripojenie cez Zoom
https://us06web.zoom.us/j/84534054911?pwd=1ifulBIyy8erJfZaeYdgTyckIZy7H7.1
Meeting ID: 845 3405 4911
Passcode: 725350

Slovenská prekladateľka, editorka a redaktorka početných publikácií, translatologička, vysokoškolská pedagogička Ivana Kupková pripravila monografiu Cesty k „novej“ ruskej literatúre v slovenských prekladoch po roku 1989, ktorá je súborom jej kritík prekladu, mapujúcich cesty k „novej“ ruskej literatúre po roku 1989. Autorka sa zaoberá situáciou ruskej literatúry v slovenskom prekladovom priestore po zmene spoločensko-politickej atmosféry v roku 1989. Skúma preklady nových diel, Pokračovať na Prezentácia knihy Ivany Kupkovej Cesty k „novej“ ruskej literatúre v slovenských prekladoch po roku 1989