Impulzy prekladov teoretických prác ruských formalistov v diele Mikuláša Bakoša

Správy

Soňa Pašteková sa vo svojej najnovšej monografii zamerala na výskum vplyvu prekladov teoretických prác ruských formalistov na rozvoj terminologického aparátu slovenského literárnovedného a umenovedného myslenia s osobitným zreteľom na vedecké texty Mikuláša Bakoša.

Bakošova reflexia formalizmu je mnohostranná. Pohybuje sa od prekladu teoretických prác ruských formalistov k integrácii podnetov formalizmu ako metodologických a terminologických východísk jeho vlastných literárnovedných prác z oblasti literárnej avantgardy, štrukturalizmu a historickej poetiky. Autorka sa v šiestich kapitolách venuje okrem iného aj reflexii teoretického a metodologického odkazu Mikuláša Bakoša v slovenskom literárnovednom myslení, úvahám o jeho zložitých a často kontroverzne pôsobiacich vedeckých smerovaniach či problematike terminologických posunov literárnej vedy v procese prekladu.

Publikácia vyšla v minulom roku a celý text v PDF verzii nájdete TU.

Jana Cviková o Hane Gregorovej v podcaste TV JOJ

Pred rokom udelila prezidentka Zuzana Čaputová Rad Ľudovíta Štúra II. triedy in memoriam spisovateľke, kultúrnej dejateľke, feministke a antifašistke Hane Gregorovej. V podcaste sa o nej zhovárali redaktorka TV JOJ Júlia Zelenková a literárna vedkyňa, feministka Jana Cviková, ktorá hovorila o písaní aj postojoch Hany Gregorovej.

Podcast si vypočujte TU.

 

 

 

 

 

 

 

 

Opravy prerieknutí, ktoré sa vlúdili do rýchleho podcastového tempa nájdete TU.

Štúdiu Dany Hučkovej z ÚSlL SAV o zbierke Hany Gregorovej Ženy si prečítajte TU.

Záznam z prednášky: Carola Heinrich – Postsowjetische Inszenierungen. Das Bild „des Russen“ damals und heute

Dr. Carola Heinrich absolvovala štúdium romanistiky, talianistiky a komunikačných štúdií na LMU v Mníchove a na Univerzite v Havane. Svoj výskumný záujem sústreďuje na rumunskú a latinskoamerickú literatúru 20. a 21. storočia, postsovietske divadlo a film, postkoloniálne štúdie, translatológiu, ako aj problematiku výskumu kultúrnej pamäti. Prinášame vám záznam hosťovskej prednášky, ktorú predniesla na pôde Ústavu svetovej literatúry SAV, v. v. i., v roku 2022.

Mocenské vzťahy medzi Sovietskym zväzom ako centrom a štátmi „východného bloku“ sú porovnateľné so vzťahom západných koloniálnych štátov k ich kolóniám. Na základe tejto premisy sa Sovietsky zväz a jeho nástupnícky štát Rusko považujú za hegemónnu mocnosť v postkoloniálnom zmysle.

Z tejto postkoloniálnej perspektívy sa v prednáške pozrieme na dôsledky sovietskej dominancie voči dvom kultúram, ktoré boli v minulosti pod silným sovietskym vplyvom: na Kubu a Rumunsko. Dr. Carola Heinrich vo svojej prednáške skúma reakcie na zánik hegemónnej moci Sovietskeho zväzu a objasňuje ich na základe inscenovania v divadle, performancii, filme, videu a v rozhlasovej hre po roku 1989. Prostredníctvom kompa-ratívnej analýzy skúma mocenské štruktúry na základe teórií prekladu
a reflektuje zmenu úlohy, reprezentácie a prisudzovania kultúrneho obrazu „Rusa/Rusky“ po rozpade Sovietskeho zväzu. Záznam prednášky v nemeckom jazyku si môžete vypočuť TU.

O (prekladovo) zabudnutej klasike v novej Verzii

Rôzne

V najnovšom čísle časopisu Verzia publikovali aj naša kolegyňa Eva Kenderessy a náš kolega Róbert Gáfrik.

V úvodnej štúdii s názvom „Čo je svetová literatúra?“ sa komparatista Róbert Gáfrik podujal na úlohu načrtnúť rôzne prístupy k chápaniu svetovej literatúry ako jedného z najdiskuto-vanejších pojmov súčasnej literárnej vedy:

„Podľa môjho názoru možno literatúru definovať ako liminálny fenomén. Jej pomedznosť sa prejavuje rôznymi spôsobmi. Môže sa nachádzať na pomedzí skutočnosti a fikcie, osob-ného a spoločného, minulosti a súčasnosti. Literárne texty môžu nasledovať akceptované spoločenské hodnoty, ale aj vytvárať hodnoty nezlučiteľné s hodnotami spoločnosti, v kto-rej vznikli alebo ktorej sú adresované. Ako pomedzný jav môžu zahŕňať, ale aj prekonávať protiklady, vrátane dialektiky medzi centrom a perifériou. Literatúra môže podvracať, ako aj podporovať okrajovosť. Nemusí smerovať k centru. To, čo je liminálne, nepatrí ani cen-tru, ani periférii. Môže ísť rôznymi smermi.“ Celý text si môžete prečítať TU.

Romanistka Eva Kenderessy o svojich príspevkoch napísala: „Toto vizuálne krásne číslo časopisu Verzia, venované (prekladovo) zabudnutej klasike, hostí okrem iných literárnych lahôdok aj dva miniromány od rumunského (avant)avantgardistu Urmuza. Pokračovať na O (prekladovo) zabudnutej klasike v novej Verzii →

V závere roka želáme, nech nás všetkých sprevádza vnútorný a vonkajší pokoj. A ak už nepokoj, tak len ten tvorivý.
Srdečne ďakujeme za všetku podnetnú prácu, spoluprácu a záujem o svetovoliterárne dianie v našom ústave. Tešíme sa na rok budúci.

 

Nové číslo: Autobiografické písanie a autofikcia v súčasnej próze

Správy, Knižnica online

eds. Ján Jambor ‒ Zuzana Malinovská

Toto číslo sa venuje podobám individuálneho autorského sebavyjadrenia v svetovej próze vydanej po roku 2000. Aktuálnosť problematiky súvisí s významnými zmenami, s ktorými je dnešný človek konfrontovaný. Autori a autorky deviatich štúdií v piatich jazykoch uplatňujú rôzne metodologické prístupy a potvrdzujú,
že výsledkom autobiografického písania a autofikcie nie sú priamočiare autentické životné dokumenty, ale svojbytné literárne konštrukcie reality, vyrovnávajúce sa s osobnou i spoločenskou skúsenosťou, s hraničnými životnými situáciami, s procesom písania i literárnou tradíciou, ako aj s históriou či prítomnosťou danej krajiny.

Z obsahu:

JÁN JAMBOR ‒ ZUZANA MALINOVSKÁ
Autobiografické písanie a autofikcia v súčasnej próze
ZUZANA MALINOVSKÁ
Écriture du deuil comme interrogation de soi : Deuils cannibales et mélancoliques
de Catherine Mavrikakis Pokračovať na Nové číslo: Autobiografické písanie a autofikcia v súčasnej próze →

Záznam z prednášky: Martin Golema – Kolektívne symboly ako obrazy sveta: na príklade „Jazdeckej sochy kráľa Svätopluka”

O kreovaní dôležitého kolektívneho symbolu, jeho význame
a premenách uvažoval počas hosťovskej prednášky,  ktorá sa konala na pôde Ústavu svetovej literatúry SAV, v. v. i.,  profesor Martin  Golema.  Pri premýšľaní o dejinách sa bez literárne konštruovaných, interdiskurzívne platných kolektívnych symbolov, metafor či príbehov jednoducho nedokážeme zaobísť. Môžeme však voliť medzi románom ako žánrovou perspektívou blízkou kritickým humanitným vedám a totemickým eposom. Záznam prednášky si môžete vypočuť na našom Youtube kanáli TU.

Krištof Anetta, Phd. #nacomijedoktorandskestudium

Rôzne

Ústav svetovej literatúry SAV, v. v. i., ponúka štvorročné interné doktorandské štúdium v študijnom programe Literárna veda (viac informácií TU). Ešte do 10. januára s nami môžete konzultovať vlastný návrh na tému dizertačnej práce alebo sa neskôr prihlásiť na niektorú z vypísaných tém. V našom ústave úspešne absolvovalo už veľa doktorandiek a doktorandov, ktorí sa vydali rôznymi cestami. Krištof Anetta, ktorý dizertačnú prácu Nové paradigmy tvorby: Analýza multimodálnych internetových platforiem obhájil pod školiteľským vedením Dr. Bogumiły Suwara v roku 2019, nám na otázku, načo mu bolo doktorandské štúdium, odpovedal takto:

Literatúra spája a kultivuje mysle – nepoznám humánnejšie, vrúcnejšie umenie. Zasvätiť roky uvažovaniu o nej je privilégium. Toto štúdium mi umožnilo niekoľko rokov existovať v komunite ľudí, s ktorými sme si rozumeli ako s málokým, a dalo mi plnú slobodu a zodpovednosť za riadenie vlastnej vedeckej cesty.

Pokračovať na Krištof Anetta, Phd. #nacomijedoktorandskestudium →