Prvé tohoročné číslo časopisu World Literature Studies: Nová poetika a ruská próza začiatku 21. storočia

Správy, Knižnica online

Mária Kusá
Ivan Posokhin
(eds.)

World Literature Studies 1/2023

Uplynulé dve desaťročia v ruskej literatúre poznačilo niekoľko výrazných posunov, ktoré odrážajú premeny ruskej štátnej ideológie, jej vnútornej a zahraničnej politiky a napokon aj konfliktné spoločenské rozdelenie. Sme svedkami návratu k menej škandalóznym a experimentálnym spôsobom písania, opätovného uvádzania „veľkých“ historických tém akcentovaných „malými“ osobnými príbehmi a stále silnejúceho rozhraničenia medzi „liberálnym“ a „vlasteneckým“ spisovateľským táborom, ktoré sa ešte viac prejavilo po februári 2022.

Texty tohto čísla predstavujú pohľad „zboku“, z pozície postsocialistických kultúrnych priestorov, na kľúčové mená a diela tohto obdobia, pričom reflektujú zmeny literárnych paradigiem, pristupujú k tradičným kategóriám ako umelecký priestor či sujet v intenciách existenciálnej poetiky, (re)interpretujú spôsoby prezentovania vlastnej identity a obrazov Iného, predstavujú recepciu ruskej prózy v nových, vojnových okolnostiach. Takmer všetky autorky a autori, ktorých texty sú analyzované v tomto čísle, sa aktívne prekladajú, čítajú a reflektujú aj za hranicami Ruska. Treba tiež poznamenať, že väčšina z nich zaujala jasný protivojnový postoj.

After February 2022, when a country with “great literature” at its cultural core launched a full-scale war in the geographical heart of Europe, this literature (for all its grandeur, mystique, and exoticism) began to be perceived, if not as the direct cause of this turn of events, then certainly as a key contributing factor, and the very place of Russian literature in the host literary contexts is now being questioned. (Posokhin, 70)

Z OBSAHU:

JAKUB KAPIČIAK – HELENA ULBRECHTOVÁ
Postmemorial sincerity in the writing of Sergei Lebedev and Maria Stepanova
MAXIM DULEBA – IRINA DULEBOVÁ
Metamodern urban experience in the anthology of topophilic prose V Pitere zhit’
TÜNDE SZABÓ
The symbolization of the fragmented plot structure in Ludmila Ulitskaya’s novels
MONIKA SIDOR
From Kyiv to Brisbane: Evgenii Vodolazkin’s reflections on spiritual identity in the context
of space
GANNA MEREZHYNSKA – OLENA VASYLEVYCH
The image of the Other as a reflection of cultural identity (a case study of Russian postmodern prose and dramaturgy)
IVAN POSOKHIN
Transformations in the perception of Russian literature after February 24, 2022
ANNA ZELENKOVÁ – AGNIESZKA JANIEC-NYITRAI
The Central European path to worldliness from the point of view of so-called
small literatures

Celý obsah čísla s prelinkovaním na jednotlivé texty v režime open access nájdete TU.

Hosťovská prednáška Marka Juvana o geopolitike komparatistiky

Pozvánky, Udalosti

Peripherocentrism – Geopolitics of Comparative Literatures between Ethnocentrism and Cosmopolitanism (Periferocentrizmus – geopolitika porovnávacej literárnej vedy medzi etnocentrizmom a kozmopolitizmom)
Prof. Dr. Marko Juvan

26. apríl 2023 (streda) o 14.00 hod.
Ústav svetovej literatúry SAV, v. v. i., zasadacia miestnosť + online. Prednáška bude v angličtine.

Hosťovskú prednášku jedného z najvýraznejších súčasných mysliteľov v oblasti literárnej komparatistiky, profesora Marka Juvana zo Slovinskej akadémie vied a umení v Ľubľane, organizuje Ústav svetovej literatúry SAV, v. v. i., v spolupráci s Česko-slovenskou asociáciou porovnávacej literárnej vedy.

Bez ohľadu na svoje skutočné postavenie vo svetovom systéme každá národná literárna ekológia väčšinou vníma samu seba ako kognitívne centrum. Z tohto hľadiska je periférna literatúra súčasťou toho, čo by sa dalo nazvať „periferocentrizmom“. Národné literárne dejiny ako naratívny diskurz formujúci kolektívnu pamäť sú v podstate etnocentrické. No najmä v takzvaných malých literatúrach sú gestom stávania sa svetovými (worlding), teda gestom pomyselného umiestnenia samých seba v literárnom svetovom systéme. Porovnávacia literárna veda vznikla v čase, keď etnocentrické literárne dejiny dominovali globálnym centrám aj perifériám. V ranej a klasickej fáze svojho vývoja sa porovnávacia literárna veda zamerala na prekonanie národného parochializmu. Nedávny výskum však odhalil eurocentrickú a etnocentrickú orientáciu kozmopolitných konceptov, vrátane Goetheho idey svetovej literatúry. Literárny svetový systém usmerňuje medziliterárnu výmenu spôsobmi, ktoré korešpondujú s ekonomickou nerovnosťou medzi centrami a perifériami. Okrem spisovateľov sú od globálneho postavenia ich jazyka a literatúry závislí aj samotní literárni historici. V dôsledku toho majú komparatisti tendenciu začleňovať svoje kozmopolitné perspektívy a metódy do etnocentrických, či dokonca nacionalistických programov: svoju domácu literatúru robia svetovou prostredníctvom medzinárodných porovnaní a argumentujú za jej geopolitickú prestíž. Komparatisti z krajín centra upevňujú dominanciu svojich literatúr vo svetovom systéme, zatiaľ čo komparatisti z krajín periférie sa usilujú umiestniť medzinárodne menej známu literárnu produkciu svojej domoviny do virtuality svetovej literatúry.

Link na pripojenie cez Zoom:
https://us06web.zoom.us/j/82801435424?pwd=MThxbkRDc1pWUFM3ZHB3YzJHR294dz09
Meeting ID: 828 0143 5424
Passcode: 483164

Marko Juvan je členom Academia Europaea, vedúcim vedeckým pracovníkom Ústavu slovinskej literatúry a literárnej vedy ZRC SAZU, profesorom literárnej teórie a slovinskej literatúry na Univerzite v Ľubľane a členom výkonného výboru ICLA. Medzi jeho publikácie o teórii žánrov, intertextualite, literárnej geografii, slovinskom romantizme a svetovej literatúre patria History and Poetics of Intertextuality (Purdue University Press, 2008), Literary Studies in Reconstruction (Peter Lang, 2011), Prostori slovenske književnosti (ed., Založba ZRC, 2016), Hibridni žanri (LUD Literatura, 2017; srbský preklad 2019), Worlding a Peripheral Literature (Palgrave Macmillan, 2019), Med majem ’68 in novembrom ’89: Transformacije sveta, literature in teorije (ed., Založba ZRC, 2021).

Parížska čítanka: prezentácia prvého tohtoročného čísla časopisu Verzia

Pozvánky

20. apríl (štvrtok) 2023 o 18.00 hod.
Mestská knižnica v Bratislave (Pod knižnicou, Klariská 16)

Mestská knižnica v Bratislave v spolupráci s občianskym združením literárnych prekladateliek a prekladateľov, redaktoriek a redaktorov DoSlov organizuje podujatie s názvom Ako čítať Paríž?, ktoré je venované prezentácii najnovšieho čísla časopisu Verzia (1/2023). Zostavovateľsky, autorsky i prekladateľsky sa na ňom podieľali pracovníčky Ústavu svetovej literatúry SAV, v. v. i., Katarína Bednárová a Silvia Rybárová. 

 

Šéfredaktorka Gabriela Magová o čísle s názvom Parížska čítanka píše: Hlavnou postavou bloku literárnych textov, ktoré vám čítanka ponúka, je mesto. Mnohoraký Paríž a jeho miesta, ulice, strechy, domy, múzeá, rieku či predmestia vám v tejto malej vzorke (z nekonečného množstva literatúry o ňom) opíšu jeho flaneuri a pasanti 19., 20. aj 21. storočia: Joris-Karl Huysmans, ktorý ho videl očami výtvarného umelca a estéta, Guillaume Apollinaire netradičnejšie ako vľúdny a vtipný poviedkar, Georges Perec ako chodec, ktorý sa na chvíľu zastavil – ako statický pozorovateľ; „snívajúci samotár“ Julien Green, minimalista Philippe Delerm a napokon Rachid Santaki, ktorému mesto splýva so životom mladých ľudí na periférii.

Zostavovateľka čísla Katarína Bednárová je okrem prekladov z diel francúzskych autorov (Joris-Karl Huysmans, Guillaume Apollinaire, Georges Perec, Julien Green, Philippe Delerm, Rachid Santaki), na ktorých sa spolupodieľali absolventky prekladateľstva a tlmočníctva, tiež autorkou úvodnej štúdie o kultúre a umení Paríža a dielach autorov zaradených do výberu. Z jej pera pochádza aj zdravica prekladateľke a kritičke Michaele Jurovskej, ktorej je Parížska čítanka venovaná. Do súčasnej francúzskej literatúry a domácej prekladovej tvorby uvádza slovenskú čitateľskú verejnosť štúdia ďalšej našej kolegyne Silvie Rybárovej. Okrem tradičných rubrík nájdu čitateľky a čitatelia v tomto čísle aj ozajstnú novinku. Texty po prvýkrát sprevádzajú umelecké fotografie. Ich autorom je Peter Župník, jeden z najvýraznejších predstaviteľov tzv. slovenskej novej vlny. Okrem tradičných rubrík sú súčasťou čísla aj spomienkové texty na Roberta Pynsenta, najväčšieho odborníka na českú a slovenskú literatúru v anglojazyčnom svete, ktorý zomrel na konci minulého roku.

Predstavujeme súčasnú švajčiarsku prózu

Pozvánky, Udalosti

17. apríl 2023 (pondelok) o 18.00 hod.
Goethe-Institut Slowakei v Bratislave (Panenská 33)
19. apríl 2023 (streda) o 17.00 hod.
Štátna vedecká knižnica v Banskej Bystrici, Literárne a hudobné múzeum (Lazovná 9)
20. apríl 2023 (štvrtok) o 17.00 hod.
Divadlo Viola v Prešove (Tkáčska 2)

Pri príležitosti vydania čísla 4/2022 časopisu Verzia pozýva Ústav svetovej literatúry SAV, v. v. i., v spolupráci so Švajčiarskym veľvyslanectvom na Slovensku na cyklus podujatí s názvom Švajčiarske literárne soirée.

Spomínané číslo časopisu sa venuje téme rodiny v súčasnej švajčiarskej próze a jeho elektronické vydanie vyšlo už v decembri minulého roka (informovali sme o tom TU). Časopis medzitým vyšiel aj v tlačenej podobe a Ústav svetovej literatúry SAV, v. v. i., a zostavovateľ sa rozhodli, že súčasnú švajčiarsku prózu sprostredkujú takpovediac naživo slovenskej čitateľskej verejnosti so záujmom o kvalitnú literatúru. Takmer desiatku švajčiarskych autoriek a autorov, ktorých literárnu tvorbu prostredníctvom slovenských prekladov časopis predstavil, budú na Švajčiarskom literárnom soirée osobne reprezentovať dvaja z nich: niekoľkokrát ocenená spisovateľka a performerka Noëlle Revaz a kurdský emigrant, spisovateľ a filmový dokumentarista Yusuf Yeşilöz. Počas troch aprílových dní sa na viacerých miestach na Slovensku uskutoční autorské čítanie z diel Visites à la prisonnière (2017, Návštevy väzenkyne) Noëlle Revaz a Hochzeitsflug (2011, Svadobný let) Yusufa Yeşilöza.

Autorské čítania moderujú Zuzana Malinovská a náš kolega Ján Jambor. Texty v slovenčine prednesú Tamara Šimončíková Heribanová (Bratislava), Paulína Šedíková Čuhová (Banská Bystrica) a Soňa Pariláková (Prešov).

Podujatia sa konajú v nemeckom, francúzskom a slovenskom jazyku a podporili ich Švajčiarska kultúrna nadácia Pro Helvetia a Zürich Insurance Company Ltd.

Alexander von Humboldt – stále sa rozširujúce dielo a edičná filológia

Pozvánky, Udalosti
FOTO – https://ottmarette.de/

Hosťovská prednáška/Gastvortrag: Alexander von Humboldt – das sich ständig erweiternde Werk und die Editionsphilologie
Prof. Dr. Ottmar Ette
(Berlin-Brandenburgischen Akademie der Wissenschaften)

12. apríl 2023 (streda) o 14.00 hod.
Ústav svetovej literatúry SAV, v. v. i., zasadacia miestnosť + online, in deutscher Sprache/tlmočenie do slovenčiny

Dielo Alexandra von Humboldta (1769 – 1859), ktoré zahŕňa viac ako sedem desaťročí písania, sa vo svojej transdisciplinárnej epistemológii odvíja od mobilnej perspektivity v neustálom pohybe. Prednáška s názvom Alexander von Humboldt – das sich ständig erweiternde Werk und die Editionsphilologie sa pýta na výzvy pre edičnú filológiu, ktorá sa k polylogickému písaniu tohto významného prírodovedca a kulturológa približuje v dnešných podmienkach digitálnych humanitných vied. Dlhodobý projekt Alexander von Humboldt na cestách – veda z pohybu na Berlínsko-brandenburskej akadémii vied sa snaží pomocou najnovších digitálnych technológií a podľa princípu „Digital First“ načrtnúť rôzne edičné línie tohto akademického zámeru, ktorý je aj takmer desať rokov od svojho začiatku stále považovaný za priekopnícky. Pritom sa ukazuje, že v priebehu rozširovania archívov dochádza k demokratizácii archívnej práce, ktorá ide ruka v ruke s neustálym nárastom kompletného diela Alexandra von Humboldta. Prednáška sa pokúša objasniť fascináciu vychádzajúcu z Humboldtovho diela.

Hosťovská prednáška sa koná v rámci projektu VEGA 2/0111/20 Interdiskurzívne konštruovanie reality v literatúre v spolupráci s Filozofickou fakultou Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici.

Link na pripojenie cez Zoom:
https://us06web.zoom.us/j/81623997539?pwd=VytmdFZFRG5INDlEVVdmbGEyTlVoZz09
Meeting ID: 816 2399 7539
Passcode: 543317

Das sich über mehr als sieben Jahrzehnte des Schreibens erstreckende Werk Alexander von Humboldts (1769 – 1859) entfaltet sich in seiner transdisziplinären Epistemologie aus einer mobilen Perspektivik in ständiger Bewegung. Dieser Vortrag fragt nach den Herausforderungen für eine Editionsphilologie, die sich dem polylogischen Schreiben des Natur- und Kulturforschers unter den heutigen Bedingungen der Digital Humanities annähert.

Čítať ďalej →

Hostka nášho ústavu Elaheh Karimi Riabi porovnáva iránske a ruské cestopisy

Správy

 

 

خوش آمدی الهه

V rámci Národného štipendijného programu SR pôsobí od januára 2023 v Ústave svetovej literatúry, v. v. i., naša hostka a nová kolegyňa Elaheh Karimi Riabi, PhD. Vo svojom aktuálnom výskume sa venuje komparatívnej analýze iránskych a ruských cestopisov z obdobia 18. až 20. storočia. Elaheh Karimi Riabi je pracovníčkou Katedry rusistiky na Fakulte svetových štúdií Teheránskej univerzity, kde vedie semináre zamerané na kulturológiu a súčasné trendy v ruskej literatúre. Doktorát získala v roku 2015 na Kazanskej univerzite obhájením dizertačnej práce „Mystika v próze Ivana Bunina v kontexte filozofickej estetiky Orientu“. V roku 2016 vyučovala ako hosťujúca lektorka perzštinu v iránskom kultúrnom stredisku v Moskve.

Elaheh Karimi Riabi bude súčasťou Ústavu svetovej literatúry, v. v. i., počas 10-mesačného štipendijného pobytu. Ako povedala, plánuje tu prehĺbiť svoje znalosti o stredoeurópskej kultúre, využiť tunajšie zdroje svetovej literatúry, ktoré prispejú k jej výskumu, a zároveň sprostredkovávať poznatky o komparatívnej literatúre z kultúrnej perspektívy Blízkeho Východu.

Význam iránskych a ruských cestopisov spočíva podľa Elaheh Karimi Riabi v tom, že za tzv. éry Qajar (1789 – 1925) dosiahla interakcia medzi oboma krajinami vrchol, a Iránci tak dostali príležitosť oboznámiť sa s ruskou kultúrou. Napriek hlasom niektorých odborníkov na bilaterálne vzťahy o malej relevancii týchto cestopisov – keďže nie celkom vecne reflektovali život v Rusku a Iráne – sa Elaheh Karimi Riabi vo svojom výskume snaží analyzovať obraz Ruska ako európskej krajiny znázornenej v konkrétne dvoch perzských cestopisoch a obrátene, obraz Iránu ako ázijskej krajiny v dvoch ruských cestopisoch. Využitím postkoloniálnej kritiky pri podrobnej komparácii týchto literárnych zdrojov sa môžu pootvoriť dvere do rozdielov v názorových vzorcoch medzi obyvateľstvom Ruska a Iránu, ako aj príčin vzniku takýchto názorov.

Tešíme sa na spoluprácu.

Niektoré výsledky práce našej hostky si môžete prečítať TU.

(Pripravil Adam Škrovan)

Špecifiká vývoja a tvorby slovenskej terminológie

Pozvánky

Prednáška v rámci výskumného projektu APVV
Jana Levická

29. 3. (streda) 2023 o 14.00
Ústav svetovej literatúry SAV, v. v. i., zasadacia miestnosť + online

V prvej časti prednášky sa bude J. Levická venovať stručnému prehľadu vývoja slovenskej terminológie čiastočne v 19. storočí, a najmä v 20. storočí v kontexte socio-politických zmien a predovšetkým v kontexte vzťahu slovenčiny a češtiny. Túto časť zavŕši prezentáciou aktivít Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra SAV, v. v. i., v posledných desaťročiach (terminologické komisie, poradenstvo, Slovenská terminologická databáza a terminologický portál). Druhá časť bude venovaná teoreticko-praktickým otázkam: tvorenie terminológie aj s ohľadom na fenomén prekladu, otázka ustálenosti a záväznosti terminológie, interdisciplinarita (transfer medzi odbormi), determinologizácia (transfer do všeobecnej slovnej zásoby).

Prednáška sa uskutoční v rámci výskumného projektu APVV Preklad a aspekty recepcie spoločenskovedných a humanitnovedných textov ako kultúrny a literárny transfer v 20. storočí.

Mgr. Jana Levická, PhD. študovala na Filozofickej fakulte Palackého univerzity v Olomouci a na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave anglickú a francúzsku filológiu. Aj doktorandské štúdium absolvovala na Filozofickej fakulte UK v Bratislave a špecializovala sa na francúzsky jazyk a lingvistiku. Niekoľko rokov pôsobila ako odborná asistentka na Katedre romanistiky FiF UK a v súčasnosti pracuje v Jazykovednom ústave Ľudovíta Štúra SAV, v. v. i., ako vedúca projektu Slovenský národný korpus a zároveň ako vedúca oddelenia Slovenského národného korpusu. Odborne sa orientuje na lingvistiku, terminológiu a preklad. Na túto oblasť a na Slovenský národný korpus sa zameriava aj jej bohatá publikačná činnosť a medzinárodné a domáce výskumné projekty, v ktorých pôsobí. Je nositeľkou ceny Mateja Bela (Literárny fond 2007) za preklad diela Pamäť – encyklopédia. Lepšie spoznať, chrániť, účinnejšie využívať, a Ceny Slovenskej akadémie vied za budovanie infraštruktúry pre vedu (2005, členka oceneného kolektívu).

Link na pripojenie cez Zoom:
https://us06web.zoom.us/j/89208287170?pwd=V29qMWNzM25DbE1UTThUYjFrVkVHUT09
Meeting ID: 892 0828 7170
Passcode: 499644

 

Adam Bžoch: What’s Left?

Rôzne

Aktuálne číslo časopisu Kapitál je venované odkazu Frankfurtskej školy. Jeho editorka Michaela Hučko Pašteková o zámere tohto tematického čísla napísala: Venujeme sa v ňom „postavám takzvanej Frankfurtskej školy, ktorá priniesla kritickú teóriu. Ambíciou však nebolo vytvoriť akúsi historickú encyklopédiu osobností, ale ukázať, v čom sú ich analýzy fašizmu, masmédií, populizmu, prírody či spoločnosti stále aktuálne a inšpiratívne.“

Úvodná analýza profesora Bžocha hľadá odpovede na otázku, čo z tohto intelektuálneho dedičstva zostalo a prečo. Prečítajte si ju online:

What’s Left?

 

 

Najlepšie výsledky zo SAV – publikácia Romana Mikuláša

Rôzne

Pri príležitosti 70. výročia svojej existencie uverejňuje Slovenská akadémia vied informácie o najlepších výsledkoch vedeckej práce ústavov. Jedným z nich je medzinárodná kolektívna publikácia Výskum metafory v interdisciplinárnych a interdiskurzívnych perspektívach, ktorá vyšla v nemčine vo vydavateľstve BRILL / mentis.

Autorský kolektív reflektuje metaforu ako fenomén, ktorý nás nepretržite sprevádza a formuje náš orientačný priestor, komunikáciu a myslenie. V metaforách vzniká a existuje naša realita. Tento proces možno skúmať z viacerých perspektív vied o človeku, pričom v závislosti od danej perspektívy môžeme nájsť špecifické odpovede na otázku komunikatívno-konštruktívneho charakteru skutočnosti. Preto je zmysluplné pýtať sa, čo metafory pre naše myslenie a konanie znamenajú a ako ho (re)štrukturujú. Autori a autorky štúdií nevnímajú metaforu primárne ako fenomén systému jazyka, skôr ako zvláštny druh prepojenia kognície a komunikácie.

Cudzojazyčná recepcia literárnej tvorby Pétera Esterházyho

Nové knihy

Problematikou prekladu a recepcie literárneho diela jedného z najznámejších maďarských a stredoeurópskych autorov 20. storočia sa zaoberá zborník štúdií Külországi könyvespolcokon. Tanulmányok Esterházy Péter idegen nyelvű recepciójáról (eds. Judit Görözdi a Magdolna Balogh), ktorý vyšiel koncom minulého roka v maďarskom vydavateľstve Reciti Kiadó.

Literárna veda a kritika sa venuje tvorbe Pétera Esterházyho (1950 – 2016) dlhodobo a možno povedať systematicky. Maďarskojazyčný zborník je ďalším z kamienkov do mozaiky zaoberajúcej sa fenoménom recepcie Esterházyho literárnych diel. Hungaristka a literárna vedkyňa Judit Görözdi v predslove pripomína autorovo presvedčenie o tom, že literatúra je zo svojej podstaty uzavretá v nekonečnosti a konečnosti jediného jazyka. Výskum recepcie Esterházyho literárnych textov v cudzích jazykoch potom hľadá odpovede na otázky: Ako sa toto umenie písania, ktoré využíva a prevádzkuje jeden jazyk (t. j. kultúru aj tradíciu), prejavuje v iných jazykových kultúrach? Čo a ako sa dá preniesť do literárneho prekladu? Ako ho číta prijímajúce médium?

Napriek tomu, že zborník nemohol obsiahnuť recepciu Esterházyho textov v cudzích jazykoch v celej šírke a zložitosti problematiky, predstavuje nanajvýš zaujímavý a reprezentatívny prehľad. Súbor devätnástich štúdií a prepis diskusie umeleckých prekladateliek a prekladateľov sa zaoberá nielen recepciou autorových textov v cudzích jazykoch – v nemčine, angličtine, francúzštine, ruštine, taliančine, fínčine,  srbčine, slovinčine, japončine – , ako aj jeho poetickým myslením či samotnou praxou literárneho prekladu.  

Zborník vychádza z publikačného výstupu z konferencie Recepcia diela Pétera Esterházyho v zahraničí, ktorú zorganizoval Ústav svetovej literatúry SAV v Bratislave 9. – 10. septembra 2021. Vydanie jeho rozšírenej maďarskojazyčnej verzie sa realizovalo v rámci projektu MAD v spolupráci Ústavu svetovej literatúry SAV, v. v. i., a Literárnovedného ústavu Centra humanitných vied (MAV) v Budapešti Maďarská a slovenská literatúra v stredoeurópskom kultúrnom priestore 4. – Poetologické, filologické, recepčné otázky formovania textu.

Zborník v PDF je dostupný na internetových stránkach Reciti Kiadó.