Filozofická fakulta Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici a Ústav svetovej literatúry SAV, v. v. i., v Bratislave spolu so Štátnou vedeckou knižnicou v Banskej Bystrici usporiadali 25. októbra 2023 na pôde knižnice na Lazovnej ulici podujatie Preklad filozofie, filozofia prekladu. Uviedla ho prodekanka UMB pre pedagogickú činnosť doktorka Anita Račáková, ktorá spolu s doktorkou Ľubicou Pliešovskou diskusné podujatie zabezpečila.
Na pódiu sa zhovárali filozofi Jaroslav Cepko a Miloš Taliga, translatológovia Igor Tyšš a Martin Djovčoš, ktorý diskusiu moderoval. S diskusným príspevkom vystúpila aj profesorka Katarína Bednárová, hlavná riešiteľka projektu o preklade a recepcii spoločenskovedných a humanitnovedných textov v 20. storočí.
Doc. Jaroslav Cepko, PhD. z Katedry filozofie FF UMB vyučuje antickú filozofiu a kresťanské myslenie v stredoveku, prekladá diela antických filozofov a spirituálnej literatúry z taliančiny. V ostatnom čase sa podieľal na komentovanom preklade diela Cratetis et Hipparchiae. Zlomky Kratéra a Hipparchie (2022; spoluprekladatelia A. Kalaš, V. Suvák). „Publikácia prináša komentovaný preklad najdôležitejších zlomkov, ktoré sa týkajú myslenia, života a diela Kratéta z Téb a jeho životnej družky – filozofky Hipparchie z Maróneie. Obsahom publikácie je korpus gréckych a latinských textov, obohatený o podrobné komentáre, ktoré zahŕňajú historicko-filozofický a literárny kontext“, napísala o knihe Katarína Dženisa Rajtíková (Filozofia, 77, 2022, č. 3, s. 226 7 – 229).
Doc. Mgr. Miloš Taliga, PhD. je vedúci Katedry filozofie FF UMB a venuje sa epistemológii, metodológii a filozofii vedy. V úlohe odborného konzultanta spolupracoval s Mgr. M. Djovčošom, PhD. z Katedry anglistiky a amerikanistiky FF UMB na preklade knihy Stevena Pinkera Racionalita. Čo je to? Kam sa podela? Načo nám je? (2022).
Mgr. Igor Tyšš, PhD. je vedecký pracovník Ústavu svetovej literatúry SAV, vedecký pracovník a prekladateľ. Venuje sa literárnemu i odbornému prekladu a tlmočeniu, skúma dejiny prekladu. V spolupráci s M. Djovčošom preložil dielo Stevena Pinkera Buď svetlo (2019.
Na podujatí sa zúčastnilo študentstvo Filozofickej fakulty Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici – z odborov anglistika, translatológia a filozofia spolu s pedagogičkami a pedagógmi. Diskusia priniesla vhľad do prekladateľskej práce filozofov – pedagógov i do prekladateľskej dielne profesionálnych prekladateľov. Aj na základe poslucháčskych otázok sa hovorilo o praktických otázkach, ako proces redakčného spracovania prekladov či osobná skúsenosť s prekladom filozofických textov. Diskutujúci sa však dotkli aj zložitejších problémov: rozobrali úlohu prekladu pri vytváraní filozofického kánonu v slovenskom priestore, dôsledky neprekladania a jeho dosah na vzdelávací proces (chýbajúce učebné texty v slovenčine, problematické utváranie pojmoslovia a terminológie, chýbajúce filozofické inštrumentárium), potrebu transferu filozofického myslenia v materinskom jazyku, otázku interpretácie filozofických textov a rôznu úroveň spracovania filozofického poznania od populárnovednej po vysoko odbornú a vedeckú, možnosť intervencie prekladateľa do textu aj úlohu komentárov a poznámok.
Toto podujatie bolo organizované v rámci projektu APVV-21-0198 Preklad a aspekty recepcie spoločenskovedných a humanitnovedných textov ako kultúrny a literárny transfer v 20. storočí, v ktorom je Filozofická fakulta Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici spoluriešiteľskou inštitúciou. Cieľom bola diseminácia poznatkov získaných počas riešenia projektu. O nich v diskusnom príspevku hovorila hlavná riešiteľka Katarína Bednárová z Ústavu svetovej literatúry SAV v súvislosti s pripravovaným Slovníkom prekladateľov textov socio-humanitných vied. Išlo o čiastkové poznatky získané z bibliografických rešerší, o skúmanie inštitucionálneho transferu a obrazu vydavateľského prostredia, o zhodnotenie viacnásobných prekladov a rôznych iných parciálnych problémov.