Gastvortrag: Text – Wissen – Praxis. Für eine wissenssoziologische Option der Literaturwissenschaft  / Hosťovská prednáška: Text – poznanie – prax. Za možnosť literárnej vedy vychádzať zo sociológie poznania

Prof. Dr. Claus-Michael Ort
(Christian-Albrechts-Universität zu Kiel)

27. september 2023 (streda) o 14.00 hod.
Ústav svetovej literatúry SAV, v. v. i., zasadacia miestnosť + online, in deutscher Sprache/tlmočenie do slovenčiny cez Zoom

„Krásna“ literatúra archivuje množstvo informácií a zároveň funguje aj ako prostriedok komunikácie a sebapozorovania spoločností. Svojimi fiktívnymi naratívmi o prírode, kultúre (kultúrach), spoločnosti a dejinách uvádza do obehu konštrukcie „reality“, ktoré formujú estetické, morálne, náboženské, politické a ekonomické vnímanie „sveta“ a spoločenskej praxe. Tým, že literatúra takýmto spôsobom stabilizuje, legitimizuje a popularizuje a/alebo kriticky reflektuje bežné alebo špeciálne „poznanie“, vytvára aj poznanie seba samej (autoreferencia) a poznanie „sveta“ (externá referencia). Zároveň prispieva k tomu, ako spoločnosti ponímajú seba samy. Na tomto pozadí si osobitnú pozornosť zasluhujú prístupy, ktoré nechápu textovú analýzu ako samoúčelnú, ale pokúšajú sa prepojiť literárne druhy, žánre a texty – ich špecifické formy a sémantiku – so sociálnymi kontextmi konania a horizontmi poznania, hoci bez skratkovitých metaforických analógií spoločnosti a literatúry.

Hosťovská prednáška sa koná v rámci projektu VEGA 2/0111/20 Interdiskurzívne konštruovanie reality v literatúre v spolupráci s Filozofickou fakultou Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici.

Link na pripojenie cez Zoom:
https://us06web.zoom.us/j/83024109258?pwd=Q0RrelB3a1piMGptU0JKUWIxTWFmdz09
Meeting ID: 830 2410 9258
Passcode: 863959

Die Information auf Deutsch folgt hier:

V dňoch 20. až 22. septembra 2023 pozývame na konferenciu, na ktorej sa ako jedna z piatich organizujúcich inštitúcií opäť podieľa aj náš ústav.

Program konferencie konanej na pôde Filozofickej fakulty UK v Bratislave nájdete TU.

Pripravte sa na diskusie čítaním translatologických čísel OA časopisu World Literature Studies, ktoré vychádzali z predchádzajúcich ročníkov:

World Literature Studies 1/2022 

World Literature Studies 1/2020 

Hosťovská prednáška The image of Persian women in Russian travelogues in the 19th century

Dr. Elaheh Karimi Riabi
(Teheránska univerzita, štipendistka NŠP SR v ÚSvL SAV, v. v. i.)

13. september 2023 (streda) o 10.00 hod.
Ústav svetovej literatúry SAV, v. v. i., zasadacia
miestnosť + online. Prednáška bude v angličtine, diskusia v angličtine a ruštine.

Cestopisy sú významným zdrojom poznatkov o kultúre, rituáloch, zvykoch, geografii a podnebí národov. Hoci cestopisy obsahujú cenné informácie o národoch, krajinách a civilizáciách, niekedy sú ovplyvnené názorom hegemóna na stav príslušnej spoločnosti, čo z nich robí strategické nástroje na účelové štúdium tejto spoločnosti. Hoci 19. storočie je poznačené súperením západných mocností o získanie perzských kráľov a uzurpáciou ich prírodných zdrojov, Perzia nebola nikdy formálne kolonizovaná. Táto skutočnosť viedla k tomu, že Západ nepriamo zasahoval do krajiny pod maskou návštevníkov, obchodníkov, orientalistov a špiónov, čím dal vzniknúť množstvu cestopisov o Perzii. Postkoloniálna literatúra so svojimi významnými osobnosťami vrátane Edwarda Saida naznačuje, že texty nie sú bez významu. Cestopisy nesú všeobecné posolstvo o kolóniách, ktoré im dáva nálepku zaostalosti, primitívnosti, feudálnosti a predindustriálnosti: kolonizovaného charakterizuje skôr pasivita než aktivita. Východ je zarámovaný do západnej perspektívy a výsledné zovšeobecnenie ponecháva kolonizovaných bez ľudskej dôstojnosti. Predstavovaný výskum je analýzou obrazov perzských žien v literárnych textoch (cestopisoch) 19. storočia s využitím imagologického prístupu. Ako postkoloniálny výskum je prvým svojho druhu, ktorý sa zaoberá obrazmi žien v Perzii. Cieľom prípadovej štúdie cestopisov Stanislava Julieviča Lomnického (1854 – 1916) a Jegora Ivanoviča Čerikova (1804 – 1862) je kriticky osvetliť ich postkoloniálny diskurz, ktorý predstavuje Perziu a Peržanov ako „iných“ pre ruské „ja“.

Link na pripojenie cez Zoom:
https://us06web.zoom.us/j/83093995890?pwd=S040elpKTit6OStzdmJxNEZQZytodz09
Meeting ID: 830 9399 5890
Passcode: 322674

21. jún (streda) 2023 o 17.30 hod.
Univerzitná knižnica v Bratislave, Seminárna sála (Klariská 5, Bratislava)

Informačné a dokumentačné stredisko UNESCO pri Univerzitnej knižnici v Bratislave v spolupráci s Ústavom svetovej literatúry SAV, v. v. i., pozýva na prednášku Dobroty Pucherovej.

Africká literatúra písaná ženami zažíva boom. Spisovateľky píšuce po anglicky získavajú prestížne medzinárodné ocenenia, sú prekladané do desiatok jazykov a určujú trendy nielen v africkej literatúre, ale aj v globálnom feministickom hnutí. Je preto ťažké uveriť, že Afričanky začali písať a publikovať až v 60. rokoch minulého storočia.

Naša kolegyňa v prednáške priblíži vznik a vývin africkej literatúry v angličtine a sústredí sa na tvorbu žien, ktorá podobne ako všade inde musela čeliť predsudkom, vylúčeniu a podceňovaniu. Ústrednú úlohu v tomto procese hrali „tradície“, na ktoré autorky reagovali svojou vlastnou definíciou africkej modernity. Bude reč aj o africkom feminizme, ktorý v 21. storočí prechádza radikálnou transformáciou, a o závratnej rýchlosti, ktorou africké spisovateľky dobehli svoje oneskorenie v rámci africkej literatúry, ale aj v rámci svetovej ženskej literárnej histórie.

Pozrite si najnovšiu publikáciu Dobroty Pucherovej o tejto téme Feminism and Modernity in Anglophone African Women´s Writing: A 21st-Century Global Context. London, Routledge, 2022. 256 s. ISBN 9781032187273.

Hosťovská prednáška
Erika Brtáňová

21. 6. 2023 (streda) o 10.00 hod.
zasadacia miestnosť Ústavu svetovej literatúry SAV, v. v. i. + online

Prednáška sa zameriava na vzťah antickej literatúry a modernej európskej literatúry. Dotkne sa niektorých otázok antického odkazu uplatňovaného v literatúre z hľadiska formy a obsahu diel v priebehu dejinných premien Európy, ako aj významu antických tradícií v slovenskej literárnej kultúre, slovenského prínosu k poznaniu antickej literárnej tvorby, vrátane dôležitých prekladateľských počinov.

Prednáška sa uskutoční v rámci výskumného projektu APVV Preklad a aspekty recepcie spoločenskovedných a humanitnovedných textov ako kultúrny a literárny transfer v 20. storočí.

Link na pripojenie cez Zoom:
https://us06web.zoom.us/j/87954392884?pwd=MENHNVBDeDVjQ1lJcTdVUkh2VkVxQT09
Meeting ID: 879 5439 2884
Passcode: 707664

Doc. PhDr. Erika Brtáňová, CSc. (1962) je samostatná vedecká pracovníčka v Oddelení literárnej histórie a v Oddelení textológie a digitálnych projektov Ústavu slovenskej literatúry SAV, v. v. i. Zameriava sa na slovenskú literatúru 18. a 19. storočia, predovšetkým na výskum žánrov, zvlášť na náboženskú a nábožensko-vzdelávaciu tvorbu. V súčasnosti pôsobí aj na Katedre slovenského jazyka a literatúry Pedagogickej fakulty Univerzity Komenského. Okrem mnohých vedeckých štúdií, editovaných vedeckých zborníkov, kolektívnych monografií a antológií publikovala monografie Stredoveká scholastická kázeň. K recepcii latinských sermones v kódexoch slovenskej proveniencie (Veda, 2000), Na margo staršej literatúry. Zo žánrovej problematiky 11.—18. storočia (Kalligram, 2012), Slovo Pánovo zostáva naveky. Z kázňovej tvorby slovenských spisovateľov 18. a 19. storočia (Veda, 2018), Osvietenské písanie Ladislava Bartolomeidesa (Veda, 2022); Matej Markovič (1707—1762). Pramenná edícia (Juraj Rágyanszki spoluautor, Békešská Čaba, 2022). V projekte APVV Preklad a aspekty recepcie spoločenskovedných a humanitnovedných textov ako kultúrny a literárny transfer v 20. storočí sa venuje prekladom antickej literatúry do slovenčiny a recepcii po latinsky písanej literatúry v slovenskom kultúrnom priestore.

Hosťovská prednáška
Martin Golema

7. 6. 2023 (streda) o 13.00 hod.
Ústav svetovej literatúry SAV, v. v. i., zasadacia
miestnosť + online

Prednáška sa v interdiskurznej perspektíve zameria na kreovanie významného kolektívneho symbolu, do ktorého postupne skondenzoval slovenský obraz Veľkej Moravy v 19. storočí, a to s výrazným prispením literárnych aktivít básnika J. Hollého a prozaika J. M. Hurbana. Teoretickým východiskom uvažovania bude najmä Jakobsonovo chápanie duality metaforických a metonymických aspektov reči, ktoré odkrýva žánrové rozdiely medzi eposom a románom. Pozornosť zameriame aj na to, ako skúmaný kolektívny symbol postupne „presiahol“ literatúru, ako sa ďalej dotváral a pretváral, kondenzoval do nových „miest pamäti“, stával sa súčasťou protichodných, žánrovo odlíšiteľných spoločenských interdiskurzov. Všimneme si tiež distribúciu, recepciu a ďalšie spracovanie symbolu v rámci historickej vedy a jeho nedávne politické využitie. Upozorníme na viaceré podobnosti v literárnom a vedeckom tematizovaní veľkomoravskej látky, ktoré ukazujú, že literáti a historici (i politici) sú pri rozprávaní o histórii postavení pred rovnaké žánrové dilemy: musia voliť medzi eposom a románom ako režimami reči. Upozorníme tiež na to, že epos i román ako „režimy reči“, ktoré uprednostňujú buď metaforu, alebo metonymiu, dodnes rôznymi spôsobmi dláždia cesty našim základným predstavám o národných dejinách. Záver prednášky vyústi do hypotézy, že pri premýšľaní o dejinách sa bez literárne konštruovaných, interdiskurzívne platných kolektív-nych symbolov, metafor či príbehov, teda bez „asistencie Múz“, jednoducho nedokážeme zaobísť. Môžeme však voliť medzi románom ako žánrovou perspektívou blízkou kritickým humanitným vedám a totemickým eposom.

Prednáška sa koná v rámci projektu VEGA 2/0111/20 Interdiskurzívne konštruovanie reality
v literatúre.

Link na pripojenie cez Zoom:
https://us06web.zoom.us/j/89898545820?pwd=WHZEMTdhUWhXcCtleFZJSmJCTEdodz09
Meeting ID: 898 9854 5820
Passcode: 956922

Prof. PaedDr. Martin Golema, PhD. sa sústreďuje na problematiku staršej slovenskej literatúry v širších medziliterárnych a interdisciplinárnych súvislostiach, paralelne však sleduje a reflektuje aj dianie v metodológii literárnej vedy a v ďalších humanitných vedách.