Guest lecture Changing a Translation Method and Erasing Translation Theory in Ukraine in the 1930s / Hosťovská prednáška Zmeny metódy prekladu a vymazávanie translatologickej teórie na Ukrajine v 30. rokoch 20. storočia
Oleksandr Kalnychenko
(Translation Studies of Mykola Lukash Translation Studies Department at V. N. Karazin Kharkiv National University, Ukraine)
17. apríl 2024 (streda) o 15.00 hod.
Ústav svetovej literatúry SAV, v. v. i., zasadacia miestnosť + online, v angličtine / guest lecture and discussion in English
Prednáška sa koná v rámci grantu VEGA Preklad a prekladanie v dejinách a súčasnosti slovenského kultúrneho priestoru. Premeny podôb, statusu a funkcií: texty, osobnosti, inštitúcie
Link na pripojenie cez Zoom:
https://us06web.zoom.us/j/89959349119?pwd=9JyzV0UjA4wUVQ4YuSznTwuNZxaL7C.1
Meeting ID: 899 5934 9119
Passcode: 549052
Prednáška predstaví mechanizmy štátneho zasahovania do prekladov na Ukrajine počas stalinizmu. Koncom dvadsiatych a začiatkom tridsiatych rokov 20. storočia mnohí ukrajinskí literárni vedci a spisovatelia sústredili svoju pozornosť na preklad. Spoločne zadefinovali filologicky presnú prekladateľskú metódu, ktorá sa orientovala na východiskový text. V okruhu teoretikov ideologicky spriaznených s komunistickou stranou vznikal alternatívny prístup k prekladu, ktorý sa nesústreďoval na východiskový text, ale na masového sovietskeho čitateľa. Vývoj filologicky presnej prekladateľskej metódy prerušili v polovici tridsiatych rokov zmeny v národnostnej politike ZSSR a potláčanie národných identít. Režim otvorene zasahoval nielen do výberu prekladaných diel, ale aj do samotnej metódy prekladu. Podozrievavosť voči ukrajinským prekladom vznikala v oficiálnych politických kruhoch a vyvrcholila v polovici tridsiatych rokov v publikáciách, ktoré označovali prekladateľov za „nacionalistických sabotérov“. Táto kampaň spustila proces „opravovania prekladov“ a revízie vydaných prekladov, v snahe čo najviac zachovať ruskú lexiku a gramatiku. Preklady sa mali zbaviť tzv. „archaizmov“ alebo slov, ktoré evokovali národnú ukrajinskú históriu, ako aj „cudzích“ prvkov, napr. slov poľského alebo nemeckého pôvodu, ktoré boli označované za „fašistické“. Tieto boli nahradené „internacionalizmami“ (slovnou zásobou a gramatickými konštrukciami prepožičanými z ruštiny).
Oleksandr Kalnychenko je docentom translatológie na Katedre prekladateľstva Mykolu Lukasha na Charkovskej národnej univerzite V. N. Karazina a výskumným pracovníkom na Katedre slavistiky Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici. Je spoluzostavovateľom ukrajinskej verzie príručky vyd. John Benjamin Handbook of Translation Studies (zv. 1-5), šéfredaktorom translatologických časopisov Protey a Novyi Protey. Je autorom viac ako 130 vedeckých štúdií, viacerých antológií histórie prekladu, desiatok manuálov a učebníc, kapitol v knihách a encyklopedických hesiel, ako aj 32 prekladov umeleckej literatúry. Kapitoly v knihách: Translating Russian Literature in the Global Context (2024) (spoločne s Ladou Kolomiyets), Translation Studies in Ukraine as an Integral Part of the European Context (2023), Translation under Communism (spoločne s Lada Kolomiyets, 2022), Translation and Power (2020). Encyklopedické heslá: „The first comprehensive treatments of translation in Eastern Europe(1950s–60s)“ v The Routledge Handbook of the History of Translation Studies (spoločne s Ladou Kolomiyets, 2024). Spoluzostavovateľ prác Oleksandra Finkela, Volodymyra Derzhavyna, Mykolu Lukasha a Hrihorija Maifeta, ako aj Anthology of Ukrainian Translation Thinking of the 1920s-early 1930s.