Archívy kategórie: Správy

Adam Bžoch pre Denník N: Prvou obeťou vojny je pravda

275971969_1977187975815162_6538660974944829674_nV článku, ktorý vyšiel v Denníku N, píše Adam Bžoch o vojne proti Ukrajine a zamýšľa sa nad otázkou, prečo je jej prvou obeťou pravda. „Ruská vojenská agresia na Ukrajine ponúka príležitosť pre mnohých, aby začali konečne myslieť, to znamená racionálne preverovať, nakoľko jazyk, ktorý okolo seba počúvame, zodpovedá realite, v ktorej žijeme.“

Celý článok si môžete prečítať TU.
Link: https://dennikn.sk/2756656/prvou-obetou-vojny-je-pravda/?ref=list

FOTO – FB/Banksy

Záznam z prednášky Miloslava Szabóa o literárnom antisemitizme

zaznam prednaskyMiloslav Szabó:
Literárny antisemitizmus – stav
a perspektívy bádania

 

Výskum literárneho antisemitizmu na Slovensku nemá tradíciu, a to ani v rámci dejín slovenskej literatúry, ani v literárnej komparatistike. Práve možnosti skúmania antisemitizmu v literatúre sú témou hosťovskej prednášky Mgr. Miloslava Szabóa, PhD. Historik, germanista a spisovateľ priblížil na online stretnutí svoj postoj k najnovším trendom tohto výskumu v českom a nemeckom kontexte.

Záznam z prednášky si môžete pozrieť a vypočuť TU.
Viac informácií o autorovi a jeho dielach nájdete TU.

Záznam prednášky: O obraznosti jazyka v Hlavnom meste Roberta Menasseho

roman mikulas menasse fotoMgr. Roman Mikuláš, PhD.

Podoby politickej imaginácie a myšlienka postnárodnej Európy v kontexte románu Roberta Menasseho Die Hauptstadt/Hlavné mesto

V politických diskurzoch nachádzame rozličné interpretačné vzory a modely uvažovania. Ktoré z nich sa reprodukujú v metaforách diela Roberta Menasseho? Túto otázku a mnohé ďalšie si v súvislosti s uvedeným románom rakúskeho spisovateľa kladie germanista Roman Mikuláš a vo svojej prednáške v rámci pracovného cyklu Z literárnovednej dielne tak predstavuje spracovanie témy Európskej únie v širších súvislostiach literárnej komunikácie.

Záznam prednášky si môžete vypočuť TU.

Časopis Verzia predstavil číslo venované (post)koloniálnej literatúre

 

verzia_3_2021_cover_webČasopis Verzia je novou platformou pre umelecký preklad a jeho reflexiu, vydáva ho občianske združenie Doslov a na jeho realizácii sa podieľajú aj naše kolegyne a kolegovia. Najnovšie 3. číslo, ktoré vyšlo koncom minulého roka, ponúka prostredníctvom esejí, článkov a rozhovorov odpovede na otázku, prečo autori a autorky z (post)koloniálnych afrických krajín, Indie či Karibiku píšu v angličtine. Napohľad nevinná otázka v sebe skrýva mnoho kontroverzií, keďže angličtina je pre väčšinu z nich koloniálnym jazykom, ktorý bol ich krajinám nanútený. Prečo aj po dekolonizácii tvoria v jazyku, ktorý je v ich histórii spojený s aroganciou, násilím a vykorisťovaním kolonizátora? Názory sa rôznia a mnohé sú skutočne prekvapivé. Kolekciu odborných a umeleckých textov uvádza štúdia zostavovateľky Dobroty Pucherovej.  Vo výbere sa nachádzajú texty od medzinárodne známych hviezd, ako sú Salman Rushdie, Chinua Achebe, V. S. Naipaul, Chimamanda Ngozi Adichie či čerstvý držiteľ Nobelovej ceny Abdulrazak Gurnah, ale aj diela menej známych autorov ako Somálčan Nuruddin Farah, Zimbabčan Dambudzo Marechera, Ind Nirad C. Chaudhuri alebo Maročanka Laila Lalami.

Kompletné číslo si môžete prečítať na stránke doslov.sk.

Na predvianočnom soirée predstavili svoju prekladovú tvorbu

Pracovníčky a pracovníci Ústavu svetovej literatúry SAV popri svojej výskumnej činnosti prekladajú umeleckú literatúru, a sprostredkúvajú tak hodnoty z inonárodných kultúr aj širšej čitateľskej verejnosti. Výsledky svojej tohtoročnej prekladovej tvorby prezentovali na predvianočnom soirée 15. decembra 2021, priblížili autorské osobnosti, ich diela a ukážky z preložených textov pestrého žánrového zloženia – prozaických textov, románov, esejí, drámy i poézie.

Postkoloniálny tematický blok „Prečo píšem po anglicky?“ pre časopis Verzia zostavila afrikanistka Dobrota Pucherová. Časopis Verzia je zameraný na literárny preklad a jeho reflexiu, tretie tohtoročné číslo sa zaoberá hlasmi spisovateľských osobností z bývalých britských kolónií v Afrike, Karibiku a južnej Ázii. Ako zdôrazňovala vo svojej prezentácii zostavovateľka, otázka jazyka je v niekdajších kolóniách veľmi dôležitá. Európski kolonizátori sem priniesli svoje jazyky a nadradili ich nad pôvodné miestne jazyky, ktoré boli často považované za primitívne. Najrozšírenejším koloniálnym jazykom sa stala angličtina a po dekolonizácii sa začalo veľa diskutovať o používaní európskych jazykov v postkoloniálnej tvorbe. Z eseje afrického autora A. Gurnaha, súčasného držiteľa Nobelovej ceny za literatúru, Písanie a jeho priestor čítala úryvok prekladateľka textu Natália Rondziková, doktorandka ústavu.

Ďalej boli predstavené umelecké preklady piatich diel, ktoré vyšli knižne. Pokračovať na Na predvianočnom soirée predstavili svoju prekladovú tvorbu

Vedecké kolokvium o Mikulášovi Bakošovi

bakos prednaskaMikuláš Bakoš – pluralitný literárny vedec v metodologickej diskusii dneška. Pod týmto názvom usporiadal v novembri Ústav svetovej literatúry SAV v Bratislave v spolupráci s Katedrou slovenského jazyka a literatúry FF UKF v Nitre medzinárodné vedecké online kolokvium. S príspevkami na danú tému vystúpili bádatelia zo Slovenska i Českej republiky: prof. I. Pospíšil, DrSc. (Brno), prof. L. Franek, CSc. (Bratislava), Mgr. M. Navrátil, PhD. (Bratislava), doc. S. Pašteková, CSc. (Bratislava), doc. O. Sládek, PhD. (Brno), PhDr. D. Teplan, PhD. (Nitra). Podujatie prinieslo bohatú mozaiku reflexie vedeckého diela významného interdisciplinárneho humanitného vedca, literárneho teoretika, historika a prekladateľa zo svetových literatúr profesora Mikuláša Bakoša (1914 – 1972), ktorý reagoval na podnety európskeho vedeckého myslenia, predovšetkým ruského formalizmu a českého štrukturalizmu v zmysle metodologických a terminologických východísk vlastných vedeckých prác. Kolokvium podnietilo inšpiratívnu diskusiu o jeho bádateľskom odkaze v metodologickom diskurze modernej literárnej vedy, intenzívne rezonovala potreba súčasnej recepcie M. Bakoša nielen ako vedúcej osobnosti spolku Vedecká syntéza (1937), zakladateľa a prvého riaditeľa Ústavu svetovej literatúry a jazykov SAV (1968 – 1972). Predovšetkým poukázalo na jeho nesporný novátorský prínos pre slovenskú literárnu vedu a výskum zahraničných literatúr v česko-slovenskom kultúrno-spoločenskom kontexte. Príspevky, ktoré odzneli na kolokviu, budú čoskoro uverejnené v rovnomennom zborníku.

SOŇA PAŠTEKOVÁ

My Post (4)

sonalesnakova_odrudalesnaka

„Na počiatku bolo slovo…“ – Soňa Lesňáková 1932 – 2021

PhDr. Soňa Lesňáková, CSc. (rod. Vilhanová) zomrela dňa 28. októbra 2021 vo veku 89 rokov. Posledná rozlúčka so zosnulou bude v piatok 5. novembra 2021 o 14:45 hod. v bratislavskom krematóriu.

„Na počiatku všetkých veľkých a blahodarných činov bolo a dodnes je slovo, z ktorého sa rodia takéto činy. Slovo ako výraz umu, vôle i tvorivej schopnosti, ako vyjadrenie aktívneho vzťahu, vzájomnosti a porozumenia medzi rozumnými bytosťami, a to aj vtedy, ak sa vyjadrujú bez slov alebo slovami odlišného pôvodu, ale napriek tomu si chcú porozumieť a navzájom komunikovať.“ Práve týmito slovami začína Soňa Lesňáková úvodnú štúdiu Na počiatku bolo slovo (1825 – 1918) v knižke Ruská literatúra v slovenskej kultúre v rokoch 1825 – 2015 (VEDA 2017, s. 9). Táto spomienka na literárnu vedkyňu, ktorá celý svoj pracovný život spojila so Slovenskou akadémiou vied, bude pokusom uchopiť svojimi slovami jej „blahodarné činy“, aktivity… Bola to vedkyňa, dáma, ktorá si svoju erudíciu nikdy nenechávala pre seba – do konca svojho aktívneho pôsobenia v Ústave svetovej literatúry SAV bola nielen bádateľkou objavujúcou nové fakty a ich súvislosti, ale aj vyhľadávanou redaktorkou literárnovedných publikácií predovšetkým komparatistického a translatologického charakteru. Pokračovať na „Na počiatku bolo slovo…“ – Soňa Lesňáková 1932 – 2021

Koľko jazykov, toľko kultúrnych prostredí. Čo priniesla esterházyovská konferencia

foto web
Hľadanie prekladateľských stratégií pri práci s postmodernými textami Pétera Esterházyho prináša množstvo nečakaných tvorivých situácií a spolu s prekladateľskou osobnosťou odhaľuje aj hĺbku a šírku jej kultúrneho prostredia. Prijímanie diel jedného z najvýznamnejších maďarských spisovateľov súčasnosti v takzvaných veľkých aj malých jazykoch analyzovali účastníci a účastníčky medzinárodnej hungaristickej konferencie s názvom Zahraničná recepcia diel Pétera Esterházyho, ktorú usporiadal Ústav svetovej literatúry (na foto organizátorka konferencie Judit Görözdi) v spolupráci s ďalšími inštitúciami v bratislavskom Goetheho inštitúte v dňoch 9. a 10. septembra 2021. 

Správu z dvojdňového podujatia si môžete prečítať TU.

Ján Jambor a divadelná sila Friedricha Dürrenmatta

Jambor_fotka_042021

 

 

 

 

 

Začiatok roka 2021 sa vo svetovej literatúre niesol v znamení stého výročia narodenia Friedricha Dürrenmatta, jedného z najvýznamnejších autorov 20. storočia. Divadelná tvorba tohto švajčiarskeho prozaika, publicistu, dramatika a esejistu nadväzuje na autorov situačnej komédie, nesie v sebe prvky absurdnej drámy, čierneho humoru či epického divadla. Jeho hry sa dodnes uvádzajú v divadlách po celom svete, dokážu šokovať, provokovať a nútia publikum rozmýšľať o povahe sveta a základných hodnotách spoločnosti. Autor pritom nevychádza z mimetického stvárňovania skutočnosti, ale z novej koncepcie modelovej drámy. Jednou z hier Friedricha Dürrenmatta je aj divadelná groteska Malér – príbeh zo svojskej súdnej siene, ktorý po pandemickej kríze uviedlo v premiére divadlo Astorka Korzo ´90 v réžii Ondreja Spišáka v júni tohto roka. Počas jej príprav si redaktorka Rádia Devín Zuzana Golianová pozvala na rozhovor do relácie Fenomény aj Jána Jambora z Ústavu svetovej literatúry SAV, ktorý sa Dürrenmattovi dlhodobo venuje v spolupráci so Švajčiarskym literárnym archívom v Berne. Rozhovor s ním a s režisérom inscenácie si môžete vypočuť TU.
maler astorka2

 


Inscenácia Malér v divadle Astorka mala premiéru koncom júna 2021.
FOTO: Archív J. J. a Astorka – Korzo ´90

fd100jahre

Vychádza nové číslo časopisu World Literature Studies 2/2021: Umiestnenie utópie

WLS2_2021_obalka_vyrezEditori: Péter Hajdu a Róbert Gáfrik

Geografická a časová orientácia európskych a neeurópskych utópií sa podľa všetkého líši v rôznych politicko-kultúrnych ohľadoch. Články v tomto čísle potvrdzujú, že sa v utópiách dá rozoznať determinácia národným a kultúrnym prostredím, čím poukazujú na oprávnenosť pozornosti, ktorá sa pri výskume utópie venuje nacionalizmu, kolonializmu či náboženskému imperializmu. Okrem toho niektorí autori dokazujú, že vzájomné pôsobenie medzi pôvodnou kultúrou a lokálnou/kultúrnou inakosťou imaginárneho iného miesta otvára priestor pre imagologický prístup k utópiám.

 

Z obsahu:
JOHANNES D. KAMINSKI: Leaving Gaia behind: The ethics of space migration in Cixin Liu’s and Neal Stephenson’s science fiction
YIPING WANG – PING ZHU: Shanghai and the Chinese utopia in the early 20th century as presented in “The New Story of the Stone”
XIANGCHUN MENG – LIRONG ZHANG: Chinese  utopia: Its evolution, poetic anchorage and modern transformation
SEVAL ŞAHİN – DİDEM ARDALI BÜYÜKARMAN: The Islamist version of utopia: The politics of redesigning space
PÉTER HAJDU: Mór Jókai’s Asian utopia(s)
SÁNDOR HITES: National internationalism in late 19th-century utopias by Mór Jókai, Edward Bellamy, and William Morris
LIBOR MAREK: Three undiscovered utopias in German-language literature from the Czech periphery: Moravian Wallachia and Zlín

Celý obsah čísla s prelinkovaním na jednotlivé texty nájdete TU.