Archívy kategórie: Správy

Adam Bžoch pre Denník N: Ešte raz písmeno Z

bzoch fotoV ďalšom článku uverejnenom v Denníku N sa Adam Bžoch zamýšľa nad významom písmena Z, ktoré sa počas invázie na Ukrajine stalo znakom ruskej propagandy. Odpoveď na otázku, prečo sa ním mohlo stať, osvetľuje cez pohľad svetoznámeho sovietskeho (estónskeho) kultúrneho semiotika Jurija Lotmana. Zároveň upozorňuje aj na historické vedomie znalosti významu písmena zeta ako starogréckeho symbolu.

Foto: FB, Malý Berlín

Text vyšiel v Denníku N: https://dennikn.sk/2768390/este-raz-pismeno-z/?ref=list
Celý text Adama Bžocha si môžete prečítať TU.

Rusista Valerij Kupka je novým školiteľom doktorandského štúdia na našom ústave

Máte záujem o doktorandské štúdium svetovej literatúry? Už ste si vybrali tému? Nový externý školiteľ doktorandského štúdia na Ústave svetovej literatúry SAV doc. PhDr. Valerij Kupka, CSc. vypísal tému Špecifiká vývoja malých žánrov v ruskej próze 20. rokov 20. storočia. Zoznámte sa s ním.

ValeValerij_Kupka2-1017x1536rij Kupka je básnik, prekladateľ, rusista, divadelný dramaturg. Má štyri rodné jazyky. Narodil sa na Ukrajine a v roku 1978 sa jeho rodina presťahovala na Slovensko. Venuje sa ruskej literatúre
19. a 20. storočia, ruskej detskej literatúre, ruskému výtvarnému umeniu a filmu 20. storočia.
V zaujímavom rozhovore pre dunszt.sk „Prežívame kolaps systému, v ktorom svetu vládnu nekompetentní politici“ ho predstavila Eva Andrejčáková:
Ako rusista máte k Rusku špecifický vzťah. Predpokladali ste, že môže dôjsť k takejto ničivej vojne?
Je to šok a ťažko sa mi o tom hovorí. Áno, mal som predstavu, tušenie, že môže dôjsť k nejakému minimalistickému kroku zo strany Ruska voči Ukrajine, ale toto som nečakal.
Čo prežívate z osobného hľadiska? 
Obávam sa, že svoje pocity nedokážem sformulovať. V oboch krajinách mám blízkych príbuzných a blízkych priateľov, spisovateľov a výtvarníkov, s ktorými dlhodobo spolupracujem. Desím sa predstavy, že budú stáť zoči-voči jeden proti druhému. To, čo prežívame, je kolaps systému, v ktorom svetu vládnu politici často nekompetentní a neprofesionálni. Deje sa to aj preto, že sa k moci dostávajú polovzdelaní a neempatickí ľudia. A platí to nielen o politike, ale o všetkých sférach spoločenského života.
Celý rozhovor si prečítajte TU.
(Foto: archív V. K.)

Autorovu štúdiu „Podoby cenzúry v ruskej literatúre“, publikovanú v časopise World Literature Studies, si môžete prečítať TU.

Nezabudnite, že prihlášky na doktorandské štúdium sa prijímajú od 1. do 31. mája. Viac informácií TU.

Porotkyňa Jana Cviková o finálovej desiatke ceny Anasoft litera 2022

Desiatka Anasoft litera 2022Od stredy 9. marca poznáme knihy, ktoré sa stali súčasťou finálovej desiatky ceny Anasoft litera 2022 – Balla: Medzi ruinami (KK Bagala), Dobrakovová, Ivana: Pod slnkom Turína (Marenčin PT), Hochholzerová, Nicol: Táto izba sa nedá zjesť (KK Bagala), Medeši, Ivan: Vilkovia (Východoslovenské združenie Valal), Micenková, Jana: Krv je len voda (Marenčin PT), Onderčanin, Lukáš: Utópia v Leninovej záhrade (Vydavateľstvo Absynt), Rakús, Stanislav: Ľútostivosť (KK Bagala), Rozenbergová, Vanda: Zjedol som Lautreca (Vydavateľstvo SLOVART), Soltész, Arpád: Zlodej (Ikar),  Vadas, Marek: Šesť cudzincov (KK Bagala).

V tohoročnej päťčlennej porote sú okrem Gábora Csandu, Weroniky Gogoly a Tamary Janecovej aj vedecká pracovníčka nášho ústavu Jana Cviková a člen redakčnej rady medzinárodného vedeckého časopisu World Literature Studies Marián Andričík. Desať finalistiek sa predstaví počas multižánrového festivalu litera fest a ďalších podujatí. V septembri porota vyhlási tzv. finálovú päťku, z ktorej napokon vyberie víťaznú knihu. Päticu kníh vyberie aj pre Cenu René, o ktorej rozhoduje gymnaziálna mládež.

Jana Cviková-cb.

Literárna vedkyňa, prekladateľka a vydavateľka Knižnej edície ASPEKT o finálovej desiatke napísala:

„V tomto ročníku sa desiatka poskladala z ôsmich nových knižných titulov autoriek a autorov, ktorých už dobre poznáme, a – čo je zvlášť potešujúce – aj z dvoch debutov. Hoci v celoročnej produkcii Pokračovať na Porotkyňa Jana Cviková o finálovej desiatke ceny Anasoft litera 2022

Adam Bžoch pre Denník N: Prvou obeťou vojny je pravda

275971969_1977187975815162_6538660974944829674_nV článku, ktorý vyšiel v Denníku N, píše Adam Bžoch o vojne proti Ukrajine a zamýšľa sa nad otázkou, prečo je jej prvou obeťou pravda. „Ruská vojenská agresia na Ukrajine ponúka príležitosť pre mnohých, aby začali konečne myslieť, to znamená racionálne preverovať, nakoľko jazyk, ktorý okolo seba počúvame, zodpovedá realite, v ktorej žijeme.“

Celý článok si môžete prečítať TU.
Link: https://dennikn.sk/2756656/prvou-obetou-vojny-je-pravda/?ref=list

FOTO – FB/Banksy

Záznam z prednášky Miloslava Szabóa o literárnom antisemitizme

zaznam prednaskyMiloslav Szabó:
Literárny antisemitizmus – stav
a perspektívy bádania

 

Výskum literárneho antisemitizmu na Slovensku nemá tradíciu, a to ani v rámci dejín slovenskej literatúry, ani v literárnej komparatistike. Práve možnosti skúmania antisemitizmu v literatúre sú témou hosťovskej prednášky Mgr. Miloslava Szabóa, PhD. Historik, germanista a spisovateľ priblížil na online stretnutí svoj postoj k najnovším trendom tohto výskumu v českom a nemeckom kontexte.

Záznam z prednášky si môžete pozrieť a vypočuť TU.
Viac informácií o autorovi a jeho dielach nájdete TU.

Záznam prednášky: O obraznosti jazyka v Hlavnom meste Roberta Menasseho

roman mikulas menasse fotoMgr. Roman Mikuláš, PhD.

Podoby politickej imaginácie a myšlienka postnárodnej Európy v kontexte románu Roberta Menasseho Die Hauptstadt/Hlavné mesto

V politických diskurzoch nachádzame rozličné interpretačné vzory a modely uvažovania. Ktoré z nich sa reprodukujú v metaforách diela Roberta Menasseho? Túto otázku a mnohé ďalšie si v súvislosti s uvedeným románom rakúskeho spisovateľa kladie germanista Roman Mikuláš a vo svojej prednáške v rámci pracovného cyklu Z literárnovednej dielne tak predstavuje spracovanie témy Európskej únie v širších súvislostiach literárnej komunikácie.

Záznam prednášky si môžete vypočuť TU.

Časopis Verzia predstavil číslo venované (post)koloniálnej literatúre

 

verzia_3_2021_cover_webČasopis Verzia je novou platformou pre umelecký preklad a jeho reflexiu, vydáva ho občianske združenie Doslov a na jeho realizácii sa podieľajú aj naše kolegyne a kolegovia. Najnovšie 3. číslo, ktoré vyšlo koncom minulého roka, ponúka prostredníctvom esejí, článkov a rozhovorov odpovede na otázku, prečo autori a autorky z (post)koloniálnych afrických krajín, Indie či Karibiku píšu v angličtine. Napohľad nevinná otázka v sebe skrýva mnoho kontroverzií, keďže angličtina je pre väčšinu z nich koloniálnym jazykom, ktorý bol ich krajinám nanútený. Prečo aj po dekolonizácii tvoria v jazyku, ktorý je v ich histórii spojený s aroganciou, násilím a vykorisťovaním kolonizátora? Názory sa rôznia a mnohé sú skutočne prekvapivé. Kolekciu odborných a umeleckých textov uvádza štúdia zostavovateľky Dobroty Pucherovej.  Vo výbere sa nachádzajú texty od medzinárodne známych hviezd, ako sú Salman Rushdie, Chinua Achebe, V. S. Naipaul, Chimamanda Ngozi Adichie či čerstvý držiteľ Nobelovej ceny Abdulrazak Gurnah, ale aj diela menej známych autorov ako Somálčan Nuruddin Farah, Zimbabčan Dambudzo Marechera, Ind Nirad C. Chaudhuri alebo Maročanka Laila Lalami.

Kompletné číslo si môžete prečítať na stránke doslov.sk.

Na predvianočnom soirée predstavili svoju prekladovú tvorbu

Pracovníčky a pracovníci Ústavu svetovej literatúry SAV popri svojej výskumnej činnosti prekladajú umeleckú literatúru, a sprostredkúvajú tak hodnoty z inonárodných kultúr aj širšej čitateľskej verejnosti. Výsledky svojej tohtoročnej prekladovej tvorby prezentovali na predvianočnom soirée 15. decembra 2021, priblížili autorské osobnosti, ich diela a ukážky z preložených textov pestrého žánrového zloženia – prozaických textov, románov, esejí, drámy i poézie.

Postkoloniálny tematický blok „Prečo píšem po anglicky?“ pre časopis Verzia zostavila afrikanistka Dobrota Pucherová. Časopis Verzia je zameraný na literárny preklad a jeho reflexiu, tretie tohtoročné číslo sa zaoberá hlasmi spisovateľských osobností z bývalých britských kolónií v Afrike, Karibiku a južnej Ázii. Ako zdôrazňovala vo svojej prezentácii zostavovateľka, otázka jazyka je v niekdajších kolóniách veľmi dôležitá. Európski kolonizátori sem priniesli svoje jazyky a nadradili ich nad pôvodné miestne jazyky, ktoré boli často považované za primitívne. Najrozšírenejším koloniálnym jazykom sa stala angličtina a po dekolonizácii sa začalo veľa diskutovať o používaní európskych jazykov v postkoloniálnej tvorbe. Z eseje afrického autora A. Gurnaha, súčasného držiteľa Nobelovej ceny za literatúru, Písanie a jeho priestor čítala úryvok prekladateľka textu Natália Rondziková, doktorandka ústavu.

Ďalej boli predstavené umelecké preklady piatich diel, ktoré vyšli knižne. Pokračovať na Na predvianočnom soirée predstavili svoju prekladovú tvorbu

Vedecké kolokvium o Mikulášovi Bakošovi

bakos prednaskaMikuláš Bakoš – pluralitný literárny vedec v metodologickej diskusii dneška. Pod týmto názvom usporiadal v novembri Ústav svetovej literatúry SAV v Bratislave v spolupráci s Katedrou slovenského jazyka a literatúry FF UKF v Nitre medzinárodné vedecké online kolokvium. S príspevkami na danú tému vystúpili bádatelia zo Slovenska i Českej republiky: prof. I. Pospíšil, DrSc. (Brno), prof. L. Franek, CSc. (Bratislava), Mgr. M. Navrátil, PhD. (Bratislava), doc. S. Pašteková, CSc. (Bratislava), doc. O. Sládek, PhD. (Brno), PhDr. D. Teplan, PhD. (Nitra). Podujatie prinieslo bohatú mozaiku reflexie vedeckého diela významného interdisciplinárneho humanitného vedca, literárneho teoretika, historika a prekladateľa zo svetových literatúr profesora Mikuláša Bakoša (1914 – 1972), ktorý reagoval na podnety európskeho vedeckého myslenia, predovšetkým ruského formalizmu a českého štrukturalizmu v zmysle metodologických a terminologických východísk vlastných vedeckých prác. Kolokvium podnietilo inšpiratívnu diskusiu o jeho bádateľskom odkaze v metodologickom diskurze modernej literárnej vedy, intenzívne rezonovala potreba súčasnej recepcie M. Bakoša nielen ako vedúcej osobnosti spolku Vedecká syntéza (1937), zakladateľa a prvého riaditeľa Ústavu svetovej literatúry a jazykov SAV (1968 – 1972). Predovšetkým poukázalo na jeho nesporný novátorský prínos pre slovenskú literárnu vedu a výskum zahraničných literatúr v česko-slovenskom kultúrno-spoločenskom kontexte. Príspevky, ktoré odzneli na kolokviu, budú čoskoro uverejnené v rovnomennom zborníku.

SOŇA PAŠTEKOVÁ

My Post (4)

sonalesnakova_odrudalesnaka

„Na počiatku bolo slovo…“ – Soňa Lesňáková 1932 – 2021

PhDr. Soňa Lesňáková, CSc. (rod. Vilhanová) zomrela dňa 28. októbra 2021 vo veku 89 rokov. Posledná rozlúčka so zosnulou bude v piatok 5. novembra 2021 o 14:45 hod. v bratislavskom krematóriu.

„Na počiatku všetkých veľkých a blahodarných činov bolo a dodnes je slovo, z ktorého sa rodia takéto činy. Slovo ako výraz umu, vôle i tvorivej schopnosti, ako vyjadrenie aktívneho vzťahu, vzájomnosti a porozumenia medzi rozumnými bytosťami, a to aj vtedy, ak sa vyjadrujú bez slov alebo slovami odlišného pôvodu, ale napriek tomu si chcú porozumieť a navzájom komunikovať.“ Práve týmito slovami začína Soňa Lesňáková úvodnú štúdiu Na počiatku bolo slovo (1825 – 1918) v knižke Ruská literatúra v slovenskej kultúre v rokoch 1825 – 2015 (VEDA 2017, s. 9). Táto spomienka na literárnu vedkyňu, ktorá celý svoj pracovný život spojila so Slovenskou akadémiou vied, bude pokusom uchopiť svojimi slovami jej „blahodarné činy“, aktivity… Bola to vedkyňa, dáma, ktorá si svoju erudíciu nikdy nenechávala pre seba – do konca svojho aktívneho pôsobenia v Ústave svetovej literatúry SAV bola nielen bádateľkou objavujúcou nové fakty a ich súvislosti, ale aj vyhľadávanou redaktorkou literárnovedných publikácií predovšetkým komparatistického a translatologického charakteru. Pokračovať na „Na počiatku bolo slovo…“ – Soňa Lesňáková 1932 – 2021