Archív kategorií: Správy

Impulzy prekladov teoretických prác ruských formalistov v diele Mikuláša Bakoša

Správy

Soňa Pašteková sa vo svojej najnovšej monografii zamerala na výskum vplyvu prekladov teoretických prác ruských formalistov na rozvoj terminologického aparátu slovenského literárnovedného a umenovedného myslenia s osobitným zreteľom na vedecké texty Mikuláša Bakoša.

Bakošova reflexia formalizmu je mnohostranná. Pohybuje sa od prekladu teoretických prác ruských formalistov k integrácii podnetov formalizmu ako metodologických a terminologických východísk jeho vlastných literárnovedných prác z oblasti literárnej avantgardy, štrukturalizmu a historickej poetiky. Autorka sa v šiestich kapitolách venuje okrem iného aj reflexii teoretického a metodologického odkazu Mikuláša Bakoša v slovenskom literárnovednom myslení, úvahám o jeho zložitých a často kontroverzne pôsobiacich vedeckých smerovaniach či problematike terminologických posunov literárnej vedy v procese prekladu.

Publikácia vyšla v minulom roku a celý text v PDF verzii nájdete TU.

Záznam z prednášky: Carola Heinrich – Postsowjetische Inszenierungen. Das Bild „des Russen“ damals und heute

Dr. Carola Heinrich absolvovala štúdium romanistiky, talianistiky a komunikačných štúdií na LMU v Mníchove a na Univerzite v Havane. Svoj výskumný záujem sústreďuje na rumunskú a latinskoamerickú literatúru 20. a 21. storočia, postsovietske divadlo a film, postkoloniálne štúdie, translatológiu, ako aj problematiku výskumu kultúrnej pamäti. Prinášame vám záznam hosťovskej prednášky, ktorú predniesla na pôde Ústavu svetovej literatúry SAV, v. v. i., v roku 2022.

Mocenské vzťahy medzi Sovietskym zväzom ako centrom a štátmi „východného bloku“ sú porovnateľné so vzťahom západných koloniálnych štátov k ich kolóniám. Na základe tejto premisy sa Sovietsky zväz a jeho nástupnícky štát Rusko považujú za hegemónnu mocnosť v postkoloniálnom zmysle.

Z tejto postkoloniálnej perspektívy sa v prednáške pozrieme na dôsledky sovietskej dominancie voči dvom kultúram, ktoré boli v minulosti pod silným sovietskym vplyvom: na Kubu a Rumunsko. Dr. Carola Heinrich vo svojej prednáške skúma reakcie na zánik hegemónnej moci Sovietskeho zväzu a objasňuje ich na základe inscenovania v divadle, performancii, filme, videu a v rozhlasovej hre po roku 1989. Prostredníctvom kompa-ratívnej analýzy skúma mocenské štruktúry na základe teórií prekladu
a reflektuje zmenu úlohy, reprezentácie a prisudzovania kultúrneho obrazu „Rusa/Rusky“ po rozpade Sovietskeho zväzu. Záznam prednášky v nemeckom jazyku si môžete vypočuť TU.

Nové číslo: Autobiografické písanie a autofikcia v súčasnej próze

Správy, Knižnica online

eds. Ján Jambor ‒ Zuzana Malinovská

Toto číslo sa venuje podobám individuálneho autorského sebavyjadrenia v svetovej próze vydanej po roku 2000. Aktuálnosť problematiky súvisí s významnými zmenami, s ktorými je dnešný človek konfrontovaný. Autori a autorky deviatich štúdií v piatich jazykoch uplatňujú rôzne metodologické prístupy a potvrdzujú,
že výsledkom autobiografického písania a autofikcie nie sú priamočiare autentické životné dokumenty, ale svojbytné literárne konštrukcie reality, vyrovnávajúce sa s osobnou i spoločenskou skúsenosťou, s hraničnými životnými situáciami, s procesom písania i literárnou tradíciou, ako aj s históriou či prítomnosťou danej krajiny.

Z obsahu:

JÁN JAMBOR ‒ ZUZANA MALINOVSKÁ
Autobiografické písanie a autofikcia v súčasnej próze
ZUZANA MALINOVSKÁ
Écriture du deuil comme interrogation de soi : Deuils cannibales et mélancoliques
de Catherine Mavrikakis Pokračovať na Nové číslo: Autobiografické písanie a autofikcia v súčasnej próze →

Záznam z prednášky: Martin Golema – Kolektívne symboly ako obrazy sveta: na príklade „Jazdeckej sochy kráľa Svätopluka”

O kreovaní dôležitého kolektívneho symbolu, jeho význame
a premenách uvažoval počas hosťovskej prednášky,  ktorá sa konala na pôde Ústavu svetovej literatúry SAV, v. v. i.,  profesor Martin  Golema.  Pri premýšľaní o dejinách sa bez literárne konštruovaných, interdiskurzívne platných kolektívnych symbolov, metafor či príbehov jednoducho nedokážeme zaobísť. Môžeme však voliť medzi románom ako žánrovou perspektívou blízkou kritickým humanitným vedám a totemickým eposom. Záznam prednášky si môžete vypočuť na našom Youtube kanáli TU.

Hľadáme 2 nové posily: Researcher – Translation and Language Contact in Literature Project

Správy, Rôzne

Join an exciting 5-year IMPULZ research project entitled Translation and Cross-Lingual Stylistic Transfer: Towards a Theory of Language Contact in Literature (PI Eugenia Kelbert). This transdisciplinary project explores the dynamics of fields such as multilingualism, postcolonial literature, translation, influence, and international literary movements to analyse the stylistic and cognitive mechanisms of languages coming into contact in various literary contexts. It then builds on this research to consider ways in which it can help vulnerable groups and feed back into the literary process, including through the development of innovative digital humanities tools.

Location: Institute of World Literature, Slovak Academy of Sciences, Bratislava, Slovakia.
The successful candidates will be required to either relocate to Bratislava or commute on a regular basis.

How to Apply:
Submit a cover letter, curriculum vitae, and a sample of relevant academic work to eugenia.kelbert@savba.sk. Pokračovať na Hľadáme 2 nové posily: Researcher – Translation and Language Contact in Literature Project →

Správy, Pozvánky, Rôzne

BCLT Book Launch

Prismatic Jane Eyre: Close-Reading a World Novel Across Languages

pondelok 11. decembra 2023
17. –  18. hod.
Online (Hybrid) and UEA Campus: JSC 1.03

Register to watch the event ONLINE

In this hybrid (in-person / online) book launch seminar, co-authors Matthew Reynolds (St Anne’s, Oxford), Eugenia Kelbert (UEA), Jernej Habjan (Ljubljana) and Kayvan Tahmasebian (SOAS, London) will be discussing Prismatic Jane Eyre, which is available as an open access download from Open Book Publishers. Pokračovať na →

Ďakujeme, pani riaditeľka. Držíme palce, pán riaditeľ

Správy, Rôzne

Táto fotografia vznikla v novembri 2019, keď po dlhoročnom riaditeľovi ústavu prof. Adamovi Bžochovi, ktorý podnietil veľký posun ústavu vo viacerých oblastiach, pričom spolupracoval so svojimi nasledovníkmi, sa vedenia ústavu ujala Dr. Judit Görözdi.  Fotografia je symbolická pre partnerskú spoluprácu riaditeľky s jej zástupcom doc. Róbertom Gáfrikom, ktorá pretrvala celé štyri roky. Ďakujeme vám. A ďakujeme, Judit Görözdi, za prácu pre ústav a nás všetkých.

Od 1. novembra 2023 sa riaditeľom stal doc. Róbert Gáfrik a jeho zástupcom Dr. Roman Mikuláš.  Ostáva len zaželať, nech sa im v nových pozíciách darí.

 

Čestná plaketa SAV Ľudovíta Štúra pre Romana Mikuláša

Správy

Nedávno oceneného kolegu Romana Mikuláša predstavujeme v krátkom osobnom profile.

Romanovi Mikulášovi bola udelená Čestná plaketa SAV Ľudovíta Štúra za zásluhy v humanitných a spoločenských vedách. Od začiatku svojej vedeckej dráhy sa sústreďuje na problematiku literárnovedného myslenia. Inšpiratívne nadväzuje predovšetkým na súčasné nemecké literárnovedné myslenie. Vo sfére jeho záujmu sú teoretické a metodologické prístupy literárnovedného konštruktivizmu, empirickej teórie literatúry, teórie systémov, teórie chaosu a kognitívnej literárnej vedy. Jeho výskum literatúry charakterizuje predovšetkým univerzálny antropologický rozmer a interdisciplinárnosť. Pokračovať na Čestná plaketa SAV Ľudovíta Štúra pre Romana Mikuláša →

Pamätná plaketa SAV pre Janu Cvikovú

Správy

Ocenenú kolegyňu predstavujeme v krátkom osobnom profile.

Jane Cvikovej bola udelená Pamätná plaketa SAV „za vedeckovýskumné výsledky v oblasti feministickej literárnej vedy a za výnimočný celospoločenský význam, ktorý má jej priekopnícka práca v oblastiach feministických štúdií a používania rodovo inkluzívneho jazyka na Slovensku.“ Ako vedecká pracovníčka sa zameriava na nemecky písanú literatúru, feministickú literárnu vedu a interdisciplinárne rodové štúdiá. Už celé desaťročie pôsobí ako šéfredaktorka medzinárodne uznávaného časopisu pre výskum svetovej literatúry World Literature Studies. Jej činnosť a aktivity prekračujú akademický rámec smerom k širšie ponímaným kultúrnym a spoločensko-politickým témam. Pokračovať na Pamätná plaketa SAV pre Janu Cvikovú →

O preklade filozofie a filozofii prekladu v Banskej Bystrici

Správy

Filozofická fakulta Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici a Ústav svetovej literatúry SAV, v. v. i., v Bratislave spolu so Štátnou vedeckou knižnicou v Banskej Bystrici usporiadali 25. októbra 2023 na pôde knižnice na Lazovnej ulici podujatie Preklad filozofie, filozofia prekladu. Uviedla ho prodekanka UMB pre pedagogickú činnosť doktorka Anita Račáková, ktorá spolu s doktorkou Ľubicou Pliešovskou diskusné podujatie zabezpečila.

Na pódiu sa zhovárali filozofi Jaroslav Cepko a Miloš Taliga, translatológovia Igor Tyšš a Martin Djovčoš, ktorý diskusiu moderoval. S diskusným príspevkom vystúpila aj profesorka Katarína Bednárová, hlavná riešiteľka projektu o preklade a recepcii spoločenskovedných a humanitnovedných textov v 20. storočí.

Pokračovať na O preklade filozofie a filozofii prekladu v Banskej Bystrici →