Dr. Dobrota Pucherová, D. Phil., z Ústavu svetovej literatúry SAV, v. v. i., získala ocenenie špičková monografia za publikáciu FEMINISM AND MODERNITY IN ANGLOPHONE AFRICAN WOMEN’S WRITING: A 21ST-CENTURY GLOBAL CONTEXT (Feminizmus a modernita v literatúre anglofónnych afrických autoriek: globálny kontext 21. storočia), vydanú vo vydavateľstve Routledge. Na slávnostnom podujatí 18. septembra 2023 si ocenenie spolu s ďalšími vedeckými osobnosťami SAV prevzala z rúk predsedu SAV profesora Pavla Šajgalíka a člena Predsedníctva SAV profesora Petra Samuelyho. Našej kolegyni srdečne blahoželáme!
Archív kategorií: Správy
Prezentácia publikácie na medzinárodnej konferencii Translation, Interpreting & Culture 2023 v Bratislave
21. septembra 2023 (štvrtok) o 13.00 hod. sa v Moyzesovej sieni Filozofickej fakulty UK
v Bratislave v rámci medzinárodnej vedeckej konferencie uskutoční prezentácia zborníka štúdií s názvom Translation Studies in Ukraine as an Integral Part of the European Context, na ktorého vydaní sa podieľal náš ústav.
Do zborníka prispeli štúdiami aj naše kolegyne, ktoré sa zaoberajú teóriou a históriou prekladu, profesorka Katarína Bednárová „Translation – historicity – interpretative parallels“ a profesorka Mária Kusá „Power in translation: a formative factor of reception and distribution and a deformative factor in conceptualisation of literature in Slovak translation, 1945–1970“ .
Srdečne Vás pozývame.


Výzva na príspevky do World Literature Studies 2/2024: Interdiskurzívna komunikácia medzi literatúrou a bioetikou
Editorky: Bogumiła Suwara (Ústav svetovej literatúry SAV, v. v. i., Bratislava), Jana Tomašovičová (Filozofická fakulta Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave)
Na pozadí koncepcie interdiskurzívnych vzťahov a koncepcie naratívnej bioetiky sme
v súčasnosti svedkami postupného rozkolísania a otvárania hraníc medzi jednotlivými vedeckými a umeleckými diskurzmi. Témou monotematického čísla je preskúmať tieto posuny na príklade interdisciplinárnej komunikácie medzi literatúrou a bioetikou. Vzťah literatúry a bioetiky sa zväčša reflektoval z pozície tradičnej biomedicínskej relácie medzi lekárom a pacientom. V súčasnosti však predstavuje bioetika interdisciplinárnu oblasť, ktorá na jednej strane intenzívne komunikuje s vedami o kultúre, umení, humanitnými disciplínami a na druhej strane veľmi úzko spolupracuje s prírodnými vedami a biomedicínou. Na rozdiel od klasických tém lekárskej etiky prinášajú moderné biomedicínske technológie pre literatúru úplne nové témy, akými sú napríklad predimplantačná diagnostika, regeneračná medicína, editovanie génov, vylepšovanie človeka, ktoré sa stávajú čoraz častejšie nosnými motívmi pre súčasnú literatúru, film i vizuálne umenie. Sú zároveň príkladmi vzájomného otvárania diskurzov a vzniku nového interdisciplinárneho priestoru, kam patrí aj naratívna bioetika. Morálne dilemy objavujúce sa v súvislosti so zrýchleným technologickým vývojom, ktoré ovplyvňujú nielen jednotlivca, ale i spoločnosť, je potrebné zachytiť v ich komplexnosti, preto sa ukazuje ako mimoriadne plodný prístup rozšíriť čisto racionálnu etickú rétoriku a logickú argumentáciu o humanistické pohľady a naratívne aspekty.
Jazyk príspevkov: angličtina
Anotácie príspevkov (max. 3600 znakov) posielajte editorskému tímu na adresu bsuwara@gmail.com, jana.tomasovicova@ucm.sk a kópiu na adresu usvlwlit@savba.sk
do 8. 10. 2023.
Text výzvy a ďalšie informácie nájdete TU.
Róbert Gáfrik prednášal na pôde prvého centra svetovej literatúry v Indii
Náš kolega, komparatista Róbert Gáfrik 21. augusta 2023 navštívil Centre for the Study of World Literature na International Institute of Information Technology Bhubaneswar v indickom zväzovom štáte Urísa. Ide o prvé centrum venované svetovej literatúre v Indii. Založila ho Dr. Lipika Das v roku 2022. Docent Gáfrik je členom jeho poradného výboru. 23. augusta v spolupráci IIIT Bhubaneswar s Centre for Asian Studies predniesol prednášku pod názvom „The Concept and Objectives of World Literature“. Prednášku uviedol profesor Jatindra Kumar Nayak.
O tomto literárnovednom stretnutí informovali aj miestne noviny The Political and Business Daily: http://pbdodisha.in/Bhubaneswar-25th-August-Friday-2023.
Záznam z prednášky: Alexander von Humboldt – das sich ständig erweiternde Werk und die Editionsphilologie

Projekt Alexander von Humboldt auf Reisen – Wissenschaft aus der Bewegung (Alexander von Humboldt na cestách – veda z pohybu) sa snaží pomocou najnovších digitálnych technológií uchopiť dielo nemeckého polyhistora v jeho komplexnosti. O diele Alexandra von Humboldta ako výzve pre edičnú filológiu hovoril na pôde Ústavu svetovej literatúry SAV, v. v. i., v hosťovskej prednáške prof. Dr. Ottmar Ette. Záznam prednášky v nemeckom jazyku si môžete vypočuť TU. Veríme, že inšpiratívny obsah prednášky ospravedlní zníženú kvalitu záznamu.
Nové číslo: Mnoho tvárí odolnosti a uzdravovania v súčasných naratívoch
ed. Ana María Fraile-Marcos, Universidad de Salamanca
V súčasnosti sa témou odolnosti, schopnosti prispôsobiť sa nepriazni osudu a zotavenia zaoberajú rozmanité disciplíny, ako sú fyzika, ekológia, výskum katastrof, psychológia, neuroveda, genetika, sociológia, kultúrne štúdiá atď. Počas pandémie COVID-19 získava téma odolnosti novú platnosť. Zároveň si to vyžaduje hlbšie štúdium dôsledkov, ako sú zraniteľnosť, neistota alebo starostlivosť. Ani literatúra nezostala mimo tejto diskusie. Druhé tohtoročné číslo časopisu World Literature Studies analyzuje súčasné naratívy, ktoré tematizujú odolnosť ako ústrednú mnohostrannú paradigmu umožňujúcu postihnúť realitu a subjektivitu. Publikované štúdie sa zaoberajú rôznymi formami odolnosti, objasňujú jej súvislosť s pojmami zraniteľnosti, neistoty, odporu, pamäti i uzdravovania a navrhujú nové koncepty. V rubrike „Diskusia“ nájdete príspevok Charlesa Sabatosa o jednom z najuznávanejších expertov na českú a slovenskú literatúru v anglicky hovoriacich krajinách, britskom slavistovi, bohemistovi a slovakistovi Robertovi B. Pynsentovi, ktorý vo veku 79 rokov zomrel na konci minulého roka.
Z obsahu:
BELÉN MARTÍN-LUCAS
Resilience and healing in the slums of Manila: Merlinda Bobis’s The Solemn
Lantern Maker
MARISOL MORALES-LADRÓN
Embodying the mother, disembodying the icon: Female resistance
in Colm Tóibín’s The Testament of Mary
MIRIAM BORHAM-PUYAL
Nurses, mothers, sisters: Relational resilience and healing vulnerability
in Emma Donoghue’s The Wonder and The Pull of the Stars
LUCÍA LÓPEZ-SERRANO
Subverting resilience in the psychiatric ward: Finding the good death
in Miriam Toews’s All My Puny Sorrows
PETER ARNDS
From defeat to resilience: The human cockroach in world literature after Kafka
SARA CASCO-SOLÍS
Socio-ecological resilience in Sharon Bala’s The Boat People
VICENT CUCARELLA-RAMON
Resilience and ethics of care against racial capitalism in David Chariandy’s Brother
MARTINA HORÁKOVÁ
Words that matter: Yindyamarra, Wiradjuri resilience and the settler-colonial
project in Tara June Winch’s The Yield
SILVIA MARTÍNEZ-FALQUINA
Violence, relation and beauty in Toni Jensen’s “Women in the Fracklands”
KENDRA REYNOLDS
Re-examining the “Hero’s Journey”: A critical reflection on literature selection
for affective bibliotherapy programs on resilience
CHARLES SABATOS
Robert B. Pynsent’s contributions to the study of Slovak literature
Celý obsah čísla s prelinkovaním na jednotlivé texty v režime open access nájdete TU.
Pozývame vás na stretnutie so svetovou literatúrou i s nami

V piatok 23. a v sobotu 24. júna 2023 sa v Bratislave na námestí M. R. Štefánika budú pri príležitosti 70. výročia prezentovať jej pracoviská z celého Slovenska. Nahliadnete do sveta vedy, spoznáte výskumné témy a výsledky vedeckých tímov SAV. Čaká vás viac ako 50 stánkov s rozmanitými expozíciami, aktivitami a súťažami.
V stánku číslo 51 deťom aj dospelým priblížime odpovede na otázku „Čo je svetová literatúra?“.
Pripravili sme pre vás:
- Interaktívnu mapu sveta Na mape si budete môcť nájsť miesto pre svoju prečítanú knihu.
- Rozhovory o tom, čo to vlastne robíme Radi sa s vami pozhovárame o vašich čitateľských zážitkoch, svetovej literatúre i o našej práci.
- Online kvízy v 3 leveloch Pre všetkých súťaživých a sčítaných sú pripravené online kvízy s rôznou náročnosťou, ktoré sa budú nielen pýtať, ale aj odpovedia na zaujímavé i zábavné otázky zo sveta literatúry. Za úspešné riešenie môžete získať skvelé knihy a časopis VERZIA venovaný umeleckého prekladu.
- Hru pre najmenšie deti „Nájdi rozprávkovú dvojicu“ Malý princ hľadá svoju líšku, Červená čiapočka zasa vlka a Pipi…?
- Hru „Ktorá kniha sa začína touto vetou?“ Skúste k prvej vete románu, incipitu, priradiť jej názov. Možno tieto vety dôverne poznáte a možno ich uhádnete.
- Načo je dobrý literárny preklad? Ukážeme dôležitosť prekladu, pretože či chceme, alebo nie Shakespeare ani Cvetajeva nepísali po slovensky. V našom stánku si môžete vydýchnuť a prečítať čosi z preložených diel svetovej literatúry.
- Hyperlexikón literárnovedných pojmov sa predstaví ako oblak mnohovýznamových slov a slovných spojení.
- atď.
- Program bude prebiehať v slovenskom a v anglickom jazyku./The programme will be in Slovak and English.
Celý program podujatia nájdete TU.
Adam Bžoch o umeleckom preklade

Pri príležitosti znovuotvorenia amsterdamského Prekladateľského domu (Vertalershuis), ktoré sa uskutoční v júni tohto roka, poskytol profesor Adam Bžoch, pôsobiaci aj ako aktívny prekladateľ nizozemskej literatúry, spisovateľke Andree Kluitmann interview. Okrem iného v ňom hovorí o svojej práci, prekladateľskej kultúre na Slovensku a situácii umeleckého prekladu v epoche ústupu printových médií. Ako prekladateľ významného nizozemského povojnového prozaika Willema Frederika Hermansa, na ktorého počesť je v Prekladateľskom dome pomenovaná jedna z miestností, sa vyjadruje o jeho diele a premenách jeho pôsobenia v čase. Zamýšľa sa tiež nad praktickým významom inštitúcií, ako sú Nizozemský literárny fond (Nederlands Letterenfonds) a Prekladateľský dom (Vertalershuis), ktoré podporujú produkciu a medzinárodnú cirkuláciu holandskej literatúry.
Rozhovor Adama Bžocha s Andreou Kluitmann v holandčine si môžete prečítať na: https://www.letterenfonds.nl/nl/entry/3497/van-elfje-twaalfje-naar-de-tranen-der-acacias
Za Jánom Vilikovským (1937 – 2023)
Docent Vilikovský, významná osobnosť slovenského prekladu a translatológie, zomrel 5. mája vo veku 85 rokov. Aj v našom ústave sme ho poznali ako kolegu a priateľa. Naposledy sa podieľal ako oponent na Slovníku prekladateľov umeleckej literatúry. Lúčime sa s ním spomienkou jeho bývalej doktorandky Ľubice Pliešovskej, ktorá s nami spolupracuje na výskumnom projekte Preklad a aspekty recepcie spoločenskovedných a humanitnovedných textov ako kultúrny a literárny transfer v 20. storočí.
Česť jeho pamiatke!
Predĺžený víkend od 6. do 8. mája sme s rodinou trávili na Liptove. Keďže v zariadení, kde sme boli ubytovaní, nebol signál a vonku bolo krásne, mobil som celé dni nemala pri sebe. Keď som v nedeľu v noci prišla do chaty a na Whatsappe mi svietilo 28 neprečítaných správ, tušila som, že sa niečo stalo. Intuícia neklamala. Všetky správy sa týkali smrti „nášho pána docenta“, docenta Jána Vilikovského.
Médiá verejnosť okamžite informovali o úmrtí prekladateľa, vysokoškolského pedagóga a bývalého veľvyslanca Slovenskej republiky v Spojenom kráľovstve. Pripomenuli to najlepšie, čo priniesol do zlatého fondu prekladovej literatúry na Slovensku – preklady Poea, Hemingwaya, Fitzgeralda, Mailera, Orwella, Rushdieho, Rotha a mnohých iných anglických a amerických (prevažne) prozaikov. Vyzdvihovali jeho prínos do teórie literatúry (jeho monografia Preklad ako tvorba z roku 1984 sa stala ikonickým dielom nielen slovenskej translatológie). Reflektovali jeho pôsobenie na čele významných kultúrnych a spoločenských inštitúcií (šéfredaktor vydavateľstva Tatran, riaditeľ Literárneho informačného centra). Vyjadrili poľutovanie nad tým, že sa ako prvý veľvyslanec Slovenska v Spojenom kráľovstve nedožil korunovácie kráľa Karola III., udalosti, ktorú pozorne sledovali aj ľudia na Slovensku.
Pre nás, Bystričanov z Univerzity Mateja Bela, ktorí sme Jána Vilikovského zažili ako kolegu, dekana Filologickej fakulty UMB a poniektorí dokonca aj ako učiteľa, sa s ním viaže okrem medializovaných faktov o jeho živote aj množstvo osobných spomienok.
Spomíname, ako na prednášky z americkej literatúry chodil s maličkým papierikom príprav, ale s obrovským kvantom vedomostí, ktorými nás neprestával ohurovať. Na každej prednáške nám predstavoval svet literatúry pevne ukotvený v dejinách, filozofii, často s presahmi do psychológie či estetiky. Neraz ich začínal slovami – „Keď som ho prekladal…“. Pokračovať na Za Jánom Vilikovským (1937 – 2023)

Derrida a literatúra: výzva na príspevky do World Literature Studies 1/2024
Na budúci rok uplynie 20 rokov od úmrtia francúzskeho filozofa a spisovateľa Jacquesa Derridu. Ako pripomienku tohto výročia chceme ponúknuť priestor pre širšiu diskusiu o Derridových úvahách o literatúre. Editorský tím čísla Marcel Forgáč, Milan Kendra a Alžbeta Kuchtová privíta príspevky v slovenskom, českom, anglickom a francúzskom jazyku. Anotácie príspevkov (max. 3600 znakov) posielajte na adresu marcel.forgac@unipo.sk a kópiu na adresu usvlwlit@savba.sk do 16. júna 2023.
Výzva na stiahnutie v slovenčine, angličtine a francúzštine:
- WLS_1_2024_vyzva_Derrida a literatura
- WLS_1_2024_cfp_Derrida and Literature
- WLS_1_2024_appel_Derrida et la littérature
Text výzvy a ďalšie dôležité informácie nájdete na stránkach časopisu World Literature Studies TU.