Srdečne blahoželáme: Literárny fond udelil profesorovi Adamovi Bžochovi Cenu za vedeckú a odbornú literatúru za rok 2023 v kategórii humanitných vied. Ocenená monografia Konverzácia a európska literatúra (Vyd. Európa, s. r. o., 2023), ktorá vznikla na pôde Ústavu svetovej literatúry SAV, prináša plastický a v čase sa meniaci obraz vzťahov medzi spoločenskými normami a umelecky stvárňovanou realitou neformálneho hovorenia v rôznych častiach Európy. Odpovedá tak na otázky súvisiace s prchavým javom spoločenského rozhovoru a jeho kultúrnym významom.
Vedeckými recenzentmi publikácie boli prof. PaedDr. Martin Golema, PhD., a PhDr. Fedor Matejov, CSc. Teší nás, že zároveň môžeme zablahoželať Fedorovi Matejovovi, Pokračovať na Cena Literárneho fondu Adamovi Bžochovi→
Gratulujeme nášmu kolegovi Johannesovi D. Kaminskému k oceneniu špičková monografia SAV za publikáciu Lives and Deaths of Werther. Interpretation, Translation, and Adaptation in Europe and East Asia (Životy a smrti Werthera: výklad, preklad a adaptácia v Európe a východnej Ázii), ktorá vyšla v decembri minulého roka vo vydavateľstve Oxford University Press. Spolu s ďalšími pracovníčkami a pracovníkmi SAV si toto osobitné ocenenie svojej práce prevzal 18. septembra od predsedu SAV prof. Pavla Šajgalíka a podpredsedu SAV pre vedu, výskum a inovácie prof. Petra Samuelyho. Informáciu o všetkých oceneniach nájdete TU.
Originálny vedecký prínos monografie spočíva okrem autorovej výnimočnej jazykovej kompetencie v neobvyklej komparatistickej konštelácii európskych a východoázijských recepcií, pričom skúma neeurocentrické hodnotenie jedného z najslávnejších románov západnej kultúry.
Zsolt Czigányik je docentom na Katedre anglistiky na Univerzite Eötvösa Loránda (ELTE) v Budapešti a vedúci výskumného tímu Democracy in East Central European utopianism (Demokracia v utopizme stredovýchodnej Európy), ktorý je financovaný nadáciou Gerda Henkel Foundation na Stredoeurópskej univerzite. Je tiež tajomníkom Utopian Studies Society (Spoločnosti pre výskum utópie). Jeho výskumným zameraním sú moderná utopická a dystopická literatúra. Prinášame vám záznam hosťovskej prednášky, ktorú 24. apríla 2024 predniesol na pôde Ústavu svetovej literatúry SAV, v. v. i..
Utópia sa nachádza v priestore nikoho medzi literatúrou, sociálnou filozofiou a spoločenskými vedami, kde sa prelínajú literárne a sociopolitické faktory. Podľa historika Pétera Hanáka je stredná Európa regiónom, kde sa realita a utópia odjakživa miešali. Zsolt Czigányik vo svojej prezentácii skúma oba koncepty: ako utopické literárne diela odrážajú spoločenskú a politickú realitu a ako bol tento žáner, ktorý vznikol v západnej Európe, prijatý a rozvíjaný v našom regióne. Na základe vlastného výskumu anglickej a maďarskej utopickej literatúry v stručnosti načrtáva, ako rozumie pojmu utópia a neustále sa meniacemu označeniu stredná Európa ako priestoru na pomedzí Východu a Západu. Záznam prednášky v anglickom jazyku nájdete TU.
„Najúspešnejší, najoceňovanejší a najprekladanejší rumunský autor, ktorý však rozhodne nepatrí medzi spisovateľský mainstream“ – takto bol Mircea Cărtărescu (1956) uvedený slovenskému publiku v doslove prekladu jeho prozaickej prvotiny, zbierky poviedok Nostalgia (BRAK 2016, prel. M. Miklušičáková, E. Kenderessy). Po preklade monumentálneho surrealistického, filozoficko-špekulatívneho románu Solenoid (BRAK 2020, prel. E. Kenderessy) vychádza v slovenčine autorova najnovšia zbierka poviedok Melanchólia (BRAK 2024, prel. E. Kenderessy). Cez prizmu detí, temer rozprávkovými tónmi v nej autor „nahmatáva“ spôsoby ľudského bytia v osamelosti, čo okrem uvedomovania si sveta naokolo poodhaľuje najmä svet seba, vnútorný svet pocitov spojených s bohatou predstavivosťou aj telesnosťou.
Škoda, že nejedna recenzia zabúda pri chvále autorovho jazyka na prostú skutočnosť, že rumunský spisovateľ nepíše po slovensky – pre Dalfara to našťastie neplatí:
„Mircea Cărtărescu však aj v treťom vynikajúcom slovenskom preklade Evy Kenderessy dokazuje, že jeho silné texty tvrdohlavo vystavané na tých najosobnejších fascináciách a fóbiách dokážu poslúžiť ako zrkadlo odrážajúce nielen autorovo, ale aj čitateľovo najvnútornejšie ja.“
Prekladateľka je vedecká pracovníčka Ústavu svetovej literatúry SAV, v. v. i., rumunistka a redaktorka časopisu World Literature Studies.
V druhom tohtoročnom čísle časopisu Slovenská literatúra vyšla štúdia doktorandky Terézie Guimard Bertrand Westphal a teória geokritiky (úvodné poznámky k téme):
Mimoriadny dôraz, ktorý sa v súčasnosti pripisuje interdisciplinárnemu prístupu vo vedeckom skúmaní a zároveň dôležitosť, ktorá sa od priestorového obratu pripisuje priestoru, sa pretavili aj do myslenia o literárnom priestore. Z hľadiska súčasnej literárnej vedy je teória geokritiky francúzskeho literárneho vedca Bertranda Westphala zaujímavá práve v zmysle jej interdisciplinarity a geocentrizmu. V úzkom spojení s antropológiou, geografiou, históriou či kultúrnymi štúdiami definuje B. Westphal geokritiku ako poetiku interakcií medzi literatúrou a ľudským priestorom. Venuje sa tiež štúdiu vzťahov medzi fiktívnymi a skutočnými svetmi literárnych diel a ich sociálnym a geografickým kontextom, pričom verí, že práve oni môžu ovplyvňovať formovanie kultúrnych identít. Článok podrobne predstavuje teóriu geokritiky, jej hlavné východiská a princípy s cieľom inšpirovať budúci výskum, ktorého predmetom by mohlo byť formulovanie geokritickej analýzy. Celú štúdiu si prečítajte TU.
#nacomijedoktorandskestudiumTémou dizetačnej práce T. Guimard pod vedením školiteľky J. Truhlářovej je Urbánny a sociálny priestor Paríža v románe druhej polovice 19. storočia (tvorba Emila Zolu).
V súčasnosti sme svedkami nielen dynamických zmien v mnohých vedných oblastiach, ale aj prestupovania hraníc medzi vedeckými a umeleckými diskurzmi, ktoré sa stali predmetom odbornej reflexie vo viacerých konceptoch vznikajúcich v posledných dvoch desaťročiach, ako napríklad v teórii interdiskurzívnych vzťahov či v naratívnej bioetike. Toto číslo časopisu skúma naznačené pohyby na príklade interdiskurzívnej komunikácie medzi literatúrou a bioetikou. Vzťah literatúry a bioetiky sa zväčša reflektoval z pozície tradičného biomedicínskeho vzťahu medzi lekárom a pacientom. V súčasnosti však predstavuje bioetika interdiskurzívnu oblasť, Pokračovať na Nové číslo World Literature Studies 2/2024: Interdiskurzívna komunikácia medzi literatúrou a bioetikou→
Konferencia pod názvom Stredoeurópske a stredovýchodoeurópske literatúry ako svetová literatúra sa konala od 6. do 8. júla 2024 v Budapešti. Organizátorom bol partnerský maďarský Literárnovedný ústav (BTK-ITI – Institute of Literary Studies, Research Centre for the Humanities, Hungarian Research Network). Účastníčky a účastníci neprišli len zo strednej a východnej Európy, ale aj z Belgicka, Rakúska, Británie a USA. Konferencia bola živnou pôdou pre diskusie o identite stredoeurópskych a východoeurópskych literatúr, transkultúrnosti a translingvizme, preklade, o regionálnych prístupoch k literatúre a o teóriách svetovej literatúry.
Z Ústavu svetovej literatúry SAV, v. v. i., v programe konferencie vystúpili: Dobrota Pucherová, ktorá sa zúčastnila okrúhleho stola spolu s ďalšími zostavovateľmi kníh z edície Bloomsbury Literatures as World Literature, a Róbert Gáfrik s kritickým príspevkom voči prevažujúcim konceptom svetovej literatúry Intercultural Communication as a Challenge to World Literature Studies. Celý program konferencie nájdete TU.
Jessie Margaret Labov, Dobrota Pucherová, Daniela Stoica, Thomas BeeBee, Piotr Florczyk a Zoltán Varga
V rámci pestrého Bratislavského knižného festivalu, ktorý sa konal v Bratislave od 31. mája do 2. júna, sa na podujatiach podieľali aj naše kolegyne.
Pohľad na Pétera Esterházyho
J. Görözdi a R. DeákováM. Tallo, J. Görözdi, R. Deáková, V. Šikulová
V nedeľu 2. júna 2024 o 11:00 sa na nádvorí Galérie mesta Bratislavy konala diskusia o novom knižnom preklade diela Pétera Esterházyho (1950–2016) Pohľad grófky Hahn-Hahn (BRaK), ktoré práve vyšlo v slovenčine. O jeho význame v kontexte tvorby tohto významného európskeho autora sa zhovárali prekladateľka diela Renata Deáková, spisovateľka a čitateľka Verona Šikulová a hungaristka a literárna historička Judit Görözdi, samostatná vedecká pracovníčka ÚSvL SAV. Podujatie moderoval Michal Tallo. Kniha vyšla, keď v maďarskej literatúre silnela búrka postmodernizmu a pojem stredná Európa sa skloňoval v rôznych súvislostiach. Rozprávač diela prechádza od ústia Dunaja až po jeho deltu ako profesionálny cestovateľ. Text však nie je len blúdením popri rieke, ale aj medzi možnosťami, ktoré žáner románu ponúka. Diskutujúce sa pristavili aj pri výbere z Esterházyho esejistiky, publicistiky a príležitostných textov Život slov (PLAV 2022).
O emigrácii, ľudských právach a literatúre: diskusia s Irenou Brežnou a Júliou Sherwood
I. Brežná, J. Sherwood, J. Cviková
Germanistka, prekladateľka a editorka Jana Cviková (ÚSvL SAV) zasa pripravila a v sobotu 1. júna v GMBH moderovala stretnutie dvoch výnimočných osobností literatúry a literárneho života: Spisovateľka Irena Brežná píšuca v nemčine (v preklade J. Cvikovej vyšli romány Na slepačích krídlach a Nevďačná cudzin(k)a) a prekladateľka slovenskej literatúry do angličtiny Júlia Sherwood, rod. Kalinová (najnovší preklad je Čepiec Kataríny Kucbelovej, ale preložila aj knižný rozhovor Jany Juráňovej so svojou mamou Agnešou Kalinovou Mojich 7 životov), sú v našom literárnom svete dobre známe. Menej známe je, že ich spájajú rôzne podoby emigrácie z pookupačného Československa, literárna tvorba v takto získaných jazykoch, skúsenosti s tlmočením aj obhajobou ľudských práv. V 80. rokoch dokonca obe pôsobili v Amnesty International – Brežná vo Švajčiarsku, Sherwood vo Veľkej Británii. Zhovárali sa o tomto všetkom, ako aj o vzťahu k slovenčine, o práci s jazykom/jazykmi, vzťahu k literatúre a krajine, v ktorej žijú, aj o najaktuálnejších projektoch.
Pod názvom Transkultúrne aspekty v dejinách maďarskej literatúry pre zahraničných čitateľov – Príbehy maďarskej literatúry po slovensky, v originálnom znení Transzkulturális szempontok külföldieknek szánt magyar irodalomtörténetben – A magyar irodalom történetei szlovákul, sa v dňoch 21. až 24. mája 2024 v Kongresovom centre SAV Academia v Starej Lesnej konala medzinárodná vedecká konferencia a workshop. Podujatie sa uskutočnilo v rámci multilaterálnej spolupráce ôsmich hungaristických pracovísk strednej Európy (z Maďarska, Rumunska, Poľska, Nemecka, Slovenska) a ďalších hungaristiek a hungaristov z Talianska, Francúzska, Srbska a Bulharska pod vedením prof. Évy Bányai z Bukurešťskej univerzity. Táto intenzívna spolupráca sa realizuje v rámci medzinárodného projektu Maďarská literárna kultúra z transkultúrnej perspektívy realizovaného v rokoch 2021 až 2025, ktorý sa zameriava na písanie dejín maďarskej literatúry pre zahraničných čitateľov. Plánovaným výstupom projektu je príručka adresovaná odbornej aj širšej verejnosti za hranicami Maďarska. Bude publikovaná v rôznych východo- a stredoeurópskych jazykoch, pričom sa daná jazyková podoba vždy prispôsobí aktuálnemu recepčnému prostrediu.
Prihláste sa na medzinárodnú vedeckú konferenciu – 4. z cyklu Broadening of Poetics. Navrhované abstrakty príspevkov (v rozsahu 500 – 800 znakov) pošlite na adresu znakinaturykultury@gmail.com do 30. júna 2024.
Informáciu o prijatí vášho abstraktu zašleme do 10. júla 2024. Po tomto čase poskytneme aj ďalšie organizačné informácie.
Konferencia sa bude konať 28. – 29. októbra 2024 (pondelok a utorok) online prostredníctvom platformy Google Meet v angličtine, poľštine a slovenčine.
V programe 4. konferencie z tohto cyklu kladieme do centra úvah otázku vzájomných vzťahov medzi poetikou a semiotikou. Pýtame sa na výskumné perspektívy každej z nich, na kategórie vytvorené na ich základe, na ich potenciál pri analýze rôznych semiosfér: pri čítaní multisemiotickej komunikácie, charakteristickej pre súčasnú kultúru, intersemiotických a intermediálnych, transsemiotických a transmediálnych vzťahov. Navrhujeme reflektovať kategórie poetiky a semiotiky vo vzťahu k myšlienke trvalo udržateľného rozvoja, ktorú chceme reinterpretovať v širokých súvislostiach, pýtajúc sa na možné významy tohto pojmu a na jeho možné aplikácie v rôznych oblastiach. Pozývame vás zamyslieť sa nad smermi vývoja poetiky a semiotiky, a to tak v oblasti štúdia ľudských, ako aj mimoľudských kultúr.
Srdečne blahoželáme: Literárny fond udelil profesorovi Adamovi Bžochovi Cenu za vedeckú a odbornú literatúru za rok 2023 v kategórii humanitných vied. Ocenená monografia Konverzácia a európska literatúra (Vyd. Európa, s. r. o., 2023), ktorá vznikla na pôde Ústavu svetovej literatúry SAV, prináša plastický a v čase sa meniaci obraz vzťahov medzi spoločenskými normami a umelecky stvárňovanou realitou neformálneho hovorenia v rôznych častiach Európy. Odpovedá tak na otázky súvisiace s prchavým javom spoločenského rozhovoru a jeho kultúrnym významom.
