V dňoch 20. až 22. septembra 2023 pozývame na konferenciu, na ktorej sa ako jedna z piatich organizujúcich inštitúcií opäť podieľa aj náš ústav.
Program konferencie konanej na pôde Filozofickej fakulty UK v Bratislave nájdete TU.
Pripravte sa na diskusie čítaním translatologických čísel OA časopisu World Literature Studies, ktoré vychádzali z predchádzajúcich ročníkov:
Hosťovská prednáška The image of Persian women in Russian travelogues in the 19th century
Dr. Elaheh Karimi Riabi
(Teheránska univerzita, štipendistka NŠP SR v ÚSvL SAV, v. v. i.)
13. september 2023 (streda) o 10.00 hod.
Ústav svetovej literatúry SAV, v. v. i., zasadacia
miestnosť + online. Prednáška bude v angličtine, diskusia v angličtine a ruštine.
Cestopisy sú významným zdrojom poznatkov o kultúre, rituáloch, zvykoch, geografii a podnebí národov. Hoci cestopisy obsahujú cenné informácie o národoch, krajinách a civilizáciách, niekedy sú ovplyvnené názorom hegemóna na stav príslušnej spoločnosti, čo z nich robí strategické nástroje na účelové štúdium tejto spoločnosti. Hoci 19. storočie je poznačené súperením západných mocností o získanie perzských kráľov a uzurpáciou ich prírodných zdrojov, Perzia nebola nikdy formálne kolonizovaná. Táto skutočnosť viedla k tomu, že Západ nepriamo zasahoval do krajiny pod maskou návštevníkov, obchodníkov, orientalistov a špiónov, čím dal vzniknúť množstvu cestopisov o Perzii. Postkoloniálna literatúra so svojimi významnými osobnosťami vrátane Edwarda Saida naznačuje, že texty nie sú bez významu. Cestopisy nesú všeobecné posolstvo o kolóniách, ktoré im dáva nálepku zaostalosti, primitívnosti, feudálnosti a predindustriálnosti: kolonizovaného charakterizuje skôr pasivita než aktivita. Východ je zarámovaný do západnej perspektívy a výsledné zovšeobecnenie ponecháva kolonizovaných bez ľudskej dôstojnosti. Predstavovaný výskum je analýzou obrazov perzských žien v literárnych textoch (cestopisoch) 19. storočia s využitím imagologického prístupu. Ako postkoloniálny výskum je prvým svojho druhu, ktorý sa zaoberá obrazmi žien v Perzii. Cieľom prípadovej štúdie cestopisov Stanislava Julieviča Lomnického (1854 – 1916) a Jegora Ivanoviča Čerikova (1804 – 1862) je kriticky osvetliť ich postkoloniálny diskurz, ktorý predstavuje Perziu a Peržanov ako „iných“ pre ruské „ja“.
Link na pripojenie cez Zoom:
https://us06web.zoom.us/j/83093995890?pwd=S040elpKTit6OStzdmJxNEZQZytodz09
Meeting ID: 830 9399 5890
Passcode: 322674
V piatok 23. a v sobotu 24. júna 2023 sa v Bratislave na námestí M. R. Štefánika budú pri príležitosti 70. výročia prezentovať jej pracoviská z celého Slovenska. Nahliadnete do sveta vedy, spoznáte výskumné témy a výsledky vedeckých tímov SAV. Čaká vás viac ako 50 stánkov s rozmanitými expozíciami, aktivitami a súťažami.
V stánku číslo 51 deťom aj dospelým priblížime odpovede na otázku „Čo je svetová literatúra?“.
Pripravili sme pre vás:
Celý program podujatia nájdete TU.
21. jún (streda) 2023 o 17.30 hod.
Univerzitná knižnica v Bratislave, Seminárna sála (Klariská 5, Bratislava)
Informačné a dokumentačné stredisko UNESCO pri Univerzitnej knižnici v Bratislave v spolupráci s Ústavom svetovej literatúry SAV, v. v. i., pozýva na prednášku Dobroty Pucherovej.
Africká literatúra písaná ženami zažíva boom. Spisovateľky píšuce po anglicky získavajú prestížne medzinárodné ocenenia, sú prekladané do desiatok jazykov a určujú trendy nielen v africkej literatúre, ale aj v globálnom feministickom hnutí. Je preto ťažké uveriť, že Afričanky začali písať a publikovať až v 60. rokoch minulého storočia.
Naša kolegyňa v prednáške priblíži vznik a vývin africkej literatúry v angličtine a sústredí sa na tvorbu žien, ktorá podobne ako všade inde musela čeliť predsudkom, vylúčeniu a podceňovaniu. Ústrednú úlohu v tomto procese hrali „tradície“, na ktoré autorky reagovali svojou vlastnou definíciou africkej modernity. Bude reč aj o africkom feminizme, ktorý v 21. storočí prechádza radikálnou transformáciou, a o závratnej rýchlosti, ktorou africké spisovateľky dobehli svoje oneskorenie v rámci africkej literatúry, ale aj v rámci svetovej ženskej literárnej histórie.
Pozrite si najnovšiu publikáciu Dobroty Pucherovej o tejto téme Feminism and Modernity in Anglophone African Women´s Writing: A 21st-Century Global Context. London, Routledge, 2022. 256 s. ISBN 9781032187273.
Hosťovská prednáška
Erika Brtáňová
21. 6. 2023 (streda) o 10.00 hod.
zasadacia miestnosť Ústavu svetovej literatúry SAV, v. v. i. + online
Prednáška sa zameriava na vzťah antickej literatúry a modernej európskej literatúry. Dotkne sa niektorých otázok antického odkazu uplatňovaného v literatúre z hľadiska formy a obsahu diel v priebehu dejinných premien Európy, ako aj významu antických tradícií v slovenskej literárnej kultúre, slovenského prínosu k poznaniu antickej literárnej tvorby, vrátane dôležitých prekladateľských počinov.
Prednáška sa uskutoční v rámci výskumného projektu APVV Preklad a aspekty recepcie spoločenskovedných a humanitnovedných textov ako kultúrny a literárny transfer v 20. storočí.
Link na pripojenie cez Zoom:
https://us06web.zoom.us/j/87954392884?pwd=MENHNVBDeDVjQ1lJcTdVUkh2VkVxQT09
Meeting ID: 879 5439 2884
Passcode: 707664
Doc. PhDr. Erika Brtáňová, CSc. (1962) je samostatná vedecká pracovníčka v Oddelení literárnej histórie a v Oddelení textológie a digitálnych projektov Ústavu slovenskej literatúry SAV, v. v. i. Zameriava sa na slovenskú literatúru 18. a 19. storočia, predovšetkým na výskum žánrov, zvlášť na náboženskú a nábožensko-vzdelávaciu tvorbu. V súčasnosti pôsobí aj na Katedre slovenského jazyka a literatúry Pedagogickej fakulty Univerzity Komenského. Okrem mnohých vedeckých štúdií, editovaných vedeckých zborníkov, kolektívnych monografií a antológií publikovala monografie Stredoveká scholastická kázeň. K recepcii latinských sermones v kódexoch slovenskej proveniencie (Veda, 2000), Na margo staršej literatúry. Zo žánrovej problematiky 11.—18. storočia (Kalligram, 2012), Slovo Pánovo zostáva naveky. Z kázňovej tvorby slovenských spisovateľov 18. a 19. storočia (Veda, 2018), Osvietenské písanie Ladislava Bartolomeidesa (Veda, 2022); Matej Markovič (1707—1762). Pramenná edícia (Juraj Rágyanszki spoluautor, Békešská Čaba, 2022). V projekte APVV Preklad a aspekty recepcie spoločenskovedných a humanitnovedných textov ako kultúrny a literárny transfer v 20. storočí sa venuje prekladom antickej literatúry do slovenčiny a recepcii po latinsky písanej literatúry v slovenskom kultúrnom priestore.
Hosťovská prednáška
Martin Golema
7. 6. 2023 (streda) o 13.00 hod.
Ústav svetovej literatúry SAV, v. v. i., zasadacia
miestnosť + online
Prednáška sa v interdiskurznej perspektíve zameria na kreovanie významného kolektívneho symbolu, do ktorého postupne skondenzoval slovenský obraz Veľkej Moravy v 19. storočí, a to s výrazným prispením literárnych aktivít básnika J. Hollého a prozaika J. M. Hurbana. Teoretickým východiskom uvažovania bude najmä Jakobsonovo chápanie duality metaforických a metonymických aspektov reči, ktoré odkrýva žánrové rozdiely medzi eposom a románom. Pozornosť zameriame aj na to, ako skúmaný kolektívny symbol postupne „presiahol“ literatúru, ako sa ďalej dotváral a pretváral, kondenzoval do nových „miest pamäti“, stával sa súčasťou protichodných, žánrovo odlíšiteľných spoločenských interdiskurzov. Všimneme si tiež distribúciu, recepciu a ďalšie spracovanie symbolu v rámci historickej vedy a jeho nedávne politické využitie. Upozorníme na viaceré podobnosti v literárnom a vedeckom tematizovaní veľkomoravskej látky, ktoré ukazujú, že literáti a historici (i politici) sú pri rozprávaní o histórii postavení pred rovnaké žánrové dilemy: musia voliť medzi eposom a románom ako režimami reči. Upozorníme tiež na to, že epos i román ako „režimy reči“, ktoré uprednostňujú buď metaforu, alebo metonymiu, dodnes rôznymi spôsobmi dláždia cesty našim základným predstavám o národných dejinách. Záver prednášky vyústi do hypotézy, že pri premýšľaní o dejinách sa bez literárne konštruovaných, interdiskurzívne platných kolektív-nych symbolov, metafor či príbehov, teda bez „asistencie Múz“, jednoducho nedokážeme zaobísť. Môžeme však voliť medzi románom ako žánrovou perspektívou blízkou kritickým humanitným vedám a totemickým eposom.
Prednáška sa koná v rámci projektu VEGA 2/0111/20 Interdiskurzívne konštruovanie reality
v literatúre.
Link na pripojenie cez Zoom:
https://us06web.zoom.us/j/89898545820?pwd=WHZEMTdhUWhXcCtleFZJSmJCTEdodz09
Meeting ID: 898 9854 5820
Passcode: 956922
Prof. PaedDr. Martin Golema, PhD. sa sústreďuje na problematiku staršej slovenskej literatúry v širších medziliterárnych a interdisciplinárnych súvislostiach, paralelne však sleduje a reflektuje aj dianie v metodológii literárnej vedy a v ďalších humanitných vedách.
Hosťovská prednáška
Miroslav Marcelli
17. 5. 2023 (streda) o 14.00 hod.
Ústav svetovej literatúry SAV, v. v. i., zasadacia miestnosť + online
Prvá časť prednášky bude zameraná na spoločenské, vydavateľské, redaktorské a prekladateľské okolnosti a predpoklady, ktoré umožnili publikovanie slovenského prekladu Foucaultovej knihy Slová a veci (Bratislava: Pravda 1987). V druhej časti sa prednáška profesora Marcelliho sústredí na preklady, ktoré vychádzali od začiatku deväťdesiatych rokov 20. storočia (Toto nie je fajka. Archa: 1994; Dozerať a trestať. Zrod väzenia. Kalligram: 2000; Moc, subjekt, sexualita. Kalligram: 2000; Rád diskurzu. Bratislava: Agora, 2006). Do popredia záujmu vystúpia terminologické, recepčné a interpretačné aspekty.
Prednáška sa uskutoční v rámci výskumného projektu APVV Preklad a aspekty recepcie spoločenskovedných a humanitnovedných textov ako kultúrny a literárny transfer v 20. storočí.
Link na pripojenie cez Zoom:
https://us06web.zoom.us/j/83940450079?pwd=Q3JoWU1XSFdzQTZpS3Q0NVNtQnNYQT09
Meeting ID: 839 4045 0079
Passcode: 827811
Prof. PhDr. Miroslav Marcelli, PhD. (1947), slovenský filozof a prekladateľ, pôsobí na Katedre filozofie Fakulty humanitných štúdií Univerzity Karlovej v Prahe ako garant doktorandského študijného programu Semiotika a filozofia komunikácie a vyučuje profilové predmety v magisterskom študijnom odbore Elektronická kultúra a semiotika. Pokračovať na Slovenské preklady Michela Foucaulta a ich recepcia
Hosťovská prednáška / Gastvortrag: Interdiskurstheorie. Theoretischer Rahmen – Operationalisierung – Analysebeispiele / Teória interdiskurzu. Teoretický rámec – operacionalizácia – príklady analýzy
Prof. Dr. Rolf Parr
(Universität Duisburg-Essen, Fakultät für Geisteswissenschaften, Germanistik /Literatur- und Medienwissenschaft/)
10. máj 2023 (streda) o 14.00 hod.
Ústav svetovej literatúry SAV, v. v. i., zasadacia miestnosť + online, in deutscher Sprache/tlmočenie do slovenčiny
Prvá časť prednášky predstaví prístup založený na teórii a analýze interdiskurzov, ako sa v posledných desaťročiach rozvíjal v oblasti literárnej a kultúrnej vedy na univerzitách v Bochume, Dortmunde a Duisburgu-Essene. Druhá časť bude prostredníctvom príkladov analýzy kolektívnych symbolov demonštrovať prechod od teórie k analýze interdiskurzov, t. j. transfer teórie do súboru analytických nástrojov. Tretia časť prednášky sa bude venovať niektorým konkrétnym príkladom z oblasti politiky a formovania kultúrnych alebo literárnych skupín, a to v súvislosti s otázkou, ako možno pomocou teórie interdiskurzov uchopiť kolektívne a individuálne identity. Pokračovať na Teória interdiskurzu. Teoretický rámec – operacionalizácia – príklady analýzy
Peripherocentrism – Geopolitics of Comparative Literatures between Ethnocentrism and Cosmopolitanism (Periferocentrizmus – geopolitika porovnávacej literárnej vedy medzi etnocentrizmom a kozmopolitizmom)
Prof. Dr. Marko Juvan
26. apríl 2023 (streda) o 14.00 hod.
Ústav svetovej literatúry SAV, v. v. i., zasadacia miestnosť + online. Prednáška bude v angličtine.
Hosťovskú prednášku jedného z najvýraznejších súčasných mysliteľov v oblasti literárnej komparatistiky, profesora Marka Juvana zo Slovinskej akadémie vied a umení v Ľubľane, organizuje Ústav svetovej literatúry SAV, v. v. i., v spolupráci s Česko-slovenskou asociáciou porovnávacej literárnej vedy.
Bez ohľadu na svoje skutočné postavenie vo svetovom systéme každá národná literárna ekológia väčšinou vníma samu seba ako kognitívne centrum. Z tohto hľadiska je periférna literatúra súčasťou toho, čo by sa dalo nazvať „periferocentrizmom“. Národné literárne dejiny ako naratívny diskurz formujúci kolektívnu pamäť sú v podstate etnocentrické. No najmä v takzvaných malých literatúrach sú gestom stávania sa svetovými (worlding), teda gestom pomyselného umiestnenia samých seba v literárnom svetovom systéme. Porovnávacia literárna veda vznikla v čase, keď etnocentrické literárne dejiny dominovali globálnym centrám aj perifériám. V ranej a klasickej fáze svojho vývoja sa porovnávacia literárna veda zamerala na prekonanie národného parochializmu. Nedávny výskum však odhalil eurocentrickú a etnocentrickú orientáciu kozmopolitných konceptov, vrátane Goetheho idey svetovej literatúry. Literárny svetový systém usmerňuje medziliterárnu výmenu spôsobmi, ktoré korešpondujú s ekonomickou nerovnosťou medzi centrami a perifériami. Okrem spisovateľov sú od globálneho postavenia ich jazyka a literatúry závislí aj samotní literárni historici. V dôsledku toho majú komparatisti tendenciu začleňovať svoje kozmopolitné perspektívy a metódy do etnocentrických, či dokonca nacionalistických programov: svoju domácu literatúru robia svetovou prostredníctvom medzinárodných porovnaní a argumentujú za jej geopolitickú prestíž. Komparatisti z krajín centra upevňujú dominanciu svojich literatúr vo svetovom systéme, zatiaľ čo komparatisti z krajín periférie sa usilujú umiestniť medzinárodne menej známu literárnu produkciu svojej domoviny do virtuality svetovej literatúry.
Link na pripojenie cez Zoom:
https://us06web.zoom.us/j/82801435424?pwd=MThxbkRDc1pWUFM3ZHB3YzJHR294dz09
Meeting ID: 828 0143 5424
Passcode: 483164
Marko Juvan je členom Academia Europaea, vedúcim vedeckým pracovníkom Ústavu slovinskej literatúry a literárnej vedy ZRC SAZU, profesorom literárnej teórie a slovinskej literatúry na Univerzite v Ľubľane a členom výkonného výboru ICLA. Medzi jeho publikácie o teórii žánrov, intertextualite, literárnej geografii, slovinskom romantizme a svetovej literatúre patria History and Poetics of Intertextuality (Purdue University Press, 2008), Literary Studies in Reconstruction (Peter Lang, 2011), Prostori slovenske književnosti (ed., Založba ZRC, 2016), Hibridni žanri (LUD Literatura, 2017; srbský preklad 2019), Worlding a Peripheral Literature (Palgrave Macmillan, 2019), Med majem ’68 in novembrom ’89: Transformacije sveta, literature in teorije (ed., Založba ZRC, 2021).
20. apríl (štvrtok) 2023 o 18.00 hod.
Mestská knižnica v Bratislave (Pod knižnicou, Klariská 16)
Mestská knižnica v Bratislave v spolupráci s občianskym združením literárnych prekladateliek a prekladateľov, redaktoriek a redaktorov DoSlov organizuje podujatie s názvom Ako čítať Paríž?, ktoré je venované prezentácii najnovšieho čísla časopisu Verzia (1/2023). Zostavovateľsky, autorsky i prekladateľsky sa na ňom podieľali pracovníčky Ústavu svetovej literatúry SAV, v. v. i., Katarína Bednárová a Silvia Rybárová.
Šéfredaktorka Gabriela Magová o čísle s názvom Parížska čítanka píše: Hlavnou postavou bloku literárnych textov, ktoré vám čítanka ponúka, je mesto. Mnohoraký Paríž a jeho miesta, ulice, strechy, domy, múzeá, rieku či predmestia vám v tejto malej vzorke (z nekonečného množstva literatúry o ňom) opíšu jeho flaneuri a pasanti 19., 20. aj 21. storočia: Joris-Karl Huysmans, ktorý ho videl očami výtvarného umelca a estéta, Guillaume Apollinaire netradičnejšie ako vľúdny a vtipný poviedkar, Georges Perec ako chodec, ktorý sa na chvíľu zastavil – ako statický pozorovateľ; „snívajúci samotár“ Julien Green, minimalista Philippe Delerm a napokon Rachid Santaki, ktorému mesto splýva so životom mladých ľudí na periférii.
Zostavovateľka čísla Katarína Bednárová je okrem prekladov z diel francúzskych autorov (Joris-Karl Huysmans, Guillaume Apollinaire, Georges Perec, Julien Green, Philippe Delerm, Rachid Santaki), na ktorých sa spolupodieľali absolventky prekladateľstva a tlmočníctva, tiež autorkou úvodnej štúdie o kultúre a umení Paríža a dielach autorov zaradených do výberu. Z jej pera pochádza aj zdravica prekladateľke a kritičke Michaele Jurovskej, ktorej je Parížska čítanka venovaná. Do súčasnej francúzskej literatúry a domácej prekladovej tvorby uvádza slovenskú čitateľskú verejnosť štúdia ďalšej našej kolegyne Silvie Rybárovej. Okrem tradičných rubrík nájdu čitateľky a čitatelia v tomto čísle aj ozajstnú novinku. Texty po prvýkrát sprevádzajú umelecké fotografie. Ich autorom je Peter Župník, jeden z najvýraznejších predstaviteľov tzv. slovenskej novej vlny. Okrem tradičných rubrík sú súčasťou čísla aj spomienkové texty na Roberta Pynsenta, najväčšieho odborníka na českú a slovenskú literatúru v anglojazyčnom svete, ktorý zomrel na konci minulého roku.
