Archív kategorií: Pozvánky

Diskusia o preklade filozofie a filozofii prekladu

Pozvánky, Udalosti

Filozofická fakulta Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici a Ústav svetovej literatúry SAV, v. v. i., v Bratislave spolu so Štátnou vedeckou knižnicou v Banskej Bystrici pozývajú na diskusiu Preklad filozofie, filozofia prekladu. Rozhovory s prekladateľmi a filozofmi.

KEDY: 25. októbra (streda) 2023 o 16.00 hod.
KDE: Štátna vedecká knižnica v Banskej Bystrici, Lazovná 9, spoločenská sála (1. poschodie)

Na podujatí, ktoré je určené študentstvu i nielen odbornej, ale aj širšej verejnosti, budú diskutovať prekladatelia a filozofi o svojich skúsenostiach s prekladom filozofických textov – súčasných i časovo vzdialených. Na konkrétnych príkladoch (preklady diel Stevena Pinkera a gréckych a latinských textov) poodhalia špecifiká ich prekladania očami prekladateľa, filozofa či filozofa – prekladateľa.

Zhovárať sa budú: Pokračovať na Diskusia o preklade filozofie a filozofii prekladu →

Alexis Shotwell – Žiadny vyšší cieľ: existencialistický anarchizmus Ursuly Le Guin

Pozvánky

Guest lecture No higher purpose: Ursula Le Guin’s existentialist anarchism / Hosťovská prednáška Žiadny vyšší cieľ: existencialistický anarchizmus Ursuly Le Guin 

Profesor Alexis Shotwell
(Carleton University, Canada)

11. október 2023 (streda) o 14.00 hod.
Ústav svetovej literatúry SAV, v. v. i., zasadacia miestnosť + online, in English / Prednáška a diskusia budú v angličtine.

Text in English HERE.

Myšlienka, že ľudia prichádzajú na svet bez vopred daného cieľa svojej existencie, je tradičnou tézou existencializmu. Podľa tohto názoru neexistuje nič konkrétne, pre čo sme boli stvorení a akýkoľvek zmysel alebo smerovanie si musíme vytvoriť sami. Tento pocit odsúdenia k slobode je často prežívaný a diskutovaný na individuálnej úrovni. Je to zvláštne, pretože filozofi sa už od počiatku zamýšľali nad vzťahom medzi individuálnou slobodou a spoločenským kontextom, v ktorom ju uplatňujeme. Naliehavosť uvažovania prekračujúceho jednotlivca sa stáva jasnejšou, keď čelíme existenčne náročným problémom, akými sú klimatické zmeny, migračné krízy, globálne pandémie, vojny alebo hladomory. Profesorka Shotwell sa vo svojej prednáške zaoberá argumentom, že anarchizmus nám pomáha pri uvažovaní o nevyhnutnom kolektívnom aspekte riešenia takýchto zložitých problémov. Vedeckú fantastiku Ursuly Le Guin vníma ako kľúčový teoretický zdroj existencialistického anarchizmu Pokračovať na Alexis Shotwell – Žiadny vyšší cieľ: existencialistický anarchizmus Ursuly Le Guin →

Prezentácia zborníka o zahraničnej recepcii diela Pétera Esterházyho na Festivale Bázis

Pozvánky, Knižnica online, Knihy

V rámci programu o nových literárnovedných publikáciách na Festivale Bázis predstaví hungaristka Judit Görözdi zborník textov o zahraničnej recepcii diela Pétera Esterházyho Külországi könyvespolcokon, ktorý zostavovala spolu s Magdolnou Balogh.

KEDY: v piatok 6. októbra 2023 o 17.45 hod.

KDE: Mostová 8 (sídlo Tanečného divadla Ifjú Szivek), Bratislava

Jazyk: maďarčina s tlmočením do slovenčiny

Prezentáciu moderuje Pál Száz a zúčastní sa jej aj editor ďalšej predstavovanej publikácie Zoltán Németh.

 

 

„Literatúra je fundamentalistická. Pracuje len s jedným jazykom, darmo by sa v danej situácii našiel iný, priliehavejší, vytrvá. Práve v tom je jej podstata: je uzavretá do nekonečna a konečnosti jediného jazyka. Z toho jazyka musí vyťažiť všetko“ – píše Péter Esterházy, postmoderný umelec slova a inovátor jazyka v maďarskej literatúre v eseji Z podivuhodného života slov (prel. R. Deáková).

Autorky a autori zborníka sa podujali na to, aby preskúmali, ako sa Esterházyho tvorba, ktorá vyťažuje „jeden jazyk“ (t. j. kultúru a tradíciu), prejavuje v iných jazykových priestoroch; čo a ako sa dá z nej preniesť umeleckým prekladom; ako ho číta prijímajúce prostredie; aké faktory pôsobia v kultúrnom transfere Esterházyho textov a aké stopy zanechávajú v prijímajúcej literatúre. Pokračovať na Prezentácia zborníka o zahraničnej recepcii diela Pétera Esterházyho na Festivale Bázis →

Elaheh Karimi Riabi – Literárna veda v Iráne: história, koncepcie a inštitúcie

Pozvánky

Guest lecture Literary studies in Iran: history, concepts and institutions / Hosťovská prednáška Literárna veda v Iráne: história, koncepcie a inštitúcie

Dr. Elaheh Karimi Riabi
(Teheránska univerzita, štipendistka NŠP SR v ÚSvL SAV, v. v. i., viac o prednášajúcej TU)

4. október 2023 (streda) o 14.00 hod.
Ústav svetovej literatúry SAV, v. v. i., zasadacia miestnosť + online, in English / Prednáška bude v angličtine, diskusia v angličtine a ruštine.

Text in English HERE.

Literárna veda v Iráne má bohatú a rozmanitú históriu, ktorá trvá už celé tisícročie a odráža kultúrne dedičstvo krajiny, jej jazykovú komplexnosť a významný prínos k literatúre. Literatúra v Iráne zahŕňa širokú a rôznorodú škálu literárnych diel od starovekých eposov až po moderné romány. Klasická perzská literatúra prekvitala počas islamského zlatého veku, najmä počas Abbásovského kalifátu. Popredné osobnosti ako Rúmí, Omar Chajjám a Háfiz významne prispeli k perzskej literatúre v tomto období. Perzská literatúra absorbovala aj vplyvy iných kultúr vrátane arabskej, turkickej a indickej, ktoré obohatili jej literárne dedičstvo. Iránska literatúra naďalej prekvitá a vyvíja sa, čím ovplyvňuje svetovú literárnu scénu. Často odráža zložitosť moderného života a zaoberá sa otázkami identity a sociálno-politickými otázkami. Pokračovať na Elaheh Karimi Riabi – Literárna veda v Iráne: história, koncepcie a inštitúcie →

Text – poznanie – prax. Za možnosť literárnej vedy vychádzať zo sociológie poznania

Pozvánky

Gastvortrag: Text – Wissen – Praxis. Für eine wissenssoziologische Option der Literaturwissenschaft  / Hosťovská prednáška: Text – poznanie – prax. Za možnosť literárnej vedy vychádzať zo sociológie poznania

Prof. Dr. Claus-Michael Ort
(Christian-Albrechts-Universität zu Kiel)

27. september 2023 (streda) o 14.00 hod.
Ústav svetovej literatúry SAV, v. v. i., zasadacia miestnosť + online, in deutscher Sprache/tlmočenie do slovenčiny cez Zoom

„Krásna“ literatúra archivuje množstvo informácií a zároveň funguje aj ako prostriedok komunikácie a sebapozorovania spoločností. Svojimi fiktívnymi naratívmi o prírode, kultúre (kultúrach), spoločnosti a dejinách uvádza do obehu konštrukcie „reality“, ktoré formujú estetické, morálne, náboženské, politické a ekonomické vnímanie „sveta“ a spoločenskej praxe. Tým, že literatúra takýmto spôsobom stabilizuje, legitimizuje a popularizuje a/alebo kriticky reflektuje bežné alebo špeciálne „poznanie“, vytvára aj poznanie seba samej (autoreferencia) a poznanie „sveta“ (externá referencia). Zároveň prispieva k tomu, ako spoločnosti ponímajú seba samy. Na tomto pozadí si osobitnú pozornosť zasluhujú prístupy, ktoré nechápu textovú analýzu ako samoúčelnú, ale pokúšajú sa prepojiť literárne druhy, žánre a texty – ich špecifické formy a sémantiku – so sociálnymi kontextmi konania a horizontmi poznania, hoci bez skratkovitých metaforických analógií spoločnosti a literatúry.

Hosťovská prednáška sa koná v rámci projektu VEGA 2/0111/20 Interdiskurzívne konštruovanie reality v literatúre v spolupráci s Filozofickou fakultou Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici.

Link na pripojenie cez Zoom:
https://us06web.zoom.us/j/83024109258?pwd=Q0RrelB3a1piMGptU0JKUWIxTWFmdz09
Meeting ID: 830 2410 9258
Passcode: 863959

Die Information auf Deutsch folgt hier:

Čítať ďalej →

Prezentácia publikácie na medzinárodnej konferencii Translation, Interpreting & Culture 2023 v Bratislave

Správy, Pozvánky

21. septembra 2023 (štvrtok) o 13.00 hod. sa v Moyzesovej sieni Filozofickej fakulty UK
v Bratislave v rámci medzinárodnej vedeckej konferencie uskutoční prezentácia zborníka štúdií s názvom Translation Studies in Ukraine as an Integral Part of the European Context, na ktorého vydaní sa podieľal náš ústav.

Do zborníka prispeli štúdiami aj naše kolegyne, ktoré sa zaoberajú teóriou a históriou prekladu, profesorka Katarína Bednárová „Translation – historicity – interpretative parallels“ a profesorka Mária Kusá „Power in translation: a formative factor of reception and distribution and a deformative factor in conceptualisation of literature in Slovak translation, 1945–1970“ .

Srdečne Vás pozývame.

Publikáciu v PDF verzii nájdete TU.
Informácie o konferencii nájdete TU.

 

 

 

 

 

 

Pozvánka na tretí ročník translatologickej konferencie

Pozvánky

V dňoch 20. až 22. septembra 2023 pozývame na konferenciu, na ktorej sa ako jedna z piatich organizujúcich inštitúcií opäť podieľa aj náš ústav.

Program konferencie konanej na pôde Filozofickej fakulty UK v Bratislave nájdete TU.

Pripravte sa na diskusie čítaním translatologických čísel OA časopisu World Literature Studies, ktoré vychádzali z predchádzajúcich ročníkov:

World Literature Studies 1/2022 

World Literature Studies 1/2020 

Obraz perzských žien v ruských cestopisoch 19. storočia

Pozvánky

Hosťovská prednáška The image of Persian women in Russian travelogues in the 19th century

Dr. Elaheh Karimi Riabi
(Teheránska univerzita, štipendistka NŠP SR v ÚSvL SAV, v. v. i.)

13. september 2023 (streda) o 10.00 hod.
Ústav svetovej literatúry SAV, v. v. i., zasadacia
miestnosť + online. Prednáška bude v angličtine, diskusia v angličtine a ruštine.

Cestopisy sú významným zdrojom poznatkov o kultúre, rituáloch, zvykoch, geografii a podnebí národov. Hoci cestopisy obsahujú cenné informácie o národoch, krajinách a civilizáciách, niekedy sú ovplyvnené názorom hegemóna na stav príslušnej spoločnosti, čo z nich robí strategické nástroje na účelové štúdium tejto spoločnosti. Hoci 19. storočie je poznačené súperením západných mocností o získanie perzských kráľov a uzurpáciou ich prírodných zdrojov, Perzia nebola nikdy formálne kolonizovaná. Táto skutočnosť viedla k tomu, že Západ nepriamo zasahoval do krajiny pod maskou návštevníkov, obchodníkov, orientalistov a špiónov, čím dal vzniknúť množstvu cestopisov o Perzii. Postkoloniálna literatúra so svojimi významnými osobnosťami vrátane Edwarda Saida naznačuje, že texty nie sú bez významu. Cestopisy nesú všeobecné posolstvo o kolóniách, ktoré im dáva nálepku zaostalosti, primitívnosti, feudálnosti a predindustriálnosti: kolonizovaného charakterizuje skôr pasivita než aktivita. Východ je zarámovaný do západnej perspektívy a výsledné zovšeobecnenie ponecháva kolonizovaných bez ľudskej dôstojnosti. Predstavovaný výskum je analýzou obrazov perzských žien v literárnych textoch (cestopisoch) 19. storočia s využitím imagologického prístupu. Ako postkoloniálny výskum je prvým svojho druhu, ktorý sa zaoberá obrazmi žien v Perzii. Cieľom prípadovej štúdie cestopisov Stanislava Julieviča Lomnického (1854 – 1916) a Jegora Ivanoviča Čerikova (1804 – 1862) je kriticky osvetliť ich postkoloniálny diskurz, ktorý predstavuje Perziu a Peržanov ako „iných“ pre ruské „ja“.

Link na pripojenie cez Zoom:
https://us06web.zoom.us/j/83093995890?pwd=S040elpKTit6OStzdmJxNEZQZytodz09
Meeting ID: 830 9399 5890
Passcode: 322674

Pozývame vás na stretnutie so svetovou literatúrou i s nami

Správy, Pozvánky
Pozvanie na víkend so SAV
Ústav svetovej literatúry SAV, v. v. i., na víkende so 70-ročnou SAV

V piatok 23. a v sobotu 24. júna 2023 sa v Bratislave na námestí M. R. Štefánika budú pri príležitosti 70. výročia prezentovať jej pracoviská z celého Slovenska. Nahliadnete do sveta vedy, spoznáte výskumné témy a výsledky vedeckých tímov SAV.  Čaká vás viac ako 50 stánkov s rozmanitými expozíciami, aktivitami a súťažami.

V stánku číslo 51 deťom aj dospelým priblížime odpovede na otázku „Čo je svetová literatúra?“. 

Pripravili sme pre vás:

  • Interaktívnu mapu sveta Na mape si budete môcť nájsť miesto pre svoju prečítanú knihu.
  • Rozhovory o tom, čo to vlastne robíme Radi sa s vami pozhovárame o vašich čitateľských zážitkoch, svetovej literatúre i o našej práci.
  • Online kvízy v 3 leveloch Pre všetkých súťaživých a sčítaných sú pripravené online kvízy s rôznou náročnosťou, ktoré sa budú nielen pýtať, ale aj odpovedia na zaujímavé i zábavné otázky zo sveta literatúry. Za úspešné riešenie môžete získať skvelé knihy a časopis VERZIA venovaný umeleckého prekladu.
  • Hru pre najmenšie deti „Nájdi rozprávkovú dvojicu“ Malý princ hľadá svoju líšku, Červená čiapočka zasa vlka a Pipi…?
  • Hru „Ktorá kniha sa začína touto vetou?“ Skúste k prvej vete románu, incipitu, priradiť jej názov. Možno tieto vety dôverne poznáte a možno ich uhádnete.
  • Načo je dobrý literárny preklad? Ukážeme dôležitosť prekladu, pretože či chceme, alebo nie Shakespeare ani Cvetajeva nepísali po slovensky. V našom stánku si môžete vydýchnuť a prečítať čosi z preložených diel svetovej literatúry.
  • Hyperlexikón literárnovedných pojmov sa predstaví ako oblak mnohovýznamových slov a slovných spojení.
  • atď.
  • Program bude prebiehať v slovenskom a v anglickom jazyku./The programme will be in Slovak and English.

Celý program podujatia nájdete TU.

 

Literatúra afrických žien v 21. storočí: feminizmus, modernita a afropolitizmus

Pozvánky

21. jún (streda) 2023 o 17.30 hod.
Univerzitná knižnica v Bratislave, Seminárna sála (Klariská 5, Bratislava)

Informačné a dokumentačné stredisko UNESCO pri Univerzitnej knižnici v Bratislave v spolupráci s Ústavom svetovej literatúry SAV, v. v. i., pozýva na prednášku Dobroty Pucherovej.

 

Africká literatúra písaná ženami zažíva boom. Spisovateľky píšuce po anglicky získavajú prestížne medzinárodné ocenenia, sú prekladané do desiatok jazykov a určujú trendy nielen v africkej literatúre, ale aj v globálnom feministickom hnutí. Je preto ťažké uveriť, že Afričanky začali písať a publikovať až v 60. rokoch minulého storočia.

Naša kolegyňa v prednáške priblíži vznik a vývin africkej literatúry v angličtine a sústredí sa na tvorbu žien, ktorá podobne ako všade inde musela čeliť predsudkom, vylúčeniu a podceňovaniu. Ústrednú úlohu v tomto procese hrali „tradície“, na ktoré autorky reagovali svojou vlastnou definíciou africkej modernity. Bude reč aj o africkom feminizme, ktorý v 21. storočí prechádza radikálnou transformáciou, a o závratnej rýchlosti, ktorou africké spisovateľky dobehli svoje oneskorenie v rámci africkej literatúry, ale aj v rámci svetovej ženskej literárnej histórie.

Pozrite si najnovšiu publikáciu Dobroty Pucherovej o tejto téme Feminism and Modernity in Anglophone African Women´s Writing: A 21st-Century Global Context. London, Routledge, 2022. 256 s. ISBN 9781032187273.