Archív kategorií: Správy

Prvý anglický preklad Bajzovho románu René v Letnej čitárni u Červeného raka

Začiatkom júna sa v Letnej čitárni u Červeného raka uskutočnila prezentácia prvého anglického prekladu prvého slovenského románu René mláďenca príhodi a skúsenosťi (1783 – 1785), ktorý vyšiel v edícii Oxford University Studies in the Enlightenment vo vydavateľstve Liverpool University Press.

Preklad románu Jozefa Ignáca Bajzu predstavili zostavovateľky publikácie komparatistka Dobrota Pucherová, ktorá tento významný kultúrny počin iniciovala, a literárna historička, slovakistka Erika Brtáňová spolu s autorkou jednej z dvoch štúdií hungaristkou Anikó Dušíkovou.

Dôkazom, že román stále rezonuje v našom spoločenskom diskurze, je aj dramatické spracovanie Milana Lasicu a Júliusa Satinského Náš priateľ René z roku 1980, ktoré minulý rok obnovili v divadle Štúdio L+S v obsadení Lukáš Latinák a Juraj Kemka. Obaja herci prijali pozvanie na prezentáciu knihy, aby prečítali dialóg v Bajzovom pôvodnom idiolekte a porozprávali o svojej skúsenosti s divadelnou hrou, ktorá mala po celom Slovensku už 500 repríz. Podujatie moderoval spisovateľ a publicista Michal Hvorecký. Záznam z podujatia je dostupný na YouTube kanáli Ústavu svetovej literatúry SAV. Pokračovať na Prvý anglický preklad Bajzovho románu René v Letnej čitárni u Červeného raka

Konferencia o malých literatúrach pod záštitou Ústavu svetovej literatúry

V dňoch 28. – 30. mája 2025 sa na pôde Ústavu svetovej literatúry SAV v Bratislave konala medzinárodná konferencia Malé literatúry ako svetová literatúra, ktorá bola venovaná otázke, ako môžeme uvažovať o malých literatúrach v kontexte svetovej literatúry. Konferencia bola súčasťou projektu VEGA  2/0127/23 Slovenská literatúra v medziliterárnych a transkultúrnych súvislostiach. Zámerom konferencie bolo vytvoriť priestor pre produktívnu diskusiu a polemiku o vzťahu medzi “malými literatúrami” a “svetovou literatúrou”, lokálnym a globálnym, centrom a perifériou, národným a postnárodným, ktoré by mohli otvoriť nové spôsoby myslenia o literatúrach strednej Európy. Konferencia bola ťažiskovo zameraná na slovenskú literatúru a otázky, ako táto literatúra komunikuje s inými literatúrami Pokračovať na Konferencia o malých literatúrach pod záštitou Ústavu svetovej literatúry

Ústav svetovej literatúry SAV zorganizoval medzinárodné kolokvium venované prekladu

V dňoch 15. – 16. mája 2025 sa na pôde Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave konalo medzinárodné kolokvium Humanities in Translations – Translation in Humanities. Exploring Transfer and Reception / Humanitné vedy v prekladoch – preklad humanitných vied. Otázky transferu a recepcie, ktoré bolo venované dejinám prekladu a otázkam prekladania socio-humanitnovednej literatúry. Hlavným organizátorom podujatia bol Ústav svetovej literatúry SAV, v. v. i., spoluorganizátormi boli Filozofická fakulta UK v Bratislave a Francúzske centrum pre výskum v spoločenských vedách (CEFRES) v Prahe. Podujatie finančne podporili Ústav svetovej literatúry SAV, v. v. i., Francúzsky inštitút na Slovensku a Asociácia vysokoškolských frankofónnych učiteľov na Slovensku (FrancAvis).

Na kolokviu vystúpili prednášajúci z Belgicka, Českej republiky, Estónska, Francúzska, Hong Kongu, Kanady, Maďarska, Nemecka, Poľska, Rumunska, Španielska, Talianska, Ukrajiny a Veľkej Británie. Pokračovať na Ústav svetovej literatúry SAV zorganizoval medzinárodné kolokvium venované prekladu

Nové číslo World Literature Studies 1/2025: Globálny kampus: akademická fikcia vo svetovej literatúre

ed. Oksana Blashkiv

Čo dnes znamená globálny kampus? Aké sú jeho reprezentácie v literatúre? A čo hovoria o aktuálnej úlohe univerzít? Autorky a autori štúdií v čísle o akademickom románe hľadajú s rešpektom k jeho pluralite a rozmanitosti odpovede v súčasnej anglofónnej, ale najmä v neanglofónnej literárnej tvorbe. Závažnosť zvolenej témy vyplýva z výrazných zmien, ktorými akademický svet a jeho literárne stvárnenie v súčasnosti prechádzajú. Štúdie, ktoré obracajú pozornosť na univerzitnú fikciu v ukrajinskej, španielskej, švédskej, slovenskej, rumunskej, poľskej, nemeckej, českej, bulharskej a americkej literatúre, prispievajú k výskumu zobrazovania globálneho kampusu a jeho národných špecifík.

Časopis pre výskum svetovej literatúry vydáva štyri razy ročne Ústav svetovej literatúry SAV, v. v. i.
online v režime otvoreného prístupu: Licensed under Creative Commons BY-NC-ND 4.0;
tlačou: Objednávky vybavuje Slovak Academic Press, s. r. o., sap@sappress.sk, cena 1 čísla 10 EUR, celého ročníka 40 EUR plus poštovné.

Z obsahu:
MERRITT MOSELEY
Globalism, then and now: The rise of international neoliberalism and the academic novel
OKSANA BLASHKIV
Central European perspectives of the global campus: Slavic academic fiction after 1989
ANNA GAIDASH
Aging professors: Reading transatlantic academic plays of the 1990s Pokračovať na Nové číslo World Literature Studies 1/2025: Globálny kampus: akademická fikcia vo svetovej literatúre

Rozhovor o preklade románu Divoké labute

Doktorandka a vedecký pracovník Iz Ústavu svetovej literatúry SAV preložili z angličtiny impozantnú knihu Jung Chang o „Troch dcérach Číny“. Vypočujte si rozhovor s Igorom Tyššom o preklade a autorkinej tvorbe, ako aj jej historickom kontexte, ktorý pripravila. Reláciu Ars Litera o memoároch Jung Chang: Divoké labute nájdete TU
Príbeh troch generácií žien žijúcich v Číne dvadsiateho storočia, kde sa intimita memoárovej prózy prelína s panorámou národných dejín – životy a zážitky vlastnej rodiny: babičky, ktorá bola konkubínou vojenského diktátora, mamy, ktorá s mladistvým zápalom bojovala za novú komunistickú Čínu, a rodičov, ktorí sa počas kultúrnej revolúcie prepadli z komunistickej elity medzi politických väzňov.

Komparatistka Dobrota Pucherová v relácii Hosť Rádia Slovensko

Redaktorka Nora Gubková si v pondelok 24. 2. o 13. do relácie Hosť Rádia Slovensko pozvala ako hostku komparatistku Dobrotu Pucherovú z Ústavu svetovej literatúry SAV, v. v. i.  Zhovárali sa o anglofónnej africkej literatúre, o komparatistike, ako aj o preklade prvého slovenského románu J. I. Bajzu do angličtiny, ktorý vyjde vo vydavateľstve Liverpool University Press.
Tu si môžete celý rozhovor vypočuť z archívu:

Nové číslo World Literature Studies 4/2024: Fikčné reality večného mieru

ed. Johannes D. Kaminski

V politickom aj duchovnom zmysle patrí utopický mierový apel k mocným hnacím silám ľudskej predstavivosti. Mierovú rétoriku možno však ťažko oddeliť od vojnovej reality; nakoniec totiž vedie úsilie, ktoré má slúžiť vyššiemu cieľu, často k nespravodlivosti a násiliu. Autori a autorky štúdií v tomto čísle diskutujú o európskych, amerických a čínskych textoch, ktoré predstavujú široké spektrum imaginácií mieru, od naivného nadšenia pre riešenia zhora nadol až po skľúčené elégie nad zánikom občianskych slobôd.

Číslo 4, 2024, ročník 16 vyšlo v rámci projektu SASPRO Svetová vláda: Veľké naratívy v súčasnej vedecko-fantastickej literatúre / World Government: Grand Narratives in Contemporary Science-Fiction, ktorý vedie Johannes D. Kaminski, PhD. (Ústav svetovej literatúry SAV, v. v. i.)

Časopis pre výskum svetovej literatúry vydáva štyri razy ročne Ústav svetovej literatúry SAV, v. v. i.
online v režime otvoreného prístupu: Licensed under Creative Commons BY-NC-ND 4.0;
tlačou: Objednávky vybavuje Slovak Academic Press, s. r. o., sap@sappress.sk, cena 1 čísla 6 EUR, celého ročníka 24 EUR plus poštovné.

Z obsahu:
ALEXIS SHOTWELL
“All we have is means”: Ursula K. Le Guin’s utopianism as ongoingness
KILIAN JÖRG
Messy utopianism and the question of war: What does “staying with the trouble” mean in relation to war? Pokračovať na Nové číslo World Literature Studies 4/2024: Fikčné reality večného mieru

Rozhovor s Róbertom Gáfrikom o preklade upanišád

– „Slovo upanišad označuje to, čo odstraňuje nevedomosť a prináša sebapoznanie. Znamená aj tajomstvo. Poznanie seba samého je podľa upanišád najväčším tajomstvom,“ hovorí vedec, ktorý pravidelne navštevuje Indiu a dlhodobo sa venuje prastarému jazyku sanskrtu, staroindickej kultúre aj kultúrnym stretom medzi Západom a Východom. –

Prečítajte si v kultúrnej rubrike SME rozhovor Petra Gettinga s komparatistom Róbertom Gáfrikom (na foto v Indii), riaditeľom Ústavu svetovej literatúry SAV, v. v. i.: O tom, čo sú to upanišady, aký je ich význam pre filozofické myslenie, čo znamená práca na ich preklade, prečo nemáme v presný prepis slov z východných kultúr a akú podobu majú v slovenčine… Knihu UPANIŠADY s úvodom a poznámkami prekladateľa docenta Gáfrika vydali VEDA, vydavateľstvo SAV, a Ústav svetovej literatúry SAV, v. v. i., na sklonku minulého roka.

Z ROZHOVORU V DENNÍKU SME VYBERÁME:

Ako dlho vám trvalo preložiť upanišady?
V knihe sa nachádza preklad desiatich, takzvaných hlavných upanišád. Ich preklad mi trval asi tri roky, práca na celej knihe takmer päť rokov, kniha je však výsledkom môjho 30-ročného záujmu o indickú literatúru a filozofiu. (…)

A čo označuje slovo upanišady?
V sanskrte možno nájsť ku každému slovu koreň. Slovo upanišad sa odvodzuje z koreňa sad, ktorý znamená „odstrániť“, „dosiahnuť“ alebo „ukončiť“. Označuje teda to, čo odstraňuje nevedomosť a prináša sebapoznanie. Znamená aj tajomstvo. Poznanie seba samého je podľa upanišád najväčším tajomstvom. (…)

Neposúva to ich význam, ak dnes kolujú na internete? Išlo predsa o intímny dialóg medzi učiteľom, guruom, a žiakom. Dnes sú takpovediac predhodené davom.
Áno, je to tak. V Indii dodnes prebieha seriózne štúdium upanišád tak, že ich učiteľ vysvetľuje žiakom.
Máte pravdu, že v súčasnosti sú voľne dostupné v tlačenej podobe a na internete. Je to dôsledok demokratizácie poznania. Určite pritom dochádza k posunu významu. K nemu však zjavne dochádzalo po tisícročia v Indii a od 19. storočia aj v Európe. Pokračovať na Rozhovor s Róbertom Gáfrikom o preklade upanišád

Workshop o teoretických a praktických otázkach prekladu humanitnovedných a spoločenskovedných textov

 

 

 

 

 

Na pôde Filozofickej fakulty UK v Bratislave sa 20. novembra 2024 konal workshop s názvom K prekladom humanitnovedných a spoločenskovedných textov u nás – prekladateľský proces a vydavateľská prax.

Podujatie je súčasťou projektu APVV Preklad a aspekty recepcie spoločenskovedných a humanitnovedných textov ako kultúrny a literárny transfer v 20. storočí, ktorého zodpovednou riešiteľkou je naša kolegyňa profesorka Katarína Bednárová. Workshop je súčasťou vzdelávacích a diseminačných aktivít členiek riešiteľského kolektívu Kataríny Motykovej, Niny Cingerovej a Zuzany Močkovej Lorkovej. Cieľom workshopu bolo vytvoriť priestor pre začínajúce prekladateľky a prekladateľov, prepojiť viacero generácií odborníčok a odborníkov a diskutovať o preklade nielen na teoretickej, ale aj praktickej úrovni. Podujatie pozostávalo z prezentácie prekladov Pokračovať na Workshop o teoretických a praktických otázkach prekladu humanitnovedných a spoločenskovedných textov

Prezentácia najnovších publikácií Ústavu svetovej literatúry SAV

V rámci francúzskej sekcie medzinárodného kolokvia Journées d’études romanes VI. Études romanes en mouvement – Dni románskych štúdií VI. Románske jazyky v pohybe, ktoré sa konalo 15. – 16. novembra 2024 na pôde Filozofickej fakulty UK v Bratislave, sa uskutočnil rokovací panel Transfert et traduction de textes des sciences humaines et sociales (Transfer a preklad textov socio-humanitných vied), ktorého sa zúčastnili aj naše kolegyne – Katarína Bednárová, Silvia Rybárová a Jana Truhlářová. Rokovanie sa konalo pod gesciou profesorky Bednárovej, ktorá priblížila aktuálny výskum v rámci prebiehajúceho projektu APVV-21-0198 Preklad a aspekty recepcie spoločenskovedných a humanitnovedných textov ako kultúrny a literárny transfer v 20. storočí. Silvia Rybárová predstavila prítomným kolektívne dielo Pokračovať na Prezentácia najnovších publikácií Ústavu svetovej literatúry SAV