Archívy kategórie: Správy

Práve vyšlo WLS 1/2021: Posthumánne témy (nielen) v literatúre

WLS1_2021_obalka vyrezEditorka: Bogumiła Suwara

Vo viacerých dielach science fiction sa už od počiatkov tohto žánru pracuje s predstavou transformovania človeka.
V rozmanitých naráciách opisujúcich stret ľudí
s transformovaným človekom alebo mimozemšťanom sú ľudské stereotypy, ľudská prirodzenosť i samotná humanistická paradigma vystavené konfrontácii a kritickej reflexii, ktorú
do súčasnej humanistiky vniesol a rozvíja posthumanizmus. Štúdie publikované v tomto čísle sa sústreďujú na identifikovanie transhumánnych a posthumánnych tém a motívov vo vybraných príkladoch science fiction literatúry a umenia (bioart, film a TV seriály) z perspektívy posthumanizmu.

Z obsahu:
MARIUSZ PISARSKI: Human, super-human, anti-human: The posthuman deep future in evolutionary science fiction
PETER SÝKORA: Post-dog tales about human extinction
JANA TOMAŠOVIČOVÁ: Parallels between two worlds: Literary science-fiction imagery and transhumanist visions
IVAN LACKO: Saviors, naifs, or orphans? The posthuman condition in literary and cinematic perspectives on human cloning
JOZEF LENČ:
From “andys” to “toasters”: How has politics affected the view of non-humans in “Blade Runner” and “Battlestar Galactica”?
JURAJ ODORČÁK: Homo artefactus and Promethean shame: Reflections on Josef Čapek, Futurism, transhumanism, posthumanism, and the Obvious
BOGUMIŁA SUWARA: Toward a bioethical perspective for posthumanist aesthetics: Bioart as an example

Celý obsah čísla s prelinkovaním na jednotlivé texty nájdete TU.

Napriek sťaženej situácii sme v roku 2020 rozvinuli viacero projektov. Podrobne o tom hovorí Správa o činnosti

sprava o cinnostiZačiatkom minulého roka sa projekty a činnosti v Ústave svetovej literatúry SAV začali formovať podľa plánov, zakrátko sme sa však museli prispôsobiť novým podmienkam. Určili ich špeciálne opatrenia, ktoré v dôsledku pandémie koronavírusu zmenili spôsob praktického prístupu k práci aj fungovanie celej spoločnosti. Napriek sťaženej situácii sa nám podarilo otvoriť, rozvinúť či dotiahnuť viacero perspektívnych projektov, z ktorých ďalej čerpáme. Najväčším podujatím, ktoré sme začiatkom roka 2020 ešte stihli naživo, bola medzinárodná vedecká konferencia Národné a postnárodné rámce v európskych literatúrach organizovaná v spolupráci s Česko-slovenskou asociáciou porovnávacej literárnej vedy. Okrem toho sme zorganizovali celý rad podnetných prednášok či seminárov, publikovali štyri obsažné čísla časopisu World Literature Studies so zaujímavými témami, vedecké zborníky Výskum metafory v interdisciplinárnych a interdiskurzívnych perspektívach zostavovateľa Romana Mikuláša, ktorý vyšiel v nemčine, a Preklad vo vedách o človeku a dialóg kultúr, ktorý zostavili Mária Kusá a Natália Rondziková.
Podrobné informácie o všetkých minuloročných aktivitách nášho ústavu zhrnuje Správa o činnosti organizácie SAV za rok 2020, ktorú si môžete prečítať TU.

Vyšiel zborník textov o prekladoch vo vedách o človeku

obalka PaK 2020 na webPreklady v oblasti vied o človeku spoluvytvárali slovenské myslenie o kultúre, umení a spoločnosti. Ich rekonštrukcia je zaujímavým svedectvom o pohybe myšlienok a ich transformáciách naprieč časom, kultúrami a politickými systémami. Genézu reflexie prekladu spoločenskovedných textov z francúzštiny a funkcie týchto textov prináša nový zborník pod názvom Preklad vo vedách o človeku a dialóg kultúr, ktorý vyšiel koncom roka 2020 v spolupráci Ústavu svetovej literatúry SAV a vydavateľstva Veda. Zostavili ho Mária Kusá a Natália Rondziková, štúdiami prispeli Katarína Bednárová, Edita Gromová, Jana Truhlářová a Libuša Vajdová. Jednotlivé štúdie spracúvajú otázky položené a analyzované na seminári Preklad spoločenskovedných textov, ktorý sa konal v ÚSvL SAV v decembri 2019. Viac o publikácii TU.

Predstavujeme publikáciu o výskume metafory a jej vplyve na realitu

Anotacia Mikulas_MetaphernforschungČo znamená metafora v ľudskej komunikácii? Ako ovplyvňuje myslenie a čím formuje náš orientačný priestor? Odpovede na špecifické otázky o tom, ako v metaforách existuje ľudská realita, prináša nová publikácia Romana Mikuláša Výskum metafory
v interdisciplinárnych a interdiskurzívnych perspektívach, ktorá vyšla koncom minulého roka v nemeckom vydavateľstve  Brill/mentis. Jednotlivé štúdie reflektujú metaforu ako súčasť procesu, ktorý možno skúmať z viacerých perspektív vied o človeku. Autori a autorky príspevkov  nevnímajú metaforu primárne ako fenomén systému jazyka, skôr ako zvláštny druh prepojenia kognície a komunikácie.

Pucherova_DobrotaOknoLiteratur als Fenster in die Welt: Stereotype, Paradoxe, Parallelen (Literatúra ako okno do sveta: stereotypy, paradoxy, paralely)

Rozhovor s Dobrotou Pucherovou. Rádio Slovensko. Medzinárodné vysielanie. 28. 05. 2020 (prebieha v nemčine, časové rozpätie 4:30 – 21:10)

Ešte pred 150 rokmi písali o Afričanoch zväčša Európania – historici, antropológovia, cestovatelia, spisovatelia. Vzhľadom na absenciu písma v subsaharskej Afrike považovali tieto kultúry za primitívne, bez historickej pamäti a vedomia o vlastnej identite. Tento pohľad začali postupne meniť africkí spisovatelia a intelektuáli, ktorí študovali na misijných školách. V súčasnosti je africká literatúra plnohodnotnou súčasťou svetovej literatúry; zďaleka nie je cudzia a mala by nás zaujímať, lebo nám dovoľuje vidieť svet z iného uhla. Vypočujte si rozhovor s literárnou vedkyňou, anglistkou, afrikanistkou a vysokoškolskou pedagogičkou Dobrotou Pucherovou z Ústavu svetovej literatúry SAV a Viedenskej univerzity, ktorá bola pred pár mesiacmi hostkou redaktorky Sone Terekovej v Radio Slowakei International. Rozoberali spolu európske stereotypy o Afrike, ktoré africká literatúra vyvracia, ale niekedy aj sama propaguje, zhovárali sa o paradoxoch africkej literatúry, ale aj o tom, čo Slovensko a Afriku spája a prečo by sme mali čítať africkú literatúru. Vypočuť si ho môžete TU.

Peter Stamm obišiel svet, aby mohol zaostriť na vzťahové konštelácie

Peter-StammDoc. Mgr. Ján Jambor, PhD. v rozhovore o najprekladanejšom súčasnom švajčiarskom autorovi

Literatúra dokáže popisovať ľudí oveľa lepšie ako psychológia, pretože nemusí byť taká exaktná. V takomto nastavení ju vníma spisovateľ Peter Stamm. Najprekladanejší súčasný švajčiarsky autor mal takmer tridsať, keď vstúpil do sveta literatúry. Diela tohto autora píšuceho po nemecky komplexne odrážajú vysoké literárne kvality, podporené ekonomickým myslením vo vzťahu k textu, študijnými vedemosťami z psychológie a patopsychológie, ako aj cestovateľskými skúsenosťami. V snahe vyrovnať sa so súčasným stavom sveta mu umožnili zaostriť predovšetkým na medziľudské vzťahy, rodinné konštelácie či partnerské spolužitia. O jeho živote a tvorbe rozprával náš kolega Ján Jambor na Rádiu Devín. Môžete si ho vypočuť stránke RTVS.
FOTO: Gaby Gerster

Mladá tvorba priniesla po „tvrdých päťdesiatych“ zásadný impulz. Čerpáme z neho dodnes

Igor TyssLiterárny časopis ako predmet dejín prekladu: Prípad mladá Tvorba
Mgr. Igor Tyšš, PhD.
Prednáška zo dňa 25. novembra 2020,
Ústav svetovej literatúry SAV

Druhý zjazd Zväzu československých spisovateľov
v apríli roku 1956 bol veľmi razantný. Viaceré dôležité spisovateľské osobnosti ako Jaroslav Seifert, František Hrubín či prekladateľky Zora Jesenská
a Katarína Lazarová prejavili občiansku odvahu
a vo svojich referátoch sa kriticky vyjadrili voči vzťahu literatúry a politiky v danom období, pričom upozornili
i na potrebu nachádzať v umení nové talenty. Aj vďaka tomuto akcentu došlo k uvoľneniu, ktoré čoskoro vyústilo do vzniku časopisu Mladá tvorba. Nové literárne periodikum združilo okolo seba mladých autorov s veľkou vášňou pre zmenu, otvorenosť a konštruktívnu debatu. Napriek nemožnosti naplno rozvinúť koncepciu sa časopis stal  nespochybniteľným tvorivým impulzom pre vývin slovenskej literatúry. O jeho dôležitosti a o kultúrno-politických okolnostiach jeho vzniku a fungovania v kontexte reflexie dejín prekladu na Slovensku rozpráva vo svojej prednáške vedecký pracovník Ústavu svetovej literatúry SAV Igor Tyšš.

Záznam prednášky si môžete vypočuť na tomto linku:
https://www.youtube.com/watch?v=w0JFEMlxLOY&feature=youtu.be

Medzinárodná komparatistická konferencia: Národné a postnárodné rámce v európskych literatúrach

V dňoch 12. – 13. februára 2020 sa v Ústave svetovej literatúry SAV v spolupráci s Česko-slovenskou asociáciou porovnávacej literárnej vedy konala medzinárodná vedecká konferencia s názvom Národné a postnárodné rámce v európskych literatúrach.
Išlo o druhé stretnutie slovenských komparatistov združených v tejto asociácii, ktorá pôsobí pri Ústave svetovej literatúry SAV a je členskou organizáciou Medzinárodnej asociácie porovnávacej literárnej vedy (AILC/ICLA).

Literárna komparatistika sa venuje literárnym javom, ktoré presahujú pojem národnej literatúry. Integračné procesy prebiehajúce v spoločnosti nútia literárnovednú obec hľadať nové pojmy na uchopenie týchto javov. Vzťah medzi národnými a postnárodnými rámcami patrí ku kľúčovým aspektom súčasného formovania identít. Vzniká vo viacdimenzionálnych spoločensko-politických, ako aj širších kultúrnych procesoch. Cieľom konferencie bolo preskúmať, ako možno premýšľať o národnom a postnárodnom v literatúre a ako sa reflektujú a konštruujú postnárodné identity v európskych literatúrach. Na konferencii svoje príspevky predniesli literárni vedci a vedkyne nielen z rôznych inštitúcií na Slovensku a v Čechách, ale aj v Turecku, Srbsku, Španielsku a Francúzsku. Účastníci a účastníčky konferencie diskutovali o danej téme na základe širokého literárneho materiálu, ktorý pokrýval najmä stredoeurópske a južnoslovanské literatúry. Nechýbali ani príspevky, ktoré teoreticky reflektovali napätie medzi národným a postnárodným.

Konferencia prispela k otvoreniu novej výskumnej témy. Bola významným vedeckým podujatím v sérii aktivít Česko-slovenskej asociácie porovnávacej literárnej vedy a Ústavu svetovej literatúry SAV, ktoré prispelo k rozvoju slovenskej a českej literárnej komparatistiky v dialógu s medzinárodnou komparatistickou komunitou.

Foto: Tamara Šimončíková Heribanová

Prezentácia publikácie Rozmanitosť skúmania kultúrnych priestorov: Personálna bibliografia Kataríny Bednárovej

thumbnail (16)

„Nie zajtra, nie pozajtra, hneď!“
Oľga Kovačičová

V stredu 22. januára 2020 sa na Ústave svetovej literatúry SAV uskutočnila prezentácia v poradí piateho zborníka edície Knižnica časopisu World Literature Studies Rozmanitosť skúmania kultúrnych priestorov: Personálna bibliografia Kataríny Bednárovej. Knihu predstavila jej zostavovateľka Mária Kusá a autorky Libuša Vajdová a Jana Truhlářová.

Kým M. Kusá v krátkosti predstavila svoje štyri piliere charakterizujúce osobnosť K. Bednárovej – zaťatosť v ceste za stanoveným cieľom, historické vedomie, zodpovednosť za kultúrny priestor a invenčnosť – L. Vajdová hľadala spoločných menovateľov v priereze jej bohatej, minucióznej a systematickej vedeckej práce. J. Truhlářová zasa opísala priekopnícku a novátorskú činnosť K. Bednárovej v oblasti dejín francúzskej literatúry, predovšetkým jej zmyslu, schopnosti nachádzať a identifikovať hodnoty v nej.

V diskusii E. Gromová pripomenula formujúcu úlohu spoločného vysokoškolského štúdia a poďakovala sa K. Bednárovej za spoluprácu, M. Bátorová vyzdvihla neideologický ráz ich vedeckej práce a L. Franek vyjadril obdiv k istému druhu vedeckej intuície, ktorá vedie k objavným prácam nielen na poli najnovšej, ale aj mnohorako prehodnotenej literatúry.

K. Bednárová napriek nevôli bilancovať upozornila na potrebu systematickej vedeckej upriamenosti na jeden predmet výskumu, pretože podľa nej je najväčším protivníkom vedeckej práce čas. Ten rýchly, ako ich rozdelil nórsky antropológ T. Hylland Ericsen, aj u nej kopí nápady na seba ako kocky, ten pomalý je však časom súvislým, lineárnym, vyžaduje si od človeka zdisciplinovanie, no prináša skutočné výsledky.

Isté je, a dokazuje to aj prezentovaná bibliografia, pripravená V. Čejkovou, že K. Bednárová svoj čas dokáže – aj v zmysle spomenutého (horeuvedeného) výroku kolegyne O. Kovačičovej na svoju adresu –, zmysluplne napĺňať. Prajeme jej, aby táto publikácia nezavršovala, ale naopak stimulovala jej ďalšiu prácu.

Publikáciu na stiahnutie nájdete tu Personálna_bibliografia_Kataríny_Bednárovej

Eva Kenderessy
Foto: Tamara Šimončíková Heribanová

Preklad spoločenskovedných textov

Dňa 4. decembra 2019 sa v priestoroch Ústavu svetovej literatúry SAV konal seminár Preklad spoločenskovedných textov. Uskutočnil sa ako súčasť výskumných úloh grantu VEGA 2/0166/19 Preklad ako súčasť dejín kultúrneho priestoru III. Motiváciou seminára bolo v prvom rade poukázať na fakt, že v slovenskej kultúre zohrávajú významnú úlohu texty z oblasti literárnej vedy, umenovedy či filozofie, ktoré doteraz translatologický výskum reflektoval skôr čiastkovo. Ciele seminára vystihli už rámcové otázky organizátoriek M. Kusej (ÚSvL SAV a FiF UK) a N. Rondzikovej (ÚSvL SAV), formulované v pozvánke na seminár. Pozornosť sa sústredila jednak na problematiku (a, ako sa ukázalo, historickú a logickú problematickosť) termínov spoločenskovedný (SV) text a preklad spoločenskovedných textov. V druhom rade organizátorky upozornili aj na rozličné determinanty dejín prekladového priestoru a možnú nutnosť ich hlbšej interpretácie s ohľadom na historickú prax prekladu SV textov. Tretím rámcom uvažovania mala byť reflexia prínosov prekladu SV textov z konkrétnych kultúrnych okruhov a jazykov do slovenského myslenia.

V úvodnom príspevku Mária Kusá na materiáli z dejín prekladu ruských SV textov v časopise Slovenské pohľady systematizovala základné historické a typologické špecifiká prekladu SV textov. Edita Gromová (FF UKF v Nitre) sa v príspevku zaoberala prínosom Nitrianskej školy do uvažovania o preklade SV textov a tiež koncepciám výučby odborného prekladu v zakladateľskom období slovenskej translatológie (70. roky 20. storočia). Libuša Vajdová (ÚSvL SAV) sa venovala prekladom francúzskych SV textov prierezovo od 70. rokov 20. storočia, s dôrazom na situáciu od 90. rokov. Identifikovala niekoľko tematických okruhov prekladaných francúzskych textov (francúzsky štrukturalizmus, psychológia, analyticko-kritické pohľady na modernitu a historiografiu), ktorých realizácia a rezonancia podľa nej bytostne vyplýva z dynamiky francúzsko-slovenských kultúrnych vzťahov. Na jej príspevok nadviazala Jana Truhlářová (ÚSvL SAV a FiF UK), ktorá sa venovala slovenskej recepcii francúzskej novej kritiky od 60. rokov 20. storočia do roku 2010 s dôrazom na vydavateľskú a prekladateľskú koncepciu známej edície Anthropos vydavateľstva Kalligram. Pohľad autorky obohatila aj vlastná prekladateľská skúsenosť, (aj) na jej základe dokázala pregnantne pomenovať problémy prekladu tohto typu textov (nedostatok referenčnej literatúry, preklad citátov a preklad francúzskej filozofickej vety). Vladimír Biloveský (FF UMB v Banskej Bystrici) načrtol vo svojej pilotnej bibliometrickej sonde základné problémy pri poznávaní osobitostí prekladu súčasných anglofónnych SV textov (chybne uvádzané metadáta v knižničných katalógoch, množstvo prekladov a rozdrobenosť vydavateľského prostredia, problém so žánrovým vymedzením anglofónneho žánru eseje a i.). Katarína Bednárová (ÚSvL SAV a FiF UK) sa vo svojom príspevku vrátila do prehistórie prekladu filozofickej literatúry na Slovensku a identifikovala nielen zásadný vplyv francúzskeho a nemeckého kultúrneho okruhu, no aj viacero metodologických a materiálových problémov pri výskume problematiky (napr. úzka prepojenosť s dejinami školstva, učených spoločností a personálnou históriou).

Príspevky vyvolali aj plodnú diskusiu, v ktorej odzneli zaujímavé podnety, napríklad názory K. Bednárovej o historickej podmienenosti nastoľovania nových epistém vedeckého myslenia cez preklad či nutnosť skúmania reálneho obsahu pojmu spoločenské vedy v jednotlivých dejinných epochách alebo úvahy Igora Tyšša (FF UKF v Nitre), ktorý viackrát upozornil na dobové špecifiká vydavateľského prostredia (napr. význam časopisov ako miest úniku pre potenciálne problematické texty počas socializmu) a recepčnej situácie (otázka, komu sú vlastne prekladané texty určené). Do diskusie sa zapojil aj analytický filozof, niekdajší prekladateľ Marián Zouhar (dekan FiF UK v Bratislave), ktorý okrem iného upozornil na viacero významných faktorov recepcie filozofických textov v kontexte slovenskej filozofie.

Vzhľadom na to, že predmetnej problematike sa až príliš dlho nedostávalo náležitej pozornosti, možno seminár Preklad spoločenskovedných textov označiť za jedno z výskumne zvlášť relevantných slovenských translatologických podujatí v roku 2019. Aj z tohto dôvodu príspevky v blízkej budúcnosti dostanú knižnú podobu, aby slúžili ako východiská ďalšej diskusie a bádania.

Natália Rondziková