Dielo Ladislava Franeka predstavuje dôstojné pokračovanie popredných domácich slovenských i českých mysliteľov v oblasti verzológie. Ako uvádzajú recenzentky jeho publikácie Verzologické štúdie Libuša Vajdová a Silvia Vertanová, autor nadväzuje na postuláty Mikuláša Bakoša a v mnohom prináša obohatenie o inokultúrny pohľad. Silnými stránkami Franekovej práce sú translatológia, tvorba, kritika a výskum prekladu. Jeho analýzy verša a štýlu majú schopnosť odhaliť v preklade štylistické a historicko-poetické danosti a dešifrovať predstavu prekladateľa o charaktere prekladaného autora. Prekvapujú bohatosťou súvislostí, pozornosťou voči významovým alebo zvukovým odtienkom jazyka originálu a vzápätí prekladu, znalosťami jazyka v rôznych historických obdobiach.
Viac o publikácii nájdete TU.
Publikáciu v PDF verzii si môžete prečítať TU.
Na predvianočnom soirée predstavili svoju prekladovú tvorbu
Pracovníčky a pracovníci Ústavu svetovej literatúry SAV popri svojej výskumnej činnosti prekladajú umeleckú literatúru, a sprostredkúvajú tak hodnoty z inonárodných kultúr aj širšej čitateľskej verejnosti. Výsledky svojej tohtoročnej prekladovej tvorby prezentovali na predvianočnom soirée 15. decembra 2021, priblížili autorské osobnosti, ich diela a ukážky z preložených textov pestrého žánrového zloženia – prozaických textov, románov, esejí, drámy i poézie.
Postkoloniálny tematický blok „Prečo píšem po anglicky?“ pre časopis Verzia zostavila afrikanistka Dobrota Pucherová. Časopis Verzia je zameraný na literárny preklad a jeho reflexiu, tretie tohtoročné číslo sa zaoberá hlasmi spisovateľských osobností z bývalých britských kolónií v Afrike, Karibiku a južnej Ázii. Ako zdôrazňovala vo svojej prezentácii zostavovateľka, otázka jazyka je v niekdajších kolóniách veľmi dôležitá. Európski kolonizátori sem priniesli svoje jazyky a nadradili ich nad pôvodné miestne jazyky, ktoré boli často považované za primitívne. Najrozšírenejším koloniálnym jazykom sa stala angličtina a po dekolonizácii sa začalo veľa diskutovať o používaní európskych jazykov v postkoloniálnej tvorbe. Z eseje afrického autora A. Gurnaha, súčasného držiteľa Nobelovej ceny za literatúru, Písanie a jeho priestor čítala úryvok prekladateľka textu Natália Rondziková, doktorandka ústavu.
Estetik a kunsthistorik prof. Tomáš Strauss by sa bol v apríli 2021 dožil 90 rokov. Pod gesciou Slovenského centra PEN, Ústavu svetovej literatúry SAV a Bratislava International School of Liberal Arts, ktoré s jeho osobnosťou z rôznych dôvodov súvisia, vychádza zborník s názvom Tomáš Štrauss – Idey a reflexie.
Tomáš Strauss (4. 4. 1931 Budapešť – 28. 5. 2013 Bratislava) sa už za života stal ikonou moderného kunsthistorického diskurzu. Ako uvádza editorka a autorka úvodnej štúdie Mária Bátorová, ide o výnimočného autora, ktorý si v umenokritickom a umenovednom živote vyslúžil prívlastky provokatívny, kontroverzný, pričom výraz kontroverzný, nejednoznačný znamená v tomto prípade uvažujúci, z mnohých strán vidiaci. Výsledkom úvah ukotvených výlučne v skutočnosti samej je otvorený, špirálu pripomínajúci systém myslenia namierený proti pseudoteóriám, slovnému manierizmu a takzvanej vedeckosti.
Publikáciu recenzovali Oliver Bakoš a Daniela Čarná, štúdiami a reflexiami prispeli Samuel Abrahám, Daniel Grúň, Andrea Bátorová, Tibor Ferko, Milan Knížák, László Beke, Ľubomír Ďurček, Alex Mlynarčík a Ján Budaj.
Publikácia vyšla v online verzii a je dostupná TU.
MÁRIA BÁTOROVÁ (ed.): Slovenský a európsky kunsthistorik TOMÁŠ STRAUSS: Idey a reflexie. Zborník príspevkov k nedožitej deväťdesiatke. Bratislava: VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, SC PEN a Ústav svetovej literatúry SAV, 2021. 132 s. ISBN 978-80-224-1913-0
K spoznávaniu významných osobností slovenskej literatúry v medzinárodnom kontexte prispieva aj publikácia Dominik Tatarka včera a dnes (Paríž 1939 – 2019), ktorá vyšla tento rok vo francúzštine. Uverejnené texty o živote, tvorbe a diele tohto výnimočného slovenského prozaika, esejistu a publicistu vychádzajú z monografie Márie Bátorovej Dominik Tatarka slovenský Don Quijote (2012).
Viac o publikácii nájdete TU.
Text je plne dostupný TU.
Pod názvom Integridad de la unión entre la literatura y la cultura. Bibliografía personal de Ladislav Franek vychádza druhé, rozšírené a doplnené vydanie personálnej bibliografie Ladislava Franeka v španielčine. Publikácia, ktorú v pôvodnom slovenskom jazyku zostavila Magda Kučerková, predstavuje jubilanta ako literárneho vedca-romanistu v Ústave svetovej literatúry SAV, dlhoročného vysokoškolského pedagóga, prekladateľa z francúzsky, španielsky a portugalsky písaných literatúr a kritika prekladu. Úvodnú zdravicu napísala Katarína Bednárová, rozhovor s jubilantom pripravili Magda Kučerková a Nataša Burcinová. Bibliografiu spracovala Veronika Čejková. Rozšírené a pozmenené vydanie publikácie vyšlo s použitím textov prvého vydania realizovaného Ústavom svetovej literatúry Slovenskej akadémie vied v rade Knižnica časopisu World Literature Studies Celistvosť zväzku medzi literatúrou a kultúrou. Personálna bibliografia Ladislava Franeka.
JAROSLAV ŠOLTÝS (ed.): Integridad de la unión entre la literatura y la cultura. Bibliografía personal de Ladislav Franek. Ministerio de Educación y Formación Profesional, Madrid 2020. 332 s.
IBSN 978-80-971962-9-5
Preklady v oblasti vied o človeku spoluvytvárali slovenské myslenie o kultúre, umení a spoločnosti. Ich rekonštrukcia je zaujímavým svedectvom o pohybe myšlienok a ich transformáciách naprieč časom, kultúrami a politickými systémami. Genézu reflexie prekladu spoločenskovedných textov z francúzštiny a funkcie týchto textov prináša nový zborník pod názvom Preklad vo vedách o človeku a dialóg kultúr, ktorý vyšiel koncom roka 2020 v spolupráci Ústavu svetovej literatúry SAV a vydavateľstva Veda. Zostavili ho Mária Kusá a Natália Rondziková, štúdiami prispeli Katarína Bednárová, Edita Gromová, Jana Truhlářová a Libuša Vajdová. Jednotlivé štúdie spracúvajú otázky položené a analyzované na seminári Preklad spoločenskovedných textov, ktorý sa konal v ÚSvL SAV v decembri 2019. Viac o publikácii TU.
Čo znamená metafora v ľudskej komunikácii? Ako ovplyvňuje myslenie a čím formuje náš orientačný priestor? Odpovede na špecifické otázky o tom, ako v metaforách existuje ľudská realita, prináša nová publikácia Romana Mikuláša Výskum metafory v interdisciplinárnych a interdiskurzívnych perspektívach, ktorá vyšla koncom minulého roka v nemeckom vydavateľstve Brill/mentis. Jednotlivé štúdie reflektujú metaforu ako súčasť procesu, ktorý možno skúmať z viacerých perspektív vied o človeku. Autori a autorky príspevkov nevnímajú metaforu primárne ako fenomén systému jazyka, skôr ako zvláštny druh prepojenia kognície a komunikácie.
Pozývame na prezentáciu personálnej bibliografie literárnej vedkyne, romanistky a translatologičky, ako aj významnej prekladateľky z francúzštiny, editorky a vydavateľky, vysokoškolskej pedagogičky, kolegyne a priateľky, profesorky Kataríny Bednárovej. Publikáciu, ktorá vyšla pod názvom Rozmanitosť skúmania kultúrnych priestorov (ÚSvL SAV 2019), predstavia vedecká redaktorka Mária Kusá a autorky Libuša Vajdová a Jana Truhlářová.
KEDY: streda, 22. januára 2020 o 14:00
KDE: zasadačka Ústavu svetovej literatúry SAV,
Dúbravská cesta 9, Bratislava (areál SAV na Patrónke)
Najväčšia zo všetkých právd je možno tá, že nebeská nádhera sa poľahky šíri – najmä, ak sa na tom podieľame i my ľudia. Jostein Gaarder: Vianočné mystérium (prel. M. Žitný)
V stredu 23. októbra 2019 sa v Ústave svetovej literatúry SAV uskutočnila prezentácia personálnej bibliografie doc. PhDr. Milana Žitného, CSc. (1948 – 2019), jeho dlhoročného vedeckého pracovníka, s názvom Nezameniteľný zmysel pre vecnosť. Personálna bibliografia Milana Žitného. Publikáciu ako vedecká redaktorka zostavila a svojim príspevkom otvára vedúca oddelenia translatológie ÚSvL SAV, vysokoškolská pedagogička Mária Kusá, svoje state do nej napísali básnik, literárny vedec, vysokoškolský pedagóg, prekladateľ Ladislav Šimon a literárny vedec, vysokoškolský pedagóg, prekladateľ umeleckej literatúry z románskych literatúr Ladislav Franek, doplnil ju rozhovor Alexandry Debnárovej s Milanom Žitným, publikovaný v časopise Knižná revue. Životné okolnosti spôsobili, že do knihy, žiaľ, pribudli aj nekrológy kolegov – literárneho vedca a vysokoškolského pedagóga Róberta Gáfrika, nordistiek Anny Fosse a Karolíny Stehlíkovej. Samotnú obsiahlu bibliografiu, ktorá spočíva v dvoch monografiách, vyše osemdesiatich štúdiách, vo viac ako päťdesiatich knižných beletristických prekladoch, v takmer stovke recenzií a vo veľkom počte učebnicových kapitol, erudovaných doslovov, rozhovorov, časopiseckých prekladov a slovníkových hesiel, spracovala Veronika Čejková.
Novú publikáciu v rámci stretnutia grantu Preklad ako súčasť dejín kultúrneho priestoru III (ktorého aktívnym členom M. Žitný bol) uviedla a moderovala Mária Kusá, svoje príspevky predstavili Ladislav Franek a Ladislav Šimon, v diskusii vystúpili viacerí dlhoroční kolegovia a kolegyne – Katarína Bednárová, Mária Bátorová, Adam Bžoch, Oľga Ruppeldtová, Ján Zambor, Bogumila Suwara – a rozšírili ju o nesmierne vzácne osobné svedectvá. Pozvanie na podujatie prijali aj manželka M. Žitného Dagmar Kusá (taktiež bývalá dlhoročná pracovníčka ÚSvL SAV) s dcérou.
L. Franek sa M. Žitnému prihovoril v zmysle slov M. Kusej z úvodu: nikto pri príprave knihy netušil, že sa stane vlastne nekrológom, spomienkou na jeho dielo. Preto predniesol zdravicu, pripravenú pri príležitosti životného jubilea ešte v roku 2018, ktorú adresoval napriek fyzickému odchodu stále prítomnej sile osobnosti M. Žitného. L. Šimon nadviazal na svoj analytický príspevok a v skratke vyzdvihol zásadné smery vedeckej práce M. Žitného – komparatistiku, translatológiu, literárnu históriu. Nezabudol však, a viackrát sa to z úst ostatných prítomných zopakovalo, na nesmierne dôležitý prínos M. Žitného ako prekladateľa nemeckej a severských literatúr do slovenského jazyka, ale aj ako propagátora slovenskej literatúry a kultúry v nemeckom a škandinávskom prostredí. V nemeckom prostredí najmä v čase, ako podotkla M. Bátorová, keď M. Žitný pôsobil ako lektor slovenčiny na Univerzite v Kolíne nad Rýnom, ale aj pri redigovaní prekladov zo slovenskej literatúry do nemčiny (J. Zambor). O systematickom a kvalitnom prekladaní z diel významných nemeckých, dánskych, švédskych, fínskych i nórskych spisovateľov hovorili K. Bednárová a A. Bžoch. Pristavili sa najmä pri preklade poviedkového diela F. Kafku, ktorého pôvodne plánované vydanie v prekladoch P. Bžochovej, P. Zajaca a M. Žitného, v deväťdesiatych rokov zasiahlo spoločensko-politické dianie aj individuálne osudy. Súbor poviedok, ktorý pripravoval dlhodobo M. Žitný, po prvotných edičných peripetiách vyšiel parciálne, no neskôr opakovane a integrálne, aj s dôkladnými prekladateľskými a redakčnými zásahmi, poznámkami a vysvetlivkami prekladateľa. Minuciózna redakčná a editorská práca bola tiež jedným z dôležitých prvkov Žitného diela. M. Žitný, ktorého prítomnosť bola podľa výstižných slov M. Bátorovej skromná, no vehementná, pôsobil vo všetkých oblastiach svojich aktivít – podľa B. Suwary – ako vynikajúci filológ, ale v širšom zmysle slova, teda nielen jazykovedec, ale odborník, ktorý dokázal kriticky analyzovať, dôkladne interpretovať, prípadne aj transponovať, a tak pripraviť dielo pre prijímajúcu kultúru.
Milan Žitný pôsobil aj ako pedagóg na Pedagogickej fakulte Univerzity Komenského, neskôr na Pedagogickej fakulte Trnavskej univerzity. Vychovával aj doktorandky a doktorandov, texty troch z nich – rozhovor Alexandry Debnárovej, nekrológy Róberta Gáfrika a Anny Fosse – tvoria súčasť prezentovanej bibliografie. Ako podotkla M. Kusá, doktorandi M. Žitného kráčali radi v jeho šľapajach, a to nenásilne, bez mentorovania. M. Žitný mal totiž prirodzený zmysel pre demokraciu, akceptoval cudzí názor, a ak s ním nesúhlasil, neupieral mu priestor na vyjadrenie, naopak, snažil sa ho vytvoriť.
Je smutné, že prezentácia bibliografie Milana Žitného sa odohrala „in memoriam“. Treba však zdôrazniť, že to množstvo pozitívnych slov na jeho adresu nebolo povedané z pátosu, ale z vďačnosti, že sme mohli na pôde ústavu takéhoto človeka stretávať, rozprávať sa s ním, vnímať svet literatúry a kultúry cez jeho encyklopedické, a predsa v skromnosti vyslovované znalosti.
Azda by sa hodilo začať mottom z niektorého z náročnejších diel preložených germanistom a nordistom Milanom Žitným. A bolo by z čoho preberať – F. Kafka, S. Kierkegaard, B. Bjørnson, I. Bergman, H. Ibsen, J. W. Goethe, H. Ch. Andersen, A. Strindberg… V priezračnosti myšlienky z detskej knihy Josteina Gaardera však nájdeme krásu, múdrosť a ľudskosť, ktorými nekonečne zvedavá osobnosť Milana Žitného vynikala.
Nech je kniha Nezameniteľný zmysel pre vecnosť. Personálna bibliografia Milana Žitného malým prispením k jeho pamiatke.
Charakter bibliografie každého vedeckého pracovníka, teda i literárneho vedca, vždy vypovedá o spôsobe jeho existencie vo vede – v našom prípade v tej literárnej…
Personálna bibliografia literárneho vedca, translatológa, vysokoškolského pedagóga a prekladateľa Milana Žitného, ktorý sa venoval predovšetkým výskumu nemeckojazyčných a severských literatúr, ako aj otázkam teórie a dejín prekladu a recepcie, vychádza, bohužiaľ, „in memoriam“, napriek tomu, že jej príprava začala ešte v čase, keď aktívne pôsobil v Ústave svetovej literatúry SAV. V ostatnom desaťročí sa v oblasti translatológie venoval nielen problematike dejín prekladu a recepcie, ale i novým trendom a tendenciam, pričom ich transponoval do slovenského kultúrneho priestoru, do veľmi pozornej reflexie v podobe odborných recenzií, časopiseckých štúdií, publikácií z domácich i medzinárodných vedeckých podujatí, oboch monografií. Pre (nielen) jeho teoretické a kultúrno-historické uvažovanie o preklade boli dôležité praktické prekladateľské skúsenosti, ktoré dokázal zovšeobecniť vo vecných, podnetných a čitateľsky zaujímavých štúdiách.
Interpretovať celú škálu aktivít docenta Milana Žitného predstavovalo neľahkú úlohu. Zhostili sa jej napokon tí najpovolanejší, Milanovi dlhoroční spolupracovníci a priatelia: vedecká redaktorka, vedúca oddelenia translatológie ÚSvL SAV, vysokoškolská pedagogička Mária Kusá, básnik, literárny vedec, vysokoškolský pedagóg, prekladateľ veľkých básnických textov nemeckej proveniencie Ladislav Šimon a literárny vedec, vysokoškolský pedagóg, prekladateľ umeleckej literatúry z románskych literatúr Ladislav Franek. Práve oni knihu venovanú Milanovi Žitnému predstavia.
Pozývame Vás na prezentáciu personálnej bibliografie literárneho vedca, germanistu a nordistu, významného prekladateľa z nemčiny a severských jazykov, obľúbeného vysokoškolského pedagóga, drahého kolegu a priateľa Milana Žitného, ktorého sila osobnosti je, napriek jeho fyzickému odchodu, stále prítomná.
Prezentácia sa uskutoční v rámci grantového projektu Preklad ako súčasť dejín kultúrneho priestoru III.
KEDY: streda, 23. októbra 2019 o 14:00
KDE: zasadačka Ústavu svetovej literatúry SAV, Dúbravská cesta 9, Bratislava (areál SAV na Patrónke)