V najnovšej monografii Bogumiła Suwara zhrnula výsledky svojich výskumov, ktoré boli realizované za posledných viac ako desať rokov. Zamerala sa v nich na analýzu viacerých aspektov procesu technologizácie literatúry: od skúmania literatúry v kyberpriestore cez text na internete ako jav r@evolúcie kultúry až po hypermediálny artefakt v postdigitálnej dobe.
Knižná publikácia Literatúra na rozhraní technológií zachytáva dobovo vyhranený úsek procesu technologizácie literatúry a s ňou spojených posunov v oblasti kultúrnych praktík, ktoré ovplyvňujú samotný proces literárnej tvorby, jej skúmanie aj recepciu. Sleduje posuny, aké spôsobuje aplikovanie digitálnych technológií v oblasti literatúry, v ktorej podporujú plastickosť a difúznosť jej hraníc, posilňujú tendencie k inkluzívnosti vo vzťahu k iným druhom umenia a napokon stimulujú stieranie ich hraníc. Tieto fenomény sú do značnej miery determinované dobovým stavom vývoja digitálnej technológie, a preto ich skúmanie môže byť inšpiratívne pre dnešný neustále napredujúci vývoj technologických možností, ktorý viac alebo menej signifikantným spôsobom preniká do literatúry, kultúry, spoločenstiev. Jeho dôsledky sú a budú ďalekosiahle. Už dnes je zrejmé, že výskum treba sústrediť na technológiu web 3.0, na nové aspekty internetovej gramotnosti, ktoré zrejme bude treba po prvé sledovať v kontexte dôsledkov demokratizácie kultúry prejavu, a teda konceptualizovať normy etického správania a pôsobenia bývalého amatéra, dnes autority na internete. Po druhé, internetovú gramotnosť treba rozšíriť z digitálnych softvérových zručností na schopnosti percepcie a recepcie tzv. postpravdy.
Viac o publikácií nájdete TU.
Z posudkov na rukopis monografie vyberáme:
Publikace přináší zobecňující pohled na pojednávanou problematiku, doplněný o konkrétní ilustrativní příklady z oblasti jak tištěné, tak elektronické literatury.
Téma, ktorú si autorka pre svoju monografiu zvolila, je v súčasnosti nanajvýš aktuálna, ba až vizionárska, so širokým potenciálom pre skúmanie nových podôb literárnej tvorby, pričom autorka správne ukazuje, že rozhranie literatúry a technológií môže viesť nielen k integrácii poznatkov a metodologických prístupov, ktoré doteraz fungovali prevažne v rámci samostatných umeleckých či vedných oblastí, ale aj k vzniku úplne nových subdisciplín, akými sú napríklad kritické štúdium kódov alebo vizuálne štúdiá. Nové stratégie literárnej tvorby zároveň naznačujú, že snaha o výraznú diskurzívnu autonómiu v súčasnosti ustupuje zväčša do úzadia a pozornosť tvorcov i literárnych vedcov sa koncentruje najmä na projekty vznikajúce pod vplyvom difúznosti hraníc. Monografia je v našom geografickom priestore jedinečná a cenná aj z toho dôvodu, že mapuje prepájanie literárnych, vizuálnych a technologických možností na mnohých príkladoch pochádzajúcich z nášho stredoeurópskeho regiónu, a tak v komplexnosti reflektuje tvorbu viacerých našich autorov. (Doc. PhDr. Pavel Rankov, PhD.)