Knižný debut Zuzany Kopeckej sa zaoberá problematikou literárnej moderny cez optiku literárnovedného komparatistického výskumu s interdisciplinárnymi presahmi. Autorka ukončila doktorandské štúdium na Ústave svetovej literatúry SAV obhajobou dizertačnej práce pod vedením Márie Bátorovej.

Ako uvádza Zuzana Kopecká v úvode svojej monografie, symptómy literárnej moderny a ich výpovednú hodnotu reflektuje na základe komplexného výskumu, čím prekračuje hranice jednotlivých definícií literárnej moderny dominujúcich v súčasných literárnovedných prístupoch analogicky s poukázaním na nemožnosť zaradenia literárnej moderny do chronologického modelu literárnych dejín. Takýmto spôsobom sa snaží verifikovať individuálny charakter autorských poetík a ich dominantných čŕt, ktoré sa podieľajú na významovej mnohorozmernosti literárnej moderny ako jej symptómy. Predmetom autorkinho záujmu sú románové diela slovenskej a českej medzivojnovej literatúry Muž s protézou (1925) od Jána Hrušovského (1892 – 1975), Dům o tisíci patrech (1929) od Jana Weissa (1892 – 1972), Ztracený stín (1931) od Egona Hostovského (1908 – 1973) a Pisár Gráč (1940) od Jozefa Cígera Hronského (1896 – 1960). Medzivojnová literatúra, ktorá vzniká ako obraz sebapozorujúceho sa človeka plného vnútorného napätia a diskontinuity, predstavuje osobitné miesto v identifikácii literárnej moderny v priereze času. Interpretačné analýzy autorke slúžia ako podklad pre komparáciu literárnych diel a identifikovanie ich typologickej príbuznosti, prípadne odlišnosti, čo umožňuje reflexiu slovenskej a českej literárnej tvorby medzivojnového obdobia v kontexte svetovej literatúry.

Obsah monografie nájdete TU.

Z vedeckých recenzií prof. PhDr. Márie Bátorovej, DrSc.  a prof. PhDr. Miloša Zelenku, DrSc. vyberáme:

„Ak prežívanie situácií existenčnej povahy vedie k hlbokej sebaanalýze, potom aj za procesom tvorivej činnosti možno identifikovať autentickú skúsenosť, ktorá stojí za vznikom literárneho diela javiaceho sa ako umenie mentálnych obrazov“, píše Zuzana Kopecká o svojej monografii venovanej symptómom literárnej moderny. Tento knižný debut predstavuje mimoriadny vedecký výkon mladej literárnej vedkyne, ktorý je výsledkom štúdia a výskumu v Ústave svetovej literatúry SAV. Práca je dôkazom širokého teoretického rozhľadu autorky, pričom uplatňuje zložitú metódu – nový typ interpretácie konkrétneho textu v kontextoch. Je zaujímavá a výnimočná aj z hľadiska teórií porovnávacej literárnej vedy. Porovnania autorov slovenskej (J. C. Hronský a J. Hrušovský) a českej (J. Weiss a E. Hostovský) literárnej moderny prináša veľa podnetov do súčasného interdisciplinárneho diskurzu. (Prof. PhDr. Mária Bátorová, DrSc.)

U monografie Zuzany Kopecké jde o vhodně zvolený název: autorka nezkoumá prózu moderny, ale její symptomy. Je to interdisciplinárně koncipovaný a problémově vyčerpávající text, založený na interpretačním „textocentrickém“ přístupu, který je doplňován sondami do historicko-filozofického, resp. sociálně-politického kontextu. V publikaci se zároveň funkčně kombinuje teoretické hledisko a analytická část. Autorka nepodává klasické, monotematicky laděné ,,portréty“ autorů a uzavřené interpretace, ale prostřednictvím kategorií (pohyb, identita…) srovnává jednotlivé texty, které přes svou příbuznost nelze spoutat apriorním schématem. U Kopecké je evidentní, že se inspiruje rozšířením topologického pole sémantických možností moderny, kterou vidí jako časově volnější ,,meziliterární síť“. Moderna v této koncepci je mnohorozměrným pojmem, k němuž musíme přistupovat s komparativním podtextem a interdisciplinárními aspekty. (Prof. PhDr. Miloš Zelenka, DrSc.)