Nové číslo World Literature Studies 2/2026: Rétorika úprimnosti v literatúrach strednej a východnej Európy

eds. Jakub Kapičiak ‒ Akvilė Rėklaitytė

Ak chceme diskutovať o rétorike úprimnosti, je nevyhnutné sa zamerať na prostriedky, ktoré vytvárajú efekt autentického a otvoreného (seba)odhaľovania. Téma tohto čísla skúma literárne reprezentácie úprimnosti v strednej a východnej Európe od konca 19. storočia po súčasnosť. Štúdie zaoberajúce sa bulharskou, českou, litovskou, slovenskou, poľskou, rumunskou a ukrajinskou literatúrou ukazujú rôzne spôsoby, vďaka ktorým verejné vyjavovanie súkromných pocitov funguje ako silný komunikačný princíp. Zároveň presahujú bežné spájanie úprimnosti so súčasnými post-postmodernými paradigmami a skúmajú ju ako nestabilnú, vzťahovú kategóriu do veľkej miery závislú od kontextu.

Časopis pre výskum svetovej literatúry vydáva štyri razy ročne Ústav svetovej literatúry SAV, v. v. i., online v režime otvoreného prístupu: Licensed under Creative Commons BY-NC-ND 4.0; tlačou: Objednávky vybavuje Slovak Academic Press, s. r. o., sap@sappress.sk, cena 1 čísla 10 EUR, celého ročníka 40 EUR plus poštovné.

Obsah témy čísla:
GERTRAUDE ZAND
Sincerity in Czech literature: Notes toward a rhetoric of lamentation Pokračovať na Nové číslo World Literature Studies 2/2026: Rétorika úprimnosti v literatúrach strednej a východnej Európy

Nové hosťovské prednášky na našom YouTube kanáli

Od začiatku tohto roka sa na pôde Ústavu svetovej literatúry SAV v rámci aktuálne riešených výskumných úloh a projektov uskutočnilo viacero hosťovských prednášok a prezentácií, ktorých hybridný priebeh sme ako obvykle avizovali na tejto webovej stránke. Ak ste ich nestihli naživo, máte príležitosť teraz. Časť záznamov z týchto podujatí práve pribudla na našom YouTube kanáli. Sledujte nás!

Davide Gnoato: The Reinvention of Central Europe as „Mitteleuropa“ in Post-Fascist Italy through Book Publishing
Maxim Duleba: Literárna reportáž v kultúrnej diplomacii medzi nacistickým Nemeckom a slovenským štátom
Florencia Ferrante: Metaphors we think and research by: Entangled threads of religious translation in the 18th-century Atlantic world
Prezentácia World Literature Studies 1/2026 “Thought in Motion: Humanities and Social Sciences in Translation / Myslenie v pohybe: humanitné a spoločenské vedy v preklade”
Arkadiusz Morawiec: Polish (Communist) Camps: In/visibility in Polish Literature
Mária Ridzoňová Ferenčuhová: Komorný preklad pre päť hláv a jedného dirigenta

Medzinárodná vedecká konferencia Liquid Futures / Tekuté budúcnosti

Pozývame Vás na medzinárodnú vedeckú konferenciu Liquid Futures: SF, Postapocalypse and Fantasy in the Neoliberal Era / Tekuté budúcnosti: sci-fi, postapokalypsa a fantasy v neoliberálnej ére. Privítame Vašu aktívnu účasť formou prezentácie konferenčných príspevkov.  EDIT: uzavreté

Miesto konania: Ústav svetovej literatúry SAV (Dúbravská cesta 9, Bratislava)
Dátum konania: 25. –  26. november 2026
Termín na zasielanie abstraktov: 15. júl 2026 (Vybraní účastníci budú informovaní do konca augusta.)
Rokovacími jazykmi konferencie sú angličtina a slovenčina.
Kontaktné osoby: Johannes Kaminski (j.kaminski@savba.sk), Olesia Medukha (olesia.medukha@savba.sk), Igor Tyšš (igor.tyss@savba.sk)
Call for Papers

Medzinárodná vedecká konferencia má spojiť odbornú obec z oblasti literárnej vedy a intermediálnych štúdií s cieľom diskutovať o textoch zo strednej Európy i mimo nej, teda o literatúre písanej v češtine, chorvátčine, nemčine, maďarčine, taliančine, poľštine, ruštine, srbčine, slovinčine, slovenčine, ukrajinčine a ďalších jazykoch. Pozornosť bude venovaná aj nadnárodnej cirkulácii anglofónnych textov. Tematický záber konferencie siaha od autoriek a autorov považovaných za predstaviteľov náročnejšej, literárne prestížnej tvorby, ako sú László Krasznahorkai a Dubravka Ugrešić, až po populárnych autorov, ako sú Andrzej Sapkowski a Frank Schätzing.

Proces fragmentácie našej spoločnej reality, ktorý sa začal pádom železnej opony a nástupom neoliberálnych trhov, sa čoraz viac urýchľuje. V čase, keď ideologické projekty na oboch stranách železnej opony strácali svoju príťažlivosť, sa spoločnosť a komunity odvrátili od kolektívnych predstáv, ktoré im dovtedy poskytovali orientačný rámec alebo prinajmenšom súbor spoločných symbolov. Tento pocit roztrieštenosti sa podľa všetkého odráža aj v literatúre, a to v podobe výrazného odklonu od realistických princípov budovania fikčných svetov. Sci-fi, fantasy a postapokalyptická literatúra totiž situujú svoje príbehy do prostredí, ktoré presahujú rámec empiricky poznateľnej reality. Hoci sa často zľahčujú ako vedľajšie produkty neoliberálneho knižného trhu, v skutočnosti vyrastajú z rozmanitých tradícií, medzi ktoré patrí utopická literatúra, kresťanské a pohanské mýty či gotická próza. Fantázia tu nepredstavuje únik od reality, ale skôr reakciu na rozpad spoločenských a politických istôt. Sľuby liberálnej modernity a technologickej racionality sa totiž čoraz viac ukazujú ako neschopné zabezpečiť väčšiu rovnosť, spravodlivosť či žiaducu budúcnosť. Kým niektoré významné diela žánrovej literatúry rozvíjajú nihilistické vízie konca sveta, iné sa intenzívne pokúšajú nanovo definovať horizont predstaviteľnej budúcnosti.

Aktuálne výzvy na publikovanie vo World Literature Studies

WLS 4/2027: Representations of India in European Literatures
India zaujíma v európskej imaginácii dlhodobo významné, no zároveň mnohovrstevné postavenie. Predstavuje nielen konkrétny historický a geografický priestor, ale aj diskurzívny konštrukt formovaný európskymi intelektuálnymi a kultúrnymi dejinami. Tematické číslo časopisu sa zameriava na skúmanie spôsobov, akými bola India reprezentovaná, kon-štruovaná a reinterpretovaná v európskych literatúrach naprieč jazykmi, regiónmi a historickými obdobiami. Osobitne vítame príspevky analyzujúce orientalizujúce obrazy Indie, ako aj literárne texty, ktoré ponúkajú alternatívne perspektívy, spochybňujú dominantné reprezentácie alebo reflektujú skúsenosti a hlasy marginalizovaných skupín. Príspevky môžu vychádzať z rozmanitých literárnych žánrov vrátane prózy, poézie, cestopisnej literatúry, drámy, memoárov, reportáže, ako aj hybridných a experimentálnych foriem.
Termín odovzdania abstraktov: do 15. septembra 2026
Call for Papers

Hosťovská prednáška – Plurilingual Creativity in Literature: Language Contact as Creative Process

Hosťovská prednáška
Plurilingual Creativity in Literature: Language Contact as Creative Process / Viacjazyčná kreativita v literatúre: jazykový kontakt ako tvorivý proces

Anatolij V. Kharkhurin

24. jún (streda) 2026 o 14:00
Ústav svetovej literatúry SAV, v. v. i., zasadacia miestnosť + online, v angličtine a ruštine / guest lecture and discussion in English and Russian

 

Pokračovať na Hosťovská prednáška – Plurilingual Creativity in Literature: Language Contact as Creative Process

Eugenia Kelbert Rudan predstaví svoj projekt na podujatí IMPULZ Projects at Midterm

V utorok 9. júna 2026 o 13.00 hod. sa v Prednáškovej sále Dionýza Blaškoviča na Virologickom ústave BMC SAV, v. v. i., uskutoční podujatie s názvom IMPULZ Projects at Midterm: Innovations, Challenges, and Future Prospects / Projekty IMPULZ v polovici riešenia: priebežné výsledky, výzvy a výhliadky do budúcnosti.

Cieľom podujatia je predstaviť odbornej verejnosti aktuálne vedecké poznatky a výsledky, ktoré výskumné tímy dosiahli v úvodnej fáze riešenia projektov podporených grantovou schémou IMPULZ. Na podujatí vystúpi aj naša kolegyňa Eugenia Kelbert Rudan, ktorá predstaví svoj projekt Translation and cross-lingual stylistic transfer: Towards a theory of language contact in literature. Vo svojej prezentácii priblíži doterajšie výsledky výskumu zameraného na medzijazykový prenos štýlu, literárny preklad a problematiku jazykového kontaktu v literatúre.

Bližšie informácie o podujatí a registračný formulár nájdete na internetových stránkach Slovenskej akadémie vied.

Na Ústave svetovej literatúry SAV sa aktuálne realizujú dva projekty programu IMPULZ. Okrem projektu Eugenie Kelbert Rudan aj projekt Johannesa D. Kaminského s názvom Fragile Futures: A Critical Investigation of the Intersections between Fictional and Non-fictional Accounts of the Long-term Future.

BRaK 27. – 31. máj: Pozvánky na svetovú literatúru našimi očami

V stredu 27. mája 2026 sa slávnostným otvorením začal Bratislavský knižný festival, skrátka BRaK. Vytvoril si už vlastné tradície, ku ktorým patrí aj mimoriadna pestrosť programu určená všetkým vekovým skupinám. Pravidelne sa na jeho realizácii podieľajú literárne vedkyne a vedci z Ústavu svetovej literatúry SAV, jednou z organizátoriek je naša doktorandka Ema Žugecová. Pozývame a tešíme sa na stretnutia pri knihách.

Sobota 30. 5. 2026
16.30 – 17.30 / Mirbachov palác

„Bezhlavé karyatídy“ slovom a obrazom Poetické texty v najnovšej knihe Jany Bodnárovej sprevádzajú koláže Lucie Tallovej. O ich vzájomnom vzťahu sa s autorkami zhovára Jana Cviková.

Nedeľa 31. 5. 2026
13.00 – 14.00 / Rómerov dom

Kapitalks na BRaKU: Spisovatelia v tajných službách V čase studenej vojny sa v NDR Stasi pokúsila využiť literatúru ako nástroj kontroly. O knihe Philipa Oltermanna Básnici zo Stasi budú hovoriť Viliam Nádaskay, Adam Bžoch a Ivan Motýl. Moderuje Andrea Makýšová Volárová.

14.00 – 15.00 / Mirbachov palác
Pódium prekladu: Tri jazyky, jeden Krasznahorkai Na tému prekladu textov Lászlóa Krasznahorkaia diskutujú jeho prekladateľky do slovenčiny Gabriela Magová, Tímea Beck a do češtiny Simona Kolmanová. Diskusiu vedie Judit Görözdi.

15.30 – 16.15 / Mirbachov palác
Pódium prekladu: Po uši v Dunaji O antológii Dunaj z hľadiska prekladu hovoria Renata Deáková, Eva Kenderessy, Jana Cviková a Milina Svítková v diskusii s moderátorkou Andreou Makýšovou Volárovou.

Celý program festivalu TU.

Komorný preklad pre päť hláv a jedného dirigenta

Hosťovská prednáška
Mária Ridzoňová Ferenčuhová
(prekladateľka, poetka a filmová vedkyňa)

27. máj 2026 (streda) o 14.00 hod.
Ústav svetovej literatúry SAV, v. v. i., zasadacia
miestnosť + online

Link na pripojenie cez Zoom:
https://us06web.zoom.us/j/86700393463?pwd=KrIghMafwOcA2dQuo9DYjCrb6SI73j.1
Meeting ID: 867 0039 3463
Passcode: 695552

Podujatie sa uskutoční v rámci projektu APVV Preklad a aspekty recepcie spoločenskovedných a humanitnovedných textov ako kultúrny a literárny transfer v 20. storočí.

Prednáška predstaví odbornú publikáciu Dictionnaire de la performance et du théâtre contemporain (Slovník performancie a súčasného divadla, 2014) francúzskeho teatrológa Patricea Pavisa, ktorá sa venuje súčasnému divadlu a jeho hybridným, intermediálnym podobám. Kým jeho Divadelný slovník, ktorý vyšiel aj v slovenskom preklade Sone Šimkovej a Eleny Flaškovej v roku 2004, reflektoval predovšetkým klasické divadlo, nový slovník mapuje široké pole súčasných performatívnych a divadelných foriem. Od tradičného divadla sa rozvíja k oblastiam vizuálneho umenia, body artu, filmu, videa či performatívnych aktivít umelcov v kontexte občianskej spoločnosti. Mária Ferenčuhová, jedna z piatich prekladateliek pripravovaného slovenského vydania slovníka súčasného divadla a performatívnych umení, priblíži Pavisovo intermediálne a interdisciplinárne uvažovanie, ako aj zmenu metodológie oproti jeho predchádzajúcej slovníkovej práci. Súčasťou prednášky bude aj pohľad do procesu vzniku slovenských prekladov jednotlivých hesiel pod vedením vedeckého redaktora, režiséra a pedagóga Ľubomíra Vajdičku.

Doc. Mgr. art. Mária Ridzoňová Ferenčuhová, PhD. vyštudovala filmovú scenáristku a dramaturgiu na Filmovej a televíznej fakulte VŠMU v Bratislave. V štúdiu pokračovala v odbore vedy o reči (sciences du langage) na École des hautes études en sciences sociales (EHESS) v Paríži, kde získala univerzitný diplom (DEA), a v tom istom čase absolvovala aj doktorandské štúdium dejín a teórie filmu na Filmovej a televíznej fakulte VŠMU v Bratislave. Pokračovať na Komorný preklad pre päť hláv a jedného dirigenta

Terézia Guimard, Phd. #nacomijedoktorandskestudium

Ústav svetovej literatúry SAV, v. v. i., ponúka štvorročné interné doktorandské štúdium v študijnom programe Literárna veda, na linku nájdete 3 tohoročné témy. Aktuálne pri ňom spolupracuje s Filozofickou fakultou Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach. Prihlášku na prijímacie skúšky si môžete podať do 31. mája  (viac informácií TU).

V našom ústave úspešne ukončilo doktorandské štúdium už mnoho doktorandiek a doktorandov, ktorí sa následne vydali rozličnými profesijnými aj akademickými cestami. Terézia Guimard svoju dizertačnú prácu Urbánny a sociálny priestor Paríža v románe druhej polovice 19. storočia (tvorba Emila Zolu) obhájila v roku 2025 pod školiteľským vedením doc. PhDr. Jany Truhlářovej, CSc. Na otázku, čo jej doktorandské štúdium prinieslo, odpovedala:

Doktorandské štúdium v Ústave svetovej literatúry SAV pre mňa predstavuje predovšetkým priestor na sebarozvoj v súvislosti s utváraním vlastných názorov, priestor na intelektuálne napredovanie nielen v oblasti literárnej vedy a v neposlednom rade priestor na utváranie nových vzťahov.

Pokračovať na Terézia Guimard, Phd. #nacomijedoktorandskestudium