Guest lecture Orwell’s legacy and strange new Russian dystopias / Hosťovská prednáška Orwe-
llovo dedičstvo a zvláštne nové ruské dystópie
Boris Lanin
(Univerzita Adama Mickiewicza, Poznaň)
29. október 2025 (streda) o 14.00 hod.
Ústav svetovej literatúry SAV, v. v. i., zasadacia miestnosť + online, v angličtine / guest lecture and discussion in English
Link na pripojenie cez Zoom:
https://us06web.zoom.us/j/21683068496?pwd=UULbZvQwEQUallebWBp16ovk6RJOXy.1
Meeting ID: 216 8306 8496
Passcode: 974210
Táto prezentácia skúma koncept avatarov a technologických artefaktov v dystopickej fikcii Vladimira Sorokina, so zameraním na romány Deň opričníka a Telluria. Sorokinovo využívanie avatarov, elektronických zariadení a symbolických objektov poukazuje na prepojenie technológie, pamäti a identity. Prednáška bude hľadať paralely so staršími ruskými dystópiami, ako je Zamyatinovo My, a prepojí postavu S-4711 s neskoršími digitálnymi avatarmi. Zariadenia ako „umnica“ a telúrové klince plnia zároveň naratívnu aj metafyzickú funkciu – symbolizujú kontrolu, rituál a simuláciu. Hologramy a roboti sú analyzované ako nástroje štátnej moci a zároveň ako postmoderné simulakrá. Prostredníctvom grotesky, hyperboly a paródie Sorokin kritizuje autoritárstvo a komodifikáciu vedomia. Jeho dielo napokon odhaľuje svet, v ktorom je technologický pokrok úzko prepletený s mýtom, rituálom a rozkladom individuálnej slobody.
Prednáška sa zároveň pokúsi čítať román Alexeja Konakova Tabiya Tridsaťdva cez prizmu konceptu homo ludens Johana Huizingu a žánrových konvencií dystopickej literatúry. Dej románu je zasadený do Ruska po kríze v roku 2080 a vykresľuje spoločnosť, ktorá bola nanovo vybudovaná okolo šachu ako základného prvku kultúrnej identity, nástroja štátnej ideológie a prostriedku sociálnej kontroly. Autor skúma, ako sa mení obraz „človeka hrajúceho sa“ — homo ludens — pod nadvládou diktatúry postavenej na šachu. Šach tu nie je vnímaný ako šport, ale ako humanitná disciplína, v ktorej sa kladie dôraz skôr na akademický a kultúrny prínos než na súťažné víťazstvá. Prednáška bude čerpať zo širokého teoretického rámca vrátane biopolitiky Michela Foucaulta, teórie kultúrneho kapitálu Pierra Bourdieuho, Freudovho konceptu sublimácie a Gramsciho teórie kultúrnej hegemónie. Odmietnutie Fischerovho náhodného šachu (Chess960) sa interpretuje ako obrana ortodoxných kultúrnych hodnôt pred subverzívnym myslením. Román ukazuje, ako sa hra môže stať nástrojom disciplíny, sublimácie a ideologickej kontroly, pričom si zároveň zachováva potenciál pre kritické myslenie a osobnú tragédiu. Táto analýza zdôrazňuje jedinečnosť diela Tabiya Tridsaťdva ako textu, ktorý spája filozofickú parabolu, dystópiu a kultúrnu metaforu, čím predstavuje významný príspevok do súčasnej ruskej literatúry.
Profesor Boris Lanin (Univerzita Adama Mickiewicza, Poznaň) je uznávaný odborník v oblasti rusistiky a porovnávacej literárnej vedy. Pôsobil ako hosťujúci profesor na Kennan Institute, následne vo Woodrow Wilson Center (Washington, D.C.) a v inštitútoch pre pokročilé štúdiá (Paríž, Francúzsko; Waseda University, Tokio, Japonsko; a Uppsala, Švédsko). Pôsobil na univerzitách v Hokkaide, Stanforde, Kobe a Saitame, ako aj v Alfried Krupp Institute for Advanced Study (Alfried Krupp Wissenschaftskolleg, Greifswald, Nemecko). Bol tiež čestným hosťujúcim profesorom Národného fondu pre humanitné vedy (National Endowment for the Humanities) na Štátnej univerzite v New Yorku v Potsdame (2018) a hosťujúcim profesorom na Britskej akadémii (2005). Publikuje v mnohých jazykoch vrátane ruštiny, angličtiny, poľštiny, francúzštiny, japončiny, kórejčiny, nemčiny a srbčiny. Okrem svojej akademickej práce je známy aj vďaka svojim učebniciam literatúry pre ruské stredné školy (5. až 11. ročník). Do roku 2022 sa ich predalo viac ako milión výtlačkov, kým neboli z politických dôvodov zakázané.