O konferencii „Milan Kundera a světová literatura“ v Bratislave

V utorok 8. októbra 2024 sa v Českom centre v Bratislave konala konferencia pod názvom „Milan Kundera a světová literatura“. Na organizácii podujatia pri príležitosti 95. výročia narodenia a 1. výročia úmrtia tohto spisovateľa sa okrem Českého centra podieľalo Veľvyslanectvo Českej republiky spolu s Ústavom stredoeurópskych jazykov a kultúr Fakulty stredoeurópskych štúdií UKF, s Ústavom svetovej literatúry SAV, v. v. i., a Česko-slovenskou asociáciou porovnávacej literatúry.

Počas konferencie vystúpili s príspevkami z rôznych hľadísk prednášajúci z viacerých krajín. V referátoch sa venovali Kunderovej prozaickej aj esejistickej tvorbe, v ktorej sa okrem iného zamerali na humor a snovú tematiku, kultúrnu identitu a problematiku prekladov, ako aj otázke miesta Kunderu v literatúre, resp. svetovej literatúre, zaoberali sa i autorovou osciláciou medzi centrom a perifériou a nevynechali ani jeho vnímanie románu a umeleckej tvorby. Viacerí prednášajúci Milana Kunderu osobne poznali a diskusiu obohatili o vlastné spomienky na rôzne podnetné rozhovory, pričom ho pripomenuli aj ako človeka. Príspevky z konferencie budú publikované v monotematickom čísle časopisu Stredoeurópske pohľady č. 1/2025.

Text a foto:
Karolína Albrechtová a Martina Vladovičová

O hraniciach odborného a umeleckého prekladu Pod vŕškom v Nitre

Katedra translatológie Filozofickej fakulty UKF v Nitre a Ústav svetovej literatúry SAV, v. v. i.,  spolu s Kníhkupectvom a antikvariátom Pod vŕškom  pozývajú na prezentáciu knihy Slovak Settlers: The emotional history of immigration / Slovenskí vysťahovalci: história slovenského vysťahovalectva autoriek Zuzany Palovic a Gabriely Beregházyovej, ktorej slovenský preklad vyšiel v minulom roku.

Kedy: 15. októbra (utorok) 2024 o 18.00 hod.
Kde: Kníhkupectvo a antikvariát Pod vŕškom, Kupecká ul. v Nitre

O knihe a jej preklade do slovenčiny, o práci prekladateľa, špecifikách prekladu socio-humanitnej literatúry a hraniciach odborného a umeleckého prekladu sa budú zhovárať – prekladateľka knihy Beáta Ďuračková a translatologička a prekladateľka Ľudmila Pánisová.

Kniha Slovenskí vysťahovalci: história slovenského vysťahovalectva pozostáva z populárno-náučnej a memoárovo-biografickej časti, ktoré tvoria kompaktný tematický celok. Pokračovať na O hraniciach odborného a umeleckého prekladu Pod vŕškom v Nitre

Nové číslo World Literature Studies 3/2024: Preklad, cenzúra a marginalizované hlasy

eds. Ivana Hostová ‒ Mária Kusá

Toto translatologické číslo sa zameriava na postihnutie prienikov medzi prekladom a mocou, cenzúrou a marginalizovanými identitami. Jednotlivé štúdie si všímajú, ako preklad vzdoruje štruktúrnemu útlaku, respektíve ako ho upevňuje, a to najmä v kontexte strednej a východnej Európy. Tematicky sa venujú otázkam ako kurátorstvo kultúrneho exportu, cenzúra v literárnom preklade
či politická ekonómia recepcie. Zviditeľňujú tiež rolu, ktorú prekladateľky a prekladatelia zohrávajú pri formovaní teórie,
a obhajujú dekolonizáciu poznania a inkluzivitu v globálnej kultúrnej produkcii.


Z obsahu:

IVANA HOSTOVÁ ‒ MÁRIA KUSÁ
Translation, censorship, and marginalized voices: Challenging power and
economic barriers
IRYNA ODREKHIVSKA
Decolonial analytics in translation history: Ukrainian literature in the contested
space of English translation Pokračovať na Nové číslo World Literature Studies 3/2024: Preklad, cenzúra a marginalizované hlasy

Cena Literárneho fondu Adamovi Bžochovi

Prof. Adam Bžoch preberá Cenu Literárneho fondu z rúk riaditeľa Ladislava Serdahelyho a prof. Daniely Ježovej. Foto © Peter Stanley Procházka

Srdečne blahoželáme: Literárny fond udelil profesorovi Adamovi Bžochovi Cenu za vedeckú a odbornú literatúru za rok 2023 v kategórii humanitných vied. Ocenená monografia Konverzácia a európska literatúra (Vyd. Európa, s. r. o., 2023), ktorá vznikla na pôde Ústavu svetovej literatúry SAV,  prináša plastický a v čase sa meniaci obraz vzťahov medzi spoločenskými normami a umelecky stvárňovanou realitou neformálneho hovorenia v rôznych častiach Európy. Odpovedá tak na otázky súvisiace s prchavým javom spoločenského rozhovoru a jeho kultúrnym významom.

 

 

Vedeckými recenzentmi publikácie boli prof. PaedDr. Martin Golema, PhD., a PhDr. Fedor Matejov, CSc. Teší nás, že zároveň môžeme zablahoželať Fedorovi Matejovovi, Pokračovať na Cena Literárneho fondu Adamovi Bžochovi

„Kundera a svetová literatúra“ v Českom centre v Bratislave

Pozývame na konferenciu pri príležitosti 95. výročia narodenia a 1. výročia úmrtia českého i svetového spisovateľa, románopisca a esejistu Milana Kunderu.

KEDY: v utorok 8. októbra 2024 od 10. do 17. hod.
KDE: České centrum v Bratislave, Prepoštská 6

„Díky pestrosti zájmů a nadání obohatil svět literatury neobyčejnými pohledy a inspirací. Ať už se ztotožňujete s jeho myšlenkami nebo ne, jeho dílo nám stále připomíná, že literatura má moc oslovovat a ovlivňovat naše životy.“ Aj týmito slovami pozýva na podujatie České centrum v Bratislave, ktoré konferenciu organizuje spolu s Veľvyslanectvom Českej republiky v spolupráci s Ústavom stredoeurópskych jazykov a kultúr Fakulty stredoeurópskych štúdií  UKF v Nitre, s Ústavom svetovej literatúry SAV a s Česko-slovenskou asociáciou porovnávacej literatúry. Pokračovať na „Kundera a svetová literatúra“ v Českom centre v Bratislave

Ocenenie za špičkovú monografiu pre Johannesa Kaminského

Gratulujeme nášmu kolegovi Johannesovi D. Kaminskému k oceneniu špičková monografia SAV za publikáciu Lives and Deaths of Werther. Interpretation, Translation, and Adaptation in Europe and East Asia (Životy a smrti Werthera: výklad, preklad a  adaptácia v Európe a východnej Ázii), ktorá vyšla v decembri minulého roka vo vydavateľstve Oxford University Press. Spolu s ďalšími pracovníčkami a pracovníkmi SAV si toto osobitné ocenenie svojej práce prevzal 18. septembra od predsedu SAV prof. Pavla Šajgalíka a podpredsedu SAV pre vedu, výskum a inovácie prof. Petra Samuelyho. Informáciu o všetkých oceneniach nájdete TU.

Originálny vedecký prínos monografie spočíva okrem autorovej výnimočnej jazykovej kompetencie v neobvyklej komparatistickej konštelácii európskych a východoázijských recepcií, pričom skúma neeurocentrické hodnotenie jedného z najslávnejších románov západnej kultúry.

Open access HERE

Knihy nie sú luxus alebo Keď požiarnici nehasia požiare, ale pália knihy

My, pracovníčky a pracovníci Ústavu svetovej literatúry SAV, sme pobúrení návrhom radikálne zvýšiť DPH na knihy, ktorý povedie k nedostupnosti kníh pre ešte väčšiu časť spoločnosti ako doteraz. Väčšina krajín EÚ uplatňuje zníženú sadzbu DPH na knihy práve preto, aby ich ľuďom čo najviac prístupnila. Knihy nie sú luxus, ale potreba, preto žiadame vládu o prehodnotenie tohto návrhu. #knihy23percent #bohatstvo #knihaniejeluxus

„Kto bráni prístupu ku knihe, má za cieľ kultúrnu degradáciu spoločnosti.“ (Dr. Judit Görözdi)

„Plán zvýšenia DPH na knihy z 10 na 23 percent a jeho cynické zdôvodnenie smerom k verejnosti nezakryte odhaľujú pohŕdavý postoj ministra financií SR voči kultúre čítania a zároveň svedčia o nepochopení elementárnych funkcií, ktoré knihy plnia v procese rozumového i morálno-občianskeho rozvoja človeka, a to počas celého jeho života. Stotožňovanie ľudí čítajúcich, resp. kupujúcich knihy so sociálnou vrstvou bohatých vytvára nebezpečné klišé, ktoré má ospravedlniť dlhodobú kultúrnu, morálnu a ekonomickú stagnáciu slovenskej spoločnosti, do ktorej ju vedie garnitúra obmedzených politikov.“ (Prof. Adam Bžoch)

Pokračovať na Knihy nie sú luxus alebo Keď požiarnici nehasia požiare, ale pália knihy

Ivan Šuša: K typológii a recepcii spoločenskovedných textov Umberta Eca

Hosťovská prednáška
K typológii a recepcii spoločenskovedných textov Umberta Eca

Ivan Šuša
(Katedra romanistiky FiF UK v Bratislave)

25. septembra 2024 (streda) o 10.00 hod.
Ústav svetovej literatúry SAV, v. v. i., zasadacia miestnosť + online

Prednáška sa uskutoční v rámci výskumného projektu APVV Preklad a aspekty recepcie spoločenskovedných a humanitnovedných textov ako kultúrny a literárny transfer v 20. storočí.

Link na pripojenie cez Zoom
https://us06web.zoom.us/j/85078644323?pwd=2XdI7XVwHD3mauMwKOJQOCyX8ww9Dk.1
Meeting ID: 850 7864 4323
Passcode: 132719

Nosná osobnosť talianskej literatúry druhej polovice 20. storočia – Umberto Eco – je okrem slávneho bestselleru Meno ruže aj tvorcom stoviek esejí, úvah, novinových článkov a prednášok, v ktorých približuje viaceré nadčasové spoločensko-civilizačné témy. Vo výskumnej oblasti patrí k neochvejným popularizátorom vedy, najmä v oblasti literatúry, filozofie, estetiky, jazyka (semiotiky) a ďalších disciplín. Prednáška sa zameriava na Ecove práce, ktoré prepájajú jeho vedecký a umelecký svet. Ide o texty o človeku, spoločnosti a kultúre, zhmotnené prevažne do esejistických prác a viaceré spoločenskovedné texty z vybraných oblastí, podané vhodnou formou rozličným cieľovým skupinám čitateľov. Prednášajúci neobíde ani tému žánrovej klasifikácie a interdisciplinárnych presahov, priblíži typológiu týchto textov a ich prítomnosť v slovenskom, resp. českom prijímajúcom prostredí.

Doc. PhDr. Ivan Šuša, PhD. (1979)  vyštudoval na Filologickej fakulte UMB v Banskej Bystrici kombináciu taliansky jazyk a kultúra – slovenský jazyk a literatúra; doktorandské štúdium literárnej komparatistiky absolvoval Pokračovať na Ivan Šuša: K typológii a recepcii spoločenskovedných textov Umberta Eca

Medzinárodné kolokvium Humanitné vedy v preklade – preklad humanitných vied. Otázky transferu a recepcie

Ústav svetovej literatúry SAV, v. v. i., organizuje v spolupráci s Filozofickou fakultou UK
15. a 16. mája 2025 medzinárodné kolokvium Humanitné vedy v preklade preklad humanitných vied. Otázky transferu a recepcie. Kolokvium je súčasťou výskumného projektu APVV Preklad a aspekty recepcie spoločenskovedných a humanitnovedných textov ako kultúrny a literárny transfer v 20. storočí.  Pracovné jazyky podujatia sú angličtina
a francúzština. Na vaše abstrakty  čakáme  najneskôr  do  30. novembra 2024.

Výzva na príspevky / Appel à communication / Call for Papers

Formulaire d’inscription / Application Form

Záznam z prednášky: Zsolt Czigányik – Utopia in Central Europe

Zsolt Czigányik je docentom na Katedre anglistiky na Univerzite Eötvösa Loránda (ELTE) v Budapešti a vedúci výskumného tímu Democracy in East Central European utopianism (Demokracia v utopizme stredovýchodnej Európy), ktorý je financovaný nadáciou Gerda Henkel Foundation na Stredoeurópskej univerzite. Je tiež tajomníkom Utopian Studies Society (Spoločnosti pre výskum utópie). Jeho výskumným zameraním sú moderná utopická a dystopická literatúra. Prinášame vám záznam hosťovskej prednášky, ktorú 24. apríla 2024 predniesol na pôde Ústavu svetovej literatúry SAV, v. v. i..

Utópia sa nachádza v priestore nikoho medzi literatúrou, sociálnou filozofiou a spoločenskými vedami, kde sa prelínajú literárne a sociopolitické faktory. Podľa historika Pétera Hanáka je stredná Európa regiónom, kde sa realita a utópia odjakživa miešali. Zsolt Czigányik vo svojej prezentácii skúma oba koncepty: ako utopické literárne diela odrážajú spoločenskú a politickú realitu a ako bol tento žáner, ktorý vznikol v západnej Európe, prijatý a rozvíjaný v našom regióne. Na základe vlastného výskumu anglickej a maďarskej utopickej literatúry v stručnosti načrtáva, ako rozumie pojmu utópia a neustále sa meniacemu označeniu stredná Európa ako priestoru na pomedzí Východu a Západu. Záznam prednášky v anglickom jazyku nájdete TU.