Hosťovská prednáška The Reinvention of Central Europe as „Mitteleuropa“ in Post-Fascist Italy through Book Publishing

Podujatia, Pozvánky

Guest lecture The Reinvention of Central Europe as „Mitteleuropa“ in Post-Fascist Italy through Book Publishing

Davide Gnoato
(Universität Wien)

18. marec 2026 (streda) o 14.00 hod.
Ústav svetovej literatúry SAV, v. v. i., zasadacia miestnosť + online, v angličtine / guest lecture and discussion in English

 

 

Link na pripojenie cez Zoom:
https://us06web.zoom.us/j/89327964257?pwd=k9Fent8Yi6bZRPKDh9yru7u0SODYFB.1
Meeting ID: 893 2796 4257
Passcode: 334610

Po druhej svetovej vojne sa v Taliansku – najprv v rámci germanistiky, neskôr aj v ďalších humanitných odboroch – rozvinula intenzívna diskusia o tzv. „stredoeurópskej“ kultúre. K jej raným impulzom nepatrili iba práce Ladislaa Mittnera a Claudia Magrisa, ale najmä vydavateľská činnosť milánskeho vydavateľstva Adelphi (založeného v roku 1962), ktoré širokému publiku systematicky sprístupňovalo diela, ktoré samo označovalo ako „mitteleurópsku“ literatúru. Prednáška sa na základe „mitteleurópskeho“ katalógu Adelphi a dobového teoretického diskurzu sústredí na otázku, ako bol pojem „Mitteleuropa“ v Taliansku sprostredkovaný a nanovo sémanticky utváraný ako kategória kultúrnej imaginácie. Výklad bude vychádzať z koncepcie habsburského mýtu (Magris), z filozofie výberu „jedinečných kníh“ („libri unici“, Bazlen), ako aj z konceptov miest pamäti (Nora) a pamäti strednej Európy (Csáky). Pokračovať na Hosťovská prednáška The Reinvention of Central Europe as „Mitteleuropa“ in Post-Fascist Italy through Book Publishing →

O teórii a praxi prekladu vo vedách o človeku a kultúre

Správy, Knihy

Publikácia Vybrané kapitoly z teórie a praxe prekladu vo vedách o človeku a kultúre predstavuje ďalší knižný výstup vedeckého projektu zameraného na preklad a recepciu spoločenskovedných a humanitnovedných textov.

Knihu v PDF verzii nájdete v režime otvoreného prístupu TU.

Publikácia vznikla na podnet cyklu prednášok, ktorý sa uskutočnil v rokoch 2023 – 2024 v rámci projektu APVV Preklad a aspekty recepcie spoločenskovedných a humanitnovedných textov ako kultúrny a literárny transfer v 20. storočí. Autorský kolektív pod vedením vedeckej editorky Ivany Kupkovej nadväzuje na systematické skúmanie prekladu odborných textov, ktoré sa výraznejšie rozvíja od druhej dekády 21. storočia. Kniha je rozdelená do troch tematických celkov. Prvá časť sa zameriava na kontexty transferu a prekladu vo vedách o človeku a kultúre na Slovensku, druhá prináša reflexiu teoretických otázok ovplyvňujúcich nielen prekladateľskú prax a tretia sa sústreďuje na problematiku recepcie prekladu.

Kniha obsahuje deväť štúdií a svojimi príspevkami k riešenej problematike do knihy prispeli aj naše kolegyne:
Katarína Bednárová: Preklad a aspekty recepcie socio-humanitnovedných textov ako kultúrny a literárny transfer v 20. storočí (podoby a pojmy)
Mária Kusá: Premeny a osudy vydavateľského prostredia v slovenskom kultúrnom priestore z hľadiska prekladov textov socio-humanitnovednej spisby (1918 – 1989)
Jana Truhlářová: Preklady francúzskych literárnovedných textov a problémy terminológie

Spolu so Slovníkom prekladateliek a prekladateľov: vedy o človeku a kultúre ide o ďalší významný knižný výstup uvedeného projektu.

Druhá mobilitná aktivita projektu Pamäť, priestor a identita v nemecky hovoriacej literatúre

Podujatia, Správy

V chorvátskom Osijeku sa v dňoch 19. – 23. januára 2026  konala v poradí druhá mobilitná aktivita projektu DS-FR-24-0033 Pamäť, priestor a identita v nemecky hovoriacej (transkultúrnej) literatúre od moderny po súčasnosť podporovaná Agentúrou na podporu výskumu a vývoja. Podujatia, ktoré sa konalo na pôde Filozofickej fakulty Univerzity Josipa Jurja Strossmayera v Osijeku, sa zúčastnili aj naši kolegovia Ján Jambor a Roman Mikuláš.

Na Filozofickej fakulte Univerzity Josipa Jurja Strossmayera v Osijeku vystúpili na pozvanie chorvátskych účastníčok projektu, assoc. prof. Sonje Novak, PhD., a assist. prof. Stephanie Jug, PhD., so svojimi prednáškami aj českí a slovenskí participanti a participantky projektu. Mgr. Veronika Jičínská, Ph.D., z Katedry germanistiky Filozofickej fakulty Univerzity Jana Evangelisty Purkyně v Ústí nad Labem sa vo svojom príspevku zamerala na ženské písanie, rodové a národné otázky okolo roku 1900 v kontexte nemeckej literatúry v českých krajinách a Pražskej nemeckej literatúry. Doc. Mgr. Ján Jambor, PhD., analyzoval podoby traumatizovanej pamäti v autobiografii Evy Umlaufovej Číslo na tvojom predlaktí je modré ako tvoje oči. Spomienky. Mgr. Roman Mikuláš, PhD., sa venoval vzťahu literatúry a výskumu pamäti so zameraním na fenomén zabúdania v kontexte vied o živote a literárnej vedy.

Cieľom projektu je prispieť k výskumu vzťahov medzi pamäťou, identitou a priestorom v dielach (transkultúrnych) po nemecky hovoriacich autorov, ktorí sú biograficky spojení s historickými a súčasnými geografickými oblasťami Slovenskej republiky, Českej republiky a Chorvátska. Pokračovať na Druhá mobilitná aktivita projektu Pamäť, priestor a identita v nemecky hovoriacej literatúre →

Záznam z prednášky Miriam Finkelstein o viacjazyčnosti a poetike pamäti v súčasnej ruskojazyčnej poézii

Miriam Finkelstein pôsobí na Universität Konstanz (Nemecko), kde sa venuje výskumu ruskojazyčnej literatúry, translingválnej a viacjazyčnej literatúry vo východnej Európe a rusko-židovskej literatúre. Prinášame vám záznam jej hosťovskej prednášky, v ktorej skúma úlohu matiek a ich jazykov v súčasnej multilingválnej ruskojazyčnej poézii. V prednáške okrem iného poukazuje na to, že multilingválne prvky v ruskojazyčnej poézii slúžia nielen na zvýraznenie konkrétnych nenárodných, teda neruských národných alebo regionálnych kontextov, ale aj na vedomé dištancovanie autorov a ich textov od Ruska a ruskej literárnej tradície. Viacjazyčnosť tu zároveň funguje ako pamäťová stratégia: jazyk matiek sa stáva archívom, v ktorom sú uchované spomienky na 20. storočie – spomienky na dramatické a tragické dejiny rusko-sovietskych pohraničných oblastí, na koloniálne násilie, vojnu, genocídu a vyhnanstvo. Na druhej strane však materské viacjazyčné prejavy predstavujú aj silný zdroj básnickej tvorivosti a imaginácie pre ich potomkov.

Záznam prednášky v anglickom jazyku je dostupný na našom YT kanáli TU.

Hosťovská prednáška sa uskutočnila v rámci grantu IMPULZ Preklad a transfer štýlu naprieč jazykmi: k teórii jazykového kontaktu v literature a v spolupráci s East Centre at the University of East Anglia.

Vzťahy literatúry a bioetiky v súčasnom výskume

Správy, Knihy

Koncom minulého roka vydavateľstvo Logos Verlag Berlin predstavilo publikáciu Literature in Bioethics and Bioethics in Literature, ktorá sa zaoberá skúmaním vzájomných vzťahov medzi literatúrou a bioetikou.

Publikáciu v PDF verzii nájdete v režime otvoreného prístupu TU.

V posledných desaťročiach sa vzťah medzi literatúrou a bioetikou výrazne prehĺbil. Tradičný biomedicínsky pohľad sa rozšíril o perspektívu kultúrnych vied, umenia a humanitných disciplín. Moderné biotechnológie pritom do literatúry priniesli nové témy, ako sú zlepšovanie ľudských schopností či eutanázia, ktoré sa stávajú zaujímavým materiálom pre literárne a filmové adaptácie. Tieto témy zároveň otvárajú nové diskurzívne a výskumné oblasti, napríklad v rámci naratívnej bioetiky. S urýchleným rozvojom a aplikáciou nových biotechnológií sa stretávame s novými životnými situáciami a morálnymi dilemami, na ktoré často nemáme dostatočné interpretačné modely. V mnohých prípadoch sú princípy tradičnej normatívnej etiky nedostatočné na riešenie nových, vznikajúcich problémov, čo podnecuje hľadanie iných vhodných metodologických prístupov.

Editorky Jana Tomašovičová (FF Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave) a Bogumiła Suwara (Ústav svetovej literatúry SAV) do publikácie zaradili osem štúdií. Pokračovať na Vzťahy literatúry a bioetiky v súčasnom výskume →

Interaktívny hypertextový lexikón literárnej vedy bol vyhodnotený ako projekt na vynikajúcej úrovni

Správy, Udalosti

V roku 2025 osemnásťčlenný vedecký tím zo siedmich akademických a univerzitných pracovísk úspešne ukončil päťročný projekt Interaktívny hypertextový lexikón literárnej vedy s korpusom kľúčových literárnovedných textov pod vedením Romana Mikuláša z Ústavu svetovej literatúry SAV, v. v. i. Hoci „ukončil“ nie je presný výraz, keďže Hyperlexikón literárnych pojmov a kategórií je vďaka interaktivite, doplneniam a ďalšiemu rozvíjaniu jeho obsahu nielen jedinečné, ale aj otvorené dielo. 

Cieľom projektu bolo vytvoriť interaktívny lexikón literárnovedných pojmov a kategórií literárnej vedy v médiu hypertextu spolu s korpusom kľúčových textov z literárnej teórie.  Projekt nadviazal na dielo Hyperlexikón literárnych pojmov a kategórií, ktoré bolo realizované v rámci dvoch projektov VEGA, taktiež vedených Romanom Mikulášom. Vznikla platforma https://hyperlexikon.sav.sk/, ktorá obohacuje dlhodobo vytváraný hypertextový lexikón pojmov literárnej vedy o interakciu s diskutujúcimi a o významné texty, ktoré uvedené pojmy formovali, v preklade do slovenčiny. V našom prostredí ide o jedinečné slovníkové dielo, ktoré široko a naprieč rôznymi filológiami sprostredkúva súčasné literárnovedné poznanie a je v plnom rozsahu prístupné online, odbornej verejnosti, študentstvu aj širokej verejnosti so záujmom o reflexiu literatúry.

Agentúra na podporu výskumu a vývoja ho vyhodnotila ako projekt na vynikajúcej úrovni.

Roman Mikuláš s Čestnou plaketou SAV Ľudovíta Štúra za zásluhy v humanitných a spoločenských vedách

 

Nové číslo World Literature Studies 4/2025: Slovenská literatúra v medziliterárnych a transkultúrnych súvislostiach

Knižnica online, Správy

eds. Anikó Dušíková ‒ Dobrota Pucherová

Tému tohto čísla vystihuje otázka vzájomných vzťahov slovenskej a svetovej literatúry alebo jednoduchšie: Aké je miesto slovenskej literatúry vo svetovej literatúre? Štúdie hľadajú spôsoby, ako na ňu odpovedať, a zisťujú, že ani „svetovosť“, ani „slovenskosť“ nie sú evidentné prívlastky. Načrtávajú širokú škálu možného nazerania na slovenskú literatúru ako na súčasť svetového literárneho systému: cez medziliterárne vzťahy, kultúrny transfer, transkulturalizmus, kresťanskú duchovnosť a slovanskú vzájomnosť, feminizmus či kozmopolitizmus. Problematizujú pojmy ako „centrum“/„periféria“, „malosť“ či „oneskorenosť“ a podkopávajú hegemónne koncepty svetovej literatúry. Do témy čísla štúdiami prispeli Miloslav Vojtech, Marta Fülöpová, Dagmar Garay Kročanová, Peter Darovec, Dobrota Pucherová a Mary Orsak.

O kontexte tejto témy píšu editorky v úvode o. i.: *Tému tohto čísla World Literature Studies, ktorú sme pripravili v rámci výskumného grantového projektu VEGA 2/0127/23 „Slovenská literatúra v medziliterárnych a transkultúrnych súvislostiach (2023 – 2026)“, možno čítať ako pokračovanie uvažovania o malých literatúrach a svetovej literatúre v predchádzajúcich číslach časopisu: 2/2022 (Svetová literatúra z pohľadu „malých“ literatúr, eds. Róbert Gáfrik – Miloš Zelenka), 3/2022 (Transkulturalizmus a literárnohistorické naratívy v stredovýchodnej Európe, eds. Judit Görözdi – Zoltán Németh – Magdalena Roguska-Németh), alebo 3/2023 (Svetová literatúra a národná literatúra, ed. Péter Hajdu), ale aj v iných publikáciách, na ktorých spolupracovali pracovníčky a pracovníci Ústavu svetovej literatúry SAV, napríklad v zborníku Svetová literatúra z perspektívy „malých“ literatúr (eds. Magdolna Balogh – Adam Bžoch, 2024).*

Nové číslo ďalej prináša štúdiu Libuše Heczkovej a Kateřiny Svatoňovej o podobách maskulinity u Patočku, Levinasa a Wendersa, ako aj štúdie Aleša Urválka a Veroniky Královej o časopise Merkur z oblasti nemeckých dejín ideí a recenzie zaujímavých knižných titulov.

Časopis pre výskum svetovej literatúry vydáva štyri razy ročne Ústav svetovej literatúry SAV, v. v. i., online v režime otvoreného prístupu: Licensed under Creative Commons BY-NC-ND 4.0; tlačou: Objednávky vybavuje Slovak Academic Press, s. r. o., sap@sappress.sk, cena 1 čísla 10 EUR, celého ročníka 40 EUR plus poštovné.

Obsah – téma čísla:
MILOSLAV VOJTECH
Básnici slovenskí a svetoví: Ján Hollý, Ján Kollár a Pavol Országh Hviezdoslav ako aktéri
európskeho kultúrneho transferu
MARTA FÜLÖPOVÁ
Predstava o slovanskej svetovej literatúre ako základe slovenskej národnej identity
podľa Ľudovíta Štúra Pokračovať na Nové číslo World Literature Studies 4/2025: Slovenská literatúra v medziliterárnych a transkultúrnych súvislostiach →

2 výskumnícke miesta v interdisciplinárnom projekte o budúcnosti

Rôzne
V Ústave svetovej literatúry SAV otvárame 2 výskumnícke miesta na plný úväzok v zaujímavom interdisciplinárnom projekte o budúcnosti, „Fragile Futures: A Critical Investigation of the Intersections between Fictional and Non-fictional Accounts of the Long-term Future“, ktorý vedie náš rakúsky kolega Johannes Kaminski.  
Prihlasovanie do 27. januára na mail: j.kaminski@savba.sk🟠 #ResearchJobs #FragileFutures
The Project: The posts are offered as part of the IMPULZ project Fragile Futures: A Critical Investigation of the Intersections between Fictional and Non-fictional Accounts of the Long-term Future (PI Johannes Kaminski). This project draws on the long-term risk projections of strategic foresight reports, as published by inter-governmental organisations and multi-national companies, and places them in a dialogue with speculative and science fiction. By placing the fictional and non-fictional world-making accounts on a horizontal plane, the project breaks down the knowledge silos generated not only by subject specialization, but also by cultural boundaries. The project closes in on three areas of investigation: environmental, social and geopolitical futures.
Positions Available:
• 1 Full-Time Researcher with expertise in Russian studies
• 1 Full-Time Researcher with expertise in political science, sociology or philosophy
More:
https://www.sav.sk/?lang=sk&doc=board-job&actionX=show_offer&jobs_offer_no=1153

Hosťovská prednáška Prekérne modernistky. Slovanské spisovateľky v Rakúsko-Uhorsku

Podujatia, Pozvánky

Guest lecture Precarious Modernists. Slavic Women Writing in Austria-Hungary 

Lena Magnone
(Internationales Forschungszentrum Kulturwissenschaften Kunstuniversität Linz in Wien)

21. január 2026 (streda) o 14.00 hod.
Ústav svetovej literatúry SAV, v. v. i., zasadacia miestnosť + online, v angličtine / guest lecture and discussion in English

 

Link na pripojenie cez Zoom:
https://us06web.zoom.us/j/85428730418?pwd=NJaJlDZoBoJbv8UtquCn12H9p7sYzY.1
Meeting ID: 854 2873 0418
Passcode: 578511

Lena Magnone predstaví pripravovanú monografiu Precarious Modernists. Slavic Women Writing in Austria-Hungary, ktorá vyjde vo vydavateľstve Bloomsbury v roku 2027. Publikácia reviduje dominantnú interpretačnú paradigmu sústredenú na Viedeň a ponúka zásadné prehodnotenie stredoeurópskeho literárneho modernizmu z hľadiska rodových a imperiálnych súvislostí. Na materiáli poľskej, českej, slovenskej, slovinskej, chorvátskej, srbskej a ukrajinskej literatúry rekonštruuje transimperiálne podmienky formovania ženskej autorskej subjektivity v Rakúsko-Uhorsku od polovice 19. storočia do obdobia prvej svetovej vojny.

Na základe rozsiahleho archívneho výskumu v rôznych jazykoch a národných tradíciách, Magnone skúma, akým spôsobom boli v priebehu 19. storočia spisovateľky v malých slovanských literatúrach inštrumentalizované  ako „matky národa“, pričom  ich neskôr marginalizovali mužsky dominované modernistické hnutia. Pokračovať na Hosťovská prednáška Prekérne modernistky. Slovanské spisovateľky v Rakúsko-Uhorsku →