O širokých kontextoch tvorby Pétera Nádasa

14 mája, 2021Udalostiusvlwpadmin

Spisovateľ Péter Nádas má významné postavenie v domácej maďarskej aj vo svetovej literatúre, jeho diela dlhodobo vychádzajú vo veľkých i menších jazykoch. Ich recepciu podrobne skúma aj literárna veda u nás, v slovenskom preklade mu od roku 1999 doteraz vyšiel už celý rad kníh – román Koniec rodinnej ságy, Kniha pamätí, trilógia Paralelné príbehy, zbierky esejí Hamlet je slobodný a Stav vecí, súbor drám Upratovanie či autobiografická knižná esej Vlastná smrť. O pôvodnú tvorbu tohto uznávaného súčasného maďarského autora sa stará vydavateľstvo Jelenkor, ktoré počas minulého leta uprostred pandémie prenieslo formát literárnych večerov do online priestoru a odštartovalo na sociálnych sieťach seriál s hashtagom #olvassnádast (#čítajnádasa), kde sa pravidelne čítajú jeho vybrané diela a prebiehajú súvisiace online diskusie. Hostkou jednej z nich bola hungaristka Judit Görözdi, riaditeľka Ústavu svetovej literatúry SAV, ktorý okrem iného spolupracuje aj na odbornom spracovaní Nádasových textov (v roku 2010 usporiadal vedeckú konferenciu Stredoeurópsky kontext tvorby Pétera Nádasa a následne zostavil a spoluvydal editovanú kolektívnu vedeckú monografiu Priestory vnímania – Tvorba Pétera Nádasa).
Rozhovor s Judit Görözdi viedla moderátorka Anna Ott, spoločne sa ponorili do rôznych spôsobov čítania Nádasových diel, odhaľovali ich vzájomné prepojenia a jedinečnosti, šírku kontextov, vyzdvihli možnosti mentálnej čitateľskej práce s autorovými úvahami o mechanizmoch moci a princípoch slobody, o podstate vzťahov a intimity, o presných nastaveniach a modeloch ľudského správania, o schopnosti spoločenskej aj osobnej sebareflexie, zdôraznili príležitosť, ba priam nevyhnutnosť otvorene vnímať odkazy jeho mnohovrstevnatých textov, ktoré dokážu človeka vnútorne meniť.

Rozhovor v maďarčine je dostupný na stránke: https://www.facebook.com/NadasPeter.Jelenkor/videos/287826102831362

Recenziu na monografiu Priestory vnímania – Tvorba Pétera Nádasa, ktorú zostavila Judit Görözdi, si môžete prečítať TU.

Prečítajte si aj doslov Judit Görözdi ku knihe esejí Stav vecí (prel. Renáta Deáková) , ktorá vyšla v roku 2020 vo vydavateľstve PLAV: Doslov_Stav_veci.

Predstavenie zborníka Komplexnosť tvorivosti: O presahoch z osobnej sféry do spoločenského diania

13 mája, 2021Správyusvlwpadmin

Bohatú činnosť v oblasti vedy a umeleckej činnosti
prof. PhDr. Márie Bátorovej, DrSc. predstavuje zborník Komplexnosť tvorivosti, ktorý vyšiel koncom minulého roka vo vydavateľstve Veda v spolupráci s Ústavom svetovej literatúry SAV, kde Mária Bátorová dlhoročne pôsobí. Aprílová prezentácia predstavila editorky zborníka Renátu Bojničanovú a Tamaru Šimončíkovú Heribanovú, ktoré uchopili diela jubilujúcej spisovateľky, prekladateľky a literárnej vedkyne v kontexte dlhodobého tvorivého procesu rešpektujúceho hodnoty slobody. Počas prezentácie odzneli viaceré príspevky, autori a autorky sa v nich sústredili na obsah a kvalitu textov v zborníku, ako aj na spôsob myslenia, odbornú a vedeckú činnosť osobnosti Márie Bátorovej. O primárnych aspektoch jej tvorby si prečítate viac v štúdii profesorky Tatiany Sedovej v prvom tohtoročnom čísle časopisu World Literature Studies TU.
Viac o prezentácii sa dozviete z článku Zuzany Kopeckej TU.

FOTO – Tamara Šimončíková Heribanová

Prezentácia zborníkov projektu VEGA: Preklad ako súčasť dejín kultúrneho procesu III

10 mája, 2021Pozvánkyusvlwpadmin

12. mája o 14.00

V nedávnom období vyšli v úzkej spolupráci s Ústavom svetovej literatúry aj dva podnetné zborníky. Prvý z nich s názvom Archívny výskum (textov) v interdisciplinárnych súvislostiach približuje problematiku využívania archívov vo výskume kultúrnych a literárnych dejín a odhaľuje silné a slabé stránky archívnych zdrojov. Druhý – Preklad vo vedách
o človeku a dialóg kultúr sa venuje problematike prekladu spoločenskovedných textov, ktorým doteraz chýbalo systematickejšie spracovanie a skúma najmä texty francúzskej proveniencie. Oba zborníky sú výstupmi projektu VEGA: Preklad ako súčasť dejín kultúrneho procesu III. V online priestore ich naživo predstaví prof. Mária Kusá. Na podujatie sa môžete pripojiť cez platformu ZOOM: https://zoom.us/j/98748586717.

Viac informácií o zborníkoch nájdete TU.

Stredoeurópske kolokvium: Načo je literárna veda?

3 mája, 2021Pozvánky, Udalostiusvlwpadmin

O zmysle literárnej vedy a jej metódach skúmania
Online kolokvium
5. mája. od 9.00

Pri skúmaní literárneho diela berieme do úvahy množstvo odborných kritérií a metód, na základe ktorých odhaľujeme dôležité kontexty jeho fungovania v aktuálnom čase a priestore. Práve od možností a hraníc diela ako predmetu umenia, od spôsobu približovania sa k jeho významu či od porovnávacích analýz sa bude odvíjať odborná rozprava pod názvom Načo je literárna veda? (O zmysle literárnej vedy a jej metódach skúmania), ktorá sa bude konať v našom online priestore. Jednotlivé príspevky budú vychádzať zo súčasných literárnovedných výskumov našich kolegov, ktorí touto cestou predstavia postupy svojej literárnovednej práce, voľby interpretácií a prístupy k literárnym dielam ako k výpovedným umeleckým artefaktom. Interdisciplinárne kolokvium povedie Prof. PhDr. Mária Bátorová, DrSc a prihlásiť sa naň môžete na stránke https://zoom.us/j/94068125340?pwd=azlta0NrbGszTUVoUERiNDFhdEJvdz09.
Program podujatia si môžete pozrieť tu: Stredoeurópske kolokvium SAV

Tomáš Strauss videl za umením východisko z psychosociálnej krízy 20. storočia

30 apríla, 2021Správyusvlwpadmin

Vedecká a spomienková konferencia: Tomáš Strauss – slovenský a európsky kunsthistorik

Tomáš Strauss je jednou z najvýraznejších osobností alternatívnej kultúry v strednej Európe. Pri príležitosti jeho nedožitej deväťdesiatky prebehla 14. apríla 2021 pod záštitou Slovenského centra PEN, Ústavu svetovej literatúry SAV a Bratislavskej medzinárodnej školy liberálnych štúdií (BISLA) konferencia venovaná jeho osobnosti, práci a životným peripetiám. V dvoch blokoch odzneli referáty viacerých znalcov jeho života a diela. Viac o konferencii uverejnil web SAV v článku našej kolegyne Mgr. Zuzany Kopeckej.
Link na jej text nájdete TU.
FOTO: cs.isabart.org

Pozvánka: Prezentácia publikácie „Komplexnosť tvorivosti“

26 apríla, 2021Pozvánkyusvlwpadmin

Srdečne pozývame na prezentáciu zborníka príspevkov k jubileu Márie Bátorovej, ktorý pod názvom Komplexnosť tvorivosti zostavili Renáta Bojničanová a Tamara Šimončíková Heribanová.

Online v stredu 28. 4. 2021 o 14:00.

Komentujú: prof. PhDr. Tatiana Sedová, CSc., prof. PhDr. Katarína Bednárová, CSc., doc. Mgr. Renáta Bojničanová, PhD., Mgr. Tamara Šimončíková Heribanová, PhD., doc. Mgr. Róbert Gáfrik, PhD.

Odkaz na pripojenie: https://zoom.us/j/92059074657pwd=QVZrYjEwTkxrK1cyQytKUlFKZVYvUT09

Meeting ID: 920 5907 4657
Passcode: 557179

Práve vyšlo WLS 1/2021: Posthumánne témy (nielen) v literatúre

25 apríla, 2021Správyusvlwpadmin

Editorka: Bogumiła Suwara

Vo viacerých dielach science fiction sa už od počiatkov tohto žánru pracuje s predstavou transformovania človeka.
V rozmanitých naráciách opisujúcich stret ľudí
s transformovaným človekom alebo mimozemšťanom sú ľudské stereotypy, ľudská prirodzenosť i samotná humanistická paradigma vystavené konfrontácii a kritickej reflexii, ktorú
do súčasnej humanistiky vniesol a rozvíja posthumanizmus. Štúdie publikované v tomto čísle sa sústreďujú na identifikovanie transhumánnych a posthumánnych tém a motívov vo vybraných príkladoch science fiction literatúry a umenia (bioart, film a TV seriály) z perspektívy posthumanizmu.

Z obsahu:
MARIUSZ PISARSKI: Human, super-human, anti-human: The posthuman deep future in evolutionary science fiction
PETER SÝKORA: Post-dog tales about human extinction
JANA TOMAŠOVIČOVÁ: Parallels between two worlds: Literary science-fiction imagery and transhumanist visions
IVAN LACKO: Saviors, naifs, or orphans? The posthuman condition in literary and cinematic perspectives on human cloning
JOZEF LENČ:
From “andys” to “toasters”: How has politics affected the view of non-humans in “Blade Runner” and “Battlestar Galactica”?
JURAJ ODORČÁK: Homo artefactus and Promethean shame: Reflections on Josef Čapek, Futurism, transhumanism, posthumanism, and the Obvious
BOGUMIŁA SUWARA: Toward a bioethical perspective for posthumanist aesthetics: Bioart as an example

Celý obsah čísla s prelinkovaním na jednotlivé texty nájdete TU.

Mária Bátorová o moderne a jej súvislostiach v umení a spoločnosti

19 apríla, 2021Udalostiusvlwpadmin

Moderna a my alebo dobrodružstvo myslenia

Pojmy „moderný“, „moderna“, „postmoderna“ vyvolávajú v mysliach ľudí rôzne súvislosti a nikto presne nevie, čo sa pod nimiskrýva. Väčšinou si bežne myslíme, že znamenajú „súčasný“, „na pulze čias“ „in“…, no nie je tomu celkom tak.

Moderna je široký pojem a jej definície určujú najrôznejšie jazykové, intelektuálne
či zemepisné súradnice, aby vymedzili prekonané prúdy umenia, filozofie a náboženstva proti tým nastupujúcim. O podobách sveta v spomenutých súvislostiach hovorí prof. PhDr. Mária Bátorová, DrSc. vo svojom článku, ktorý uverejnil portál aktuality.sk. Článok je súčasťou rubriky Veda, výskum – naša šanca. Môžete si ho prečítať TU.

Konferencia: Tomáš Štrauss – slovenský a európsky kunsthistorik

13 apríla, 2021Pozvánkyusvlwpadmin

Idey a reflexie
Medzinárodná online konferencia
14. apríla od 9.00

Pri príležitosti nedožitých 90. narodenín Tomáša Štraussa usporadúva Ústav svetovej literatúry v spolupráci
so Slovenským centrom PEN a Medzinárodnou školou liberálnych štúdií BISLA v Bratislave vedeckú a spomienkovú online konferenciu pod názvom Slovenský a európsky kunsthistorik Tomáš Štrauss – Idey a reflexie. Uznávaný znalec stredo- a východoeurópskych avantgárd (4. 4. 1931 Budapešť – 28. 5. 2013 Bratislava) bol nútený po nástupe normalizácie opustiť Kabinet estetiky na FiF UK v Bratislave a po dlhom období zákazu činnosti a organizovania alternatívnej kultúry na Slovensku emigroval v roku 1980 do Nemecka. Hosťoval na mnohých zahraničných univerzitách, spolupracoval s exilovými periodikami, je autorom mnohých kunsthistorických textov.
Pod moderátorským vedením prof. PhDr. Márie Bátorovej, DrSc. odznejú v jednotlivých vstupoch príspevky Samuela Abraháma, Daniela Grúňa, Andrey Euringer Bátorovej, Lucie Gregorovej-Stach, Vladimíry Büngerovej, Milana Knížáka, Lászlóa Bekeho, Tibora Ferku, Ľubomíra Ďurčeka, Alexa Mlynarčíka a Jána Budaja.

Na podujatie sa môžete pripojiť cez ZOOM od 8.45.

Ústav svetovej literatúry SAV ponúka možnosti doktorandského štúdia v akademickom roku 2021/2022

8 apríla, 2021Pozvánkyusvlwpadmin

Zoomové stretnutie k témam a možnostiam doktorandského štúdia na ÚSvL SAV
16. apríl 2021

Počas Týždňa otvorených dverí na Slovenskej akadémii vied v Bratislave, ktorý bude prebiehať od 12. do 16. apríla, má svoj deň aj Ústav svetovej literatúry. Využijeme ho na to, aby sme predstavili možnosti doktorandského štúdia, ktoré vypisujeme v spolupráci s Filozofickou fakultou UK Bratislava. Toto štúdium poskytuje doktorandom a doktorandkám podnetný priestor pre vlastnú výskumnú a neskôr vedeckú prácu. Zároveň im ponúka príležitosť podieľať sa na ústavných grantových úlohách.
Bližšie informácie o činnosti a aktivitách ÚSvL SAV a aktuálnych možnostiach doktorandského štúdia sa dozviete do videu, ktoré pre vás pripravili garant doktorandského štúdia prof. Mgr. Adam Bžoch, CSc., a doktorandka Mgr. Natália Rondziková.
Stretnutia so školiteľmi a školiteľkami prebehnú v rámci SAV v piatok 16. apríla. Pripojiť sa môžete cez ZOOM v dvoch časoch:
• 10:00 – 11:30 (pripojenie bude možné od 9:45)
• 13:30 – 15:00 (pripojenie bude možné od 13:15)

Ďalšie informácie o týždni otvorených dverí nájdete na stránke SAV.
Za Ústav svetovej literatúry SAV sa budú so záujemcami zhovárať Dr. Dobrota Pucherová, D.Phil., a Mgr. Roman Mikuláš, PhD. Jednotlivé témy na dizertačné práce a ich školiteľky a školiteľov nájdete TU.