„Na počiatku bolo slovo…“ – Soňa Lesňáková 1932 – 2021

Správy

PhDr. Soňa Lesňáková, CSc. (rod. Vilhanová) zomrela dňa 28. októbra 2021 vo veku 89 rokov. Posledná rozlúčka so zosnulou bude v piatok 5. novembra 2021 o 14:45 hod. v bratislavskom krematóriu.

„Na počiatku všetkých veľkých a blahodarných činov bolo a dodnes je slovo, z ktorého sa rodia takéto činy. Slovo ako výraz umu, vôle i tvorivej schopnosti, ako vyjadrenie aktívneho vzťahu, vzájomnosti a porozumenia medzi rozumnými bytosťami, a to aj vtedy, ak sa vyjadrujú bez slov alebo slovami odlišného pôvodu, ale napriek tomu si chcú porozumieť a navzájom komunikovať.“ Práve týmito slovami začína Soňa Lesňáková úvodnú štúdiu Na počiatku bolo slovo (1825 – 1918) v knižke Ruská literatúra v slovenskej kultúre v rokoch 1825 – 2015 (VEDA 2017, s. 9). Táto spomienka na literárnu vedkyňu, ktorá celý svoj pracovný život spojila so Slovenskou akadémiou vied, bude pokusom uchopiť svojimi slovami jej „blahodarné činy“, aktivity… Bola to vedkyňa, dáma, ktorá si svoju erudíciu nikdy nenechávala pre seba – do konca svojho aktívneho pôsobenia v Ústave svetovej literatúry SAV bola nielen bádateľkou objavujúcou nové fakty a ich súvislosti, ale aj vyhľadávanou redaktorkou literárnovedných publikácií predovšetkým komparatistického a translatologického charakteru. Pokračovať na „Na počiatku bolo slovo…“ – Soňa Lesňáková 1932 – 2021 →

Mikuláš Bakoš – pluralitný literárny vedec v metodologickej diskusii dneška

Pozvánky

MB poster
Vedecké online kolokvium – „okrúhly stôl“

9. november 2021 (utorok)
od 9.30 do 14.00 s diskusiou

Organizátori:
doc. PhDr. Soňa Pašteková, CSc. (Ústav svetovej literatúry SAV, Bratislava)
PhDr. Dušan Teplan, PhD. (Katedra slovenského jazyka a literatúry FF UKF, Nitra)

V súčasnom období sa vo vedeckých kruhoch intenzívne pociťuje potreba novej diskusie o osobnosti a vedeckom diele Mikuláša Bakoša (1914 – 1972). Ako interdisciplinárny humanitný vedec 20. storočia, zakladateľ spolku Vedecká syntéza (1937), literárny teoretik, historik a prekladateľ zo svetových literatúr, reagoval na podnety európskeho vedeckého myslenia, predovšetkým ruského formalizmu a českého štrukturalizmu v zmysle metodologických a terminologických východísk vlastných vedeckých prác. Na poli literárnej avantgardy, štrukturalizmu a historickej poetiky nasmeroval svoje výskumné zámery k zvyšovaniu exaktnosti domáceho vedeckého myslenia, k definovaniu predmetu literárnej vedy, precizovaniu literárnovedných pojmov a kategórií. Zásadným spôsobom prispel k novej kvalite recepcie svetových literatúr na Slovensku a úrovni modernej slovenskej komparatistiky. V centre pozornosti tohto diskusného fóra sa tak zákonite ocitá nová reflexia Bakošovho vedeckého myslenia, jeho prínosu pre slovenskú literárnu vedu a výskum zahraničných literatúr v česko-slovenskom vedeckom kontexte s presahom do sféry interkultúrnej literárnovednej slavistiky.

Program podujatia si môžete prečítať TU.

Link na online prednášku:
https://zoom.us/j/2128650284?pwd=a0RVT3I3ZHpta3p0VldTeis4NERkUT09
Meeting ID: 212 865 0284
Passcode: Bakos

 

Vychádza nové číslo časopisu World Literature Studies 3/2021: Historiografia a preklad

Rôzne

ja-WLS3_2021_obalka_vyrez1Editovali: Katarína Bednárová, Isabelle Poulin, Igor Tyšš

Európsky kultúrny priestor zaznamenal prvé rozsiahle a významné syntetizujúce diela z oblasti dejín prekladu až začiatkom 21. storočia, hoci o písaní dejín prekladu sa uvažovalo už omnoho skôr. Diskurz o písaní dejín prekladu je v súčasnosti principiálnou témou v európskej i zámorskej translatológii. Súvisí aj so stále aktuálnym sociologickým obratom a návratom k subjektu prekladu – prekladateľskej osobnosti – a ku kontextom prekladovej tvorby a jej historickej podmienenosti. Aktuálne číslo časopisu je príspevkom k tomuto diskurzu v podobe čiastkových analýz i postojov k dejinám prekladu a spôsobov ich písania.

Z obsahu:
ISABELLE POULIN: Historiographie et traduction ou l’histoire en plus d’une langue
JUDITH WOODSWORTH: The translator as historian
LUDOVICA MAGGI: La traduction des classiques comme historiographie : herméneutique, temporalité, « poièsis »
IVANA KUPKOVÁ: The place of the 1958 edition of Andrei Fedorov’s “Introduction to Translation Theory” in the history of translation studies
WILKEN ENGELBRECHT: Literature translated from Dutch in the Czech publishing house Družstevní práce during the Nazi occupation
GAËTAN REGNIERS: War, peace and Franco-Russian relations: French translations of Tolstoy’s “Sebastopol Sketches” in periodicals (1855–1885)
MARIÁN ANDRIČÍK: The long journey of Milton’s “Paradise Lost” into the Slavic world
JÖRN ALBRECHT: Les « taches blanches » dans la cartographie de la traduction : œuvres jamais ou peu traduites, traductions sans succès d’ œuvres prestigieuses
OLGA SIDOROVA: Lost, found, and omitted: Remarks on Russian translations of West European literature
LAURA FÓLICA: Digital humanities and big translation history in the Global South: A Latin American perspective
ŞTEFAN BAGHIU: Quantitative translationscapes and chronological constellations: French, Soviet, and American novels in communist Romania
YVES CHEVREL: À propos d’une récente histoire européenne de la traduction

Celý obsah čísla s prelinkovaním na jednotlivé texty nájdete TU.

Storočnica Miklósa Mészölya v časopise Verzia

Udalosti

Časopis Verzia sa zameriava na umelecký preklad a jeho reflexiu. Od roku 2020 ho vydáva občianske združenie literárnych prekladateliek a prekladateľov, redaktoriek a redaktorov DoSlov. Vychádza online, doteraz boli publikované tri čísla. Na jeho príprave sa podieľajú aj naši kolegovia a kolegyne, redakčne, autorsky aj prekladateľsky (Natália Rondziková a Igor Tyšš). Pri príležitosti storočnice výnimočného maďarského spisovateľa Miklósa Mészölya vyšlo špeciálne číslo Verzie venované jeho tvorbe, na ktorom spolupracovali literárna vedkyňa Judit Görözdi a prekladateľka Eva Andrejčáková.

Ukážky zo spisovateľovho diela vybrala a úvodnú štúdiu napísala Judit Görözdi, ktorá je zároveň autorkou knižnej monografie pod názvom Figúry odmlčania v próze Miklósa Mészölya (2010). Jeho tvorbu v časopise predstavila aj týmito slovami: „neuspokojil sa s tradičnými formami rozprávačstva. Neustále experimentoval, aby príbehy vyrozprával v ich dokonalej celistvosti, čo najhodnovernejšie a najpresnejšie. Aby vytváral diela, ktoré sú, ako to formuluje v poviedke Skĺznutie (Lesiklás), žiarivým odrazom skutočného života (…). Preto prehodnocoval možnosti jazykového uchopenia, kauzálne uvažovanie a našu schopnosť chápať dejiny v prúde času. Dnes už niet pochýb, že svojím novátorským prístupom k možnostiam umeleckého vyjadrenia výrazne inšpiroval aj neskoršiu spisovateľskú generáciu.“

obalka verzia

Mészölyove texty preložili Lenka Nagyová, Renáta Deáková, Tímea Krekovič Beck, Gabriela Magová, Eva Andrejčáková, Jitka Rožňová.

Časopis sprevádzajú výtvarné diela Rity Koszorús.

 

Dominik Tatarka včera a dnes

Nové knihy

batorovaK spoznávaniu významných osobností slovenskej literatúry v medzinárodnom kontexte prispieva aj publikácia Dominik Tatarka včera a dnes (Paríž 1939 – 2019), ktorá vyšla tento rok vo francúzštine. Uverejnené texty o živote, tvorbe a diele tohto výnimočného slovenského prozaika, esejistu a publicistu vychádzajú z monografie Márie Bátorovej Dominik Tatarka slovenský Don Quijote (2012).

Viac o publikácii nájdete TU.
Text je plne dostupný TU.

Translatologické štúdiá v časopise World Literature Studies

Rôzne

V dňoch  22. – 24. septembra 2021 sa v Banskej Bystrici (naživo aj online) koná medzinárodná vedecká konferencia  Preklad, tlmočenie a kultúra: Návrat k človeku v preklade, tlmočení a translatológii / Translation, Interpreting and Culture 2: Rehumanising Translation and Interpreting Studies. Pri príležitosti tohto významného vedeckého podujatia vás chceme upozorniť na sedem tematických čísel časopisu World Literature Studies z oblasti translatologických štúdií, ktoré sú dostupné online.

Komunikácia, konformnosť a vzdor v medzikontextových kontaktoch / Communication, Compliance and Resistance in Inter-Contextual Encounters IVANA HOSTOVÁ – MÁRIA KUSÁ (eds.)  Pokračovať na Translatologické štúdiá v časopise World Literature Studies →

Konferencia: Preklad, tlmočenie a kultúra

Pozvánky, Udalosti

Bez názvu22. – 24. septembra 2021
(streda až piatok)
Banská Bystrica

 

Pozývame na medzinárodnú vedeckú konferenciu Preklad, tlmočenie a kultúra: Návrat k človeku v preklade, tlmočení a translatológii, ktorá sa koná od stredy 22. do piatku 24. septembra 2021 v Banskej Bystrici. Prebieha kombinovanou formou za osobnej účasti a zároveň online (youtube stream v programe aj bez registrácie). Konferenčné jazyky sú slovenčina a angličtina.

Podrobný program konferencie nájdete TU.
Pre ďalšie informácie navštívte webovú stránku konferencie TIC.

V stredu môžete konferenciu od 8:45 sledovať online. Už o 9:00 vystúpi prvý hlavný rečník Jan Pedersen (Štokholmská univerzita) s prednáškou Rehumanising Subtitling – Why humans make better subtitles than machines.

janpedersen

Vo štvrtok sa program o 9:30 začína prednáškou Susan Bassnett (Univerzita vo Warwicku) The Translational Imagination.

susanbassnett

Popoludní o 14:00 prichádza Lawrence Venuti (Temple University vo Philadelphii) s príspevkom On a Universal Tendency to Debase Retranslations; or, The Instrumentalism of a Translation Fixation.

lawrencevenuti

 

 

 

 

 

 

 

V piatok otvorí záverečné rokovanie konferencie štvrtá hlavná rečníčka Nadja Grbić (Univerzita v Grazi) s prednáškou “The rigid, the fuzzy, and the flexible” Perceptions of the interpreter (not only) in the digital age.

nadjagrbic

 

 

 

 

 

 

 

Konferenciu organizujú: Filozofická fakulta, Univerzita Mateja Bela, Banská Bystrica; Filozofická fakulta, Univerzita Konštantína Filozofa, Nitra; Filozofická fakulta, Prešovská univerzita, Prešov; Filozofická fakulta, Univerzita Komenského, Bratislava; Ústav svetovej literatúry, Slovenská akadémia vied, Bratislava.

 

 

Koľko jazykov, toľko kultúrnych prostredí. Čo priniesla esterházyovská konferencia

Správy, Udalosti

foto web
Hľadanie prekladateľských stratégií pri práci s postmodernými textami Pétera Esterházyho prináša množstvo nečakaných tvorivých situácií a spolu s prekladateľskou osobnosťou odhaľuje aj hĺbku a šírku jej kultúrneho prostredia. Prijímanie diel jedného z najvýznamnejších maďarských spisovateľov súčasnosti v takzvaných veľkých aj malých jazykoch analyzovali účastníci a účastníčky medzinárodnej hungaristickej konferencie s názvom Zahraničná recepcia diel Pétera Esterházyho, ktorú usporiadal Ústav svetovej literatúry (na foto organizátorka konferencie Judit Görözdi) v spolupráci s ďalšími inštitúciami v bratislavskom Goetheho inštitúte v dňoch 9. a 10. septembra 2021. 

Správu z dvojdňového podujatia si môžete prečítať TU.

Zahraničná recepcia diel Pétera Esterházyho – medzinárodná hungaristická konferencia

Pozvánky

fb
9. – 10. septembra 2021
(štvrtok a piatok)
Goethe-Institut Slovensko
Panenská 33, Bratislava

 

Péter Esterházy (1950 – 2016) sa považuje nielen za dôležitého maďarského spisovateľa, ale aj za významného predstaviteľa súčasnej európskej literatúry, preklady jeho diel sa pravidelne objavujú v najrôznejších kultúrach sveta. V spolupráci s literárnymi vedkyňami a vedcami z rozličných jazykových prostredí a hungaristických pracovísk sa na konferencii budeme venovať skúmaniu a porovnávaniu recepcie, ktorú má dielo Pétera Esterházyho vďaka umeleckému prekladu v jednotlivých kultúrach. Budeme hľadať, aké súvislosti a rozmery ponúka, aké sú pohľady na jeho tvorbu z hľadiska takzvaných veľkých kultúr (nemeckej, anglofónnej, francúzskej a ďalších) aj stredoeurópskych kultúr (poľskej, českej, slovenskej atď.)

Pôvodne sme naše podujatie viazali k 70. výročiu narodenia Pétera Esterházyho v roku 2020, ale v dôsledku pandémie ho uskutočňujeme teraz, pripájajúc sa k radu podujatí, ktoré pri príležitosti jubilea venujú jeho tvorbe odbornú pozornosť doma a v zahraničí.

Podrobný program si môžete prečítať TU.
Medzinárodná hungaristická konferencia prebieha v maďarskom jazyku, v piatok je  zabezpečené simultánne tlmočenie do slovenčiny.

Paralelne s vedeckou konferenciou organizovanou Ústavom svetovej literatúry SAV budú v bratislavskom Goetheho inštitúte prebiehať ďalšie podujatia o prekladoch a recepcii diel Pétera Esterházyho, adresované širšej verejnosti:

štvrtok 9. septembra 2021 od 17.00 panelová diskusia (link)
piatok 10. septembra 13.00 – 16.00 prekladateľský workshop (link)