Správa z prezentácie zborníkov
V spolupráci s Ústavom svetovej literatúry SAV sa 14. mája 2021 uskutočnila online prezentácia dvoch zborníkov, ktoré vznikli v rámci grantového projektu VEGA – Preklad ako súčasť dejín kultúrneho procesu. Prvý z nich, Archívny výskum (textov) v interdisciplinárnych súvislostiach (zost. Edita Gromová, Natália Rondziková a Igor Tyšš), ponúka unikátny vhľad do spôsobov, akými archívne zdroje pomáhajú bádateľom a bádateľkám porozumieť literárnemu textu a orientovať sa v jeho bohatých dejinných súvislostiach. Archívne zdroje vo svojej neúplnosti objasňujú, problematizujú a ohraničujú genézu textov, ako aj ich recepciu, a teda dosah na kultúrny a spoločenský život. Archív pomáha odkrývať dejiny, bližšie spoznať okolnosti vzniku textov, vzťah k inštitúciám, vzťahy medzi osobnosťami literárneho života, rôzne dobové konvencie a iné súvislosti. Dáva nám dôkazy alebo otvára nové otázky. Osvetľuje to, čo profesorka Katarína Bednárová nazýva „fragmentárnou diskontinuitou textov“.
Igor Tyšš sa vo svojom príhovore o publikácii v krátkosti vyjadril k jednotlivým príspevkom v zborníku s akcentom na ich konkrétny prínos. Prítomní boli aj niektorí prispievatelia. Martin Navrátil vo svojej poznámke zdôraznil dôležitosť artikulácie a zviditeľnenia metodologického aspektu a samotného procesu bádania, ktorý často ostáva zamlčaný a na ktorý upozorňoval aj Igor Tyšš. Pri kvalitatívnom výskume v humanitných vedách je podľa neho nutné rozšíriť chápanie tzv. triangulárneho vzťahu (využitie dvoch metód na zodpovedanie tej istej výskumnej otázky) ako skúšky správnosti zdrojov, metód a teórií. Odpoveď na otázku metodologického postupu v archívnom výskume nemožno poňať ako univerzálny návod, iba ako rámcové inštrukcie. Úspešné bádanie vyžaduje dôslednú znalosť predmetu výskumu, dávku vedeckej invencie a schopnosť prepájať poznatky. Archív ako vedecká inštitúcia plní, rovnako knižnice a vedecké pracoviská, nenahraditeľnú funkciu.
Druhý zborník s názvom Preklad vo vedách o človeku a dialóg kultúr (zost. Mária Kusá a Natália Rondziková) je výsledkom kolokvia o preklade spoločenskovedných textov, ktoré sa na Ústave svetovej literatúry SAV konalo koncom roka 2019. Ambiciózny zborník svojím záberom vypĺňa mnohé biele miesta dejín myslenia o humanitných vedách a kultúre, ktorému bola v slovenskej translatológii doposiaľ venovaná minimálna pozornosť. Natália Rondziková vo svojom príhovore uviedla, že na túto tému možno síce nájsť ojedinelé štúdie, prípadne rozsiahlejšie predslovy a doslovy, analýzy prekladov jednotlivých filozofických textov a ďalšie materiály, pokus o systematickejšie spracovanie tohto pomedzného fenoménu však doteraz absentoval. Obsah zborníka je orientovaný najmä na preklad z francúzštiny. Ako napokon poznamenala jedna z autoriek štúdií Jana Truhlářová, základné východisko pri uvažovaní o preklade spoločenskovedných textov spočíva v poctivej diferenciácii odlišností a podobností kultúrnych a literárnych tradícií, v chápaní jednotlivých zložiek literárnej teórie či kritiky v jej kontextoch. V opačnom prípade môžu bádateľ alebo bádateľka ľahko skĺznuť do povrchných príčinno-dôsledkových vysvetlení rôznych vzťahov a súvislostí. Do okolností vzniku diel napokon vstupujú nielen ich prekladatelia, ale aj odporcovia, diskutéri, komentátori. Ako na záver poznamenala Libuša Vajdová: najlepšie zborníky sú tie, pri ktorých človek pociťuje, že všetky otázky ešte ani zďaleka neboli položené.
Kristína Kállay