Všetky príspevky usvlwpadmin

Pamätná plaketa SAV pre Janu Cvikovú

Správy

Ocenenú kolegyňu predstavujeme v krátkom osobnom profile.

Jane Cvikovej bola udelená Pamätná plaketa SAV „za vedeckovýskumné výsledky v oblasti feministickej literárnej vedy a za výnimočný celospoločenský význam, ktorý má jej priekopnícka práca v oblastiach feministických štúdií a používania rodovo inkluzívneho jazyka na Slovensku.“ Ako vedecká pracovníčka sa zameriava na nemecky písanú literatúru, feministickú literárnu vedu a interdisciplinárne rodové štúdiá. Už celé desaťročie pôsobí ako šéfredaktorka medzinárodne uznávaného časopisu pre výskum svetovej literatúry World Literature Studies. Jej činnosť a aktivity prekračujú akademický rámec smerom k širšie ponímaným kultúrnym a spoločensko-politickým témam. Pokračovať na Pamätná plaketa SAV pre Janu Cvikovú →

O preklade filozofie a filozofii prekladu v Banskej Bystrici

Správy

Filozofická fakulta Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici a Ústav svetovej literatúry SAV, v. v. i., v Bratislave spolu so Štátnou vedeckou knižnicou v Banskej Bystrici usporiadali 25. októbra 2023 na pôde knižnice na Lazovnej ulici podujatie Preklad filozofie, filozofia prekladu. Uviedla ho prodekanka UMB pre pedagogickú činnosť doktorka Anita Račáková, ktorá spolu s doktorkou Ľubicou Pliešovskou diskusné podujatie zabezpečila.

Na pódiu sa zhovárali filozofi Jaroslav Cepko a Miloš Taliga, translatológovia Igor Tyšš a Martin Djovčoš, ktorý diskusiu moderoval. S diskusným príspevkom vystúpila aj profesorka Katarína Bednárová, hlavná riešiteľka projektu o preklade a recepcii spoločenskovedných a humanitnovedných textov v 20. storočí.

Pokračovať na O preklade filozofie a filozofii prekladu v Banskej Bystrici →

Zuzana Husárová, PhD. #nacomijedoktorandskestudium

Doktorandské štúdium, Rôzne

Ústav svetovej literatúry SAV, v. v. i., ponúka štvorročné interné doktorandské štúdium v študijnom programe Literárna veda (viac informácií TU). Naším ústavom prešlo už veľa úspešných doktorandiek a doktorandov, ktorí sa po obhájení dizertačnej práce vydali rôznymi cestami. Postupne sa pýtame viacerých výrazných osobností kultúrneho či univerzitného života spomedzi nich, načo im bolo doktorandské štúdium z dnešného pohľadu. Vysokoškolská pedagogička, autorka experimentálnej a digitálnej poézie, redaktorka Zuzana Husárová získala titul PhD. v roku 2009. O svojej skúsenosti napísala:

Počas svojho doktorandského štúdia som sa naučila vedecky premýšľať a písať, dostala som sa do bohatého kontaktu s množstvom vedeckých, kultúrnych a umeleckých osobností, naučila som sa prispieť k organizácii konferencií a vydávaniu periodík.

Doktorandskú prácu nazvanú „Digitálna fikcia. Písanie v interaktívnych médiách“ som obhájila v roku 2009 pod precíznym školiteľským vedením Dr. Bogumiły Suwary v Ústave svetovej literatúry. Literárnovedné štúdium a poznatky, ktoré som získala prostredníctvom neho, tvoria základ môjho  akademického, vedeckého i umeleckého pôsobenia. Pokračovať na Zuzana Husárová, PhD. #nacomijedoktorandskestudium →

Predsedníctvo SAV ocenilo osobnosti Ústavu svetovej literatúry

Správy, Udalosti

Naša kolegyňa Jana Cviková a náš kolega Roman Mikuláš prevzali z rúk podpredsedu SAV za 3. oddelenie vied Miroslava T. Morovicsa významné akademické ocenenia.

V stredu 25. októbra 2023 boli odovzdané akademické ocenenia dvom osobnostiam nášho pracoviska. Jana Cviková, šéfredaktorka časopisu World Literature Studies a vedecká tajomníčka, bola na základe návrhu Komisie SAV pre rovnosť príležitostí ocenená Pamätnou plaketou SAV. Romanovi Mikulášovi, vedúcemu oddelenia literárnej teórie a hlavnému redaktorovi Hyperlexikónu literárnovedných pojmov bola na návrh pracoviska udelená Čestná plaketa SAV Ľudovíta Štúra za zásluhy v humanitných a spoločenských vedách.
Obom oceneným srdečne blahoželáme.

O priebehu podujatia aj o motiváciách, ktoré viedli k oceneniam, sa dočítate viac na webe SAV a v jeho prílohách.

Nové číslo: Svetová literatúra a národná literatúra

Správy, Knižnica online

ed. Péter Hajdu, Shenzhen University, China

Z hľadiska obehu alebo kanonizácie svetová literatúra neexistuje v jedinej univerzálnej podobe, ale v lokálnych, regionálnych, areálových, národných a sociokultúrnych variáciách. Národná literatúra sa ako významný pojem objavila v 19. storočí. Jej vzťah k svetovej literatúre je predmetom diskusií už 200 rokov. Texty v tomto čísle pristupujú k pojmom svetovej a národnej literatúry z rôznych teoretických východísk, skúmajú napríklad ich interakcie z hľadiska moci a rodu. Prinášajú aj prípadové štúdie z lusofónneho a čínskeho kontextu, ktoré ukazujú, ako spisovatelia od renesancie po éru internetu prekračovali oslovenie „národne“ vymedzenej čitateľskej obce smerom ku globálnemu publiku. #openaccess #worldliteraturestudies 

Z obsahu – štúdie k téme:

PÉTER HAJDU
National peculiarities in approaching the Classics: The case of Catullus with Hungarian modernism Pokračovať na Nové číslo: Svetová literatúra a národná literatúra →

Diskusia o preklade filozofie a filozofii prekladu

Pozvánky, Udalosti

Filozofická fakulta Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici a Ústav svetovej literatúry SAV, v. v. i., v Bratislave spolu so Štátnou vedeckou knižnicou v Banskej Bystrici pozývajú na diskusiu Preklad filozofie, filozofia prekladu. Rozhovory s prekladateľmi a filozofmi.

KEDY: 25. októbra (streda) 2023 o 16.00 hod.
KDE: Štátna vedecká knižnica v Banskej Bystrici, Lazovná 9, spoločenská sála (1. poschodie)

Na podujatí, ktoré je určené študentstvu i nielen odbornej, ale aj širšej verejnosti, budú diskutovať prekladatelia a filozofi o svojich skúsenostiach s prekladom filozofických textov – súčasných i časovo vzdialených. Na konkrétnych príkladoch (preklady diel Stevena Pinkera a gréckych a latinských textov) poodhalia špecifiká ich prekladania očami prekladateľa, filozofa či filozofa – prekladateľa.

Zhovárať sa budú: Pokračovať na Diskusia o preklade filozofie a filozofii prekladu →

Správy SAV o translatológii na Ukrajine v európskom kontexte

Správy

V najnovšom čísle dvojmesačníka Akadémia: Správy SAV (5/2023) nájdete okrem
iných zaujímavých textov aj článok o zborníku štúdií s názvom Translation Studies
in Ukraine as an Integral Part of the European Context, na ktorého vydaní sa podieľal náš ústav. Na otázky o vzniku zborníka odpovedali dve členky (štvorčlenného) editorského tímu, vedecké pracovníčky ústavov Slovenskej akadémie vied prof. Mária Kusá (ÚSvL SAV) a dr. Ivana Hostová (ÚSL SAV).  

Článok v časopise Akadémia si môžete prečítať na s. 31 TU.

Zborník v PDF formáte nájdete TU.

O zborníku sme informovali na našich internetových stránkach TU.

Tamara Šimončíková Heribanová, PhD. #nacomijedoktorandskestudium

Doktorandské štúdium, Rôzne

Ústav svetovej literatúry SAV, v. v. i., ponúka štvorročné interné doktorandské štúdium v študijnom programe Literárna veda (viac informácií TU). Naším ústavom prešlo už veľa úspešných doktorandiek a doktorandov, ktorí sa po obhájení dizertačnej práce vydali rôznymi cestami. Postupne sa pýtame viacerých výrazných osobností kultúrneho či univerzitného života spomedzi nich, načo im bolo doktorandské štúdium z dnešného pohľadu. Spisovateľka a publicistka Tamara Heribanová Šimončíková získala titul PhD. v roku 2020. O svojej skúsenosti okrem iného napísala:

Doktorandské štúdium v Ústave svetovej literatúry SAV by som odporučila každej a každému, kto sa hlbšie zaujíma o literatúru a v dnešnom uponáhľanom svete túži po priestore na spoznávanie, napredovanie, nadväzovanie na minulosť, ale aj rozkrývanie súčasných spoločenských problémov, ktoré nemusia byť striktne vymedzené len literárnovedným rámcom.

Tamara Šimončíková Heribanová so svojou knižkou  Prípad Erich Kästner: lyrikou proti totalite (Roky odporu 1923 – 1933), ktorá vznikla na základe dizertačnej práce.

Pokračovať na Tamara Šimončíková Heribanová, PhD. #nacomijedoktorandskestudium →

Výzva na príspevky do časopisu World Literature Studies: Fikcionálne reality večného mieru

Správy

Editor: Johannes D. Kaminski (Ústav svetovej literatúry SAV, v. v. i.)

Jazyky príspevkov: angličtina, nemčina

Svoje abstrakty a krátky životopis pošlite, prosím, na adresu  j.kaminski@savba.sk a v kópii na usvlwlit@savba.sk do 31. októbra 2023. (Odovzdanie štúdií vo februári – marci 2024.)

While Eternal Peace represents an elusive but necessary goal in philosophy, speculative fiction evinces a striking ambivalence about its desirability. One the one hand, the climaxes of science-fiction narratives frequently coincide with a utopian promise. On the last page of Kim Stanley Robinson’s Mars trilogy (1992–96), for example, Ann describes her new habitat in glowing terms: “Nowhere on this world were people killing each other, nowhere were they desperate for shelter or food, nowhere were they scared for their kids.” Peace has come, finally. On the other hand, the joyful prospect of Eternal Peace stands at odds with the experiences of those unlucky protagonists who indeed inhabit a society that has already been harmonized. Especially in dystopian writing, the beneficiaries of Eternal Peace are bound to suffer from oppressive laws and homogenized lifestyles. Others simply feel bored beyond belief. The Controller in Aldous Huxley’s Brave New World (1932) already knows: “Actual happiness always looks pretty squalid in comparison with the over-compensations for misery. And being contented has none of the glamour of a good fight against misfortune.”

Read more HERE.

Alexis Shotwell – Žiadny vyšší cieľ: existencialistický anarchizmus Ursuly Le Guin

Pozvánky

Guest lecture No higher purpose: Ursula Le Guin’s existentialist anarchism / Hosťovská prednáška Žiadny vyšší cieľ: existencialistický anarchizmus Ursuly Le Guin 

Profesor Alexis Shotwell
(Carleton University, Canada)

11. október 2023 (streda) o 14.00 hod.
Ústav svetovej literatúry SAV, v. v. i., zasadacia miestnosť + online, in English / Prednáška a diskusia budú v angličtine.

Text in English HERE.

Myšlienka, že ľudia prichádzajú na svet bez vopred daného cieľa svojej existencie, je tradičnou tézou existencializmu. Podľa tohto názoru neexistuje nič konkrétne, pre čo sme boli stvorení a akýkoľvek zmysel alebo smerovanie si musíme vytvoriť sami. Tento pocit odsúdenia k slobode je často prežívaný a diskutovaný na individuálnej úrovni. Je to zvláštne, pretože filozofi sa už od počiatku zamýšľali nad vzťahom medzi individuálnou slobodou a spoločenským kontextom, v ktorom ju uplatňujeme. Naliehavosť uvažovania prekračujúceho jednotlivca sa stáva jasnejšou, keď čelíme existenčne náročným problémom, akými sú klimatické zmeny, migračné krízy, globálne pandémie, vojny alebo hladomory. Profesorka Shotwell sa vo svojej prednáške zaoberá argumentom, že anarchizmus nám pomáha pri uvažovaní o nevyhnutnom kolektívnom aspekte riešenia takýchto zložitých problémov. Vedeckú fantastiku Ursuly Le Guin vníma ako kľúčový teoretický zdroj existencialistického anarchizmu Pokračovať na Alexis Shotwell – Žiadny vyšší cieľ: existencialistický anarchizmus Ursuly Le Guin →