Najväčšia zo všetkých právd je možno tá, že nebeská nádhera sa poľahky šíri – najmä, ak sa na tom podieľame i my ľudia. 
Jostein Gaarder: Vianočné mystérium (prel. M. Žitný)

V stredu 23. októbra 2019 sa v Ústave svetovej literatúry SAV uskutočnila prezentácia personálnej bibliografie doc. PhDr. Milana Žitného, CSc. (1948 – 2019), jeho dlhoročného vedeckého pracovníka, s názvom Nezameniteľný zmysel pre vecnosť. Personálna bibliografia Milana Žitného. Publikáciu ako vedecká redaktorka zostavila a svojim príspevkom otvára vedúca oddelenia translatológie ÚSvL SAV, vysokoškolská pedagogička Mária Kusá, svoje state do nej napísali básnik, literárny vedec, vysokoškolský pedagóg, prekladateľ Ladislav Šimon a literárny vedec, vysokoškolský pedagóg, prekladateľ umeleckej literatúry z románskych literatúr Ladislav Franek, doplnil ju rozhovor Alexandry Debnárovej s Milanom Žitným, publikovaný v časopise Knižná revue. Životné okolnosti spôsobili, že do knihy, žiaľ, pribudli aj nekrológy kolegov – literárneho vedca a vysokoškolského pedagóga Róberta Gáfrika, nordistiek Anny Fosse a Karolíny Stehlíkovej. Samotnú obsiahlu bibliografiu, ktorá spočíva v dvoch monografiách, vyše osemdesiatich štúdiách, vo viac ako päťdesiatich knižných beletristických prekladoch, v takmer stovke recenzií a vo veľkom počte učebnicových kapitol, erudovaných doslovov, rozhovorov, časopiseckých prekladov a slovníkových hesiel, spracovala Veronika Čejková.

Novú publikáciu v rámci stretnutia grantu Preklad ako súčasť dejín kultúrneho priestoru III (ktorého aktívnym členom M. Žitný bol) uviedla a moderovala Mária Kusá, svoje príspevky predstavili Ladislav Franek a Ladislav Šimon, v diskusii vystúpili viacerí dlhoroční kolegovia a kolegyne – Katarína Bednárová, Mária Bátorová, Adam Bžoch, Oľga Ruppeldtová, Ján Zambor, Bogumila Suwara – a rozšírili ju o nesmierne vzácne osobné svedectvá. Pozvanie na podujatie prijali aj manželka M. Žitného Dagmar Kusá (taktiež bývalá dlhoročná pracovníčka ÚSvL SAV) s dcérou.

L. Franek sa M. Žitnému prihovoril v zmysle slov M. Kusej z úvodu: nikto pri príprave knihy netušil, že sa stane vlastne nekrológom, spomienkou na jeho dielo. Preto predniesol zdravicu, pripravenú pri príležitosti životného jubilea ešte v roku 2018, ktorú adresoval napriek fyzickému odchodu stále prítomnej sile osobnosti M. Žitného. L. Šimon nadviazal na svoj analytický príspevok a v skratke vyzdvihol zásadné smery vedeckej práce M. Žitného – komparatistiku, translatológiu, literárnu históriu. Nezabudol však, a viackrát sa to z úst ostatných prítomných zopakovalo, na nesmierne dôležitý prínos M. Žitného ako prekladateľa nemeckej a severských literatúr do slovenského jazyka, ale aj ako propagátora slovenskej literatúry a kultúry v nemeckom a škandinávskom prostredí. V nemeckom prostredí najmä v čase, ako podotkla M. Bátorová, keď M. Žitný pôsobil ako lektor slovenčiny na Univerzite v Kolíne nad Rýnom, ale aj pri redigovaní prekladov zo slovenskej literatúry do nemčiny (J. Zambor). O systematickom a kvalitnom prekladaní z diel  významných nemeckých, dánskych, švédskych, fínskych i nórskych spisovateľov hovorili K. Bednárová a A. Bžoch. Pristavili sa najmä pri preklade poviedkového diela F. Kafku, ktorého pôvodne plánované vydanie v prekladoch P. Bžochovej, P. Zajaca a M. Žitného, v deväťdesiatych rokov zasiahlo spoločensko-politické dianie aj individuálne osudy. Súbor poviedok, ktorý pripravoval dlhodobo M. Žitný, po prvotných edičných peripetiách vyšiel parciálne, no neskôr opakovane a integrálne, aj s dôkladnými prekladateľskými a redakčnými zásahmi, poznámkami a vysvetlivkami prekladateľa. Minuciózna redakčná a editorská práca bola tiež jedným z dôležitých prvkov Žitného diela. M. Žitný, ktorého prítomnosť bola podľa výstižných slov M. Bátorovej skromná, no vehementná, pôsobil vo všetkých oblastiach svojich aktivít – podľa B. Suwary – ako vynikajúci filológ, ale v širšom zmysle slova, teda nielen jazykovedec, ale odborník, ktorý dokázal kriticky analyzovať, dôkladne interpretovať, prípadne aj transponovať, a tak pripraviť dielo pre prijímajúcu kultúru.

Milan Žitný pôsobil aj ako pedagóg na Pedagogickej fakulte Univerzity Komenského, neskôr na Pedagogickej fakulte Trnavskej univerzity. Vychovával aj doktorandky a doktorandov, texty troch z nich – rozhovor Alexandry Debnárovej, nekrológy Róberta Gáfrika a Anny Fosse – tvoria súčasť prezentovanej bibliografie. Ako podotkla M. Kusá, doktorandi M. Žitného kráčali radi v jeho šľapajach, a to nenásilne, bez mentorovania. M. Žitný mal totiž prirodzený zmysel pre demokraciu, akceptoval cudzí názor, a ak s ním nesúhlasil, neupieral mu priestor na vyjadrenie, naopak, snažil sa ho vytvoriť.

Je smutné, že prezentácia bibliografie Milana Žitného sa odohrala „in memoriam“. Treba však zdôrazniť, že to množstvo pozitívnych slov na jeho adresu nebolo povedané z pátosu, ale z vďačnosti, že sme mohli na pôde ústavu takéhoto človeka stretávať, rozprávať sa s ním, vnímať svet literatúry a kultúry cez jeho encyklopedické, a predsa v skromnosti vyslovované znalosti.

Azda by sa hodilo začať mottom z niektorého z náročnejších diel preložených germanistom a nordistom Milanom Žitným. A bolo by z čoho preberať – F. Kafka, S. Kierkegaard, B. Bjørnson, I. Bergman, H. Ibsen, J. W. Goethe, H. Ch. Andersen, A. Strindberg… V priezračnosti myšlienky z detskej knihy Josteina Gaardera však nájdeme krásu, múdrosť a ľudskosť, ktorými nekonečne zvedavá osobnosť Milana Žitného vynikala.

Nech je kniha Nezameniteľný zmysel pre vecnosť. Personálna bibliografia Milana Žitného malým prispením k jeho pamiatke.

EVA KENDERESSY

Titulné foto: Peter Procházka

Foto z podujatia: Tamara Šimončíková Heribanová