eds. Bogumiła Suwara ‒ Jana Tomašovičová
V súčasnosti sme svedkami nielen dynamických zmien v mnohých vedných oblastiach, ale aj prestupovania hraníc medzi vedeckými a umeleckými diskurzmi, ktoré sa stali predmetom odbornej reflexie vo viacerých konceptoch vznikajúcich v posledných dvoch desaťročiach, ako napríklad v teórii interdiskurzívnych vzťahov či v naratívnej bioetike. Toto číslo časopisu skúma naznačené pohyby na príklade interdiskurzívnej komunikácie medzi literatúrou a bioetikou. Vzťah literatúry a bioetiky sa zväčša reflektoval z pozície tradičného biomedicínskeho vzťahu medzi lekárom a pacientom. V súčasnosti však predstavuje bioetika interdiskurzívnu oblasť, ktorá na jednej strane intenzívne komunikuje s vedami o kultúre, umení, s humanitnými disciplínami a na druhej strane veľmi úzko spolupracuje s prírodnými vedami a biomedicínou. Na rozdiel od klasických tém lekárskej etiky prináša pre literatúru úplne nové témy, ako sú napríklad regeneračná medicína, editovanie génov, klonovanie, vylepšovanie človeka, eutanázia a mnohé ďalšie, ktoré sa čoraz častejšie stávajú nosnými motívmi súčasnej literatúry, filmu, vizuálneho umenia. Sú zároveň príkladmi vzájomného prestupovania diskurzov a vzniku nového interdiskurzívneho priestoru, kam patrí aj naratívna bioetika. Morálne dilemy, ktoré sa objavujú v súvislosti so zrýchleným technologickým vývojom, neovplyvňujú len jednotlivca, ale i spoločnosť. Treba ich zachytiť v celej komplexnosti, preto je nevyhnutné rozširovať racionálnu etickú rétoriku a normatívnu argumentáciu o naratívne aspekty. Príspevky v tomto čísle reflektujú vzájomné vzťahy literatúry a bioetiky vo viacerých rovinách. Skúmajú, ako literárne spracovanie nosných bioetických tém obohacuje diskurz o exemplárne príklady morálnych kríz, konfliktov konania a spôsobov rozhodovania, bez ktorých by teoretický bioetický pohľad zostal výrazne ochudobnený. Zároveň reflektujú ľudské nádeje i obavy z nového vývoja prostredníctvom literárnych a umeleckých obrazov a ponúkajú možnosť o nich komunikovať a diskutovať.
Z obsahu:
BOGUMIŁA SUWARA ‒ JANA TOMAŠOVIČOVÁ
The interdiscursive communication between literature and bioethics
SAJJAD GHEYTASI
Unveiling the subversive potential: Challenging dominant ideological discourses
in selected literary texts
IVAN LACKO
Dignity, healing, and virtue: Bioethical concerns in Kazuo Ishiguro’s Never let me go
TOMÁŠ KÁROLY
The bioethics of coexistence with robots today and in the sci-fi future
ADAM ŠKROVAN
Bioethics and genetic engineering in Margaret Atwood’s Oryx and Crake
MARIUSZ PISARSKI
Ripperdocs and game makers: Bioethics in the dystopian future of (post)cyberpunk
fiction
PETER SÝKORA
Bioethics of the human body in Michael Crichton’s Next and Rebecca Skloot’s
The Immortal Life of Henrietta Lacks
JANA TOMAŠOVIČOVÁ
Význam naratívneho prístupu v bioetike
BOGUMIŁA SUWARA
Rozmanitosť života, a najmä jeho konečnosti, na príklade vybraných diel
Celý obsah čísla s prelinkovaním na jednotlivé texty v režime open access nájdete TU.