Archív kategorií: Knihy

Prezentácia najnovších publikácií Ústavu svetovej literatúry SAV

Nové knihy, Správy, Knižnica online, Udalosti

V rámci francúzskej sekcie medzinárodného kolokvia Journées d’études romanes VI. Études romanes en mouvement – Dni románskych štúdií VI. Románske jazyky v pohybe, ktoré sa konalo 15. – 16. novembra 2024 na pôde Filozofickej fakulty UK v Bratislave, sa uskutočnil rokovací panel Transfert et traduction de textes des sciences humaines et sociales (Transfer a preklad textov socio-humanitných vied), ktorého sa zúčastnili aj naše kolegyne – Katarína Bednárová, Silvia Rybárová a Jana Truhlářová. Rokovanie sa konalo pod gesciou profesorky Bednárovej, ktorá priblížila aktuálny výskum v rámci prebiehajúceho projektu APVV-21-0198 Preklad a aspekty recepcie spoločenskovedných a humanitnovedných textov ako kultúrny a literárny transfer v 20. storočí. Silvia Rybárová predstavila prítomným kolektívne dielo Pokračovať na Prezentácia najnovších publikácií Ústavu svetovej literatúry SAV →

Prezentácia prvého prekladu Upanišád zo sanskrtu do slovenčiny

Podujatia, Nové knihy, Pozvánky
Ústav svetovej literatúry SAV, v. v. i., Embassy of India in Bratislava, Slovakia, VEDA, vydavateľstvo SAV, pozývajú na slávnostnú prezentáciu výnimočnej knižnej novinky.
Okrem autora prekladu Róberta Gáfrika z Ústavu svetovej literatúry SAV, v. v. i., knihu predstavia Jej excelencia Apoorva Srivastava, veľvyslankyňa Indie na Slovensku, Dušan Deák, vedecký recenzent publikácie z Katedry porovnávacej religionistiky na FiF UK a herec Boris Farkaš.
KEDY: štvrtok 5. decembra o 17. hod.
KDE: Malé kongresové centrum VEDY, vydavateľstva SAV, Štefánikova 3, Bratislava (vchod cez Kníhkupectvo VEDY, vydavateľstva SAV)

O autorovi:
Knižné vydanie prekladu desiatich UPANIŠÁD zo sanskrtu do slovenčiny je výsledkom dlhodobej vedeckej práce Róberta Gáfrika z Ústavu svetovej literatúry SAV, v. v. i., ktorý sa vo svojom výskume sústreďuje na porovnávaciu literárnu vedu, komparatívnu poetiku, kultúrne strety medzi Západom a Východom či imagológiu.

Pokračovať na Prezentácia prvého prekladu Upanišád zo sanskrtu do slovenčiny →

Indický premiér o slovenskom preklade UPANIŠÁD Róberta Gáfrika

Indický premiér Naréndra Módí vo svojej pravidelnej relácii Man kí bát (v angl. prepise Mann Ki Baat),  v hindčine „Slová od srdca“, hovorí v novembrovom vydaní o preklade UPANIŠÁD do slovenčiny z pera nášho riaditeľa, doc. Róberta Gáfrika.

Man kí bát je apolitická relácia, prostredníctvom ktorej indický premiér Naréndra Módí oslovuje národ na rozhlasovej stanici All India Radio a na televíznych staniciach DD National a DD News. Premiér sa v nej delí o svoje myšlienky na rôzne témy a hovorí o úspechoch krajiny. Relácia sa vysiela v hindčine a prekladá sa do rôznych regionálnych jazykov. Je dostupná aj na internete a prostredníctvom sociálnych sietí. Každý mesiac ju počúvajú stámilióny ľudí.

 

Pozvánka na prezentáciu 5. decembra

 

 

FOTO - Jana Vicenová

Debutová monografia Silvie Rybárovej o súčasnej francúzskej próze

Nové knihy

V spolupráci Ústavu svetovej literatúry SAV, v. v. i., s vydavateľstvom VEDA vyšla túto jeseň debutová monografia našej kolegyne romanistky Silvie Rybárovej s názvom Dejiny, pamäť a osobný príbeh v súčasnej francúzskej próze. Kniha je výsledkom autorkinho niekoľkoročného výskumu stvárnenia dejín druhej svetovej vojny a holokaustu. Skúma v nej povahu fikčného a historického naratívu o dejinách, uvažuje o modalitách tematizácie dejín z hľadiska ich stvárnenia ako osobného zážitku v dielach povojnových autorov (J. Semprun, G. Perec, A. Camus), ako aj z hľadiska sprostredkovanej skúsenosti v dielach súčasných autorov a autoriek (P. Modiano, L. Binet, N. Huston, S. Germain), pričom ťažiskovo upriamuje pozornosť na románovú tvorbu Sylvie Germain.

Jeden z vedeckých recenzentov, prof. PhDr. Petr Kyloušek, CSc., vo svojom posudku vyzdvihuje prínos monografie „jak v oblasti francouzské literární historie, tak v komparatistice i v obecné reflexi o postavení literatury ve společenském diskurzu. Skýtá cenné podněty pro historiky a pro historiografii. Knihu ocení slovenská a česká odborná veřejnost, možná i širší okruh čtenářů, protože Silvie Rybárová umí psát čtivě. Není to jen otázka stylu, ale také umění zajímavě nasvětlit a vysvětlit prezentované autory a jejich díla. Právě tím jsou přínosné analýzy jednotlivých děl.“

Autorka v úvode knihy ku kontextu svojho výskumu uvádza: „Súčasné interdisciplinárne uvažovanie o fenoméne dejín z historického, literárnovedného, sociologického či psychologického hľadiska, čiastočne reflektované v predloženej publikácii, orientuje charakter aktuálneho výskumu a vysvetľuje snahu naznačiť viaceré pertraktované otázky a teoretické východiská. Jedna z perspektív uvažovania vyplývajúca práve z intenzívneho záujmu beletrie o zobrazenie dejín, ktorý možno pozorovať nepretržite od 90. rokov 20. storočia nielen vo Francúzsku, ale aj v iných európskych krajinách, sa zameriava na načrtnutie podstaty historiografie a prístupu historikov k stvárneniu dejín.“

Autorka titulnej fotografie: Jana Vicenová

 

Profil monografie nájdete TU.
Obsah a ukážka TU.
Summary
Résumé

Nové číslo World Literature Studies 3/2024: Preklad, cenzúra a marginalizované hlasy

Správy, Knižnica online

eds. Ivana Hostová ‒ Mária Kusá

Toto translatologické číslo sa zameriava na postihnutie prienikov medzi prekladom a mocou, cenzúrou a marginalizovanými identitami. Jednotlivé štúdie si všímajú, ako preklad vzdoruje štruktúrnemu útlaku, respektíve ako ho upevňuje, a to najmä v kontexte strednej a východnej Európy. Tematicky sa venujú otázkam ako kurátorstvo kultúrneho exportu, cenzúra v literárnom preklade či politická ekonómia recepcie. Zviditeľňujú tiež rolu, ktorú prekladateľky a prekladatelia zohrávajú pri formovaní teórie, a obhajujú dekolonizáciu poznania a inkluzivitu v globálnej kultúrnej produkcii.

Číslo 3, 2024, ročník 16 vyšlo v rámci kolektívneho projektu VEGA 2/0092/23 Preklad a prekladanie v dejinách a súčasnosti slovenského kultúrneho priestoru. Premeny podôb, statusu a funkcií: texty, osobnosti, inštitúcie, ktorý vedie prof. Mária Kusá (Ústav svetovej literatúry SAV, v. v. i.).  Editovala ho spolu s Ivanou Hostovou (Ústav slovenskej literatúry SAV, v. v. i.).

Časopis pre výskum svetovej literatúry vydáva štyri razy ročne Ústav svetovej literatúry SAV, v. v. i.
online v režime otvoreného prístupu: Licensed under Creative Commons BY-NC-ND 4.0;
tlačou: Objednávky vybavuje Slovak Academic Press, s. r. o., sap@sappress.sk, cena 1 čísla 6 EUR, celého ročníka 24 EUR plus poštovné.

Z obsahu:
IVANA HOSTOVÁ ‒ MÁRIA KUSÁ
Translation, censorship, and marginalized voices: Challenging power and
economic barriers
IRYNA ODREKHIVSKA
Decolonial analytics in translation history: Ukrainian literature in the contested
space of English translation Pokračovať na Nové číslo World Literature Studies 3/2024: Preklad, cenzúra a marginalizované hlasy →

Cena Literárneho fondu Adamovi Bžochovi

Správy, Knihy
Prof. Adam Bžoch preberá Cenu Literárneho fondu z rúk riaditeľa Ladislava Serdahelyho a prof. Daniely Ježovej. Foto © Peter Stanley Procházka

Srdečne blahoželáme: Literárny fond udelil profesorovi Adamovi Bžochovi Cenu za vedeckú a odbornú literatúru za rok 2023 v kategórii humanitných vied. Ocenená monografia Konverzácia a európska literatúra (Vyd. Európa, s. r. o., 2023), ktorá vznikla na pôde Ústavu svetovej literatúry SAV,  prináša plastický a v čase sa meniaci obraz vzťahov medzi spoločenskými normami a umelecky stvárňovanou realitou neformálneho hovorenia v rôznych častiach Európy. Odpovedá tak na otázky súvisiace s prchavým javom spoločenského rozhovoru a jeho kultúrnym významom.

 

 

Vedeckými recenzentmi publikácie boli prof. PaedDr. Martin Golema, PhD., a PhDr. Fedor Matejov, CSc. Teší nás, že zároveň môžeme zablahoželať Fedorovi Matejovovi, Pokračovať na Cena Literárneho fondu Adamovi Bžochovi →

Ocenenie za špičkovú monografiu pre Johannesa Kaminského

Správy, Knižnica online, Knihy

Gratulujeme nášmu kolegovi Johannesovi D. Kaminskému k oceneniu špičková monografia SAV za publikáciu Lives and Deaths of Werther. Interpretation, Translation, and Adaptation in Europe and East Asia (Životy a smrti Werthera: výklad, preklad a  adaptácia v Európe a východnej Ázii), ktorá vyšla v decembri minulého roka vo vydavateľstve Oxford University Press. Spolu s ďalšími pracovníčkami a pracovníkmi SAV si toto osobitné ocenenie svojej práce prevzal 18. septembra od predsedu SAV prof. Pavla Šajgalíka a podpredsedu SAV pre vedu, výskum a inovácie prof. Petra Samuelyho. Informáciu o všetkých oceneniach nájdete TU.

Originálny vedecký prínos monografie spočíva okrem autorovej výnimočnej jazykovej kompetencie v neobvyklej komparatistickej konštelácii európskych a východoázijských recepcií, pričom skúma neeurocentrické hodnotenie jedného z najslávnejších románov západnej kultúry.

Open access HERE. 

Mircea Cărtărescu po tretí raz v preklade Evy Kenderessy

Správy, Knihy

„Najúspešnejší, najoceňovanejší a najprekladanejší rumunský autor, ktorý však rozhodne nepatrí medzi spisovateľský mainstream“ – takto bol Mircea Cărtărescu (1956) uvedený slovenskému publiku v doslove prekladu jeho prozaickej prvotiny, zbierky poviedok Nostalgia (BRAK 2016, prel. M. Miklušičáková, E. Kenderessy). Po preklade monumentálneho surrealistického, filozoficko-špekulatívneho románu Solenoid (BRAK 2020, prel. E. Kenderessy) vychádza v slovenčine autorova najnovšia zbierka poviedok Melanchólia (BRAK 2024, prel. E. Kenderessy). Cez prizmu detí, temer rozprávkovými tónmi v nej autor „nahmatáva“ spôsoby ľudského bytia v osamelosti, čo okrem uvedomovania si sveta naokolo poodhaľuje najmä svet seba, vnútorný svet pocitov spojených s bohatou predstavivosťou aj telesnosťou.

Škoda, že nejedna recenzia zabúda pri chvále autorovho jazyka na prostú skutočnosť, že rumunský spisovateľ nepíše po slovensky – pre Dalfara to našťastie neplatí:

„Mircea Cărtărescu však aj v treťom vynikajúcom slovenskom preklade Evy Kenderessy dokazuje, že jeho silné texty tvrdohlavo vystavané na tých najosobnejších fascináciách a fóbiách dokážu poslúžiť ako zrkadlo odrážajúce nielen autorovo, ale aj čitateľovo najvnútornejšie ja.“

Prekladateľka je vedecká pracovníčka Ústavu svetovej literatúry SAV, v. v. i., rumunistka a redaktorka časopisu World Literature Studies. 

 

Štúdia Terézie Guimard: Bertrand Westphal a teória geokritiky

Správy, Knižnica online, Doktorandské štúdium

V druhom tohtoročnom čísle časopisu Slovenská literatúra vyšla štúdia doktorandky Terézie Guimard  Bertrand Westphal a teória geokritiky (úvodné poznámky k téme):

Mimoriadny dôraz, ktorý sa v súčasnosti pripisuje interdisciplinárnemu prístupu vo vedeckom skúmaní a zároveň dôležitosť, ktorá sa od priestorového obratu pripisuje priestoru, sa pretavili aj do myslenia o literárnom priestore. Z hľadiska súčasnej literárnej vedy je teória geokritiky francúzskeho literárneho vedca Bertranda Westphala zaujímavá práve v zmysle jej interdisciplinarity a geocentrizmu. V úzkom spojení s antropológiou, geografiou, históriou či kultúrnymi štúdiami definuje B. Westphal geokritiku ako poetiku interakcií medzi literatúrou a ľudským priestorom. Venuje sa tiež štúdiu vzťahov medzi fiktívnymi a skutočnými svetmi literárnych diel a ich sociálnym a geografickým kontextom, pričom verí, že práve oni môžu ovplyvňovať formovanie kultúrnych identít. Článok podrobne predstavuje teóriu geokritiky, jej hlavné východiská a princípy s cieľom inšpirovať budúci výskum, ktorého predmetom by mohlo byť formulovanie geokritickej analýzy. Celú štúdiu si prečítajte TU.

#nacomijedoktorandskestudium Témou dizetačnej práce T. Guimard pod vedením školiteľky J. Truhlářovej je Urbánny a sociálny priestor Paríža v románe druhej polovice 19. storočia (tvorba Emila Zolu).

Nové číslo World Literature Studies 2/2024: Interdiskurzívna komunikácia medzi literatúrou a bioetikou

Správy, Knižnica online

eds. Bogumiła Suwara ‒ Jana Tomašovičová

V súčasnosti sme svedkami nielen dynamických zmien v mnohých vedných oblastiach, ale aj prestupovania hraníc medzi vedeckými a umeleckými diskurzmi, ktoré sa stali predmetom odbornej reflexie vo viacerých  konceptoch vznikajúcich v posledných dvoch desaťročiach, ako napríklad v teórii interdiskurzívnych vzťahov či v naratívnej bioetike. Toto číslo časopisu skúma naznačené pohyby na príklade interdiskurzívnej komunikácie medzi literatúrou a bioetikou. Vzťah literatúry a bioetiky sa zväčša reflektoval z pozície tradičného biomedicínskeho vzťahu medzi lekárom a pacientom. V súčasnosti však predstavuje bioetika interdiskurzívnu oblasť, Pokračovať na Nové číslo World Literature Studies 2/2024: Interdiskurzívna komunikácia medzi literatúrou a bioetikou →