Archív kategorií: Knihy

Mircea Cărtărescu po tretí raz v preklade Evy Kenderessy

„Najúspešnejší, najoceňovanejší a najprekladanejší rumunský autor, ktorý však rozhodne nepatrí medzi spisovateľský mainstream“ – takto bol Mircea Cărtărescu (1956) uvedený slovenskému publiku v doslove prekladu jeho prozaickej prvotiny, zbierky poviedok Nostalgia (BRAK 2016, prel. M. Miklušičáková, E. Kenderessy). Po preklade monumentálneho surrealistického, filozoficko-špekulatívneho románu Solenoid (BRAK 2020, prel. E. Kenderessy) vychádza v slovenčine autorova najnovšia zbierka poviedok Melanchólia (BRAK 2024, prel. E. Kenderessy). Cez prizmu detí, temer rozprávkovými tónmi v nej autor „nahmatáva“ spôsoby ľudského bytia v osamelosti, čo okrem uvedomovania si sveta naokolo poodhaľuje najmä svet seba, vnútorný svet pocitov spojených s bohatou predstavivosťou aj telesnosťou.

Škoda, že nejedna recenzia zabúda pri chvále autorovho jazyka na prostú skutočnosť, že rumunský spisovateľ nepíše po slovensky – pre Dalfara to našťastie neplatí:

„Mircea Cărtărescu však aj v treťom vynikajúcom slovenskom preklade Evy Kenderessy dokazuje, že jeho silné texty tvrdohlavo vystavané na tých najosobnejších fascináciách a fóbiách dokážu poslúžiť ako zrkadlo odrážajúce nielen autorovo, ale aj čitateľovo najvnútornejšie ja.“

Prekladateľka je vedecká pracovníčka Ústavu svetovej literatúry SAV, v. v. i., rumunistka a redaktorka časopisu World Literature Studies. 

 

Štúdia Terézie Guimard: Bertrand Westphal a teória geokritiky

V druhom tohtoročnom čísle časopisu Slovenská literatúra vyšla štúdia doktorandky Terézie Guimard  Bertrand Westphal a teória geokritiky (úvodné poznámky k téme):

Mimoriadny dôraz, ktorý sa v súčasnosti pripisuje interdisciplinárnemu prístupu vo vedeckom skúmaní a zároveň dôležitosť, ktorá sa od priestorového obratu pripisuje priestoru, sa pretavili aj do myslenia o literárnom priestore. Z hľadiska súčasnej literárnej vedy je teória geokritiky francúzskeho literárneho vedca Bertranda Westphala zaujímavá práve v zmysle jej interdisciplinarity a geocentrizmu. V úzkom spojení s antropológiou, geografiou, históriou či kultúrnymi štúdiami definuje B. Westphal geokritiku ako poetiku interakcií medzi literatúrou a ľudským priestorom. Venuje sa tiež štúdiu vzťahov medzi fiktívnymi a skutočnými svetmi literárnych diel a ich sociálnym a geografickým kontextom, pričom verí, že práve oni môžu ovplyvňovať formovanie kultúrnych identít. Článok podrobne predstavuje teóriu geokritiky, jej hlavné východiská a princípy s cieľom inšpirovať budúci výskum, ktorého predmetom by mohlo byť formulovanie geokritickej analýzy. Celú štúdiu si prečítajte TU.

#nacomijedoktorandskestudium Témou dizetačnej práce T. Guimard pod vedením školiteľky J. Truhlářovej je Urbánny a sociálny priestor Paríža v románe druhej polovice 19. storočia (tvorba Emila Zolu).

Nové číslo World Literature Studies 2/2024: Interdiskurzívna komunikácia medzi literatúrou a bioetikou

eds. Bogumiła Suwara ‒ Jana Tomašovičová

V súčasnosti sme svedkami nielen dynamických zmien v mnohých vedných oblastiach, ale aj prestupovania hraníc medzi vedeckými a umeleckými diskurzmi, ktoré sa stali predmetom odbornej reflexie vo viacerých  konceptoch vznikajúcich v posledných dvoch desaťročiach, ako napríklad v teórii interdiskurzívnych vzťahov či v naratívnej bioetike. Toto číslo časopisu skúma naznačené pohyby na príklade interdiskurzívnej komunikácie medzi literatúrou a bioetikou. Vzťah literatúry a bioetiky sa zväčša reflektoval z pozície tradičného biomedicínskeho vzťahu medzi lekárom a pacientom. V súčasnosti však predstavuje bioetika interdiskurzívnu oblasť, Pokračovať na Nové číslo World Literature Studies 2/2024: Interdiskurzívna komunikácia medzi literatúrou a bioetikou

Nové číslo: Derrida a literatúra

eds. Marcel Forgáč ‒ Milan Kendra ‒ Alžbeta Kuchtová

Toto číslo venuje pozornosť Derridovmu uvažovaniu o literatúre a vyrovnáva sa s viacerými špecifickými otázkami, ktoré dekonštrukcia otvára v súvislosti s literárnosťou. Výskum vzťahu „Derrida a literatúra“ sa v podmienkach určovaných dekonštrukciou zároveň stáva interdisciplinárnou textuálnou analýzou. Jednotlivé štúdie sa preto zaoberajú problematikou smrti autora, autobiografického písania, okrajovosti alebo singularity literatúry (a v literatúre), ako aj rozdielom medzi filozofiou a literatúrou alebo transgresivitou literatúry. V neposlednom rade reflektujú otázky demokracie, politiky, práva, etiky či ekonómie, ktoré sa v Derridovom prístupe spájajú s pôsobením literatúry.

Z obsahu:

MILAN KENDRA ‒ ALŽBETA KUCHTOVÁ
Derrida and Literature
MARCEL FORGÁČ
Hry záhybov: Habermas, Derrida, Mukařovský Pokračovať na Nové číslo: Derrida a literatúra

Johannes D. Kaminski: Die globalen Leiden des Werther

Náš kolega Johannes D. Kaminski vystúpi na pôde Goetheho inštitútu v Bratislave s prednáškou Globálne utrpenie Werthera. Podujatie organizované v spolupráci s Ústavom svetovej literatúry SAV, v. v. i., a Rakúskym kultúrnym fórom sa uskutoční v pondelok 22. apríla 2024 (pondelok) o 18.00 hod.  Moderuje Adam Bžoch.

Prednáška a diskusia v nemeckom jazyku. / Vortrag und Diskussion in deutscher Sprache. Mehr Informationen auf Deutsch HIER.

Johannes D. Kaminski je štipendistom programu SASPRO 2, mobilitného programu EÚ
v rámci schémy Horizont 2020.

Zoznámte sa s publikáciou:

V závere minulého roka vyšla vo vydavateľstve Oxfordskej univerzity Kaminského monografia Lives and Deaths of Werther. Interpretation, Translation, and Adaptation in Europe and East Asia. Autor v nej skúma, ako interpretácie, preklady a literárne adaptácie Goetheho románu Utrpenie mladého Werthera pozmenili tento text spôsobmi, ktoré zanechali vo svetovej literatúre hlboké stopy. Kým v nemeckom kontexte ho vždy zatienil jeho autor, v Taliansku a v Číne sa vlasteneckí spisovatelia identifikovali s ťažkosťami hlavného hrdinu a prepisovali román v revolučnom duchu. Francúzskych romantikov najviac inšpiroval expresívny jazyk a podobne reagovali na text aj japonskí modernisti.

Johannes D. Kaminski

Prezentácia knihy Jána Živčáka Sila a slabosť periférie. Stredoveká francúzska literatúra na Slovensku v rokoch 1900-2017

 

13. marec 2024 (streda) o 10.00 hod.
Ústav svetovej literatúry SAV, v. v. i., zasadacia miestnosť + online

Knihu predstaví, rozhovor s autorom a diskusiu bude viesť doc. PhDr. Jana Truhlářová, CSc.

Link na pripojenie cez Zoom
https://us06web.zoom.us/j/85378948870?pwd=NEcGSZsOAKIQs1aikCk0XHPV4Uytno.1
Meeting ID: 853 7894 8870
Passcode: 915675

Publikácia na stiahnutie TU.

Po boku klasickej literárnej medievalistiky, zameriavajúcej sa na filologické a poetologické otázky stredovekého písomníctva, sa v ostatných rokoch dostáva do popredia aj výskum tzv. medievalizmu, čiže umeleckej alebo odbornej recepcie stredoveku v neskorších obdobiach dejín. Monografia Jána Živčáka si kladie za cieľ zmapovať jednu z dôležitých paradigiem medievalizmu na Slovensku – preklady a prepisy stredovekých francúzskych diel do slovenčiny po roku 1900. Pokračovať na Prezentácia knihy Jána Živčáka Sila a slabosť periférie. Stredoveká francúzska literatúra na Slovensku v rokoch 1900-2017

Nové číslo: Autobiografické písanie a autofikcia v súčasnej próze

eds. Ján Jambor ‒ Zuzana Malinovská

Toto číslo sa venuje podobám individuálneho autorského sebavyjadrenia v svetovej próze vydanej po roku 2000. Aktuálnosť problematiky súvisí s významnými zmenami, s ktorými je dnešný človek konfrontovaný. Autori a autorky deviatich štúdií v piatich jazykoch uplatňujú rôzne metodologické prístupy a potvrdzujú,
že výsledkom autobiografického písania a autofikcie nie sú priamočiare autentické životné dokumenty, ale svojbytné literárne konštrukcie reality, vyrovnávajúce sa s osobnou i spoločenskou skúsenosťou, s hraničnými životnými situáciami, s procesom písania i literárnou tradíciou, ako aj s históriou či prítomnosťou danej krajiny.

Z obsahu:

JÁN JAMBOR ‒ ZUZANA MALINOVSKÁ
Autobiografické písanie a autofikcia v súčasnej próze
ZUZANA MALINOVSKÁ
Écriture du deuil comme interrogation de soi : Deuils cannibales et mélancoliques
de Catherine Mavrikakis Pokračovať na Nové číslo: Autobiografické písanie a autofikcia v súčasnej próze

Nové číslo: Svetová literatúra a národná literatúra

ed. Péter Hajdu, Shenzhen University, China

Z hľadiska obehu alebo kanonizácie svetová literatúra neexistuje v jedinej univerzálnej podobe, ale v lokálnych, regionálnych, areálových, národných a sociokultúrnych variáciách. Národná literatúra sa ako významný pojem objavila v 19. storočí. Jej vzťah k svetovej literatúre je predmetom diskusií už 200 rokov. Texty v tomto čísle pristupujú k pojmom svetovej a národnej literatúry z rôznych teoretických východísk, skúmajú napríklad ich interakcie z hľadiska moci a rodu. Prinášajú aj prípadové štúdie z lusofónneho a čínskeho kontextu, ktoré ukazujú, ako spisovatelia od renesancie po éru internetu prekračovali oslovenie „národne“ vymedzenej čitateľskej obce smerom ku globálnemu publiku. #openaccess #worldliteraturestudies 

Z obsahu – štúdie k téme:

PÉTER HAJDU
National peculiarities in approaching the Classics: The case of Catullus with Hungarian modernism Pokračovať na Nové číslo: Svetová literatúra a národná literatúra

Prezentácia zborníka o zahraničnej recepcii diela Pétera Esterházyho na Festivale Bázis

V rámci programu o nových literárnovedných publikáciách na Festivale Bázis predstaví hungaristka Judit Görözdi zborník textov o zahraničnej recepcii diela Pétera Esterházyho Külországi könyvespolcokon, ktorý zostavovala spolu s Magdolnou Balogh.

KEDY: v piatok 6. októbra 2023 o 17.45 hod.

KDE: Mostová 8 (sídlo Tanečného divadla Ifjú Szivek), Bratislava

Jazyk: maďarčina s tlmočením do slovenčiny

Prezentáciu moderuje Pál Száz a zúčastní sa jej aj editor ďalšej predstavovanej publikácie Zoltán Németh.

 

 

„Literatúra je fundamentalistická. Pracuje len s jedným jazykom, darmo by sa v danej situácii našiel iný, priliehavejší, vytrvá. Práve v tom je jej podstata: je uzavretá do nekonečna a konečnosti jediného jazyka. Z toho jazyka musí vyťažiť všetko“ – píše Péter Esterházy, postmoderný umelec slova a inovátor jazyka v maďarskej literatúre v eseji Z podivuhodného života slov (prel. R. Deáková).

Autorky a autori zborníka sa podujali na to, aby preskúmali, ako sa Esterházyho tvorba, ktorá vyťažuje „jeden jazyk“ (t. j. kultúru a tradíciu), prejavuje v iných jazykových priestoroch; čo a ako sa dá z nej preniesť umeleckým prekladom; ako ho číta prijímajúce prostredie; aké faktory pôsobia v kultúrnom transfere Esterházyho textov a aké stopy zanechávajú v prijímajúcej literatúre. Pokračovať na Prezentácia zborníka o zahraničnej recepcii diela Pétera Esterházyho na Festivale Bázis

Monografia o prijímaní Zolu, Flauberta a Maupassanta dostupná online

Prečítajte si teraz monografiu romanistky Jany Truhlářovej o prijímaní francúzskej literatúry v slovenskej literatúre a kritike online

Dlhá cesta k porozumeniu (Veda a ÚSvL SAV 2021) sa zaoberá prijímaním zahraničných impulzov, ktoré  sú nevyhnutnou podmienkou vývinu aj sebadefinovania každej takzvanej malej či veľkej literatúry. Pre národné literatúry, ktoré sa formovali až v posledných dvoch storočiach, to platí dvojnásobne. V nich zohrávajú podstatnú úlohu vzory či podnety, prichádzajúce z iných kultúr, aj spôsob, ako k nim prijímajúca literatúra pristupuje.

Dejinami pôsobenia západných literatúr na Slovensku v čase utvárania modernej slovenskej literatúry v 19. storočí a na prelome 19. a 20. storočia sa zaoberali viacerí literárni a kultúrni historici. Kniha romanistky Jany Truhlářovej sa pokúša pozrieť na túto problematiku z trochu inej perspektívy: uchopiť ju zvonka, zasadiť do širšieho medzinárodného rámca, poukázať aj na hlbšie súvislosti literárnych vzťahov a tým prispieť k obohateniu domáceho pohľadu. Zameriava sa na slovenskú recepciu troch významných francúzskych spisovateľov druhej polovice 19. storočia, Gustava Flauberta (1821 – 1880), Émila Zolu (1840 – 1902) a Guy de Maupassanta (1850 – 1893).