Archívy kategórie: Udalosti

Globálne utrpenie Werthera: záznam z prednášky Johannesa D. Kaminského

kaminskiJohannes 
D. Kaminski: 
Globálne utrpenie Werthera. Modulárny prístup 
k medzikultúrnemu transferu

Po nadšenom prijatí Goetheho románu Utrpenie mladého Werthera v 19. storočí vo Francúzsku, Anglicku a Taliansku došlo začiatkom 20. storočia k vlnám jeho prekladov a adaptácií aj v Číne a Japonsku. Weite (Werther po čínsky) a Ueruteru (po japonsky) sa nevyhnutne líšia od Werthera, ako je vykreslený v zaužívaných literárnovedných diskusiách. Dá sa s týmito oživenými duchmi vstúpiť do dialógu?
Týmito otázkami sa zaoberal vo svojej júnovej hosťovskej online prednáške germanista a sinológ Johannes D. Kaminski, PhD. Od 1. novembra 2021  je vďaka Slovenskému vedeckému a akademickému programu naším novým kolegom v Ústave svetovej literatúry SAV. Okrem výskumu Goetheho diela sa zaoberá starovekou čínskou literatúrou a problematikou dystópie v súčasnej literatúre.
Prednášku v angličtine si môžete pozrieť TU.

Foto: medienportal.univie.ac.at

Storočnica Miklósa Mészölya v časopise Verzia

Časopis Verzia sa zameriava na umelecký preklad a jeho reflexiu. Od roku 2020 ho vydáva občianske združenie literárnych prekladateliek a prekladateľov, redaktoriek a redaktorov DoSlov. Vychádza online, doteraz boli publikované tri čísla. Na jeho príprave sa podieľajú aj naši kolegovia a kolegyne, redakčne, autorsky aj prekladateľsky (Natália Rondziková a Igor Tyšš). Pri príležitosti storočnice výnimočného maďarského spisovateľa Miklósa Mészölya vyšlo špeciálne číslo Verzie venované jeho tvorbe, na ktorom spolupracovali literárna vedkyňa Judit Görözdi a prekladateľka Eva Andrejčáková.

Ukážky zo spisovateľovho diela vybrala a úvodnú štúdiu napísala Judit Görözdi, ktorá je zároveň autorkou knižnej monografie pod názvom Figúry odmlčania v próze Miklósa Mészölya (2010). Jeho tvorbu v časopise predstavila aj týmito slovami: “neuspokojil sa s tradičnými formami rozprávačstva. Neustále experimentoval, aby príbehy vyrozprával v ich dokonalej celistvosti, čo najhodnovernejšie a najpresnejšie. Aby vytváral diela, ktoré sú, ako to formuluje v poviedke Skĺznutie (Lesiklás), žiarivým odrazom skutočného života (…). Preto prehodnocoval možnosti jazykového uchopenia, kauzálne uvažovanie a našu schopnosť chápať dejiny v prúde času. Dnes už niet pochýb, že svojím novátorským prístupom k možnostiam umeleckého vyjadrenia výrazne inšpiroval aj neskoršiu spisovateľskú generáciu.”

obalka verzia

Mészölyove texty preložili Lenka Nagyová, Renáta Deáková, Tímea Krekovič Beck, Gabriela Magová, Eva Andrejčáková, Jitka Rožňová.

Časopis sprevádzajú výtvarné diela Rity Koszorús.

 

Konferencia: Preklad, tlmočenie a kultúra

Bez názvu22. – 24. septembra 2021
(streda až piatok)
Banská Bystrica

 

Pozývame na medzinárodnú vedeckú konferenciu Preklad, tlmočenie a kultúra: Návrat k človeku v preklade, tlmočení a translatológii, ktorá sa koná od stredy 22. do piatku 24. septembra 2021 v Banskej Bystrici. Prebieha kombinovanou formou za osobnej účasti a zároveň online (youtube stream v programe aj bez registrácie). Konferenčné jazyky sú slovenčina a angličtina.

Podrobný program konferencie nájdete TU.
Pre ďalšie informácie navštívte webovú stránku konferencie TIC.

V stredu môžete konferenciu od 8:45 sledovať online. Už o 9:00 vystúpi prvý hlavný rečník Jan Pedersen (Štokholmská univerzita) s prednáškou Rehumanising Subtitling – Why humans make better subtitles than machines.

janpedersen

Vo štvrtok sa program o 9:30 začína prednáškou Susan Bassnett (Univerzita vo Warwicku) The Translational Imagination.

susanbassnett

Popoludní o 14:00 prichádza Lawrence Venuti (Temple University vo Philadelphii) s príspevkom On a Universal Tendency to Debase Retranslations; or, The Instrumentalism of a Translation Fixation.

lawrencevenuti

 

 

 

 

 

 

 

V piatok otvorí záverečné rokovanie konferencie štvrtá hlavná rečníčka Nadja Grbić (Univerzita v Grazi) s prednáškou “The rigid, the fuzzy, and the flexible” Perceptions of the interpreter (not only) in the digital age.

nadjagrbic

 

 

 

 

 

 

 

Konferenciu organizujú: Filozofická fakulta, Univerzita Mateja Bela, Banská Bystrica; Filozofická fakulta, Univerzita Konštantína Filozofa, Nitra; Filozofická fakulta, Prešovská univerzita, Prešov; Filozofická fakulta, Univerzita Komenského, Bratislava; Ústav svetovej literatúry, Slovenská akadémia vied, Bratislava.

 

 

Koľko jazykov, toľko kultúrnych prostredí. Čo priniesla esterházyovská konferencia

foto web
Hľadanie prekladateľských stratégií pri práci s postmodernými textami Pétera Esterházyho prináša množstvo nečakaných tvorivých situácií a spolu s prekladateľskou osobnosťou odhaľuje aj hĺbku a šírku jej kultúrneho prostredia. Prijímanie diel jedného z najvýznamnejších maďarských spisovateľov súčasnosti v takzvaných veľkých aj malých jazykoch analyzovali účastníci a účastníčky medzinárodnej hungaristickej konferencie s názvom Zahraničná recepcia diel Pétera Esterházyho, ktorú usporiadal Ústav svetovej literatúry (na foto organizátorka konferencie Judit Görözdi) v spolupráci s ďalšími inštitúciami v bratislavskom Goetheho inštitúte v dňoch 9. a 10. septembra 2021. 

Správu z dvojdňového podujatia si môžete prečítať TU.

O širokých kontextoch tvorby Pétera Nádasa

nadas_judit2Spisovateľ Péter Nádas má významné postavenie v domácej maďarskej aj vo svetovej literatúre, jeho diela dlhodobo vychádzajú vo veľkých i menších jazykoch. Ich recepciu podrobne skúma aj literárna veda u nás, v slovenskom preklade mu od roku 1999 doteraz vyšiel už celý rad kníh – román Koniec rodinnej ságy, Kniha pamätí, trilógia Paralelné príbehy, zbierky esejí Hamlet je slobodný a Stav vecí, súbor drám Upratovanie či autobiografická knižná esej Vlastná smrť. O pôvodnú tvorbu tohto uznávaného súčasného maďarského autora sa stará vydavateľstvo Jelenkor, ktoré počas minulého leta uprostred pandémie prenieslo formát literárnych večerov do online priestoru a odštartovalo na sociálnych sieťach seriál s hashtagom #olvassnádast (#čítajnádasa), kde sa pravidelne čítajú jeho vybrané diela a prebiehajú súvisiace online diskusie. Hostkou jednej z nich bola hungaristka Judit Görözdi, riaditeľka Ústavu svetovej literatúry SAV, ktorý okrem iného spolupracuje aj na odbornom spracovaní Nádasových textov (v roku 2010 usporiadal vedeckú konferenciu Stredoeurópsky kontext tvorby Pétera Nádasa a následne zostavil a spoluvydal editovanú kolektívnu vedeckú monografiu Priestory vnímania – Tvorba Pétera Nádasa).
Rozhovor s Judit Görözdi viedla moderátorka Anna Ott, spoločne sa ponorili do rôznych spôsobov čítania Nádasových diel, odhaľovali ich vzájomné prepojenia a jedinečnosti, šírku kontextov, vyzdvihli možnosti mentálnej čitateľskej práce s autorovými úvahami o mechanizmoch moci a princípoch slobody, o podstate vzťahov a intimity, o presných nastaveniach a modeloch ľudského správania, o schopnosti spoločenskej aj osobnej sebareflexie, zdôraznili príležitosť, ba priam nevyhnutnosť otvorene vnímať odkazy jeho mnohovrstevnatých textov, ktoré dokážu človeka vnútorne meniť.

Rozhovor v maďarčine je dostupný na stránke: https://www.facebook.com/NadasPeter.Jelenkor/videos/287826102831362

Recenziu na monografiu Priestory vnímania – Tvorba Pétera Nádasa, ktorú zostavila Judit Görözdi, si môžete prečítať TU.

Prečítajte si aj doslov Judit Görözdi ku knihe esejí Stav vecí (prel. Renáta Deáková) , ktorá vyšla v roku 2020 vo vydavateľstve PLAV: Doslov_Stav_veci.

Stredoeurópske kolokvium: Načo je literárna veda?


Stredoeurópske interdisciplinárne kolokviumO zmysle literárnej vedy a jej metódach skúmania

Online kolokvium
5. mája. od 9.00

Pri skúmaní literárneho diela berieme do úvahy množstvo odborných kritérií a metód, na základe ktorých odhaľujeme dôležité kontexty jeho fungovania v aktuálnom čase a priestore. Práve od možností a hraníc diela ako predmetu umenia, od spôsobu približovania sa k jeho významu či od porovnávacích analýz sa bude odvíjať odborná rozprava pod názvom Načo je literárna veda? (O zmysle literárnej vedy a jej metódach skúmania), ktorá sa bude konať v našom online priestore. Jednotlivé príspevky budú vychádzať zo súčasných literárnovedných výskumov našich kolegov, ktorí touto cestou predstavia postupy svojej literárnovednej práce, voľby interpretácií a prístupy k literárnym dielam ako k výpovedným umeleckým artefaktom. Interdisciplinárne kolokvium povedie Prof. PhDr. Mária Bátorová, DrSc a prihlásiť sa naň môžete na stránke https://zoom.us/j/94068125340?pwd=azlta0NrbGszTUVoUERiNDFhdEJvdz09.
Program podujatia si môžete pozrieť tu: Stredoeurópske kolokvium SAV

 

Mária Bátorová o moderne a jej súvislostiach v umení a spoločnosti

modernaModerna a my alebo dobrodružstvo myslenia

Pojmy „moderný“, „moderna“, „postmoderna“ vyvolávajú v mysliach ľudí rôzne súvislosti a nikto presne nevie, čo sa pod nimiskrýva. Väčšinou si bežne myslíme, že znamenajú „súčasný“, „na pulze čias“ „in“…,  no nie je tomu celkom tak.

Moderna je široký pojem a jej definície určujú najrôznejšie jazykové, intelektuálne
či zemepisné súradnice, aby vymedzili prekonané prúdy umenia, filozofie a náboženstva proti tým nastupujúcim.  O podobách sveta v spomenutých súvislostiach hovorí prof. PhDr. Mária Bátorová, DrSc. vo svojom článku, ktorý uverejnil portál aktuality.sk. Článok je súčasťou rubriky Veda, výskum – naša šanca. Môžete si ho prečítať TU.

O preklade spoločenskovedných textov a ich kultúrnych vplyvoch rozpráva profesorka Mária Kusá

masa kusaTradícia prekladu umeleckých textov sa vždy spája s vývojom politickej a spoločenskej situácie v danom kultúrnom priestore. Mnohí prekladatelia umeleckej literatúry boli odjakživa aj autormi umenovedných, filozofických či antropologických textov, ktoré ovplyvňovali uvažovanie v rozličných vedných disciplínach. Že bez tohto pôsobenia sa poznanie neposúva ďalej, potvrdzuje čerstvo vydaný zborník Preklad vo vedách o človeku a dialóg kultúr. Štúdie v ňom hovoria o zásadnom vplyve spoločenskovednej prekladovej literatúry na myslenie a zmenu kánonu v slovenskom kultúrnom priestore asústreďujú sa najmä na dosah francúzskeho prostredia. Viac na túto tému sa dozviete z rozprávania Prof. PhDr. Márie Kusej, CSc. v relácii Rádia Devín Akadémia.

V časovom úseku od 5:30 do 17:30 si ho môžete vypočuť TU.

Ján Jambor o Friedrichovi Dürrenmattovi

friedrich durrenmattŠvajčiarsky dramatik, spisovateľ, básnik a scenárista Friedrich Dürrenmatt patrí medzi najvýznamnejších a najlepšie píšucich nemeckých autorov 20. storočia. Na Slovensku je známy nielen ako autor románov, noviel, detektívnych poviedok, esejí, divadelných hier – najmä takzvaných modelových drám, ale aj ako osobnosť s občianskym postojom. V roku 1968 odsúdil okupáciu Československa, podporil Chartu 77 a po páde režimu aktívne sledoval nástup demokracie v postkomunistických krajinách. Pod vplyvom expresionizmu sa jeho literárne pôsobenie úzko prepojilo aj s výtvarnou tvorbou, venoval sa maľbe, kresbe, grafike. Viac o jeho živote a diele sa dozviete z rozhovoru redaktorky rádia Devín Zuzany Galkovej s doc. Mgr. Jánom Jamborom, PhD. z Ústavu svetovej literatúry SAV.

Vypočuť si ho môžete TU.

Choroby nesú v sebe dôležité metafory, ktoré môžu búrať tabu

roman_mikulasLiterárne patografie ako kroniky utrpenia. O analogizáciách prežívania chorôb v autobiografických dielach nemecky píšucich autorov a autoriek.
Ingeborg Bachmann, Thomas Bernhard, Fritz Zorn, Kathrin Schmidt

Mgr. Roman Mikuláš, PhD.
Prednáška zo dňa 24. 2. 2021,
Ústav svetovej literatúry SAV

Téma metafory a jej súvislosti s chorobami človeka otvára škálu názorov na sebareflexiu v literárnych dielach. Roman Mikuláš vo svojej prednáške približuje metaforizáciu choroby ako spôsob myslenia, ktorý umožňuje opísať nové fenomény a búrať tabu. Východiskom jeho postoja je presvedčenie, že hovoriť o chorobe znamená metaforizovať ju.  Do problematiky ťažko uchopiteľných skúseností autorov a autoriek na pozadí psychických a fyzických chorôb vo vzťahu k metafore  nás uvádza cez autobiografické texty Ingeborg Bachmann, Thomasa Bernharda, Fritza Zorna a Kathrin Schmidt.

Záznam z prednášky si môžete vypočuť TU.