Prihlášky na doktorandské štúdium

Facebook Post 940x788 px - Poster US (2)Ústav svetovej literatúry SAV zabezpečuje ako externá vzdelávacia inštitúcia v spolupráci s Filozofickou fakultou Univerzity Komenského v Bratislave doktorandské štúdium v dennej forme. Denná forma štúdia trvá 4 roky. Základnou podmienkou prijatia na doktorandské štúdium je absolvovanie študijného programu druhého stupňa alebo spojeného programu prvého a druhého stupňa.

študijný program: LITERÁRNA VEDA

študijný odbor: Filológia

Termín podania prihlášky: 8. – 19. jún 2020

Bližšie informácie o podaní prihlášky na doktorandské štúdium TU.

Termín prijímacích pohovorov: 3. 7. 2020 o 10.00 hod. . Prijímacie pohovory sa budú konať v zasadacej miestnosti ÚSvL SAV (Dúbravská cesta 9, 84104 Bratislava), resp. spôsob realizácie prijímacích pohovorov bude upresnený.

Pokračovať na Prihlášky na doktorandské štúdium

Medzinárodná komparatistická konferencia: Národné a postnárodné rámce v európskych literatúrach

V dňoch 12. – 13. februára 2020 sa v Ústave svetovej literatúry SAV v spolupráci s Česko-slovenskou asociáciou porovnávacej literárnej vedy konala medzinárodná vedecká konferencia s názvom Národné a postnárodné rámce v európskych literatúrach.
Išlo o druhé stretnutie slovenských komparatistov združených v tejto asociácii, ktorá pôsobí pri Ústave svetovej literatúry SAV a je členskou organizáciou Medzinárodnej asociácie porovnávacej literárnej vedy (AILC/ICLA).

Literárna komparatistika sa venuje literárnym javom, ktoré presahujú pojem národnej literatúry. Integračné procesy prebiehajúce v spoločnosti nútia literárnovednú obec hľadať nové pojmy na uchopenie týchto javov. Vzťah medzi národnými a postnárodnými rámcami patrí ku kľúčovým aspektom súčasného formovania identít. Vzniká vo viacdimenzionálnych spoločensko-politických, ako aj širších kultúrnych procesoch. Cieľom konferencie bolo preskúmať, ako možno premýšľať o národnom a postnárodnom v literatúre a ako sa reflektujú a konštruujú postnárodné identity v európskych literatúrach. Na konferencii svoje príspevky predniesli literárni vedci a vedkyne nielen z rôznych inštitúcií na Slovensku a v Čechách, ale aj v Turecku, Srbsku, Španielsku a Francúzsku. Účastníci a účastníčky konferencie diskutovali o danej téme na základe širokého literárneho materiálu, ktorý pokrýval najmä stredoeurópske a južnoslovanské literatúry. Nechýbali ani príspevky, ktoré teoreticky reflektovali napätie medzi národným a postnárodným.

Konferencia prispela k otvoreniu novej výskumnej témy. Bola významným vedeckým podujatím v sérii aktivít Česko-slovenskej asociácie porovnávacej literárnej vedy a Ústavu svetovej literatúry SAV, ktoré prispelo k rozvoju slovenskej a českej literárnej komparatistiky v dialógu s medzinárodnou komparatistickou komunitou.

Foto: Tamara Šimončíková Heribanová

Prezentácia publikácie Rozmanitosť skúmania kultúrnych priestorov: Personálna bibliografia Kataríny Bednárovej

thumbnail (16)

„Nie zajtra, nie pozajtra, hneď!“
Oľga Kovačičová

V stredu 22. januára 2020 sa na Ústave svetovej literatúry SAV uskutočnila prezentácia v poradí piateho zborníka edície Knižnica časopisu World Literature Studies Rozmanitosť skúmania kultúrnych priestorov: Personálna bibliografia Kataríny Bednárovej. Knihu predstavila jej zostavovateľka Mária Kusá a autorky Libuša Vajdová a Jana Truhlářová.

Kým M. Kusá v krátkosti predstavila svoje štyri piliere charakterizujúce osobnosť K. Bednárovej – zaťatosť v ceste za stanoveným cieľom, historické vedomie, zodpovednosť za kultúrny priestor a invenčnosť – L. Vajdová hľadala spoločných menovateľov v priereze jej bohatej, minucióznej a systematickej vedeckej práce. J. Truhlářová zasa opísala priekopnícku a novátorskú činnosť K. Bednárovej v oblasti dejín francúzskej literatúry, predovšetkým jej zmyslu, schopnosti nachádzať a identifikovať hodnoty v nej.

V diskusii E. Gromová pripomenula formujúcu úlohu spoločného vysokoškolského štúdia a poďakovala sa K. Bednárovej za spoluprácu, M. Bátorová vyzdvihla neideologický ráz ich vedeckej práce a L. Franek vyjadril obdiv k istému druhu vedeckej intuície, ktorá vedie k objavným prácam nielen na poli najnovšej, ale aj mnohorako prehodnotenej literatúry.

K. Bednárová napriek nevôli bilancovať upozornila na potrebu systematickej vedeckej upriamenosti na jeden predmet výskumu, pretože podľa nej je najväčším protivníkom vedeckej práce čas. Ten rýchly, ako ich rozdelil nórsky antropológ T. Hylland Ericsen, aj u nej kopí nápady na seba ako kocky, ten pomalý je však časom súvislým, lineárnym, vyžaduje si od človeka zdisciplinovanie, no prináša skutočné výsledky.

Isté je, a dokazuje to aj prezentovaná bibliografia, pripravená V. Čejkovou, že K. Bednárová svoj čas dokáže – aj v zmysle spomenutého (horeuvedeného) výroku kolegyne O. Kovačičovej na svoju adresu –, zmysluplne napĺňať. Prajeme jej, aby táto publikácia nezavršovala, ale naopak stimulovala jej ďalšiu prácu.

Publikáciu na stiahnutie nájdete tu Personálna_bibliografia_Kataríny_Bednárovej

Eva Kenderessy
Foto: Tamara Šimončíková Heribanová

Medzinárodná komparatistická konferencia: Národné a postnárodné rámce v európskych literatúrach

Konferencia - plagát - Návrh 2 (JPG)Česko-slovenská asociácia porovnávacej literárnej vedy a Ústav svetovej literatúry SAV srdečne pozývajú na medzinárodnú komparatistickú konferenciu s názvom
Národné a postnárodné rámce v európskych literatúrach.

KEDY: 12. február – 13. február 2020

KDE: zasadačka Ústavu svetovej literatúry SAV
Dúbravská cesta 9, Bratislava

Program konferencie nájdete TU

Pokračovať na Medzinárodná komparatistická konferencia: Národné a postnárodné rámce v európskych literatúrach

Guest lecture by Johannes D. Kaminski: Getting Big Things Done. The Nightmare of Engineered Futures in Contemporary Sci-Fi

Untitled design - Tumblr Graphic - Poster US (3)

The Institute of World Literature of the Slovak Academy of Sciences invites you to the guest lecture by Johannes D. Kaminski entitled Getting Big Things Done: The Nightmare of Engineered Futures in Contemporary Sci-Fi.

WHEN: Wednesday, 5th February 2020, 2:00pm

WHERE: Institute of World Literature SAS
Dúbravská cesta 9, Bratislava

Pokračovať na Guest lecture by Johannes D. Kaminski: Getting Big Things Done. The Nightmare of Engineered Futures in Contemporary Sci-Fi

Rozmanitosť skúmania kultúrnych priestorov: prezentácia personálnej bibliografie Kataríny Bednárovej

Prezentácia personálnej bibliografie KB - plagátPozývame na prezentáciu personálnej bibliografie literárnej vedkyne, romanistky a translatologičky, ako aj významnej prekladateľky z francúzštiny, editorky a vydavateľky, vysokoškolskej pedagogičky, kolegyne a priateľky, profesorky Kataríny Bednárovej. Publikáciu, ktorá vyšla pod názvom Rozmanitosť skúmania kultúrnych priestorov (ÚSvL SAV 2019), predstavia vedecká redaktorka Mária Kusá a autorky Libuša Vajdová a Jana Truhlářová.

KEDY: streda, 22. januára 2020 o 14:00

KDE: zasadačka Ústavu svetovej literatúry SAV,
Dúbravská cesta 9, Bratislava (areál SAV na Patrónke)

Pokračovať na Rozmanitosť skúmania kultúrnych priestorov: prezentácia personálnej bibliografie Kataríny Bednárovej

Bogumiła Suwara: „Transhumánne umenie“ ako súčasť diskusií o post- a transhumanizme

Plagát - prednáškaSrdečne pozývame na prednášku Mgr. Bogumiły Suwary, PhD. s názvom „Transhumánne umenie“ ako súčasť diskusií o post-  a  transhumanizme z cyklu Z literárnovednej dielne. Prednáška sa bude zameriavať na tri okruhy otázok: Kto má radšej termín „posthumanizmus“ a komu viac vyhovuje „transhumanizmus“? Aké sú základné predstavy a presvedčenia iniciátorov transhumánneho hnutia prezentované v texte Transhumanistickej deklarácie (The Transhumanist Declaration)? Aké aspekty transhumanizmu mapujú vo svojej tvorbe Olga Tokarczuk, Maja Smrekar a Patricia Piccinini?

KEDY: 15. január 2020 o 14:00
KDE: zasadačka Ústavu svetovej literatúry SAV, Dúbravská cesta 9, Bratislava (areál SAV na Patrónke)
Pokračovať na Bogumiła Suwara: „Transhumánne umenie“ ako súčasť diskusií o post- a transhumanizme

Preklad spoločenskovedných textov

Dňa 4. decembra 2019 sa v priestoroch Ústavu svetovej literatúry SAV konal seminár Preklad spoločenskovedných textov. Uskutočnil sa ako súčasť výskumných úloh grantu VEGA 2/0166/19 Preklad ako súčasť dejín kultúrneho priestoru III. Motiváciou seminára bolo v prvom rade poukázať na fakt, že v slovenskej kultúre zohrávajú významnú úlohu texty z oblasti literárnej vedy, umenovedy či filozofie, ktoré doteraz translatologický výskum reflektoval skôr čiastkovo. Ciele seminára vystihli už rámcové otázky organizátoriek M. Kusej (ÚSvL SAV a FiF UK) a N. Rondzikovej (ÚSvL SAV), formulované v pozvánke na seminár. Pozornosť sa sústredila jednak na problematiku (a, ako sa ukázalo, historickú a logickú problematickosť) termínov spoločenskovedný (SV) text a preklad spoločenskovedných textov. V druhom rade organizátorky upozornili aj na rozličné determinanty dejín prekladového priestoru a možnú nutnosť ich hlbšej interpretácie s ohľadom na historickú prax prekladu SV textov. Tretím rámcom uvažovania mala byť reflexia prínosov prekladu SV textov z konkrétnych kultúrnych okruhov a jazykov do slovenského myslenia.

V úvodnom príspevku Mária Kusá na materiáli z dejín prekladu ruských SV textov v časopise Slovenské pohľady systematizovala základné historické a typologické špecifiká prekladu SV textov. Edita Gromová (FF UKF v Nitre) sa v príspevku zaoberala prínosom Nitrianskej školy do uvažovania o preklade SV textov a tiež koncepciám výučby odborného prekladu v zakladateľskom období slovenskej translatológie (70. roky 20. storočia). Libuša Vajdová (ÚSvL SAV) sa venovala prekladom francúzskych SV textov prierezovo od 70. rokov 20. storočia, s dôrazom na situáciu od 90. rokov. Identifikovala niekoľko tematických okruhov prekladaných francúzskych textov (francúzsky štrukturalizmus, psychológia, analyticko-kritické pohľady na modernitu a historiografiu), ktorých realizácia a rezonancia podľa nej bytostne vyplýva z dynamiky francúzsko-slovenských kultúrnych vzťahov. Na jej príspevok nadviazala Jana Truhlářová (ÚSvL SAV a FiF UK), ktorá sa venovala slovenskej recepcii francúzskej novej kritiky od 60. rokov 20. storočia do roku 2010 s dôrazom na vydavateľskú a prekladateľskú koncepciu známej edície Anthropos vydavateľstva Kalligram. Pohľad autorky obohatila aj vlastná prekladateľská skúsenosť, (aj) na jej základe dokázala pregnantne pomenovať problémy prekladu tohto typu textov (nedostatok referenčnej literatúry, preklad citátov a preklad francúzskej filozofickej vety). Vladimír Biloveský (FF UMB v Banskej Bystrici) načrtol vo svojej pilotnej bibliometrickej sonde základné problémy pri poznávaní osobitostí prekladu súčasných anglofónnych SV textov (chybne uvádzané metadáta v knižničných katalógoch, množstvo prekladov a rozdrobenosť vydavateľského prostredia, problém so žánrovým vymedzením anglofónneho žánru eseje a i.). Katarína Bednárová (ÚSvL SAV a FiF UK) sa vo svojom príspevku vrátila do prehistórie prekladu filozofickej literatúry na Slovensku a identifikovala nielen zásadný vplyv francúzskeho a nemeckého kultúrneho okruhu, no aj viacero metodologických a materiálových problémov pri výskume problematiky (napr. úzka prepojenosť s dejinami školstva, učených spoločností a personálnou históriou).

Príspevky vyvolali aj plodnú diskusiu, v ktorej odzneli zaujímavé podnety, napríklad názory K. Bednárovej o historickej podmienenosti nastoľovania nových epistém vedeckého myslenia cez preklad či nutnosť skúmania reálneho obsahu pojmu spoločenské vedy v jednotlivých dejinných epochách alebo úvahy Igora Tyšša (FF UKF v Nitre), ktorý viackrát upozornil na dobové špecifiká vydavateľského prostredia (napr. význam časopisov ako miest úniku pre potenciálne problematické texty počas socializmu) a recepčnej situácie (otázka, komu sú vlastne prekladané texty určené). Do diskusie sa zapojil aj analytický filozof, niekdajší prekladateľ Marián Zouhar (dekan FiF UK v Bratislave), ktorý okrem iného upozornil na viacero významných faktorov recepcie filozofických textov v kontexte slovenskej filozofie.

Vzhľadom na to, že predmetnej problematike sa až príliš dlho nedostávalo náležitej pozornosti, možno seminár Preklad spoločenskovedných textov označiť za jedno z výskumne zvlášť relevantných slovenských translatologických podujatí v roku 2019. Aj z tohto dôvodu príspevky v blízkej budúcnosti dostanú knižnú podobu, aby slúžili ako východiská ďalšej diskusie a bádania.

Natália Rondziková

Preklad spoločenskovedných textov

PlagátSrdečne vás pozývame na vedecký seminár Preklad spoločenskovedných textov. Podujatie je venované žánrovým a prekladovým špecifikám spoločenskovedných textov (predovšetkým) z diachrónneho hľadiska v rôznych jazykových kombináciách.

KEDY: v stredu 4. decembra 2019 od 10.00 do 15.00
KDE: zasadačka Ústavu svetovej literatúry SAV, Dúbravská cesta 9, Bratislava

V prípade záujmu kontaktujte Natáliu Rondzikovú na mail natalia.rondzikova@gmail.com.

Program

Literárny večer: Slovensko a Európa

V priestoroch Univerzitnej knižnice v Bratislave sa 4. novembra 2019 konal Literárny večer: Slovensko a Európa, venovaný prezentácii dvoch z piatich publikácií o slovenských dejinách a kultúre, ktoré vydalo Eur’ORBEM Éditions (Sorbonne Université/CNRS) v roku 2019. Podujatie moderoval profesor Adam Bžoch z Ústavu svetovej literatúry SAV.

Hosťami panelovej diskusie boli profesor Xavier Galmiche z Centra stredoeurópskych štúdií univerzity Sorbonne v Paríži, autor prvej prezentovanej publikácie v dvoch zväzkoch William Ritter na cestách po Slovensku. Obrazy vysnívanej krajiny, profesorka Katarína Bednárova z Ústavu svetovej literatúry SAV a Filozofickej fakulty UK v Bratislave a Roman Krakovský zo Ženevskej univerzity, editor a autor predslovu druhej prezentovanej publikácie Slovensko a Európa. Eseje a články významného slovenského historika Ľubomíra Liptáka. Na organizácii podujatia a vydania kníh o Slovensku vo Francúzsku sa spolupodieľalo Veľvyslanectvo Francúzskej republiky na Slovensku, Francúzsky ústav pre spoluprácu v sociálnych vedách (CEFRES), Literárne informačné centrum, Ústav svetovej literatúry SAV, Francúzsky inštitút a Univerzitná knižnica v Bratislave.

Ako v úvode literárneho večera vyzdvihol Adam Bžoch, rámcom vydania slovenských diel vo Francúzsku, a teda aj samotného podujatia, bol knižný veľtrh Livre Paris v marci 2019. Vtedy sa slovenská literatúra stala jednou z ťažiskových tém na tomto prestížnom parížskom podujatí, ktorého sa mesto Bratislava zúčastnilo ako čestný hosť. Organizáciu zastrešilo Literárne informačné centrum. Pri príležitosti veľtrhu vyšiel okrem spomínaných kníh aj zborník štúdií o Dominikovi Tatarkovi s prekladmi Tatarkových próz a esejí do francúzskeho jazyka, ku ktorému sa tento rok pridali ďalšie publikácie, esej Lesný život na Slovensku (Pierre Deffontaines) a životopis Milana Rastislava Štefánika, Muž, ktorý sa zhováral s hviezdami (Michal Kšiňan).

Podujatie Literárny večer: Slovensko a Európa bolo rozčlenené do dvoch blokov, ktorým predchádzalo predstavenie prezentovaných publikácií a zamyslenie sa nad otázkou, čím parížsky veľtrh prispel ku kontaktu medzi francúzskou a slovenskou kultúrou. Xavier Galmiche identifikoval veľtrh ako zlom, vďaka ktorému prezentované knihy vyšli, pričom európska súdržnosť musí, podľa jeho slov, prejsť procesom stáleho spoznávania sa. Zároveň poukázal na paradoxnú stratu francúzskeho záujmu o región postkomunistických krajín po roku 2000 a hovoril o potrebe iniciatív, akou bol napríklad tohtoročný knižný veľtrh. Roman Krakovský akcentoval, že špecifický historický vývoj v daných oblastiach môže byť práve prínosný pre riešenie súčasných problémov Európy, akými sú napríklad populizmus (téme populizmu sa Krakovský venuje komplexnejšie vo svojich prácach). Krajiny strednej a východnej Európy označil ako laboratórium, v ktorom v dôsledku pre vypuklosť kríz možno nájsť ich riešenia.

V prvom bloku podujatia predstavil Xavier Galmiche svoju monografiu William Ritter na cestách po Slovensku a takisto jej druhú časť, zbierku Ritterových denníkových textov, fotografií a reprodukcií výtvarných diel. Prezentácia bola doplnená premietaním ukážok zo zbierky. Následne Katarína Bednárová priblížila osobnosť Williama Rittera, jeho personálnu bibliografiu, kompozíciu prezentovanej monografie či ruptúry v recepcii Ritterovej tvorby po roku 1948. Xavier Galmiche vyzdvihol Rittera ako prvého frankofóna, ktorý sa systematicky venoval celému regiónu strednej Európy či jeho empatiu, neopomenul však ani jeho rozporuplnosť. Druhý blok bol venovaný prezentácii zbierky esejí a článkov slovenského historika Ľubomíra Liptáka, Slovensko a Európa. Eseje a články, ktorú priblížil jej zostavovateľ Roman Krakovský. Výber predstavuje prierez širokým rozsahom tém, ktorým sa Lipták venoval, ako napríklad úlohe historika v meste, kolektívnej identite, využitiu verejného priestoru či téme Bratislavy. Zborník obsahuje aj nedokončené texty s tematikou druhej svetovej vojny na Slovensku. Krakovský zdôraznil, že Liptákov osobný príbeh možno vnímať ako charakteristický pre generáciu obdobia druhej svetovej vojny – jej príklonom ku komunistickej ideológii po roku 1948, sklamaním sa v nej a následným odstupom od marxistickej historiografie.

Lenka Kubriczká
Foto: Tamara Šimončíková Heribanová