Vychádza nové číslo časopisu World Literature Studies 2/2021: Umiestnenie utópie

WLS2_2021_obalka_vyrezEditori: Péter Hajdu a Róbert Gáfrik

Geografická a časová orientácia európskych a neeurópskych utópií sa podľa všetkého líši v rôznych politicko-kultúrnych ohľadoch. Články v tomto čísle potvrdzujú, že sa v utópiách dá rozoznať determinácia národným a kultúrnym prostredím, čím poukazujú na oprávnenosť pozornosti, ktorá sa pri výskume utópie venuje nacionalizmu, kolonializmu či náboženskému imperializmu. Okrem toho niektorí autori dokazujú, že vzájomné pôsobenie medzi pôvodnou kultúrou a lokálnou/kultúrnou inakosťou imaginárneho iného miesta otvára priestor pre imagologický prístup k utópiám.

 

Z obsahu:
JOHANNES D. KAMINSKI: Leaving Gaia behind: The ethics of space migration in Cixin Liu’s and Neal Stephenson’s science fiction
YIPING WANG – PING ZHU: Shanghai and the Chinese utopia in the early 20th century as presented in “The New Story of the Stone”
XIANGCHUN MENG – LIRONG ZHANG: Chinese  utopia: Its evolution, poetic anchorage and modern transformation
SEVAL ŞAHİN – DİDEM ARDALI BÜYÜKARMAN: The Islamist version of utopia: The politics of redesigning space
PÉTER HAJDU: Mór Jókai’s Asian utopia(s)
SÁNDOR HITES: National internationalism in late 19th-century utopias by Mór Jókai, Edward Bellamy, and William Morris
LIBOR MAREK: Three undiscovered utopias in German-language literature from the Czech periphery: Moravian Wallachia and Zlín

Celý obsah čísla s prelinkovaním na jednotlivé texty nájdete TU.

Aktuálna výzva časopisu World Literature Studies: Svetová literatúra z pohľadu „malých“ a „veľkých“ literatúr

Pojem svetovej literatúry sa v ostatnej dobe stal predmetom intenzívnej diskusie. Jej metodologické rámce najzreteľnejšie nastavili najmä Pascale Casanova, Franco Moretti a David Damrosch; tento pojem chápu ako systém, do ktorého texty vstupujú prostredníctvom tzv. veľkej literatúry, najčastejšie písanej po anglicky. Historické skúsenosti tzv. malých literatúr (napr. stredo- a východoeurópskych) však poukazujú na skutočnosť, že metodologický diskurz nemôže disponovať jedným spôsobom či typom štúdia a že sa, naopak, v literárnovednej praxi realizuje v rôznych jazykoch a v rôznych mocenských vzťahoch. Teoretici a teoretičky z týchto krajín spochybňujú predstavu takej „siete“ či štandardizovaného kánonu, ktorý by znamenal akceptáciu nerovnosti ako určitého epistemologického rámca a spôsobu prezentácie kodifikujúcej binárne opozície „rozvinutosti“ a „nerozvinutosti“ či „centra“ a „periférie“. Na druhej strane však nie je možné ignorovať reálnu silu tejto hegemónie, ktorá sa predstavuje ako univerzálna.

Pripravované číslo časopisu World Literature Studies 2/2022 zostavujú Róbert Gáfrik a Miloš Zelenka ako príspevok k XXIII. Kongresu/AILC/ ICLA konanému v Tbilisi.

Celé znenie výzvy nájdete TU.

Sci-fi ako žáner na problematizovanie bioetických tém (správa o prezentácii)

WLS1_2021_obalka vyrezČi už zachráni ľudstvo antropoidný stroj alebo superľudský organizmus, aktuálna je otázka, čo s post- a transhumanistickou kritikou. Odťažitosť sci-fi ako žánru nám môže slúžiť ako vhodný priestor na otváranie a problematizovanie rôznych bioetických tém, ktoré s posthumanistickým myslením súvisia.
Práve posthumánne témy (nielen) v literatúre analyzovali
vo svojich štúdiách a recenziách autori a autorky v aktuálnom čísle časopisu World Literature Studies 1/2021. Bližšie o jeho prezentácii pod vedením editorky Bogumily Suwary sa dočítate
v článku Kristíny Kállay na stránke Slovenskej akadémie vied TU.

Kompletné číslo časopisu WLS 1/2021 nájdete TU.

Prezentácia časopisu World Literature Studies: Jazyk transcendentnej skúsenosti v literárno-fenomenologickej interpretácii

prezentacia_WLSdef_malyOnline podujatie
30. júna 2021 (streda)
o 15.30

Filozofická fakulta UKF v Nitre a Ústav svetovej literatúry SAV v Bratislave pozývajú na prezentáciu a plenárnu diskusiu s autorkami a autormi štúdií časopisu World Literature Studies 3/2020. Číslo s témou Jazyk transcendentnej skúsenosti v literárno-fenomenologickej interpretácii predstaví editorská dvojica Magda Kučerková a Martin Vašek, o publikovaných príspevkoch budú hovoriť Judit Görözdi, Silvia Rybárová, Jana Juhásová, Izara Batres, Antonio Barnés, Andrea Raušerová a Ján Gallik. Vo svojich štúdiách sa sústreďujú na problematiku jazyka transcendentnej skúsenosti a zvlášť na kategóriu nevyjadriteľnosti, ako ju v dejinách európskej literatúry zachytávajú texty s umeleckou, resp. estetickou hodnotou. Jednotlivé štúdie, ktoré majú charakter literárnej interpretácie či filozofickej reflexie, sa usilujú skúmať balans medzi transcendentnou skúsenosťou a slovami, ktoré ju zachytávajú. Myšlienkovým impulzom tohto uvažovania, ukotveného v dialógu literárnej vedy a fenomenológie, je dielo súčasného francúzskeho filozofa Jeana-Luca Mariona, osobitne koncept saturovaného fenoménu.

K prezentácii sa môžete pripojiť na platforme ZOOM:
https://us02web.zoom.us/j/84506113395pwd=M1pBVmU2aDV5SHBPWU82cTBmNUJGQT09

Jednotlivé štúdie si môžete prečítať TU.
Kompletné číslo časopisu WLS 3/2020 nájdete TU.

Otcovia v službách nacizmu a stalinizmu. Literárna perspektíva ich synov: Martin Pollack a Viktor Jerofejev (videozáznam)

smrt v bunkriVypočujte si záznam prednášky docentky Heleny Ulbrechtovej zo Slovanského ústavu AV ČR v Prahe, ktorá sa konala na pozvanie Ústavu svetovej literatúry SAV 2. júna 2021.

Helena Ulbrechtová rozvíjala tému prednášky porovnávacou analýzou dvoch kníh: Smrť v bunkri (prel. M. Hvorecký, Absynt 2017), v ktorej rakúsky reportér, prekladateľ a spisovateľ Martin Pollack pátra po nacistickej minulosti svojich predkov, najmä biologického otca, vysokého predstaviteľa SS, a Dobrý Stalin (prel. J. Štrasser, Kalligram 2005) ruského spisovateľa Viktora Jerofejeva, ktorá je autobiografickým príbehom o dospievaní v rodine vysokého stalinského úradníka. Obe diela možno čítať ako fiktívny umelecký text aj ako dokumentárnu literatúru. Zamerala sa na otázku, ako vidia otcov-zločincov ich synovia a čo z toho vyvodzujú vo vzťahu k spoločnosti. Centrálnou postavou je síce otec, ale dôležité sú aj postavy starých otcov a najmä babičiek, ktoré sú nositeľkami rodinnej pamäti, rovnako ako objektom neľúbosti až nenávisti svojich vnukov. V oboch dielach je rekonštruovaná rodinná pamäť a vychádzajú zo smrti otca. Táto „otcovražda“ znamená zrod umelca v postavách synov, pričom v oboch prípadoch má proces písania psychoterapeutický efekt.
Záznam z prednášky môžete sledovať TU.

Za Jánom Jankovičom

jankovic_jV pondelok 21. júna 2021 nás navždy opustil náš dlhoročný kolega, prekladateľ, publicista, vydavateľ a akademik Ján Jankovič. Bol neúnavným propagátorom južnoslovanských literatúr
a zároveň odborníkom s neoceniteľnými skúsenosťami a širokými znalosťami v danej oblasti. “Ak len trochu cítil záujem a ochotu
na sebe pracovať, nezištne poradil, ba doslova pomohol mladším kolegom aj tým, že im dal príležitosť odborne či prekladateľsky sa rozvíjať. Ján Jankovič bol skrátka nielen vedec, prekladateľ, ale aj skutočný kolega a človek, ktorý vám ostane v pamäti aj v srdci,” píše o ňom jeho dlhoročná kolegyňa a spolupracovníčka Máša Kusá v nekrológu na stránke Slovenskej akadémie vied.
Môžete si ho prečítať TU.
Viac informácií o práci a pôsobení Jána Jankoviča obsahuje heslo v Slovníku slovenských prekladateľov umeleckej literatúry. 20. storočie A – K, ktoré si môžete prečítať TU.

FOTO: www.litcentrum.sk

Johannes D. Kaminski: Globálne utrpenie Werthera. Modulárny prístup k medzikultúrnemu transferu

JKHosťovská online prednáška
23. júna 2021 (streda)
14.00

Hra na tichú poštu je vzrušujúca preto, lebo pri nej vznikajú nové významy, keď slová putujú od jedného človeku k druhému a strácajú svoje pôvodné znenie. V prípade transkultúrnej migrácie textov sa skreslenie významu stretáva s menšou akceptáciou. Rôzne interpretácie sú často odmietnuté ako nedorozumenie.
Goetheho Utrpenie mladého Werthera môže poslúžiť na ilustráciu dilemy z textu, ktorý sa dostal ďaleko od „zamýšľaného publika“. Po nadšenom prijatí románu v 19. storočí vo Francúzsku, Anglicku a Taliansku došlo začiatkom 20. storočia k vlnám prekladov a adaptácií aj v Číne a Japonsku. Weite (Werther po čínsky) a Ueruteru (po japonsky) sa nevyhnutne líšia od Werthera, ako je vykreslený v zaužívaných literárnovedných diskusiách. Dá sa s týmito oživenými duchmi vstúpiť do dialógu?
Otázky na danú tému otvorí a zodpovie Johannes D. Kaminski v rámci svojej hosťovskej prednášky na Ústave svetovej literatúry SAV. Podujatie bude prebiehať v angličtine.

Pripojenie: https://zoom.us/j/99534164952?pwd=WTZLSm1sRWxuaTVKRnFVT2ZFeitIdz09

Johannes D. Kaminski, PhD. študoval na Viedenskej univerzite germanistiku a sinológiu. Pokračovať na Johannes D. Kaminski: Globálne utrpenie Werthera. Modulárny prístup k medzikultúrnemu transferu

Prezentácia časopisu World Literature Studies 1/2021: Posthumánne témy (nielen) v literatúre

WLS1_2021_obalka oprOnline podujatie
16. júna 2021 (streda)
13.00

Vo viacerých dielach science fiction sa už od počiatkov tohto žánru pracuje s predstavou transformovania človeka. V rozmanitých naráciách opisujúcich stret ľudí s transformovaným človekom alebo mimozemšťanom sú ľudské stereotypy, ľudská prirodzenosť i samotná humanistická paradigma vystavené konfrontácii a kritickej reflexii, ktorú do súčasnej humanistiky vniesol a rozvíja posthumanizmus. Štúdie publikované v najnovšom čísle časopisu World Literature Studies sa z perspektívy posthumanizmu sústreďujú na identifikovanie transhumánnych a posthumánnych tém a motívov vo vybraných príkladoch science fiction literatúry a umenia, akými sú bioart, film či televízne seriály.

Číslo predstaví jeho editorka Bogumiła Suwara. O publikovaných príspevkoch budú hovoriť aj Jana Kostincová z Pedagogickej fakulty Univerzity v Hradci Králové, Zuzana Husárová z Pedagogickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave a Matúš Porubjak z Filozofickej fakulty Univerzity Cyrila a Metoda v Trnave.
Štúdie uverejnené v časopise sú výstupom grantového projektu APVV-17-0064: Analýza multidimenzionálnej podoby trans- a posthumanizmu.

Pripojenie:
https://zoom.us/j/92629728645?pwd=WEJMN0NFSUY0YXlJTlY4VGdPRHpvZz09

Celé číslo si môžete prečítať TU.

Romain Gary výrazne a kompetentne zasahoval do prekladov vlastných diel

romain garySpráva z prednášky Eugenie Kelbert Rudan o kolaboratívnom autorskom preklade

Dňa 26. mája 2021 usporiadal Ústav svetovej literatúry SAV hosťovskú prednášku doktorky Eugenie Kelbert Rudan s názvom Kolaboratívny autorský preklad a prekladovosť: Prípad Romain Gary. Kelbert má za sebou bohaté interdisciplinárne vzdelanie – študovala filozofiu a translatológiu na Sorbonne, francúzsku a nemeckú filológiu v Oxforde a porovnávaciu literatúru na Yalovej univerzite. Prieniky týchto disciplín boli badateľné aj v uchopení prednášky, v ktorej autorka uvažovala o presahu translatologických pojmov a konceptov do iných oblastí literárnej vedy. Treba však zároveň dodať, že na problém interdisciplinárnosti sa dívala z inej strany a jej hlavným zámerom bolo uvažovať nad oprávnenosťou prenášania a naznačiť, čo sa pri prenášaní pojmov nielen získava, ale aj stráca. Pokračovať na Romain Gary výrazne a kompetentne zasahoval do prekladov vlastných diel