Storočnica Miklósa Mészölya v časopise Verzia

Časopis Verzia sa zameriava na umelecký preklad a jeho reflexiu. Od roku 2020 ho vydáva občianske združenie literárnych prekladateliek a prekladateľov, redaktoriek a redaktorov DoSlov. Vychádza online, doteraz boli publikované tri čísla. Na jeho príprave sa podieľajú aj naši kolegovia a kolegyne, redakčne, autorsky aj prekladateľsky (Natália Rondziková a Igor Tyšš). Pri príležitosti storočnice výnimočného maďarského spisovateľa Miklósa Mészölya vyšlo špeciálne číslo Verzie venované jeho tvorbe, na ktorom spolupracovali literárna vedkyňa Judit Görözdi a prekladateľka Eva Andrejčáková.

Ukážky zo spisovateľovho diela vybrala a úvodnú štúdiu napísala Judit Görözdi, ktorá je zároveň autorkou knižnej monografie pod názvom Figúry odmlčania v próze Miklósa Mészölya (2010). Jeho tvorbu v časopise predstavila aj týmito slovami: “neuspokojil sa s tradičnými formami rozprávačstva. Neustále experimentoval, aby príbehy vyrozprával v ich dokonalej celistvosti, čo najhodnovernejšie a najpresnejšie. Aby vytváral diela, ktoré sú, ako to formuluje v poviedke Skĺznutie (Lesiklás), žiarivým odrazom skutočného života (…). Preto prehodnocoval možnosti jazykového uchopenia, kauzálne uvažovanie a našu schopnosť chápať dejiny v prúde času. Dnes už niet pochýb, že svojím novátorským prístupom k možnostiam umeleckého vyjadrenia výrazne inšpiroval aj neskoršiu spisovateľskú generáciu.”

obalka verzia

Mészölyove texty preložili Lenka Nagyová, Renáta Deáková, Tímea Krekovič Beck, Gabriela Magová, Eva Andrejčáková, Jitka Rožňová.

Časopis sprevádzajú výtvarné diela Rity Koszorús.

 

Dominik Tatarka včera a dnes

batorovaK spoznávaniu významných osobností slovenskej literatúry v medzinárodnom kontexte prispieva aj publikácia Dominik Tatarka včera a dnes (Paríž 1939 – 2019), ktorá vyšla tento rok vo francúzštine. Uverejnené texty o živote, tvorbe a diele tohto výnimočného slovenského prozaika, esejistu a publicistu vychádzajú z monografie Márie Bátorovej Dominik Tatarka slovenský Don Quijote (2012).

Viac o publikácii nájdete TU.
Text je plne dostupný TU.

Translatologické štúdiá v časopise World Literature Studies

V dňoch  22. – 24. septembra 2021 sa v Banskej Bystrici (naživo aj online) koná medzinárodná vedecká konferencia  Preklad, tlmočenie a kultúra: Návrat k človeku v preklade, tlmočení a translatológii / Translation, Interpreting and Culture 2: Rehumanising Translation and Interpreting Studies. Pri príležitosti tohto významného vedeckého podujatia vás chceme upozorniť na sedem tematických čísel časopisu World Literature Studies z oblasti translatologických štúdií, ktoré sú dostupné online.

Komunikácia, konformnosť a vzdor v medzikontextových kontaktoch / Communication, Compliance and Resistance in Inter-Contextual Encounters IVANA HOSTOVÁ – MÁRIA KUSÁ (eds.)  Pokračovať na Translatologické štúdiá v časopise World Literature Studies

Konferencia: Preklad, tlmočenie a kultúra

Bez názvu22. – 24. septembra 2021
(streda až piatok)
Banská Bystrica

 

Pozývame na medzinárodnú vedeckú konferenciu Preklad, tlmočenie a kultúra: Návrat k človeku v preklade, tlmočení a translatológii, ktorá sa koná od stredy 22. do piatku 24. septembra 2021 v Banskej Bystrici. Prebieha kombinovanou formou za osobnej účasti a zároveň online (youtube stream v programe aj bez registrácie). Konferenčné jazyky sú slovenčina a angličtina.

Podrobný program konferencie nájdete TU.
Pre ďalšie informácie navštívte webovú stránku konferencie TIC.

V stredu môžete konferenciu od 8:45 sledovať online. Už o 9:00 vystúpi prvý hlavný rečník Jan Pedersen (Štokholmská univerzita) s prednáškou Rehumanising Subtitling – Why humans make better subtitles than machines.

janpedersen

Vo štvrtok sa program o 9:30 začína prednáškou Susan Bassnett (Univerzita vo Warwicku) The Translational Imagination.

susanbassnett

Popoludní o 14:00 prichádza Lawrence Venuti (Temple University vo Philadelphii) s príspevkom On a Universal Tendency to Debase Retranslations; or, The Instrumentalism of a Translation Fixation.

lawrencevenuti

 

 

 

 

 

 

 

V piatok otvorí záverečné rokovanie konferencie štvrtá hlavná rečníčka Nadja Grbić (Univerzita v Grazi) s prednáškou “The rigid, the fuzzy, and the flexible” Perceptions of the interpreter (not only) in the digital age.

nadjagrbic

 

 

 

 

 

 

 

Konferenciu organizujú: Filozofická fakulta, Univerzita Mateja Bela, Banská Bystrica; Filozofická fakulta, Univerzita Konštantína Filozofa, Nitra; Filozofická fakulta, Prešovská univerzita, Prešov; Filozofická fakulta, Univerzita Komenského, Bratislava; Ústav svetovej literatúry, Slovenská akadémia vied, Bratislava.

 

 

Koľko jazykov, toľko kultúrnych prostredí. Čo priniesla esterházyovská konferencia

foto web
Hľadanie prekladateľských stratégií pri práci s postmodernými textami Pétera Esterházyho prináša množstvo nečakaných tvorivých situácií a spolu s prekladateľskou osobnosťou odhaľuje aj hĺbku a šírku jej kultúrneho prostredia. Prijímanie diel jedného z najvýznamnejších maďarských spisovateľov súčasnosti v takzvaných veľkých aj malých jazykoch analyzovali účastníci a účastníčky medzinárodnej hungaristickej konferencie s názvom Zahraničná recepcia diel Pétera Esterházyho, ktorú usporiadal Ústav svetovej literatúry (na foto organizátorka konferencie Judit Görözdi) v spolupráci s ďalšími inštitúciami v bratislavskom Goetheho inštitúte v dňoch 9. a 10. septembra 2021. 

Správu z dvojdňového podujatia si môžete prečítať TU.

Zahraničná recepcia diel Pétera Esterházyho – medzinárodná hungaristická konferencia

fb
9. – 10. septembra 2021
(štvrtok a piatok)
Goethe-Institut Slovensko
Panenská 33, Bratislava

 

Péter Esterházy (1950 – 2016) sa považuje nielen za dôležitého maďarského spisovateľa, ale aj za významného predstaviteľa súčasnej európskej literatúry, preklady jeho diel sa pravidelne objavujú v najrôznejších kultúrach sveta. V spolupráci s literárnymi vedkyňami a vedcami z rozličných jazykových prostredí a hungaristických pracovísk sa na konferencii budeme venovať skúmaniu a porovnávaniu recepcie, ktorú má dielo Pétera Esterházyho vďaka umeleckému prekladu v jednotlivých kultúrach. Budeme hľadať, aké súvislosti a rozmery ponúka, aké sú pohľady na jeho tvorbu z hľadiska takzvaných veľkých kultúr (nemeckej, anglofónnej, francúzskej a ďalších) aj stredoeurópskych kultúr (poľskej, českej, slovenskej atď.)

Pôvodne sme naše podujatie viazali k 70. výročiu narodenia Pétera Esterházyho v roku 2020, ale v dôsledku pandémie ho uskutočňujeme teraz, pripájajúc sa k radu podujatí, ktoré pri príležitosti jubilea venujú jeho tvorbe odbornú pozornosť doma a v zahraničí.

Podrobný program si môžete prečítať TU.
Medzinárodná hungaristická konferencia prebieha v maďarskom jazyku, v piatok je  zabezpečené simultánne tlmočenie do slovenčiny.

Paralelne s vedeckou konferenciou organizovanou Ústavom svetovej literatúry SAV budú v bratislavskom Goetheho inštitúte prebiehať ďalšie podujatia o prekladoch a recepcii diel Pétera Esterházyho, adresované širšej verejnosti:

štvrtok 9. septembra 2021 od 17.00 panelová diskusia (link)
piatok 10. septembra 13.00 – 16.00 prekladateľský workshop (link)

Prednáška – Anna Förster: Preklad teoretických textov v strednej Európe

Pozývame na prednášku nemeckej slavistky Anny Förster, ktorá je aktuálne na študijnom pobyte v Ústave svetovej literatúry SAV.

KAnna FoersterEDY: v stredu 8. 9. 2021 o 14:00
KDE: zasadačka ÚSvL SAV v areáli SAV na Patrónke, Dúbravská cesta 9

 

 

 

 

 

Dr. Anna Förster pôsobí ako vedecká pracovníčka Erfurtskej univerzity (na Katedre slavistickej literárnej vedy). Je autorkou monografie Der Schriftsteller als Philologe. Bohumil Hrabal, Jaroslav Hašek und die Philologie (Königshausen & Neumann, Würzburg 2020).  Vo svojom výskume sa zaoberá západoslovanskými literatúrami a kultúrami Česka, Poľska a Slovenska, ako aj východo- a stredoeurópskou literárnou teóriou a jej históriou. Venuje sa aj translatologickým témam a prekladá z češtiny a angličtiny do nemčiny.

Viac o prednášajúcej TU.

Ján Jambor a divadelná sila Friedricha Dürrenmatta

Jambor_fotka_042021

 

 

 

 

 

Začiatok roka 2021 sa vo svetovej literatúre niesol v znamení stého výročia narodenia Friedricha Dürrenmatta, jedného z najvýznamnejších autorov 20. storočia. Divadelná tvorba tohto švajčiarskeho prozaika, publicistu, dramatika a esejistu nadväzuje na autorov situačnej komédie, nesie v sebe prvky absurdnej drámy, čierneho humoru či epického divadla. Jeho hry sa dodnes uvádzajú v divadlách po celom svete, dokážu šokovať, provokovať a nútia publikum rozmýšľať o povahe sveta a základných hodnotách spoločnosti. Autor pritom nevychádza z mimetického stvárňovania skutočnosti, ale z novej koncepcie modelovej drámy. Jednou z hier Friedricha Dürrenmatta je aj divadelná groteska Malér – príbeh zo svojskej súdnej siene, ktorý po pandemickej kríze uviedlo v premiére divadlo Astorka Korzo ´90 v réžii Ondreja Spišáka v júni tohto roka. Počas jej príprav si redaktorka Rádia Devín Zuzana Golianová pozvala na rozhovor do relácie Fenomény aj Jána Jambora z Ústavu svetovej literatúry SAV, ktorý sa Dürrenmattovi dlhodobo venuje v spolupráci so Švajčiarskym literárnym archívom v Berne. Rozhovor s ním a s režisérom inscenácie si môžete vypočuť TU.
maler astorka2

 


Inscenácia Malér v divadle Astorka mala premiéru koncom júna 2021.
FOTO: Archív J. J. a Astorka – Korzo ´90

fd100jahre

Vychádza nové číslo časopisu World Literature Studies 2/2021: Umiestnenie utópie

WLS2_2021_obalka_vyrezEditori: Péter Hajdu a Róbert Gáfrik

Geografická a časová orientácia európskych a neeurópskych utópií sa podľa všetkého líši v rôznych politicko-kultúrnych ohľadoch. Články v tomto čísle potvrdzujú, že sa v utópiách dá rozoznať determinácia národným a kultúrnym prostredím, čím poukazujú na oprávnenosť pozornosti, ktorá sa pri výskume utópie venuje nacionalizmu, kolonializmu či náboženskému imperializmu. Okrem toho niektorí autori dokazujú, že vzájomné pôsobenie medzi pôvodnou kultúrou a lokálnou/kultúrnou inakosťou imaginárneho iného miesta otvára priestor pre imagologický prístup k utópiám.

 

Z obsahu:
JOHANNES D. KAMINSKI: Leaving Gaia behind: The ethics of space migration in Cixin Liu’s and Neal Stephenson’s science fiction
YIPING WANG – PING ZHU: Shanghai and the Chinese utopia in the early 20th century as presented in “The New Story of the Stone”
XIANGCHUN MENG – LIRONG ZHANG: Chinese  utopia: Its evolution, poetic anchorage and modern transformation
SEVAL ŞAHİN – DİDEM ARDALI BÜYÜKARMAN: The Islamist version of utopia: The politics of redesigning space
PÉTER HAJDU: Mór Jókai’s Asian utopia(s)
SÁNDOR HITES: National internationalism in late 19th-century utopias by Mór Jókai, Edward Bellamy, and William Morris
LIBOR MAREK: Three undiscovered utopias in German-language literature from the Czech periphery: Moravian Wallachia and Zlín

Celý obsah čísla s prelinkovaním na jednotlivé texty nájdete TU.

Aktuálna výzva časopisu World Literature Studies: Svetová literatúra z pohľadu „malých“ a „veľkých“ literatúr

Pojem svetovej literatúry sa v ostatnej dobe stal predmetom intenzívnej diskusie. Jej metodologické rámce najzreteľnejšie nastavili najmä Pascale Casanova, Franco Moretti a David Damrosch; tento pojem chápu ako systém, do ktorého texty vstupujú prostredníctvom tzv. veľkej literatúry, najčastejšie písanej po anglicky. Historické skúsenosti tzv. malých literatúr (napr. stredo- a východoeurópskych) však poukazujú na skutočnosť, že metodologický diskurz nemôže disponovať jedným spôsobom či typom štúdia a že sa, naopak, v literárnovednej praxi realizuje v rôznych jazykoch a v rôznych mocenských vzťahoch. Teoretici a teoretičky z týchto krajín spochybňujú predstavu takej „siete“ či štandardizovaného kánonu, ktorý by znamenal akceptáciu nerovnosti ako určitého epistemologického rámca a spôsobu prezentácie kodifikujúcej binárne opozície „rozvinutosti“ a „nerozvinutosti“ či „centra“ a „periférie“. Na druhej strane však nie je možné ignorovať reálnu silu tejto hegemónie, ktorá sa predstavuje ako univerzálna.

Pripravované číslo časopisu World Literature Studies 2/2022 zostavujú Róbert Gáfrik a Miloš Zelenka ako príspevok k XXIII. Kongresu/AILC/ ICLA konanému v Tbilisi.

Celé znenie výzvy nájdete TU.