GeSuS 2017: 25. Internationale Fachtagung in Miskolc vom 11. bis 13. Mai 2017 

Die “LINGUISTIK- UND LITERATURTAGE: SPRACHEN, Literaturen und Kulturen im Kontakt“ finden vom 11. bis 13. Mai 2017 in Miskolc (Ungarn) statt. Wir freuen uns sehr, dieses international angesehene Forum von SprachwissenschaftlerInnen, PhilologInnen, GermanistInnen, SprachlehrerInnen, Literatur-und Kulturwissenschaftlern aus ganz Europa am Lehrstuhl für Deutsche Sprach- und Literaturwissenschaft der Universität Miskolc organisieren zu können. Ziel der Fachtagung ist es, eine Plattform zur Präsentation neuerer  Forschungsergebnisse im Bereich der Sprach-, Kultur und Literaturwissenschaft zu schaffen und das Pflegen alter Kontakte und das Knüpfen neuer Bekanntschaften zu ermöglichen.

Die geplanten Themenbereiche der Fachtagung fördern das Treffen von Sprach-, Literatur- und KulturwissenschaftlerInnen, die sich mit Themen der aktueller Forschung beschäftigen und wir möchten den interdisziplinären Dialog zwischen den VertreterInnen verschiedener Disziplinen unterstützen. Die geplanten Arbeitskreise der Tagung sind: Pokračovať na GeSuS 2017: 25. Internationale Fachtagung in Miskolc vom 11. bis 13. Mai 2017 

GeSuS Konferenz in Miskolc: Einladung zum Arbeitskreis “Feministische Literatur- und Sprachwissenschaft”

Der Arbeitskreis “Feministische Literatur- und Sprachwissenschaft” im Rahmen der GeSuS Konferenz in Miskolc Sprachen, Literaturen und Kulturen im Kontakt (11.  – 13. Mai 2017) wird von PhDr. Jana Cviková, PhD. (Institute of World Literature Slovak Academy of Sciences, Bratislava, Slowakei) und PaedDr. Ingrid Puchalová (Pavol-Jozef-Šafárik-Universität, Košice, Slowakei) geleitet. Wir laden Sie herzlichst ein. Die Anmeldungen hier.

In diesem Arbeitskreis werden wir der Frage nach dem aktuellen Forschungstand der feministischen Literatur- und Sprachwissenschaft bzw. Genderstudien in der ganzen Vielfalt der ihnen inhärenten inter- und transdisziplinären Betrachtungsweisen nachgehen.

Im Mittelpunkt unserer Diskussion sollte Gender als Analysekategorie stehen, so wie sie in den Untersuchungen zu Kontakten von verschiedenen Sprachen, Literaturen und Kulturen, aber auch von Fachbereichen konkretisiert wird. Dabei handelt es sich um eine Kategorie, die sich zwar seit einigen Jahrzehnten vor allem in der feministischen und Genderforschung in diverser thematischer und methodologischer Ausprägung etabliert hatte, trotzdem aber ständig um wissenschaftliche und gesellschaftliche Anerkennung zu ringen hat. Diese Etablierung unterscheidet sich sowohl in verschiedenen Disziplinen, ihren Teildisziplinen und interdisziplinären Überschneidungen, als auch in verschiedenen Ländern, wobei Gender als eine disziplinübergreifende Analysekategorie und ein formativer Bestandteil von diskursiven Praktiken im Rahmen von feministischen, postkolonialen und queeren Forschungsansätzen zu verstehen ist.

Pokračovať na GeSuS Konferenz in Miskolc: Einladung zum Arbeitskreis “Feministische Literatur- und Sprachwissenschaft”

Medzinárodné kolokvium na tému Multimodálny diskurz: od rétoriky k mediatizácii vedy

Poľský inštitút Bratislava, prof. Andrzej Adamski a Mgr. Bogumila Suwara, PhD. Vás srdečne pozývajú na medzinárodné kolokvium

Multimodálny diskurz: od rétoriky k mediatizácii vedy

Kolokvium sa bude konať v Poľskom inštitúte v Bratislave 2. marca 2017 od 10.00 hod.
Kolokvium bude zamerané na problematiku hybridizácie vedeckého a umeleckého (audiovizuálneho) diskurzu. Táto hybridizácia sa pozvoľna etabluje v podobe multimodálneho diskurzu. Kontexty rétoriky vedy treba zrejme hľadať v perspektíve lingvistického obratu, typológie a rozmanitostí diskurzov či kognitívnej jazykovedy. O mediatizácii vedy chceme uvažovať v kontexte široko chápanej hybridizácie textu a obrazu, nástrojov vizualizácie obsahov informácií v nových médiách a na internete či vizuálnych nástrojov pre metódy dolovania dát a participovania na všetkých týchto javoch a niektorých súčasných tendenciách digitálneho umenia. Čo v podstate znamená podporovanie mulimodálneho diskurzu s prihliadnutím na problematiku vedy v súčasnej spoločnosti.

Na kolokviu sa zúčastnia odborníci z Poľska (prof. Krzysztof Olszewski: Akadémia umení vo Varšave, Dr. Lucyna Spyrka: Sliezska univerzita v Katoviciach, Dr. hab. Andrzej Adamski: Rzeszowská univerzita v Rzeszowie, Dr. Mariusz Pisarski), Českej republiky (Dr. Jana Kostincová: Univerzita Hradec Králové) a zo Slovenska (prof. Peter Sýkora: UCM Trnava, Dr. Jana Tomašovičová: UCM Trnava, Dr. Zuzana Husárová: PFUK Bratislava, Dr. Bogumiła Suwara: ÚSvL SAV Bratislava).

Podujatie podporuje Poľský Inštitút v Bratislave, Vyšehradský Fond a Agentúra VEGA (2/0107/14).

Správa o činnosti Ústavu svetovej literatúry SAV za rok 2016

Zoznámte sa s oficiálnou výročnou správou o našej činnosti za rok 2016. K najvýznamnejším výsledkom vedeckej práce patria:

štyri monotematické čísla časopisu World Literature Studies

– 1/2016 „Slovenská translatológia na priesečníku kultúrnych trajektórií súčasnosti a budúcnosti / Slovak translation studies at the intersection of the cultural trajectories of the present and future“ (eds.) Mária Kusá a Libuša Vajdová; 2/2016 „Magický realizmus v literatúrach strednej Európy / Magic Realism in Central European Literatures“ (eds.) Judit Görözdi a Radoslav Passia; 3/2016 „Staré a nové výzvy pre elektronickú literatúru v postdigitálnej dobe / Old and new challenges to electronic literature in the post-digital era“ (ed.) Bogumiła Suwara; 8/2016 „Transcultural Icons of East-Central Europe / Transkultúrne ikony stredovýchodnej Európy“ (eds.) Matteo Colombi, Christine Gölz, Beáta Hock a Stephan Krause.

vybrané štúdie a knižné publikácie vydané v roku 2016

– BŽOCH, Adam. Krótka historia literatury niderlandzkiej. Lublin : Wydawnictwo KUL; BŽOCH, Adam. Pszichoanalízis a periférian: a pszichoanalízis története Szlovákiában. Preložila Magdolna Balogh. Budapest : Typotex Kiadó; FRANEK, Ladislav. Interdisciplinárnosť v symbióze literárnej vedy a umenia II. Nitra : Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre : Ústav svetovej literatúry SAV; MIKULÁŠ, Roman (ed.): Podoby literárnej vedy: Teórie – Metódy – Smery. Bratislava: Veda, vydavateľstvo SAV : Ústav svetovej literatúry SAV; PUCHEROVÁ, Dobrota. Islam, Tradition and Modernity in the Work of Two Somali Writers Nuruddin Farah and Ayaan Hirsi Ali. In English Studies in Africa, 2016, vol. 59, no 2, p. 27-40. (2016 – Current Contents); TRUHLÁŘOVÁ, Jana. La vision de la famile dans la correspondance de Guy de Maupassant. In Les relations familiales dans les écritures de l´Intime du XIXe siècle français. – Clermont-Ferrand : Celis, Presses Universitaires Blaise Pascal, s. 193-208; ZAMBOR, Ján. Vzlyky nahej duše : Ivan Krasko v interpretáciách. Editorka Margita Bizíková. Bratislava : Literárne informačné centrum; VLASTA, Sandra / GÁFRIK, Róbert / TEICHGRÄBER, Stephan-Immanuel (eds.): Kultur im Transfer: Komparatistik in der Slowakei. – Frankfurt  am Main: Peter Lang Edition; MIKULÁŠ, Roman / WEGE, Sophia (eds.): Schlüsselkonzepte und Anwendungen der Kognitiven Literaturwissenschaft. Münster : Mentis.

vybrané medzinárodné vedecké podujatia, ktoré sme (spolu)organizovali

– prednáška s diskusiou: Postavenie súčasného maďarského spisovateľa, hosť Pál Závada;

– hosťovské prednášky: Dr. Ioana Popa (CNRS, Institut des Sciences sociales du Politique): Traduire sous contraintes: une approche sociologique des transferts des littératures d’Europe de l’Est en France pendant la Guerre froide a Institutionalization and International Construction of Area Studies in France during the Cold War; doc. Charles D. Sabatos, PhD. (Yeditepe Üniversitesi, Turecko): Obraz Turka v stredoeurópskej historickej próze; prof. Bogusław Bakuła (Univerzita Adama Mickiewicza v Poznani): Rituálna degradácia. V. Havel – G. Spiró – S. Mrożek – P. Karvaš; Dr. Lucyna Spyrka (Sliezska univerzita v Katoviciach): Zdomácnenie a odcudzenie prekladu v blízkych kultúrach; prof. Mihai I. Spariosu (University of Georgia, Athens, USA): Modernism, Play and the Exilic-Utopian Imagination;

– medzinárodné vedecké konferencie: Preklady z rumunskej literatúry do slovenčiny a češtiny a naopak, Karlova univerzita v Prahe; Old and New Concepts of Comparative Literature in the Globalized World, University of Vienna; Interdisciplinary Play and Interplay in the Postdigital Age, Univerzitná knižnica Bratislava; Johan Huizinga and Central / East-Central Europe.

Podrobnejšie tu.

Rad Ľudovíta Štúra I. in memoriam pre Zoru Jesenskú

Prezident republiky udelil pri príležitosti vzniku Slovenskej republiky najvyššie štátne vyznamenania za prínos k demokratickej spoločnosti, kultúre, dodržiavaniu ľudských práv a uchovávaniu pamäti. Medzi ocenenými osobnosťami verejného života boli aj vedecký pracovník Historického ústavu SAV Ivan Kamenec a prekladateľka a publicistka Zora Jesenská, ktorá sa in memoriam stala nositeľkou Radu Ľudovíta Štúra I. za dlhoročné mimoriadne zásluhy o rozvoj demokracie, ochranu ľudských práv a slobôd a o rozvoj prekladateľskej činnosti. Prečítajte si, čo sa o jej pôsobení v oblasti prekladu píše v prvom diele Slovníka slovenských prekladateľov umeleckej literatúry. Autorka hesla Eva Maliti-Fraňová publikovala v roku 2007 monografiu Tabuizovaná prekladateľka Zora Jesenská (Veda SAV).

JESENSKÁ Zora, 3. 5. 1909 Martin – 21. 12. 1972 Bratislava;  prekladateľka rus., fran., angl. (v jaz. spolupráci) a nem. literatúry, lit. a umel. kritička, teoretička prekladu.

Pochádzala z kultúrne a národne uvedomelého rodinného prostredia. Otec ako bankový riaditeľ aktívne pôsobil v spolku Živena a venoval sa aj prekladaniu, matka bola ochotnícka herečka, brat Fedor J.→ prekladal hry rus. klasikov pre ochotnícke divadlá, strýko J. Jesenský→ bol spisovateľ. Štúdium na gymn. v Martine (1918–22) pre chorobu neukončila. V r. 1925–35 študovala na Hudobnej a dram. akadémii v Bratislave. Po jej absolvovaní vyučovala hru na klavíri. Publikovala články a umel.-krit. state v martin. Živene, kde od r. 1939 pracovala ako redaktorka až do ukončenia jej činnosti r. 1949. V r. 1950–52 pôsobila ako redaktorka vo vyd. MS a v r. 1952–56 v SVKL. V prvej pol. 50. r. viedla prekladat. seminár na Filoz. fak. Slov. univ. v Bratislave, v rámci ktorého sprostredkovala základy prekladat. umenia viacerým neskôr renomovaným prekladateľkám (S. Čechová→, R. Žiaranová-Dvořáková→, E. Krišková→  a i.). Od r. 1956 pôsobila ako prekladateľka v slobodnom povolaní. V čase kult. a spoloč. uvoľnenia v 60. r. Z. J. patrila k popredným osobnostiam slov. kult. života. Spoloč. renomé si získala jednak odb. aktivitami, jednak krit. spoloč.-polit. publicistikou. V období začínajúcej normalizácie (1969) ju postihol čiastočný zákaz publikovania, o rok neskôr aj absolútny zákaz verejnej činnosti. Zomrela v Bratislave, pochovaná je na Nár. cintoríne v Martine. R. 1991 bola po verejnom zhodnotení jej života a tvorby na konferencii lit. a prekladat. komunity v Budmericiach občiansky rehabilitovaná.

V dejinách slov. kultúry predstavuje J. výnimočnú osobnosť, ktorá temer tri desaťročia ovplyvňovala vývin slov. prekladateľstva. Vystupovala ako solitér a jaz. samouk s mimoriadnym citom pre výrazové možnosti slovenčiny. Preklad spájala s jaz. hľadačstvom a prekl. tvorba u nej hraničila s tvorbou pôv. literatúry. Bola „básnikom prekladu“ nielen v poézii, ale i v próze. Pokračovať na Rad Ľudovíta Štúra I. in memoriam pre Zoru Jesenskú

Nové číslo časopisu World Literature Studies 4/2016: Transkultúrne ikony stredovýchodnej Európy

wls_oblka4_2016-0

Kultúrne ikony vznikajú zo symbolickej praxe a odkazujú na rozšírené literárne produkty alebo zvlášť viditeľné artefakty „vysokého umenia“ a popkultúry. Ikonickosť má silný emotívny potenciál, keďže sa vzťahuje na kon­krétne miesta, postavy a aktérov, ako aj s nimi spojené naratívy. Toto číslo mapuje vznik, zvečňovanie, prelínanie a mobilitu kultúrnych ikon v umeleckom – a hlavne literárnom – priestore stredovýchodnej Európy, v interdisciplinárnom rámci a na predĺženej časovej osi od mýtickej minulosti stvárnenej vo folklóre cez modernitu až po súčasnosť.

Podrobnosti o tomto čísle a kompletné články si môžete prečítať aj na stránke WLS na tomto odkaze

Podoby literárnej vedy

mikulas_podoby-literarnej-vedy_obalka_FINAL_OK-page-001

Predkladaná vedecká monografia Podoby literárnej vedy s podtitulom Teó­rie – Metódy – Smery ponúka systematický prienik do pluralitného spektra metód a teórií literárnej vedy, pričom na jednej strane syntetizuje súčasné vedné poznanie, na druhej strane ho obohacuje o kritickú reflexiu, nové poznatky a aspekty. Časti monografie na seba nadväzujú v zmysle podania uceleného obrazu o vývoji a súčasnom stave teórie a metodológie vednej disciplíny. Pre vysokú komplexnosť spracovanej oblasti a na zabezpečenie najvyššieho odborného štandardu bola monografia posudzovaná dvadsiatimi siedmimi domácimi a zahraničnými odborníkmi. Je určená hlavne pre odbornú verejnosť a vysokoškolských pedagógov.

Autorský kolektív tvoria erudovaní odborníci s dlhoročnou vedeckou a pedagogickou praxou, pričom všetci sú špecialisti na viaceré oblasti literárnovedného výskumu a dlhodobo sledujú odborné diskurzy aj v inonárodných filológiách, ich vzájomné interakcie, transformácie teórií, metód, konceptov atď. Autori tejto publikácie mimoriadne plodne a nie vždy afirmatívne reflektujú pozície slovenskej literárnej vedy v súčasnom medzinárodnom literárnovednom diskurze.
Pokračovať na Podoby literárnej vedy

O stredoeurópskych podobách magického realizmu v Bratislave a Budapešti

Magický realizmus je literárny prúd, ktorý sa väčšinou spája s autormi a dielami Latinskej Ameriky, predovšetkým s významným románom G. G. Márqueza Sto rokov samoty. Editori tohtoročného 2. čísla časopisu World Literature Studies, ktorý vychádza v Ústave svetovej literatúry SAV, hľadali paralely v stredoeurópskom kontexte. Viac príspevkov sa venovalo slovenskej a maďarskej literatúre, a práve táto skutočnosť je dôvodom, prečo sa prezentácie tematickéhoh čísla časopisu konali 7. novembra 2016 v bratislavskom Maďarskom inštitúte a 15. novembra 2016 v budapeštianskom Slovenskom inštitúte.
http://www.sav.sk/index.php?doc=services-news&source_no=20&news_no=6624

Konferencia Perspektívy súčasnej literárnej vedy, 4.-5. novembra 2016

V rámci riešenia grantového projektu VEGA Hyperlexikón literárnovedných pojmov a kategórií II. sa v dňoch 4. a 5. novembra 2016 v Trenčianskych Tepliciach konala v poradí druhá vedecká konferencia zameraná na novšie aspekty literárnovedného výskumu s názvom Perspektívy súčasnej literárnej vedy, ktorú zorganizoval Ústav svetovej literatúry SAV v spolupráci s Univerzitou Konštantína Filozofa v Nitre.

Pokračovať na Konferencia Perspektívy súčasnej literárnej vedy, 4.-5. novembra 2016