Predstavujeme WLS 4/2020: Národné a nadnárodné rámce v európskych literatúrach

obálka_defLiterárna komparatistika sa už od svojho zrodu spája s národnými a nadnárodnými rámcami, pričom ich vzťah v literatúre a pri formovaní identít patrí ku kľúčovým hľadiskám súčasnosti. Je to vzťah utváraný vo viacdimenzionálnych spoločensko-politických a širších kultúrnych procesoch. Predstavy o nich sa menia tak, ako sa mení samotná disciplína. Práve na túto problematiku sa sústreďuje najnovšie číslo časopisu World Literature Studies. Štúdie v tematickom bloku, ktorý zostavili Mária Bátorová a Róbert Gáfrik, ukazujú rôzne aspekty súčasného chápania nadnárodného ako pojmu presahujúceho uvažovanie o literatúre v národnom kontexte.

Z obsahu:
CHARLES SABATOS: Bratislava as a cultural borderland in the Danubian narratives of Patrick Leigh Fermor and Claudio Magris
ADRIANA RADUCANU: Myth, history and literature: Reading Ismail Kadare’s “Essays on World Literature” through Giorgio Agamben’s “The Coming Community”
MILOŠ ZELENKA: The “literary memory” model of research based on comparative analysis: A presentation on cultural archeology
ANNA ZELENKOVÁ: The intertextual aspect of the Faustian theme in 19th-century Slovak and Czech literature: Jonáš Záborský, Šebestián Hněvkovský, and the categories of “national” vs. “world”
LIBUŠA VAJDOVÁ: Priestorové myslenie a interliterárny proces
MÁRIA BÁTOROVÁ: Národné a nadnárodné aspekty slovenskej literárnej moderny

Abstrakty k jednotlivým štúdiám nájdete TU.

 

Silvia Rybárová: Nové spôsoby písania dejín v súčasnom francúzskom románe. P. Modiano, L. Binet, S. Germain

prednaska silvia rybarova na webPOZVÁNKA NA ONLINE PREDNÁŠKU
Dátum a čas:
27. 1. 2021 o 10:00

Uvažovanie o vzťahu literatúry a dejín bolo vždy súčasťou myslenia, avšak obdobie po roku 2000 prinieslo vo francúzskych intelektuálnych kruhoch v tomto smere nevídané oživenie. Polemiky v súvislosti so silnejúcim záujmom románu o udalosti 2. svetovej vojny a vyhladzovacích táborov zákonite nastoľujú otázky „krehkosti” historickej disciplíny a oprávnenosti románu „produkovať historické poznanie”. Najmä vtedy, keď súčasní spisovatelia a spisovateľky zaujímajú na pomyselnej osi pravda-predstavivosť neraz extrémne polohy písania – od bezvýhradného priľnutia k faktom po svojvoľné prestupovanie hraníc skutočnosti. Francúzsky román sa v posledných rokoch dotýka aj mnohých ďalších pálčivých otázok, napr. kolektívnej pamäti, medzigeneračnej traumy, narušenej identity a pod., pričom hľadá nové spôsoby vyjadrenia.
Mgr. Silvia Rybárová PhD. sa vo svojej prednáške pokúsi načrtnúť aktuálny kontext románového spracovania dejín a predostrieť jeho podoby v dielach dvoch súčasných autorov a jednej autorky. Zároveň sa pokúsi identifikovať niektoré ich spoločné črty, ktoré by sme mohli považovať za symptomatické pre písanie o dejinách v 21. storočí.

Možnosť zúčastniť sa na online prednáške majú aj záujemcovia z externého prostredia. Pre získanie linku sa môžu prihlásiť na mailovej adrese robert.gafrik@savba.sk.


 

Peter Stamm obišiel svet, aby mohol zaostriť na vzťahové konštelácie

Peter-StammDoc. Mgr. Ján Jambor, PhD. v rozhovore o najprekladanejšom súčasnom švajčiarskom autorovi

Literatúra dokáže popisovať ľudí oveľa lepšie ako psychológia, pretože nemusí byť taká exaktná. V takomto nastavení ju vníma spisovateľ Peter Stamm. Najprekladanejší súčasný švajčiarsky autor mal takmer tridsať, keď vstúpil do sveta literatúry. Diela tohto autora píšuceho po nemecky komplexne odrážajú vysoké literárne kvality, podporené ekonomickým myslením vo vzťahu k textu, študijnými vedemosťami z psychológie a patopsychológie, ako aj cestovateľskými skúsenosťami. V snahe vyrovnať sa so súčasným stavom sveta mu umožnili zaostriť predovšetkým na medziľudské vzťahy, rodinné konštelácie či partnerské spolužitia. O jeho živote a tvorbe rozprával náš kolega Ján Jambor na Rádiu Devín. Môžete si ho vypočuť stránke RTVS.
FOTO: Gaby Gerster

Profesor Adam Bžoch v podcaste u Michala Hvoreckého

Adam BžochLit_cast Slowakei je prvý nemeckojazyčný podcast  o slovenskej literatúre z dielne Literárneho informačného centra. Oslovuje nemecky hovoriacich ľudí, ktorí sa chcú o súčasnej literatúre na Slovensku dozvedieť viac. Rozhovory vedie spisovateľ a prekladateľ Michal Hvorecký a do štrnásteho vydania si pozval literárneho vedca, germanistu, nederlandistu a prekladateľa z nemeckojazyčnej a nizozemskej literatúry, profesora Adama Bžocha z Ústavu svetovej literatúry SAV.  Porozprávali sa o jeho vzťahu k nemčine a nemeckej kultúre a literatúre, o otázkach ústupu nemčiny ako svetového jazyka a prebrali spolu aj situáciu nemčiny v slovenskom školstve. Podcast si môžete vypočuť na tomto linku.

 

Rozhovor: Judit Görözdi pre Rádio Devín o literárnej vede, čítaní a preklade

juditUniverzitné prostredie v revolučnom roku 1989 ukázalo jedinečnú cestu k spôsobu, ako čítať a analyzovať literárne texty vo všetkých možných vrstvách a kontextoch. Skvelú jazdu životom literárnej histórie a vedy priniesol rozhovor redaktorky rádia Devín Andrey Makyšovej Volárovej s riaditeľkou Ústavu svetovej literatúry Judit Görözdi. Porozprávali sa o literárnovednej práci, čítaní krásnych kníh aj o fenoméne prekladateľstva. Rozhovor si môžete vypočuť  na tomto linku.

 

Mladá tvorba priniesla po „tvrdých päťdesiatych“ zásadný impulz. Čerpáme z neho dodnes

Igor TyssLiterárny časopis ako predmet dejín prekladu: Prípad mladá Tvorba
Mgr. Igor Tyšš, PhD
Prednáška zo dňa 25. novembra 2020,
Ústav svetovej literatúry SAV

Druhý zjazd Zväzu československých spisovateľov
v apríli roku 1956 bol veľmi razantný. Viaceré dôležité spisovateľské osobnosti ako Jaroslav Seifert, František Hrubín či prekladateľky Zora Jesenská
a Katarína Lazarová prejavili občiansku odvahu
a vo svojich referátoch sa kriticky vyjadrili voči vzťahu literatúry a politiky v danom období, pričom upozornili
i na potrebu nachádzať v umení nové talenty. Aj vďaka tomuto akcentu došlo k uvoľneniu, ktoré čoskoro vyústilo do vzniku časopisu Mladá tvorba. Nové literárne periodikum združilo okolo seba mladých autorov s veľkou vášňou pre zmenu, otvorenosť a konštruktívnu debatu. Napriek nemožnosti naplno rozvinúť koncepciu sa časopis stal  nespochybniteľným tvorivým impulzom pre vývin slovenskej literatúry. O jeho dôležitosti a o kultúrno-politických okolnostiach jeho vzniku a fungovania v kontexte reflexie dejín prekladu na Slovensku rozpráva vo svojej prednáške vedecký pracovník Ústavu svetovej literatúry SAV Igor Tyšš.

Záznam prednášky si môžete vypočuť na tomto linku:
https://www.youtube.com/watch?v=w0JFEMlxLOY&feature=youtu.be

Igor Tyšš: Literárny časopis ako predmet dejín prekladu. Prípad Mladá tvorba

mladatvorbaPOZVÁNKA NA ONLINE PREDNÁŠKU
Dátum a čas:
25. november 2020 o 10.00 

Po XX. zjazde komunistickej strany ZSSR v roku 1956 sa situácia v spoločnosti začala mierne uvoľňovať. Ľady sa pohli aj v literárnom živote na Slovensku a vznikol časopis Mladá tvorba (MT, 1956 – 1970). Pozývame vás na online prednášku, ktorá tento legendárny mesačník pre kultúru, literatúru a život predstaví ako jednu z najvýznamnejších platforiem podnecujúcich vývin slovenskej literatúry po období stagnácie v 50. rokoch 20. storočia. Vzhľadom na faktickú absenciu iných adekvátnych časopisov však dlhý čas (de facto do roku 1966) suploval aj úlohy časopisu monitorujúceho dianie v svetovej literatúre. Poskytoval preto miesto prekladom a realizačné pole začínajúcim prekladateľom. Už len preto je nutné náležite doceniť jeho význam aj v dejinách prekladu na Slovensku.
Mgr. Igor Tyšš, PhD. sa vo svojej prednáške pokúsi ukázať možnosti, ktoré tento materiál z mikrodejín slovenskej kultúry ponúka na komplexnejšie pochopenie (a neraz problematickejšie uchopenie) dejín prekladu ako súčasti dejín kultúrneho priestoru. Zároveň sa pokúsi naznačiť niektoré metodologické súvislosti historiografie prekladu, ktoré vyplývajú z jej zákonitej inklúzie do takzvaných veľkých dejín (politiky, spoločnosti a kultúry), čo zákonite znamená reflexiu dejín prekladu vo vzťahu k prekladu v dejinách.

Možnosť zúčastniť sa na online prednáške majú aj záujemcovia z externého prostredia. Pre získanie linku sa môžu prihlásiť na mailovej adrese robert.gafrik@savba.sk.

Predstavujeme WLS 3/2020: Jazyk transcendentnej skúsenosti v literárno-fenomenologickej interpretácii

obalka vyrez - na web

Tretie tohtoročné číslo časopisu World Literature Studies sa tematicky sústreďuje na problematiku jazyka transcendentnej skúsenosti a zvlášť na kategóriu nevyjadriteľnosti, ako ju v dejinách európskej literatúry zachytávajú texty s umeleckou, resp. estetickou hodnotou. Jednotlivé štúdie majú charakter literárnej interpretácie či filozofickej reflexie a usilujú sa skúmať balans medzi transcendentnou skúsenosťou a slovami, ktoré ju zachytávajú. Myšlienkovým impulzom tohto uvažovania, ukotveného v dialógu literárnej vedy a fenomenológie, je dielo súčasného francúzskeho filozofa Jeana-Luca Mariona, osobitne koncept saturovaného fenoménu.

 

Z obsahu:
MAGDA KUČERKOVÁ – MARTIN VAŠEK: Jazyk transcendentnej skúsenosti v literárno-fenomenologickej interpretácii
JEAN-LUC MARION: Mallarmého Ničota s Heideggerovou Úzkosťou
MAGDA KUČERKOVÁ: Interpretácia mystickej skúsenosti na pozadí fenomenológie Jeana-Luca Mariona
JUDIT GÖRÖZDI: Postmoderný apokryf Pétera Esterházyho: „Jednoduchý príbeh čiarka sto strán – verzia podľa Marka“
JANA JUHÁSOVÁ: Medzi izolovaným a fenomenalizujúcim subjektom: Melanchólia ako estetická kvalita v (spirituálnej) poézii Erika Jakuba Grocha
SILVIA RYBÁROVÁ: Dotyky nevýslovného v románovej tvorbe Sylvie Germain
IZARA BATRES – ANTONIO BARNÉS: The expression of the ineffable: Fire and dream in Antonio Machado’s “Soledades, Galerías y otros poemas”
ANDREA RAUŠEROVÁ: Kierkegaardův rytíř víry a jeho obraz v románech počátku 20. století
JÁN GALLIK: Obraz transcendentného domova v diele Jana Čepa
MARTIN VAŠEK: Skúsenosť lásky a jej diskurz: Marionova fenomenológia a mystika

Abstrakty k jednotlivým štúdiám nájdete TU.

 

Adam Bžoch: Hovoriť je striebro – konverzačná kultúra v nizozemskom „Zlatom veku“

Prednáška AB_plagát (PNG)Srdečne pozývame na prednášku prof. Adama Bžocha, CSc.
s názvom Hovoriť je striebro – konverzačná kultúra v nizozemskom „Zlatom veku“. Nespútaná družnosť, ako ju poznáme z holandskej žánrovej maľby 17. storočia, vyjadruje významnú, ale len jednu stránku konverzačnej kultúry nizozemského Zlatého veku. Prednáška sa zameriava na predstavenie ideálneho obrazu a každodennosti neformálnych rozhovorov v Republike siedmich zjednotených provincií.

KEDY: 30. september 2020 o 10:00
KDE: zasadačka Ústavu svetovej literatúry SAV,
Dúbravská cesta 9, Bratislava (areál SAV na Patrónke)

Pokračovať na Adam Bžoch: Hovoriť je striebro – konverzačná kultúra v nizozemskom „Zlatom veku“

Prezentácia WLS 2/2020: Stvárnenie aktuálnych spoločenských problémov v súčasnom kriminálnom románe

Plagát (PNG)Srdečne pozývame na prezentáciu druhého tohtoročného čísla časopisu World Literature Studies s tematickým zameraním na stvárnenie aktuálnych spoločenských problémov v súčasnom kriminálnom románe, ktoré zostavili Zuzana Malinovská a Ján Jambor.

KEDY: 16. september (streda) 2020 o 13:00

KDE: zasadačka Ústavu svetovej literatúry SAV, Dúbravská cesta 9, Bratislava (areál SAV na Patrónke)

Abstrakty k jednotlivým štúdiám nájdete tu: http://www.wls.sav.sk/?page_id=9