Romanistka Silvia Rybárová, vedecká pracovníčka Ústavu svetovej literatúry SAV, získala za svoju debutovú monografiu Prémiu Literárneho fondu. Autorka si ocenenie prevzala na slávnostnom podujatí vo štvrtok 25. septembra 2025. Našej kolegyni blahoželáme k úspechu a prajeme veľa radosti z tvorivej práce.

Celú monografiu si už môžete prečítať aj v režime otvoreného prístupu TU.

Monografia Dejiny, pamäť a osobný príbeh v súčasnej francúzskej próze (VEDA, vydavateľstvo SAV – Ústav svetovej literatúry SAV, v. v. i., 2024) skúma rôzne stránky vzťahu dejín, individuálnej i kolektívnej pamäti a literatúry, reflektuje snahu spisovateliek a spisovateľov „hovoriť pravdu o svete a prinášať poznanie, ktoré sa donedávna spájalo s poslaním humanitných vied“.

Ako autorka pokračuje v úvodnej časti „O probléme fikcionalizácie dejín“: „Mnohí spisovatelia a spisovateľky skúmajú aktuálne spoločenské otázky, pričom odpovede hľadajú priamo v teréne, podobne ako archeológovia, historici, etnológovia či sociológovia, čím logicky podnecujú diskusiu o povahe a špecifickosti jednotlivých disciplín. Súčasné interdisciplinárne uvažovanie o fenoméne dejín z historického, literárnovedného, sociologického či psychologického hľadiska, čiastočne reflektované v predloženej publikácii, orientuje charakter aktuálneho výskumu a vysvetľuje snahu naznačiť viaceré pertraktované otázky a teoretické východiská.“

Silvia Rybárová sa zameriava na fenomén, ktorý  súvisí so spoločensko-kultúrnymi a ideologickými zmenami doby, teda na zintenzívnený záujem súčasnej francúzskej prózy o stvárnenie dejín prostredníctvom subjektívneho prežívania postáv; najmä o stvárnenie dejín druhej svetovej vojny a holokaustu. Narativizácia sa upína na individuálnu i kolektívnu pamäť a nastoľuje závažné otázky týkajúce sa traumy, medzigeneračnej pamäti, identity, zabúdania či manipulácie spomienok. Francúzska historická fikcia otvára problematiku interdisciplinárneho uvažovania o dejinách, okrem iného v súvislosti s otázkami literárneho a historiografického prístupu k dejinám, zobrazenia hraničnej skúsenosti a historického poznávania. V uvedenom kontexte skúma táto monografia povahu fikčného a historického naratívu o dejinách, uvažuje o modalitách tematizácie dejín z hľadiska ich stvárnenia ako osobného zážitku v dielach povojnových autorov (J. Semprun, G. Perec, A. Camus), ako aj z hľadiska stopy, resp. sprostredkovanej skúsenosti v dielach súčasných autorov a autoriek (P. Modiano, L. Binet, N. Huston, S. Germain), pričom ťažiskovo upriamuje pozornosť na románovú tvorbu Sylvie Germain. Zároveň poukazuje na čitateľskú perspektívu vo vzťahu k stvárneným dejinám.