Všetky príspevky usvlwpadmin

Symptómy literárnej moderny v slovenskej a českej medzivojnovej próze

 

 

 

 

 

 

 

 

Knižný debut Zuzany Kopeckej sa zaoberá problematikou literárnej moderny cez optiku literárnovedného komparatistického výskumu s interdisciplinárnymi presahmi. Autorka ukončila doktorandské štúdium na Ústave svetovej literatúry SAV obhajobou dizertačnej práce pod vedením Márie Bátorovej.

Ako uvádza Zuzana Kopecká v úvode svojej monografie, symptómy literárnej moderny a ich výpovednú hodnotu reflektuje na základe komplexného výskumu, čím prekračuje hranice jednotlivých definícií literárnej moderny dominujúcich v súčasných literárnovedných prístupoch analogicky s poukázaním na nemožnosť zaradenia literárnej moderny do chronologického modelu literárnych dejín. Takýmto spôsobom sa snaží verifikovať individuálny charakter autorských poetík a ich dominantných čŕt, ktoré sa podieľajú na významovej mnohorozmernosti literárnej moderny ako jej symptómy. Predmetom autorkinho záujmu sú románové diela slovenskej a českej medzivojnovej literatúry Muž s protézou (1925) od Jána Hrušovského (1892 – 1975), Dům o tisíci patrech (1929) od Jana Weissa (1892 – 1972), Ztracený stín (1931) od Egona Hostovského (1908 – 1973) a Pisár Gráč (1940) od Jozefa Cígera Hronského (1896 – 1960). Medzivojnová literatúra, ktorá vzniká ako obraz sebapozorujúceho sa človeka plného vnútorného napätia a diskontinuity, predstavuje osobitné miesto v identifikácii literárnej moderny v priereze času. Interpretačné analýzy autorke slúžia ako podklad pre komparáciu literárnych diel a identifikovanie ich typologickej príbuznosti, prípadne odlišnosti, čo umožňuje reflexiu slovenskej a českej literárnej tvorby medzivojnového obdobia v kontexte svetovej literatúry.

Obsah monografie nájdete TU.

Z vedeckých recenzií prof. PhDr. Márie Bátorovej, DrSc.  a prof. PhDr. Miloša Zelenku, DrSc. vyberáme: Pokračovať na Symptómy literárnej moderny v slovenskej a českej medzivojnovej próze

Ocenenie vedeckej práce profesorky Márie Kusej

Predsedníctvo SAV ocenilo vedeckú prácu a výsledky translatologičky a rusistky Márie Kusej Čestnou plaketou SAV Ľudovíta Štúra za zásluhy v humanitných a spoločenských vedách. V decembri 2022 jej ju slávnostne odovzdal podpredseda SAV za 3. oddelenie vied Miroslav Morovics. Kolegyni srdečne gratulujeme!

Prof. PhDr. Mária Kusá, CSc. (1957) je ako vedecká a neskôr samostatná vedecká pracovníčka už 35 rokov dôležitou členkou vedeckého tímu Ústavu svetovej literatúry SAV, v. v. i., kde vedie oddelenie translatológie a mnohé úspešné projekty VEGA v oblasti výskumu teórie a dejín prekladu umeleckej literatúry. Zároveň pracuje na Katedre rusistiky a východoeurópskych štúdií na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Dlhé roky pôsobí ako školiteľka a členka odborových komisií doktorandského štúdia, predsedníčka či podpredsedníčka komisie VEGA, členka redakčných rád vedeckých časopisov doma a v zahraničí. Je autorkou viacerých monografií, množstva štúdií a článkov v domácich i zahraničných časopisoch a vedeckých zborníkoch, spoluautorkou a zostavovateľkou kolektívnych publikácií. Jej vedecké pôsobenie vyvolalo veľký citačný ohlas a bolo viackrát ocenené.

Celý článok na webstránke SAV TU.

O vedeckej a pedagogickej práci profesorky M. Kusej si prečítajte v personálnej bibliografii Inšpiratívnosť pomedzných pohľadov.

 

Filozofia a literárna kultúra (alebo o hodnote prekladu)

Hosťovská prednáška
Emil Višňovský

11. 1. 2023 (streda) o 14.00
Ústav svetovej literatúry SAV, v. v. i., zasadacia miestnosť + online

Prof. PhDr. Emil Višňovský, PhD. pôsobí na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave na Katedre filozofie a dejín filozofie. Prednáša dejiny filozofie 20. storočia a filozofiu súčasnosti, zaoberá sa filozofiou výchovy, dlhodobo sa venuje otázkam filozofie mysle a kultúry. Počas svojej bohatej profesionálnej kariéry pôsobil na viacerých slovenských univerzitách a absolvoval študijné a prednáškové pobyty na univerzitách vo Veľkej Británii (Oxford University, Hertford College, King’s College, Cambridge University, University of Reading a British Institute of Management, Corby), v Nórsku (Univerzita v Oslo) či v USA (Temple University, Philadelphia a PennState University). Je zakladateľom a spolupredsedom The Central-European Pragmatist Forum a hlavným editorom knižnej edície Central-European Value Studies Rodopi Publishers, Amsterdam and New York. V rokoch 2015 – 2017 pôsobil ako podpredseda Slovenskej akadémie vied. V súčasnosti je emeritným pracovníkom Ústavu výskumu sociálnej komunikácie, v. v. i., SAV.

Je autorom viacerých monografií, napr. Človek ako Homo agens (2009), Štúdie o pragmatizme & neopragmatizme (2009), Človek by mal žiť v záhrade (2010), Nové štúdie o pragmatizme & neopragmatizme (2014), Richard Rorty a zrkadlo filozofie (2015), Veda ako sociokultúrna praktika (2019), Spytovanie sa na človeka (2020), Akademický svet a jeho tradície (2021). Okrem vlastnej vedeckej práce sa venuje aj prekladaniu filozofických textov z anglického jazyka (John Dewey, Thomas Hobbes, John Stuart Mill, Richard Rorty a i.)

Link na pripojenie:
https://us06web.zoom.us/j/88560930747?pwd=dWJHNnJ5LytlSFhkeCtYV3Fkc212UT09
Meeting ID: 885 6093 0747
Passcode: 604484

Vyšlo nové číslo časopisu World Literature Studies 4/2022: „Literatúra a veda“ v kontexte analýz literárneho interdiskurzu

Roman Mikuláš
Ján Jambor
(eds.)

Práve vyšlo posledné tohoročné číslo časopisu World Literature Studies, ktoré zostavili naši kolegovia v rámci grantového projektu VEGA 2/0111/20 Interdiskurzívne
konštruovanie reality v literatúre / The Interdiscursive Construction of Reality in Literature.

Téma tohto čísla reaguje na aktuálne kľúčové otázky výskumu spätosti literatúry a vedy, pričom otvára dva základné smery uvažovania: ako literatúra transformuje komplexné obsahy vedného poznania a akým spôsobom výsostne literárne postupy formujú vedný diskurz. Koncepčne sa štúdie sústreďujú na uchopenie tohto výskumného celku prostredníctvom literárnovednej teórie interdiskurzivity, teda analýzy interdiskurzov.

Číslo otvára preklad hosťovskej prednášky Thomasa Klinkerta (Univerzita Zürich) v Ústave svetovej literatúry SAV, v. v. i., do slovenčiny. Polovica tematických štúdií je širšie koncipovaná a venuje sa zvoleným literárnoteoretickým a literárnodidaktickým aspektom problematiky (Roman Mikuláš, Monika Schmitz-Emans, Marko Juvan, Nathalie Kónya-Jobs). Ďalšie štúdie sú prípadové, zameriavajú sa na tvorbu konkrétneho autora či autorky (Alina Bako, Marta Součková, Carola Heinrich, Santiago Sevilla-Vallejo). V rubrike „Diskusia“ nájdete aktualizačný príspevok k 100. výročiu úmrtia významného francúzskeho spisovateľa Marcela Prousta (10. 7. 1871 – 18. 11. 1922) z pera Adama Bžocha.

ROMAN MIKULÁŠ
Od topológií k typológiám a späť: K problematike štruktúrovania korelácií literatúry,
vedy a poznania
MONIKA SCHMITZ-EMANS
Apotheke, Baukasten, Randgang, Exkursion ins Imaginäre: Lexikographien wissenschaftlicher. Begriffe und Theorien als Beiträge zum literarisch-wissenschaftlichen Interdiskurs
MARKO JUVAN
The essay and interdiscursivity: Knowledge between singularity and sensus communis
NATHALIE KÓNYA-JOBS
Literarhistorisches Verstehen auf Grundlage der Interdiskursanalyse fördern? Didaktische
Überlegungen zum Text-Kontext-Problem
ALINA BAKO
Cognitive cartographies in Liviu Rebreanu’s “Forest of the Hanged”
MARTA SOUČKOVÁ
Medzi literatúrou a vedou – na materiáli textov Stanislava Rakúsa
CAROLA HEINRICH
Theater und Wissen. Pflanzenphilosophie auf der Bühne
SANTIAGO SEVILLA-VALLEJO
Science fiction, ecology of mind and the uncanny in “Do Androids Dream of Electric Sheep?” by Philip K. Dick

Celý obsah čísla s prelinkovaním na jednotlivé texty nájdete TU.

Rodina v súčasnej švajčiarskej literatúre: prezentácia elektronického vydania najnovšieho čísla časopisu Verzia

15. december (štvrtok) 2022 o 18.00 hod.
Mestská knižnica v Bratislave (Pod knižnicou, Klariská 16)

DoSlov – občianske združenie literárnych prekladateliek a prekladateľov, redaktoriek a redaktorov v spolupráci s Ústavom svetovej literatúry SAV, v. v. i. a Mestskou knižnicou v Bratislave organizujú v rámci cyklu Čitateľský klub časopisu Verzia podujatie s názvom Ako čítať Švajčiarsko, ktoré je venované prezentácii najnovšieho čísla časopisu Verzia (4/2022). Posledné tohtoročné číslo časopisu je zamerané na tému rodiny v tvorbe súčasných švajčiarskych autorov a autoriek. Prináša preklady ukážok z románov známych osobností švajčiarskej literatúry pochádzajúcich z troch jazykových oblastí krajiny (Julia Weber, Yusuf Yeşilöz, Elisa Shua Dusapin, Joseph Incardona, Begoña Feijoo Fariiña), ako aj preklad dvoch poviedok významných predstaviteľov a predstaviteliek žánru (Peter Stamm, Noëlle Revaz). Časopis tiež obsahuje preklad vybraných básní Jürga Haltera, rozhovor s Gabrielou Stöckli, riaditeľkou Domova prekladateľov v Loorene (Übersetzerhaus Looren) a článok Jána Jambora o konjunktúre témy rodiny v švajčiarskej literatúre tretieho tisícročia. Na príprave čísla sa podieľali prekladateľky a prekladatelia viacerých generácií. Najskúsenejšiu generáciu reprezentujú Zuzana Malinovská a Mária Štefánková, strednú generáciu Paulína Šedíková Čuhová a Ján Jambor a mladšiu generáciu Zorka Ciklaminy a Annamária Kapičáková.

Časopis predstavia redaktor Igor Tyšš a zostavovateľ čísla Ján Jambor. V rozhovore sa zamerajú na pozadie vzniku najnovšieho čísla, predstavia jeho ťažiskové idey a zauvažujú
o mieste „večných“ tém v súčasnej literatúre.

Ukážky prednesie Tamara Heribanová.

Vstup na podujatie je bezplatný.

Prezentácia knihy Dominik Tatarka včera a dnes (Paríž 1939 – 2019)

Dominik Tatarka_prezentacia knihy9. december (piatok) 2022 o 18.00 hod.
Francúzsky inštitút na Slovensku (Sedlárska 7, Bratislava)

Francúzsky inštitút na Slovensku v spolupráci s Ústavom svetovej literatúry SAV, v. v. i., organizujú podujatie s názvom Sen o slobode a ľudských právach. Slovenský disident, ktorého súčasťou je prezentácia knihy Dominik Tatarka včera a dnes (Paríž 1939 – 2019). Na podujatí odznejú dve prednášky spojené s diskusiou. Prof. PhDr. Mária Bátorová, DrSc., jedna z editoriek a autoriek knihy (bližšie informácie o knihe TU), predstaví osobnosť slovenského spisovateľa Dominika Tatarku a jeho vzťah k Francúzsku. Minister životného prostredia SR a bývalý disident Ján Budaj bude hovoriť o slovenskom disente a živote a tvorbe počas socialistického režimu.

Pri uvedenej príležitosti sa bude premietať časť videozáznamu Ať žije Fronda! zo stretnutia zakázaných spisovateľov v roku 1986.

Podujatie bude simultánne tlmočené. Vstup voľný.

Adam Bžoch: Koncept pamäti a spomienky v Hľadaní strateného času Marcela Prousta

Prečítajte si pri príležitosti 100. výročia úmrtia významného francúzskeho spisovateľa Marcela Prousta (10. 7. 1871 – 18. 11. 1922) niekoľko vybraných poznámok z dosiaľ neuverejneného textu prednášky profesora Adama Bžocha, ktorú predniesol na pôde Ústavu svetovej literatúry SAV. Celý článok vyjde vo štvrtom tohoročnom čísle časopisu World Literature Studies.

Nie je jednoduché v krátkosti charakterizovať ani predstaviť sedemdielny románový cyklus  Marcela Prousta Hľadanie strateného času. Ak sa o to pokúsime, môžeme na začiatku vyjsť z dobového i literárnohistorického ukotvenia tohto významného diela svetovej literatúry, vznikajúceho v období zhruba od 1908 do 1922 (dovychádzalo po autorovej smrti), ktoré sa radí na pomedzie románového realizmu 19. storočia a modernizmu 20. storočia.

Ako románopisec Proust nadviazal z dvoch hľadísk najmä na realistu 19. storočia Gustava Flauberta: 1. prebral a doviedol do dokonalosti jeho sociologicko-naratívnu víziu románu ako detailného, dynamického obrazu doby (Pierre Bourdieu) a 2., ako Flaubert, aj on písal „o ničom“ (Péter Nádas): z ničnerobenia snobskej leisure class, ktoré koncom 19. storočia skúmal o. i. americký sociológ Thorstein Veblen (1899), spravil Proust centrálnu tému románového cyklu. Touto leisure class je buržoázia, stará i nová aristokracia, zbohatlíci a arivisti – teda smotánka belle époque, tretej Francúzskej republiky.

Popri tomto významnom sociologickom rozmere je Hľadanie strateného času najmä putovaním do ľudského vnútra: je to epopeja vnútorného života, prežívaných citov a rekonštruovaných spomienok. Hľadanie strateného času je jeden z najdôležitejších psychologických románov svetovej literatúry, v ktorom sú detailne rozobrané a precízne komentované psychologické stavy, situácie, interakcie postáv atď., čomu je podriadená aj naratívna forma diela – s výnimkou jednej časti prvého dielu ide o monologické rozprávanie personálneho rozprávača, ktoré často plynulo prechádza do eseje. Proust týmito prechodmi medzi naratívnosťou a diskurzivitou predznamenal modernistické romány prvej polovice 20. storočia ako Muž bez vlastností Roberta Musila či Námesačníci Hermanna Brocha. Na inej úrovni diela slúži psychologickej introspekcii aj povestná proustovská veta ako základná jednotka románu (dlhé podraďovacie, sémanticky paradoxné vetné konštrukcie). Románové dianie je však v porovnaní s podrobnými psychologickými analýzami pomerne chudobné. Pokračovať na Adam Bžoch: Koncept pamäti a spomienky v Hľadaní strateného času Marcela Prousta

Cena J. Hollého za rok 2021 očami Márie Kusej

Naša kolegyňa sa otázkam umeleckého prekladu venuje nielen vo svojej pedagogickej a vedeckej práci, ale aj ako dlhoročná členka poroty Ceny Jána Hollého.

Tento rok porota v zložení Mária Kusá, Daniela Humajová, Anna Šikulová, Zuzana Močková Lorková, Alojz Keníž udelila Cenu Jána Hollého za preklad prózy Maxa Frischa: Denník (1946-1949) (Premedia Group), z nemčiny preložila Zuzana Demjánová, a Cenu Jána Hollého za preklad poézie Knihe španielskej poézie. V preklade a s komentármi Jána Zambora (Vydavateľstvo UK). Dvomi prémiami boli ocenené preklady kníh Pál Závada: Prirodzené svetlo (Slovart), z maďarčiny preložila Eva Andrejčáková, a Claudia Pineiro: Kto z nás (Artforum), zo španielčiny preložila Barbara Sigmundová.

Profesorka Kusá vo svojom hodnotení uplynulého ročníka uviedla: „V prvom rade porota ocenila, že tradície vysokej úrovne knižnej kultúry sa kontinuitne uplatňujú aj v súčasnej knižnej produkcii, knihy – až na malé výnimky – predstavujú naozaj kultúrne i estetické počiny. Celkom iste v niektorých prípadoch ide aj o požiadavku vydavateľstva/autora originálu na dodržanie podoby vydania. Ďalším zmienky hodným faktom je, že väčšia časť ocenených textov je vybavená zasväteným doslovom, prípadne potrebnými poznámkami či vysvetlivkami, čo rovnako výrazne zvyšuje hodnotu a kvalitu prekladových textov.“

Celý článok Cena J. Hollého za rok 2021 vyšiel v časopise Kritika prekladu 1/2 2022 (nájdete ho na strane 93) TU.

 

Problematika „svetovej“ literatúry z aspektu „malých“ národných literatúr v Budapešti

Konferencia Svetová literatúra z pohľadu „malých” literatúr bola záverečným vedeckým podujatím bilaterálneho projektu Maďarská a slovenská literatúra v stredoeurópskom kultúrnom priestore 4. – Poetologické, filologické, recepčné otázky formovania textu.

Konferencia organizovaná maďarským Literárnovedným ústavom Centra humanitných vied, partnerom Ústavu svetovej literatúry SAV, v. v. i., v rámci bilaterálneho projektu Medziakademickej dohody sa konala 20. októbra 2022 v Budapešti a venovala sa problematike, ktorá sa v posledných rokoch opätovne dostala do centra pozornosti literárnej komparatistiky. Cieľom podujatia bolo prostredníctvom rozboru literatúr „malých” národov kriticky reflektovať súčasné diskusie iniciované koncepciami „svetovej“ literatúry (P. Casanovy, D. Damroscha, F. Morettiho a ďalších) a doplniť ich aspektmi „malých“ literatúr, ktoré sa týkajú možných vzťahov národnej literatúry či literatúry stredoeurópskeho regiónu k „svetovej” literatúre.

Za slovenskú stranu vystúpil Róbert Gáfrik, ktorý predstavil vedecké aktivity Ústavu svetovej literatúry SAV, v. v. i., predovšetkým tematické číslo časopisu World Literature Studies 2/2022, ktoré prináša teoretické a interpretačné štúdie reflektujúce vzťah „malej“ literatúry k svetovej literatúre s dôrazom na lokálne spôsoby uvažovania o tomto fenoméne. Pokračovať na Problematika „svetovej“ literatúry z aspektu „malých“ národných literatúr v Budapešti